Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124212680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: Spoločenstvo bývalých urbárnikov a lesomajiteľov Nemšová,
pozem. spol., IČO: 34 001 123, so sídlom Nemšová, Školská 239/18, právne zastúpeného:
Mgr.ZuzanaDohnanská,advokátkasosídlomvDubnicinadVáhom,Bottova1341/101,IČO:42147883
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., tohto času bytom D., A. E. X, právne
zastúpenému: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, Nitra, IČO: 36 110 787, o odstránenie
stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/62/2024-39 zo dňa

9. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť odstrániť
neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla stojacu na pozemku parcela registra „C“
č. XXXX vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe dôvodil tým, že
je právnickou osobou - pozemkovým spoločenstvom založeným Zmluvou
o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.01.2004, zapísanou do registra pozemkových spoločenstiev s
právnou subjektivitou na Okresnom úrade Trenčín, pozemkový a lesný odbor pod č. s. 2003/00391-005
pod č. 41, ktorého vznik, právne postavenie, hospodárenie upravuje zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov a jeho jednotliví členovia sú spoluvlastníkmi
podielov k spoločnej nehnuteľnosti,
a to pozemku parc. KNC č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 24.934 m2 vedenom na
LV č. XXXX k. ú. D.. Uvedený pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou v súlade so
zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov. Žalovaný
postavil na uvedenom pozemku stavbu bez stavebného povolenia a bez súhlasu žalobcu. Žalobca podal
dňa 01.02.2023 podnet na stavebnom úrade (mesto D.) na vykonanie štátneho stavebného dohľadu

z dôvodu neoprávnenej stavby na jeho pozemku. Následne mesto D. ako vecne a miestne príslušný
stavebný úrad podľa § 117 zákona
č. 50/1976 Zb. vyzval žalovaného, aby v termíne do 30 dní odo dňa doručenia výzvy stavebnému úradu
predložil doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnýmizáujmami chránenými stavebným zákonom. Súčasne stavebný úrad vydal dňa 23.03.2023 oznámenie,
v ktorom konštatuje, že: a) dňa 21.03.2023 na stavbe žalovaného vykonal štátny stavebný dohľad v
súlade s § 98, 99, 100 stavebného zákona,

b) žalovaný sa výkonu štátneho stavebného dohľadu nezúčastnil z dôvodu návštevy lekára,
c) na pozemku sa nachádza stavba o zastavanej ploche cca 206 m2. Priľahlý pozemok
k stavbe je oplotený oplotením pozostávajúcim z oceľových stĺpikov a pletiva. Na oplotenom pozemku
sa nachádza vozidlo ŠPZ F. XXX G., pracovné stroje, vŕtacia plošina, plechový sklad, podzemná
šachta. Stavba bola zrealizovaná v rokoch 1999-2000 žalovaným. d) stavba nebola žalovaným

sprístupnená počas štátneho stavebného dohľadu. Nakoľko žalovaný nepredložil stavebnému úradu
doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom v určenej lehote, stavebný úrad
vydal dňa 24.05.2023 rozhodnutie číslo OV/428/2023-2/MIN-6231, ktorým odkázal žalobcu na súd vo
veci občianskoprávnej námietky vlastníckych práv k časti pozemku registra C KN parc. č. XXXX v
obci D. zastavaného nepovolenou stavbou žalovaného a stavebné konanie o dodatočnom povolení

stavby postavenej na uvedenom pozemku žalovaným prerušil do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci
nadobudne právoplatnosť. Žalobca sa preto s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v § 123 a § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku registra C KN
parc. č. XXXX
k. ú. D. dotknutého nepovolenou stavbou. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

1.3. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.01.2025
v neprítomnosti žalovaného, keď neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania zo
zdravotných dôvodov doručenú osobne do podateľne súdu dňa 08.01.2025
v poobedňajších hodinách. Konštatoval, že nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože

žalovaný ničím nepreukázal existenciu zdravotných dôvodov, tieto nešpecifikoval
a zo žiadosti nebolo zrejmé, kedy nastali zdravotné dôvody na strane žalovaného. Navyše žalovaný
v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol telefonický kontakt a emailovú adresu, prostredníctvom
ktorých by súd mohol žalovaného kontaktovať a upovedomiť ho
o neodročení pojednávania.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je právnická osoba - pozemkové
spoločenstvo, zriadené Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zo
dňa 17.06.2019, resp. Zmluvou zo dňa 01.01.2004
č. s. 2003/00391-005, uzatvorenou s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania spoločnej

nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z viacerých pozemkov v kat. územiach D., H. I. a J. D. C., medzi nimi aj
pozemku parcela registra „C“ č. XXXX vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
D. (ďalej aj ako „predmetný pozemok“). Na predmetnom pozemku stojí stavba bez súpisného čísla,
pričom je ňou zastavaných približne 206 m2 predmetného pozemku. Stavba bola postavená žalovaným
bez súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebného povolenia v rokoch 1999 až 2000. V rámci výkonu

štátneho stavebného dohľadu vecne a miestne príslušný stavebný úrad, a to mesto Nemšová zistil, že
stavebníkom stavby bol žalovaný, pričom v stavebnom konaní žalovaný na výzvy úradu nereaguje a
na výkone štátneho stavebného úradu sa nezúčastnil z dôvodu návštevy lekára. Žalobca sa podanou
žalobou domáha odstránenia neoprávnenej stavby, ktorú postavil žalovaný bez stavebného povolenia,
bez kolaudačného rozhodnutia potrebného k jej užívaniu a bez súhlasu žalobcu, resp. vlastníka

pozemku. Pozemok, na ktorom stavba stojí, je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších právnych predpisov a patrí podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú členmi žalobcu
ako pozemkového spoločenstva. V rámci právneho zdôvodnenia žaloby žalobca poukazuje na ochranu
vlastníckeho práva vlastníka pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka a takisto na § 126 ods.1

Občianskeho zákonníka.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ako „zákon o pozemkových spoločenstvách“), a podľa §
126 ods.1 a § 135c ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka.

1.6. Uviedol, že v predmetnom spore ide o tzv. zapieraciu žalobu (actio negatoria), ktorou sa vlastník
veci (v danom prípade tzv. spoločného pozemku) chráni pred každým iným zásahom do jeho oprávnení,
než je zadržiavanie veci (nevydanie). Ide o žalobu na plnenie, ktorou sa okrem iného chráni aj právovlastníka vec pokojne držať a užívať. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, do ktorého má byť neoprávnené zasahované zo žalovanej
strany. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú

ochranu je už opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na
ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva
oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností. Poukázal na
to, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka umožňuje riešiť situáciu rozdielnosti vlastníctva

k stavbe a zastavanému pozemku. Je špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
upravuje spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby,
na ňom postavenej. Už tým, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku
riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj
k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne

vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom
základe.

1.7. Súd prvej inštancie prioritne posudzoval otázku vecnej aktívnej legitimácie v predmetnom spore
a dospel k názoru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, lebo ide

o spoločnú nehnuteľnosť, kde vlastníci podielu spoločnej nehnuteľnosti sú pred súdmi zastúpení podľa
§ 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 výborom, ktorý je podľa § 16 ods. 1 tohto zákona štatutárnym
orgánom spoločenstva a za ktorý koná podľa § 16 ods. 4 tohto zákona jeho predseda. Dôvodil tým, že ak
sú stranou konania jednotliví členovia spoločenstva a spoločenstvo ich zastupuje ako zákonný zástupca,
v žalobe nie je potrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného člena spoločenstva, nakoľko sa

nerozhoduje o vecných právach
k spoločnej nehnuteľnosti, ale ide o ochranu vlastníckeho práva (ide o tzv. zapieraciu žalobu - actio
negatoria). Odkázal pritom na rozsudok Okresného súdu Trenčín, pracovisko
Považská Bystrica sp. zn. 13C/50/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 6Co/41/2022 zo dňa 23.02.2023.

1.8. Následne dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keď konštatoval, že obrana žalovaného
v spore nebola žiadna. Poukázal na to, že, žalovaný sa napriek výzve na vyjadrenie k žalobe vôbec
nevyjadril, preto skutkové okolnosti tvrdené v žalobe boli v konaní ako nesporné preukázané, a to aj
na základe vykonaného dokazovania. Rozhodnými skutkovými okolnosťami bolo to, že žalovaný bol

stavebníkom tzv. čiernej (úradne nepovolenej) stavby bez súpisného čísla stojacej na pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., že táto stavba
doposiaľ na predmetnom pozemku stojí, že žalovaný nemá žiadny právny titul na užívanie predmetného
pozemku a že ju postavil bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka pozemku. Čo sa týka
žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, túto vyhodnotil ako oneskorenú a čiastočne irelevantnú.

Zdôraznil, že ak sa žalovaný chcel v spore brániť, mal možnosť vyjadriť sa k žalobe na základe výzvy
súdu, resp. mohol prísť na ústne pojednávanie, avšak žalovaný deň pred pojednávaním požiadal o
odročenie pojednávania bez uvedenia konkrétnych dôvodov, za ktoré nebolo možné považovať strohé a
ničím nepodložené uvedenie zdravotných dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 153 Civilného
sporového poriadku a na skutočnosť, že žalovaný bol v tomto smere zo strany súdu riadne poučený.

1.9. Skonštatoval, že žalobca má právo požadovať odstránenie nepovolenej stavby
v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný zriadil predmetnú stavbu
na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo, pričom v spore nebolo preukázané, ani tvrdené, že
by odstránenie stavby nebolo účelné a bolo by potrebné stavbu z tohto dôvodu prikázať vlastníkovi
pozemku za náhradu, a ani nebol preukázaný súhlas vlastníka pozemku

s takýmto postupom. Čo sa týka lehoty na splnenie tejto povinnosti (t. j. 30 dní od právoplatnosti
rozsudku),žalovanýtútolehotunenamietalasúdnemaldôvodvzhľadomna pasivitužalovanéhovspore
žalobu v tejto časti považovať za nedôvodnú.

1.10. Výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému odôvodnil ustanovením § 255

ods.1 Civilného sporového poriadku a plným úspechom žalobcu v predmetnom spore.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietnea žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1, písm. b), e), f) a h) CSP.

2.2. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie označil za nepreskúmateľné.
Uviedol, že predovšetkým nebola posúdená vecná legitimácia strán sporu. Vykonaným dokazovaním
nebol preukázaný jeho vzťah k stavbe, a teda nemôže byť odôvodnená jeho povinnosť stavbu odstrániť.

Žalovaný mal za to, že nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Za spornú označil aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, nakoľko v zmysle výkladu príslušných zákonných ustanovení sú spoluvlastníci veci
oprávnení spoločne
a nerozdielne.

2.3. Zdôraznil, že civilné sporové konanie by malo byť ovládané najmä zásadou kontradiktórnosti

a rovnosti účastníkov, ktorá však v tomto sporovom konaní bolo podľa neho opomenutá. Bolo mu
znemožnené právo uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. On sa z objektívne daných dôvodov (zdravotných) nemohol zúčastniť
pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 09.01.2025. Nakoľko sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci,
nemožno považovať za správny postup uprednostnenie zásady hospodárnosti pred výsluchom strán

sporu, ústnosti a bezprostrednosti. Neakceptovanie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z dôvodu
existencie objektívnej prekážky v ranom štádiu konania nemožno považovať za zákonné.

2.4. Dôvodil tým, že ani samotné odôvodnenie rozsudku neobsahuje výklad a posúdenie spornej
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Celkovo rozsudok nemožno považovať za dostatočne

odôvodnený a obsahujúci odpovede na nastolené otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci, lebo súd
prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy v rozsahu dostačujúcom na meritórne rozhodnutie, a to
označenie okruhu aktívne vecne legitimovaných, čo samo o sebe zakladá prekážku pokračovania v
konaní. Nevykonal výsluch žalovaného, neskúmal
a neoveril jeho vzťah k stavbe, ktorá je v žalobe nedostatočne špecifikovaná.

2.5. Žalovaný poukázal na to, že ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
09.01.2025, zdravotnými problémami a navrhol odročiť termín pojednávania, avšak súd tento jeho návrh
neakceptoval a tým mu boli upreté práva, ktoré mu priznáva zákon, a najmä zásady, ktorými by malo
byť civilné sporové konanie ovládané, a to v zmysle článkov 6, 9 a 13, Civilného sporového poriadku.

Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 26. mája 2010, sp. zn. 2Cdo 247/2009, podľa ktorého „Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou
priamosti a ústnosti. Preto sa predpokladá, že dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní. Iba
výnimočne, ak je to účelné, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, môže byť dôkaz vykonávaný mimo
pojednávania.Ajvtakomtoprípadevšakúčastnícimajúprávobyťprítomníprivykonávanídôkazu.Preto,

aj keď sa dôkaz (z dôvodu účelnosti) vykonáva na inom dožiadanom súde, účastník konania musí byť o
zamýšľanom vykonaní dôkazu aspoň upovedomený (dožiadaným súdom) tak, aby sa mohol vykonania
dôkazu zúčastniť a mohol sa k nemu vyjadriť.“

2.6. Ďalej poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len
v prípadoch ustanovených zákonom.“ Vyjadril presvedčenie, že vyššie popísaným konaním súdu prvej
inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva a došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a že hospodárnosť konania najmä v takomto ranom štádiu konanie nemôže

mať prednosť pred právami garantovanými ústavou. Bolo mu teda upreté právo, aby bola jeho vec
prerokovaná za jeho prítomnosti a aby mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

2.7. Namietal, že súd prvej inštancie si nepochopiteľne osvojil skutkové tvrdenia žalobcu
a rozhodol v neprospech jeho, žalovaného, pričom v absolútnom protiklade s vyššie uvedenými

skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi dospel k názoru, že žaloba je dôvodná
a je potrebné jej vyhovieť. Civilné konanie by ale malo byť ovládané zásadou priamosti, ústnosti,
kontradiktórnosti, právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho vec bude rozhodnutá
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.2.8. Uviedol, že zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako nedostatočne odôvodnené a skutkové tvrdenia, ku ktorým zaujal súd

v odôvodnení rozhodnutia stanovisko, sú nesprávne. Mal za to, že žalobca ako dominus litis neuniesol
dôkazné bremeno, nepodporil svoje skutkové tvrdenia dôkazmi a preto žalobu nemožno považovať za
dôvodnú. Žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že podľa neho nedošlo zo strany súdu k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces. Žalovaný si riadne prevzal žalobu, na výzvu súdu nereagoval a k žalobe
sa vôbec nevyjadril. Následne súd prvej inštancie určil termín pojednávania, pričom žalovaný deň
pred pojednávaním požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov bez ich špecifikácie
a riadneho preukázania. Žalobca poukázal na to, že len samotné nepodložené konštatovanie
žalovaného o existencii „zdravotných dôvodov“

v žiadosti o odročenie pojednávania nie je možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Ak by zo strany žalovaného išlo o objektívne dané dôvody (zdravotné dôvody) tak, ako
to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, žalovaný by ich minimálne preukázal správou od lekára.

3.2. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil ani výkonu štátneho stavebného

dohľadu dňa 20.03.2023 z dôvodu návštevy lekára, z čoho možno vyvodiť, že bol pasívny pri uplatňovaní
svojich práv v stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby
a následne aj v súdnom konaní o odstránenie neoprávnenej stavby. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa
k žalobe, mohol prísť na pojednávanie. To, že tak neurobil, nie je možné následne interpretovať ako
porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

3.3.Čosatýkajehoaktívnejlegitimácievpredmetnomspore,žalobcauviedol,žejehoaktívnalegitimácia
vyplýva z § 16 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, nakoľko sa jedná o tzv.
zapieraciu žalobu (actio rtegatoria), a nie o žalobu, predmetom ktorej by boli vecné práva k spoločnej
nehnuteľnosti jednotlivých členov spoločenstva.

3.4. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, tá bola preukázaná jednotlivými rozhodnutiami Mesta
D. ako stavebného úradu, ktoré konalo vo veci štátneho stavebného dohľadu z dôvodu neoprávnenej
stavby na jeho pozemku. Zo strany stavebného úradu boli žalovanému doručené viaceré rozhodnutia
v uvedenej veci, pričom žalovaný nikdy nespochybnil žiadnym svojím podaním skutočnosť, že je

stavebníkom. Žalovaný ani
v súdnom konaní nespochybnil svoj vzťah k stavbe, nakoľko k žalobe sa ani len nevyjadril. Žalobca
označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy
v rozsahu dostačujúcom na meritórne rozhodnutie. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie neskúmal a neoveril vzťah žalovaného k stavbe a že neakceptoval jeho návrh na odročenie

pojednávania, čím došlo k upretiu jeho práv, žalobca uviedol, že prvoinštančný súd nemal dôvod
overovať vzťah žalovaného k stavbe, nakoľko tento bol riadne preukázaný.

3.5. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, no nevyjadril sa k nej
a neuplatnil ani prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Taktiež mal možnosť

zúčastniť sa pojednávania, resp. štátneho stavebného dohľadu, no nezúčastnil sa ho. To, že sa žalovaný
celý čas správal pasívne, nie je možné považovať za upretie jeho práv, či za porušenie práva na
spravodlivý súdny proces.

4. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP.6. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 pod písm. b), e), f) a h) CSP, keď
namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhovaných dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnosť skutkových zistení a nesprávnosť právnych záverov,

na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za
prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní.

8. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písmeno f) CSP spočíva v

nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom
čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie

v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ CSP.

12. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu napadnutý rozsudok
z hľadiska jeho správnosti v kontexte odvolacích námietok produkovaných žalovaným
a vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, preto

si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na tieto poukazuje v zmysle § 387 ods. 2
CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné.

14. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania súdneho rozhodnutia o uložení
povinnosti žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu stojacu na pozemku parc. č. KN C XXXX vedenej

na LV č. XXXX k. ú. D., a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku dôvodiac tým, že
uvedený pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou v súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov a že žalovaný postavil na uvedenom pozemku
stavbu bez stavebného povolenia a bez súhlasu žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkomjeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný sa v
spore nijako nebránil, k žalobe sa napriek výzve vôbec nevyjadril, v dôsledku čoho skutkové okolnosti
tvrdené v žalobe boli v konaní ako nesporné preukázané, a to aj na základe vykonaného dokazovania.

Za rozhodné skutkové okolnosti súd prvej inštancie považoval to, že žalovaný bol stavebníkom tzv.
čiernej (úradne nepovolenej) stavby bez súpisného čísla stojacej na pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., že táto stavba doposiaľ na
predmetnom pozemku stojí, že žalovaný nemá žiadny právny titul na užívanie predmetného pozemku a
že ju postavil bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka pozemku a že žalobca, v spore aktívne

legitimovanývzmysle§16ods.1,2písm.a),ods.4zák..č.97/2013Z.z.opozemkovýchspoločenstvách
v znení neskorších predpisov, bol oprávnený za splnenia zákonných podmienok predpokladaných
v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka požadovať odstránenie takejto stavby.

15. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu .

16. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by

to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa § 177 ods.1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

20. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie
sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

21. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

22. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

23. Podľa § 182 CSP Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

24. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá

na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohladozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne
o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je

povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí
súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci doručil žalovanému
žalobu s prílohami i s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k žalobe v lehote do 20 dní od doručenia výzvy. Predmetné listiny boli žalovanému
doručené dňa 09.10.2024. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval, k žalobe sa nevyjadril.

26. Následne súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2025. Právnej
zástupkyni žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 18.11.2025 a žalovanému dňa
27.11.2025. Žalovaný podaním zo dňa 07.01.2025, osobne doručeným do podateľne prvoinštančného

súdu, požiadal o odročenie pojednávania na iný termín zo zdravotných dôvodov. Ako vyplýva z obsahu
spisu, existenciu zdravotných dôvodov nezdokladoval a ani bližšie nešpecifikoval, telefónne číslo
alebo elektronickú adresu ako kontaktné údaje na seba pre potreby súdu neoznámil. V žiadosti
o odročenie pojednávania spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v predmetnom spore a poukázal na to, že stavebné konanie je prerušené.

27. Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie zo dňa 09.01.2025 vyplynulo, že súd
prvej inštancie vyhodnotil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania ako neopodstatnenú z dôvodu
absencie dôvodov pre jeho odročenie. Rozhodol, že pokračovať v pojednávaní bude v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Po dokazovaní vykonanom vyjadrením sa žalobcu

prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a oboznámením predložených listinných dôkazov vyhlásil
uznesením dokazovanie za skončené a následne vo veci meritórne rozhodol.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
žežalovanýbolvkonanípredsúdomprvejinštancienečinný,inapriekdoručeniužalobysaknejvsúdom

určenej 20- dňovej lehote nevyjadril. Súčasne bol poučený o procesných právach a povinnostiach
v zmysle ustanovení § 149, § 153 ods. 1- 3, § 154,
§ 185 CSP, o uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany riadne a včas, najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení nepostupoval, v konaní bol pasívny, včas neuviedol svoje skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci, v konaní nepreložil žiadne listinné dôkazy. Žalovaný sa teda sám diskvalifikoval,
keď sa nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkubod8.6abod8.7vyplýva,žeprvoinštančnýsúdstriktnevychádzalzustanovenia
§ 153 CSP, keď uzavrel, že nakoľko žalovaný zostal v celom rozsahu pasívny, vyhodnotil tvrdenia
žalobcu ako nesporné.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 8 CSP, podľa ktorého sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. S týmito princípmi je spojená aj povinnosť
strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Účelom
sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť
tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich
nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť

v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov
v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné tak, ako v danom
prípade.

30. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena

medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá
strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana
naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v sporepostihujúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Žalovaný bol
v konaní pasívny, nevyjadril sa k podanej žalobe, neuviedol skutkové tvrdenia, nepreložil listinné dôkazy
na podporu svojich v tvrdení a bez riadneho ospravedlnenia sa nedostavil na pojednávanie. V dôsledku

všetkých týchto skutočností je potom celkom neopodstatnená jeho odvolacia námietka o porušení
práva na spravodlivý proces. Žalovaný, hoci vo svojom odvolaní poukazoval na právnu úpravu týkajúcu
sa procesných práv a povinností strán sporu obsiahnutú v jednotlivých ustanoveniach CSP, sám sa
ňou neriadil. Odvolací súd len pre úplnosť podotýka, že ani spolu s podaným odvolaním nepredložil
doklad preukazujúci jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorým odôvodňoval svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní na súde prvej inštancie.

31. Z ustanovenia § 366 CSP vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje,
že v prejednávanej veci o žiadny z uvedených prípadov nejde.

33. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnilavkonaní predsúdomprvejinštancie,niejemožnéuplatniťvodvolacom konaní.Ustanovenie
§ 366 CSP vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila
v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt
v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z

pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

34. Odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné ani námietky žalovaného týkajúce sa posúdenia aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore. Súd prvej inštancie aktívnu legitimáciu žalobcu správne

vyvodil z ustanovenia § 16 zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách, keďže ide o tzv. zapieraciu žalobu (actio rtegatoria), a nie
o žalobu, predmetom ktorej by boli vecné práva k spoločnej nehnuteľnosti jednotlivých členov
spoločenstva. Otázka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného bola predmetom dokazovania a súd prvej
inštancie sa s ňou náležite vysporiadal v bodoch 8.5 až 8.7 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Súd

prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich okolností týkajúcich sa zásadných sporných otázok, či
existujú dôvody na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu, postupoval v súlade
so zákonom a rozhodol o nich poukazom na všetky relevantné skutočnosti. Odvolací súd nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

35. K odvolávaniu sa žalovaného na princíp spravodlivosti a k jeho tvrdeniu, že napadnutý rozsudok
je argumentačne nepresvedčivý, nedostatočne odôvodnený, odvolací súd uvádza, že spravodlivé
rozhodnutie nie je také, aké očakáva strana sporu, ale také, ktoré vychádza zo skutkových zistení súdu

na základe vykonaných dôkazov a na základe aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil
a skutočnosť, že jeho výrok nenapĺňa predstavu žalobcu o výsledku sporu, neznamená, že rozhodnutie
súdu je svojvoľné36. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

37. Odvolací súd po zistení, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP).