Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1420202725.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: W. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., zastúpený
L. & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783
188, 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., zastúpená Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., 3/
Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., 4/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., zastúpená Z. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., o určenie, že byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a R..
W. K. do roku 2018 a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému 1 sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným 2, 3, 4 sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.07.2020 domáhala určenia, že:
- majetok byt na N. ul. X v Z. sa po rozvode manželstva stal podielovým vlastníctvom oboch a ich podiely
sú v zmysle Občianskeho zákonníka rovnaké,
- vzhľadom na súčasný stav vlastníctva bytu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni 1 príjmu z predaja

bytu s úrokmi z omeškania a nahradiť jej trovy konania.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 8, Z. uzavreli
manželstvo dňa XX.XX.XXXX.
Počas trvania manželstva XX.XX.XXXX od Hlavného mesta SR odkúpili do vlastníctva štátny byt na
N. X v Z..
Žalovaný ju ubezpečil, že na liste vlastníctva sú ako vlastníci uvedení obaja manželia. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že byt roky prenajímali a príjmy z prenájmu priznávali v daňových priznaniach na polovicu.

Ich manželstvo bolo rozvedené 13.09.2011. Po rozvode sa žalovaný odsťahoval do bytu na N. 8. K.
majetok okrem peňazí si rozdelili. Časť spoločných úspor jej nedal doposiaľ nedal. Nehnuteľný majetok
si nerozdelilil. V apríli 2018 sa náhodne dozvedela, že byt na N. ul. predal synovi z prvého manželstva. K
tomuto predaju nedala súhlas. V tejto súvislosti žalovaného opakovane kontaktovala, no bezvýsledne.
Nikdy sa k tejto záležitosti jasne nevyjadril. Preto kontaktovala jeho syna z prvého manželstva, Z. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., ktorý potvrdil, že predmetný byt od žalovaného - jeho otca kúpil za
20.000 €. Mala snahu o mimosúdne vyriešenie veci, o čo však Z. K. záujem nemal.

V júni 2020 sa dozvedela, že Okresný súd Bratislava IV rozhodol o obmedzení žalovaného na právne
úkonyaustanovilmuopatrovníčkuR..G.Z.,bytomM.XE,Z..Nazákladetohojupožiadalaomimosúdne
riešenie predmet sporu, no opatrovníčka na jej list neodpovedala.
Na základe vyššie uvedených skutočností, sa žalobkyňa so svojim nárokom obrátila na súd.2. Zástupkyňa žalovaného R.. W. K., R.. G. Z. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne
neuznáva a nárok považuje za nedôvodný. Uviedla, žalovaný R.. W. K. bol jej otcom. Nemá vedomosť
o tom, že by bývalí manželia po rozvode uzavreli písomnú dohodu o vyporiadaní BSM. Preto vznáša

námietku preklúzie vo vzťahu k tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha vyporiadania BSM.
Vo vzťahu k bytu č. X na N. ul. X v Z. uviedla, že v tejto časti považuje žalobu za nejasnú a
neúplnú, bez preukázaného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Taktiež vznáša
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti
musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v KN. Pokiaľ sa jedná o nadobudnutie

predmetného bytu faktom je, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi Hl. mestom SR Bratislavou
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, bola uzatvorená počas trvania manželstva žalobkyne
a žalovaného a jej vklad do KN bol povolený pod V XXXXX/XX z 22.01.1999. Táto skutočnosť však
bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na vyslovenie, že nehnuteľnosť, ktorú počas trvania manželstva
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný je automaticky predmetom BSM. Žalovanému bol
byt odpredaný za kúpnu cenu 21.540,-Sk s tým, že zároveň mu bola poskytnutá zľava vo výške 50%,

tj. celková kúpna cena , ktorú žalovaný za tento byt zaplatil bola 10.770,-Sk. Na zaplatenie celej kúpnej
ceny bol použitý výlučne majetok patriaci do výlučného (oddeleného) vlastníctva žalovaného. Žalovaný
síce nehnuteľnosť získal počas trvania manželstva so žalobkyňou, ale do jeho výlučného vlastníctva z
dôvodu, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie tohto bytu (nájomca bol výlučne
žalovaný) a ani na úhrade kúpnej ceny, keďže finančné prostriedky použité žalovaným na splatenie

kúpnej ceny pochádzali z jeho výlučných zdrojov mimo BSM. To, že následne bol byt prenajímaný a
príjem získaný z prenájmu bol užívaný ako výťažok v rámci BSM, nemôže byť bez ďalšieho potvrdením,
žeideopredmetBSM.Okremtohojepotrebnézdôrazniť,žepodľajejdostupnýchvedomostíainformácií
pôvodne nájomcom bytu na N. X v Z. bola matka žalovaného, t.j. jej babka, pričom počas jej života mal
v byte jej otec evidovaný aj trvalý pobyt. Po smrti svojej matky, žalovaný - jej syn požiadal o odkúpenie

bytu do osobného vlastníctva. Je paradoxné, že žalobkyňa sa takmer po 23 rokoch (bez akéhokoľvek
predchádzajúceho záujmu o osobu žalovaného, ktorý má vážne zdravotné problémy a je odkázaný na
starostlivosť a opateru tretích osôb, vrátane zabezpečenia financovania jeho potrieb) domáha určenia
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, na nadobudnutí ktorého sa žiadnym spôsobom nepodieľala.
Ak mala žalobkyňa za to, že mala byť tiež účastníkom zmluvy, hoci žiadnym spôsobom svoje tvrdenia

o nadobudnutí bytu nepreukázala, mala možnosť počas trvania BSM domáhať sa relatívnej neplatnosti
kúpnych zmlúv, ev. v tomto čase určenia, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp.
po zániku BSM domáhať sa náhrady podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o aktuálny
stav, z výpisu z LV je zrejmé, že majiteľom bytu je toho času syn žalovaného Z. K., ktorý pôvodne byt
získal na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení vecného bremena zo dňa 10.04.2015

(vklad povolený pod V-9870/15 zo dňa 12.05.2015) za dohodnutú kúpnu cenu 20.000 € s tým, že v
prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania bytu. Vecné
bremeno bolo zriadené bezodplatne. Ak by aj hypoteticky bola pripustená možnosť, že predmetný byt bol
predmetom BSM a tento žalovaný bez súhlasu žalobkyne previedol na tretiu osobu odplatným právnym
úkonom, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa doposiaľ nedovolala neplatnosti tohto

právneho úkonu, pričom vzhľadom k tomu, že s poukazom na § 40a ide o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu. K dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu urobeného v písomnej forme musí takisto dôjsť
v písomnej forme, pričom musí byť adresované všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho
úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe ustanovenej v § 101 OZ. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre

každú z dotknutých osôb v inom časovom okamihu, a to v deň, keď bol urobený právny úkon, ktorého
relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá
osoba dozvie o urobení tohto úkonu. Keďže v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a zriadením vecného bremena medzi žalovaným a jeho synom a jeho nevestou dňa
10.04.2015, je viac ako zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba žalobkyni uplynula v roku 2018. Žalobkyňa

žalobu podala v roku 2020. S poukazom na túto skutočnosť žalovaný vznáša námietku premlčania.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 11.12.2021 žalobkyňa súdu oznámila, že žalovaný R.. W. K.
dňa XX.XX.XXXX zomrel. Toho času prebieha dedičské konanie.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 01.03.2022 uviedla, že rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť
13.09.2011. Z. na N. X nadobudla so žalovaným v roku 1999, kedy sa stala jeho bezpodielovým

spoluvlastníkom. So žalovaným ho kúpili počas trvania manželstva pre rodinu a teda nepatril do
výlučného vlastníctva žalovaného. Byt žalovaný zaplatil zo spoločných peňazí. Všetky výdavky rodiny
platili zo spoločných peňazí. Žalovaný nemal výlučné zdroje. Nie je pravdou, že nemala záujem o osobu
žalovaného, navštívila ho aj v Penzióne, kde bol umiestnený. V tom čase si už skoro nič nepamätal.Nemala možnosť domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože o predaji bytu nevedela, kúpnu zmluvu
dodnes nevidela. Uviedla, že z pohľadu práva je byt na N. X v Z. v podielovom spoluvlastníctve jej a
žalovaného a ich podiely sú rovnaké. Takéto spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj po uplynutí troch

rokov od rozvodu. Podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu trvá. Jej nárok nie je premlčaný. V
závere vyjadrenia žalobkyňa zmenila žalobný návrh a aktuálne sa domáha: určenia, že byt na N. ul. X
v Z. je podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne z 1 v zmysle Občianskeho zákonníka § 149 ods. 4 a
súčasní majitelia sú povinní uhradiť žalobkyni 1 ceny bytu do troch dní. A žalovanému uložiť povinnosť
nahradiť jej trovy konania.

5. Uznesením zo dňa 12.04.2023, č.k. 9C/32/2020-72 súd rozhodol, že pokračuje v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/32/2020 s Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., W.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., ktorí sú dedičmi pôvodne
žalovaného R.. W. K..
6. Uznesením zo dňa 14.04.2023, č.k. 9C/32/2020-76 súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej
pristúpila W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z..

7. Žalovaná 2 vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uznáva.
8. Žalovaná 3 vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uznáva.
9. Žalovaný 1 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pôvodne žalobkyňa a R.. W. K. (ďalej len ,,pôvodne
žalovaný“) uzavreli manželstvo 06.12.1986 z ktorého pochádzajú dve deti a to žalované 2 a 3. Uvedené
manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 13.09.2011. Jednalo sa o v poradí druhé manželstvo

pôvodne žalovaného. Z prvého manželstva pochádzajú taktiež dve deti a to žalovaný 1 a R.. G. Z. rod.
K., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne žalovaný počas trvania druhého manželstva nadobudol do výlučného
vlastníctva byt č. XX na N. ul. X v Z.. Predmetný byt odkúpil od Hl. mesta SR Bratislava dňa 22.01.1999,
kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Právnym titulom na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného bola existencia

predchádzajúceho nájomného vzťahu a následné uplatnenie prednostného práva na odkúpenie
mestského nájomného bytu podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len ,,zákon o vlastníctve bytov“). Prednostné právo sa vzťahovalo výhradne na osobu
pôvodne žalovaného ako dediča po jeho matke ako predchádzajúcom nájomcovi, keďže bolo založené
na prechode nájmu bytu od pôvodného nájomcu, t.j. jeho nebohej matky podľa § 706 OZ. Byt bol

odpredaný Hl. mestom Bratislava za kúpnu cenu 10.770,-Sk. Po takmer štyroch rokov od právoplatnosti
rozsudku o rozvode pôvodne žalovaný dňa 12.05.2015 ako výlučný vlastník tento byt previedol na
základe kúpnej zmluvy na žalovaných 1 a 4, t.j. na svojho syna z prvého manželstva a nevestu, ktorí
neskôr dňa 18.10.2021 žalovaní 1 a 4 predmetný byt predali súčasným vlastníkom a to manželom W..
W. H., nar. XX.XX.XXXX a W.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XX, XXX XX S., L. republika.

Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe o určenie vlastníctva a vyporiadanie BSM po rozvode
zmätočne navrhuje, aby súd rozhodol, že byt
- patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodne žalovaného, ktorý medzitým zomrel,
- žalobkyni bola nahradená polovica z príjmu z predaja bytu žalovaným 1 a 4.
Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalobný návrh je zmätočný, nejasný a neúplný, pretože nie je zrejmé, čoho

sa žalobkyňa domáha. Žaloba by mala smerovať voči okruhu všetkých pasívne legitimovaných osôb
pripadajúcich v úvahu ako žalovaných, žaloba trpí nedostatkom preukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení ako zákonného predpokladu podanej žaloby podľa § 137 písm. c)
C.s.p. Žaloba je preto nespôsobilá žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky pre jej neurčitosť,
rozporuplnosť a nevykonateľnosť žalobného návrhu. Žalovaný 1 preto navrhuje žalobu v celom rozsahu

zamietnuť. Žalovaný 1 v ďalšom uviedol, že právny nárok žalobkyne k bytu nemožno uznať z
nasledovných dôvodov: Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že počas trvania manželstva s pôvodne
žalovaných kúpili do vlastníctva štátny byt na N. X v Z.. Tento byt je od prvopočiatku jeho nadobudnutia
odkúpenímodHlavnéhomestaBratislavadňa22.01.1999vovýlučnomvlastníctve pôvodnežalovaného
(podiel 1/1). Právnym titulom na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného bola

existencia jeho nájomného vzťahu, a tým aj uplatnenie prednostného práva na odkúpenie (mestského,
nájomného) bytu podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Prednostné právo sa vzťahovalo výlučne
na osobu pôvodne žalovaného ako dediča po svojej matke, keďže bolo založené na prechode nájmu
bytu od pôvodného nájomcu, t.j. jeho nebohej matky podľa § 706 ods. 1 OZ. Tvrdenie žalobkyne, že
ju pôvodne žalovaný ubezpečil, že v liste vlastníctva sú uvedení obidvaja vlastníci ako manželia je

účelové, pretože na jeho podporu neexistuje žiadny dôkaz. Uviedol, že manželstvo pôvodne žalovaného
a žalobkyne bolo rozvedené 13.09.2011, kedy zaniklo aj ich BSM. K vyporiadaniu ich bezpodielového
spoluvlastníctva nedošlo ani dohodou a nebol podaný ani návrh na vyporiadanie BSM súdom. K
vyporiadaniu BSM došlo až na základe zákonnej fikcie a to márnym uplynutím trojročnej prekluzívnejlehoty podľa § 149 ods. 4 OZ. Žalovaný 1 má za to, že najneskôr po rozvode sa žalobkyňa mala začať
zaujímať o svoj majetok, ktorý sa mal po rozvode vysporiadať. Mala sa aktívne zaujímať o svoj majetok,
resp. o práva jej patriace, ktoré si mala následne zákonným spôsobom uplatniť a presadzovať ich, čo

sa však nestalo. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa teoreticky pripustilo, že žalobkyňa v
čase predaja bytu 12.5.2015 žalovaným 1 a 4 bola podielovou spoluvlastníčkou bytu, v takom prípade
mala právny nárok domáhať sa podľa § 40a OZ relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to prevodu
vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1 a 4, čo sa však doposiaľ nestalo. K uplatneniu relatívnej
neplatnosti takéhoto právneho úkonu musí dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §

100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ, pričom je nesporné, že od predaja bytu do podania tejto žaloby dňa
14.07.2020 uplynulo viac ako 3 roky. I keď touto žalobou sa žalobkyňa tohto práva nedovoláva, mohla
sa však teoreticky domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ len do uplynutia
premlčacej lehoty, čo však neurobila. Z dôvodu právnej istoty ako aj opatrnosti žalovaný vznáša
námietku premlčania.
Žaloba v časti týkajúcej sa vyporiadania BSM, ktorej sa domáha žalobkyňa je vzhľadom na uplynutie

času od právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 13.09.2011 márnym uplynutím zákonnej trojročnej
prekluzívnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ bezpredmetná. Tým, že k vyporiadaniu BSM medzi bývalými
manželmi došlo za ich života ex lege, a to vyššie uvedenou zákonnou fikciou, je neprípustné, aby súd
opätovne rozhodoval o vyporiadaní BSM v tomto alebo akomkoľvek inom civilnom konaní v tejto veci.
Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že žalobkyňa nemá žiadny právny nárok na zaplatenie

akejkoľvek peňažnej sumy od žalovaného.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 01.12.2023 uviedla, že počas trvania manželstva v roku 1999 s
pôvodne žalovaným kúpili byt na N. X v Z.. Nadobudli ho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Kúpili ho zo spoločných peňazí. Byt nejaký čas prenajímali a príjmy z prenájmu priznávali v daňových
priznaniach, polovicu manžel a polovicu ona. Po rozvode v roku 2011 sa pôvodne žalovaný odsťahoval

do bytu na N. 8. V apríli 2018 sa dozvedela, že pôvodne žalovaný ich byt predal žalovaným 1 a 4 už v
máji 2015. Keďže k tomuto právnemu úkonu nedala súhlas, je tento právny úkon neplatný. V roku 2018
so uplatňovala svoje vlastnícke právo doporučenými listami, na ktoré nikto z oslovených nereagoval,
preto v roku 2020 podala žalobu na súd. Keďže sa o predaji bytu dozvedela v roku 2018, je 3-ročná
lehota na uplatnenie jej nároku dodržaná. Predaj a kúpu bytu považuje za pochybné, pretože dcéra

pôvodne žalovaného R.. Z. viedla v oficiálnom rozsudku, že asi v roku 2016 išli s bratom Z. pozrieť otca
a našli ho v devastovanom stave a otec sa s nimi 30 rokov nestýkal. Pôvodne žalovaný im ale predmetný
byt predal už v roku 2015. V roku 2015 žalovaný 1 nezaplatil za kúpený byt, ale z účtu jeho otca ubudli
peniaze na iný účet. Teda, akoby pôvodne žalovaný naopak kúpil byt od svojho syna Z.. Už pred rokom
2015 všetky 4 deti vedeli, že otec nie je v poriadku, že sa nedokáže o seba postarať, čo neskôr viedlo

k jeho umiestneniu do ústavu a čiastočnému zbaveniu svojprávnosti. Keďže od podania žaloby uplynuli
3 roky, byt bol predaný ďalej. Navrhla, aby súd vydal tento rozsudok:
- byt na N. X v Z. bol v podielovom že jej bývalý manžel predal byt bez jej súhlasu a v rozpore so
zákonom synovi s manželkou a vtedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
- žalobkyňa sa domáhala žalobou svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov, čím sa jej vlastnícke

právo nepremlčalo. Vlastnícke právo je nepremlčateľné.
- vzhľadom na to, že žalovaný 1 so žalovanou 4 byt odpredali ďalej, odpredali aj podiel žalobkyne, preto
je žalovaný 1 povinný uhradiť žalobkyni polovicu trhovej ceny bytu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Na pojednávaní konanom dňa 29.02.2024 súd zmenu žaloby pripustil.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom právneho zástupcu

žalovaného 1, oboznámením LV č. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.09.2011,
č.k. 16C/205/2011-10, návrhmi žalobkyne na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 03.07.2020,
25.07.2018, 29.05.2018, 26.04.2018, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 65D/130/2021,
Dnot 48/2021, listami žalobkyne zo dňa 26.04.2018, 30.04.2018, 03.07.2020, 25.07.2018, 11.06.2020,
05.12.2023, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.1999, výpisom z účtu R.. W. K. z čl. 189,

čestným prehlásením F. N. zo dňa 06.06.2024, čestným prehlásením R.. G. W. zo dňa 06.06.2024, ako
aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
13. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom,
že predmetný byt v 1 patril jej.
Kaktívnejvecnejlegitimáciiuviedla,ženapredmetnýbytmáprávnynárokaďalejktomunemáčododať.

Pokiaľ sa jedná o skutkové tvrdenia, poukazovala na svoje písomné vyjadrenia.
Jednoznačne nesúhlasí s tým, že právo predmetný byt odkúpiť mal len jej bývalý muž. Toto právo mala
aj ona.14. Právnyzástupcažalovaného1napojednávaníuviedol,žežalobkyňanemánaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení. Poukazoval tiež na skutočnosť, že je nesprávne ustálený okruh žalovaných.
Poukazoval na písomné vyjadrenia k predmetu sporu, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. Považoval

za potrebné zvýrazniť, že predmetný byt previedlo hlavné mesto do výlučného vlastníctva len pôvodne
žalovanému Právny titul vyplýva z ust. § 706 OZ. Peniaze na kúpu bytu od mesta požičal otcovi (pôvodne
žalovanému) žalovaný 1, teda syn Z.. Len pre ilustráciu, priemerná mzda na Slovensku v roku 1999 bola
10.728,-Sk. Uviedol, že sama žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že pôvodný žalovaný po rozvode
jeho prvého manželstva žil v predmetnom byte so svojou matkou, čím sa naplnilo ust. § 706 ods. 1 OZ

a pôvodne žalovaný sa stal výlučným nájomcom tohto bytu. Čo je z hľadiska právneho posúdenia tejto
veci veľmi dôležité. To prednostné právo na odpredaj bytu sa vzťahovalo len na pôvodne žalovaného.
Teda, len R.. W. K. mohol byť kupujúcim toho bytu a do budúcna výlučný predávajúci, v tomto prípade
kupujúcim- synovi Z. s manželkou W..
15. Žalovaná 3, ktorá je aj zástupkyňou žalovanej 2 uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný byt
kupovali mama s otcom spolu.

16. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2024 uviedla, že byt bol odpredaný pôvodne
žalovanému z toho dôvodu, že on jediný mal v tom byte trvalý pobyt. Nešlo o dedenie, bol to nájomný byt.
Malpretopredkupnéprávonakúputohobytu,čoniktonepopiera.Ale,výlučnýmkupujúcimmoholbyťlen
vtedy, ak by bol slobodný. A, keďže ho kúpil za trvania manželstva, stali sa bezpodieloví spoluvlastníci.
Pôvodne žalovaný tento byt kúpil pre ich rodinu. Má za to, že kataster si mal preveriť, či nie je ženatý.

No toto si nepreveril, čí, pochybil. Dôležité je, že byt sa kúpil za trvania manželstva. Ďalšie pochybenie
katastra vidí v tom, že kataster pri prevode bytu v roku 2015 mal si preveriť, že je žalovaný rozvedený
a že chýba dohoda o rozdelení nehnuteľnosti. A tak pôvodne žalovaný predal aj jej majetok. Nie je
pravdou, že na kúpu bytu pôvodne žalovanému požičal peniaze syn Z.. Pôvodne žalovaný bol stavebný
inžinier a mal veľmi slušný príjem. A, aj ona mala slušný príjem. Peňazí mali dosť. Uviedla, že žalovaný

1 s manželkou ako aj R.. Z. sú neseriózni ľudia. Zopakovala, že jej právo je nepremlčané.
17. Žalovaný 1 vo vyjadrení zo dňa 14.05.2024 uviedol, že žalovaní 1 a 4 nadobudli od pôvodne
žalovaného byt na základe kúpnej zmluvy dobromyseľne, následne ho previedli na manželov H.
dobromyseľne. Vlastnícke právo by nebolo dotknuté akýmkoľvek zrušením pôvodnej zmluvy a/alebo
kúpnej zmluvy 1 z dôvodu napr. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (aj keby takáto žaloba bola v

relevantnom čase podaná, čo nebola), nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva bol každý predávajúci
bytu oprávnený tento byt previesť na nového vlastníka. Neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy a/alebo
kúpnej zmluvy 1 by nemala žiadny vplyv na platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy 2. Žalovaný 1 ďalej
uviedol, že žalobkyňa sa okrem iného domáha nasledovného: ,,Vzhľadom na to, že žalovaný s
manželkoubytodpredaliďalej,odpredaliajpodielžalobkyne,pretoježalovanýpovinnýuhradiťžalobkyni

polovicu trhovej ceny bytu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. V tejto súvislosti žalovaný 1
uviedol, že z dôvodu právnej istoty ako aj z opatrnosti vznáša námietku premlčania peňažného nároku
žalobkyne na polovicu trhovej ceny bytu. K uplatneniu peňažného nároku malo dôjsť vo všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ, pričom je nesporné, že predmetná
premlčaciadobazačalaplynúťodpredajabytu12.05.2015auplynulanajneskôr12.05.2018.Pokiaľideo

uznanie nároku žalovaných 2,3, toto žalovaný 1 v plnom rozsahu rozporuje, pretože ide o vyhlásenie detí
žalobkyne, ktoré v tomto konaní nemajú žiadnu relevanciu. K vyjadreniu žalobkyne, že dňa 11.05.2015
bolo na cudzí účet prevedených 20.000 €, pričom žalobkyňa nevie, na účet koho odišli, žalovaný 1
uviedol, že suma 20.000 € bola prevedená, ako to vyplýva z poznámky na výpise z bankového účtu
pôvodného žalovaného na TAM, SmartFond o.p.f., čo je účet spoločnosti pôsobiacej v rámci skupiny

G. banka, a to otvorený podielový fond G. F. W., teda žalovaný 1 predpokladá, že sa jednalo o nákup
podielov v tomto fonde priamo pôvodným žalovaným. Žalobu navrhol zamietnuť.
18. Z listinných dôkazov súd zistil:
19. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.1999 súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava
ako predávajúci previedlo do vlastníctva R.. W. K. byt č. XX nachádzajúceho sa na 4. posch. na N. ul. X v

Z.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-XXXXX/XX dňa 22.01.1999.
20. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.04.2015 súd zistil, že R.. Z. K. ako predávajúci dňa
10.04.2015 predal žalovaným 1 a 4 ako kupujúcim byt č. XX nachádzajúci sa na N. ul. X v Z.. Vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 9870/15 dňa 12.05.2015.
21. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy sú vlastníkmi bytu č. XX

nachádzajúceho sa na 4. posch. na N. ul. X v Z. sú W.. W. H., nar. XX.XX.XXXX a W.. N. H., nar.
XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol
povolená pod V-31850/2021 zo dňa 18.10.2021.22. Z spisu Okresného súdu Bratislava IV súd zistil, že manželstvo žalobkyne a R.. W. K. bolo rozvedené
rozsudkom zo 13.09.2011, sp. zn. 16C/205/2011-10.
23. Právne súd vec posúdil nasledovne:

24. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa § 100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
26. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie,, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie , za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, §

145 ods. 1, § 479, § 586, § 701 ods. 1, a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.
30. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
31. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
32. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo.

33. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.
34. Podľa§149ods.2OZ,akdôjdekvyporiadaniudohodou,súmanželiapovinnívydaťsi napožiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporidali.
35. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.
36. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlokjehovyporiadaniudohodoualeboakbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovnebolo nanávrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
37. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
38. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú
sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žiliv deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa
stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

40. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
41. Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
42. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého

nájomca je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi,
ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo
spoluvlastníka domu.
43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné
vyhovieť.
44. V prvom rade súd uvádza, že všetky 3 žalobné návrhy (petity) sa týkajú

a) vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu (N. ul. X, X, XX, G. ul X, X,
X, X, X, XX, XX, XX) v Z., ma N. ulici č. vchodu X., súpis. č. XXX,
b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
c) spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch :
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 190 m2,

parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 188 m2,
parcelné číslo XXX/X druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 184 m2,
parcelné číslo XXX/X druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 175 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 212 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 178 m2,

parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 202 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 186 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 182 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 182 m2,
parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 181 m2, na ktorých je dom postavený.

45. Pokiaľ sa jedná o 1. žalobný návrh

- určiť, že byt na N. u. X v Z. bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela R..
W. K. až do roku 2018, kedy sa dozvedela, že bývalý manžel predal byt bez jej súhlasu a v rozpore so

zákonom synovi s manželkou a vtedy sa právo mohlo vykonať prvý raz (premlčanie).
Súdpoukazujenaskutočnosť,ževecnoulegitimáciou,čiužaktívnoualebopasívnou,savovšeobecnosti
v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo
právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či

účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Predmetná žaloba bola podaná žalobkyňou tvrdiac, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného
bytu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetný byt nadobudol do výlučného vlastníctva

bývalý manžel žalobkyne R.. W. K. na základe zmluvy o prevode bytu do vlastníctva uzavretej s Hlavným
mestom SR Bratislava zo dňa 19.08.1999.R.. W. K. predmetný byt kúpnou zmluvou zo dňa 10.04.2015 byt previedol na svojho syna Z. K. a jeho
manželku W. K..
Z. K. s manželkou W. K. predmetný byt kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností pod V-31850/2021 zo dňa 18.10.2021 previedli na W.. W. H. a manželku W.. N. H..
Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci
zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010
Vlastníkmi predmetného bytu sú W.. W. H. s manželkou W.. N. H., ktorí mali vystupovať ako strana
sporu na strane žalovaných.

Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné dokazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich

kategorizáciu. Ak je kritérium členenia žalobný návrh (petit), hovoríme o žalobách na plnenie a o
žalobáchurčovacích.Ustanovenie§137CSPuvádzajednotlivédruhyžalôbdemonštratívne.Inážaloba,
teda v § 137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného
práva, teda hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie
ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti.

Normatívny význam ustanovenia § 137 CSP spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre
niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý
právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného
predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Pri určovacej žalobe [§ 137 písm.
c)] znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba ) alebo či tu právo nie je

(negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu
určitéhopráva,znamenáto,ževyhovujúcirozsudokvydanýnajejzákladebudemaťdeklaratórneúčinky,
nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou.

Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na

tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda aby mal zmysel. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu
poskytovanúštátomžalobcovizaúčelomochranyjehopráv,pretojedôvodnézisťovať,čimáprežalobcu

zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak
už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v
zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho
charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy,

ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii(neexistencii)
predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto doktríny nie
je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby, ktoré
predpokladá osobitný predpis, teda kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za ojedinelých

špecifických okolností nie je vylúčené, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na určení práva
aj vtedy, ak právo už bolo porušené.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo

ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje,
ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už

nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem
musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý
právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny
záujem je súčasťou žalobného nároku. Rozhodnutie o právnom záujme, o tom, či je alebo nie je daný,je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobca nemá
povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem
vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia,

že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak
právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.
Oprávneniepodaťtakútourčovaciužalobuzakladánevyvrátiteľnúdomnienku,žeprávnyzáujemžalobcu
je daný.

Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí
poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972,
sp.zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č.75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn.

5Obdo/51/2011,sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné
závery. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný
návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu žalobcu v právnom
vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy
určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným

sporom o splnenie povinnosti). Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu
treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní
tejto otázky súdom irelevantný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy,
ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným
spôsobom. Ide predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy

má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana. Aj v prípadoch, kedy žalobca,
ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol
daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Ide predovšetkým o prípady, kedy by
žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe alebo kedy sa určovacím
výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu. Určovacia žaloba je tiež

neprípustná aj vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej
otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.

Naliehavým právnym záujmom sa zaoberal aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 20. marca 2019 sp. zn.
8Cdo/156/2018, v ktorom uviedol, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva,

prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť
určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe
žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do
dedičstva (rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 26/07, 3Cdo 44/08).

Súd sa preto v ďalšom zaoberal aj otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Potrebné preto bolo posúdiť právny záujem žalobkyne, aby bol vyhovujúci rozsudok pre ňu právne
významný teda, aby mal zmysel.
Ako už bolo vyššie uvedené, obsahom určovacej žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a

ani do budúcnosti.
Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj z formulácie 1. žalobného návrhu možno konštatovať, že žalobkyňa
už v čase podania žaloby za to, že jej právo už porušené bolo. Formuláciu žalobného návrhu na určenie,
či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť konkrétny aktuálny
právny stav v prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva do minulosti, tak ako sa to žalobkyňa

domáha vo svojom 1. určovacom návrhu, keď rozsudok určuje existenciu/neexistenciu práva ku dňu
jeho vyhlásenia.
V danom prípade nejde o žalobný návrh, ktorá rieši aktuálnu otázku.
Účelom požadovaného určenia nie je zmena osôb zapísaných ako vlastníci v katastri nehnuteľností, ale
vyplatenie polovice trhovej ceny bytu, ako to vyplýva z 3. žalobného návrhu, teda o peňažné plnenie.

Inými slovami tento žalobný návrh nie je spôsobilý žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky.
46. Pokiaľ sa jedná o 2. žalobný návrh
-určiť, že žalobkyňa sa domáhala svojho vlastníckeho práva v lehote 3 rokov, čím sa jej vlastnícke právo
nepremlčalo, vlastnícke právo sa nepremlčuje,súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani tomuto žalobnému návrhu
nie je možné vyhovieť.
Týmto žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha určenia, že sa domáhala svojho vlastníckeho práva k

bytu na N. ul. X v Z. včas, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje.
Pokiaľ sa jedná o tento žalobný návrh, súd sa preto v ďalšom rovnako zaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.
Potrebné preto bolo posúdiť právny záujem žalobkyne, aby bol vyhovujúci rozsudok pre ňu právne
významný, teda, aby mal zmysel.

Ako ž bolo vyššie uvedené, obsahom určovacej žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a
ani do budúcnosti.
Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj z formulácie 2. žalobného návrhu možno konštatovať, že žalobkyňa
už v čase podania žaloby mala za to, že jej právo už porušené bolo. Žalobným návrhom žiadala už len
konštatovať, že sa domáhala svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu včas, že toto jej žalobou
uplatnené právo a nárok sa nepremlčalo.

Ako už bolo vyššie uvedené, formuláciu žalobného návrhu je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé,
že súd má určiť konkrétny aktuálny právny stav v prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva do
minulosti, tak ako sa to žalobkyňa domáha aj v tomto svojom určovacom návrhu, keď rozsudok určuje
existenciu/neexistenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia.
Ani tento žalobný návrh nie je spôsobilý žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky.

47. Pokiaľ sa jedná o 3. žalobný návrh
- vzhľadom k tomu, že žalovaní 1 a 4 byt na N. ul. X v Z. byt odpredali, odpredali aj podiel žalobkyne,
preto sú žalobcovia 1 a 4 povinní zaplatiť žalobkyni 1 trhovej ceny tohto bytu,
súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani tomuto žalobnému návrhu
nie je možné vyhovieť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po smrti P. V. K., zomr. XX.XX.XXXX (dedičské
konanie po poručiteľke bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. D/327/1994) sa nájomcom bytu
na N. ul. X v Z. titulom prechodu nájmu stal jej syn R.. W. K. (pôvodne žalovaný).
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.08.1999 uzavretej medzi Hlavným mestom SR
Bratislavou, Primaciálne nám. 1, Bratislava ako predávajúcim a R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX ako

kupujúcim bol byt č. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu na N. ul. X prevedený do
vlastníctva R.. W. K. (pôvodne žalovaného).
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pôvodný žalovaný R.. W. K. ju ubezpečil, že v liste vlastníctva sú uvedení v
tom čase obidvaja manželia - tj. žalobkyňa a R.. W. K., na podporu tohto tvrdenia žalobkyne neexistuje
žiadny dôkaz.

Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného 1 v tom, že žalobkyňa sa mala zaujímať o svoj majetok a
tvrdenie pôvodne žalovaného si preveriť, čo neurobila.
Manželstvo žalobkyne a pôvodne žalovaného R.. W. K. bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 13.09.2011 č.k. 16C/215/2011-10 rozvedené.
Súd má za to, že keď už nie skôr, tak najneskôr po rozvode manželstva s pôvodným žalovaným sa mala

aktívne zaujímať o svoj majetok resp. práva jej patriace, ktoré si mala následne zákonným spôsobom
uplatniť a presadzovať, čo sa však nestalo.
Pokiaľ by išlo o spoločný nájom predmetného bytu manželmi, ak by bol byt prevedený do výlučného
vlastníctva iba jednému z manželov, dotknutý manžel v danom prípade žalobkyňa by sa mohla rovnako
v zmysle ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka

domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Dotknutý manžel by tak dovolaním sa relatívnej
neplatnosti spochybnil prevod bytu ako celok. Dotknutého manžela chráni aj i ustanovenie § 143
Občianskeho zákonníka, a to oveľa účinnejšie ako ustanovenie o dovolaní sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu. Keďže konajúci manžel nadobúda byt počas trvania manželstva, bude v zásade patriť
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V posudzovanej veci však žalobkyňa zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu zo dňa
11.08.1999 nenapadla. Teda, nedomáhala sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu len v prospech
pôvodne žalovaného R.. W. K.. K uplatneniu relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu musí dôjsť
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101
Občianskeho zákonníka, pričom je nesporné, že táto doba dávno uplynula.

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka sa považuje za platný (so všetkými právnymi následkami z neho vyplývajúcimi),
pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba) saneplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny
úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc).
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že pôvodne žalovaný R.. W. K. zmluvou o

prevode vlastníctva bytu a zriadení vecného bremena zo dňa 10.04.2015 predmetný byt previedol do
vlastníctva synovi z prvého manželstva a jeho manželke, v tomto konaní vystupujúcim ako žalovaný 1
a žalovaná 4.
Opätovne, v prípade, ak sa žalobkyňa považovala za podielovú spoluvlastníčku predmetného bytu mala
možnosť, mala sa v takomto prípade domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to, prevodu

vlastníckeho práva k bytu z pôvodne žalovaného R.. W. K. na žalovaných 1 a 4, Z. K. s manželkou W., čo
neurobila. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedené úkony boli vykonané
bez jej súhlasu (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale nepredložila súdu rozhodnutie o vyslovení
neplatnosti týchto právnych úkonov (neplatnosti je možné domáhať sa v 3-ročnej premlčacej lehote ,
ktorá plynie od momentu uzavretia (podpísania) samotnej zmluvy), t.j. dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu je možné len v zákonom stanovenej lehote, ktorá je všeobecne tri roky od okamihu, keď

sa o takej neplatnosti účastník dozvedel, ale nie neskôr ako do troch rokov od uzatvorenia samotného
právneho úkonu. Táto lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti je premlčacia doba a ak sa premlčí,
právo domáhať sa neplatnosti zaniká.
V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že manželstvo žalobkyne a pôvodne žalovaného R.. W. K. bolo
rozvedenérozsudkomtunajšiehosúduzodňa 13.09.2011,č.k.16C/205/2011-10. Rozsudoknadobudol

právoplatnosť dňa 23.09.2011.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa
manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Žaloba je preto uplynutím prekluzívnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov tiež bezpredmetná, keď tým, že k vyporiadaniu BSM medzi bývalými manželmi došlo za ich

života ex lege, a to vyššie uvedenou zákonnou fikciou, je neprípustné, aby súd opätovne rozhodoval o
vyporiadaní BSM v tomto alebo akomkoľvek inom civilnom súdnom konaní.
Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha zaplatenia 1 trhovej hodnoty bytu č. XX N. ul. X v Z. od žalovaných
1 a 4, je takýto nárok žalobkyne nedôvodný. Neexistuje totiž žiadny právny titul na to, aby žalovaní 1
a 4 jej 1 trhovej hodnoty vyplácali.

Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa si poťažne vrátenie 1 kúpnej ceny za predmetný
bytobdržanejodžalovaných1a4zasplneniazákonnýchpredpokladovmohlauplatňovaťvočibývalému
manželovi R.. W. K. s odôvodnením, že sám predal žalovaným 1 a 4 aj jej majetok (sporný byt). Aj v
tomto prípade však uplynula 2 ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by si žalobkyňa pohľadávku voči poručiteľovi

R.. W. K. uplatnila v rámci dedičského konania po ňom.
Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie 1 trhovej ceny bytu od žalovaného 1 a 4 súdu uvádza,
že dňa 12.05.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe kúpnej
zmluvy, v ktorej pôvodne žalovaný R.. W. K. ako výlučný vlastník byt previedol na základe kúpnej zmluvy
na žalovaných 1 a 4. K uplatneniu peňažného nároku malo dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej

dobe podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, pričom premlčacia lehota začala
plynúť odo dňa predaja bytu 12.05.2015 a uplynula najneskôr 12.05.2018.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p v spojení s § 262 C.s.p.
a žalovanému 1, ktorý mal úspech v konaní, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Žalovaným 2, 3 a 4 súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s

týmto konaním im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.Vodvolanízktoréhomábyťzjavné,ktorémusúduje určené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosledujea
ktorémusíbyťpodpísanéadatovanéa ktorémusíbyťpredloženéspoluspotrebnýmpočtomrovnopisov
a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie.