Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202599
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124202599.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: HURKA s.r.o., so sídlom na Tablách 14022/1, 080 06
Prešov, IČO: 46 158 685, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, 091
01 Stropkov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov, č. k. 16Cpr/4/2024-55 zo dňa 18.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (I.
výrok) a určil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
21.06.2024 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby Sociálna poisťovňa
zmenila svoje pôvodné rozhodnutie tak, že navrhovateľovi vyhovela a priznala mu predčasný starobný
dôchodok, čím zanikol pôvodný právny dôvod, na základe ktorého musel podať žalobu. Žalobca navrhol

konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie na základe tohto späťvzatia žaloby konanie zastavil a žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k trovám konania citoval
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7MCdo/4/2010 a uviedol, „Nárok na náhradu trov má teda v zmysle
§ 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ust. § 257 CSP“.

4. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne a odôvodnenie rozhodnutia za formalistické.
Žalobca poukázal na to, že na základe dohody so zamestnávateľom (žalovaným) uzavrel dňa
20.09.2023 dohodu o skončení pracovného pomeru v súlade s § 60 Zákonníka práce, v ktorej bol
ako deň skončenia pracovného pomeru dohodnutý 30.11.2023. Dohoda bola pripravená a vypracovaná

žalovaným, ktorý ju riadne podpísal a potvrdil pečiatkou. Žalovaný po podpise dohody túto žiadnym
spôsobom nenamietal, pričom od jej podpísania do skončenia pracovného pomeru prešlo viac ako
50 (správne 70) dní. Žalobca v súlade s dohodou o skončení pracovného pomeru odovzdal dňa
30.11.2023priamemunadriadenémuvšetkypracovnéprostriedky,resp.pomôckyasvojpracovnýpomer
ku dňu 30.11.2023 považoval za skončený. Na základe tejto skutočnosti podal dňa 01.12.2023 žiadosť
opredčasnýdôchodokvSociálnejpoisťovni,pobočkePrešov,kdemubolooznámené,žeodposledného

zamestnávateľa (žalovaného) si vyžiadajú zápočtový list.Listom zo dňa 12.12.2023 mu však bolo právnym zástupcom žalovaného oznámené, že dohodu
o skončení pracovného pomeru považuje žalovaný za neplatnú a dňa 12.02.2024 mu bolo Sociálnou
poisťovňou doručené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na priznanie predčasného starobného dôchodku

z dôvodu nesplnenia podmienok, keďže ku dňu vzniku nároku je povinne dôchodkovo poistený ako
zamestnanec. Táto skutočnosť ho viedla k podaniu tejto žaloby (žaloba o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a platnosť dohody o ukončení pracovného pomeru).
Jediným a rozhodujúcim dôvodom pre podanie žaloby bolo neopodstatnené dodatočné správanie
sa žalovaného v súvislosti s platnou dohodou o skončení pracovného pomeru, pričom Sociálna

poisťovňa mu odmietla priznať predčasný dôchodok z dôvodu, že jej žalovaný nedoručil požadované
listiny, čo žalobca nemohol nijako ovplyvniť. V mesiaci marec 2024 vydala Sociálna poisťovňa
rozhodnutie o prerušení konania na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
zo dňa 30.01.2024, z ktorého vyplýva, že žalobcovi nevznikol nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku, pretože je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec, pričom až po zániku
dôchodkového poistenia bude možné posúdiť splnenie podmienok na predčasný starobný dôchodok.

Po odvolaní žalobcu a jeho podrobnom vysvetlení Sociálna poisťovňa prehodnotila svoje pôvodné
rozhodnutie a uznala nepôvodnosť postupu žalovaného a vydala nové rozhodnutie, ktorým žalobcovi
priznala predčasný starobný dôchodok. Žalobca poukázal na to, že práve konanie žalovaného, keď
prvotne nedoručil Sociálnej poisťovni zápočtový list a urobil to až následne, spôsobilo to, že žalobcovi
bola zamietnutá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku.

Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia o trovách konania iba dal do
pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010, bez toho, aby vysvetlil ako, a či sa
vôbec zaoberal otázkou, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom
z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol, že vydanie takéhoto rozhodnutia nemá
svoje právne opodstatnenie a je ho potrebné vždy zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva

na spravodlivé súdne konanie. Rovnako sa vada nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia týka aj
záveru súdu prvej inštancie o tom, že nezistil žiadny dôvod pre použitie § 257 CSP, pričom ani tento
záver žiadnym spôsobom neodôvodnil. V súvislosti s aplikáciou tohto zákonného ustanovenia žalobca
uviedol, že vzhľadom na správanie žalovaného nemal inú možnosť ako sa domáhať zákonného nároku
na starobný dôchodok, iba podať túto žalobu.

Žalobca má za to, že na základe ním opísaných skutočností je zjavný postoj žalovaného pred a v tomto
konaní, čo predstavuje výnimočné okolnosti tohto prípadu, keď žalobcovi pri jeho výrazne zhoršenom
zdravotnom stave bolo prístupom žalovaného zabránené domôcť sa priznania zaslúženého dôchodku.
Žalobca má za to, že rozhodnutie o trovách konania naplnilo znaky neprimeranej tvrdosti voči žalobcovi
a zároveň došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko v súdnom konaní je nevyhnutné

posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé porušenia procesných práv je
potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy
a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Vzhľadom na uvedené preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, resp. aby v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho späťvzatie žaloby nesúvisí s okolnosťami, ktoré uvádza
vo svojom písomnom odvolaní, a to najmä v súvislosti s priznaním predčasného starobného dôchodku,
keďže podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, z ktorého mali vyplývať

skutočnosti, ktoré nepreukázal, pričom počas konania zobral účelovo žalobu späť. Súd prvej inštancie
musel vychádzať z ust. § 256 ods. 1 CSP a priznať trovy konania strane, ktorá nezavinila zastavenie
konania. Žalobca mohol v konaní bez ohľadu na rozhodnutie Sociálnej poisťovne pokračovať, pričom
by sa preukázalo, že žaloba je nedôvodná. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu
súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie, okrem toho, že citoval z rozhodnutia Najvyššieho
súdu, v odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil, z akých konkrétnych dôvodov žalobca procesne
zavinil zastavenie konania a taktiež neozrejmil z akého dôvodu nie je možné na prejednávanú vec

aplikovať ust. § 257 CSP, pričom z týchto dôvodov, teda z dôvodu nedostatočného a formalistického
odôvodnenia súdneho rozhodnutia došlo k porušenia jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne
konanie. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi odvolania stotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie skutočne
iba citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu a následne uviedol, že nárok na náhradu trov má teda
v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže nezistil dôvody pre použitie § 257 CSP, bez akéhokoľvek

bližšieho odôvodnenia tohto konštatovania.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s dôvodmi, ktoré
viedli žalobcu k podaniu žaloby a ani s dôvodmi, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby. Žalobca podal
žalobu z dôvodu, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ neakceptoval dohodu o ukončení pomeru,
z dôvodu, že túto dohodu nemal podpísať štatutárny zástupca žalobcu, pričom následne žalobcovi

doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, keďže žalobca
prestal dňom 01.12.2023, tak ako vyplýva tento termín ukončenia pracovného pomeru z dohody
o skončení pracovného pomeru, chodiť do práce, pričom žalobcu naďalej evidoval ako zamestnanca
a z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa prvotne zamietla žiadosť žalobcu o priznanie predčasného
starobného dôchodku. V súvislosti s uzavretou dohodou žalobca uviedol, že túto pripravil samotný

žalovaný, čo žalovaný ani nerozporoval, ktorý ju aj riadne podpísal a opečiatkoval. Odvolací súd má
za to, že pokiaľ by túto dohodu teoreticky nepodpísal štatutár žalovaného (čo ale v konaní nebolo
exaktne preukázané, keďže nebolo vykonané žiadne dokazovanie týkajúce sa merita veci), tak táto
skutočnosť nemôže byť na ujmu samotného žalobcu, keďže žalobca neplatnosť tejto dohody nespôsobil.
Pokiaľ žalovaný uviedol, že túto dohodu mala podpísať vedúca pracovníčka žalobcu, tak vôbec nie

je nelogické, že žalobca, ako bežný zamestnanec, sa mohol dôvodne domnievať, že jeho nadriadená
môže takúto dohodu podpísať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z konania žalobcu nemožno
dedukovať, aby tento nejakým spôsobom konal nedobromyseľne resp. chcel uviesť žalovaného do
omylu, pretože hneď nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru dňa 30.11.2023 navštívil pobočku
Sociálnej poisťovne v Prešove, kde si podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok, pričom tejto

žiadosti nebolo vyhovené iba z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neukončil pracovný pomer a naďalej ho
evidoval ako povinne dôchodkovo poisteného, preto Sociálna poisťovňa nemohla jeho žiadosti vyhovieť
a urobila tak až následne, keď najprv prerušila svoje konanie do skončenia výkonu vonkajšej kontroly
u žalovaného z dôvodu, že bolo nevyhnutné získať podklady, ktoré budú výsledkom výkonu vonkajšej
kontroly Sociálnej poisťovne a poskytnutia súvisiacej súčinnosti zo strany Inšpektorátu práce Prešov. Po

preverení všetkých potrebných skutočností Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 21.03.2024 priznala
žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 01.12.2023, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný Sociálnej
poisťovni poskytol všetky podklady potrebné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu. Po priznaní starobného
dôchodku žalobca zobral žalobu späť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca mohol v tomto konaní
pokračovať bez ohľadu na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pričom by sa preukázalo, že jeho žaloba nie
je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje toto vyjadrenie žalovaného za právne korektné, pretože bez toho,
aby bolo vo veci prebehlo riadne dokazovanie, nemožno uzavrieť, že žaloba žalobcu je nedôvodná,
pričom je ale nepochybné, čo bolo dôvodom podania žaloby a čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby,

teda priznanie predčasného starobného dôchodku žalobcovi. Žalobca podal žalobu z dôvodu, že jeho
zamestnávateľ, teda žalovaný, neakceptoval dohodu o skončení pracovného pomeru k 30.11.2023
a z dôvodu, že s ním žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer, keďže od 01.12.2023 už žalobca
nenastupoval do práce, nakoľko podľa uzavretej dohody so žalovaným mu pracovný pomer skončil k
30.11.2023. Z týchto dôvodov žalobca podal žalobu o určenie platnosti dohody o skončení pracovného

pomeru a o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je nesporné, že následne,
po súčinnosti zo strany žalovaného, bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 01.12.2023, teda od
termínu, ktorý nasledoval po ukončení pracovného pomeru k 30.11.2023. Tieto okolnosti prejednávanej
veci, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za natoľko výnimočné, že predstavujú
dôvod hodný osobitného zreteľa týkajúci sa veci samej, ktorý je potrebné náležite preskúmať a hlavne

odôvodniť pri rozhodnutí o trovách tohto konania. Je zároveň nesporné, že zamestnávateľ vystupuje
v pracovnoprávnych sporoch ako slabšia strana, a že v danom prípade z jeho konania možno úplne
jasne zistiť dôvody podania žaloby a dôvody späťvzatia žaloby, čo v danom prípade predstavuje legálna
žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu prvotne nebol priznanýz dôvodov na strane jeho zamestnávateľa (žalovaného), keď tento neakceptoval ním pripravenú
a podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru, čo ale nemôže ísť na ujmu zamestnávateľa, teda
žalobcu.

10. Súd prvej inštancie teda nedostatočným a formalistickým odôvodnením rozhodnutia o trovách
konania znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces , a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie
súdu prvej inštancie v časti trov konania (II. výrok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie s poukazom na závery odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodne, pričom
najprv posúdi, ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania, a to aj s poukazom na to,
či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie (poskytnutie náležitej súčinnosti Sociálnej poisťovni)
žalovaného. Pri takomto vyhodnotení zastavenia konania, by mal nárok na náhradu trov konania

žalobca, pričom je potrebné skúmať či mu v tomto konaní trovy konania vznikli.
V prípade pokiaľ by súd prvej inštancie zistil, že konanie procesne zavinil žalobca, tak v takomto prípade,
sa s poukazom na vyššie uvedené, zreteľne javí, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa týkajúce sa veci samej v zmysle § 257 CSP, pre nepriznanie trov konania žalovanému.

12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).