Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625202151.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcov v 1. rade A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D. E., a v 2. rade F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. I. J. G. XXXX/XX, D. E., žalobcovia
zastúpení JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom, so sídlom K. J. E. XXXX/X, F., proti žalovaným v 1. rade
C.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomL.E.XXX,zastúpenémuJUDr.PaedDr.RóbertomMonsbergerom
Kozákom, advokátom, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, v 2. rade G. B., zastúpenému zákonným

zástupcom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v 3.
rade E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. E. X, v 4. rade C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.
E. XX, v 5. rade D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. N. XX, a v 6. rade G. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. C. B. XXXX/X, E., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalovaného v 1. rade na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 20. 06. 2025 sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územie D. E., ako trvalý trávny porast o výmere 186 m2, parcela registra KN-E č. 30, a na liste vlastníctva
č. XXX, pre katastrálne územie D. E., ako trvalý trávny porast o výmere 530 m2, parcela registra KN-
E č. 33, v podiele 113/3400 zapísaným na E. K., F. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela 09. 07. 1995,

v podiele 452/3400 zapísanom na žalovaného v 4. rade, v podiele 113/6800 zapísanom na žalovanú v 5.
rade, v podiele 226/3400 zapísanom na žalovanú v 3. rade a v podiele 113/6800 zapísanom
na žalovanú v 6. rade, patria do dedičstva po A. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. E. XXX,
ktorý zomrel 07. 04. 2000.

2. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny

záujem. Zároveň bol pri nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele registra KN-E č. 30 s prihliadnutím
na všetky okolnosti dobromyseľný. Vo vyjadrení k žalobe navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým
by súd žalobcovi v 1. rade ako chovateľovi včelstiev umiestnených na parcele registra KN-E č. 33, trvalý
trávny porast o výmere 530 m2 nachádzajúcej sa v obci D. E., uložil povinnosť zabrániť vnikaniu včiel na
parcelu registra KN-E č. 30, trvalý trávny porast o výmere 186 m2, parcelu registra KN-C č.
397/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2, parcelu registra KN-C č. 397/1, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 289 m2, na parcelu registra KN-C č. 392/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
69 m2 a na parcelu registra KN-C č. 400, záhrada o výmere 344 m2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca
v 1. rade obťažuje jeho ako aj blízke osoby chovom včiel, ktoré prelietavajú na susediace parcely, ktoré
užíva žalovaný spolu so svojou rodinou. Žalobca v 1. rade je jediným chovateľom včiel v bezprostrednej
blízkosti parciel rodinného domu, ktoré užíva žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je na bodnutie včely
veľmi alergický a bodnutie včelou bezprostredne ohrozuje jeho život a zdravie. V súčasnosti má žalobca

v 1. rade umiestnených pri pozemku žalovaného až 28 včelstiev, pričom podľa vedomosti žalovaného
jedno včelstvo tvorí približne 10 000 včiel. Z toho 11 včelstiev je umiestnených v tesnej blízkosti, približne4 až 5 metrov a ďalších 10 včelstiev vo vzdialenosti približne 25 metrov. Pozemok na parcele registra
KN-E č. 30 je možné reálne využívať len krátko po západe slnka alebo pred svitaním, keď je včelstvo
neaktívne. Žalovaný poukázal na to, že v roku 1999, kedy začal užívať v Liptovských Matiašovciach

rodinný dom súpisné č. XXX, mal žalobca v 1. rade len 9 včelstiev. Žalobca v 1. rade do dnešného
dňa neurobil dostatočné opatrenia, aby včely žalovaného v 1. rade a ani iné osoby nachádzajúce sa
pozemkoch, ktoré užíva žalovaný v 1. rade, neohrozovali.

3. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k predmetnému návrhu poukázal na to, že žalovaný nijako neosvedčil

potrebu urýchleného zásahu súdu do pomerov strán. Ako sám žalovaný uviedol, do svojho rodinného
domu sa nasťahoval v roku 1999, pričom včely sa na danom mieste chovali minimálne od 30-tych
rokov 20-teho storočia. Na strane žalovaného v 1. rade tak nejde o nejakú novú situáciu, ktorá by
vyžadovala urýchlený zásah súdu, ale ním tvrdený dlhodobý problém, ktorý ani nebol problémom, kým
žalobcovia nezačali aktívnejšie pristupovať k otázke vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom
v danej lokalite. Žalobca má zároveň za to, že právnu ochranu vo forme neodkladného opatrenia v tomto

prípade ani nemožno poskytnúť. Hmotnoprávny nárok žalovaného v 1. rade sa opiera o ustanovenie
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko chov včiel je typickým príkladom imisie. Ochranu podľa
tohto ustanovenia možno poskytnúť v prípade obťažovania nad mieru primeranú pomerom alebo pri
vážnom ohrození výkonu práv suseda. Otázku miery primeranú pomerom je potrebné skúmať v každom
konkrétnom prípade, a preto je nevyhnutné takýto záver prijať až na základe riadneho dokazovania.

Zároveňžalobcapoukázalnato,žesámžalovanýv1.rade,rekonštrukcioupôvodnéhohumnanaobytnú
časť domu vytvoril situáciu, že sa napriek vedomosti o dlhodobo existujúcom stave vystavil zvýšenému
riziku styku so včelami. Ešte viac sa k včelstvám priblížil tým, že kúpil podiel na pozemku parcely KN-E
č. 30. Pre posúdenie otázky primeranosti obťažovania je potrebné skúmať aj to, aké sú miestne pomery.
V obci Liptovské Matiašovce sa veľa ľudí dlhodobo venuje chovu včiel, pričom obec chce tento chov

podporovať, čo vyplýva z programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Liptovské Matiašovce na
roky 2023 – 2030. Návrh žalovaného naviac nesúvisí s predmetom tohto konania, preto žalobca navrhol,
aby súd vylúčil tento návrh na samostatné konanie. Žalobca zároveň odmietol tvrdenie žalovaného, že
na jeho pozemok lietajú len včely z jeho včelstiev. V obci sa nachádza približne 100 včelstiev, ktoré
vyhľadávajú potravu, a tak pokiaľ má žalovaný v 1. rade čo i len jediný kvet v záhrade alebo nechá na

terase sladké nápoje či vodu, žalobca nedokáže zabrániť včelám lietať na jeho pozemok. Počas bývania
žalovaného v 1. rade v danej lokalite od roku 2000 až do roku 2023 sa žalobca v 1. rade na chovanie včiel
prípadne nejaké problémy s útočením opakovane pýtal manželky žalovaného v 1. rade, ktorá mnohokrát
konštatovala, že je to v poriadku a včely nie sú útočné. Žalovaný začal len v roku 2023 tvrdiť, že trpí
alergickými reakciami na uštipnutie včelou, dovtedy pri rozhovoroch od rokov 1995 uvádzal, že alergiu

na uštipnutie má jeho otec I. K.. Žalobca v 1. rade rovnako poprel tvrdenia žalovaného, že neurobil
žiadne opatrenia na zníženie náletu včelstiev na jeho pozemky. Po výhražnom telefonáte žalovaného
v 1. rade v máji 2023 premiestnil žalobca odložence z roku 2022. Úle dvoch včelstiev z roku 2022, ktoré
mali orientované letáče na záhradu žalovaného v 1. rade, do 5 dní premiestnil žalobca v 1. rade pod
svoju hrušku, čiže do vzdialenosti približne 18 metrov od jeho plota. Letáče smeroval na svoj pozemok.

Taktiež na plot elektrického ohradníka umiestnil tieniacu sieťku do výšku približne 1,8 metra. Žalobca
celkom 4 včelstvá v blízkosti pozemku žalovaného v 1. rade daroval, predal alebo premiestnil na začiatku
sezóny 2024. V blízkosti jeho pozemku a aj doskového plota sa snažil umiestniť zeleň, ktorá by včely
nútila pri lete pokračovať vo vyššej výške k pozemkom žalovaného v 1. rade. V roku 2025 prikročil
k zastrihávaniu krídel matkám, aby zabránil rojeným včelám usadiť sa na pozemku žalovaného v 1.

rade. Žalovaný sa domáha bránenia prenikaniu včiel na jeho pozemky, čo by znamenalo premiestnenie
včelstiev.Tomusachcežalobcavyhnúťzviacerýchdôvodov.Prípadnýmpresunombysadostalivčelstvá
do blízkosti verejnej komunikácie, iné miesta pozemku užívané žalobcom sú vystavené vetrom a na
umiestnenie včelstiev nie sú vhodné. Presunom včelstiev za tak krátku vzdialenosť počas včelárskej
sezóny by došlo k ich úhynu a včely by do času úhynu bezcieľne blúdili po okolí. Zároveň by presunom

došlo k ukončeniu ochrany pôvodného stanovišťa, kde je včelnica umiestnená nepretržite takmer 90
rokov, pričom pri chove včiel je práve stabilita miesta veľmi dôležitá. Žalovaný v 1. rade priložil k návrhu
fotografiu s datovaním umiestnenia včelstiev v roku 2024, avšak po nezhodách v roku 2023 boli včelstvá
v blízkosti jeho pozemkov premiestnené cca na vzdialenosť 20- až 25 metrov, pričom jediné včelstvo,
ktoré zostalo vo vzdialenosti 5- a viac metrov od pozemku žalovaného v 1. rade, je mimoriadne pokojné,

pri práci s nimi včely nevzlietnu, je možné ich hladiť a nevykazujú útočné prvky. Žalovaný v 1. rade
podal na žalobcu aj sťažnosť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Liptovský Mikuláš, ktorá
pri miestnom šetrení dňa 02. 07. 2025 zistila, že žalobca je ako včelár riadne registrovaný, hygienické
a bezpečnostné podmienky chovu včiel sú zabezpečené. Vzdialenosť od obytnej plochy domu susedaje viac ako 10 metrov, približne 20 metrov. Od pozemku suseda je postavená zábrana v podobe
plota a pozemok susedného domu je chránený zasieťovaným plotom vo výške 4,10 metra. Letáče úľov
smerujú od obytného domu suseda. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

7. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. V súlade s citovanými ustanoveniami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
keď nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. O prípadnom nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd

v krátkej zákonnej lehote, počas ktorej spravidla nie je možné vykonať dokazovanie tak, ako sa to
uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní o veci samej, preto súd vychádza zo skutočností zistených
predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré sú predložené navrhovateľom a z ktorých musia byť minimálne
osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.Pooboznámenísasnávrhomapredloženýmidôkazmisúdkonštatuje,ženebolsplnenýjeden

z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v naliehavosti neodkladnej úpravy
pomerov. Naviac, petit návrhu je vzhľadom na charakter povinnosti, ktorá má byť žalobcovi v 1. rade
uložená, podľa názoru súdu prakticky nevykonateľný. Žalovaný v 1. rade podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia spolu s vyjadrením sa k žalobe o určenie vlastníckeho práva, čo navodzuje
dojem, že ide o reakciu voči žalobcami uplatnenému nároku. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom

procesnej obrany, ale samostatným inštitútom, ktoré slúži na to, aby boli neodkladne upravené pomery
medzi stranami sporu tak, aby nedochádzalo k hroziacemu ohrozeniu práv alebo právom chránených
záujmov navrhovateľa. Takáto potreba úpravy musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená
individuálnymi okolnosťami prípadu. V prípade, ak by došlo k ochrane neosvedčeného nároku, išlo by
o postup v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla a účinná reakcia

súdu na deklarovaný stav právnych vzťahov sporových strán, pokiaľ má súd z tvrdených a predložených
dôkazov dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré
sú medzi stranami sporné. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Nakoniec, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, tak ako

pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno, resp. bremeno
osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade neosvedčil existenciu

potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalobcom v 1. rade. Z listu zo dňa 19. 05. 2025,
ktorý žalovaný v 1. rade adresoval starostovi obce Liptovské Matiašovce, vyplýva, že žalobca v 1. rade
mal na svojom pozemku umiestnených približne 6 včelích úľov už pred 26-timi rokmi. Zároveň uviedol,
že situácia sa v priebehu rokov zhoršila, keď počet úľov narástol z pôvodných 6 na súčasných 18. Aj
z prílohy k tomuto listu vyplýva, že v roku 2002 žalovaný v 1. rade postavil plot s výškou 2,5 metra

z dôvodu, aby ho neobťažovali včely žalobcu v 1. rade na jeho pozemku. Pred viac ako 20-timi rokmi mal
žalovaný v 1. rade po uštipnutí včelou pomerne silnú alergickú reakciu, po čom mu bola diagnostikovaná
alergia na včelie uštipnutie a predpísaná adrenalínová auto injekcia EpiPen. Z týchto listinných dôkazov,
ktoré boli predložené žalovaným v 1. rade spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, teda
nepochybne vyplýva absencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalovaným a žalobcom v 1.

rade. Nie je medzi nimi sporné, že žalobca na svojom pozemku, ktorý susedí s pozemkom žalovaného
v 1. rade, chová včely po celý čas, ako sa do rodinného domu so súpisným číslom 111 nasťahoval
žalovaný v 1. rade. Bezodkladnosť úpravy síce zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, čo však
automaticky neznamená, že musí ísť výlučne o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môžepretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. O bezodkladnosti avšak nemožno hovoriť za situácie, keď
stav, ktorý prekáža žalovanému v 1. rade, pretrváva 26 rokov.

10. Podstatou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci boli susedské práva,
keď žalovaný v 1. rade v súlade s § 127 Občianskeho zákonníka požiadal o ochranu proti takému výkonu
vlastníckeho práva zo strany žalobcu v 1. rade, ktorého dôsledky presahujú hranice jeho nehnuteľnosti.
V zmysle predmetného ustanovenia sa dotknutý subjekt môže proti rušivým zásahom domáhať ochrany
osobitnou negatórnou žalobou, tzv. žalobou z imisií. Neodkladné opatrenie pritom nie je inštitútom, ktorý

by umožňoval úplne uzavretie sporu, ale slúži ako nástroj zjednodušenej a rýchlej súdnej ochrany, ktorý
má byť vždy spojený s podaním žaloby zo strany žalobcu, resp. definovaním možnosti aj zo strany
žalovaného. Vzhľadom na predmet potencionálneho sporu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1.
rade je podľa názoru súdu prakticky vylúčené, aby súd o danej veci rozhodoval bez riadne vykonaného
dokazovania. Žalobca v 1. rade správne poukázal na to, že predmetom dokazovania v sporoch podľa
ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka je predovšetkým zisťovanie, či dochádza k obťažovaniu nad

mieru primeranú pomerov alebo dochádza k vážnemu ohrozovaniu výkonu práv dotknutého subjektu.

11. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd zároveň konštatuje, že petit návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevykonateľný, pretože nakoľko ide o včelstvo, je prakticky vylúčené, aby
mal žalobca reálnu možnosť zabrániť vnikaniu práve jeho včiel na nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade.

Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia, ako aj skutočnosť, že predmetný návrh vyhodnotil ako
nedôvodný, súd nepovažoval za potrebné vylučovať predmetnú vec na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.