Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010113
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010113.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla 2025
odvolanie obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 20T/18/2024 zo
dňa 18.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 20T/18/2024 zo dňa 18.2.2025 bol obžalovaný A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. F. XXX/XXX, G., H. D., uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., účinného od
6.8.2024, na tom skutkovom základe, že:

ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti H. I. I., J., J. J. F. XX, G. XXX XX, A.: XX XXX XXX, v mene
a na účet tejto spoločnosti uzatvoril ako postupník:
1. v Šali dňa 18.01.2021 odplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM
Partners, s.r.o., so sídlom Priehradka 20, Martin 036 01, IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote
500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01
Hurbanovo, IČO: 45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota

tejto pohľadávky predstavovala sumu 10.000,- eur,

2. v Šali dňa 25.1.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:
45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky
predstavovala sumu 10.000,- eur,

3. v Šali dňa 1.2.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:
45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky
predstavovala sumu 10.000,- eur,

4. v Šali dňa 15.2.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,

IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:
45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky
predstavovala sumu 10.000,- eur,
5. v Šali dňa 22.2.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:
45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky

predstavovala sumu 10.000,- eur6. v Šali dňa 1.3.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:
45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky

predstavovala sumu 10.000,- eur,

7. v Šali dňa 1.3.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 100.000,- eur so spoločnosťou SHER HOLDING LTD, so sídlom
AKARA Bldg., 24 De Castro Street, Wickhams Cay 1, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, IČO:

1527233, ako postupcom, za kúpnu cenu 100.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky
predstavovala sumu 2.000,- eur,

8. v Šali dňa 1.3.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 100.000,- eur so spoločnosťou FORTRIS, s.r.o. so sídlom Kriváň
601, IČO: 44 759 380, ako postupcom, za kúpnu cenu 100.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto

pohľadávky predstavovala sumu 2.000,- eur,

9. v Šali dňa 1.3.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 50.000,- eur so spoločnosťou SHERBROOK INVESTMENT
LTD, so sídlom Ivánska cesta - AIRCRAFT BUILDING 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 45 243 824, ako

postupcom, za kúpnu cenu 50.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky predstavovala sumu
1.000,- eur,

10. v Šali dňa 8.3.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.,
IČO: 36 008 991, v nominálnej hodnote 500.000,- eur so spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o., IČO:

45 686 840, ako postupcom, za kúpnu cenu 500.000,- eur, pričom skutočná hodnota tejto pohľadávky
predstavovala sumu 10.000,- eur,

následne, ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti H. I. I., J., A.: XX XXX XXX, v mene a na účet
tejto spoločnosti uznal záväzky po splatnosti voči spoločnosti NIKOS INVEST, s.r.o. v celkovej výške

3.143.000,- eur na neznámom mieste dňa 22.03.2021, voči spoločnosti SHER HOLDING LTD, vo
výške 99.000,- eur na neznámom mieste dňa 22.03.2021, voči spoločnosti FORTRIS, s.r.o. vo výške
99.000,- eur na neznámom mieste dňa 22.03.2021, a voči spoločnosti SHERBROOK INVESTMENT
LTD vo výške 49.000,- eur na neznámom mieste dňa 22.03.2021, a takto konal, hoci vedel, že
obchodná spoločnosť MTM Partners, s.r.o. IČO: 36 008 991, je od 19.09.2014 v konkurze, je

dlhodobo nebonitná a bez relevantného majetku, vopred si nezaobstaral kvalifikované ohodnotenie
postupovaných pohľadávok a jeho konanie nebolo v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti H. I.
I., J., A.: XX XXX XXX, čím porušil ustanovenie § 135a ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov a svojím konaním spôsobil obchodnej spoločnosti H. I.
I., J., A.: XX XXX XXX, škodu vo výške 3.675.000,- eur.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti okresný súd obžalovanému podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd obžalovanému uložil
povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu
Námestovo a hlásiť sa u neho raz za dva mesiace, prvýkrát do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho
podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a prokuristu na
dobu 6 (šesť) rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť H. I. I., J., J. E. H. J. B. K.,
J. J. F. XX, G. XXX XX, A.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. C. prostredníctvom obhajcu podaním so
zaručenýmelektronickýmpodpisomzodňa5.3.2025,ktoréodôvodnilprostredníctvomobhajcunásledne
podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 24.4.2025, a to nasledovne:Skutková veta v napadnutom rozsudku (ale aj v obžalobe) pre svoju nejednoznačnosť a neúplnosť by
mohla zodpovedať inému trestnému činu, než pre aký bol obžalovaný uznaný za vinného. Zo skutkovej

vetytotižnevyplývaúmyselnáformazavinenia(subjektívnastránkatrestnéhočinu)vovzťahuknásledku
trestného činu - objektívna stránka trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 Tr. zák. Súd nesprávne právne kvalifikoval predmetný skutok ako trestný čin spáchaný
úmyselnou formou, hoci v odôvodení napadnutého rozsudku konštatuje preukázanie takých skutkových
zistení, ktoré úmyselnú formu zavinenia priamo vyvracajú. Poukázal na slovné formulácie na str. 25

a 26 odôvodnenia rozsudku v súvislosti s vedomostnou zložkou zavinenia obžalovaného, ktorými
súd opakovane konštatuje nedbanlivostnú formu konania obžalovaného. Súd v odôvodnení (str. 25 -
26) výslovne uvádza, že obžalovaný „mohol z verejne dostupných zdrojov vedieť“ určité skutočnosti
významné pre posúdenie trestnosti jeho konania, resp. že tieto informácie boli „ľahko dohľadateľné“.
Konštatovania tohto druhu však nepreukazujú vedomostnú zložku úmyselného zavinenia obžalovaného
a zodpovedajú nanajvýš zavineniu z nedbanlivosti, príp. úplnej absencii zavinenia. Úmyselné zavinenie

vyžaduje preukázanie skutočnej vedomosti obžalovaného o podstatných okolnostiach trestného činu
(vedomostná zložka) a zároveň chcenie alebo zmierenie sa s jeho následkom (vôľová zložka). V
tomto prípade však napadnutý rozsudok nepreukazuje ani jednu z týchto zložiek. Závery súdu o
zavinení sa teda zakladajú výlučne na hypotetickej možnosti, že obžalovaný si mohol byť vedomý
skutočností významných pre posúdenie trestnosti jeho konania a nie na tom, že preukázateľne vedel o

týchto skutočnostiach. Z toho potom vyplýva, že skutok, tak ako bol súdom ustálený, nenapĺňa znaky
úmyselného zavinenia.
Súd sa dostatočne nevysporiadal s obranou obžalovaného v otázke zavinenia. Súd totiž obranu
obžalovaného odmietol len neurčitým paušálnym odkazom na znalecký posudok, pričom bez riadneho
rozboru tohto a ostatných dôkazov iba uviedol, že obrana obžalovaného „bola priamo vyvrátená

závermi znaleckého posudku č. 24/2023...“. Takéto konštatovanie však nie je možné považovať za
riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu v trestnej veci. Obžalovaný namieta závery
uvedeného znaleckého posudku, ktoré nijako nevyvracajú jeho obranu. Posudok je vypracovaný vo
veľmi všeobecnej rovine a týka sa výlučne otázky hodnoty pohľadávok podľa názoru znalca. Znalec
pritom vôbec neposudzoval účel konania obžalovaného ani nehodnotil konkrétne obchodné alebo

účtovnémechanizmy,ktorébolipredmetomvýpovedíobžalovanéhoasvedkaL.F..Obžalovaný v
rámci svojej výpovede, ako aj svedok L. F., podrobne vysvetlili zložitý účtovno-obchodný mechanizmus,
ktorým došlo k navýšeniu imania spoločnosti H., J.. Z ich výpovedí jednoznačne vyplývalo, že
zámerom obžalovaného bolo legálne posilniť účtovne imanie spoločnosti prostredníctvom legálnych
účtovno-obchodných operácií, ktoré vychádzali z legálnych zmluvných vzťahov a reálne evidovaných

pohľadávok, ktorých pravosť navyše potvrdil. Súd sa však s týmito konkrétnymi výpoveďami vôbec
vecne nevysporiadal, iba ich paušálne označil za „nelogické“, pričom toto hodnotenie nepodložil žiadnou
analýzou, úvahou či dôkazným rozborom. Takýto postup je v rozpore s ustálenou judikatúrou, podľa
ktorej je súd povinný preskúmať a vyhodnotiť všetky podstatné obhajobné tvrdenia a dôkazy, najmä
pokiaľ ide o výpovede obžalovaného a svedkov, ktorí potvrdzujú jeho verziu skutkového deja.

Obžalovaný zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súd neučinil spôsobom
zodpovedajúcim § 168 Tr. por. Súd v odôvodnení uvádza jednotlivé dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom
pojednávaní, ako aj konkrétne skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli. Jedná sa len o všeobecný
záver súdu, bez toho, aby súd jednotlivé, pred tým v odôvodnení vymenované dôkazy, podrobil procesu
hodnotenia dôkazov postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. (v odôvodnení absentujú úvahy súdu

týkajúce sa vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov a na základe ktorých dospel k skutkovým
zisteniam uvedeným vo výroku o vine rozsudku a v konečnom dôsledku k záveru o vine obžalovaného).
Rovnako v rozsudku absentuje odôvodnenie právnej kvalifikácie skutku ako pokračovacieho zločinu
podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., teda na základe akých dôkazov a akých z nich vyplývajúcich
skutočnostímalsúdzapreukázané,žekonanímobžalovanéhodošlo knaplneniujednotlivých

znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu (ustanovenie § 168 Tr. por. výslovne uvádza požiadavku
naodôvodnenieajvtomsmere,abysúduviedol,akýmiúvahamisaspravoval,keďposudzovaldokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny). Pokiaľ sa na str. 25 - 26 odôvodnenia rozsudku
nachádzajú určité úvahy súdu (nasledujúce po prehľade dôkazov vykonaných pred súdom), ktoré sa
zameriavajú na riešenie otázky zavinenia, v tomto smere súd konštatoval existenciu nedbanlivosti v

konaní obžalovaného (čo je ale potom v príkrom rozpore s uznaním viny obžalovaného pre spáchanie
pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
4 Tr. zák., ako na to podrobne už obžalovaný poukázal vyššie). Potom aj v tomto smere obžalovanýkonštatuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 321 Tr.
por.
V súvislosti s objektívnou stránkou žalovaného trestného činu platí, že základným znakom skutkovej

podstaty (tak ako to ustanovuje právna úprava) je vznik škody v kauzálnej súvislosti s predmetným
konaním (R 3/1995). Súd síce konštatuje, že obžalovaný spôsobil H., J. škodu vo výške 3.675.000 eur,
z rozsudku ale nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti majú preukazovať vznik tejto škody, jej výšku
3.675.000 eur a že vznikla v kauzálnej súvislosti s konaním obžalovaného. Z rozsudku
nevyplýva ani to, čo táto škoda predstavuje, resp. o aký druh škody sa v zmysle Tr. zák. jedná. Konaním

obžalovaného nedošlo ani k reálnemu zmenšeniu majetku H., J. ani k ušlému zisku, na základe čoho
konanie obžalovaného nie je trestným činom z dôvodu absencie obligatórneho znaku skutkovej podstaty
- vznik škody. Súd prijal záver o škode, ktorá v skutočnosti nevznikla, bez riadneho vysvetlenia iba na
základe domnienok a hypotéz. Pre naplnenie objektívnej stránky by musel obžalovaný reálne znížiť
hodnotu majetku H., J., napr. tým, že by predal časť majetku za neprimerane nízku cenu, bezúročne
alebo za neprimerane nízky úrok by požičal majetok, bezdôvodne by daroval majetok, prenajal by

majetok za neprimerane nízke nájomné a pod., príp. zmariť dosiahnutie predpokladaného zisku.
Obžalovaný poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2K/11/2014 zo dňa
11.6.2024, právoplatné dňa 18.6.2024, ktorým súd rozhodol, že: „Povoľuje vstup nového veriteľa: H. I. I.,
J., J. E.: H., J., J. J. F. XX, XXX XX G., A.: XX XXX XXX do konkurzného konania namiesto pôvodného
veriteľa NIKOS INVEST s.r.o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840,

v rozsahu postúpených pohľadávok vo výške 3.000.000 eur, ktoré súd vedené v zozname
pohľadávokpodč.8/1.“Ztohtodôvodujeuznesenieovzneseníobvineniaminimálnepredčasnevydané,
keďže konkurzné konanie voči spoločnosti MTM Partners, s.r.o. nie je stále ukončené, čo znamená,
že hodnota jednotlivých pohľadávok a rozsah uspokojenia veriteľov nie je definitívne určené. Až po
ukončení konkurzu bude možné s určitosťou konštatovať, či pohľadávky sú uspokojiteľné, resp. v akej

miere a tým určiť ich hodnotu. Preto je obvinenie, že obžalovaný nadobudol pohľadávky údajne bez
hodnoty, právne a vecne neudržateľné, keďže táto hodnota v súčasnosti zostáva nepredvídateľná.
Z právneho hľadiska nie je relevantné predbežne hodnotiť bonitu pohľadávok na základe ich aktuálneho
statusu v konkurznom konaní, keďže takýto postup nemá oporu v zákone. Konkurzné konanie vo
svojej podstate obsahuje mechanizmy na zisťovanie a overovanie pohľadávok a až jeho výsledkom je

definitívne stanovenie pomeru uspokojenia jednotlivých veriteľov. Z toho vyplýva, že stanovenie hodnoty
pohľadávok pred ukončením konkurzu predbieha proces, ktorý zákon ukladá konkurznému správcovi.
Trestnoprávna zodpovednosť môže byť vyvodená len na základe jednoznačných skutkových zistení,
pričom hodnota pohľadávok nemôže byť predmetom hypotetických úvah alebo predpokladov. Tvrdenie
prokurátora, že pohľadávky nemajú hodnotu, kým konkurz nie je ukončený, je čisto špekulatívne a

odporuje princípu zákonnosti, ktorý vyžaduje pre vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétne dôkazy,
a nie hypotézy o budúcich výsledkoch konkurzu. Takéto hodnotenie nie je možné považovať za
dostatočný základ pre obžalobu, keďže nie je postavené na jednoznačne preukázateľných faktoch, ale
na hypotetických úvahách o budúcej uspokojiteľnosti pohľadávok.
Obžalovaný poukazuje na zásadnú procesnú vadu, konkrétne zmätočnosť konania spočívajúcu v

nejednoznačnom určení okruhu poškodených, čím boli porušené základné práva obžalovaného na
obhajobu a na spravodlivý proces. Už od začiatku konania dochádzalo k závažným rozporom v určení
okruhu poškodených, pričom každý z orgánov činných v trestnom konaní a následne aj súd
posúdili túto kľúčovú otázku odlišne. V uznesení o vznesení obvinenia je ako poškodený
označená len H., J.. Vyšetrovateľ následne konal ako s poškodenými so všetkými konkurznými veriteľmi

H., J., čo vyplýva zo žiadosti (čl. 77 - 82), ktorú vyšetrovateľ zaslal všetkým veriteľom spolu s poučením
poškodeného v trestnom konaní a žiadal, aby sa vyjadrili, či sa ako poškodení pripájajú
k trestnému konaniu a uplatňujú si práva poškodeného. Takýto rozpor medzi skutkovým vymedzením
trestnéhočinuvuzneseníovzneseníobvineniaanáslednýmiprocesnýmiúkonmivyšetrovateľazásadne
narúša zrozumiteľnosť trestného konania a vedie k jeho zmätočnosti. Na jednej strane totiž vyšetrovateľ

formálne deklaruje, že poškodeným je len H., J., no na druhej strane procesne priznáva postavenie
poškodeného celému okruhu ďalších osôb, ktoré vo vznesení obvinenia vôbec nefigurujú, a ktorým
nie je ani naznačené, ako, čím a v akom rozsahu im mala byť spôsobená škoda. Zmätočnosť v tejto
otázke bola následne ešte viac prehĺbená, keď vyšetrovateľ svojvoľne a arbitrárne odmietol priznať
práva poškodeného spoločnosti Montex Servis, s.r.o., ktorá v priebehu prípravného konania vstúpila

do konkurzu H., J. ako nový veriteľ na základe postúpenia pohľadávky. Kým ostatným veriteľom H., J.
vyšetrovateľ priznal práva poškodeného v trestnom konaní (či už implicitne alebo výslovne), Montex
Servis, s.r.o. tieto práva odoprel, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Aj prokurátor zaslal upovedomenie
o podaní obžaloby niektorým veriteľom H., J., teda s nimi konal ako s poškodenými.Z upovedomenia o podaní obžaloby je ale zrejmé, že prokurátor nezaslal toto upovedomenie všetkým
veriteľom, ale len niektorým. Navyše prokurátor zaslal upovedomenie o podaní obžaloby aj spoločnosti
Montex Servis, s.r.o., ktorej predtým vyšetrovateľ bezdôvodne nepriznal práva poškodeného. Súd

napokon konal ako s poškodeným len s H., J.. Ak súd napokon konal
výhradne s H., J. ako poškodeným, zaujal tretí, odlišný právny názor, čím ďalej prehĺbil právnu neistotu
obžalovaného.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žepočaskonanianeboljednoznačneaprávnekonzistentne
určený okruh poškodených. Táto nejednoznačnosť v právnom posúdení veci poukazuje na to, že
orgány činné v trestnom konaní a súd nemali jasno, resp. neboli jednotní v tom, proti komu skutok

smeroval a kto je jeho obeťou, čo predstavuje závažnú procesnú vadu. Týmto došlo aj k narušeniu
zásady identity skutku, pretože poškodený ako subjekt vo vzťahu ku konaniu páchateľa predstavuje
esenciálny prvok skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,
ktorý predpokladá existenciu zvereného cudzieho majetku a osoby, ktorej bola spôsobená škoda. Tento
nezákonný postup spôsobil, že obžalovaný od začiatku konania nevedel, kto má byť v tomto konaní
poškodeným – komu mala byť podľa vyšetrovateľa spôsobená škoda, čo výrazne zasiahlo do jeho práv

na obhajobu a na spravodlivý proces. Zmätočnosť v otázke určenia okruhu poškodených je v rozpore
s viacerými základnými zásadami trestného konania, a to zásadou zákonnosti a zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu.
Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 24/2023 vypracovaný znalkyňou Ing. Darinou Huťkovou zdôrazňuje,
že zákon o znalcoch v spojení s vyhláškou ustanovujú pre znalecké posudky prísne formálne a

obsahové náležitosti, pričom sa jedná o ustanovenia kogentnej povahy. Praktickým dôkazom prísnej
kogentnosti týchto ustanovení je postup ministerstva ako orgánu príslušného vo veci prejednania a
zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca v správnom konaní. Aj drobné formálne nedostatky
spravidla vedú k uznaniu viny znalca a k uloženiu sankcie. Tento postup potvrdzuje, že ministerstvo
interpretuje požiadavky zákona a vyhlášky kogentne a vyžaduje ich prísne dodržiavanie. Za pochybenie

znalkyne vysokej závažnosti považuje to, že na vypracovanie znaleckého posudku použila podklady,
ktoré nie sú použiteľné pre právne úkony. Medzi podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku
znalkyňa uvádza úplné informatívne výpisy z obchodného registra, ktoré majú v zmysle zákona č.
530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov len informatívny charakter a tento
nie je použiteľný pre právne úkony. V danej veci znalkyňa opomenula možnosť vyžiadať si oficiálny

výpis z obchodného registra, ktorý má charakter verejnej listiny a je použiteľný ako dôkazný prostriedok.
Namiesto toho sa uspokojila s neovereným informatívnym zdrojom, čo je v rozpore nielen so zákonom,
ale aj so základnými štandardmi znaleckej praxe. Tým, že znalkyňa vychádzala
len z informatívnych výpisov a nevychádzala z overeného a spoľahlivého podkladu,
porušila povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Preto navrhol, aby odvolací súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora sa pred odvolacím krajským súdom konalo
v neprítomnosti obžalovaného A. B. C., v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátorky. Prokurátorka v rámci
konečného návrhu na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Poukázala na to, že obžalovaný sa istým spôsobom priznal ako
dochádzalo k navyšovaniu základného imania spoločnosti, čoho si bol on dobre vedomý, obžalovaný sa

teda snažil navýšiť základné imanie prostredníctvom nebonitných pohľadávok, resp. ich nákupom.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že na základe dokazovania, rozsudku súdu
prvého stupňa a odôvodnenia odvolania má za to, že už súd prvého stupňa v konaní porušil
zásadu prezumpcie neviny, keď vychádzal z hypotetických predpokladov a domnienok pri ustálení
skutkového stavu v otázke viny obžalovaného. Okresný súd sa nezaoberal konaním obžalovaného

v obchodnoprávnych súvislostiach, ktoré podľa ich názoru bolo v súlade so zákonom. Rovnako sa
prvostupňový súd nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi konaním obžalovaného a vzniknutou škodou.
Osobitne dal do pozornosti, že konkurzné konanie je doposiaľ neukončené a bez jeho skončenia sú
závery okresného súdu právne neudržateľné. Súd neposúdil legitímnosť úkonov obžalovaného bez
relevantného posúdenia celkového ekonomického kontextu. Mal za to, že nebol preukázaný skutok,

ktorý sa kladie obžalovanému za vinu a navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil
a obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným A. B. C., bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je
prípustné, v zákonom stanovenej lehote a je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného

trestného činu (pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., účinného od 6.8.2024) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú vo svojej
podstate správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení v ich podstate odkazuje na správne,
podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho
správne skutkové zistenia, ktoré potom premietol do skutku vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Pri
hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval dôsledne

v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku
dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s podstatnou obhajobou obžalovaného A. B. C. a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský
súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu

prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie
sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. C. v rozsahu, v akom sú dôvody
odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstatnej časti súhrnom jeho
obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný A. B. C. založil odvolanie v podstatnej
miere na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho

podstatnými námietkami, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú spornú otázku, riešenie
ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené

kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu

a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného,
majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).Skutočnosť, že obžalovaný A. B. C. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný A.
B. C., rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa, dôsledne využil všetky svoje práva zakotvené
v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal
a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. C. odvolací súd považuje za potrebné poukázať
na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,

odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do
situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne

záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. C. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,
a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru krajského

súdu, vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa
dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých možno
spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný A. B.
C. spáchal žalovaný skutok pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., účinného od 6.8.2024 v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie

iného záveru.

Obžalovaný svoju obhajobu primárne založil na odmietnutí skutočnosti, že by nákupom pohľadávok
došlo k spáchaniu žalovaného trestného činu. Svoje konanie obžalovaný ospravedlňuje dobrým
úmyslom, pretože sa snažil obchodnú spoločnosť H., J. predať investorom z Indie, z tohto dôvodu

chcel navýšiť základné imanie poškodenej spoločnosti a preto taktiež odmieta vznik škody. Absenciu
vzniku škody odôvodňuje jednak skutočnosťou, že má byť so svojím synom výlučným vlastníkom
poškodenej obchodnej spoločnosti H., J., popretím pohľadávok zo strany správcu konkurznej podstaty
a tým, že obchodná spoločnosť MTM Partners, s.r.o. nie je nemajetná, pretože na ňu nebol doposiaľ
ukončený konkurz. Jedinými spoločníkmi poškodenej obchodnej spoločnosti H., J. bol len on a jeho

syn. Svojimi úkonmi (nákupom pohľadávok voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o.) chcel
spoločnosť H., J. revitalizovať, zachrániť a navýšiť základné imanie spoločnosti v záujme jej budúceho
predaja indickému investorovi. Obžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní okrem
inéhouviedol,žeskutočnúhodnotupohľadávokvočiobchodnejspoločnostiMTMPartners,s.r.o.,oktorej
mal vedomosť, že je v konkurze, nezisťoval. Zaúčtovaním týchto pohľadávok okamžite navýšil základné

imanie spoločnosti H., J. a z vlastných osobných finančných prostriedkov tieto pohľadávky uhradil.
Potreboval len technicky navýšiť základné imanie spoločnosti, lebo ak by v skutočnosti
odkúpil pohľadávku, tak zvýši len aktíva a pasíva o 75.000 eur a nemalo by to žiaden zmysel. Porušil by
aj daňový zákon, pretože s pohľadávkami sa obchoduje v ich nominálnej hodnote. Dohoda s postupcamibola taká, že sa za pohľadávky zaplatí symbolicky, pretože v podstate aj tak boli nevymožiteľné, hlavný
záujem mali so spoločnosťou H. ďalej pokračovať výrobou v Indii aj na Slovensku, pravdou však je, že
toto písomne v zmluve uvedené nie je. Ústny prísľub p. F. bol, že presne takýto bude postup. Písomnú

komunikáciu s úradmi z Indie ohľadne riešenia predaja podniku nemá, lebo všetko ostalo v
archíve spoločnosti H. a do nej už prístup nemá, ale disponuje fotografiou z ministerstva financií Indickej
republiky, ktorá vznikla počas návštevy, keď na tomto ministerstve rokovali. Zo svojej praxe ekonóma má
nadštandardné skúsenosti v tom, ako riešiť neuhradené pohľadávky aj v zahraničí. Bežne sa stávalo,
že neuhradenú pohľadávku odkúpil niekto v zahraničí a dostal aspoň časť peňazí.

MTM Partners, s.r.o., bola vždy férová spoločnosť, dôveroval im a problémy nevznikali. Nikdy nemal
žiaden úmysel niekoho poškodiť, urobiť nejaký podvod alebo ovládnuť konkurz a ovládnuť niečo, čo tam
už nie je. Nemohol kúpiť akúkoľvek pohľadávku, muselo sa jednať o pohľadávky potvrdené súdom, čo
vyžadovala indická strana, takže si tieto pohľadávky riadne preveril. Bol si vedomý, že tieto pohľadávky
nevymôže v plnej výške, ale ten proces by nastal až po odkúpení spoločnosti, kedy by sa štandardne
s pohľadávkami pracovalo. Prioritne by boli vyplatené tie pohľadávky, ktoré vznikli skôr a boli staršie a

ohľadne NIKOS INVEST, s.r.o., tak tam by boli uhrádzané len do výšky vymoženej čiastky. K tomuto by
pristupovali až po odpredaji spoločnosti.

V tomto smere už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosti
vyplývajúce z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Spoločnosť H., J. v čase, kedy obžalovaný

ako jediný konateľ uzatvoril postupne v mene a na účet H., J. žalované zmluvy o postúpení pohľadávok,
mala viacerých spoločníkov, a to spol. MeetPRO, s.r.o. (od 29.11.2019), J. C. (od 29.11.2019 do
20.05.2022) a A. B. C. (od 29.11.2019 do 20.5.2022). Obžalovaný vedel v čase uzatvárania žalovaných
zmlúv o postúpení pohľadávok z verejne dostupných zdrojov, že spoločnosť MTM Partners, s.r.o.
je od 19.9.2014 v konkurze, že táto spoločnosť je dlhodobo nebonitná a bez

relevantného majetku. Uvedenú skutočnosť sám obžalovaný potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, pričom naviac dodal, že skutočnú hodnotu pohľadávok voči obchodnej spoločnosti MTM
Partners, s.r.o., o ktorej mal vedomosť, že je v konkurze, nezisťoval. Vo vzťahu k postupovaným
pohľadávkam naviac výslovne uviedol, že riadne preveril, že predmetné pohľadávky voči spoločnosti
MTM Partners, s.r.o., v konkurze sú potvrdené súdom v rámci prebiehajúceho konkurzného konania

voči tejto spoločnosti. Obžalovaný rovnako vedel z verejne dostupných zdrojov, že spoločnosť NIKOS
INVEST, s.r.o. mala okrem iných spoločníkov aj spoločníka SHER HOLDING LTD, tiež SHERBROOK
INVESTMENT LTD, a že štatutárnym orgánom bol p. L. F., že spoločnosť FORTRIS, s.r.o. mala jedného
zo spoločníkov SHER HOLDING LTD a v čase podpisovania zmlúv bol konateľom spoločnosti L. F.,
pričom 18.12.2020 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené upovedomenie o zastavení

exekúcie a na základe uvedených úkonov, v nadväznosti na ust. 61n ods. 6 Exekučného poriadku,
prišlo márnym uplynutím šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia v Obchodnom vestníku ku
zrušeniu obchodnej spoločnosti FORTRIS, s.r.o. bez likvidácie, a to znamená dňom 18.6.2021. Z
verejne dostupných zdrojov tiež obžalovaný vedel, že spoločnosť SHERBROOK INVESTMENT LTD
organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby mala vedúceho organizačnej zložky A. L. F.. Je

teda zrejmé a bolo to ľahko dohľadateľné v Obchodnom vestníku, ako i v obchodnom registri aj v
čase, kedy obžalovaný podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávok, reťazenie týchto spoločností a
postupné nákupy a predaje pohľadávok medzi týmito spoločnosťami. V Obchodnom vestníku bol už
dňa 19.9.2014 zverejnený údaj o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka MTM Partners, s.r.o., dňa
19.5.2017 oznámenie o povolení vstupu nového veriteľa NIKOS INVEST, s.r.o. namiesto pôvodného

veriteľa SHER HOLDING LTD, dňa 26.9.2017 povolenie vstupu nového veriteľa NIKOS INVEST, s.r.o.
namiesto pôvodného veriteľa SHER HOLDING LTD v rozsahu pohľadávky vo výške 13.494.257,53 eur.
Prepojenie označených obchodných spoločností na osobu L. F. muselo byť teda obžalovanému dobre
známe.
Naviac všetky zmluvy o postúpení pohľadávok voči obchodnej spoločnosti MTM Partners, s.r.o., ktorými

obžalovanýzaviazalobchodnúspoločnosťH.,J.,uzatvoril včase,kedytátoobchodnáspoločnosť
už nebola v dobrej finančnej kondícii a úpadok spoločnosti je zrejmý už v čase podania návrhu na
výkon dražby nehnuteľností zo strany záložného veriteľa B., M., kedy dražba sa uskutočnila 24.5.2021.
Konkurzné konanie voči spol. H., J. podľa údajov z Obchodného vestníka bolo začaté 30.3.2021, teda
tri týždne po podpise poslednej zmluvy a týždeň po tom, ako obžalovaný ako jediný konateľ obchodnej

spoločnosti H., J. v mene a na účet tejto spoločnosti uznal žalované záväzky po splatnosti.

Obžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní zdôrazňoval v rámci svojej obhajobnej
argumentácie snahu o revitalizáciu a záchranu fungovania obchodnej spoločnosti H., J.. V uvedenejsúvislosti aj krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 24/2023, znalkyne Ing. Dariny
Huťkovej, z ktorého vyplýva, že čo sa týka nakúpených pohľadávok, tak tieto mali v súhrne hodnotu
75.000 eur, pričom podpisom zmlúv o postúpení pohľadávok spoločnosť H., J. prevzala záväzok zaplatiť

kúpnu cenu za nakúpené pohľadávky v sume 3.750.000 eur a z kúpnej ceny pohľadávok bola zaplatená
suma 10.000 eur a nesplatený zostatok je 3.740.000 eur. Zmluvami o postúpení pohľadávok nadobudla
spoločnosť H., J. pohľadávku voči spoločnosti MTM Partners, s.r.o. v sume 3.750.000,- eur, pričom
obžalovaný ako konateľ spoločnosti H., J. v čase deklarovania nadobudnutia pohľadávok spoločnosti
MTM Partners, s.r.o. v čase od 18.1.2021 do 8.3.2021 v pozícii kupujúceho podľa

záverov znalkyne mohol disponovať informáciami o dlžníkovi, t. j. MTM Partners, s.r.o. z verejne
dostupných portálov, nakoľko v registri účtovných závierok je založená posledná aktuálna schválená
účtovná závierka za rok 2013, v ktorej spoločnosť deklaruje vlastné imanie v sume mínus
3.423.954 eur a hospodárskou činnosťou vytvorila stratu v sume 1.891.642 eur. V účtovnom období
za rok 2012 spoločnosť podnikateľskou činnosťou negenerovala výnosy a nemala zamestnancov. V
Obchodnom vestníku bol 19.9.2014 zverejnený údaj o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka MTM

Partners, s.r.o., dňa 19.5.2017 oznámenie o povolení vstupu nového veriteľa NIKOS INVEST, s.r.o.
namiesto pôvodného veriteľa SHER HOLDING LTD, dňa 26.9.2017 povolenie vstupu nového veriteľa
NIKOS INVEST, s.r.o. namiesto pôvodného veriteľa SHER HOLDING LTD v rozsahu pohľadávky vo
výške 13.494.257,53 eur. Znalkyňa tiež uviedla, že v čase podpisu zmlúv spoločnosť H., J. nebola v takej
finančnej kondícii, aby prijaté záväzky mohla uhradiť v dohodnutej lehote splatnosti. Argumentácia, že

nákupompohľadávokodspoločnostiNIKOSINVEST,s.r.o.SHERHOLDINGLTD,FORTRIS,s.r.o.došlo
k navýšeniu vlastného imania spoločnosti H., J., nemá ekonomické a logické opodstatnenie z dôvodu, že
nákupom pohľadávok tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, došlo účtovne k rovnakému navýšeniu majetku
a záväzkov bez vplyvu na vlastné imanie spoločnosti.
Nielen vyššie uvedené závery znaleckého posudku č. 24/2023 priamo vyvracajú obhajobu

obžalovaného, že jeho kroky smerovali k revitalizácii a záchrane činnosti spol. H., J.. Z vyjadrenia
spoločnosti MeetPRO, s.r.o., Košice, ktoré bolo adresované správcovi konkurznej podstaty spoločnosti
H., J. (svedok N. D. O.) vyplýva, že žiadané doklady týkajúce sa spoločnosti H., J., a to zoznam záväzkov
majetku spriaznených osôb, nemožno predložiť, pretože spoločnosť nimi nedisponuje. Nikdy neprevzala
účtovníctvo týkajúce sa spoločnosti H., J. a od mesiaca november 2019, kedy došlo k odvolaniu

pani I. K. z funkcie konateľa, nemá spoločnosť žiadne informácie o účtovníctve a účtovných dokladoch
spoločnosti H., J.. Z finančnej analýzy spoločnosti H., J. za rok 2018 vyplynulo, že spoločnosti po
uhradení záväzkov krátkodobého charakteru chýba 590.322 eur, to znamená, že spoločnosť v roku 2018
nedisponovala kladnou hotovosťou a čistý peňažný majetok vykazuje prebytok vo výške 460.875,- eur.
Ukazovateľ finančnej páky je v hodnote 3,627, čo je vysoký podiel financovania firmy cudzími zdrojmi.

Spoločnosť H., J. nebola v tomto roku spoločnosťou v kríze, avšak nebolo možné overiť stav polehotných
záväzkov, preto je predpoklad v ďalších zdaňovacích obdobiach neschopnosť účtovnej jednotky plniť
si svoje záväzky včas a v riadnej výške voči veriteľom. Uvedené dôkazy tak priamo vyvracajú tvrdenia
svedka L. F., že spoločnosť H., J. vykazovala plusové hodnoty, nebola v predĺžení vzhľadom na stav
majetku, za ktorej situácie zároveň poradil obžalovanému odkúpenie pohľadávok v nominálnej hodnote

ako zákonný spôsob nadobudnutia majetku. Sám svedok L. F. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že v tom
čase si obžalovaný bol vedomý úverového zaťaženia spoločnosti H., J. vzhľadom na úver z B. L., M.,
ktorý sa snažil vyriešiť predajom majoritného podielu v spoločnosti indickým investorom.
Naviac uvedené tvrdenia svedka L. F., ako i obžalovaného týkajúce sa deklarovania „úmyslu“
obžalovaného revitalizovať, či zachrániť spol. H., J. formou predaja majoritného podielu v spoločnosti H.,

J.indickýminvestoromnebolivpredmetnejvecipreukázanéobjektívnymidôkazmi.Vuvedenejsúvislosti
krajský súd poukazuje na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu H., J. dňa 14.11.2024
oznámil súdu, že Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve medzi indickou stranou a úpadcom, prípadne
akúkoľvek inú korešpondenciu alebo doklady o rokovaniach s indickou stranou súdu predložiť nemôže,
pretože ňou nedisponuje. Obžalovaný ako konateľ úpadcu doposiaľ neposkytol požadovanú súčinnosť

v konkurze (predloženie zoznamu záväzkov, zoznamu majetku, zoznamu spriaznených osôb úpadcu,
účtovníctvo úpadcu, doklady k prevodom hnuteľného majetku) a z tohto dôvodu je na Okresnom súde
Žilina vedené konanie pod sp.zn. 1K/2/2021 o návrhu na uloženie pokuty za neposkytnutie súčinnosti.
Správca konkurznej podstaty obžalovanému zaslal dve výzvy o poskytnutie súčinnosti, rovnako tak ho
na poskytnutie súčinnosti vyzval Okresný súd Žilina uznesením pod sp.zn. 1K/2/2021 zo dňa 2.3.2022,

ktoré výzvy zostali bez reakcie obžalovaného.
Skutočnosť, že spol. H., J. v čase podpisu jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok voči obchodnej
spoločnosti MTM Partners, s.r.o. nebola v dobrej finančnej kondícii (v zmysle aj záverov vyššie
označeného znaleckého posudku č. 24/2023) vyplýva aj z okolností, za ktorých bolo voči spoločnostiH., J. začaté konkurzné konanie (dňa 30.03.2021), ku ktorému došlo len 3 týždne po podpise poslednej
zmluvy o postúpení pohľadávky. Samotné konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti H., J. bolo
začaté na základe návrhu navrhovateľa – veriteľa BarCom spol. s r.o., so sídlom Michalovská 3, 040 11

Košice a v súčasnosti nie je ukončené.

Krajský súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že vina obžalovaného bola s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti jednoznačne preukázaná dokumentovaním jeho konania, ktoré bezprostredne
predchádzalozačatiukonkurznéhokonaniaanáslednémuvyhláseniukonkurzunaspol.H.,J..Obhajoba

obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že svojím konaním chcel revitalizovať a zachrániť spol. H., J.
prostredníctvom navýšenia základného imania bola vyvrátená. Obžalovaný sám vo svojej výpovedi
okrem iného uviedol, že je dlhoročným konateľom poškodenej spoločnosti, naviac aj zo svojej praxe
ekonóma s nadštandardnými skúsenosťami v tom, ako riešiť neuhradené pohľadávky aj v zahraničí. Ako
dlhoročnému konateľovi boli teda nevyhnutne známe pojmy základného imania spoločnosti, či vkladu
do spoločnosti, ako aj mechanizmu zvýšenia a zníženia základného imania. Z vykonaného dokazovania

však vyplýva, že konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný nevkladal
do poškodenej spoločnosti nové vklady, ale v mene a na jej účet kupoval nebonitné pohľadávky za ich
nominálnu hodnotu, tak ako to správne konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Bolo teda preukázané, že obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti H., J. v rozpore s § 135a ods.
1 Obchodného zákonníka nakúpil nebonitné pohľadávky, ktoré zaviedol do účtovníctva poškodenej

spoločnosti, hoci preukázateľne vedel, že ide o pohľadávky voči obchodnej spoločnosti v konkurze,
čím porušil povinnosť uloženú Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorej bol povinný spravovať majetok
obchodnej spoločnosti s odbornou starostlivosťou, a teda konať tak, aby nedošlo k zmenšeniu majetku
spoločnosti.
V uvedenej súvislosti krajský súd k odvolacej námietke obžalovaného, ktorou namietal právnu

kvalifikáciu žalovaného skutku – pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, z dôvodu, že pre trestnoprávnu
zodpovednosť tohto činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku
opakovane okresný súd konštatuje nedbanlivostnú formu, poznamenáva, že okresný súd na základe
vykonaného dokazovania správne dospel k záveru o úmyselnom zavinení obžalovaného.

Podľa § 237 ods. 1 Tr. zák. kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným
právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až
na štyri roky.

Podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok (nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty) a osobitný

vzťah dôvery k pojmu „cudzí majetok“. Podstatou trestného činu je konanie uvedené v ods. 1 § 237
Tr. zák., ktorým vzniká škoda na cudzom majetku bez ohľadu na to, či sa páchateľ obohatil alebo
nie. Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku,
vrátane toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku. Podstatou trestného činu je konanie uvedené
v odseku 1, ktorým vzniká škoda na cudzom majetku, bez ohľadu na to, či sa páchateľ obohatil, alebo

nie. Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku,
vrátane toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj
starostlivosť o ich majetok alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť môže vyplývať zo všeobecne
záväzného právneho predpisu, z právoplatného rozhodnutia súdu, alebo zo zmluvy opatrovať alebo

spravovať cudzí majetok. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom,
že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením obsahu takej povinnosti
(môže ísť aj o opomenutie konať - porovnaj § 122 ods. 1). Spravidla ide o tzv. tunelovanie. Z
hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj porušenie konkrétnej povinnosti
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti strestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie na účely
tohto zákona aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- eur. Škodou väčšou

sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,- eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúcu
sumu 250.000,- eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúcu sumu 650.000,- eur. Tieto
hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 15 Tr. zák. Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Krajský súd totožne s okresným súdom v uvedenej súvislosti uvádza, že z vykonaného dokazovania

bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný A. B. C. konal v priamom úmysle podľa §
15 písm. a) Tr. zák. Obžalovaný vedel, že svojím konaním nevyhnutne spôsobí škodu na majetku
poškodenej spoločnosti H., J., ako i nepriamo veriteľom poškodenej spoločnosti v rámci následne
vyhláseného konkurzu na túto spoločnosť, pričom nemožno vylúčiť ani motiváciu obžalovaného konať
tak v záujme získania vplyvu na konkurz vyhlásený voči poškodenej spoločnosti (pohnútka). Obžalovaný

nijako nespochybňuje svoju vedomosť o tom, že spoločnosť MTM Partners, s.r.o. je v konkurze
(od roku 2014), pričom ani táto okolnosť mu nebránila uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok
bližšie špecifikované v opise žalovaného skutku, a to za nominálnu hodnotu pohľadávok. Obhajoba
obžalovaného, v rámci ktorej svoje konanie odôvodňoval svojím „dobrým úmyslom“, keď sa snažil
spoločnosť H., J. revitalizovať, resp. zachrániť jej predajom indickým investorom bola priamo vyvrátená

vyššie uvedenými dôkazmi. Aj v prípade, keby táto obhajobná argumentácia bola pravdivá, išlo by len
o pohnútku obžalovaného, teda jeho motiváciu, ktorá ho viedla k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti
formou kúpy nebonitných pohľadávok v hodnote výrazne nad ich trhovú cenu.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka je konateľ povinný, okrem iného, vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ
vykonával svoje povinnosti vždy v súlade so záujmami spoločnosti a zdržal sa akéhokoľvek konania,
z ktorého by mohla vzniknúť spoločnosti škoda, resp. je nevyhnutné, aby konateľ plnil svoje povinnosti
tak, aby nedošlo k neoprávnenému zmenšovaniu majetku spoločnosti. Obžalovaný sám seba v rámci
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní označil za skúseného ekonóma, dlhoročného konateľa (nielen

poškodenej obchodnej spoločnosti) s nadštandardnými skúsenosťami s problematikou týkajúcou sa
riešenia neuhradených pohľadávok. Naviac krajský súd uvádza, že obžalovaný jednotlivé zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatváral ako postupník so spoločnosťami, v mene ktorých ako štatutárny orgán
konal svedok L. F.. Pohľadávky nakupoval voči spoločnosti MTM Partners, s.r.o., ktorá je od roku 2014
v konkurze, o tejto skutočnosti obžalovaný vedel. Obžalovaný zároveň vedel, že uvedené pohľadávky,

ktoré boli prihlásené v konkurze voči spoločnosti MTM Partners, s.r.o. (vedeného od roku 2014) neboli
dlhodobo uspokojené, napriek tomu vedome a v rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka
tieto pohľadávky nakúpil za situácie, kedy spoločnosť H., J. nebola v takej finančnej kondícii, aby prijaté
záväzky mohla uhradiť v dohodnutej lehote splatnosti, o čom ako konateľ vedel. Obžalovaný tak vedome
porušilsvojepovinnostiakokonateľ,keďnevykonávalsvojepovinnostivsúladesozáujmamispoločnosti

a nezdržal sa konania, z ktorého vznikla spoločnosti škoda, resp. ako konateľ si neplnil svoje povinnosti
tak, aby nedošlo k neoprávnenému zmenšovaniu majetku spoločnosti, v mene ktorej konal.
Pohnútku obžalovaného konať v priamom úmysle, v rozpore s ust. 135a ods. 1 Obchodného zákonníka
dokresľujú i nasledovné skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Dňa 28.6.2021 bolo
v Obchodnom vestníku č. 123/2021 uverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1K/2/2021,

ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka H., J. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Tomáša
Šufáka. Uvedenej skutočnosti predchádzalo začatie konkurzného konania voči spol. H., J. uznesením
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1K/2/2021 zo dňa 23.03.2021 (Obchodný vestník 61/2021 s dátumom
vydania 30.3.2021), teda len 15 dní po podpise poslednej zmluvy o postúpení pohľadávok (dňa
8.3.2021). Zo súhrnnej prihlášky pohľadávok je zrejmé, v akých výškach si prihlásili jednotlivé

spoločnosti voči úpadcovi H., J. svoje pohľadávky (spoločnosť NIKOS INVEST, s.r.o. si prihlásila
pohľadávky v súhrne šesťkrát po 499.000 eur, ako aj príslušenstvá k týmto pohľadávkam), pričom
právnym titulom je Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom NIKOS INVEST, s.r.o.
a postupníkom H., J. zo dňa 1.3.2021, 8.3.2021, 1.2.2021, 15.2.2021, 22.2.2021, 25.1.2021, 18.1.2021a 11.1.2021, súčasťou prihlášky pohľadávky bolo aj uznanie záväzku po splatnosti medzi dlžníkom H.,
J.. a spoločnosťou NIKOS INVEST, s.r.o. v celkovej výške 3.143.000 eur bez príslušenstva,
pričom konateľ H., J. (obžalovaný A. B. C.) prehlásil, že záväzok eviduje v účtovníctve, spoločnosť ho

uznáva v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky a vyhlásil, že nárok veriteľa v citovanej výške nepopiera
a spoločnosť sa ho zaväzuje zaplatiť. Pre dokreslenie ekonomickej situácie v spoločnosti H., J., o ktorej
obžalovaný A. B. C. ako konateľ spoločnosti vedel je potrebné uviesť, že konkurz voči spoločnosti H., J.
začal na základe tzv. veriteľského návrhu, pričom v uvedenom konkurznom konaní si svoje pohľadávky
postupne prihlásili viacerí veritelia.

K odvolacej námietke obžalovaného, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s obhajobou
obžalovaného v otázke jeho zavinenia, a to len paušálnym odkazom na závery znaleckého posudku
č. 24/2023, krajský súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil. Závery znaleckého posudku aj
podľa názoru krajského súdu priamo vyvracajú s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obhajobnú
argumentáciu obžalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že dôvodom konania obžalovaného bola snaha

o revitalizáciu a záchranu spoločnosti H., J. formou navýšenia základného imania spoločnosti pre budúci
predaj spoločnosti indickému investorovi. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že
reálna cena nakúpených pohľadávok bola 75.000 eur, pričom obžalovaný podpisom jednotlivých zmlúv
o postúpení pohľadávok vytvoril stav, na základe ktorého spoločnosť H., J. prevzala na seba záväzok
zaplatiť kúpnu cenu (v nominálnej hodnote) za nakúpené pohľadávky celkom v sume 3.750.000 eur.

Z kúpnej ceny pohľadávok pritom bola zaplatená suma vo výške 10.000 eur a nesplatený zostatok je vo
výške 3.740.000 eur. Uvedené závery znaleckého posudku nie je spôsobilá zmeniť ani výpoveď svedka
L. F., ktorý podrobne vysvetlil mechanizmus, ktorým došlo k navýšeniu vlastného imania spoločnosti
H., J., ktoré naviac podľa záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku nemá logické ani ekonomické
opodstatnenie z dôvodu, že nákupom pohľadávok tak, ako to bolo dohodnuté v jednotlivých zmluvách,

došlo účtovne k rovnakému navýšeniu majetku a záväzkov bez vplyvu na vlastné imanie spoločnosti.
V priamej reakcii na odvolaciu námietku obžalovaného, že znalecký posudok č. 24/2023, vypracovaný
znalkyňou Ing. Darinou Huťkovou je nezákonný dôkaz, krajský súd uvádza, že sa s touto námietkou
nestotožnil. Skutočnosť, že jedným z podkladov, na základe ktorých znalkyňa podala vo veci znalecký
posudok boli úplné informatívne výpisy z obchodného registra, ktoré nie sú použiteľné na právne úkony

nespôsobila nezákonnosť znaleckého posudku. Inak povedané uvedené informatívne výpisy nemali
žiadny vplyv na posúdenie reálnej hodnoty pohľadávok v čase ich postúpenia a ani na závery znalkyne
týkajúce sa posúdenia ekonomickej situácie spoločnosti H., J. a mechanizmu, na základe ktorého došlo
k navýšeniu vlastného imania spoločnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie konania obžalovaného
aj z hľadiska formy jeho zavinenia.

Krajský súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou obžalovaného, ktorou namietal absenciu
spôsobenia škody jeho konaním. Aj podľa záverov znaleckého dokazovania obžalovaný v mene
a na účet poškodenej spoločnosti kupoval nebonitné pohľadávky za ich nominálnu hodnotu, pričom
jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok spoločnosť prevzala na seba záväzok za ne v lehote

splatnosti zaplatiť kúpnu cenu v sume 3.750.000 eur. Obžalovaný takto konal, aj keď vedel, že obchodná
spoločnosť MTM Partners, s.r.o. je v konkurze od 19.9.2014, je dlhodobo nebonitná
a bez relevantného majetku. Obžalovaný si nezaobstaral kvalifikované ohodnotenie postupovaných
pohľadávok, nekonal v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti H., J., čím porušil ust.
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v kauzálnej súvislosti s takýmto jeho konaním spôsobil

poškodenej spoločnosti škodu. Pre posúdenie vzniku škody konaním obžalovaného nie je podstatné,
či správca konkurznej podstaty N. D. O. v rámci prebiehajúceho konkurzu dotknuté pohľadávky poprel
alebo nie. Podstatné v uvedenej súvislosti je to, že tieto okolnosti nastali až v čase, keď konaním
obžalovaného už bola spôsobená obchodnej spoločnosti H., J. škoda, teda až po spáchaní žalovaného
skutku a konaním inej osoby, ktorá sa snažila odstrániť škodlivý následok spáchaného trestného činu.

Naviac sa žiada poznamenať, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že konanie vedené na Okresnom
súde Žilina týkajúce sa popretia postúpených pohľadávok správcom konkurznej podstaty nie je doposiaľ
skončené, čo však nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného v prejednávanej veci za
žalovaný skutok.

K odvolacej námietke obžalovaného, že konanie pred okresným súdom je zmätočné z dôvodu
nejednoznačného určenia okruhu poškodených, krajský súd uvádza, že ani túto námietku nepovažoval
za dôvodnú. Konaním uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď obžalovaný už v čase
podpisu jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých spoločnosť H., J. prevzala naseba záväzok zaplatiť za ne kúpnu cenu v lehote ich splatnosti vznikla s ohľadom na všetky vyššie
uvedené okolnosti škoda spoločnosti H., J., v mene ktorej a na účet ktorej konal obžalovaný A. B. C.
ako jediný konateľ. Až dodatočne po spáchaní žalovaného trestného činu obžalovaným, došlo k začatiu

konkurzného konania a následne k vyhláseniu konkurzu voči poškodenej spoločnosti, v rámci ktorého
konkurzného konania vystupujú viacerí veritelia. Žalovaným trestným činom bola poškodená spoločnosť
H., J., a teda jej postavenie ako dlžníka v následne vyhlásenom konkurze nemá žiadny vplyv na určenie
okruhu poškodených v tomto trestnom konaní.

Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný v podstatnej časti svojho odvolania namieta spôsob hodnotenia
dôkazov okresným súdom, ako i jeho procesný postup a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad
na prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho predstáv. Spôsob, akým sa obžalovaný snaží
hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to v jeho prospech), však nezodpovedá zásade
voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zakotvená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve
naopak súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2

ods. 12 Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré potom premietol do výroku
o vine napadnutého rozsudku. Obžalovaný izolovane poukazuje na skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho
prospech, na tie časti dôkazov, ktoré sú v jeho prospech, vyzdvihuje skutočnosti, ktoré nemajú podstatný
význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine a na druhej strane znižuje význam dôkazov, ktoré
ho usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Krajský súd obžalovanému neupiera právo brániť sa

spôsobom, ktorý on sám vyhodnotí za vhodný pre účely jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie,
takéto obžalovaným prezentované hodnotenie dôkazov však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Uvádzané zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť dôkazy
hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci
procesu hodnotenia dôkazov postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého

rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku
poukazuje na dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, zároveň
sa vysporiadal aj so skutočnosťami v prospech obžalovaného a s obhajobou obžalovaného. Celkovo
odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne protiprávne konanie
obžalovaného správne kvalifikoval ako pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, z dôvodov, ktoré podrobne
asprávneokresnýsúduviedolvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Vdanomprípadekrajskýsúdnemá
pochybnosti ani o existencii úmyselného zavinenia u obžalovaného (v prípade žalovaného trestného

činu sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie).

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, aj pokiaľ ide o uloženie
trestu obžalovanému. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne
rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov

vyplývajúce a tieto potom správne vyhodnotil pre účely uloženia trestu obžalovanému za spáchanú
trestnú činnosť v kontexte zásad ukladania trestov podľa § 33a Tr. zák., § 34 Tr. zák., osobitne
s prihliadnutím na § 34 ods. 4 Tr. zák., ako aj v kontexte účelu trestu. Z odpisu z registra trestov na
obžalovaného vyplýva, že nebol doposiaľ súdne postihnutý. Z centrálnej evidencie správnych deliktov
apriestupkovvyplýva,žeobžalovanýboldoposiaľ5–krátpostihnutýzaspáchaniepriestupkov,pričomvo

všetkých prípadoch išlo o menej závažné priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(pokuty od 5 do 50 Eur). V mieste bydliska nebol obžalovaný riešený komisiou na ochranu verejného
poriadku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne v zmysle ust. § 38
ods. 2 Tr. zák. prihliadal na skutočnosť, že zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Krajský súd uvádza, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k
takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno

považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každomkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, čo
okresný súd rešpektoval, nielen pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho predchádzajúcu kriminálnu
minulosť, ale i všetky okolnosti spáchania žalovanej trestnej činnosti. Trestný zákon vychádza z

jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a
podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
abyviedolriadnyživot.Generálnaprevenciamázabezpečiťnielenodradenieostatnýchpotencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v

zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako
i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd
prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu
súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.5.2014 sp.zn. 4To/7/2013).
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

Okresný súd obžalovanému správne, pokiaľ ide o druh trestu, uložil trest odňatia slobody vo výmere 4
roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov s probačným

dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Na nápravu a prevýchovu obžalovaného aktuálne nie
je nutné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom na zistené skutočnosti
ohľadne osoby obžalovaného. Krajský súd uvádza, že takto uložený trest obžalovanému okresným
súdom zohľadňuje zistenú poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a odzrkadľuje doterajší spôsob
života obžalovaného (doposiaľ súdne nepostihnutý, 5-krát priestupkovo postihnutý za menej závažné

priestupky na úseku cestnej premávky) a možnosť jeho nápravy. Aj krajský súd totožne s okresným
súdom dospel k záveru, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov splní svoj účel, a to osobitne zohľadniac
osobu obžalovaného a povahu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj spôsobený následok.
S prihliadnutím na povahu spáchanej trestnej činnosti obžalovaným, ktorý sa žalovaného trestného

činu dopustil v postavení konateľa obchodnej spoločnosti, zákonu zodpovedá i výrok, ktorým okresný
súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho
podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a prokuristu na
dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok
až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu

väzby. Trestný zákon v ust. § 51 ods. 3, ods. 4 ustanovuje demonštratívny výpočet obmedzení
a povinností, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Tieto obmedzenia a povinnosti sú v určitom
vzťahu k spáchanému činu a v podstate predstavujú príkaz na pozitívne správanie páchateľa viesť
riadny spôsob života. Vzhľadom na povahu žalovanej trestnej činnosti, aj krajský súd považoval za
zákonné a správne, uloženie povinnosti obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. spočívajúcej v

príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Za správny a zákonný považoval krajský súd aj
výrok rozsudku okresného súdu, ktorým podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť strpieť
nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Námestovo a
hlásiť sa u neho raz za dva mesiace, prvýkrát do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako to správne

konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku, keď okresný súd
postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť H. I. I., J., J. E. H. J. B. K., J. J. F. XX, G.
XXX XX, A.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Správca konkurznej

podstaty N. D. O. si neuplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody. Naviac okresný súd správne
poukázal v odôvodnení rozsudku na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 44Cbi/13/2021, týkajúce sa popretých pohľadávok správcom konkurznej podstaty nie je doposiaľ
ukončené.Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.