Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125261968
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125261968.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: ATTACK,
s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná 5020, 038 61 Vrútky, IČO: 36 404 489, zast.: JUDr. Nikolaj Bonda,
advokát, so sídlom Sucháčkova 6, 036 01 Martin, proti žalovanému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny
267, 036 07 Lipovec, IČO: 36 424 056, zast.: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06
Bratislava, IČO: 36 708 771, o zaplatenie 374.270,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 25.08.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 374.270,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 3 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorými sa
zaviazali, že uzavrú kúpne zmluvy o prevode 3 bytov, ktoré mal žalovaný vystavať v polyfunkčnom
objekte s. č. XXXX na pozemku KNC parcela č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. A., obec

B., a to na základe stavebného povolenia právoplatného 14.01.2020. Predmetom prvej zmluvy bol 2-
izbový byt 3B o celkovej výmere XX m2 a vnútorné garážové státie. Kúpna cena bola dohodnutá v sume
132.500,- eur vrátane DPH, z toho cena bytu 117.500,- eur s DPH a cena garážového státia 15.000,-
eur s DPH. Žalobca uhradil 27.12.2021 prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur ako blokovací
depozit. Dňa 27.12.2021 uhradil druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.500,- eur na účet žalovaného
ako úschovu. Tretia časť kúpnej ceny dohodnutá v sume 101.000,- eur bola na základe dohody medzi

žalobcom a žalovaným dňa 30.01.2023 započítaná ako vzájomná pohľadávka vo výške 86.220,- eur,
podľaktorejbolrozdieldohodnutejtretejčastikúpnejcenybytuaparkovaciehostátiavsume14.780,-eur
a túto cenu mal žalobca uhradiť žalovanému v termíne dohodnutom v riadnej kúpnej zmluve. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s predložením návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, uzavreli spolu
dňa 30.01.2023 Dodatok č. X k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorom sa zaviazali
uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote do 29.09.2023 a pre prípad omeškania žalovaného žalovaný sa zaviazal

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13.250,- eur. Žalobca postupne uhradil žalovanému za predmetný byt
a garážové státie sumu 117.720,- eur s DPH. Predmetom druhej zmluvy bol 2-izbový byt 3E o celkovej
výmere XX,XX m2 a vnútorné garážové státie za kúpnu cenu 131.000,- eur s DPH, pričom žalovaný
bol v omeškaní s predložením návrhu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, a preto bol uzatvorený dňa
30.01.2023 dodatok č. X, v zmysle ktorého sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote do 29.9.2023
a pre prípad, že žalovaný ako predávajúci nesplní záväzok predložiť návrh na uzatvorenie riadnej kúpnej

zmluvy, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13.100,- eur. Žalobca uhradil žalovanému celkovo
za predmetný byt 88.050,- eur s DPH. Predmetom tretej zmluvy bol 3-izbový byt 3F o celkovej výmere
XX,X m2 a vnútorné garážové státie za kúpnu cenu 173.000,- eur s DPH, pričom žalobca podľa dohody
uhradil 5.000,- eur ako blokovací depozit na účet sprostredkovateľa. Zároveň uhradil 34.600,- eur na
účet žalovaného a tretia časť bola dohodnutá v sume 133.400,- eur a na základe dohody zmluvných
strán bola započítaná suma 118.900,- eur, podľa ktorej bol rozdiel dohodnutej tretej časti kúpnej ceny

bytu v sume 14.500,- eur, ktorú mal žalobca uhradiť v termíne dohodnutom v kúpnej zmluve. Žalovaný
bol v omeškaní, preto bol uzatvorený dodatok č. X, na základe ktorého sa dohodli uzavrieť kúpnu zmluvudo 29.09.2023. V prípade omeškania žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 17.300,-
eur. Žalobca postupne žalovanému uhradil za predmetný byt 3F a garážové státie sumu 168.500,- eur
s DPH. Žalobca viackrát urgoval splnenie záväzkov a žalovaný bol nečinný. Žalovaný zmluvu nepodpísal

a vyhýbal sa stretnutiu so žalobcom za účelom uzavretia zmluvy. Následne dňa 20.03.2025 žalobca
zistil, že žalovaný uzavrel s fyzickou osobou B. A. kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu vlastníctva
predmetu zmlúv, bytov 3B, 3E a 3F a tiež garážových státí P3, P4, P5, P6 a P7. Táto osoba je konateľom
sprostredkovateľa C. – B., D., pričom táto osoba z výkonu svojej funkcie a osobnej účasti pri uzatváraní
zmlúv vedela, že žalovaný porušuje svoj záväzok, ktorý má ako budúci predávajúci voči žalobcovi ako

budúcemu kupujúcemu. Nový vlastník B. A. podľa informácií v katastri nehnuteľností už uzavrel kúpnu
zmluvu, ktorou previedol garážové státie P5 a na LV č. XXXX, k. ú. A. je vyznačená plomba E./XXXX.
Žalobca poskytol žalovanému sumu v celkovej výške 374.270,- eur. Žalovaný kúpne zmluvy uzavrel
s inou osobou, a preto je vylúčené uzavretie riadnych kúpnych zmlúv na dohodnuté predmety plnenia.
Žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie najmenej vo výške 374.270,- eur, ktoré ani od povolenia
vkladu žalobcovi nevrátil.

2. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.04.2025 platobný rozkaz,
ktorým žalobe vyhovel a voči platobnému rozkazu bol podaný odpor (č. l. 58), v ktorom žalovaný so
žalobou nesúhlasí a uviedol, že dňa 14.04.2025 z jeho strany bola uhradená na bankový účet žalobcu
suma vo výške 220.370,- eur, a preto z uvedeného dôvodu považuje žalovaný uplatnený nárok vo výške

220.370,- eur za neopodstatnený a žiada, aby platobný rozkaz bol zrušený. Zvyšnú uplatnenú sumu vo
výške153.900,-euržalovanýneuznáva,nakoľkomázato,žežalobcompredloženádohodaozapočítaní
vzájomných pohľadávok je neplatná, v dôsledku čoho si neoprávnene uplatňuje voči žalovanému sumu,
ku ktorej zápočtu nedošlo. Žalovaný napáda platnosť dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo
dňa 30.01.2023 a má za to, že z dôvodu jej neurčitosti je nutné považovať ju za neplatnú.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu s tým, že poukázal, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca
je neopodstatnená, pretože nárok vo výške 220.370,- eur bol uhradený dňa 14.04.2025, tak
k danému plneniu došlo až po podaní žaloby. Zároveň zdôraznil, že žalovaný predal 3 byty konateľovi
realitnej kancelárie, ktorá mala dbať na zavŕšenie ňou sprostredkovaných záväzkových vzťahov medzi

žalovaným a žalobcom, o ktorých táto kancelária spisovala zmluvy a predkladala ich zmluvným stranám
na podpis. Okamihom zmarenia uzavretia riadnych kúpnych zmlúv žalovaný mal bezodkladne vrátiť
žalovanému všetky prijaté peňažné prostriedky od žalobcu ako dohodnuté depozity a úschovy, ktoré sa
uzavretím riadnych zmlúv započítajú na kupné ceny predmetných bytov. Dôvod držania týchto úschov
odpadol. Žalobca na uvedené zmarenie uzavretia riadnych zmlúv prišiel iba náhodou, a to s odstupom

času. Žalobca vyzval žalovaného, aby vrátil prijaté plnenia. Žalovaný však na uvedené výzvy vôbec
nereagoval. Zároveň má za to, že nie je zrejmé, v čom žalovaný vidí neurčitosť dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok, ak táto dohoda rieši kompletné záväzkové vzťahy zo všetkých zmlúv vrátane
dodatkov k zmluvám uzavretých medzi žalobcom a žalovaným a špecifikuje započítavané sumy čo
do dôvodu i výšky a súčasťou dohody bol aj sumár započítaných súm a zostatkov splátok kúpnych

cien bytov 3B, 3E a 3F po zápočte. Prejav vôle zmluvných strán a účinnosť započítania boli následne
potvrdené žalovaným aj uzavretím dodatkov, a to Dodatku č. 2. Zároveň dohoda o započítaní vznikla
aj na základe dvoch výziev žalovaného na zaplatenie neuhradenej splátky kúpnej ceny doručených
žalobcovi dňa 08.12.2022 a následného riešenia omeškania žalovaného s podaním žiadosti na vydanie
kolaudačného konania v termíne do 30.09.2022. Dohoda o započítaní bola uzavretá výslovne na

základe riešenia, ktoré navrhol žalovaný podľa svojich reálnych možností, ktoré v danom čase mal, hoci
pre žalobcu obchod už nebol zaujímavý a najradšej by od celého obchodu odstúpil. Žalobca mal so
žalovaným uzavretých celkom 6 zmlúv, ktorých predmetom boli byty a parkovacie miesta v celkovej
hodnote955.000,-eursDPHavdobrejvierepodľadojednanýchzmluvnýchpodmienokvzmluváchaich
dodatkoch poskytol depozity a úschovy v sume 374.270,- eur s DPH, t.j. 40% hodnoty obchodu. Žalobca

poukazuje na skutočnosť, že v dohodách o odstúpení od zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na byty
3C, 4C1 a 4D v čl. III, body 3.1, 3.2 a 3.3 sa účastníci dohodli, že zo zrušenej zmluvy na byt 3C sa suma
46.850,- eur považuje za ďalšiu úschovu podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a z kúpnej
ceny bytu 3E zostane neuhradená časť kúpnej ceny 52.950,- eur. Zo zrušenej zmluvy na byt 4C1 sa
suma 86.200,- eur považuje za ďalšiu úschovu podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Z kúpnej

ceny bytu 3B zostane neuhradená časť kúpnej ceny 14.780,- eur. Zo zrušenej zmluvy na byt 4D suma
118.900,- eur sa považuje za ďalšiu úschovu podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a z kúpnej
ceny bytu 3F zostane neuhradená časť kúpnej ceny 14.500,- eur. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca
predložil Dohody o odstúpení od zmluvy a uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na byt 4C, 4C1 a 4D. Žalobcapotvrdil, že dňa 15.04.2025 prijal od „žalovaného“ na účet sumu 220.370,- eur, pričom žalovaný pri
platbe neoznačil a nešpecifikoval, ktorý záväzok plní, resp. akú povinnosť plní. Zo sumy 220.370,- eur,
ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby a vydaní platobného rozkazu, nie je možné špecifikovať, čo

žalovaný plnil z ktorého záväzkového vzťahu, z čoho táto suma spočíva, a teda nie je možné určiť, v akej
časti, z titulu akého plnenia by mal žalobca urobiť čiastočné späťvzatie žaloby a žalobu upraviť. Žalobca
poukázal na to, že ním uplatnená suma 374.270,- eur je súčtom plnení vyplývajúcich z platobných
podmienok dojednaných v 3 zmluvách o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dodatkov k týmto zmluvám.
Zároveň poukázal, že tvrdenie žalovaného je zavádzajúce, pokiaľ tvrdil, že uhradil zo svojho účtu danú

sumu,pretožezpredloženéhovýpisujezrejmé,žeúčetnepatrížalovanému,alefyzickejosobesmenom
A. B. a hoci v informácii pre príjemcu je uvedené B. a v detaile výpisu tiež B., nie je možné nepochybne
platbu považovať za plnenie žalovaného a čo odoslaná platba predstavuje. Žalobca po skúsenostiach
so zavádzaním a s vierohodnosťou konateľa žalovaného a jeho dlhšom odtajení sa nemôže spoliehať
na jeho tvrdenia, hoci sú písomné a adresované súdu, najmä ak na výpise história transakcií na účte
žalobcu z 15.04.2025 je uvedený príkazca a v popise nezrozumiteľne uvedené nejaké čísla. Žalobca

na tento účet s názvom A. B. nikdy neplnil, a preto je neobvyklé, aby z neho žalovaný vracal depozity
a úschovy prijaté od žalobcu. Pri realizácii všetkých platieb bol účet vedený na žalovaného B. a žalobca
chce predísť akýmkoľvek nedorozumeniam a možným nástrahám z dôvodu straty dôvery v obchodného
partneraatiežsprostredkovateľaobchodu,apretopatričnečiastočnéspäťvzatienávrhuaúpravunávrhu
z dôvodu úhrady 15.04.2025 v sume 220.370,- eur urobí v prípade riadne deklarovaného plnenia v mene

žalovaného, resp. za žalovaného ako je prevzatie dlhu, pristúpenie dlhu a označenie platby.

4. K danému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.07.2025, v ktorom uviedol, že zotrváva
na svojej argumentácii a zvyšnú uplatnenú sumu vo výške 153.900,- eur neuznáva v plnom rozsahu,
nakoľko považuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok z dôvodu neurčitosti za neplatnú,

v dôsledku čoho žalobca si neoprávnene uplatnil voči žalovanému sumu, ku ktorej zápočtu nedošlo.
Zároveň predložil čestné prehlásenie B. A., v rámci ktorého prehlásil, že dňa 14.04.2025 uhradil na
bankový účet žalobcu sumu 220.370,- eur na základe medzi ním a žalovaným uzatvorenej dohody.

5. Žalobca podaním doručeným dňa 26.08.2025 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného ako dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa v sume 157.133,- eur s úrokmi z omeškania 11,15% ročne zo sumy 153.900,- eur od
22.02.2025.Tentonávrhodôvodniltým,žežalovanýprostredníctvomosobyB.A.uhradilsumu220.370,-
eur až po podaní žaloby vo veci samej a tiež po vydaní platobného rozkazu. Hoci žalovaný namieta
neplatnosť Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok z dôvodu neurčitosti, tak žalobca poukázal,

že okrem zmluvných vzťahov z titulu 6 zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v znení dodatkov
medzi účastníkmi neexistujú a neexistovali žiadne iné obchodné vzťahy a dohoda o započítaní sa týkala
výslovne iba týchto zmlúv. Žalovaný vzhľadom na svoju finančné situáciu sám navrhol, aby finančné
prostriedky, ktoré prijal od žalobcu ako depozit a úschovy na úhradu kúpnych cien bytov 3D, 4C1 a 4D,
boli použité ako úschovy na úhradu kúpnych cien bytov 3B, 3E a 3F a na základe toho účastníci uzavreli

dohodu o započítaní a túto svoju vôľu vyjadrili aj v dodatkoch č. X k zmluvám o uzavretí kúpnej zmluvy
s predmetom Vital 3B, 3E a 3F v časti týkajúcej sa platných podmienok, kde špecifikovali výšku poslednej
časti kúpnej ceny jednotlivých bytov a garážových stojísk s tým, že jej uhradením bude uhradená
celá kúpna cena bytu s príslušenstvom, vnútorného garážového státia, podielu na spoločných častiach
a zariadenia domu a príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Žalovaný dlhuje z titulu

bezdôvodného obohatenia istinu v sume vo výške 153.900,- eur, z titulu úrokov z omeškania 3.433,24
eur, spolu teda dlhuje 157.333,24 eur, zaokrúhlene 157.333,- eur a tiež úroky z omeškania vo výške
11,15% z danej sumy od 22.02.2025. Žalovaný nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z platne uzavretých
zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv, pretože predmety kúpy nebol finančnej schopný dokončiť.
Žalobca mal záujem čím skôr nadobudnúť vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a tieto

predať záujemcom. Za tým účelom po dohode so žalovaným nad rámec svojich zmluvných záväzkov
pomohol s financovaním dokončovacích prác bytov a nákupov potrebného materiálu. Žalobca viackrát
urgoval splnenie záväzkov žalovaného a keď bol žalovaný nečinný a stále odkladal uzavretie kúpnej
zmluvy, tak poslal žalovanému na vyjadrenie návrhy riadnych konečných zmlúv, ktoré kopírovali už
dojednané zmluvné podmienky v zmluvách o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Následne dňa 20.03.2025

žalobca zistil na stránke katastra, že žalovaný uzavrel s fyzickou osobou B. A. kúpnu zmluvu, vklad
povolený 21.02.2025, ktorou došlo k prevodu vlastníctva predmetných zmlúv, bytov 3B, 3E a 3F a tiež
garážových stojísk P3, P4, P5, P6 a P7, pričom táto osoba je konateľom sprostredkovateľa C. – B.,
s. r. o. a z výkonu tejto funkcie vedela o uzavretých zmluvách, o uzavretí budúcej kúpnej zmluvymedzi žalobcom a žalovaným a tiež vedela, že žalovaný porušuje svoj záväzok, ktorý má ako budúci
predávajúcivočižalobcoviakobudúcemukupujúcemu,ažetakspoluzmariamožnosťriadnehosplnenia
záväzku žalovaného a v dôsledku neuzavretia riadnej zmluvy vznikne žalobcovi škoda. Zároveň žalobca

poukázal, že predmetná realitná kancelária C. – B. od zadania predaja bytov žalobcom 12.08.2024
prostredníctvom realitného makléra D. F. tieto inzeráty pod tými istými číslami mala na svojej webovej
stránke stále v ponuke aj po nadobudnutí vlastníctva k bytom a garážovým stojiskám B. A., konateľom
sprostredkovateľskej realitnej kancelárie, hoci inzeráty ohľadom predaja bytov zadal žalobca. Táto
realitná kancelária ich naďalej ponúkala na predaj aj s vybavením bytu 3B patriacemu žalobcovi ako je

kuchynská linka, spotrebiče a tiež s investíciami nadštandardu kúpeľní s WC, ktoré riešil a financoval
žalobca. Nezmenila sa ani maklérka D. F., ktorá je uvedená v inzerátoch pod tými istými číslami, hoci
žalobcovi vyslovene tvrdila, že bola stiahnutá z predaja a už s tým nič nemá, a preto ho neinformovala
o podraze a vyjadrila pohoršenie z toho, čo žalobca spoločne s konateľom ich kancelária žalobcovi
vierolomne čo vyviedli. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla neuzavretím konečných zmlúv, si žalobca voči
žalovanému uplatnil v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/34/2025.

Žalovaný predal vedome konateľovi sprostredkovateľa byty aj s kúpeľňami a WC v prevedení tzv.
nadštandardu, ktorý financoval žalobca vo výške 12.896,- eur a žalobca financoval len menšiu časť ceny
kúpeľní 4.470,- eur, z čoho na jeden byt pripadá 1.490,- eur. V tejto cene by žalovaný nikdy nedokázal
urobiť dlažby, obklady a vybavenie kúpeľne vaňou, umývadlom a závesným WC s podomietkovou
súpravou. Žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky, keď previedol predmety kúpy uvedené v zmluvách

o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv na tretiu osobu. Žalobca sa nedomáhal na súde, aby vyhlásenie vôle
žalovaného bolo nahradené súdnym rozhodnutím z dôvodu, že v plnej miere dôveroval profesionalite
sprostredkovateľa a ubezpečeniam žalovaného a tiež že správanie žalovaného a sprostredkovateľa
do poslednej chvíle nenasvedčovalo, že by boli niečoho takého schopní. Žalovaný ešte v decembri
2024 prisľúbil žalobcovi, že mu bude kompenzovať zvýšenú daň z pridanej hodnoty behom roku 2025.

Žalovaný je zadĺžený, má viac veriteľov a vedome spoločným konaním s konateľom sprostredkovateľa
čiastočne zmaril, resp. sťažil uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Žalovaný je evidovaný ako povinná
osoba, voči ktorej sú vedené exekučné poverenia. Zároveň žalobca poukázal, že v zmysle zoznamu
ohľadom registra poverení na vykonanie exekúcie žalovaný je evidovaný ako povinná osoba, voči
ktorej sú vydané exekučné poverenia, pričom žalobca zistil, že na LV č. XXXX, k.ú. A., sú zapísané

údaje o zriadení exekučného záložného práva. Žalobca poukázal, že v prospech štatutárneho orgánu
žalovaného, konateľa spoločnosti B., D. a súčasne spoločníka B. A. ako oprávneného v exekučnom
konaní, bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že je veriteľom spoločnosti
žalovaného so zabezpečovacím právom. Z jeho postavenia oprávneného v exekučnom konaní sa
dá usudzovať o miere jeho osobnej dôvery voči spoločnosti B., D., v mene ktorej koná ako konateľ

a najlepšie pozná jej solventnosť či insolvenciu, pričom za riadenie spoločnosti a správu majetku je
zodpovedný ako štatutárny orgán. Ak spoločník a súčasne konateľ spoločnosti má voči spoločnosti, v
ktorej má 50% podiel a v mene ktorej koná, exekučný titul, nasvedčuje to o insolventnosti spoločnosti
a je to predzvesť hroziaceho sa konkurzu, v ktorom majú prednosť zabezpečovaní veritelia. Žalovaný
v Polyfunkčnom objekte G. X vystaval 38 bytov a 33 nebytových priestorov, z toho postupne odpredal

36 bytov a 22 nebytových priestorov. Vo vlastníctve žalovaného zostali už len 2 byty a 11 nebytových
priestorov, z toho 3 garážové stojiská. Tieto sú však zväčša zaťažené záložným právom v prospech
banky a tiež zapísanými upovedomeniami o zriadení exekučného záložného práva, a to aj v prospech
samotného konateľa žalovaného B. A., a preto je prednostným právom skoršie zapísaných exekúcií
výkon každého ďalšieho súdneho rozhodnutia o to viac ohrozený. Žalobca poukázal na to, že konanie

žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. A., a to byt 2C, byt 2D,
garážové stojisko P2, P19, P20, 1A. Má za to, že je obava, že exekúcia bude ohrozená a je potrebné
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto žiada, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, a to tak, že žiada na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 157.333,- s úrokmi

z omeškania zriadiť v prospech žalobcu ako veriteľa záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. A., pre byt 2D, nebytový priestor 1A a garážové stojisko P2.

6. Na preukázanie svojich tvrdení, resp. osvedčenie svojich tvrdení v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia predložil kolaudačné rozhodnutie mesta Martin zo dňa 19.07.2024, ktorým

bolo povolené užívanie časti stavby, stavebné úpravy a nadstavby budovy na Polyfunkčný objekt G. 1
stavebníkovi B., D.. Zároveň predložil výpis z LV č. XXXX čiastočný, z ktorého vyplýva, že žalovaný je
vlastníkom nehnuteľností, a to konkrétne byt č. 2C, 2D, zariadenie obchodu 1A, garáž č. 1B, iný nebytový
priestor 1E, 1F, 2G, 2H, 2I, 2J, pričom z daného listu vlastníctva v časti C vyplývajú ťarchy, a to jednakvklad vecného bremena a zároveň aj záložné právo na nebytový priestor č. 1A, na byt č. 2C, 2D, na
nebytový priestor 2G, 2H, 2I a 2J. Zároveň je vyznačená plomba na základe Z–2939/2025 pre byt č.
2D. (č. l. 144)

7. Žalobca predložil poverenie na vykonanie exekúcie pre žalovaného a pre B. A.. Z uvedených listín
nevyplýva, že by exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku, ani finančná situácia žalovaného.

8. Zároveň predložil aj faktúry za pripojenie k distribučnej sústave, v zmysle ktorých odberateľom je

žalobca. V predmetných faktúrach je ručne doplnené, že došlo k úhrade, avšak súd zdôrazňuje, že
z predmetných faktúr nevyplýva súvis so žalovaným.

9. Žalobca predložil aj mailovú komunikáciu medzi H. I., ktorý je za žalobcu a zároveň s H. F. a F. z reality
Alpia a mailovú komunikáciu medzi žalobcom a tretím subjektom.
- Súd poznamenáva, že z predloženej mailovej komunikácie vyplýva priebeh konania medzi stranami

sporu a 3.subjektom, avšak nepreukazuje obavu z ohrozenia exekúcie.

10. Žalobca predložil s daným návrhom zároveň aj sms správy a inzerciu na predmetné byty a výpis
z obchodného registra, pričom z uvedených listín má vyplývať, že predmetné nehnuteľnosti boli
inzerované.

- Súd v tejto súvislosti uvádza, že z predložených listín je zrejmý opis nehnuteľností spolu s ponúkanou
cenou a s uvedením, že ide o byt na predaj, avšak z uvedených listín nie je zrejmé, kto inzeroval
predmetné nehnuteľnosti a či skutočne ide o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.

11. Žalobca podaním z 02.09.2025 zobral žalobu späť v časti 220.370,- eur a zotrval na zaplatení

sumy 153.900,- eur s úrokmi z omeškania zo sumy 153.900 od 22.2.2025 a zo sumy 220.370,- eur od
22.02.2025 do 14.04.2025.

12. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím.

13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.18. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.

19. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti.

20. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, ktorými môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti
a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaných
žalobcom.

21. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom

je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd na návrh zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením

záložného práva.

22. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom

dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému
sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení
a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej

miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.

Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli

osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požadujeochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti

odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery,

že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí
tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v
dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej
podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude
zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti

ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je

odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

24. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

25. Súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu
jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca
tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP

ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom
zbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému.
V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine
trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je

dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze
exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu konkrétne špecifikovať,
osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní žalovaného odôvodňujúcom túto obavu.

Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobca predpokladá alebo
očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by
preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník - žalovaný akokoľvek znižoval hodnotu svojho
majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava
z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje

faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie
majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia
majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie.
- Súd skonštatoval, že navrhovateľ vo väzbe na pripojené listinné dôkazy neosvedčil podmienky pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

26. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje žalovanú istinu vo výške 374.270,- eur s príslušenstvom,
pričom napriek tvrdeniu žalovaného, že uhradil časť žalovanej istiny vo výške 220.370,- eur, žalobca v tej
časti zobral žalobu späť až podaním dňa 02.09.225. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia si

uplatňuje na zabezpečenie pohľadávky vo výške 157.333,- eur s úrokmi z omeškania.

27. Z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. A. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, a to
bytu č. 2C, 2D, zariadenia obchodu č. 1A a garážových priestorov 1B, 1E, 1F, 2G, 2H, 2K, 2J. Súdpoznamenáva, že žalobca navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj ohľadom garážového stojiska
P2 v nebytovom priestore č. 1B v polyfunkčnom objekte 1, s. č. XXXX E. E. J. X, pričom z predloženého
listu vlastníctva skutočne vyplýva pre vchod č. X, prízemie, garáž č. 1B, že jedná sa o garážové stojisko

P2, ktorého vlastníkom je žalovaný so spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXXX.

28. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva.
Zároveň z ťarch vyplýva vklad vecného bremena, ako aj záložné právo na byt č. X a na byt č. XX
v prospech bankového subjektu. Pokiaľ žalobca predložil svoje výsledky vyhľadávania poverenia na

vykonanie exekúcie podľa IČO a zároveň podľa konateľa žalovaného, skutočne z daných listín vyplýva,
že je dané poverenie voči povinným osobám, a to voči žalovanému a voči B. A. ako konateľovi
žalovaného, pričom je zrejmé, že B. A. je zároveň aj oprávneným subjektom. Zo žiadnej listiny však
nevyplýva dôvod vydania poverenia, pričom z ťarch zapísaných na LV v časti C je zrejmé, že ide
o zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. a zároveň vklad vecného bremena
v prospech tretích subjektov, pričom z daných zriadených záložných práv je zrejmé, že išlo o zmluvy

o úvere, pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že úver je bežný inštitút, ako aj zriadenie záložného práva
pre úver, teda je to bežné a nič neobvyklé.

29. Žalobca vo svojom návrhu opisuje vývoj celej spolupráce a zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom
poukazuje na konanie zo strany žalovaného, ktorý neuzavrel kúpne zmluvy so žalobcom v zmysle

zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, ale previedol niektoré nehnuteľnosti na sprostredkovateľa realitnej
kancelárie,pričomztvrdenížalobcujezrejmé,žečasťkúpnychcienzapredmetnénehnuteľnostiuhradil.
Na základe svojho opisu má za to, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená a je potrebné
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia.
- Súd zdôrazňuje, že zriadenie záložného práva v prospech bankového subjektu z dôvodu zmluvy

o úvere je bežnou praxou pri úveroch a nejde o žiadnu neobvyklú skutočnosť, ktorá by vyvolávala obavu,
že exekúcia bude ohrozená.
- Zároveň je nesporné, že medzi stranami skutočne nedošlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, pričom
žalovaný ani nerozporuje v rámci svojich vyjadrení v rámci repliky a dupliky, teda v rámci procesných
úkonov vykonávajúcich v rámci prípravy pojednávania nerozporuje úhradu zo strany žalobcu s tým, že

žalobcovi vrátil sumu vo výške 220.370,- eur, pričom sumu 153.900,- eur, ktorú si uplatňuje žalobca, tak
túto neuznáva v plnom rozsahu a považuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok za neplatnú
z dôvodu neurčitosti.
- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vyzval výzvou zo dňa 25.07.2025 na riadne zdôvodnenie
zápočtu a samotného výpočtu žalovanej istiny, pričom daná výzva bola žalobcovi doručená dňa

13.08.2025. Súdu však zdôvodnenie bolo doručené až dňa 02.09.2025 a teda až po podaní návrhu na
zabezpečovacie opatrenie. So žalobou bola podaná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok spolu
s dohodou o odstúpení zápočtu, avšak daný výpočet nebol pre súd dostatočne zrozumiteľný tak, aby
bolo v jeho schopnostiach vyhodnotiť tento výpočet.

30. Súd skonštatoval, že medzi stranami zostáva sporná skutočnosť, a to suma vo výške 153.900,- eur,
ktorú žalobca navýšil na sumu 157.333,- eur, nakoľko do tejto sumy započítal úroky z omeškania od
dlžnej sumy do konkrétneho dátumu.

31. Súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu

jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť nasvedčujúca
tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP
a ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by obava musela spočívať výhradne už v začatom
zbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu, že
exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Nestačí iba uvádzať svoje tvrdenia a domnienky, resp. odkazovať
na listiny, z ktorých vyplýva, že žalovaný je povinný, resp. že žalovaný prevádzal nehnuteľnosti, keďže
je nesporné, že žalovaný v rámci podnikateľskej činnosti vystaval nehnuteľnosti za účelom ich ďalšieho

prevodu a získania finančných prostriedkov.
- Zároveň pokiaľ z predložených listín žalobca preukazuje ťarchy, a to zriadenie záložného práva, tak
z uvedeného vyplýva, že záložné právo bolo zriadené práve z dôvodu poskytnutého úveru bankovým
subjektom žalovanému.- Zároveň žalovaný pokiaľ previedol nehnuteľnosti, tak je predpoklad, že s vysokou pravdepodobnosťou
získal finančné prostriedky za daný prevod, pričom z ničoho nevyplýva, že by tieto finančné prostriedky
nemal k dispozícii.

- Pokiaľ sú udelené poverenia exekútora, v zmysle ktorých žalovaný je povinným, neznamená to
automaticky, že nemá finančné prostriedky, ale je zrejmé, že nie je ochotný, resp. nebol disciplinovaný
v rámci svojich povinností uhrádzať dlžné sumy. Riadne a včas. Z uvedeného však nie je zrejmé, že by
sa zbavoval majetku a chce ukrátiť veriteľov,...
- Pokiaľ žalovaný previedol nehnuteľnosti na iný subjekt a porušil svoje povinnosti voči žalobcovi,

uvedené konanie žalovaného nevyvoláva obavu, že exekúcia bude ohrozená.
- Z ničoho nevyplýva, že žalovaný je insolventný a že nie je ochotný a schopný uhradiť dlžnú sumu.
Predsa je nesporné, že žalovaný vrátil určitú časť žalobcovi vo väčšej časti žalovanej istiny. Zvyšnú
časť nevrátil z dôvodu, že jej existenciu rozporuje, nakoľko považuje dohody o zápočte za neplatné.
Teda žalovaný nezaplatil danú sumu nie z dôvodu, že chce ukrátiť žalobcu,..., keďže to nebolo ani
preukázané/osvedčené, ale z dôvodu spochybnenia nároku žalobcu, pričom ním nerozporovanú sumu

vrátil žalobcovi a to vo vyššej sume než zostala žalovaná istina.
- Z uvedených skutočností nemožno konštatovať jednoznačne, že je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená len z uvedených dôvodov. Žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti o danej obave, ktorú
riadne alebo konkrétnejším spôsobom nešpecifikoval a len všeobecne opisuje konanie žalovaného voči
žalobcovi spolu s realitnou kanceláriou.

-Konanierealitnejkancelárie/sprostredkovateľajeirelevantnépreposúdenienávrhunazabezpečovacie
opatrenie vo vzťahu k žalovanému.
- Súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že zariadenie bytu /kuchynská linka,.../ bolo jeho,
z ničoho relevantného to nevyplýva a pokiaľ to žalovaný tiež previedol, nie je to predmetom tohto
konania.Súdsanestotožňujestvrdenímžalobcu,žeakspoločníkasúčasnekonateľspoločnostimávoči

spoločnosti, v ktorej má 50% podiel a v mene ktorej koná, exekučný titul, nasvedčuje to o insolventnosti
spoločnosti a je to predzvesť hroziaceho sa konkurzu, v ktorom majú prednosť zabezpečovaní veritelia.
Ide len o domnienku žalobcu.

33. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe

predložených listinných dôkazov žalobcom v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že súd zohľadňoval aj tvrdenia žalovaného, nakoľko
ide o konanie, ktoré ešte nie je právoplatne skončené a vo veci sa už vyjadroval aj žalovaný pred
podaním samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalobca mal vedomosť
o podaniach žalovaného.

34. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil
tak, ako bolo vyššie uvedené, čo podľa názoru súdu je nepostačujúce a z uvedeného nie je možné
konštatovať, že je skutočne daná obava. Zároveň konanie medzi žalovaným a realitnou spoločnosťou
taktiež nevyvoláva obavu, že exekúcia bude ohrozená. Porušenie povinnosti žalovaného plynúcej

z uzavretých zmlúv nespôsobuje presvedčenie, ani osvedčenie o obave z ohrozenia exekúcie.

35. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Úvahy žalobcu
majú len charakter nejakých domnienok a predpokladov, pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú

obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom takého konania,
ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Teda keď dlžník realizuje faktické
alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá
so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje

sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť s poukazom na neosvedčenie predaja majetku žalovaného
za cenu pod trhovú cenu a podobne naplnená nebola. Súd teda konštatuje, že za prípadný predaj
majetku žalovaný nadobudne finančné prostriedky, ktoré budú naďalej patriť žalovanému, čím vlastne
iba pretransformuje svoj majetok z majetku nehnuteľného na finančné prostriedky, pričom uvedené
je pravdepodobné a vyplýva to aj z jeho podnikateľskej činnosti. Z ničoho nevyplýva, že by predaj

nehnuteľností bol fiktívny s cieľom znížiť hodnotu majetku žalovaného, resp. že by mal byť vykonaný
bez reálnej protihodnoty s cieľom ukrátiť veriteľov žalovaného. Z prezentovaného správania žalovaného
sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa žalovaný mienil ukrátiť na priznaných právach tak, aby
nemohol ich uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný budúci výkon. Skutočnosť, že žalovanýsi nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom a tieto nehnuteľnosti previedol na
tretí subjekt, nemožno považovať za splnenie podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a pre osvedčenie obavy tvrdenej žalobcom. Taktiež ani skutočnosť, že žalovaný previedol/predal na

iný subjekt už viaceré nehnuteľnosti, nakoľko takéto konanie je účelom a cieľom podnikateľského
zámeru žalovaného a je nesporné, že žalovaný ešte má vo vlastníctve nejaké nehnuteľnosti. Súd
skonštatoval, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnuté za
predaj nehnuteľností mienil použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, resp. že
sa zbavuje svojho majetku s cieľom ukrátiť alebo v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pričom nepreukázal

ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že je pravdepodobná insolventnosť žalovaného, uvedená skutočnosť z ničoho nevyplýva a exekučné
poverenia tieto skutočnosti neosvedčujú ani nepreukazujú ako ani skutočnosť, že konateľ žalovaného
je oprávnenou osobou v rámci exekučného konania voči žalovanému ako povinnému. Uvedené len
preukazuje, že žalovaný neplatil riadne a včas, ale neznamená to, že nie je schopný úhrady a splnenia
záväzku a že je daná obava z ohrozenia exekúcie. Z predložených listín nevyplýva, že by exekúcia bola

zastavená pre nedostatok majetku, resp. by sa v exekúcii nepokračovalo, resp. že by veritelia neboli
uspokojení.

36. Pokiaľ ide o obavu žalobcu odôvodňovanú vo svojom návrhu, súd zdôrazňuje, že ide o neosvedčené
domnienky žalobcu, ktoré na podporu svojich tvrdení v tomto smere neboli ničím relevantným

preukázané, teda jeho tvrdenia zostávajú bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom
potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez
relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve
žalobca je ten, ktorý je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.

37. Súd zároveň zdôrazňuje, že navrhované zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti
nepovažuje súd ani v súlade s princípom proporcionality a súd skonštatoval značnú neprimeranosť.
Žalobca totiž žiadal zriadiť záložné právo na byt 2D, na nebytový priestor 1A a zároveň garážové
stojisko P2, ale z ničoho relevantného nevyplýva ich hodnota. Teda z ničoho nevyplýva hodnota týchto
nehnuteľností, na ktoré žalobca chce zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vo výške

157.333,- eur s úrokmi z omeškania. Nie je zrejmé, aká je hodnota nehnuteľností, na ktoré žalobca žiada
zriadiť záložné právo a či ich hodnota je primeraná k výške žalovanej istiny, t.j. 157.333,- eur, ktorú chce
žalobca zabezpečiť. Žalobca neosvedčil primeranosť.

38. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal

dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného
zabezpečovacím opatrením, ako ani uvádzanú primeranosť. Súd na základe uvedeného návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.

39. Vzhľadom k tomu, že vo veci samej ešte nebolo rozhodnuté a toto rozhodnutie nie je konečným
rozhodnutím vo veci samej, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval s poukazom na § 262
CSP, nakoľko o danom nároku sa rozhoduje až v konečnom rozhodnutí.
a

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§
357 písm. d) CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).