Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120296772
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120296772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v sporovej veci žalobcu: M. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXX/X, R., zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o.,
IČO: 51 011 344, so sídlom: Uhrova 4, Bratislava, proti žalovanému: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
C. XX, R., zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., IČO: 35 960 728, so sídlom:
Palárikova 14, Bratislava, o zaplatenie 1.369,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.10.2022, č.k. 23C/60/2020-70, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.10.2022, č.k.

23C/60/2020-70 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 05.10.2022, č.k. 23C/60/2020-70 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.369,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 04.08.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu od žalovaného.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 13.05.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.369,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
26.02.2020 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili

dňa 26.04.2019 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motocykla (E., rok výroby
XX.XX.XXXX, K. XXX G.) za kúpnu cenu 2.800,- eur, pričom žalovaný ako predávajúci v kúpnej zmluvy
vyhlásil, že motorka bola používaná, riadne udržiavaná, ku dňu predaja mala najazdených 30 000 km
a okrem škrabancov nemala žiadne vady. Žalobca dňa 15.10.2019, v čase keď mala motorka celkovo
najazdených 31 720 km, ju odviezol do autorizovaného servisu E. C. K..Q..X.., v ktorom sa zistilo, že
nadmerná spotreba oleja v množstve cca 3-4 dc na 200-250 km nie je bežným javom, a to vzhľadom
na podpriemerný počet najazdených km. Po kompletnej kontrole motorky bolo zistené poškodenie

valca, piestu a krúžkov piestu, kde došlo k netesnosti, čo spôsobovalo nadmernú spotrebu oleja, čo
malo negatívny vplyv na chod motora a celkovú životnosť motora. Autorizovaný servis konštatoval, že
vzhľadom na počet najazdených km žalobcom od kúpy motorky, bolo nepravdepodobné, že predmetné
vady vznikli po kúpe predmetnej motorky žalobcom, za predpokladu, že nebola hrubo zanedbaná údržbamotorky, teda nebolo s motocyklom zaobchádzané v rozpore s užívateľskou príručkou. Autorizovaný
servis dňa 17.10.2019 vyčíslil žalobcovi predpokladané náklady na opravu vyššie uvedených vád
motorky na sumu 1.665,08 eur, pričom samotná oprava motorky sa vykonala dňa 25.02.2020, za

čo autorizovaný servis vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.369,82 eura, ktorú
žalobca tomuto servisu uhradil dňa 25.02.2020 v hotovosti. Z komunikácie strán sporu uskutočnenej
prostredníctvom aplikácie messenger vyplývalo, že dňa 26.06.2019 žalobca dopytoval žalovaného na
typ oleja vhodného do motorky, na čo žalovaný žalobcovi oznámil, že buď 10x60 motul alebo 15w60.
Následne dňa 22.07.2019 žalobca oznámil žalovanému, že volal s U., ktorý vie opraviť tlmiče za 150,-

eur, na čo mu žalovaný odpísal, že olej stojí cca 20,- eur a tlmiče 40,- eur, a že takéto veci mal riešiť
skôr a nie po 2 mesiacoch od predaja motorky. Žalovaný uviedol, že motorku žalobca videl a aj žalobcov
brat, pričom jej cena bola taká, že by inú za takú cenu nezohnal, na základe čoho nevidel dôvod na to,
aby žalobcovi dával akékoľvek peniaze na opravy.

4. Súd prvej inštancie na takto ustálený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia § 588 a nasl.,

§ 596, § 597 a § 599 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“). V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
uzatvorenímkúpnejzmluvyvpísomnejformedňa26.04.2019kvznikuobčianskoprávnehozáväzkového
vzťahu podľa ustanovenia § 488, § 489 a § 491 ods. 1 OZ, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné
znaky kúpnej zmluvy upravenej podľa § 588 a nasl. OZ, keďže predmetom tejto zmluvy bol záväzok

žalovaného odovzdať predmet kúpy (motorku) žalobcovi a záväzok žalobcu predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň žalovanému kúpnu cenu 2.800,- eur, pričom nesporným bolo, že uvedené záväzky si strany
sporu voči sebe splnili. V danom prípade považoval súd prvej inštancie za nesporné a preukázané,
že v rámci notifikačnej povinnosti žalovaný upozornil žalobcu len na škrabance motorky, pričom dňa
15.10.2019 (t.j. cca po pol roku od kúpy motorky) žalobca prehliadkou motorky v autorizovanom

servise zistil, že motorka mala poškodený valec, piest a krúžky piestu, kde došlo k netesnosti, čo
spôsobovalo nadmernú spotrebu oleja (čo bolo dôvodom, prečo žalobca autorizovaný servis navštívil),
čo malo negatívny vplyv na chod motora a celkovú životnosť motora. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie skonštatoval, že išlo o vadu, na ktorú žalovaný žalobcu neupozornil pri samotnej kúpe,
a že táto vada vyšla najavo dodatočne. S prihliadnutím na skutočnosť, že uvedené vady sa týkajú

vnútorných častí pohonnej jednotky (t.j. motora), nebolo možné podľa súdu prvej inštancie skonštatovať,
že by svojim charakterom išlo o vady, ktoré mohol žalobca zistiť pri bežnej obhliadke predmetu kúpy,
preto bolo tvrdenie žalovaného ohľadom toho, že žalobca pri kúpe za účasti mechanika motorku
riadne prezrel, právne bezpredmetné. Rovnako nebolo možné konštatovať, že žalobca predmet kúpy
kupoval s vedomím existencie týchto vád. Sporným však bolo, či predmetné vady existovali už v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy, prípadne, či vznikli až následným užívaním predmetu kúpy žalobcom. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že predmetné sporné skutočnosti predstavujú skutkové
poznatky, ktoré musia byť stranou sporu, ktorá ich tvrdí, preukázané. V danom prípade žalobca ako
kupujúci tvrdil, že predmetné vady existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom tento tvrdený
poznatok preukázal vyjadrením autorizovaného servisu E. C. K..Q..X.., podľa ktorého s prihliadnutím na

počet najazdených km žalobcom bolo nepravdepodobné, že predmetné vady vznikli až po uzatvorení
kúpnej zmluvy, avšak za predpokladu, že nebola hrubo zanedbaná údržba motorky alebo nebolo
s ňou zaobchádzané v rozpore s užívateľskou príručkou. To znamená, že žalobca na preukázanie
svojich tvrdení predložil dôkaz, z ktorého vyplýva vysoká pravdepodobnosť existencie predmetných
vád už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, za predpokladu, že nezanedbal údržbu motorky, prípade s

ňou nezaobchádzal v rozpore s užívateľskou príručkou. Z komunikácie strán sporu prostredníctvom
aplikácie messenger súdu prvej inštancie vyplývalo, že cca dva mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy
sa žalobca zaujímal o druh a typ oleja, rovnako tiež, že cca tri mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy
riešil výmenu tlmičov, a že v dôsledku ním sporovanej väčšej spotreby oleja, cca šesť mesiacov
po uzatvorení kúpnej zmluvy navštívil autorizovaný servis, kde boli predmetné vady zistené. Podľa

názoru súdu prvej inštancie z uvedeného správania sa žalobcu nebolo možné konštatovať, že by
hrubo zanedbal údržbu motorky, keďže sa dopytoval na druh a typ oleja, riešil opravu tlmičov a v
konečnom dôsledku, po spozorovaní nadmernej spotreby oleja, navštívil aj autorizovaný servis. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný síce v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že žalobca mohol
za takú dlhú dobu motorku nesprávne používať alebo nesprávne udržiavať, išlo však len o hypotetické

tvrdenia, resp. tvrdenia neobsahujúce žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa nesprávneho užívania
motocyklu žalobcom, resp. inou osobou, pričom tieto jeho tvrdenia boli zároveň vyvrátené vyjadrením
autorizovaného servisu, podľa ktorého bolo nepravdepodobné, že vady vznikli až po uzatvorení kúpnej
zmluvy, teda užívaním a opotrebením žalobcu. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nemohol anikonštatovať, že by žalobca po uzatvorení kúpnej zmluvy zaobchádzal s predmetom kúpy v rozpore s
užívateľskou príručkou, následkom čoho by vznikli predmetné vady. Právne irelevantné bolo aj tvrdenie
žalovaného, že je bežné, že benzínové motory majú spotrebu oleja 1 liter na každých 1 000 km, keďže

dôvodom žalobcom spozorovanej vysokej spotreby oleja motorky boli vady vnútorných častí motora
a teda nadmerná spotreba oleja nesúvisela s bežným chodom bezvadného motora, ale s bežným
chodom vadného motora. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2019 na predmete kúpy existovali vady (poškodenie valca, piestu a krúžkov
piestu), na ktoré žalovaný ako predávajúci žalobcu ako kupujúceho neupozornil, teda, že podľa § 597

ods. 1 OZ dodatočne vyšli na predmete kúpy najavo vady, na ktoré žalovaný žalobcu neupozornil, na
základe čoho vzniklo žalobcovi právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a
rozsahu vád. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného uviedol, že zodpovednosť predávajúceho za
vady podľa § 597 ods. 1 OZ má charakter objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti za výsledok), ktorej
sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzatvorenia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom
nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Zbaviť zodpovednosti sa môže len voči tým vadám,

na ktoré kupujúceho upozornil. Ďalej súd prvej inštancie odôvodňoval, že hoci kupujúci musí vady u
predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu, čo podľa súdnej praxe predstavuje lehotu 8 dní, ide o
poriadkovú lehotu, ktorej dodržanie nepredstavuje podmienku pre úspech kupujúceho v súdnom konaní,
a teda nemožno vylúčiť ani to, že kupujúci vytkne vadu až samotnou žalobou. Najneskoršie to musí
kupujúci urobiť do 24 mesiacov od prevzatia veci od predávajúceho, inak mu právo zo zodpovednosti za

vady zanikne. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že najneskôr žalobca vytkol vady
samotným podaním žaloby, resp. jej doručením žalovanému a uplatnením si nároku na zľavu z kúpnej
ceny a keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 26.04.2019 a k podaniu žaloby dňa 13.05.2020
a jej doručeniu žalovanému dňa 03.08.2020, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si práva zo
zodpovednostizavadyvočižalovanémuuplatnilvlehote24mesiacovodprevzatiaveci,nazákladečoho

bola podmienka podľa § 599 ods. 1 druhej vety OZ splnená a tým pádom súd prvej inštancie námietku
žalovaného týkajúcu sa toho, že vady neboli žalobcom riadnym spôsobom reklamované, považoval za
bezpredmetnú. Navyše na danú vec nebolo možné aplikovať žalovaným tvrdené ustanovenia § 504 a
nasl. OZ, pretože § 599 OZ je voči § 504 OZ špeciálnym ustanovením.

5. V danom prípade žalobcom uplatnená výška zľavy z kúpnej ceny predstavovala cenu za vynaložené
opravy, čo súd prvej inštancie považoval za zľavu z kúpnej ceny v primeranej výške, keďže išlo o cenu
potrebných opráv, na to, aby žalobca mohol predmet kúpy užívať riadne a jeho užívaním nespôsobil
fatálnu poruchu predmetu kúpy a zároveň tým zabránil nadmernej spotrebe motorového oleja, ktorá
bola dôsledkom vadného chodu motora, čo taktiež predstavovalo s tým súvisiace náklady. Vzhľadom na

uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.369,82 eur z titulu primeranej
zľavy z kúpnej ceny podľa § 597 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie nepovažoval za hospodárne vykonávať
všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy (výsluchy strán sporu, výsluch E. H., Z. R. a vykonanie
dopytu na ORPZ), keďže tieto navrhnuté dôkazy by boli nedôkazné k vyriešeniu otázky, či predmet
kúpy mal alebo nemal v čase predaja predmetnú vadu. Rovnako tiež nevykonal navrhnuté znalecké

dokazovanie, keďže vadné diely motora, ktoré by boli predmetom takéhoto dokazovania už neboli k
dispozícii, navyše nič nebránilo žalovanému, takéto znalecké dokazovanie (prípadne obdobné) vykonať
v rámci súkromného znaleckého dokazovania. Na omeškanie žalovaného s platením súdom priznanej
sumy žalobcom súd prvej inštancie aplikoval § 563 OZ, a to z dôvodu, že pri pohľadávke z titulu
primeranej zľavy z kúpnej ceny splatnosť nevyplýva ani z dohody účastníkov a nie je ani zákonom

stanovená. V takom prípade je splatnosť podľa § 563 OZ viazaná na výzvu veriteľa, pretože až výzvou
sa pohľadávka stane splatnou a dlžník je povinný svoj dlh splniť prvého dňa potom, keď bol veriteľom
na to vyzvaný. Forma výzvy na plnenie nie je predpísaná, je však potrebné, aby spĺňala všeobecné
náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ a z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka
na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR (1 Cdo 210/2005) za takúto kvalifikovanú výzvu možno považovať aj žalobu, pričom zročnosť
výzvy v takejto forme nastane deň po doručení žaloby žalovanému. Aplikujúc vyššie uvedené, za
kvalifikovanú výzvu žalobcu podľa § 563 OZ bolo možné považovať žalobu zo dňa 13.05.2020, ktorá
bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 03.08.2020 (spolu s platobným rozkazom upomínacieho
súdu), a preto splatnosť pohľadávky žalobu nastala až dňa 03.08.2020, na základe čoho sa žalovaný

dostal do omeškania s platením súdom priznanej sumy žalobcovi až dňa 04.08.2020. V danom prípade
sa teda žalovaný dňa 04.08.2020 dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, na základe čoho
podľa § 517 ods. 2 OZ vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom plnení aj
úroky z omeškania, a to vo výške, ktorú ustanovuje nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške o5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná
k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola v období od 18.09.2019 doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného,

potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaných s plnením súdom priznaného dlhu
žalobcom bola 5 % ročne. Žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania nebol správne požadovaný,
a preto súd prvej inštancie mohol žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania iba z priznanej dlžnej
sumy vo výške 5 % ročne od 04.08.2020 až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi s
tým, že vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu žalobcov ako nedôvodnú súd prvej

inštancie zamietol. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom
úspechuvkonaníažalobcoviakoúspešnejstranesporuvčasticelejuplatnenejistiny(neúspechžalobcu
bol len zanedbateľný a to v časti uplatneného príslušenstva) podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov

uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní namietal, že
vytýkaná vada nie je vadou, a že vytýkané vady žalobcom neboli reklamované u žalovaného žiadnym
spôsobom a teda riadne a včas v zmysle ustanovenia § 504 a nasl. OZ. Žalovaný mal za to, že žalobca
neposkytol žiaden relevantný dôkaz o tom, že žalovaný ako predávajúci o vade vedel. Argumentoval, že
v tomto prípade žalobca ako kupujúci nevykonal notifikáciu ním vytknutých vád žalovanému a tieto, ak sú

vôbec vady, si ešte pred notifikáciou nechal asi odstrániť sám bez toho, aby vôbec poskytol žalovanému
možnosť sa k vadám vyjadriť a preskúmať ich. Uviedol, že v tomto prípade sa jedná o použitú vec a z
podkladov nevyplýva, že bol daný servisný úkon potrebný. Podľa žalovaného z pokladov predložených
žalobcom jednoznačne vyplýva, že žalobca odo dňa prevzatia veci na nej vykonal niekoľko servisných
úkonov ako je výmena oleja, tlmičov a atď., pričom ani raz nespomenul spotrebu oleja motocyklom.

O údajnej nadmernej spotrebe oleja predmetného motocykla sa žalovaný dozvedel až z výzvy od
právneho zástupcu žalobcu a následne žaloby. Podľa názoru žalovaného, vytknutá vada žalobcom je
výlučnejehosubjektívnympocitom,ktorýmuaprobovalprvostupňovýsúdbezakéhokoľvekoverenianím
tvrdenýchskutočností.Žalovanýmalzato,žemotocykelnemalvčasepredajavytknutúvadužalobcoma
motocykel mohol žalobca poškodiť sám vlastným používaním alebo akoukoľvek treťou osobou, nakoľko

žalovaný má vedomosť, že motocykel užíval minimálne brat žalobcu pán Z. R., ktorý bol aj pri predaji
predmetného motocykla. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade iba znalec vie určiť, či vytknutá vada
existovala v čase predaja motocykla a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o existencií vytknutej vady
v čase predaja. Argumentoval, že zákonným postupom je notifikovať predávajúceho s popisom vád
predanej veci, umožniť predávajúcemu vec prehliadnuť a vyjadriť sa k vadám, eventuálne vykonať

znalecké dokazovanie pre vopred určenie, či vada existovala v čase predaja veci alebo nie a až následne
vec opraviť. Žalovaný mal za to, že sa jedná o účelové konanie žalobcu, pretože žalobca žalovaného o
ním vytknutej vade nenotifikoval a čakal s opravou v servise až do februára 2020 a následne sa sporné
vyjadrenie servisu datuje až v máji 2020. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca motocykel po
celý čas od kúpy a prevzatia užíval a vykonal na motocykli servis, pričom nikdy akokoľvek nevytkol

žalovanému vady motocykla. Naopak, žalobca dopytoval žalovaného ešte na odporúčanie vhodného
oleja a tlmičov do motocykla a primeranej ceny za servis. Podľa žalovaného žalobca teda mohol za
tak dlhú dobu motocykel nesprávne používať alebo nesprávne udržiavať (napr. použiť nesprávny olej),
pričom je bežné, že benzínové motory v automobiloch a motocykloch majú spotrebu oleja napr. 1l na
každých 1000 km. Poukázal na to, že manuál k predmetnému motocyklu dokonca uvádza spotrebu

oleja 3,4 dcl na každých 1000 km. Podľa zistení z dokazovania žalobca najazdil s motocyklom viac ako
1000 km, a teda výmena oleja bola potrebná. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, čo podľa stavu motocykla
neučinil, došlo k závadám, ktoré bolo potrebné riešiť neskôr návštevou autoservisu. Žalovaný bol taktiež
toho názoru, že žalobcom požadovaná zľava z kúpnej ceny nepredstavuje primeranú zľavu, nakoľko
žalobca požaduje takmer 50 % kúpnej ceny. Žalovaný okrem iného dodal, že motocykel vlastnil iba

od 22.02.2019, teda veľmi krátku dobu, motocykel skoro vôbec nepoužíval a motocykel po celý čas
nevykazoval žiadne žalobcom vytknuté. Uviedol, že žalobca najazdil na motocykli značné množstvo
kilometrov, pričom ani nemal v čase kúpy vodičské oprávnenie. Následne žalovaný zhrnul odvolaciemu
súdu dôkazy, ktoré navrhol vykonať súdu prvej inštancie na preukázanie nedôvodnosti podanej žaloby,
pričom mu nebolo z rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, prečo ich nevykonal. Vzhľadom na

uvedené, žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo
alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa vo všetkých tvrdeniach naďalej pridržiaval
tvrdení uvedených v písomných podaniach zaslaných na súd prvej inštancie, ako aj ústnych

tvrdení prednesených na pojednávaní, ktoré obsahujú odpovede/vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam
uvedeným žalovaným v odvolaní. Tvrdenie žalovaného, že neuplatnil vady riadne a včas v zmysle
§ 504 OZ označil za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobca vytkol vady na motorke osobne u
žalovaného ešte v deň, kedy mu v autorizovanom servise poskytli informáciu o existencii vád a ich
rozsahu (čo nebolo ani len 6 mesiacov od prevzatia predmetnej motorky), teda bezodkladne potom,

ako o nich nadobudol absolútnu vedomosť. Uviedol, že žalovaný vytknuté vady opraviť odmietol a
taktiež sa odmietal akokoľvek podieľať na oprave vytknutých vád, obdobne ako sa odmietal podieľať na
oprave vadných tlmičov, ktorých vady žalovaný u žalobcu vytkol (žalovaný nepravdivo uvádza, že sa
žalobca iba dopytoval žalovaného na odporučenie vhodných tlmičov a primeranej ceny za servis), čoho
dôkazomjeajkomunikáciaprostredníctvommobilnejaplikáciemessengermedzižalobcomažalovaným
(súčasť spisu). Tiež znovu poukázal na skutočnosť, že na predmetný spor v súvislosti s vytknutím vád sa

nebude aplikovať všeobecné ustanovenie § 504 OZ, ale osobitné ustanovenia § 599 ods. 1 OZ, nakoľko
žalovaný a žalobca uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 588 a nasl. OZ. K tvrdeniu, že nepredložil
žiaden dôkaz o údajnej vade motorky, a že motorku od jej kúpy aktívne užíval, žalobca uviedol, že tieto
tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko začal motorku aktívne užívať až po získaní
vodičského preukazu dňa 25.06.2019, a teda nakoľko nemal vodičský preukaz, tak nemohol motorku

aktívne užívať od jej kúpy. Žalobca zopakoval, že ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o existencii vád
predložil servisný protokol, cenovú ponuku od autorizovaného servisu, ako aj vyjadrenie autorizovaného
servisu (dôkazy sú súčasťou spisu), ktoré dostatočne preukazujú existenciu vád vytknutých žalobcom.
Ku skutočnosti, že vyjadrenie autorizovaného servisu je datované ku dňu 11.05.2020 znovu uviedol, že
v danom prípade nie je podstatné v aký deň bolo vyjadrenie vyhotovené, nakoľko vady motorky boli

zistené autorizovaným servisom dňa 15.10.2019. Taktiež faktúra bola vystavená až dňa 25.02.2020,
nakoľko až k tomuto dňu bola vykonaná oprava predmetnej motorky. Dodal, že od zistenia vád dňa
15.10.2019 až po jej opravu bola motorka rozobratá v autorizovanom servise, nakoľko sa žalobca počas
tejto doby snažil dohodnúť so žalovaným na predmetnej oprave, avšak neúspešne. V tejto súvislosti
argumentoval, že v tomto období mal žalovaný možnosť prehliadnuť si motorku, vyjadriť sa k vadám,

čo však zo zásady nespravil, nakoľko sa neplánoval akokoľvek podieľať na oprave vád motorky. K
predmetnému vyjadreniu autorizovaného servisu žalobca uviedol, že je z neho zrejmé, kto ho vyhotovil
a obsahuje aj pečiatku autorizovaného servisu. Následne poukázal na ustanovenie § 508 ods. 2 OZ
a argumentoval, že predmetná vada sa preukázateľne prejavila do 6 mesiacov od prevzatia motorky
a teda sa táto vada považuje za vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia. K námietke žalovaného,

že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd
prvej inštancie postupoval správne v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom súd
prvej inštancie jasne uviedol, z akého dôvodu nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalobca považoval
odôvodnenie odvolania za účelové, nesprávne a odvolacie dôvody v plnom rozsahu za nepreukázané.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním žalobcu v jeho
vyjadrení v celom rozsahu. Poprel tvrdenie žalobcu, že vytkol vady na motorke osobne a tvrdil, že
žalobca nikdy predmetné vady na motorke nevytkol a ani nepreukázal ich vytknutie osobne, a ani

neumožnil motocykel prezrieť, a vyjadriť sa. Žalovaný uviedol, že tlmiče, olej, brzdy, filtre, tesnenia, atď.
súspotrebnýmtovarom,čiužnamotocyklialeboakomkoľvekinomvozidlealebostroji,atonovom,akoaj
používanom. Žalovaný argumentoval, že ak by sme pripustili za daného skutkového stavu konštatovania
žalobcu a závery súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že kupujúci by si mohol kedykoľvek bez
vedomia predávajúceho ľubovoľne určiť vadu a následne vymáhať priamo od predávajúceho náklady

na odstránenie takejto vady, pričom predávajúci nemá možnosť dokázať opak, nakoľko súd nepripustí
vykonanie žiadneho navrhovaného dôkazu predávajúcim. Podľa názoru žalovaného popisovaná údajná
vada motocykla žalobcom nie je vadou a žalobca ani neuviedol, že by ním popisovaná vada znemožnila
použitie motocykla alebo by bol motocykel nefunkčný a nebolo ho tak možné použiť podľa jeho povahy
a účelu. Podľa názoru žalovaného si žalobca viac-krát sám vo svojom vyjadrení logicky odporuje, keď

uviedol, že údajná vada existovala už v čase predaja motocykla a tieto vytkol a následne žalobca
tvrdil, že sa o vade dozvedel až poskytnutím informácie o existencii vád a ich rozsahu autorizovaným
servisom zo dňa 11.05.2020. Žalobca pripúšťa potrebu preukázať dané skutočnosti výsluchom svedka,
ktorý bol pri tomto vytknutí vád prítomný. Poukázal tiež na to, že prvýkrát žalobca uviedol, že odzistenia vád dňa 15.10.2019 až po jej opravu, bola motorka rozobratá v autorizovanom servise a
ďalej, že bol žalobca nútený pristúpiť k oprave prostredníctvom autorizovaného servisu, keďže bez
takejto opravy by nebolo možné motorku riadne používať. Z daného podľa názoru žalovaného jasne

vyplýva, že motocykel zjavne rozobrali, ale údajná vada motocykla nespôsobovala jeho nefunkčnosť
alebo nemožnosť použitia podľa jeho povahy a účelu. Podľa názoru žalovaného žalobca motocykel
poznal ešte pred jeho oficiálnym odovzdaním, motocykel nemal vady a žalobca následne nepovažoval
ani tlmiče za vadu a tieto nevymáha od žalovaného v tomto konaní a ani žiadnom v inom konaní.
Nepochopiteľne potom podľa neho vyznieva konštatovanie žalobcu o tom, že technik nebol pri prevzatí

motocykla, ale pri podpise zmluvy. S poukazom na uvedené, podané odvolanie a ostatné vyjadrenia
žalovaného, žalovaný mal za to, že sú naplnené všetky uvedené odvolacie dôvody a pokiaľ sa súd
prvej inštancie nestotožnil s tým, že sa nejedná o vadu a táto nebola vôbec reklamovaná žalobcom,
mal a má vykonať navrhované dôkazy žalovaným pre náležité objasnenie sporných otázok a nejasností
predložených dôkazov žalobcom. Žalovaný mal však za to, že sa nejedná o vadu.

9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), rozsudok verejne vyhlásil dňa
18.09.2024, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné, ako vecne a právne správny potvrdiť. O verejnom vyhlásení rozsudku boli strany
sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

10. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu

povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

11. Podľa § 599 Občianskeho zákonníka kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady,
len ak vadu vytkol u predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od
prevzatia veci. Ak v tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa 26.04.2019 v písomnej forme kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj motocykla (E., rok výroby XX.XX.XXXX, K. XXX G.) za kúpnu cenu 2.800,-
eur. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 15.10.2019 autoservis E. C., K..Q..X.. na základe podnetu
žalobcu zistil vadu motorky, ktorú definoval ako poškodenie valca, piestu a krúžkov piestu, pričom tieto

vady spôsobovali nadmernú spotrebu oleja, čo malo negatívny vplyv na chod motora a celkovú životnosť
motora. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 18.03.2020
reklamoval u žalovaného vady predanej veci, ktoré riadne špecifikoval, a zároveň si riadne špecifikoval
aj nárok z vád a to v podobe primeranej zľavy z kúpnej ceny. Prevzatie tejto výzvy žalovaný potvrdil
prostredníctvom odporu k vydanému platobnému rozkazu (č.l. 29). Tento svoj nárok z vád žalobca

následne riadne špecifikoval aj v podanej žalobe, pričom táto bola žalovanému riadne doručená dňa
03.08.2020 (spolu s platobným rozkazom upomínacieho súdu).

13. Na námietku žalovaného vznesenú v rámci podaného odvolania, že súd prvej inštancie neaplikoval
pri svojom rozhodovaní ustanovenie § 504 OZ, a zároveň, že žalobca riadne u žalovaného vady

motocykla nereklamoval, odvolací súd uvádza, že ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady pri
jednotlivých zmluvných typoch sú vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za vady ustanoveniami
osobitnými. Špeciálne ustanovenia majú prednosť pred všeobecnou úpravou (lex specialis derogat
legi generali) a aplikujú sa vtedy, ak všeobecné ustanovenia danú otázku neriešia, alebo keď sa
od všeobecných ustanovení odchyľujú, resp. tieto dopĺňajú. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka

odvolateľa, že súd mal aplikovať ustanovenie § 504 OZ, nakoľko ustanovenie § 599 OZ (týkajúce sa
kúpnej zmluvy) je špeciálnym ustanovením k všeobecnému ustanoveniu § 504 OZ, tak ako to už v
rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol už súd prvej inštancie. Podľa § 599 OZ, kupujúci
môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u predávajúceho bez zbytočného
odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od prevzatia veci..). Na základe uvedeného nemôže obstáť

námietka žalovaného, že žalobca vady predmetnej veci riadne u žalovaného nereklamoval, nakoľko
samotná žaloba bola žalovanému doručená v lehote 10 mesiacov od zistenia vady (ak odhliadne súd
od doručenia výzvy zo dňa 18.03.2020, v rámci ktorej žalobca reklamoval u žalovaného vady predanejveci, ktorej prevzatie žalovaný v rámci odporu riadne potvrdil). Na základe uvedeného ani túto námietku
odvolateľa týkajúcu sa neuplatnenia riadnej reklamácie odvolací súd nevzhliadol ako dôvodnú.

14. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa týkajúce sa tvrdení, že iba znalec vie určiť, či vytknutá
vada existovala v čase predaja motocykla, respektíve námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho
užívania motocykla zo strany žalobcu, k týmto odvolací súd upriamuje v prvom rade pozornosť na
ustanovenie § 597 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu

povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.
V tomto ustanovení sú teda upravené práva kupujúceho v prípade, ak v čase po uzavretí kúpnej zmluvy
vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Ide teda o vady, ktoré existovali už v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne kupujúceho v rozpore
s § 596 OZ neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter
objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť a nie je

pretorozhodujúce,čiovadevedelalebonevedel.Predávajúcisazodpovednostizavadypredávanejveci
zbaví len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozorní na vady veci. Nestačí pritom všeobecné upozornenie
o tom, že vec je vadná, upozornenie sa musí vzťahovať na konkrétnu vadu. Inými slovami platí,
že zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje aj na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej
zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Ak teda raz záručná doba (a v danom prípade aj reklamačná

doba) trvá 24 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy a v priebehu tejto lehoty sa na predmete predaja
vyskytla vada, ktorá bola u predávajúceho riadne reklamovaná (uplatnená), za túto vadu zodpovedá
predávajúci na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na to, či o vade mal alebo nemal
vedomosť. Žalovaný v rámci podaného odvolania namietal aj skutočnosť, že predmetnú vadu mal
spôsobiť žalobca nesprávnym užívaním motocykla, pričom tieto námietky žalovaný predniesol už aj

v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý ich však vyhodnotil ako bezpredmetné s ohľadom na to,
že žalobca predložil odborné vyjadrenie autorizovaného servisu, z ktorého vyplýva, že s ohľadom na
počet najazdených kilometrov a vzhľadom k charakteru zistenej vady je nepravdepodobné, aby ich
celý rozsah vznikol počas najazdenia 1.500 km, pokiaľ nebola hrubo zanedbaná údržba motocykla.
Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje

uviedol, že žalobca v rámci svojich tvrdení preukázal, že žalovaného dopytoval ohľadom typu oleja,
ktorý do motocykla je potrebné dolievať, riešil opravu tlmičov, a po zistení väčšej spotreby oleja cca 6
mesiacovoduzavretiakúpnejzmluvynavštívilautorizovanýautoservis,kdebolipredmetnévadyzistené.
Z uvedeného správania žalobcu už súd prvej inštancie ustálil, že nemožno mať za to, že by žalobca
hrubo zanedbal údržbu motocykla. Z týchto dôvodov potom bolo na žalovanom, aby preukázal aj on

jeho protichodné tvrdenia. Inak povedané, samotné popretie skutkových tvrdení zo strany žalovaného
potvrdené aj odborným vyjadrením predloženým žalobcom, nie je podľa názoru súdu dostatočné na
to, aby súd toto popretie nevyhodnotil inak, ako obranu bez náležitého preukázania. Rovnako tak sa
odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom nevykonania ďalších
dôkazov (znalecké dokazovanie, výsluchy svedkov atď..), nakoľko dôkazy navrhované žalovaným by

ani podľa názoru odvolacieho súdu neprispeli k inému ustáleniu skutkového stavu veci, a to z dôvodu,
že po oprave motocykla už nebolo možné znalecký posudok vykonať, rovnako výsluchy strán sporu,
respektíve svedkov by neprispeli k vyriešeniu otázky, či motocykel mal vady v čase predaja, a či
vada bola reklamovaná a uplatnená u predávajúceho včas a riadne. Tu odvolací súd len doplní, že
ak sa vada veci prejavila v záručnej dobe a zároveň v bola riadne uplatnená v príslušnej reklamačnej

dobe vychádza sa z premisy, že v čase predaja táto vada existovala. Ak teda mal žalovaný za to, že
túto vadu spôsobil kupujúci svojou neodbornou manipuláciou s motocyklom, bol povinný tieto tvrdené
skutočnosti preukázať, inak zostali iba v rovine tvrdení. Na základe uvedeného ani tieto námietky
odvolateľa vznesené v rámci podaného odvolania nepovažoval odvolací súd za také, ktoré by boli
schopné zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

15. S ohľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preto správne posúdil
zodpovednosťžalovanéhoakoobjektívnu,ktoránastupuje(§499anasl.OZ)bezohľadunavedomostné
okolnostipovinnejosobytýkajúcesaexistencievadyveci.Zhľadiskanástuputohtodruhuzodpovednosti
nie je teda podstatné, že zmluvná strana poskytujúca vadné plnenie o vadách veci nevedela ani

nemohla vedieť. Občiansky zákonník pri zodpovednosti za vady neupravuje žiadne liberačné dôvody,
teda ak zodpovednosť raz nastúpila, nie je vôbec možné sa jej zbaviť. Odvolací súd na záver uvádza,
že žalovaný v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už
nevysporiadalsúdprvejinštancievrámciodôvodneniasvojhorozhodnutia,pretoodvolacísúdpoukazujena závery rozsudku súdu prvej inštancie vyslovené v rámci odôvodnenia a s týmito sa stotožňuje. Na
základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a

právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa

25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 100 %.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).