Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120382549
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120382549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia
s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava-mestská časť Petržalka, IČO:
31341438,zastúpenýS.Legal,s.r.o.,sosídlomBudovaORBIS,Rajskául.7,81108Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 681 075, proti žalovanému: VIP - servis, s.r.o., so sídlom Námestie slobody
999/172, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 430 061, zastúpený Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so
sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, o zaplatenie 2.980,33 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8Cb/12/2021-177 zo

dňa 09.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8Cb/12/2021-177 zo dňa 09.01.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.980,33 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 389,37 eur od 01.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.113,24 eur od 16.09.2019 do zaplatenia, zo

sumy 1.113,24 eur od 24.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 278,20 eur od 24.11.2019 do zaplatenia, zo
sumy 86,28 eur od 28.11.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,-
eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2.980,33 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so spoločnosťou EPO INVEST a. s., so sídlom Pribinova 4,
Bratislava 811 09, IČO: 46 567 089 (ďalej len „Pôvodný nájomca“) uzatvoril dňa 02.03.2016 ZMLUVU
O OPERATÍVNOM LÍZINGU (ďalej len „Zmluva č. 906003“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal

poskytnúť v prospech pôvodného nájomcu nájom motorového vozidla, ktoré bolo označené ako predmet
nájmu v Zmluve č. 906003. Predmet nájmu podľa Zmluvy č. 906003 bol zo strany žalobcu riadne a včas
odovzdaný žalovanému o čom žalobca a žalovaný podpísali Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo
dňa 15.03.2016. Záväzok zo Zmluvy č. 906003 si žalobca splnil riadne a včas. Na základe DOHODY OPOSTÚPENÍ PRÁV A POVINNOSTÍ zo dňa 31.08.2016 došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností
zo Zmluvy č. 906003 z pôvodného nájomcu na žalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 906003
boli Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (ďalej len VPZOL)

podpísané žalovaným (ďalej len „VZP č. 906003“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy č. 906003 zaviazal svoj
záväzok splácať v mesačných splátkach počas celého trvania Zmluvy č. 906003 spolu v 48 splátkach.
ŽalovanýpočastrvaniaZmluvyč.906003neplnilriadneavčasvzmysleSplátkovéhokalendárakzmluve
o operatívnom lízingu č. 906003 zo dňa 31.08.2016, na základe čoho žalobca predčasne ukončil Zmluvu
č. 906003 a to v zmysle článku VII bod 1 VZP č. 968480 a žalovaný mu predmet nájmu v zmysle VZP č.

968480 odovzdal, o čom svedčí súhlas s odhlásením vozidla zo dňa 11.10.2019. Žalobca následne dňa
13.11.2019vyhotovilFinančnévyrovnaniepredčasneukončenejzmluvyooperatívnomlízingu.Žalovaný
ku dňu podania žaloby neuhradil splátku č. 43 so splatnosťou dňa 15.09.2019 vo výške 1.113,24 eur.
Žalobca voči žalovanému naďalej v zmysle VZP č. 906003 po predčasnom ukončení Zmluvy č. 906003
eviduje dlh na nezaplatených faktúrach, a to na čiastočne uhradenej faktúre č. 19A02789, ktorá ostala
v zostatkovej výške 389,37 eur, faktúre č. 19600136 vo výške 278,20 eur, faktúre č. 19A03706 vo výške

86,28 eur, faktúre č. 19102275 vo výške 1.113,24 eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu istiny vo výške
2.980,33 eur.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Leasingovú zmluvu č. 906003 dňa

07.10.2019 predčasne ukončil a predmet leasingu vrátil. Dňa 09.10.2019 žalobca vystavil súhlas na
odhlásenie vozidla, ktorý jeho zamestnanec a zároveň nový majiteľ následne dňa 11.10.2019 podpísal
a to hneď po tom, ako vyplatil vozidlo. Má teda za to, že za dátum predčasného ukončenia zmluvy sa
považuje deň, keď auto bolo odovzdané. Nikde vo VOP, ktoré sú súčasťou leasingovej zmluvy nie je
uvedené, že predmetom ukončenia zmluvy by mal byť iný deň, ako deň odovzdania vozidla. Vzhľadom

na túto skutočnosť sa žalobca má riadiť podľa zákona o DPH a vystaviť faktúru do 15 dní od ukončenia
zmluvy o dielo, teda v tomto prípade do 15 dní od ukončenia predčasného leasingu. Faktúry, ktoré sú
predmetom žaloby mali byť vystavené do 23.10.2019. FA 19102275 však bola vystavená 13.11.2019, FA
19A03706 dňa 13.11.2019, FA 19600136 dňa 13.11.2019, čiže 35 dní po ukončení zmluvy. FA 19A07789
bola vystavená dňa 21.08.2019. Žalovaný poukázal na to, že nebol upovedomený o týchto faktúrach,

lebo ak by mu boli dodané, má zo zákona 2 roky na to, aby voči vystaveným faktúram podal námietku.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (výsluchom konateľky žalovaného, oboznámením sa
so Zmluvou o operatívnom leasingu, Všeobecnými podmienkami zmluvy o nájme motorového vozidla,

Protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla, Dohodou o postúpení práv a povinností, Splátkovým
kalendárom, Súhlasom o odhlásení vozidla, predžalobnou výzvou, platobným rozkazom sp. zn.
17Up/1748/2020 zo dňa 30.09.2020, odporom žalovaného, sťažnosťou žalovaného proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu, písomným podaním žalobcu zo dňa 11.07.2022, listinnými
dokladmi zaslanými žalobcom, a to finančným vyrovnaním predčasnej ukončenej zmluvy o operatívnom

leasingu a faktúrami vystavenými na sumu 787,78 eur, sumu 278,20 eur a sumu 86,28 eur, mailovou
komunikáciou medzi stranami sporu, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a A. B. zo dňa
09.10.2019,zálohovoufaktúrounasumu20.510,-eur,písomnýmipodaniamižalobcuzodňa09.12.2022
a zo dňa 25.01.2023, vyjadreniami žalobcu doručenými súdu dňa 21.02.2023 a dňa 21.04.2023,
faktúrami vystavenými na sumu 432,- eur a na sumu 397,20 eur) zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Žalobca a spoločnosť EPO INVEST a. s., so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 46 567 089
uzatvorili dňa 02.03.2016 Zmluvu o operatívnom lízingu č. 906003, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť v prospech pôvodného nájomcu nájom motorového vozidla Jaguar XF 2.0 132
KW, ktoré bolo označené ako predmet nájmu v Zmluve č. 906003, a to za podmienok podľa Zmluvy

a Všeobecných podmienok Zmluvy o operatívnom lízingu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. na dohodnutú dobu nájmu 48 mesiacov. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy bol Splátkový kalendár. Pôvodný nájomca sa zaviazal zriadiť trvalý príkaz k úhrade
mesačných splátok. Predmet leasingu bol pôvodným nájomcom prevzatý dňa 15.03.2016, o čom bol
spísaný protokol o prevzatí predmetu leasingu. Na základe Dohody o postúpení práv a povinností zo dňa

31.08.2016 došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností zo Zmluvy o operatívnom lízingu č. 906003 z
pôvodného nájomcu na žalovaného. Zmluvné strany sa dohodli na účinnosti tejto Dohody k 15.09.2016.
Podľa splátkového kalendára k zmluve o operatívnom leasingu č. 906003 doba splácania bola určená
na 48 mesiacov. Nájomca mal uhradiť 1. až 36. splátku vo výške 1.112,50 eur mesačne a 37. až 48.splátku vo výške 1.113,24 eur mesačne. Celkovo mal zaplatiť žalobcovi sumu 53.408,88 eur. Splátky
boli splatné vždy k 15.dňu v mesiaci.

5.2. Následne súd prvej inštancie citoval príslušné články Všeobecných obchodných podmienok zmluvy
o nájme motorového vozidla – operatívny leasing (ďalej aj len VPZOL), a to konkrétne článok VI. bod
1. a), článok VI. bod 4., článok VII. bod 1., článok VII. bod 2. a), článok VII. bod 6. a), článok VII. bod
6 b), článok VII. bod 6. f), článok VII. bod 6. j.

5.3. Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a zamestnancom žalobcu súd prvej inštancie zistil,
že žalovaný mailom zo dňa 10.09.2019 požiadal o vyčíslenie zostatkovej hodnoty vozidla Jaguar XF.
Zamestnanec žalobcu odpovedal žalovanému, že odpredajná cena za vozidlo je 14.450,- eur bez DPH.
Mailom zo dňa 26.09.2019 žalovaný požiadal o predčasné ukončenie zmluvy o operatívnom leasingu s
možnosťou odkúpenia vozidla na zamestnanca žalovaného A. B.. Z finančného vyrovnania predčasne
ukončenej zmluvy o operatívnom lízingu zo dňa 13.11.2019 podľa súdu prvej inštancie vyplynulo,

že prenajímateľ predložil nájomcovi finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o operatívnom
lízingu č. 906003 z dôvodu odobratia (vrátenia) predmetu financovania. V tomto finančnom vyúčtovaní
bolo uvedené, že predmet financovania bol prevzatý nájomcom dňa 15.03.2016, počet predpísaných
splátok do prerušenia bol 43 a k prerušeniu zmluvy na základe odobratia (vrátenia) vozidla došlo
dňa 07.10.2019. Ďalej prenajímateľ uviedol nárokované čiastky, ktoré boli tvorené dlhom nájomcu na

lízingových splátkach vrátane DPH vo výške 1.502,61 eur, poplatkom za predčasné ukončenie zmluvy
vrátane DPH vo výške 1.113,24 eur, nákladmi spojenými s finančnými službami ku dňu predčasného
ukončenia vrátane DPH vo výške 278,20 eur, registračným poplatkom vrátane DPH vo výške 86,28 eur,
spolu vo výške 2.980,33 eur. Zostatková hodnota vozidla v účtovníctve prenajímateľa bez DPH činila
výšku 16.100,77 eur a cena odpredaného vozidla bez DPH predstavovala sumu 17.091,67 eur.

5.4. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a A. B. bola uzatvorená dňa 09.10.2019 kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol predaj - kúpa motorového vozidla JAGUAR XF 2.0 i4D Pure 132 KW
(t.j. motorového vozidla, ktoré bolo predmetom nájmu v Zmluve č. 906003) za kúpnu cenu 20.510,- eur
(vrátane DPH). Faktúrou č. 19U01921 vystavenou dňa 15.10.2019 splatnou dňa 29.10.2019 žalobca

fakturoval A. B. sumu 20.510,- eur vrátane DPH za odpredaj vozidla JAGUAR XF 2.0 i4D Pure.

5.5. Súčasne bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17A02155
zo dňa 07.08.2017, splatnú dňa 17.08.2017, na sumu 432,- eur, ktorou re fakturoval poplatok spojený
s výmenou EČV na vozidle, ako aj faktúru č. 18A02793 zo dňa 09.08.2018, splatnú dňa 23.08.2018,

ktorou re fakturoval administratívny poplatok spojený s vybavením voliteľnej EČV. Faktúrou č. 19A02789
vystavenou dňa 21.08.2019, splatnou dňa 31.08.2019 žalobca žalovanému re fakturoval servisné
položky, ktoré nie sú predplatené v zmluve k vozidlu BL-GIG11 vo výške 787,78 eur. Faktúrou č.
19600136 vystavenou dňa 13.11.2019, splatnou dňa 23.11.2019 žalobca žalovanému vyúčtoval úhradu
nákladov finančnej služby na zmluve č. 906003 vo výške 278,20 eur. Faktúrou č. 19A03706 vystavenou

dňa 13.11.2019, splatnou dňa 27.11.2019 žalobca žalovanému vyúčtoval vysporiadanie registračného
poplatku na zmluve 906003 vo výške 86,28 eur. Faktúrou č. 19102275 vystavenou dňa 13.11.2019,
splatnou dňa 23.11.2019 žalobca žalovanému vyfakturoval zmluvnú pokutu na zmluve č. 906003 vo
výške 1.113,24 eur.
Predžalobnou výzvou zo dňa 19.08.2020 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2.980,33 eur spolu s príslušenstvom, a to do 7 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, §

262 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, 2 ObZ a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia sa súd prvej inštancie vyporiadal s obranou žalovaného, v rámci
ktorej žalovaný uvádzal, že si nie je vedomý nedoplatku na splátkach, poukazoval na odkupnú cenu
vozidla, mal za to, že v odkupnej hodnote vozidla sú zahrnuté aj všetky neuhradené sumy, poplatky a

zmluvnápokutaatiepodľavyjadreniažalovanéhobolisúčasťoukúpnejzmluvy.Kuvedenejargumentácii
súd prvej inštancie uviedol, že táto neobstojí, pretože Zmluva o operatívnom leasingu je dvojstranný
zmluvný vzťah ako vzťah nájomný, ktorý vznikol medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom. Kúpna zmluva na predmetné motorové vozidlo bola uzatvorená medzi žalobcom akopredávajúcim a p. B. ako kupujúcim, nie žalovaným. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že
žalobca si nemohol svoje nároky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy uplatňovať voči tretej osobe
(v danom prípade od kupujúceho), ktorá nebola zmluvnou stranou zmluvy o operatívnom leasingu, a

tieto nemohol zahrnúť do kúpnej ceny predmetného motorového vozidla.

6.2. K namietanému neskorému vystaveniu finančného vyrovnania súd prvej inštancie uviedol, že z
vykonaného dokazovania zistil, že finančné vyrovnanie bolo žalobcom vyhotovené dňa 13.11.2019.
V tomto smere poukázal na článok VII. bod 6. j) VPZOL, v zmysle ktorého v prípade predčasného

ukončenia Zmluvy vyhotoví prenajímateľ po obdŕžaní poistného plnenia za odcudzené (úplne zničené)
vozidlo, sumy za odpredaj vraku alebo sumy za odpredaj odobratého (vráteného) vozidla v termíne
do 30 dní finančné vyrovnanie, pričom nájomca súhlasí s tým, aby prenajímateľ v tomto finančnom
vyrovnaní vzájomne zahrnul všetky prenajímateľom nárokované čiastky (i premlčané) a čiastky v
prospech nájomcu. Platba od kupujúceho bola pripísaná na účet žalobcu dňa 11.10.2019. Až následne
dňa 15.10.2019 vyhotovil žalobca kupujúcemu faktúru. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca mal vyhotoviť finančné vyrovnanie do 30 dní po obdŕžaní sumy za odpredaj
predmetného motorového vozidla, t.j. do 10.11.2019. Oneskorené vyhotovenie finančného dojednania
však nie je v zmysle zmluvných dojednaní spojené so žiadnou sankciou, preto podľa súdu nemožno
dospieť k záveru, že by žalobcovi ako prenajímateľovi v prípade omeškania s vyhotovením finančného
vyrovnania zanikol nárok na uplatnenie si nárokov vyplývajúcich z predčasného ukončenia zmluvy voči

žalovanému ako nájomcovi. Rovnako ani tvrdené porušenie daňových zákonov z dôvodu oneskoreného
vystavenia faktúr by nemalo za následok zánik uplatňovaných nárokov. V prípade, ak by došlo k
tvrdenému porušeniu zákona o dani z príjmov, toto porušenie by podľa súdu mohlo byť riešené v
správnom konaní, ak zákon takéto porušenie povinnosti sankcionuje.

6.3. Súd prvej inštancie sa následne vyporiadal s tvrdením žalovaného, že mu finančné vyrovnanie, ako
ani vystavené faktúry neboli doručené. V uvedenom kontexte súd prvej inštancie citoval článok IX bod
4 VPZOL, podľa ktorého zásielka sa považuje za doručenú nájomcovi jej prevzatím na adrese sídla,
miesta podnikania alebo bydliska, uvedenej v Zmluve, alebo adrese posledne nahlásenej nájomcom
prenajímateľovi. V prípade neprevzatia zásielky na tejto adrese, sa zásielka považuje za doručenú

uplynutím lehoty na prevzatie zásielky v zmysle príslušných predpisov pre doručovanie takýchto
zásielok a/alebo sa zásielka považuje za doručenú i vrátením zásielky prijímateľovi, doručovanej
nájomcovi na posledne prenajímateľovi známej adrese nájomcu, z dôvodu neznámeho adresáta, alebo
z dôvodu, že sa nájomca odsťahoval. Súd uviedol, že žalobca predložil súdu poštový podací hárok, z
ktorého je zrejmé, že žalovanému zasielal písomnosti, ktoré boli podané na pošte dňa 15.11.2019. Na

podacom hárku bola uvedená poznámka, a to číslo 906003, čo je číslo zmluvy o operatívnom leasingu.
Písomnosti boli žalovanému zasielané na adresu sídla žalovaného. Zásielka sa však žalobcovi vrátila
dňa 09.12.2019 ako neprevzatá v odbernej lehote. Finančné vyrovnanie a faktúry na sumu 278,20 eur,
na sumu 86,28 eur a na sumu 1.113,24 eur boli vystavené dňa 13.11.2019 a zásielka žalobcom pre
žalovaného bola podaná na pošte dňa 15.11.2019, preto vzhľadom na túto časovú chronológiu mal

súd doručovanie predmetných listín žalovanému za preukázané. Na základe uvedeného konštatoval,
že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s finančným vyrovnaním a faktúrami tvoriacimi
pohľadávku žalobcu, ktoré sa do dispozície adresáta uložením na pošte dostali.

6.4. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav

vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle
dôjde, teda že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovným spojením „dostane do jeho dispozičnej
sféry“ je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným
právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie

písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu,
obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i
hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho
úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa
adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť

spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn.
5Cdo/129/2010).6.5. Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade mal žalobca bremeno tvrdenia,
že so žalovaným uzavrel leasingovú zmluvu, že táto bola predčasne ukončená a že v dôsledku
jej predčasného ukončenia mu vznikli uplatňované nároky. Vzhľadom na vyššie uvedené závery,

súd konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a uvedené skutočnosti súdu predloženými
listinnými dôkazmi preukázal. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že si žalobca pohľadávky
uplatňuje voči nemu neoprávnene, resp. že tieto už boli uhradené, bolo jeho povinnosťou toto svoje
tvrdenie preukázať. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeným skutočnostiam ohľadom
neoprávnených nárokov uplatnených žalobcom. Súd mal, poukazujúc na svoje závery, za preukázané

uplatnené nároky žalobcu vyplývajúce mu z predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu a
keďže si žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

6.6. Z hľadiska uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie uviedol, že nesplnením peňažného
záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo v zmysle § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia právo požadovať úroky z omeškania. Súd

priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, ktorý nie je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 389,37 eur od 01.09.2019 do zaplatenia, zo sumy
1.113,24 eur od 16.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.113,24 eur od 24.11.2019 do zaplatenia, zo sumy
278,20 eur od 24.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 86,28 eur od 28.11.2019 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúcehoposplatnostitej-ktorejfaktúryaždozaplatenia.Zároveňsúdpriznalžalobcoviajpaušálnu

náhradu hotových nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka za 5 uplatnených pohľadávok vo výške 200,- eur s tým, že výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením 21/2013 Z.z.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že k ukončeniu zmluvy nedošlo jednostranne zo strany žalobcu
kvôli tomu, žeby žalovaný počas trvania tejto zmluvy neplnil riadne a včas v zmysle splátkového

kalendára k nej, pričom žalobca nepredložil súdu o tomto tvrdení ani žiadny dôkaz. Podľa žalovaného je
z vykonaného dokazovania zrejmé, že zmluva bola ukončená predčasne obojstrannou dohodou žalobcu
so žalovaným, ktorá bola uzavretá na návrh žalovaného, na základe ktorej žalobca predal vozidlo
zamestnancovi žalovaného A. B. s tým, že A. B. ako kupujúci zaplatil ako súčasť kúpnej ceny všetky
nároky, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, čím došlo k ich zániku splnením dňom 11.10.2019,

kedy kupujúci A. B. kúpnu cenu zaplatil.
V tejto súvislosti poukázal na to, že z predloženej e-mailovej komunikácie nepochybne vyplýva, že
žalovaný žalobcu dňa 10.09.2019 a opakovane dňa 18.09.2019 prostredníctvom konateľa C. D. požiadal
o vyčíslenie zostatkovej hodnoty vozidla Jaguar XF, ktoré bolo predmetom zmluvy č. 906003. Na to
mu žalobca prostredníctvom zamestnanca C. E. e-mailom zo dňa 26.09.2019 oznámil, že odpredajná

cena za vozidlo je 14.450,- eur bez DPH a ešte v ten istý deň žalovaný požiadal žalobcu o celé
vyúčtovanie aj vrátane poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy o operatívnom lízingu a o predčasné
ukončenie zmluvy o operatívnom lízingu s možnosťou odkúpenia vozidla zamestnancom žalovaného A.
B.. Následne už so žalobcom komunikoval A. B. a keď tomuto žalobca poslal návrh kúpnej zmluvy zo
dňa 09.10.2019, v tejto nebola uvedená kúpna cena 14.450,- eur bez DPH, ale kúpna cena 20.510,-

eur vrátane DPH. A. B. kvôli tomu následne kontaktoval žalobcu, ktorý mu oznámil, že súčasťou kúpnej
ceny 20.510 eur sú aj všetky poplatky spojené s predčasným skončením operatívneho lízingu. Podľa
odvolateľa z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kupujúci A. B. zaplatil dohodnutú kúpnu cenu dňa
11.10.2019.

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru postupoval
správne, dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, náležite posúdil všetky
predložené dôkazy, presne a úplne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil a zároveňpresne a úplne popísal všetky zákonné ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až

§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza

dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórne prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

13.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke

krajského súdu.

15. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil

skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné,
presvedčivé a rozumné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací
súd uvádza:

17.1. Podstatou odvolania žalovaného boli jeho tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil
dôvod ukončenia predmetnej zmluvy ako jednostranný zo strany žalobcu pre neplnenie splátok riadne

a včas v zmysle splátkového kalendára, ako aj to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko A. B. ako
kupujúci predmetného vozidla uhradil žalobcovi kúpnu cenu, v ktorej boli obsiahnuté i nároky žalobcu
uplatnené žalobou. S uvedenými tvrdeniami sa rovnako ako súd prvej inštancie nestotožnil ani súd
odvolací.

17.2. Odvolací súd nezistil naplnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávne zistenom
skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného v
odvolaní riadne vyporiadal a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k zhodnému záveru ako je tvrdenie žalovaného v odvolaní a síce, že
predmetná Zmluva o operatívnom leasingu zanikla na základe dohody sporových strán, pričom túto

skutočnosť nepopieral ani žalobca a explicitne vyplýva i z jeho vyjadrenia, ktoré učinil pred súdom prvej
inštancie vo svojom písomnom podaní datovanom k 09.12.2022 a súčasne i z finančného vyrovnania
predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 13.11.2019, ktorý bol žalobcom ako
prenajímateľompredloženýžalovanémuakonájomcoviavktoromjejasnevymedzenýdôvodpredčasne
ukončenej zmluvy, ktorým je odobratie, resp. vrátenie predmetu financovania. Z uvedeného titulu sa

potom odvíjali i nároky uplatnené žalobcom v konaní.
Zároveň má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne (najmä v bode 52. odôvodnenia)
vyporiadal i s odvolacou námietkou, že nároky žalobcu mali byť uhradené A. B. v rámci kúpnej ceny.
Ani podľa odvolacieho súdu však táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Okrem už
uvedeného súdom prvej inštancie, poukazuje odvolací súd na obsah zálohovej faktúry č. 1900576

vystavenej žalobcom kupujúcemu dňa 08.10.2019 na sumu 20.510,- eur a s ním súvisiaci sprievodný
mail, z ktorých nevyplýva ani zmienka o tom, žeby v kúpnej cene mali byť obsiahnuté i nároky uplatnené
žalobcom v konaní. Naopak obsah tejto zálohovej faktúry a mailu sa následne premietol i do kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a A. B., kde suma 20.510,- eur je vymedzená len a práve ako kúpna
cena bez toho, aby zahrňovala iné zložky.

17.3. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko procesný
postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia s tým, že odvolací súd má súčasne za to, že súd prvej inštancie

formuloval svoje skutkové a právne závery tak, že sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné.
Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade

relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal, preto podľa §
387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací

súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).