Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122355709
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122355709.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu ABC – Kýčerka, v.o.s., so sídlom Okružná 97/7B, 022 01 Čadca, IČO: 00 615 714,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého
17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX

XX E., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17.
Novembra3215,02201Čadca,IČO:50473522,ozaplatenie6.636,88Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/38/2022 - 107 zo dňa 24. marca 2023
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. F./XX/XXXX – XXX zo dňa 5. decembra
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a ,rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. XXX/XX/
XXXX - XXX zo dňa 24. marca 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. F./

XX/XXXX – XXX zo dňa 5. decembra 2023 v časti prvej výrokovej vety o uložení povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 2.133,18 Eur z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. XXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 24. marca 2023 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. F./XX/XXXX – XXX zo dňa 5. decembra 2023
v časti prvej výrokovej vety o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne

zo sumy 8,50 Eur od 02.02.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 665,94 Eur od
02.02.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 130,- Eur od 22.03.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.05.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 130,- Eur od 22.06.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od
22.07.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.08.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.09.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročnezosumy130,-Eurod22.10.2021dozaplatenia,úrokzomeškania9%ročnezosumy34,15Eurod

06.11.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.12.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 8,17 Eur od 26.01.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,42 Eur
od 11.02.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 8,50 Eur od 02.02.2021
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 665,94 Eur od 02.02.2021 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.03.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu

vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.05.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5
% denne zo sumy 130,- Eur od 22.06.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo
sumy 130,- Eur od 22.07.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur
od 22.08.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.09.2021
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.10.2021 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 34,15 Eur od 06.11.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %

denne zo sumy 130,- Eur od 22.12.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy8,17 Eur od 26.01.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 246,42 Eur od
11.02.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 560,- Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. XXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 24. marca 2023 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. F./XX/XXXX – XXX zo dňa 5. decembra 2023
v časti druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.133,18 Eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 8,50 Eur od 02.02.2021 do
zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 665,94 Eur od 02.02.2021 do zaplatenia, úrok z
omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.03.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne

zo sumy 130,- Eur od 22.05.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od
22.06.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.07.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.08.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 130,- Eur od 22.09.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od
22.10.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 34,15 Eur od 06.11.2021 do zaplatenia,

úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 130,- Eur od 22.12.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 8,17
Eur od 26.01.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 246,42 Eur od 11.02.2022
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 8,50 Eur od 02.02.2021 do zaplatenia,
zmluvnúpokutuvovýške0,5%dennezosumy665,94Eurod02.02.2021dozaplatenia,zmluvnúpokutu

vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.03.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5
% denne zo sumy 130,- Eur od 22.05.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo
sumy 130,- Eur od 22.06.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur
od 22.07.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.08.2021
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.09.2021 do zaplatenia,

zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.10.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 0,5 % denne zo sumy 34,15 Eur od 06.11.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %
denne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy
130,- Eur od 22.12.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 8,17 Eur od
26.01.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 246,42 Eur od 11.02.2022

do zaplatenia, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 560,- Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, kde o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 6.036,88 Eur (t. j. istiny a vyčíslenej zmluvnej pokuty) s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že Zmluvou o nájme č. 1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 v spojení s Dodatkom
01 k zmluve zo dňa 17.04.2013 podpísaným dňa 27.04.2015 prenajal priestory žalovanej na užívanie
za účelom zriadenia predajne mäsa a hydiny. Predmetom nájmu boli priestory o výmere 38,16 m2 s

príslušenstvom, ktoré sa nachádzajú v pavilóne B komplexu ABC Kýčerka. Predmetné priestory sú
vo vlastníctve žalobcu. Podľa vyššie uvedenej zmluvy o nájme je cena prenájmu vo výške 130,- Eur
mesačne. Taktiež sa žalobca so žalovanou v zmluve o nájme dohodli, že žalobca ako prenajímateľ
bude náklady na vykurovanie, elektrickú energiu, vodné a stočné fakturovať podľa skutočných nákladov.
Predmetom fakturácie bol teda prenájom priestorov v komplexe ABC Kýčerka, dodávka a distribúcia

elektrickej energie a náhrada vodného a stočného. V tomto prípade si sporové strany sadzbu úrokov
z omeškania nedohodli. Žalobca ako veriteľ, si uplatnil sadzbu úrokov z omeškania podľa § 1 ods.
2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka. Zároveň si voči žalovanej v podanej žalobe uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5
% denne z neuhradenej čiastky v zmysle vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, ktorý nárok odôvodnil podľa

odseku „Cena nájmu“ zmluvy o nájme č.1/1/2013 zo dňa 17.04.2013, ktorý znie: „V prípade neuhradenianájmu zaplatí nájomca zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky“ a podľa odseku
„Náklady na kúrenie, elektrickú energiu, vodné a stočné“ zmluvy o nájme č.1/1/2013 zo dňa 17.04.2013,
ktorý znie: „V prípade neuhradenia faktúr zaplatí nájomca prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške

0,5 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania“. Ďalej si ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil i
náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 560,- Eur (t. j. 14 x 40,- Eur).

3. Súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom a žalovanou právne posúdil ako obchodnoprávny a
žalobcom uplatnený nárok v zmysle Zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 17.04.2013 v spojení s Dodatkom

01 zo dňa 27.04.2015 posúdil v spojení aj so všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy v ustanovení § 663
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“) a vo vzťahu k časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa §
544 a nasl. OZ a ustanovenia § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“) s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 9 ObZ.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že za nesporne preukázané
považoval uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou dňa 17.04.2013 a Dodatku č. 01
zo dňa 27.04.2015 k tejto zmluve. Pokiaľ žalovaná namietala, že neboli zo strany žalobcu predložené
ich originály, poukázal na to, že tento nedostatok žalobca na pojednávaní dňa 24.03.2023 odstránil a
tieto originály na nahliadnutie súdu aj žalovanej predložil. Zo zmluvy o nájme predloženej žalobcom

vyplynulo, že táto bola uzatvorená na priestory, ktoré sa nachádzali v pavilóne B komplexu ABC Kýčerka.
Išlo o priestory vo výmere 38,16 m2 a boli prenajaté žalovanej za účelom zriadenia predajne mäsa a
hydiny. Nájom bol dohodnutý v sume 130,- Eur mesačne a podľa dohody mal byť hradený mesačne
vopred k poslednému dňu v mesiaci. Splatnosť bola dohodnutá zmluvne 10 dní od doručenia faktúry. V
danej veci samotná žalovaná sa zaviazala hradiť nájomné 130,- Eur mesačne. Nájomné preukázateľne

na podklade faktúr žalovaná neplatila, ak aj namietala otázku nesprávnej výmery, k tomuto nepredložila
žiadne dôkazy, išlo iba o jej tvrdenie bez výpovednej hodnoty. V tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno a súd vychádzal zo zmluvy, ktorú podpísala samotná žalovaná a ktorá obsahuje konkrétnu
výmeru priestorov, ktoré si od žalobcu prenajala. Takto užívala priestory od roku 2013 do skončenia
nájmu v roku 2022. Počas trvania zmluvného vzťahu nespochybňovala výmeru prenajatých priestorov a

výšku nájomného, pričom podľa žalobcu nárok uplatnený touto žalobou predstavuje obdobie marec, máj
až december 2021, celkom teda nezaplatené nájomné za 9 mesiacov x 130,- Eur, t. j. 1.170,- Eur, ktorý
nárok bol žalobcom uplatnený v súlade s jeho skutkovými a právnymi tvrdeniami v písomnom návrhu
na začatie konania a ktorý nárok žalobca preukázal vykonaným dokazovaním v priebehu konania čo
dôvodu i výšky predloženými listinnými dôkazmi faktúrami. Súčasne mal súd prvej inštancie preukázané,

že žalobca účtoval žalovanej konkrétnymi faktúrami aj náklady za dodávku a distribúciu elektrickej
energie. Išlo o faktúru č. 2020031 zo dňa 31.12.2020 splatnú 01.02.2021 na sumu 665,94 Eur a faktúru
č. 2021033 zo dňa 31.12.2021 splatnú 10.02.2021 na sumu 216,42 Eur. Súd prvej inštancie uviedol,
že pokiaľ žalovaná poukazovala na nesprávnosť výpočtu opäť k tomuto neuviedla žiadne tvrdenia
a dôkazy. Poukazovala len na porovnanie ňou spotrebovanej elektrickej energie v roku 2020 a 2021,

nepredložila súdu však žiadny dôkaz o tom, že tieto energie boli zo strany žalobcu v tom ktorom roku
účtované nesprávne, nezodpovedali odpísaniu z prístrojov o skutočnej spotrebe. Súd prvej inštancie
uzavrel, že v tomto smere žalovaná rovnako dôkazné bremeno neuniesla, preto bez dôkazov zo strany
žalovanej opätovne vychádzal len z dôkazov predložených žalobcom, nakoľko ide o návrhové konanie,
kde súd nevykonáva dôkazy z úradnej činnosti ex offo, ale iba na návrh strán v súlade so zásadou

kontradiktórnosti. Pre neunesenie dôkazného bremena, čo sa týka skutkových tvrdení žalobkyne, súd
prvej inštancie žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k úhrade
dlžného nájomného žalobcovi za 9 mesiacov roku 2021 v sume 1.170,- Eur, za distribúciu a spotrebu
elektrickej energie za rok 2020 a 2021 v sume 912,36 Eur a za vodné a stočné za obdobie od 26.6.2020
do 15.12.2020, od 16.12.2020 do 21.9.2021 a od 22.9.2021 do 17.12.2021 v sume 50,82 Eur, celkom

v sume 2.133,18 Eur.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ďalším nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenia
zmluvnejpokuty,ktorýsúdprvejinštancieaplikáciiustanovenia§261ods.9ObZposúdilakonárokpodľa
Obchodného zákonníka. Uviedol, že ustanovenie § 300 ObZ je založené práve na princípe objektívnej

zodpovednosti bez možnosti liberácie. Zmluvná pokuta je upravená ako samostatný inštitút v rámci
Obchodného zákonníka, preto súd prvej inštancie posúdil tento nárok podľa citovaného zákonného
ustanovenia. Súčasne uviedol, že podľa § 302 ObZ sa prípadné odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute medzi stranami sporu jepísomná, je z nej zrejmá výška i spôsob jej určenia, teda vyplývala zo zmluvného dojednania medzi
stranami sporu, a to jednak z nezaplateného nájomného, ako i z nákladov na kúrenie, vodné a stočné,
ktorá pokuta bola dohodnutá v Zmluve o nájme č. 1/1/2013 zo dňa 17.04.2013, v ktorej sa uvádza:

„V prípade neuhradenia nájmu zaplatí nájomca zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej
čiastky“. Rovnako aj v odseku s názvom „Náklady na kúrenie, elektrickú energiu, vodné a stočné“
zmluvy o nájme č.1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 sa zmluvné strany dohodli, že: „V prípade neuhradenia
faktúr zaplatí nájomca prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z neuhradenej čiastky za každý
deň omeškania“. Podľa záverov súdu prvej inštancie táto zmluvná pokuta bola určitá, viazala sa na

nesplnenie povinnosti žalovanej, jej výška nebola neprimeraná a zo strany žalovanej tento nárok ani
rozporovaný nebol, súd prvej inštancie ho považoval za nesporný a zmluvnú pokutu priznal v rozsahu
uplatnenom žalobcom, nakoľko nezistil dôvody, ktoré by tomuto bránili. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi tak pokutu nielen z nezaplateného nájomného, ale i z úhrad za vodné, stočné, energie, ktoré
boli vyúčtované preukázateľne žalovanej tak, ako bola žalovaná v omeškaní po splatnosti tej - ktorej
faktúry.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi popri priznanej istine vo výške 2.133,18 Eur a nároku
na zmluvnú pokutu patrí zároveň aj nárok na úroky z omeškania v sadzbe 9 % ročne podľa § 369 ods.
2 ObZ v spojení s nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaná neuhradením faktúr v stanovenej lehote splatnosti sa dostala

do omeškania, a to od nasledujúceho dňa po splatnosti tej ktorej faktúry až do úplného zaplatenia, ako
aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur za každú
oneskorenú platbu.

7. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení
neskorších prepisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 % s tým, že o
konkrétnej výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený
súdny úradník (§ 262 CSP).

8. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie má vady, vychádza z nesprávneho posúdenia veci a súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Žalovaná v odvolaní zotrvala na
svojich tvrdeniach a argumentácii uvádzanej v konaní pred súdom prvej inštancie, poukázala na dôkazy,

ktoré sú súčasťou spisového materiálu, nesúhlasila so správnosťou výpočtov dlžnej sumy a žiadala
zjednať nápravu. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie dlžnej sumy 6.036,88 Eur
s príslušenstvom, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil.

9. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej v písomnom podaní zo dňa 24.03.2023, pričom uviedol,
že s odvolaním žalovanej nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Zopakoval skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie, že svoj nárok
uplatňoval na základe Zmluvy o nájme č. 1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 v spojení s Dodatkom 01
k Zmluve zo dňa 17.04.2013 podpísaným dňa 27.04.2015 a vystavených faktúr v celkovej sume

istiny 2.133,18 Eur. Predmetom nájmu boli priestory o výmere 38,16 m2 s príslušenstvom, ktoré sa
nachádzajú v pavilóne B komplexu ABC Kýčerka, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Cena nájmu
bola dohodnutá vo výške 130,- Eur mesačne, s čím žalovaná súhlasila. Tvrdenie žalovanej, že predmet
nájmu je o výmere 19,95 m2 sa nezakladá na pravde. Zmluvné strany sa v zmluve o nájme dohodli, že
žalobca ako prenajímateľ bude náklady na vykurovanie, elektrickú energiu, vodné a stočné fakturovať

podľa skutočných nákladov, s čím žalovaná výslovne súhlasila. Žalobca bol teda oprávnený žalovanej
vyúčtovať náklady na dodávku elektrickej energie podľa stavu na podružnom merači. Uviedol, že
žalovaná v odvolaní na jednej strane tvrdí, že predmetná nájomná zmluva neexistovala, avšak na druhej
strane tvrdí, že uzatvorenie nájomnej zmluvy ju ako SZČO finančne poškodilo. Odvolanie žalovanej
považuje za zmätočné, účelové, špekulatívne a obsahovo nezrozumiteľné. Odvolateľka k veci samotnej

v ňom neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd doteraz nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.10. Žalobca v priebehu odvolacieho konania v podaní zo dňa 02.05.2024 a zo dňa 10.10.2024 oznámil,
že žalovaná prostredníctvom poštového poukazu dňa 19.04.2024 uhradila žalovanú istinu vo výške

2.000,- Eur a dňa 18.09.2024 vo výške 133,18 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vzal podanú žalobu v
časti istiny vo výške 2.133,18 Eur späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť s tým, že v zostávajúcej
časti nároku na podanej žalobe zotrval, pričom žiadal, aby mu bol priznaný úrok z omeškania a zmluvná
pokuta až do dátumu uhradenia istiny. Žalobca uviedol, že žalovaná sa dlhodobo cielene snažila vyhnúť
splneniu si viacerých záväzkov voči žalobcovi, nielen neplatením svojich dlhov, ale aj nevhodnými

útokmi voči žalobcovi. Voči žalovanej má viacero súdom právoplatne priznaných pohľadávok aj za
ďalšie obdobia trvania nájomného vzťahu, ktoré sú dnes vymáhané v exekučných konaniach. Žalobca
má za to, že žalovaná si súčasnú situáciu zavinila sama, špekulatívne sa snažila vyhnúť zaplateniu
svojich pohľadávok, čím zavinila aj vznik nároku na príslušenstvo pohľadávok. Ak by konala v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku, nárok na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu by žalobcovi
nevznikol.

11. Žalovaná sa vyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby v písomnom podaní zo dňa 24.09.2024 a
zo dňa 18.10.2024, pričom uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň poukázala na
to, že istina v danom prípade predstavuje celkovú sumu 2.133,18 Eur a zmluvná pokuta pri vyčíslení
od roku 2021 predstavuje celkovú sumu 10.910,57 Eur. Podľa žalovanej je zmluvná pokuta absolútne

neprimeraná, šikanózna, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje istinu, preto by mal súd pri rozhodovaní
prihliadať na hodnotu a význam zmluvnou pokutou zabezpečovanej pohľadávky, ako aj na ďalšie
skutočnosti. V tomto smere poukázala na svoju aktuálnu majetkovú situáciu, kde v súčasnosti nemá
žiaden príjem, nakoľko ukončila svoju podnikateľskú činnosť a je nezamestnaná. Je poberateľkou
opatrovateľského na svojho manžela, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, tento príjem však nepostačuje

ani na úhradu jej a manželových základných životných potrieb. Okrem svojho obydlia nemá žiaden
majetok väčšej hodnoty. Podľa jej názoru dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % za každý deň
omeškania je neprimerane vysoká. Takáto zmluvná pokuta môže spôsobiť, že sa dostane do platobnej
neschopnosti. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd využil moderačné v zmysle ustanovenia § 301
ObZ a žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu znížil. Podľa názoru žalovanej účelom moderačného

právo je odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej môže dôjsť pri prísnom uplatňovaní litery zákona, ale aj
zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná
pokuta mohla viesť k neprimeraným ziskom na strane oprávneného vo vzťahu k majetkovej ujme
a k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu, prípadne až k jeho likvidácii.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.16. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu
na zaplatenie istiny vo výške 2.133,18 Eur spočívajúcej v neuhradenom nájomnom v sume 1.170,-
Eur, nákladoch za dodávku a distribúciu elektrickej energie v sume 912,36 Eur a nákladoch za vodné
a stočné v sume 50,82 Eur, uplatneného na základe sporovými stranami uzavretej Zmluvy o nájme č.
1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 v spojení s Dodatkom 01 k Zmluve zo dňa 17.04.2013 podpísaným dňa
27.04.2015, ako aj nárok žalobcu na úrok z omeškania uplatnený odo dňa nasledujúceho po splatnosti

jednotlivých žalobcom vystavený faktúr, ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas a nárok na zmluvnú
pokutu uplatnený v zmysle písomne uzavretej nájomnej zmluvy.

19. Vzhľadom na to, že žalovaná po podaní odvolania zaplatila žalobcovi dňa 19.04.2024 žalovanú istinu
vo výške 2.000,- Eur a dňa 18.09.2024 vo výške 133,18 Eur, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu v časti

istiny 2.133,18 Eur späť, pričom žalovaná vyjadrila s čiastočným späťvzatím žaloby svoj súhlas, odvolací
súd podľa § 370 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn.
XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.03.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
F./XX/XXXX-XXX zo dňa 05.12.2023 v časti prvej výrokovej vety o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 2.133,18 Eur zrušil a konanie v tejto časti podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP zastavil.

20. Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo preskúmanie vecnej
správnosti napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z každej sumy tej ktorej oneskorene uhradenej
faktúry, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr až do zaplatenia, vrátane paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 560,- Eur, ako aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania v rozsahu uplatnenom
žalobcom. Zároveň bol predmetom odvolacieho prieskumu aj odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100 %.

21. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne
z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovanou v podanom odvolaní. Po zhodnotení
skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných

dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok,
ktorým žalobe vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadalstvrdeniamistránsporupodstatnýmiprerozhodnutievoveciouplatnenomnárokužalobcua
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky v zmysle § 220 CSP na odôvodnenie

rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovanej dopĺňa, že súd prvej inštancie správne

vyhodnotil, že dohoda o zmluvnej pokute medzi stranami sporu bola uzavretá v písomnej forme, je
z nej zrejmá výška i spôsob jej určenia, a to jednak pre prípad nezaplatenia nájomného, ako aj
nezaplatenia nákladov na elektrickú energiu, vodné a stočné, teda vyplýva zo zmluvného dojednania
medzi stranami sporu, keď Zmluva o nájme č. 1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 v odseku upravujúcom
„Cenu nájmu“ obsahuje zmluvné dojednanie v znení: „V prípade neuhradenia nájmu zaplatí nájomca

zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky“ a v odseku označenom ako „Náklady
na kúrenie, elektrickú energiu, vodné a stočné“ obsahuje zmluvné dojednanie v znení: „V prípade
neuhradenia faktúr zaplatí nájomca prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z neuhradenej
čiastky za každý deň omeškania“. Teda, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zmluvná pokutabola určitá, zabezpečovala povinnosť platiť žalovanou riadne a včas nájomné, ako aj náklady na
kúrenie, elektrickú energiu, vodné a stočné. Nesplnením tejto povinnosti žalovanou v zmysle zmluvy, t.
j. povinnosti uhrádzať vystavené faktúry v lehote ich splatnosti, žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú

zmluvnú pokutu.

23. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že zmluvná pokuta nebola neprimeraná. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že
nárok na zmluvnú pokutu počas konania pred súdom prvej inštancie žalovanou spochybňovaný nebol.

K uvedenému záveru po preštudovaní veci rovnako dospel aj odvolací súd, pričom uvádza, že žalovaná
sa po prvýkrát domáhala aplikácie moderačného práva umožňujúceho súdu znížiť neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu až v priebehu odvolacieho konania, a to až po uplynutí lehoty na podanie odvolania
a po dobrovoľnom zaplatení žalovanej istiny, poukazujúc pritom predovšetkým na svoju finančnú situáciu
a celkovú výšku zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšujúcu zaplatenú istinu. Odvolací súd v tejto
súvislosti konštatuje, že odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne doplniť

v lehote na podanie odvolania, čo žalovaná neurobila (k tomu primerane uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 8. novembra 2023 publikované Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. G. XX/XXXX).

24. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania na žalovanou novouplatnené

prostriedkyprocesnejobranyniejemožnéprihliadať,pretoženespĺňajúžiadnuzozákonnýchpodmienok
upravených v ustanovení § 366 CSP. Osobitne odvolací súd uvádza, že žalovanej nič nebránilo v rámci
svojej procesnej obrany namietať neprimeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty už v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie, kedy mala možnosť navrhnúť, aby súd pri rozhodovaní v súlade s § 301 ObZ
prihliadol na hodnotu a význam zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti. Žalovaná tak neučinila

nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v samotnom odvolaní, kde v čase do uplynutia
lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nárok žalobcu na zmluvnú
pokutu z hľadiska právneho dôvodu a ani z hľadiska jeho výšky osobitne nenamietala. Žalovaná dosiaľ
neuviedla žiadne také skutočnosti, ktorými by zdôvodnila, prečo sa zníženia pokuty po prvýkrát domáha
až v priebehu odvolacieho konania, preto odvolací súd takto uplatnené prostriedky procesnej obrany

žalovanej nepovažoval za také, ktoré by nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Odvolací súd preto uzavrel, že v prípade žalovanou uplatneného návrhu
na využitie moderačného práva súdu podľa § 301 ObZ nemal preukázané splnenie podmienok v zmysle
§ 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolaní uplatniť aj prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,zktoréhodôvoduprirozhodovanínauvedenéargumenty

žalovanej uplatnené až v priebehu odvolacieho konania neprihliadal.

25. Rovnako odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní osobitne nenamietala ani nárok žalobcu na
uplatnený úrok z omeškania (§ 369 ods. 2 ObZ) a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky(§369cods.1ObZ)atiežanirozsah,vakomuvedenépríslušenstvopohľadávkybolosúdom

prvej inštancie žalobcovi priznané. V rámci svojich odvolacích námietok zopakovala skutkové tvrdenia
uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto sa týkali právneho dôvodu a výšky žalobcom
uplatnenej pohľadávky, čo do istiny, pričom istinu v priebehu konania zaplatila, čím týmto konkludentným
prejavom pohľadávku, čo do istiny uznala.

26. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom tento odvolací dôvod
bližšie nerozviedla. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd vo všeobecnosti
uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery
(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 26.02.2010).

27. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ

tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu
ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziťnesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy
súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto
argumentácia ale v odvolaní žalovanej absentuje. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý

žalovanápovažovalazadôležitýprerozhodnutie,odvolateľkanesmerujeprotiprávnemuposúdeniuveci,
ale proti skutkovým zisteniam. Nakoľko odvolací súd je viazaný obsahovým vymedzením odvolacieho
dôvodu, je potrebné, aby žalovaná konkrétne uviedla právnu otázku a prečo podľa nej zaujal súd prvej
inštancie nesprávny názor na jej riešenie, čo žalovaná neurobila.

28. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy k zisteniu rozhodujúcich
skutočností, odvolací súd uvádza, že žalovaná nekonkretizovala, ktorých navrhnutých a súdom
nevykonaných dôkazov sa jej námietka týka. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd upozorňuje
žalovanú, že súd v civilnom sporovom nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Ak súd

teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v zmysle § 365 písm. b) CSP znemožňujúci
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej
obrany, ak si neosvojí stranou navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ňou
predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (IV. H. XX/XX, I. H. XX/XX, I.. H.
XXX/XX, I. XXX/XX, I. X/XX).

29.Žalovanápodalaodvolanieprotinapadnutémurozhodnutiuvcelomrozsahu,vrátanedruhéhovýroku
o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so
zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovanou v
podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v

konaní nezistil.

31. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky vrátane
zmluvnej pokuty (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková

veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

32.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenípodľa§262ods.1,
§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení

konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca
vzal žalobu späť pre správanie žalovanej, spočívajúce v úhrade uplatnenej sumy po začatí konania,
potom je potrebné procesné zavinenie zastavenia konania pripísať strane žalovanej. V predmetnej veci
je potom zrejmé, že z dôvodu uhradenia žalovanej istiny po podaní žaloby až v priebehu odvolacieho
konania,jetoprávežalovaná,ktoráprocesnezavinilazastaveniekonaniavčastiistinyvovýške2.133,18

Eur. Z uvedeného dôvodu v tejto časti nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi. Zároveň bol
žalobca úspešný v odvolacom konaní aj vo zvyšnej časti, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).