Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201992
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky, ktorá návrh podala: W.
E., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H., právne zastúpenej JUDr. Petrom Troščákom, advokátom
so sídlom Hlavná 50, Prešov proti manželovi: H. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H.,
právne zastúpený SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, v konaní o rozvod manželstva a

úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej: I. E., narodená XX.XX.XXXX, zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 29P/60/2024 - 125 zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV., VI ., VII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29P/60/2024 - 125 zo dňa 11.11.2024 rozhodol tak, že:
„I. Manželstvo účastníkov W. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v H., ktoré je zapísané v knihe manželstiev E. úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Odporca- manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou 380,00

Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou I. takto:

- každý párny týždeň v roku v pondelok a v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a od piatka párneho

týždňa od 15.30. hod. do nedele do 18.00 hod.,- v nepárnom týždni v stredu a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme
v určený čas v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po uplynutí
dohodnutého času ju odovzdá pred miestom bydliska matky,

- matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k stanoveniu výšky výživného pre maloleté dieťa na čas po rozvode
manželstvaodôvodňujepodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,žiadenzúčastníkovnemánárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Zo skutočného stavu zisteného súdom vyplynulo, že maloletá navštevovala v čase podania návrhu

jasle, neskôr od septembra 2024 navštevuje materskú školu. Maloletá je zdravá, prekonáva bežné
detské ochorenia. Vo vzťahu k pomerom otca konštatoval súd, že otec pracuje ako profesionálny vojak,
jeho príjem je 2 500,00 Eur mesačne. Výdavky otca sú 250,00 Eur nájom, 340,00 Eur hypotéka, ide o
byt, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, 70,00 Eur životné poistenie, 150,00 Eur investovanie do akcií
a rôznych fondov, 200,00 Eur výdavky drogéria, hygienické potreby, pričom uviedol, že v tejto sume

sú vedené aj bežné opravy v rámci bytu, 150,00 Eur pohonné hmoty, 100,00 Eur údržba auta, 180,00
Eur ročne PZP, 100,00 Eur telefón, TV, internet, 45,00 Eur plyn a elektrina. Otec uviedol, keďže matka
tvrdila, že prevádzkuje pneuservis, že tento už neprevádzkuje, prevádzkuje ho jeho matka a je skôr
zatvorený ako otvorený. Otec uviedol, že v investičných fondoch má nasporenú sumu asi 5000,00 Eur.
Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel Opel O. a T. s rokom výroby 1995. V minulosti prevádzkoval

autoumývareň, v súčasnosti uvádzal, že nie. Má prenajatú garáž, kde má stroje z bývalej umývarky
a poskytuje umytie známym, ktorí mu prenajali garáž. Manželka od marca 2024 nežije v spoločnej
domácnosti, odišla do prenajatého bytu. V súčasnosti zaňho uhrádza nájom 600,00 Eur. Spolu s matkou
v danom byte bývajú dve jej staršie deti a mal. I.. Matka od februára 2024 pracuje v spoločnosti T. s.r.o. a
jej príjem je 615,00 Eur mesačne, k tomu poberala rodičovský príspevok 470,00 Eur do troch rokov veku

maloletej, teda do septembra 2024. Od septembra rodičovských príspevok nepoberá. Zaplatila ročne
ZRPŠ 40,00 Eur, výtvarná 15,00 Eur. Ďalšie mesačné výdavky matky sú 33,00 Eur sporenie, staršej
dcére platí 8,00 Eur stravné, 50,00 Eur záloha na začiatku školského roka, 15,00 Eur ZRPŠ ročne, 50,00
Eur pomôcky. Starší syn matky je u otca, matka výživné naňho neplatí, ani nedostáva výživné na staršiu
dcéru.

5. Súd rozhodnutie o rozsahu výživného odôvodňuje tým, otec deklaroval svoj príjem ako profesionálny
vojak a minimálne príjmy uvádzal z podnikania, ktoré je v súčasnosti vedené na jeho matku. V súčasnosti
nebolo náležite preukázané, žeby mal otec iné príjmy. Pri určovaní výživného, súd prihliadol na potreby
maloletého dieťaťa, na skutočnosť, že síce v júni dieťa navštevovalo jasle, avšak od septembra je dieťa

v materskej škôlke, kde má matka výdavky už len 85,00 Eur mesačne. Súd prihliadol na skutočnosť, že
otec má upravený styk počas víkendu, avšak aj počas pracovného týždňa. Súd vychádzal z toho, že
maloletá je zdravá a vzhľadom na jej vek a potreby je výživné vo výške 380,00 zodpovedajúce. Podľa
odporúčacích tabuliek, podľa príjmu otca by výživné malo byť určené do 450,00 Eur mesačne, vzhľadom
však na upravený styk, aj cez pracovný týždeň, súd určil výživné 380,00 Eur. Súd neurčoval sporivú

časť výživného, keďže určené výživné pokryje mesačné výdavky matky na maloletú, a tiež súdu otec
nepredložil účet, na ktorý by sporivá čiastka mala byť hradená.

6. Právne svoje rozhodnutie súd vo vzťahu k stanoveniu rozsahu výživného odôvodňuje s poukazom na
ustanovenie § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimo sporového poriadku.

III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o výživnom (výrok IV. a VI.) podala
odvolanie matka. Matka namieta, že rozsudok je zjavne svojvoľný, nepreskúmateľný a arbitrárny.
Nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že súd určil neprimerane nízke výživné s poukazom na to, že otecmá nadštandardné príjmy z dvoch zdrojov, a to z podnikania a z príjmu profesionálneho vojaka. Otec
nepoprel príjem z podnikania popri služobnom pomere, a teda bol povinný vychádzať z príjmu, že ide o
príjem z účtu takýchto príjmov. Súd sa má riadiť vyšetrovacou zásadou. Otec nepredložil dôkazy o výške

svojich príjmov a majetkových pomerov. Ma súd ísť na fikciu jeho príjmov. Poukazuje na rozhodnutie
6Cdo/107/2022, dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni, súd nesprávne zisťoval a nesprávne
ustálil výšku potrieb maloletého dieťaťa. Príjmy otca sú vysoko nadštandardné a nie je preskúmateľné
rozhodnutie súdu vo vzťahu k neustáleniu tvorby úspor. Navrhuje, aby bol zmenený rozsudok s tým,
že otec bude zaviazaný prispievať na sumu maloletej 650 € na bežné výživné a na sporivú časť 150

€ mesačne.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o výživnom (výrok IV. a VI.) podal odvolanie
otec. V podanom odvolaní namietal, že podľa jeho názoru rozsudok je nepreskúmateľný a to v časti,
v ktorej súd argumentuje v prospech nezriadenia sporivej čiastky výživného pre maloletú I.. Ďalej súd
nesprávne právne vec posúdil pokiaľ posudzoval schopností a možností povinného. Súd sa nevyrovnal

so skutočnosťou rozhodujúcou pre určenie výšky výživného, a to je konkrétne rapídny nárast splátky
hypotekárneho úveru, ku ktorému predložil aj potvrdenie. Žalovaný berie na vedomie prihliadnutie súdu
na jeho styk, ako aj na zmenu výdavkov, avšak súd opomenul zohľadniť na pojednávaní deklarované
zvýšenie nákladov na bývanie povinného. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok a zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne a sporivou časťou 100 € mesačne alebo

alternatívou bežného výživného 280 € a 100 € mesačne.

10.Kodvolaniuotcabolopodanévyjadreniematky,ktoráuviedla,žepovažujeodvolaniezanedôvodnéa
účelové. Zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch. V ďalšom vyjadrení poukazuje na to, že u otca došlo
k zvýšeniu príjmu v sume okolo 4000 € mesačne a viac a navrhuje, aby bolo doplnené dokazovanie, bol

vyžiadaný opis mzdového listu za rok 2025 ako aj oznámenie o výške platu za rok 2025 a 2024.

11. K odvolaniu matky bolo podané vyjadrenie otca, ktorý považuje odvolanie matky za nedôvodné,
účelové a tendenčné. U otca nie je dôvod na aplikáciu predpokladaného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Nie je pravdou, aby otec nepreukázal svoj príjem. Otec nemôže nijakú inú činnosť vykonávať,

môže vykonávať až po pracovnej dobe nie počas niečo ďalším limitujúcim faktorom, zarobiť si peniaze
nad rámec mzdy. Počas roka 2023 to bola navrhovateľka, ktorá prevádzkovala pneuservis a vie dobre
aké sú príjmy z tejto živnosti. Poukazuje na príjmy zo živnosti matky, navrhuje rozhodnúť v súlade so
svojím odvolacím návrhom. Boli predložené dopĺňacie listiny v odvolacom konaní, a to daňové priznanie
k dani z príjmov fyzických osôb L. E. za rok 2024 a súhlas menovanej so sprístupnením daných údajov

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario a zistil, že neboli v danej veci splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho
napadnutej časti lebo zmenu. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov považuje skutočný stav

za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny
procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň
nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V

prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého
účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd
zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané

skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté dieťa na čas po
rozvode manželstva tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie alebo v zmysle návrhu maky alebo otca.

16. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu súd prvej inštancie reflektoval prislúchajúcu právnu
úpravu, tú však následne nie dostatočným spôsobom v preskúmavanej veci aplikoval. V kontexte

uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov
súdu prvej inštancie. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania
vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným.

17. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

18. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

19. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

22. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z
odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča.
Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných

mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný
stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej
povinnosti zabezpečiť deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných
potrieb.

23. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd
nevychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.

24. Súd svoje rozhodnutie o výške výživného pre maloletú na čas po rozvode odôvodňuje tým, že
vychádzajúc z príjmu otca, ktorý deklaroval príjem ako príjem profesionálneho vojaka a minimálne príjmy
z podnikania a vzhľadom na oprávnené výdaje maloletého dieťaťa a rozsah styku otca s maloletou,
stanovil výživné vo výške 380 € mesačne ako bežné výživné. Sporivú čas výživného neurčoval, keďže
určené výživné pokryje mesačné výdavky a súdu otec nepredložil účet, na ktorý by sporivá čiastka mala

byť hradená.

25.Danérozhodnutie,resp.danéodôvodnenierozhodnutianespĺňakritériapredostatočnéodôvodnenie
súdneho rozhodnutia preto, aby odvolací súd pristúpil k prieskumu správnosti stanoveného výživného.V rozhodnutí pri stanovení vyživovacej povinnosti absentuje zistenie príjmu otca za potrebné a rozhodné
obdobie pre stanovenie správneho a zákonného rozsahu výživného pre maloleté dieťaťa Z bodu
22 súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd prihliadol na príjem otca ako profesionálneho vojaka a na

jeho príjmy z podnikania. Konštatovanie súdu nezodpovedá záverom, ktoré vyplývajú zo skutočného
stavu navyše ten záver súdu je nepreskúmateľný predovšetkým v časti minimálnych príjmov otca z
podnikania. V tejto súvislosti je dôležité, aby súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie a dôsledný
výsluch otca ako účastníka konania, prípadne výsluch jeho matky, ktorá realizuje výkon daného
živnostenského oprávnenia, keďže za rok 2024 podala matka otca daňové priznanie k dani z príjmov

fyzickej osoby. Táto skutočnosť nie je ani sporná medzi účastníkmi konania. Je potrebné venovať tak
náležitú pozornosť tvrdeniam matky, že naďalej túto činnosť v skutočnosti prevádzkuje otec respektíve,
že otec má príjmy z tejto činnosti, čo otec nepopiera. Takýto záver prijíma aj súd prvej inštancie.
Napriek tomu nie je v rozhodnutí súdu tento príjem nijakým spôsobom definovaný. Príjem otca nie je
stanovený tak, aby bol preskúmaný odvolacím súdom ako skutočný a reálny príjem povinného rodiča.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v danom smere nepreskúmateľné, mimo iného aj v tom, že súd

pri posudzovaní schopností a možností otca, ako povinného rodiča nevzal do úvahy všetky potrebné
hľadiska a v dôsledku absencie vyššie uvedených zistení nemohli byť tie majetkové pomery otca,
teda jeho schopnosti a možnosti náležite vyhodnotené odvolacím súdom. Nie je prijateľné, aby súd
nezohľadnil všetky rozhodné a relevantné hľadiská pre posúdenie veci a ucelene sa nevysporiadal s
týmiokolnosťami,ktorévpriebehukonaniavyšlinajavo.Týmtopožiadavkámnezodpovedáodôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k teda skutočným príjmom, schopnostiam a možnostiam
povinného rodiča, kedy súd len konštatuje, že má minimálne príjmy otec podnikania, ale všetkým ďalším
okolnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie toho v akej výše je daný príjem. Vyžaduje sa teda, aby
súd stanovil a ustálil príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem z čoho možno usudzovať, že ide
o čistý príjem otca, z ktorého možno následne určovať rozsah výživného.

26. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu nie je preskúmateľné ani pri vyjadrení dôvodov,
prečo súd nestanovil výživné na tvorbu úspor pre maloletú. Záver súdu, že nestanovuje výživné na
tvorbu úspor z dôvodu, že náklady maloletej sa pokryjú bežným výživným, nie sú nateraz správne. V
tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že výživné sa určuje ako celok pričom spôsob stanovenia výšky

uvedie súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri stanovení výživného zo strany povinného rodiča, ak
súd zaviaže posielaním sumy na tvorbu úspor, realizuje sa to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý
doteraz neexistoval a bol tento účet zriadený rodičom, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Druh účtu zákon neurčuje. Záver súdu, že bolo povinnosťou otca účet predložiť už v čase
rozhodovania súdu je nesprávny. Súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že bolo povinnosťou otca

zriadiť osobitný účet v prípade tvorby úspor a teda jedným z dôvodov pre nepriznanie tvorby úspor
má byť zrejme aj táto skutočnosť. V súlade s ustanovením § 63 ods. 3 totiž ak súd uloží povinnému
rodičovi, aby prispieval na tvorbu úspor, tak uloží to povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Znamená to teda, že v prípade ak súdy rozhodujú o danej povinnosti

prispievať na tvorbu úspor jednoznačne v zmysle zákonnej dikcie je tento osobitý účet povinný zriadi
rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade matka. Táto okolnosť nie je
sporná. Daný záver súdu tak neobstojí. Je treba ešte uviesť, že bežnou praxou súdov v prípade, ak
teda ukladajú povinnosť rodičovi prispievať na tvorbu úspor pre maloletého, vo výrokovej časti sa otázky
práve zriadenia účtu riešia spôsobom tak, že súd uloží rodičovi, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej

starostlivosti povinnosť v určitej lehote plynúcej od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave
tentoosobitýúčetnamenomaloletého.Stým,žeidentifikačnéúdajezriadenéhoúčtuoznámipovinnému
rodičovi, ktorý má platiť výživné na tvorbu úspor opäť so stanovením lehoty napr. po zriadení z účtu.

27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za

odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Ustanovenie § 63 ods.3 Zákona o rodine týkajúci sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú
všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené
potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečenímzdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude
tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného
rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp.zn. III. ÚS 154/2016). Zmyslom a

účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust.§ 62 Zákona o
rodinejepokrytievšetkýchaktuálnychmesačnýchpotriebdieťaťa.Súdpretourčujebežnévýživnévtakej
výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb
dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami bežné výživné nemá
slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho

súčasnú spotrebu. Z toho dôvodu sa výživné určené na tvorbu úspor poskytuje nad rámec aktuálnych
mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium,
zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Výška sumy,
ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinného rodiča, od jeho
schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič nebude platiť len bežné
výživné, ale sa bude podieľať aj na tvorbe úspor.

29. Pokiaľ ide o výdaje na maloleté dieťa tak súd konštatuje, že prihliadol na potreby dieťaťa na to,
že dieťa navštevovalo jasle, avšak od septembra je materskej škôlke, kde má matka výdavky len 85 €
mesačne. Zo zistení skutočného stavu vyplýva, že náklady na maloletú sú teda náklady od septembra
2024 v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia ako je stravné a školné. Súd teda konštatuje vek

maloletého dieťaťa. Je potrebné podotknúť, že pri ustálení odôvodnených potrieb maloletej sa vyžaduje
základná konkretizácia výdavkov na maloletú I.. Nevyžaduje sa samozrejme presná špecifikácia
výdajov. Nemožno totižto od matky vyžadovať presné vyčíslenie výdavkov na stravu, ošatenie, obuv
či hygienické potreby a za tým účelom si odkladať účtovné doklady pre potreby ich preukázania v
konaní o určenie vyživovacej povinnosti. Každopádne je potrebné, aby sa výdaje zadefinovali a

uviedli sa prípadne špecifické výdavky, ktoré by odôvodňovali posudzovať mal. deti odlišne od detí
v porovnateľnom veku. Nemožno opomenúť skutočnosť, že matka hradí výdaje, súvisiace s bývaním,
na ktorých by sa pomerne mala podieľať aj maloletá. Danú okolnosť súd prvej inštancie zohľadňuje .
Zároveň matka hradí nákup všetkých bežných potrieb domácnosti, napr. pracie prostriedky, upratovacie
prostriedky či náhodile sa vyskytujúce výdavky.

30. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal
zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.

31. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Z vyššie opísaných dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku v napadnutých výrokoch
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

34. Za situácie splnenia procesných podmienok konania je po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie
náležite zaoberať sa predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré

predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie
súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle
hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).