Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107213171
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3107213171.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
D. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Tonim Khurim, advokátom so sídlom Bratislava 4, Dlhé diely II/13, IČO:
30 789 311, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXXX/XX, zastúpenému v
konaní ANDELOVÁ & Co., s. r. o, so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Tomášikova 15950/10H,

IČO: 47 506 946, o zaplatenie 22.411,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 8C/20/2008-553 zo dňa 5. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. z r u š u a evec
v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 19.061,74 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.230,77 eur za dobu od 21.09.2006 do
zaplatenia a zo sumy 6.830,97 eur za dobu od 13.09.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobkyni priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 70 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,

aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 675.170,50,- Sk (22.411,55 eur) a 9,5 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 238.295,50,- Sk (7.909,96 eur) od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy
31.028,- Sk (1.029,94 eur) od 12.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 405.844,- Sk (13.471,55 eur) od
20.09.2006 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava V platobným rozkazom,
sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa 15.05.2006 uložil žalobkyni a žalovanému zaplatiť obchodnej spoločnosti
PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu 477.872,70,- Sk spolu

s príslušenstvom. Žalobkyňa na základe tohto titulu uhradila pomernú časť, teda jednu polovicu
pohľadávky veriteľovi, pričom dňa 05.06.2006 uhradila 225.927,50,- Sk, dňa 15.06.2006 uhradila
25.981,50,- Sk a 79.175,30,- Sk. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto sa veriteľ obrátil na
exekútora, ktorý vymáhal nezaplatenú čiastku. Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované
čiastky zaplatila a žalobkyni vydal potvrdenie o prijatí platby vo výške 405.844,- Sk. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom, sp. zn. 7C/255/05 zo dňa 02.05.2006 uložil žalobkyni

a žalovanému zaplatiť spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne
sumu 309.213,- Sk s príslušenstvom. Žalobkyňa uhradila pomernú časť dňa 29.05.2006 vo výške
238.936,35,-Sk.Žalovanýsisvojupovinnosťnesplnil,pretosaveriteľobrátilnaexekútora,ktorývymáhal
nezaplatenú čiastku. Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované čiastky zaplatila a exekútor
jej vydal potvrdenie o prijatí platby vo výške 141.615,50,- Sk a potvrdenie o prijatí platby vo výške
31.028,- Sk. Žalobkyňa rešpektovala rozhodnutie súdu a svoju čiastku včas zaplatila. Žalovaný včas

nezaplatil, čím narástli úroky a pripočítali sa trovy spojené s exekúciou. Veriteľ sa rozhodol, že svoj nárok
vymôže len od žalobkyne. Žalobkyňa plnila za žalovaného celkovú sumu 675.170,50,- Sk, preto má vzmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok voči žalovanému spočívajúci v požadovaní
náhrady od žalovaného vo výške celého plnenia. Platobným rozkazom Okresný súd Trenčín, č. k.
21C/118/2007-25 zo dňa 24.09.2007 žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor,

v ktorom uviedol, že nárok považuje za neopodstatnený a nedôvodný, keď obe pohľadávky veriteľa boli
pohľadávkami voči žalobkyni a žalovanému ako členom združenia "SCARABEUS" v zmysle Zmluvy o
združení osôb, kedy obaja v čase od 19.12.2001 do 31.12.2003 spoločne zabezpečovali prevádzku
verejnej lekárne SCARABEUS v Bratislave. Nakoľko združenie 31.12.2003 zaniklo a medzi účastníkmi
nedošlo k majetkovému vyporiadaniu, podal žalovaný dňa 16.12.2005 na Okresný súd Bratislava V

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto konanie ku dňu podania odporu
nebolo skončené. V rámci tohto konania sa vyporiadava všetok majetok, ktorý účastníci nadobudli
v rámci zabezpečovania účelu združenia, vrátane všetkých spoločných záväzkov, teda aj záväzkov
voči spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zariadenia, a.s. Navrhol preto, aby súd konanie zastavil pre
prekážku litispendencie. Uznesením, č. k. 8C/20/2008-140 zo dňa 15.02.2013 tunajší súd konanie
prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

24C/530/2005. Uznesením, č. k. 8C/20/2008-241 zo dňa 30.04.2020 súd rozhodol o pokračovaní v
konaní. Rozsudkom pre zmeškanie, č. k. 8C/20/2008-460 zo dňa 27.05.2021 súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co/16/2022-498 zo
dňa 23.03.2022 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že platobným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa 15.05.2006 boli žalobkyňa a žalovaný zaviazaní zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 477.872,70,- Sk s úrokom z omeškania 15,5 % ročne zo sumy
31.386,90,- Sk od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy
47.908,40,- Sk od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90,- Sk od 04.04.2004 do zaplatenia, zo

sumy 37.470,30,- Sk od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk od 08.04.2004 do zaplatenia,
zo sumy 21.454,70 Sk,- od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 23.337,90,- Sk od 10.04.2004 do
zaplatenia, zo sumy 55.975,60,- Sk od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk od 14.04.2004
do zaplatenia, trovy konania 28.668,- Sk a trovy právneho zastúpenia 23.295,- Sk. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že uhradila titulom

platobného rozkazu dňa 05.06.2006 sumu 225.927,50,- Sk, dňa 15.06.2006 sumu 25.981,50,- Sk a dňa
15.06.2006 sumu 79.175,30,- Sk. Z potvrdenia o prijatí platby zo dňa 27.09.2006 vydaného súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom vyplýva, že prijal od žalobkyne dňa 20.09.2006 sumu 405.844,-
Sk. Okresný súd Bratislava V rozsudkom, č. k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 uložil žalobkyni a
žalovanému zaplatiť spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne

sumu 309.213,- Sk, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004
a zo sumy 309.213,- Sk od 27.09.2004 do zaplatenia, trovy konania 19.130,- Sk a trovy právneho
zastúpenia 39.200,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne
vyplýva,žedňa25.05.2006uhradilaztohtotitulusumu238.936,35,-Sk.Zpotvrdeniasúdnehoexekútora
Mgr. Ďuricu zo dňa 06.09.2006 vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 24.08.2006 sumu 238.298,50,- Sk

vo veci EX 3059/06. Z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu zo dňa 27.09.2006 vyplýva,
že žalobkyňa uhradila dňa 12.09.2006 sumu 31.028,- Sk vo veci EX 3059/06.

4. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka litispendencie, resp. následne námietka res iudicata,
a to vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005.

Žalovanýpoukazovalnato,žesanestotožňujesnázoromžalobcu,žepredmetomkonanianaOkresnom
súde Bratislava V neboli pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. Predmetom konania tam bol
spoločný majetok združenia SCARABEUS, ako aj záväzky uvedeného združenia. Zo záväzkov, ktoré
boli vyčíslené, vyplývalo, že časť týchto bola uhradená ešte priamo združením z jeho účtu a časť týchto
záväzkov bola uhradená priamo žalobcom a žalovanou, ktorí v tomto konaní vystupujú v opačnom

postavení. Je zrejmé, že žalobkyňa si v konaní pred Okresným súdom Bratislava V uplatňovala a
vyčíslovala záväzky, ktoré uhradila za združenie z vlastných zdrojov a voči týmto v predmetnom konaní
uplatňovala regresný nárok voči žalobcovi. K týmto záväzkom boli vypracované znalecké posudky a je
zrejmé, že sa jedná o totožné záväzky, ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako žalovaný v konaní
pred Okresným súdom Bratislava V, vystupujúc ako žalobca, si v konaní uplatňoval záväzky uhradené z

jeho strany, pričom tieto mali tiež povahu regresného nároku voči žalovanej, v tomto konaní vystupujúcej
ako žalobkyni. Z odôvodnení rozsudkov na Okresnom súde Bratislava V vyplýva, že hodnota záväzkov
bola vyčíslená ako nulová, a to práve z dôvodu, že všetky záväzky boli uhradené, a to či už žalobkyňou
alebo žalovaným z ich vlastných zdrojov. Obsahom konania pred Okresným súdom Bratislava V naďalejzostali už len regresné nároky vyplývajúce z ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré
sú predmetom tohto konania na tunajšom súde, a to z hľadiska právnej kvalifikácie. I keď konanie
pred Okresným súdom Bratislava V bolo ukončené zamietnutím návrhu, neznamená to, že regresné

nároky, ktoré sú uplatňované v tomto konaní, neboli predmetom uvedeného konania, keď súd tam
síce konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdenému regresnému
nároku, avšak len v prevyšujúcej časti, ktorú v konaní uplatňoval. Z vykonaného dokazovania vyplývalo,
že záväzky, ktoré zostali neuhradené, a ktorých istina nebola vysporiadaná procesnými stranami v
pomere 1:1, žalobca v konaní na Okresnom súde Bratislava V zaplatil sumu 3.846.850,20,- Sk a

žalovaná sumu 1.245.191,10,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že práve suma, ktorá bola určená ako
záväzky uhradené žalovanou, zodpovedá nárokom uplatňovaným žalobkyňou v tomto konaní. Práve
z dôvodu, že nárok žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prevyšoval nárok žalovanej,
predmetom uvedeného konania zostalo vysporiadanie už len tohto rozdielu. Pani B. teda zaplatila zo
svojich vlastných finančných prostriedkov spoločné záväzky celkom v sume 1.245.191,10 Sk a pán
G. zaplatil sumu 3.846.850,20 Sk. Keďže sa nároky vzájomne v časti stretli, predmetom rozsudku

Okresného súdu Bratislava V už naďalej zostal len predmetný rozdiel.

5. Vychádzajúc z právneho názoru žalovaného sa súd oboznámil s obsahom uvádzaného spisu
Okresného súdu Bratislava V. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 24C/530/2005-1147 zo
dňa 21.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co148/2018-1174 zo dňa

25.07.2018 vyplýva, že bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca E. F. G. proti žalovanej A. B. domáhal
zaplatenia 158.606,72 eur z titulu vysporiadania majetku získaného činnosťou združenia založeného
podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia vyplýva, že strany dňa 19.12.2001 založili
združenie SCARABEUS, ktoré zaniklo ku dňu 31.12.2003. V rámci konania bol vypracovaný znalecký
posudok Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP, ktorý posúdil účtovný stav združenia ku dňu jeho

zániku. V konaní bolo zistené, že žiadny z obchodných partnerov nepotvrdil, že eviduje voči združeniu
neuhradené záväzky. Znalecký ústav konštatoval, že všetky pohľadávky boli združeniu uhradené a
ich hodnota sa rovnala nule, pričom pre korektné vysporiadanie združenia znalecký ústav pokladal
za nevyhnutné vziať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov. Podľa prehľadu záväzkov, pri
ktorých bola istina uhradená každým z účastníkov v pomere 1:1 z vlastných prostriedkov po zrušení

združenia, uhradil pán G. sumu 3.067.167,30,- Sk a pani B. sumu 2.156.850,- Sk. Podľa prehľadu
vzájomného vyrovnania záväzkov po zrušení združenia, ktoré zostali neuhradené a ktorých istina nebola
vysporiadaná účastníkmi v pomere 1:1, zaplatil pán G. 3.846.850,20,- Sk a pani B. 1.245.191,10,- Sk.
Pri posudzovaní zaplatenia istiny súdnych trov, exekučných poplatkov súvisiacich s úhradou záväzkov
voči tretím osobám hradených každým účastníkom z vlastných finančných prostriedkov, znalecký ústav

ustálil vyrovnávajúci podiel vo výške 1.240.607,03,- Sk v prospech pána G.. V rámci konania uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 25.09.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby pani B.
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158.606,72 eur. Súd vyvodil záver, že žaloba nie
je dôvodná vzhľadom na námietku premlčania vznesenú pani B.. Súd požadoval zo strany žalobcu
presnú špecifikáciu tých záväzkov vzniknutých v súvislosti so združením SCARABEUS, ktoré pán

G. uhradil sám, teda vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2. Po
pripustení zmeny žalobného petitu zostalo predmetom konania vyporiadanie vzájomných záväzkov
sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia, ktoré mal pán G. pre prípad svojho úspechu v
konaní konkretizovať tak, aby sa súd mohol zaoberať vznesenou námietkou premlčania. Nakoľko sa
pán G. odvolával len na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku, pričom záväzky ním

zaplatené vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu nešpecifikoval, súd
žalobu zamietol. K samotnému posúdeniu, či je niektorý záväzok premlčaný nedošlo vinou pána G.,
ktorý neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v konkretizovaní záväzkov zaplatených zo strany pána
G. vo väčšom rozsahu, ako bol jeho spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd poukázal na skutočnosť,
že ktorýkoľvek z účastníkov združenia sa mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a

vykonania vyporiadania na súde, pričom nie je v rozpore s § 841, resp. § 142 Občianskeho zákonníka,
ak sa účastník združenia domáha zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva iba k niektorému majetku
získanému pri výkone spoločnej činnosti. O týchto záväzkoch platí, že člen združenia, ktorý v režime
§ 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka uhradil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu
na dlhu, je oprávnený požadovať od ostatných členov združenia náhradu toho, čo za nich podľa ich

podielovplnil(tzv.následnýregres).Zákonuneodporujepostup,vrámciktoréhosaúčastníkzaniknutého
združenia domáha iba vyporiadania záväzkov združenia, ktoré podielové spoluvlastníctvo netvoria.
Pôvodne sa žalobou pán G. domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania, avšak
následne zmenou žalobného petitu už žiadal uloženie povinnosti zaplatiť mu sumu 158.606,72 eur ztituluvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,resp.žiadalvyporiadaťfinančnúhodnotutohtomajetku.
Po zmene žaloby zostalo predmetom konania vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán.
Žiadne podielové spoluvlastníctvo strán, ktoré by bolo možné vyporiadať, teda už neexistovalo. Záväzky

boli uhradené a nebolo ich možné vyporiadať ani mimo podielového spoluvlastníctva. Bolo by ich
možné vyporiadať iba za predpokladu, že by doposiaľ existovali. Ak teda pán G. v režime § 835 ods.
2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený
požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Tento nárok však nesúvisí s
konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzniknutého pri výkone spoločnej

činnosti združenia. Odvolací súd tiež zdôraznil, že účastníkovi združenia nič nebráni, aby sa žalobou
na súde domáhal vyporiadania záväzkov združenia, ale musí ísť o existujúce záväzky a nie o záväzky,
ktoré boli v minulosti uhradené. Existoval iba prípadný nárok pána G. proti pani B. vyplývajúci z § 511
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však pán G. nepreukázal.

6.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženárokžalobkynejesčastidôvodný.Zvykonanéhodokazovania

vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení
osôb zo dňa 19.12.2001. V tomto združení fungovali do 31.12.2003, kedy združenie zaniklo. Z konania,
ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, vyplýva, že na základe návrhu
žalovaného sa pôvodne na súde viedlo konanie o vyporiadanie majetku získaného činnosťou združenia,
avšak následne na základe zmeny žaloby sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 158.606,72 eur, čo

mala byť v zásade pohľadávka žalovaného voči žalobkyni z titulu vyporiadania vzájomných záväzkov
sporových strán, kedy žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania,
že zaplatil za záväzky združenia viac ako žalobkyňa. Súd skonštatoval v danom konaní, že p. G. bol
oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu, teda mohol mu byť
priznaný nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento však nepreukázal. Odvolací

súd v tomto konaní tiež konštatoval, že ak pán G. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zaplatil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od
pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Zo záverov uvedeného konania vyplýva, že pán
G. v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, resp. že by uhradil
záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu

podielu. Zo záverov Okresného súdu Bratislava V možno ustáliť, že nároky žalovaného voči žalobkyni
(v opačnom procesnom postavení) boli v tomto konaní zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena. Žalovaný teda mal nároky z titulu uhradenia záväzkov z vlastných prostriedkov voči žalobkyni,
avšak nepreukázal, o aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však je, že predmetom konania takéto
záväzky boli, o nich sa konalo. O nárokoch žalobcu sa však v predmetnom konaní spor neviedol,

žalobca si v uvedenom konaní svoje nároky voči žalovanému neuplatňoval, keď sa zohľadňovali
plnenia žalobcu a žalovaného v rámci vyporiadavania záväzkov združenia. V danom prípade však
tieto neboli následne predmetom konania po tom, čo došlo k pripusteniu zmeny žaloby. Neobstojí
tvrdenie žalovaného o tom, že uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018,
č. k. 24C/530/2005-1147 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018, č.

k. 6Co148/2018-1174 predstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej. Prekážku
veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči
žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. V konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V boli vysporiadané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne.
PokiaľOkresnýsúdBratislavaVzamietolžalobužalovaného(vpostavenížalobcu),zamietoljehonároky

a o nich rozhodol. Ako uviedol Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí, č. k. 6Co/148/2018-1174,
existuje prípadný nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
však p. G. nepreukázal. Rovnako, ako v danom prípade existoval nárok p. G. z titulu úhrady záväzkov
za p. B., existoval aj nárok p. B. z titulu uhradenia dlhov iba ňou, hoci túto povinnosť mali obaja účastníci
splniť spoločne a nerozdielne. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že plnila za žalovaného na

základe dvoch právnych titulov výlučne sama.

7. V prípade Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa
15.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 238.936,35,- Sk (t. j. 7.931,23 eur) a následne
alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 15,5 % z ročne zo sumy 31.386,90,- Sk od

02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 47.908,40,- Sk od
04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90,- Sk od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30,- Sk
od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70,- Sk
od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 23.337,90,- Sk od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60,-Sk od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk od 14.04.2004 do zaplatenia, alikvotná časť
trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1/2. Žalobkyňa uhradila ihneď po vydaní platobného
rozkazu a pred nadobudnutím právoplatnosti tohto platobného rozkazu celkom sumu 331.084,30,- Sk a

následne v rámci exekučného konania 405.844,- Sk, celkom sumu 736.928,30,- Sk (24.461,54 eur). Z
tejto sumy pripadá na žalovaného suma 12.230,77 eur. V prípade rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, č. k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 154.606,50,- Sk (t.
j. 5.131,99 eur) a následne alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo
sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk od 27.09.2004 do zaplatenia,

ako aj alikvotná časť trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1/2. Žalobkyňa uhradila dňa
29.05.2006 sumu 238.936,35,- Sk a následne v rámci exekučného konania sumu 141.615,50,- Sk a
sumu 31.028,- Sk. Spolu uhradila sumu 411.579,85,- Sk. Z tejto sumy pripadá na žalovaného suma
205.789,93,- Sk, t. j. 6.830,97 eur.

8.Pokiaľsižalovanývovzťahukžalobkyniuplatňovalnazapočítaniepohľadávky,atotitulomregresného

nároku vo výške 3.867,99 eur, keď dňa 23.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava,
a.s. (faktúra č. 11320777), vo výške 542,70 eur, keď dňa 24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides
zdravotnícke zásobovanie, a.s. (faktúra č. XXXXXXX), vo výške 2.113,82 eur, keď dňa 24.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s. (faktúra č. XXXXXXX), vo výške
1.219,64 eur, keď dňa 27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie,

a.s. (faktúry č. XXXXXXX), vo výške 3101,27 eur, keď dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa
Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom, vo výške 34,36 eur, keď dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku
veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom, vo výške 2,42 eur, keď dňa 01.12.2004 uhradil
pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom, vo výške 2,36 eur, keď dňa 23.12.2004
uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. (faktúra č. XXXXXXXX), vo výške 36,23 eur, keď

dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. (faktúra č. XXXXXXXX), vo výške
1.042,97 eur, keď dňa 14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa JUVAMED, s.r.o. (faktúra č. XXXXXXXX),
vo výške 1.801,88 eur, keď uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., vo výške
252,19 eur, keď uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., vo výške 11.396,12
eur, keď dňa 07.11.2007 uhradil pohľadávku veriteľa FARMAWORLD, s.r.o. (faktúra č. XXXXX), je

potrebné uviesť, že nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V a súd už uviedol, že v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú. Žalobca
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky
účastníkov združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu
podielu. Preto nebolo možné započítanie vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne akceptovať. Súd na

základe týchto skutočností zaviazal žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 19.061,74 eur. Pokiaľ sa
žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia trov exekúcie v plnej výške, je potrebné uviesť, že
tieto trovy sú spoločnými trovami strán, nakoľko bolo povinnosťou každej zo strán zaplatiť celý dlh
v stanovenej lehote. Ak k tomu nedošlo, obe strany zodpovedajú za zvýšenie nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky cestou exekútora. Žalobca bol v omeškaní dňom nasledujúcim po zaplatení

dlžnej sumy zo strany žalobkyne. Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy
12.230,77 eur od 21.09.2006 do zaplatenia, 9 % zo sumy 6.830,97 eur od 13.09.2006 do zaplatenia. V
časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala priznania istiny nad sumu 19.061,74 eur s úrokom z omeškania
a tiež v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania, bola žaloba zamietnutá. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bola žalobkyňa

úspešná v rozsahu 85 % (žalovaná suma 22.411,55 eur, priznaná suma 19.061,74 eur) a žalovaný v
rozsahu 15 %. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 70 %. O konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I. a III. podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že v
dôsledku nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia rozsudku pre absenciu náležitostí odôvodnenia
vyplývajúcich z ust. § 220 ods. 2 CSP, je rozsudok nepreskúmateľný (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003).
Z rozsudku vyplýva, že súd právo účastníkov konania na súdnu ochranu garantované im Ústavou SR

nerešpektoval, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jasné ani výstižné vysvetlenie, ako súd posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ani
z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal, a ako ich vyhodnotil, a naopak, ktoré dôkazy
nepovažoval pre svoje rozhodnutie za podstatné. Súd v odôvodnení rozsudkuv rozpore s princípom rovnosti strán arbitrárne neakceptoval započítanie vykonané žalovaným s
odôvodnením, že žalovaným započítané nároky boli uplatňované v pôvodnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V a išlo by o vec rozhodnutú, avšak námietku žalobkyne k res iudicata vo

vzťahuknárokomžalobkynenepovažovalzadôvodnú.Argumentáciasúduuvedenávbode24rozsudku
– prekážku veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky
žalovanéhovočižalobkyni,nievšakprepohľadávkyžalobkynevočižalovanému–jepotrebnépovažovať
za absolútne arbitrárne a porušujúce práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Nie je právne
možné, aby jedno rozhodnutie predstavovalo pre jednu procesnú stranu res iudicata, v tomto prípade

pre žalovaného, avšak pre druhú stranu už nie, v tomto prípade pre žalobkyňu. S ohľadom na uvedené
je zrejmé, že takýto rozsudok súdu prvej inštancie nemôže spĺňať náležitosti vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.
Z uvedeného je zároveň zrejmé, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V druhom rade nie je možné súhlasiť

s argumentáciou súdu týkajúcej sa prekážky res iudicata. V konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V boli vysporiadané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne.
Vychádzajúc z právnej literatúry a judikatúry, má však za to, že otázku
res iudicata je potrebné posudzovať nielen podľa žalobného nároku (petitu), ale ako žalobný nárok spolu
so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný nárok vyplývať. Prekážka rozsúdenej veci (res

iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakéhopredmetukonaniaatýchistýchosôb.Pritomniejevýznamné,čirovnakéosobymajúvnovom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je
žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je

daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade,
ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 sa žalobca E. F. G. (po úprave petitu) domáhal
voči žalovanej A. B. zaplatenia sumy 158.606,72 eur (4.778.186,11,- Sk) ako vyrovnacieho podielu
z titulu zániku združenia SCARABEUS (vyporiadania majetku združenia – aktív a pasív). Uplatnený

nárok predstavoval sumu, o ktorú žalobca E. F. G. oproti žalovanej A. B. uhradil veriteľom väčší rozsah
záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok predstavoval iba
prevyšujúcu časť úhrad žalobcu E. F. G.. Konkrétne uplatnený nárok pozostával z položiek uvedených
v tabuľke č. 8 Znaleckého posudku č. 2/2011 vypracovaného Expertíznym a edukačným inštitútom
BVŠP (ďalej len „Znalecký posudok“). V rámci výpočtu žalovaného nároku pritom boli zohľadnené o. i.

záväzky žalobkyne A. B. a žalovaného E. F. G., ktoré neuhradili v pomere 1:1 (v tabuľke ako záväzky –
nevyrovnané, zvýraznené červenou), a ktoré boli uvedené v tabuľke č. 11B Znaleckého posudku. Táto
tabuľka verifikovaná znalcom podľa účtovného stavu a predložených listinných dôkazov, obsahovala,
ktoré záväzky a v akej výške uhrádzal jednotlivý účastník konania, sp. zn. 24C/530/2005, pričom úhrady
boli delené na istiny a následné úroky z omeškania, súdne poplatky, trovy konania, trovy právneho

zastúpenia a trovy exekúcie. Z tabuľky je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného
PharmDr. Juraja Fecsu (pozn. nároky, ktoré si žalovaný započítal v konaní sú zvýraznené červenou), tak
aj nároky žalobkyne A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008
(pozn. zvýraznené zelenou). Pre úplnosť uvádza, že aj keď si žalovaná A. B. (v tomto konaní žalobkyňa)
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 priamo neuplatňovala

uvedené nároky, tieto nároky mali v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
24C/530/2005 povahu kompenzačnej námietky, t. j. znižovali uplatňovaný nárok žalobcu E. F. G. (v
tomto konaní žalovaného) a v rámci konania 24C/530/2005 na ne bolo prihliadané. Predmet konania v
konaní 24C/530/2005 a v tomto konaní 8C/20/2008 vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých si nárok jednotliví účastníci uplatnili, t. j. úhrada záväzkov vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo

ich spoluvlastníckemu podielu 1/2 a následný nárok na vrátenie sumy, o ktorú uhradili viac (t. j. regresné
nároky). Žalovaný E. F. G. už priamo v podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva (konanie 24C/530/2005) uviedol aj pohľadávku žalobkyne A. B. uplatňovanú v tomto
konaní, keď táto pohľadávka bola v konaní 24C/530/2005 zohľadňovaná a uplatňovaná tým, že o tútosumu žalovaný E. F. G. znížil svoj uplatnený nárok (viď tiež regresné nároky z konania 7C/255/2005
a z platobného rozkazu sp. zn. 26Rob/68/2006). Nakoľko v konaní 24C/530/2005 vystupovali rovnakí
účastníci (žalobkyňa a žalovaný v opačných procesných postaveniach) a ohľadne rovnakého predmetu

konania (regresný nárok), je zrejmé, že konanie 24C/530/2005 vytvára prekážku res iudicata pre toto
súdne konanie 8C/20/2008. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/
CSP).Vtreťomradenemožnosúhlasiťsneakceptovanímzapočítaniavykonanéhožalovanýmvovzťahu

k pohľadávkam žalobkyne, keď je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd započítanie neuznal s
tým, že vo vzťahu k nárokom žalovaného považoval námietku res judicata za dôvodnú, avšak rovnakú
námietku nepovažoval za dôvodnú vo vzťahu k nárokom žalobkyne. Opätovne dal do pozornosti, že v
konaní 24C/530/2005 boli zamietnuté iba tie nároky, ktoré žalobca E. F. G. uhradil nad rozsah svojho
podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne A. B. nad rozsah jej podielu. Záväzky nevyrovnané tvorili časť
42.993,29 eur z celkovej hodnoty sporu 158.606,72 eur. Suma 42.993,29 eur (1.295.215,77,- Sk) tvorila

rozdiel medzi sumou 3.846.849,70,- Sk, ktorú uhradil výlučne žalobca E. F. G. a sumou 1.256.418,15,-
Sk, ktorú uhradila výlučne žalovaná A. B.. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie žaloby v konaní
24C/530/2005sanedotýkalonárokovdotejtovýšky,t.j.dosumy1.256.418,15,-Sk(výškaistinyaúrokov
uhradených výlučne žalobkyňou A. B. a v rovnakej hodnote pohľadávky žalovaného E. F. G.). V prípade,
ak by sa konanie týkalo všetkých nárokov žalovaného, muselo by sa týkať zároveň aj nárokov žalobkyne,

nakoľko nároky žalovaného boli o nároky žalobkyne znižované a uplatňovaný bol iba rozdiel. V takomto
prípade by rovnako bola daná prekážka res iudicata. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zo Znaleckého
posudku vyplýva vyrovnávajúci podiel (pre záväzky nevyrovnané) v hodnote 1.295.045,55,- Sk. Súd
vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, a to vzhľadom na premlčanie uplatňovaného nároku žalobcu
E. F. G. vznesenú žalovanou A. B., a to s prihliadnutím na zmenu žaloby pripustenú na pojednávaní

dňa 25.09.2013. Uvedené zamietnutie žaloby neznamená (s prihliadnutím na námietku premlčania),
že by žalovaný E. F. G. nemal žiadne nároky voči žalobkyni A. B., naopak Znaleckým posudkom
boli preukázané jeho nároky, ktoré však neboli priznané. Aj v prípade, ak by bola žaloba v konaní
24C/530/2005 zamietnutá z dôvodu vznesenia námietky premlčania, uvedené stále nebráni tomu, aby
tieto pohľadávky boli započítané s pohľadávkami, s ktorými sa stretli v čase, keď ešte premlčané neboli.

Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou
až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa
záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie
(pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne

asúdnerozhodnutieažnáslednedeklarujeexistenciu(alenezakladávznik)príslušnéhoprávnehoúkonu
a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky
sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).
Žalovaný môže účinne započítať akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j.
môže ísť o judikovanú pohľadávku, uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania,

pohľadávku,ktorúžalovanýnasúdeneuplatnil,pohľadávku,ktorúžalobcupopieraapod..Navyšeplatná
právna úprava zakotvuje aj inštitút jednostranného započítania pohľadávky. V žiadnom prípade nemôže
a priori odmietnuť započítací prejav bez náležitého preskúmania existencie a dôvodnosti pohľadávky. Je
povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov
potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť pohľadávky/právna

existencia pohľadávky). Súd v rozpore s vyššie uvedeným odmietol započítací prejav žalovaného bez
preskúmania existencie a dôvodnosti pohľadávok. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal odvolací súd,
aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému
náhradu trov konania vo výške
100 %.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s
predmetným rozsudkom a má za to, že rozhodnutie je správne a že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodol tak, ako je uvedené. Nesúhlasí s dôvodmi
odvolania žalovaného, pretože súd v odôvodnení svojho rozsudku odpovedal na všetky námietky

žalovaného, ktoré boli prednesené súdu počas celého súdneho konania. Poukázala na jej vyjadrenie
zo dňa 17.01.2023, v ktorom poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislave zo dňa 25.07.2018,
č. k. 6Co/148/2018-1174, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn.
24C/530/2005, ktorým bola žaloba žalovaného v postavení žalobcu zamietnutá v celom rozsahu.Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave v bodoch 3, 11 a 12 je odpoveďou na všetky
námietky žalovaného a na celú jeho procesnú obranu. Znalecký posudok č. 2/2011 vypracovaný
ExpertíznymaedukačnýminštitútomBVŠP,naktorépoukazuježalovanývodôvodnenísvojhoodvolania

bol dôkaz, ktorý zabezpečoval konajúci súd, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 24C/530/2005. Teda nešlo o úkon, ktorý urobil žalovaný v postavení žalobcu v uvedenom
súdnom konaní, a preto nie je možné hľadieť na tento úkon, ako na úkon smerujúci k započítaniu
pohľadávok voči žalobcovi v postavení žalovaného v pôvodnom konaní. (viď bod 11 rozsudku Krajského
súdu Bratislava). Okresný súd Bratislava V ani Krajský súd Bratislava neuviedli v odôvodnení svojich

rozsudkov, že údaje uvedené v uvedenom znaleckom posudku sú pravdivé a správne. Znalecký
posudok mal slúžiť ako technický dôkaz k návrhu žalovaného v postavení žalobcu na základe jeho
podanej žaloby o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k majetku združenia SCRABEUS, teda ešte
pred zmenou petitu. Samotný znalecký posudok nie je dôkazom o tom, kto komu koľko dlhuje, ale je
to technický podklad, na základe ktorého môže súd rozhodnúť. Žaloba žalovaného v postavení žalobcu
bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoju žalobu neodôvodnil a svoje

nároky podľa predošlého rozsudku krajského súdu nešpecifikoval. Žalobkyňa nemôže zaplatiť za chybu
žalovaného, a to že žalovaný podal nekvalifikovanú žalobu na Okresný súd Bratislava V. To, že žalovaný
v svojej nesprávnej a nekvalifikovanej žalobe uviedol a označil svoje údajné pohľadávky voči žalovanej
a uviedol a označil údajné pohľadávky žalovanej voči nemu neznamená, že o nároku žalobkyne bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Bratislava. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa

sa svojho nároku kvalifikovane a včas domáhala, a preto súd mohol len vyhovieť jej žalobe. Žalobkyňa v
postavení žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 nikdy
neuznalažiadennárokžalovanéhovpostavenížalobcuavždyžiadala,abybolnávrhzamietnutývcelom
rozsahu, čo sa napokon aj stalo skutočnosťou. Na základe vyššie uvedeného a predložených listinných
dôkazov má za to, že rozhodnutie súdu je správne a že odvolanie žalovaného nie je odôvodnené

a dôvody odvolania sa nezakladajú na pravde. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby odvolanie
žalovaného bolo zamietnuté a aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne
uvedenými vo vyjadrení nemožno súhlasiť. Znalecký posudok č. 2/2011, ktorý bol vypracovaný v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, nemožno považovať za čisto

technický podklad, ako sa snaží tvrdiť žalobkyňa, ktorým by neboli preukázané vzájomné pohľadávky a
záväzky, keď opak vyplýva priamo z jeho charakteru ako dôkazného prostriedku, ktorý mal práve aj tieto
pohľadávky a záväzky verifikovať. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 24C/530/2005 znalecký posudok č. 2/2011 nespochybňovala a údaje z tohto znaleckého posudku ani
nevyvrátila. Tvrdenie žalobkyne, že súdy neuviedli v odôvodnení svojich rozsudkov, že údaje uvedené v

predmetnomznaleckomposudkusúpravdivéasprávne,považujezairelevantné.Naopak,prvostupňový
súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 a následne ani
odvolací súd predmetný znalecký posudok nespochybňovali a práve naopak, vychádzali z údajov v ňom
uvedených. K tvrdeniam týkajúcim sa res iudicata a neoznačení pohľadávok poukázal na obsah jeho
vyjadreniazodňa19.12.2022,ktorézaložildospisuavtomtopoukazovalnaskutočnosť,žezatúistúvec

treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera
o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Je toho názoru, že žalobkyňa, ako aj
súd prvej inštancie nesprávne posudzujú, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
24C/530/2005 nepredstavuje pre konanie vedené na tunajšom súde res iudicata. Opätovne poukázal na
skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 žalovaným

uplatnený nárok predstavoval sumu, o ktorú žalovaný E. F. G. oproti žalobkyni A. B. uhradil veriteľom
väčší rozsah záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok
predstavovalibaprevyšujúcučasťúhradžalobcuE.F.G..Vkonaní24C/530/2005takbolizamietnutéiba
tie nároky, ktoré žalovaný E. F. G. uhradil nad rozsah svojho podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne A.
B. nad rozsah jej podielu. V uvedenom konaní tak nebolo rozhodnuté o nárokoch žalovaného, ktoré sa

krylisnárokmižalobkyne(sumy1.256.418,15Sk)(výškaistinyaúrokovuhradenýchvýlučnežalobkyňou
A. B. a v rovnakej hodnote pohľadávky žalovaného E. F. G.), nakoľko tieto boli vzájomne započítane
a tejto časti sa netýkalo zamietnutie žaloby. Opätovne dal do pozornosti tabuľku č. 11B Znaleckého
posudku č. 2/2011, z ktorej je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného E. F. G., tak aj
nároky žalobkyne A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008.

S ohľadom na túto skutočnosť je rovnako chybný aj záver súdu, že nemohol akceptovať započítanie
zo strany žalovaného. V ostatnom sa pridržiava tvrdení uvedených v odvolaní. Vzhľadom k vyššie
uvedenému žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.12. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, č. k. 8C/20/2008-553 zo dňa
05.04.2023, tunajší odvolací súd rozhodol rozsudkom, č. k. 5Co/49/2023-587 zo dňa 09.08.2023 tak, že

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. potvrdil a žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia, ktoré vzniklo na základe
Zmluvy o združení osôb zo dňa 19.12.2001, pričom toto združenie zaniklo dňa 31.12.2003. Žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 675.170,50,- Sk (22.411,55 eur) s

príslušenstvom titulom regresného nároku podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na Okresnom
súde Bratislava V sa viedlo konanie pod sp. zn. 24C/530/2005, v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu
domáhal voči žalobkyni v postavení žalovanej zaplatenia sumy 158.606,72 eur titulom vyporiadania
vzájomných záväzkov, pričom neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že by uhradil
spoločné záväzky účastníkov združenia, resp. že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než
ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný

mal nároky z titulu uhradenia záväzkov z vlastných prostriedkov voči žalobkyni, avšak nepreukázal, o
aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však je, že predmetom konania takéto záväzky boli, o nich sa
konalo, pričom o nárokoch žalobkyne sa v uvedenom konaní spor neviedol, žalobkyňa si svoje nároky
voči žalovanému neuplatňovala. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 24C/530/2005-1147
zo dňa 21.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co148/2018-1174 zo

dňa 25.07.2018 predstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej pre pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, nakoľko v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V boli vysporiadávané iba údajné pohľadávky žalovaného.
Pokiaľ si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na započítanie pohľadávky titulom regresného
nároku, odvolací súd mal za to, že nároky žalovaného už boli uplatňované v pôvodnom konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava V a v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú.

13.Nadovolaniežalovanéhoprotirozsudkuodvolaciehosúdu,č.k.5Co/49/2023-587zodňa09.08.2023
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 4Cdo/9/2024 zo dňa 27.03.2025 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 09.08.2023, sp. zn. 5Co/49/2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného vyplýva, že body
15. a 16. rozsudku odvolacieho súdu sú iba kópiou bodov odôvodnenia z rozsudku súdu prvej
inštancie. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s kľúčovými tvrdeniami
žalovaného v odvolaní. Uvedené platí predovšetkým u tých námietok žalovaného, ktoré možno

označiť za hlavné, a ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej
žalovaný v odvolaní oponoval tým, že nemôže prekážku veci rozhodnutej predstavovať rozhodnutie
pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému,
ďalej, že v konaní 24C/530/2005 vystupovali rovnakí účastníci konania a ohľadne rovnakého predmetu
konania, teda konanie 24C/530/2005 vytvára prekážku res iudicata pre toto súdne konanie. Ďalšia

argumentácia žalovaného spočívala v názore, že nemožno súhlasiť s neakceptovaním započítania
vykonaného žalovaným vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne, keď súd neuznal započítanie s tým,
že vo vzťahu k nárokom žalovaného považoval námietku res judicata za dôvodnú a rovnakú
námietku nepovažoval za dôvodnú vo vzťahu k nárokom žalobkyne. Žalovaný napokon namietal,
že premlčanie sa pri započítaní posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli a nie k okamihu

vykonania započítacieho prejavu. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je tak závažným
nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený v rozsahu porušujúcom právo
dovolateľa na spravodlivý proces. Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak,

abyobsahovánáplňjehorozhodnutiazaložilanielenjehozrozumiteľnosť,aleajvšeobecnúinterpretačnú
presvedčivosť.Zodôvodneniarozsudkumusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiajúvahamipri
hodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
nemôže chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré odvolací súd náležitým spôsobom v
celom súhrne posúdi a náležite vyhodnotí. Osobitnú pozornosť bude odvolací súd venovať pre sporové

súdne konanie relevantným argumentom odvolateľa.

14. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co/49/2023- 587 zo dňa 09.08.2023 a vrátení
veci na ďalšie konanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súdopätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v
rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
s tým, že podľa § 455 CSP je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným

v uznesení sp. zn. 4Cdo/9/2024 zo dňa 27. marca 2025, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie

súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

16. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný boli
členmi združenia, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení osôb zo dňa 19.12.2001, pričom toto
združenie zaniklo 31.12.2003. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 675.170,50,- Sk (22.411,55 eur) s príslušenstvom titulom regresného nároku podľa § 511

ods. 3 v spojení s § 835 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa plnila za žalovaného
celkovú sumu 675.170,50,- Sk. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že titulom platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa 15.05.2006 zaplatila sumu 331.084,30,-
Sk a následne v rámci exekučného konania zaplatila sumu 405.844,- Sk, celkom zaplatila žalobkyňa
sumu 736.928,30,- Sk (24.461,54 eur), z ktorej sumy pripadá na žalovaného suma 12.230,77 eur. Ďalej

titulomrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaV,č.k.7C/255/05-77zodňa02.05.2006žalobkyňazaplatila
sumu 238.936,35,- Sk, následne v rámci exekučného konania zaplatila sumu 141.615,50,- Sk a sumu
31.028,- Sk, celkovo žalobkyňa zaplatila sumu 411.579,85,- Sk, z ktorej sumy pripadá na žalovaného
suma 205.789,93,- Sk, t. j. 6.830,97 eur.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
19.061,74 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.230,77 eur od 21.09.2006 do zaplatenia a
zo sumy 6.830,97 eur od 13.09.2006 do zaplatenia. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo
tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok, za ktorých mohol vo

vecikonaťameritórneopodanejžaloberozhodnúť,keďpodľanázoružalovanéhoprávoplatneskončené
konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 vytvára prekážku res iudicata
pre toto súdne konanie a zároveň namietal záver súdu o neuznaní započítania pohľadávok žalovaného
vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne z dôvodu prekážky res iudicata.

18. Odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku prekážky rozhodnutej veci prioritne skúmal, či pre
konanie súdu prvej inštancie a rozhodnutie o podanej žalobe boli splnené podmienky, teda či konaniu
nebránila neodstrániteľná prekážka podmienok konania, ktorou je i prekážka res iudicata.

19. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá opakovane formulovala

základné kritéria pre posúdenie prekážky res iudicata (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Cdo/42/2008, sp. zn. 5Cdo/120/2009, sp. zn. 9Cdo/189/2022) tak, že prekážka právoplatne
rozhodnutej veci (prekážka res iudicata) a prekážka už začatého konania (prekážka litispendencie)
predstavujú procesnú prevenciu proti porušeniu základného právneho princípu „ne bis in idem“ (nie
dvakrát o tej istej veci). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať,

tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvomi kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania.

20. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať

znova. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní
prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. nárok založený na rovnakom

právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností). Konanie sa týka tých istých osôb
aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z
dôvoduuniverzálnejalebosingulárnejsukcesie),pritomniejevýznamné,čirovnakéosobymajúvnovom
konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj vnovom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový stav, ktorý bol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý

skutkový stav bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej však nie je daná v tom prípade, ak síce v novom konaní ide o rovnaký
právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti,
ktoré tu neboli v čase pôvodného konania.

21. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 bola žaloba, ktorou sa žalovaný v postavení žalobcu
domáhal proti žalobkyni v postavení žalovanej vyporiadania majetku získaného činnosťou združenia
a po zmene žaloby sa žalovaný domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 158.606,72 eur titulom
vyporiadania vzájomných záväzkov sporových strán na tom základe, keď zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že žalovaný zaplatil za záväzky združenia viac ako žalobkyňa. Rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V, č. k. 24C/530/2005-1147 zo dňa 21.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 6Co/148/2018-1174 zo dňa 25.07.2018 bola zamietnutá žaloba žalovaného
o zaplatenie sumy 158.606,72 eur. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplynulo, že žalovaný bol oprávnený
požadovať od žalobkyne náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu, teda mohol mu byť priznaný
nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento však nepreukázal. Odvolací súd v tomto

konaní tiež konštatoval, že ak žalovaný v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom
združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od žalobkyne náhradu
toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Zo záverov uvedeného konania ďalej vyplýva, že žalovaný
v konaní nepreukázal, že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal
jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu, resp. žalovaný nešpecifikoval záväzky ním zaplatené vo

väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere podľa názoru
Okresného súdu Bratislava V neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu zamietol.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že síce tu je daná totožnosť sporových strán, ako
aj skutková spojitosť, ktorá spočíva v tom, že obidva nároky, a to nárok žalovaného uplatnený v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 a nárok žalobkyne uplatnený
v predmetnom konaní, sa týkajú regresných nárokov podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď
žalobkyňa bola oprávnená požadovať od žalovaného náhradu toho, čo za žalovaného plnila podľa jeho
podielu v rámci združenia a naopak, čo žalovaný plnil za žalobkyňu podľa jej podielu. Nemožno tu však
konštatovať totožnosť skutkového stavu, resp. totožnosť skutkových tvrdení, keď je nepochybné, že

žaloba v tomto spore je založená na iných skutkových tvrdeniach a na inom právnom základe, keď
nároky žalobkyne uplatnené v predmetnom spore sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 24C/530/2005 neprejednávali, spor sa o týchto nárokoch neviedol, nakoľko žalobkyňa
si v uvedenom konaní svoje nároky voči žalovanému ani neuplatňovala. Bez ohľadu na skutočnosť, že
vkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.24C/530/2005savsúvislostisvykonaným

znaleckým dokazovaním zohľadňovali plnenia žalobkyne a žalovaného v rámci vyporiadania záväzkov
združenia, tieto neboli následne predmetom konania po tom, čo došlo k pripusteniu zmeny žaloby
a predmetom konania tak už nebolo vyporiadanie majetku získaného činnosťou združenia, ale len
regresný nárok žalovaného voči žalobkyni na zaplatenia sumy 158.606,72 eur. Odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie konštatuje, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018,

č. k. 24C/530/2005-1147 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018,
č. k. 6Co148/2018-1174 nepredstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu, resp. vo vzťahu k žalobkyňou
uplatnenému nároku prekážku veci rozhodnutej. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa mala nárok na
zaplatenie sumy 19.061,74 eur, keď v súvislosti s úhradou záväzkov plnila za žalovaného podľa jeho
podielu s poukazom na § 835 Občianskeho zákonníka v spojení s § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

a to titulom platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa 15.05.2006
zaplatila žalobkyňa sumu 736.928,30,- Sk (24.461,54 eur), z ktorej sumy pripadá na žalovaného suma
12.230,77 eur a titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006
žalobkyňa zaplatila sumu 411.579,85,- Sk, z ktorej sumy pripadá na žalovaného suma 205.789,93,- Sk,
t. j. 6.830,97 eur.

23. Čo sa týka námietok žalovaného týkajúcich sa neuznania započítania pohľadávok žalovaného vo
vzťahu k pohľadávkam žalobkyne zo strany súdu z dôvodu prekážky res iudicata, tieto vyhodnotil
odvolací súd ako dôvodné. V prejednávanom spore si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňovalna započítanie pohľadávky, a to titulom regresných nárokov vo výške 3.867,99 eur (dňa 23.09.2004
uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava, a.s.), vo výške 542,70 eur (dňa 24.09.2004 uhradil
pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s.), vo výške 2.113,82 eur (dňa 24.09.2004

uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s.), vo výške 1.219,64 eur (dňa
27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s.), vo výške 3101,27
eur (dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom), vo výške
34,36 eur (dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom), vo
výške 2,42 eur (dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom), vo

výške 2,36 eur (dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o.), vo výške 36,23
eur (dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o.), vo výške 1.042,97 eur (dňa
14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa JUVAMED, s.r.o.), vo výške 1.801,88 eur (uhradil pohľadávku
veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s.), vo výške 252,19 eur (uhradil pohľadávku veriteľa Fides
zdravotnícke zásobovanie, a.s.), vo výške 11.396,12 eur (dňa 07.11.2007 uhradil pohľadávku veriteľa
FARMAWORLD, s.r.o.). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to,

že nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 24C/530/2005 a v prípade týchto nárokov žalovaného ide o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Zo záverov prijatých Okresným súdom Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
24C/530/2005 síce vyplynulo, ako aj konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaným uplatnené nároky
voči žalobkyni (v opačnom procesnom postavení) boli zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena, keď žalovaný nepreukázal, o aké záväzky uhradené z vlastných prostriedkov sa jednalo,
avšak súd prvej inštancie pri posúdení prekážky právoplatne rozhodnutej veci opomenul tú skutočnosť,
že žaloba žalovaného voči žalobkyni o zaplatenie sumy 158.606,72 eur bola zamietnutá z dôvodu,
že žalovaný nešpecifikoval ním zaplatené záväzky vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho
spoluvlastníckemu podielu v rámci združenia. Preto bolo v danom konaní súdom konštatované, že

žalovaný bol oprávnený požadovať od žalobkyne náhradu toho, čo za žalobkyňu zaplatil podľa jej
podielu, mohol tak byť žalovanému priznaný nárok vyplývajúci z ust. § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, tento nárok však žalovaný nepreukázal. Odvolací súd má za to, že v prípade posudzovania
prekážky právoplatne rozhodnutej veci, pokiaľ ide o vymedzenie rozhodného kritéria pre posúdenie
skutkového základu žaloby, je potrebné vychádzať z identity skutkového základu vymedzeného

skutkovým dejom. Procesný nárok totiž pozostáva zo skutkového základu žaloby a zo samotného
žalobného návrhu (petitu). Odvolací súd zastáva názor, že totožnosť žalobného návrhu v konaní
vedenom pod sp. zn. 24C/530/2005 s uplatnenou námietkou započítania pohľadávok zo strany
žalovaného v prejednávanej veci nie je daná, rovnako nie je daná ani totožnosť skutkových tvrdení,
pretože žalovaný si vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnil námietku započítania pohľadávok riadne

špecifikovaných a vyčíslených v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré však neboli
prejednané a neboli predmetom konania vedeného pod sp. zn. 24C/530/2005 z dôvodu absencie
špecifikácie pohľadávok. Odvolací súd zdôrazňuje, že totožnosť skutkového základu a žalobného petitu
tu objektívne neexistuje, keď posudzovanie dôvodnosti žalovaným uplatnených jednotlivých pohľadávok
v prejednávanej veci vo forme námietky započítania pohľadávok titulom regresného nároku podľa §

511 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 z dôvodu absencie špecifikácie jednotlivých
pohľadávok. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade ide o dva odlišné nároky vyplývajúce síce
z podobných skutkových tvrdení, avšak predmetom konania vedeného pod sp. zn. 24C/530/2005 nebolo
posudzovanie dôvodnosti jednotlivých pohľadávok, ktoré si žalovaný uplatnil v prejednávanom spore

formou započítania vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne, preto v predmetnej veci rozsudok Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018, č. k. 24C/530/2005-1147 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018, č. k. 6Co148/2018-1174 nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (prekážku res iudicata) pre pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobkyni.

24. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výrokoch I. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v tejto časti vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

25. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom

konaní bude vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu preskúmať a vysporiadať sa s uplatnenou
námietkou započítania pohľadávok žalovaného vo vzťahu k uplatneným pohľadávkam žalobkyne, a
vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne
zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania
(§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).