Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122206823
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8122206823.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská2,IČO:35724803,zastúpenéhospoločnosťouRemediumLegal,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: X. O., rodená W., narodená XX. E. XXXX, D.
XXX, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20Csp/114/2022, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. augusta 2023 sp.

zn. 2CoCsp/18/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie”) rozsudkom z 03. februára 2023, č. k.

20Csp/114/2022-84 zamietol žalobu žalobcu a žalovanej ani žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovanej
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur s príslušným úrokom z omeškania titulom
vrátenia úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý zo strany jeho právneho predchodcu (Poštová banka,
a. s.). Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu a po jeho právnom posúdení podľa zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o bankách“) dospel k záveru, že
žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný a preto jeho žalobu zamietol. Pri svojom zistení
vychádzal zo záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom je neplatná, pretože právny predchodca žalobcu neplatne zosplatnil predmetný úver, a
teda postúpil žalobcovi tzv. živý úver. Vychádzal z toho, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver

a podľa zákona, ak sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo na zosplatnenie úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky pričom súčasne musí upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny
predchodca žalobcu žalovanú upozornil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 644 eur a
v prípade, ak nedôjde k jej úhrade do 15 kalendárnych dní banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť pohľadávky. Následne pristúpila k uplatneniu tohto práva a vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru listom zo dňa 12. novembra 2019. Podľa súdu prvej inštancie však z predmetných listín nie je
možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu
zo dňa 03. januára 2023 jeho právny predchodca toto svoje právo uplatnil pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20. októbra 2019. Podľa súdu by však pre túto splátku mohol právny predchodca žalobcu
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania, teda po dni 21.

januára 2020, pričom toto právo by si musel v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatniť najneskôr
do 20. februára 2020. Zároveň by v období omeškania sa so splátkou, teda od 20. októbra 2019,musel upozorniť spotrebiteľa na zámer pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v lehote
nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, čo sa nestalo. Súd preto konštatoval, že došlo k
neplatnému zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2019. Okrem toho

podľa súdu prvej inštancie za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky možno považovať
skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo k splneniu aj druhej
požiadavky pre postúpenie pohľadávky, a to v podobe písomnej výzvy žalovanej pred postúpením
pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že za takúto výzvu nemožno považovať upozornenie pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že sa jedná o dva odlišné inštitúty, ktoré sledujú iné

ratio legis a preto ich nie je možné stotožňovať. Taktiež za výzvu pred postúpením pohľadávky nie je
možné považovať ani písomnosť, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil, že pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
v zmysle ktorého žalovanej nárok náhradu trov konania nepriznal nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnila a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) svojím rozsudkom z 23. augusta 2023 sp. zn.
2CoCsp/18/2023 na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania.

4. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Preto si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal.
Stotožnilsasozáverom,žemimoriadnezosplatnenieúverubolneplatnýprávnyúkon,pričomnásledkom
neplatnostitohtoprávnehoúkonubolaajneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky.Právnypredchodca

žalobcu vo výzvach adresovaných žalovanej neuviedol vo vzťahu k akej splátke, s ktorou je žalovaná
v omeškaní, uplatňuje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Až následne, po výzve súdu,
bolo žalobcom určené, že jeho právny predchodca predmetný úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20. októbra 2019. V takomto prípade tak nebola dodržaná dikcia § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka, a tak ako súd prvej inštancie správne posúdil, možno tento právny

úkon označiť ako neplatný. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov tiež správne rozhodol o
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. V zmysle zákona o bankách musí byť postupovaná pohľadávka splatná a postúpeniu musí
predchádzaťpísomnávýzvabankydlžníkovi,ktorépodmienkynebolisplnené.Zavýzvuvzmyslezákona
o bankách nemožno považovať výzvu adresovanú žalovanej zo dňa 12. novembra 2019, v ktorej sa

nespomína možný postup postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách. Rozhodnutie o náhrade trov
odvolacieho konania odvolací súd odôvodnil podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie. Jeho
prípustnosť odôvodnil podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP a navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalobca uviedol, že svoje odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil okrem iného tým, že určenie splátky, pre ktorú došlo k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
je právnou otázkou nie skutkovou a preto je súd povinný túto vec právne posúdiť bez ohľadu na
právny názor žalobcu vyslovený v konaní a tým, že v konaní bolo preukázané doručenie podania zo
dňa 12. novembra 2019, ktorého obsahom bola aj výzva banky voči svojmu klientovi od doručenia
ktorej (resp. vrátenia zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote) uplynulo viac ako 90 dní a preto boli

všetky podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky splnené, pričom zákon
pre výzvu podľa tohto ustanovenia nevyžaduje samostatnú formu ani osobitné obsahové náležitosti.
Odvolací súd sa potom vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, a
to, že nesprávne určenie splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť ako súčasť právneho
posúdenia žalobcu nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby. Odvolací súd teda neposkytol odpoveď,

resp. posúdenie na prvoradú z namietaných skutočností, a teda prečo okresný súd pri posudzovaní
podmienok platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neaplikoval právny názor na skutkový stav ale
žalobu zamietol z dôvodu právneho posúdenia žalobcu, ktoré nepokladal za správne, resp. pokiaľ
žalobca určil nesprávnu splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu, tak prečo neskúmal splnenie podmienok§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre splátku splatnú dňa 20. júla 2019, keďže určenie splátky,
pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť je výlučne vecou právneho posúdenia. Ani len okrajovo
sa nevyjadril k odvolaniu žalobcu v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia platnosti

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobca uviedol, že rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od
ustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu-atootázky,čijestranasporupovinnásvojnárokprávne
kvalifikovať a na to nadväzujúcej právnej otázky, či je len na základe nesprávnej právnej kvalifikácie
veci stranou sporu (konkrétne ohľadne výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v
otázke, pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom
spotrebiteľ) možné žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22. septembra 2010, podľa ktorého účastníci konania nie
sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/224/2021 z 30. novembra 2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15. decembra 2022, z ktorých vyplýva,
že veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanú splátku, ktorá o tri mesiace

predchádzazosplatneniu(uplatneniuprávapodľa§565vspojenís§53ods.9Občianskehozákonníka).
Žalobca v konaní vyslovil svoj právny názor ohľadne otázky, ktorá splátka je tou splátkou, pre ktorú
bol veriteľ oprávnený v prejednávanom prípade vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Krajský súd
túto právnu otázku vyriešil v priamom rozpore s uvedenou ustálenou praxou dovolacieho súdu, pretože
uzavrel, že pokiaľ žalobca vyhlásil, že „...v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

podaním zo dňa 12. novembra 2019 - toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2019 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako
3 mesiace.“, tak je právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru absolútne neplatný. Odvolací
súd tak v rozpore s ustálenou praxou dovolacieho súdu posudzoval platnosť zosplatnenia na základe

vyhodnotenia právneho posúdenia veci jednou zo strán sporu, avšak vôbec nevzal do úvahy, že strany
sporumajúpovinnosťuviesťlenskutkovétvrdenia,pričomprávneposúdeniejeužvýhradnevecousúdu.

8. Na odôvodnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP napokon žalobca
uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne - a to výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách, či podanie, ktorým sa
vyhlasuje okamžitá splatnosť úveru a ktoré zároveň obsahuje výzvu banky voči svojmu klientovi na
úhradu omeškaného dlhu, možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku z 31. marca 2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020 uviedol, že obsah ustanovenia
§ 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že

je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku a skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na druhej strane v rozhodnutiach sp. zn. 9Cdo/165/2022
z 27. septembra 2023 a sp. zn. 7Cdo/191/2021 z 30. júna 2022 pripustil opačný záver, a teda že podanie,
ktorým sa vyhlásila mimoriadna splatnosť pohľadávky môže byť kvalifikovanou výzvou aj podľa § 92

ods. 8 zákona o bankách, resp. že § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje samostatnú a výlučnú
formu písomnej výzvy ani žiadne osobitné náležitosti tejto výzvy.

9. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné.

11. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f)
CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba taký
postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v
tom-ktoromkonkrétnomkonaní,pričommieratohtoporušeniaznamenáporušenieprávanaspravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS559/2018,sp.zn.III.ÚS47/2019,aleborozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny procesný
postup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,
ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

13. V danom prípade videl dovolateľ naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)
CSP v tom, že odvolací súd vo svojom rozsudku nedal špecifickú odpoveď na jeho odvolaciu námietku,
že určenie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je právnou otázkou nie skutkovou a preto je súd povinný túto
vec právne posúdiť bez ohľadu na právny názor žalobcu vyslovený v konaní.

14. Dovolací súd k tomu uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno
považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho
neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobca preto neopodstatnene
namieta, že mu odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval

mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto
súvislosti dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o
odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné
dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). V tomto

kontexte preto nemožno považovať fakt, že dovolateľ nedostal od odvolacieho súdu špecifickú odpoveď
na námietku, že určenie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru je právnou
otázkou, nie skutkovou, a preto je súd povinný túto vec právne posúdiť bez ohľadu na právny názor
žalobcu vyslovený v konaní, za taký zásadný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý by svojou
intenzitou znamenal porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

15. Podstatným bolo, že súdy nižších inštancií dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnili svoj záver
o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu, keď uviedli, že právny
predchodca žalobcu vo výzvach adresovaných žalovanej neuviedol vo vzťahu k akej splátke, s ktorou
je žalovaná v omeškaní, uplatňuje právo podľa § 52 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Následne,

až po výzve súdu bolo žalobcom určené, že jeho právny predchodca predmetný úver zosplatnil pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2019. Oba súdy nižších inštancií potom zhodne zdôraznili,
že ak právny predchodca žalobcu zosplatnil úver výzvou zo dňa 12. novembra 2019 k tomu istému
dňu, mohol tak urobiť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. júla 2019. Ako však z vyjadrení žalobcu
vyplýva, 365. bank, a.s., tak urobila pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2019. V tomto

prípade tak nebola dodržaná dikcia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a tak ako súd
prvej inštancie správne posúdil, možno tento právny úkon označiť ako neplatný.

16. Podľa dovolacieho súdu tak odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov obsahujú dostatočne
jasné a zrozumiteľne formulované dôvody zamietnutia žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej

vecnej legitimácie pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou bola postupovaná nesplatná
pohľadávka (živý úver). Z tohto pohľadu preto nebolo pre rozhodnutie podstatné, či posúdenie určenia
splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka je právnou alebo skutkovou otázkou.17. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť právnych

záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie
prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS
188/06). Navyše do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade

nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

18. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

19. Dovolateľ vo svojom dovolaní ako ďalšie dovolacie dôvody uviedol § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.

20. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žalobca uviedol, že

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (pri riešení ktorej sa odvolací súd
odklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu),čijestranasporupovinnásvojnárokprávne
kvalifikovať a na to nadväzujúcej právnej otázky, či je len na základe nesprávnej právnej kvalifikácie
veci stranou sporu (konkrétne ohľadne výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v
otázke, pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom

spotrebiteľ) možné žalobu žalobcu zamietnuť.

21. Dovolací súd k tomu uvádza, že strana sporu nie je povinná svoj uplatnený procesný nárok právne
kvalifikovať, pretože v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) je súd tým, kto má právnu
kvalifikáciuvykonať.Stranajevzmysle§132ods.1CSPpovinnáuplatnenýnároklenskutkovovymedziť

tým, že pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti, čiže uvedie, z akého záväzku svoj nárok
odvodzuje, ako jej tento nárok vznikol a podobne, čiže uvedie rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo

potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Pokiaľ
strana riadne označí skutkové okolnosti, na základe ktorých si svoj nárok žalobou uplatňuje, súd

nemôže jej nárok zamietnuť len pre to, že ho nesprávne právne kvalifikovala (porov. 5Cdo/196/2009,
6MCdo/4/2011).

22. Rovnako môže dovolací súd prisvedčiť žalobcovi, že pri spotrebiteľských úveroch, ktorým je i ten
v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celého úveru pre nesplnenie niektorej splátky až

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom toto právo môže využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky úveru (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka). Tento právny záver, ktorý je v podstate len výkladom príslušných zákonných ustanovení
už dovolací súd zaujal vo viacerých svojich rozhodnutiach, napríklad sp. zn. 5Cdo/224/2021, sp. zn.

4Cdo/132/2021 alebo R 29/2023 uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2023.

23. V predmetnej právnej veci je z odôvodnení rozhodnutí súdov nižších stupňov zrejmé, že
vyššie uvedenými závermi o tom, že strana sporu nie je povinná svoj uplatnený procesný nárok právne

kvalifikovať a o tom, kedy možno vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru pre omeškanie
sozaplatenímniektorejzjehosplátok,sakonajúcesúdyriadilianičzichrozhodnutínemožnopovažovať
za porušenie týchto právnych záverov, ktoré už predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu.24. Dovolaciemu súdu z obsahu dovolania vyplynulo, že dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom
uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) CSP v skutočnosti spochybňuje vyhodnotenie dôkazov odvolacím

súdom, ktoré ho viedli k záveru, že právny predchodca žalobcu predmetný úver zosplatnil pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2019. Pri tomto skutkovom závere vychádzali konajúce
súdy z toho, že zo žiadneho z úkonov právneho predchodcu žalobcu, ktoré predchádzali zosplatneniu
úveru a boli adresované žalovanej nevyplýva, pre ktorú omeškanú splátku úveru môže právny
predchodca žalobcu využiť svoje právo na zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565

Občianskeho zákonníka. Konajúce súdy preto vychádzali z tvrdení žalobcu v konaní, že takouto
omeškanou splátkou, pre ktorú jeho právny predchodca využil svoje právo na zosplatnenie úveru bola
splátka úveru splatná dňa 20. októbra 2019. Pri právnom posúdení tohto skutkového záveru potom
konajúce súdy dospeli k právnemu záveru, že zosplatnenie úveru pre uvedenú splátku úveru je pre
rozpor so zákonom neplatné, keď v čase vyhlásenia splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu
(12. novembra 2019) žalovaná ako dlžník ešte nebola so zaplatením tejto splátky v omeškaní po dobu

3 mesiacov a nebolo ani preukázané, že by v období omeškania, teda od 20. októbra 2019, právny
predchodca žalobcu upozornil žalovanú na zámer pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v
lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva.

25. Žalobca vo svojom dovolaní namieta práve skutkový záver konajúcich súdov o tom, pre ktorú

omeškanú splátku úveru vyhlásil jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť úveru, a požaduje, aby
sa pri tomto závere nevychádzalo z jeho tvrdení v konaní (ktoré mylne považuje za právnu kvalifikáciu),
ale aby si konajúce súdy sami urobili vlastný záver, pre ktorú omeškanú splátku, ktorá zodpovedá
podmienkam § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlásil jeho právny predchodca
mimoriadnu splatnosť úveru.

26. Podľa dovolacieho súdu je pritom zrejmé, že otázka, pre ktorú z omeškaných splátok úveru využil
veriteľ svoje právo podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil mimoriadnu
splatnosťúverujeotázkouskutkovouazáveronejmusívyplývaťzhodnoteniavykonanéhodokazovania
(tak ako v tomto prípade, kedy tento záver vyplynul z hodnotenia tvrdení žalobcu v konaní, keď iné

skutočnosti o tejto otázke neboli vykonaným dokazovaním zistené). Voľba omeškanej splátky úveru,
pre ktorú veriteľ využíva svoje práva na zosplatnenie úveru je len vecou samotného veriteľa, je celkom
na jeho uvážení a ako prvok jeho vôle zosplatniť úver sa musí aj náležite prejaviť navonok. Právnym
posúdením je až následná aplikácia príslušných ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka na zistený skutkový stav, teda či právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre

omeškania dlžníka so zaplatením tej - ktorej konkrétnej splátky zodpovedá podmienkam uvedených
zákonných ustanovení a ide tak o právny úkon súladný so zákonom a z tohto pohľadu platný.

27. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľ v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom uvedeným
v § 421 ods. 1 písm. a) CSP nenamietal riešenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie

odvolacieho súdu ale spochybňoval skutkové závery konajúcich súdov. Dovolací súd však nie je treťou
inštanciou, a preto sa pred ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej
inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Naopak dovolací súd je podľa § 442 CSP
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti
skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho

súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného
pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré
sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne
právne posúdenie nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie na
základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej

právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade
do úvahy neprichádza.

28. Napokon, čo sa týka žalobcom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP,
ani tu dovolací súd nezistil prípustnosť dovolania žalobcu. Žalobca uviedol, že rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne - a to
výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách, či podanie, ktorým sa vyhlasuje okamžitá splatnosť úveru a ktoré
zároveň obsahuje výzvu banky voči svojmu klientovi na úhradu omeškaného dlhu, možno považovať
za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takto žalobcom zadefinovaná právna otázka by mohlamať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP len za predpokladu, ak by výsledok jej
riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý
bola žaloba žalobcu čiastočne zamietnutá. Pokiaľ ale (ako je tomu aj v tomto prípade) rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na dvoch alebo viacerých (z hľadiska merita rozhodnutia rovnocenných)
dôvodoch, z ktorých každý jeden aj len samostatne bol súdom považovaný za kľúčový (v tom zmysle,
že so zreteľom naň bolo treba žalobu buď zamietnuť alebo jej naopak vyhovieť), zaťažuje dovolateľa
procesná povinnosť preukázať prípustnosť a opodstatnenosť dovolania vo väzbe na každý jeden z
týchto dôvodov. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne

otázky, takto dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia. Inak povedané, ak z dvoch alebo z viacerých kľúčových
a rovnocenných dôvodov, na ktorých právne stojí napadnuté odvolacie rozhodnutie, minimálne jeden
dôvod v rámci dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP obstojí (dovolanie je tu neprípustné,
alebo nie je tu dôvodné, resp. tento dôvod nie je dovolaním napadnutý, pozn.), nemôžu obstáť ďalšie
dôvody podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keby všetky ostatné kľúčové dôvody mali byť in concreto prípustné

a opodstatnené, dôvodné (9Cdo/63/2021, 9Cdo 117/2021).

29. V prejednávanom spore bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu založené nielen
na závere, že ak právny predchodca žalobcu predmetný úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 20. októbra 2019, tak nebola dodržaná dikcia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,

a tak bol tento úkon správne posúdený súdom prvej inštancie ako neplatný, čo viedlo aj k neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
keď právny predchodca postupoval nesplatnú pohľadávku (živý úver). K týmto záverom odvolací súd
doplnil, že v zmysle zákona o bankách musí postúpeniu predchádzať písomná výzva banky dlžníkovi, čo
tu nebolo splnené, pretože za takúto výzvu nemožno považovať výzvu adresovanú žalovanej zo dňa 12.

novembra 2019, v ktorej sa nespomína možný postup postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách.
Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo preto aj z tohto dôvodu neplatné. Ak by teda aj dovolací súd
prípadne konštatoval nesprávne právne posúdenie otázky, či podanie, ktorým sa vyhlasuje okamžitá
splatnosť úveru a ktoré zároveň obsahuje výzvu banky voči svojmu klientovi na úhradu omeškaného
dlhu, možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, takýto záver by sám o sebe nemal

žiaden vplyv na konštatovanie vecnej správnosti či nesprávnosti celého rozhodnutia, nakoľko vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia by bolo možné konštatovať len vtedy, ak by bola konštatovaná
vo vzťahu k všetkým samostatným dôvodom zamietnutia žaloby. Zodpovedanie dovolateľom nastolenej
otázky by tak malo v tomto prípade len akademický charakter, bez vplyvu na záver odvolacieho súdu
o dôvodnosti zamietnutia žaloby.

30. Vzhľadom na uvedené závery najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP odmietol
ako neprípustné.

31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.