Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123241898
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123241898.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Capital & Financial

Protection, s.r.o., so sídlom Zimná 4, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 835 765, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava,
IČO: 36 847 143, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 018 22 Pružina, o zaplatenie
3.541,53 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3.546,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 838,83 eur zastavuje.
III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania o podanej žalobe proti žalobcovi v rozsahu

100 %.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na základe vzájomnej žaloby sumu 838,83 eur a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd vzájomnú žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
VI. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania o podanej vzájomnej žalobe proti žalovanému
v rozsahu 52,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 26.868,19 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu

odôvodnil tým, že dňa 17.06.2016 žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o obchodnom zastúpení ID
č. 214 000 014 184 - 101289 (ďalej len „Zmluva“). Dňa 21.04.2022 žalobca so žalovaným uzatvorili
písomnú dohodu, ktorou bola spolupráca a aj Zmluva ukončená dohodou ku dňu 21.04.2022. Zároveň
žalobca so žalovaným v súvislosti s predmetnou Zmluvou uzavreli dňa 27.04.2021 zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bola peňažná suma vo výške 1.721,71 € (ďalej len „Pôžička“). Predmetná pohľadávka
žalobcu pozostáva z: nároku žalobcu na vrátenie storna provízií, na ktoré žalovanému ako obchodnému
zástupcovi zanikol nárok, a ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť v zmysle ustanovenia čl. V. ods.

13. Zmluvy. Storno provízie v zmysle Províznej zostavy predstavujú sumu 2.627,76 eur. Následne
došlo zo strany žalobcu k jednostrannému započítaniu pohľadávky žalovaného, predstavujúca jeho
zmluvný nárok na vyplatenie dosiahnutých provízií v sume 1.657,23 eur. Pohľadávka žalobcu z tohto
titulu predstavuje sumu vo výške 970,53 eur. Špecifikácia stornovaných provízií a provízií, ktoré boli
započítané, je obsahom províznej zostavy, ktorú žalobca prikladá. Provízna zostava je dôkazom k
tomuto návrhu predkladaným zo strany žalobcu, ktorý podľa ustanovenia čl. V ods. 17. Zmluvy je
relevantným a hodnoverným dôkazom pre vymáhanie pohľadávok žalobcu, pričom je povinnosťou

žalovaného preukázať prípadný nesúlad údajov. Nároku žalobcu na vrátenie preddavkov na províziu,
na ktorej vyplatenie žalovanému nevznikol nárok, v súlade s ustanovením čl. III ods. 5. Zmluvy, a to
preddavok v sume 270,- eur vyplatený dňa 08.04.2022, preddavok v sume 400,- eur vyplatený dňa
27.01.2022 a preddavok v sume 600,- eur vyplatený dňa 02.12.2021, t.j. pohľadávka žalobcu z tohtotitulu predstavuje sumu celkom vo výške 1.270,- eur; nároku žalobcu na vrátenie Pôžičky celkom v sume
vo výške 1.300,- eur, nakoľko z predmetnej Pôžičky boli zápočtom oproti splatným províziám uhradené
iba prvé štyri splátky spolu v sume 421,71 eur, dňom splatnosti piatej splátky, t.j. dňom 20.09.2021 sa

celý dlh stal splatným. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa §369 ods. 2 a § 369a
Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z. podľa aktuálnej zákonnej úrokovej sadzby vo výške 8% ročne od 21.09.2021
do zaplatenia.
2. V spore bol vydaný dňa 09.03.2023 platobný rozkaz. Po doručení platobného rozkazu a žaloby sa

žalovaný k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.08.2023 v rámci ktorého uviedol, že predmetnú
žalobu žalobcu popiera v plnom rozsahu. Skutočnosti uvedené v tejto žalobe sa nezakladajú na pravde.
Túto žalobu preto neprijíma a absolútne odmieta. Zároveň tento dlh neuznáva.V tejto veci ho mimosúdne
so spoločnosti Capital & Financial Protection ani nikto, nikdy nekontaktoval. Vyjadrenie k zmluve o
tzv. „pôžičke: je v prvom rade veľmi dôležité uviesť, že predložená zmluva o pôžičke je len fiktívna,
slúžila výlučne IBA ako akýsi zastierací manéver. To, čo sa uvádza v danej zmluve, nebolo nikdy

v skutočnosti spoločnosťou Capital & Financial Protection s.r.o zrealizované. Fyzicky mu spoločnosť
Capital & Financial Protection s.r.o nikdy žiadnu sumu 1 721,71 eur nepožičala, nikdy žiadnu takúto
sumu od tejto spoločnosti neprevzal a toto s plnou vážnosťou čestne prehlasuje. Neexistuje žiadny
doklad - a ani on osobne žiadny doklad nepodpisoval (príjmový / výdavkový) o prevzatí takejto sumy v
hotovosti, ani takáto suma nebola nikdy spoločnosťou odoslaná na môj účet. Zámer spoločnosti žalobcu

bol zrejme už dopredu jasný – urobiť fiktívnu zmluvu, nič mu nedať, počkať 2 roky a potom ho žalovať o
obrovské úroky (až učebnicový príklad bieleho koňa). Pretože keď sa aj neskôr, o nejaký čas, na danú
zmluvu pýtal, bolo Dôkazom, že sa jedná o fiktívnu zmluvu o pôžičke je aj to, že až do dnešného dňa odo
mňa nikto nič nepýtal. Je to však logické - pretože žiadna taká suma mi ani nikdy požičaná nebola. O
výške „akože dlžnej sumy sa dozvedel prvý krát až od súdu. Touto fiktívnou „zmluvou o pôžičke", ktorú

podpisoval vo finančnej tiesni, pod nátlakom a na základe klamlivých skutočnosti, bol spoločnosťou
Capital & Financal Protection s.r.o zavedený a podľa aj uvedený do omylu (naplnenie skutkovej podstaty
trestnéhočinuzrejme objasníažvyšetrovanieorgánovčinnýchvtrestnomkonaní).VspoločnostiCapital
& Financial Protection s.r.o. prešiel tým najhorším odmeňovaním vo svojom živote (ak sa to dá vôbec
nazvať odmeňovaním, alebo príjmom) a takmer skončil na ulici. Bol obeťou systematického porušovania

zmluvy o obchodnom zastúpení a po jeho požiadavkách na riadne vyplácanie provízií sa táto situácia
ešte zhoršila. Z tohto dôvodu nakoniec aj spoluprácu s Capital & Financial Protection ukončil. To, čo
Capital&FinancialProtectionuvádzavosvojejžalobe,súbludy.Tietonezmyslynemôžežiadnedokázať,
pretože sa to jednoducho nikdy nestalo (pobavila ma excelovská tabuľka, kde si každý môže napísať
čo chce...). Sumy tak, ako sa uvádza v žalobe a jej prílohách, mu za predmetné zmluvy klientov neboli

nikdy vyplatené (vie predsa, čo, kedy a za čo mi prišlo na účet - nedá sa spochybniť). Za určité zmluvy
to boli len almužny (polovica, alebo tretina z toho, čo mi mali dať), za iné som peniaze nevidel vôbec
(ako napr. za klientku Marcelu Hosni). Capital & Financial Protection s.r.o. si tzv. storno, ak vzniklo,
strhávala pravidelne z jeho provízií vo vysokých čiastkach - napriek sľubu, že mi nestrhnú viac, ako
100 €/ mes. Tento sľub však nebol nikdy dodržaný - ani len jeden krát. Provízie mu boli zadržiavané

svojvoľne,vobrovskýchobjemoch(rádovovstovkácheur)ibapodľatoho,akosaktovyspal.Spoločnosti
k dnešnému dňu nielenže nič nedĺži, ale Capital & Financial Protection s.r.o má voči nemu dodnes
nevysporiadané záväzky v sume cca: 3 546 eur na nevyplatených províziách (jedná sa aj o klientov, ktorí
nie sú v žalobe uvedení). Áno, chápete to správne - to, čo mi už raz zobrali - a teda nikdy mi nevyplatili
– pýtajú odo mňa znovu. Šialené. Pravdivosť mojich tvrdení si je veľmi jednoduché overiť - Capital &

Financial Protection nemôže žiadne preukázať, že mi vyplatili sumy, ktoré uvádzajú. Ak má Capital &
Financal Protection s.r.o dôkazy, ktoré jasne potvrdzujú: či a kedy mi poslali, alebo inak poskytli sumu 1
721,71 eur, ako pôžičku, kedy mi vyplatili presné sumy v takej výške, ako uvádzajú v žalobe, nech takéto
dôkazy predložia. Ako nespochybniteľný dôkaz prikladám svoj výpis účtu, ako aj sumár nevyplatených
provízií, kde môžete vidieť všetky sumy mne poukázané spoločnosťou Capital & Financial Protection za

posledné 3 roky (od r. 2020). Nielenže tam nefiguruje suma 1 721,71 eur (uvedená v „zmluve o pôžičke"
– osobne a v hotovosti som takúto sumu nikdy neprebral), ale ani žiadna suma, ktorú Capital & Financial
Protection s.r.o odo mňa v tejto klamlivej žalobe žiada. Kde je suma 4 x 393 € (teda spolu cca: 1 600
eur) za klientku C. D.? Kde je suma 608 eur za klientku p. C.? Kde je suma 1048 eur za klienta p. E.?
Kde je suma 1048 eur za klientku p. F.? Tieto sumy som nikdy nevidel. Ak mi ich strhli, ako „storno",

prečo ich pýtajú znova? Ak mi ich nestrhli, nech dokážu, kedy a ako mi ich vyplatili. Veľmi dôležitý je
aj fakt, že nie všetky zmluvy klienti zrušili - a tie trvajú dodnes. Je úsmevné, že mne vyplatené sumy
spoločnosťou Capital & Financal Protection s.r.o. ani dokopy za 3 roky spolu nepredstavujú sumu, ktorú
odo mňa žiadajú v žalobe. Vážený súd, nie je konfliktný, ani pomstychtivý človek. Tá firma mu dĺži veľképeniaze - no nikdy ich neriešil, žiadne im neškodil, ani len neohováral, nežaloval ich na súde, ani nič
od nich nevymáhal. Bol som rád, že odtiaľ po tom všetkom, čo si tam zažil, odišiel. Ale že firma, ktorá
mu dĺži peniaze, ho popri svojich pochybných praktikách bez akejkoľvek chrbtovej kosti ešte aj zažaluje

a na základe klamstva a bludov bude pýtať, čo mu nikdy nedala -tak toto je prerazenie absolútneho (a
podľa môjho názoru podvodníckeho) dna...Týmto žiada Okresný súd v Trenčíne, aby celú vec zrušil,
ako nedôvodnú (možno aj zvážil trestnoprávne následky za zavádzanie súdu spoločnosťou Capital &
Financal Protection s.r.o, ako aj za jej pokus o neoprávnené obohacovanie sa na obyčajných ľuďoch) a
zamietol predmetnú žalobu v plnom rozsahu. Zároveň žiada o vydanie platobného rozkazu na zaplatenie

sumy 3 546 eur, ktorú mi má spoločnosť Capital & Financial Protection s.r.o vyplatiť z dôvodu dodnes
neuhradených provízií. Verí, že súd, ako nezávislý orgán výkonnej moci a spravodlivosti aj v tomto
prípade ochráni svojich občanov SR pred podvodnými praktikami takýchto firiem. Koniec koncov - kde aj
inde sa môže obyčajný človek bez majetku dovolať spravodlivosti. Sumár mnou uzavretých zmlúv a mne
nevyplatených, zadržaných provízií spoločnosťou Capital & Financial Protection s.r.o December 2021:
klient p. C., zmluva uzavretá 18.12.21 (platba klienta 50€/ mes.) = mal som dostať 608 eur, Klient p. G.,

zmluva uzavretá 20.12.21 (platba klienta 80 €/ mes.) = mal som dostať 872 eur, spolu mal dostať: 1480
eur, 28.1.22 som dostal: 400 eur, dlh voči mne: 1 080 eur, november 2021: Klient p. F. - zmluva uzavretá
29.11.21 (platba klienta 100 eur / mes.) = mal som dostať 1 048 eur, som dostal: 600 eur, Dlh voči mne:
408 eur, Február / Marec 2021 Klient p. E. - zmluva uzavretá Marec 2021 (platba klienta 100 eur / mes.)
= mal som dostať 1 048 eur, 29.3.2021 som dostal: 562 eur, Dlh voči mne: 486 eur, H./ C. XXXX C.

D., 13.2.2020 uzavreté 4 zmluvy (platba klienta po 50€eur/ mes.) = mal som dostať 1 572 eur, dostal
som: 0 eur, dlh voči mne: 1 572 eur, Mne nevyplatené provízie dokopy spolu za celé obdobie: 3 546 eur.
Túto sumu mi spoločnosť Capital & Financial Protection s.r.o dodnes dlží. Týmto čestne prehlasujem,
že namiesto riadnych provízií, ktoré mi na základe vykonanej práce (uzavretých zmlúv s klientmi) mala
spoločnosť Capital & Financial Protection s.r.o zmluvne vyplatiť, mi s rôznymi výhovorkami posielala len

chabé almužny pod hranicou životného minima (čo bolo neúnosné), čím mi spôsobila škodu min. 3 546 €
na dodnes nevyplatených či keď' neustále sľúbených „rob, rob ďalej, potom tí to doplatíme") províziách.
Dokonca niektoré klientské zmluvy, uvedené v tejto vyfabulovanej žalobe, mi ani nikdy neboli vyplatené.
I z tohto dôvodu a na základe (podľa môjho názoru) nekalých praktík tejto spoločnosti voči mojej osobe,
zvážim ďalšie právne kroky a to i v trestnoprávnej rovine, vrátane podnetu na NBS.

3. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 17.10.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, k zmluve o
pôžičke že žalovaný uvádza, že žalobca žalovanému sumu 1.721,71 eur nepožičal a takúto sumu od
žalobcu nikdy neprevzal. Podľa tvrdení žalovaného neexistuje žiaden doklad o prevzatí takejto sumy
v hotovosti a ani táto suma nebola nikdy žalobcom odoslaná na jeho účet. Tvrdenia žalovaného sú
nepravdivé a skreslené a tieto popiera. Žalovaný bol podriadeným finančným agentom žalobcu a bol

platený percentuálne z výkonu sprostredkovaných produkčných zmlúv. Provízie mu boli vyplácané na
základe províznych zostáv. V roku 2020 mal žalovaný slabú činnosť, bola mu vygenerovaná jediná
provízna zostava v mesiaci 3/2020. Následne, vzhľadom ku skutočnosti, že jeho nová produkcia
nestačila na započítanie jeho storien za stornované zmluvy, sa mu každý mesiac jeho dlh voči žalobcovi
prehlboval. Dňa 27.04.2021 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Zmluva o pôžičke (ďalej

len ,,Zmluva o pôžičke“) na sumu 1.721,71 eur, ktorá bola uzavretá z titulu, že k dátumu uzatvorenia
Zmluvy mal žalovaný u žalobcu splatný dlh z titulu storno provízií v uvedenej výške. Keď žalobca
kontaktoval žalovaného vo veci dlhotrvajúceho dlhu, žalovaný sa dohodol s konateľom žalobcu, že
žalobca požičia žalovanému bezúročne uvedenú sumu. Túto sumu mu po uzavretí Zmluvy o pôžičke
poskytol a zároveň okamžite započítal na svoju pohľadávku voči nemu z titulu storno provízií. Zároveň sa

so žalovaným dohodol, že môže splácať pôžičku v mesačných splátkach vo výške 100 eur. V zmysle čl.
II. bod. 5 Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal tento splátkový kalendár si plniť z novej produkcie zmlúv
na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení (ZoOZ) a pokiaľ by táto nestačila na úhradu splátky, tak sa
splátku pôžičky zaväzuje splácať na účet žalobcu alebo v hotovosti v stanovenom termíne. Nie je pravda,
že Zmluvu o pôžičke podpísal žalovaný v tiesni a na základe klamlivých skutočností, o čom svedčí aj

jeho zmienka v Odpore v časti „storno“, kde sám priznáva, že sa mu storno malo strhávať podľa dohody
po 100 €, zároveň však bol dohodnutý splátkový kalendár. Vyjadrenie k províziám: Žalovaný vo svojom
vyjadreníuvádza,žesumyprovíziíuvedenévžalobezapredmetné,sprostredkovanézmluvyklientov,za
ktoré sa žalobca domáha storna provízií, mu nemali byť žalobcom vyplatené. S uvedeným tvrdením sa
nestotožňuje,tvrdeniažalovanéhopopieraasúnepravdivé.Žalovanémubolivšetkyprovíziezauzavreté

zmluvy riadne a včas vyplatené, čo preukazuje provízna zostava týkajúca sa uzavretých zmlúv, ktoré
sú predmetom tohto konania. Je dohodnutou zmluvnou povinnosťou (čl. V. ods. 17. Zmluvy) a teda
legitímnou hmotnoprávnou požiadavkou žalobcu v predmetnom konaní, aby žalovaný svoje tvrdenia
preukázal, nakoľko znáša dôkazné bremeno v týchto súvislostiach. Žalovanému boli a sú vyplatenéprovízie v prípade, ak sú kladné. T.j. provízie, na ktorý má žalovaný nárok, musia byť vyššie ako provízie,
ktoré musí žalovaný vrátiť (tzv. storno provízie). Z uzavretých zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania,
však celkový nárok predstavuje pohľadávku žalobcu v sume 970,53 eur (nárok žalovaného na províziu

v sume 1.657,23 eur mínus stornoprovízie 2.627,76 eur). Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, je povinný to
preukázať. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že žalovaný uzatváral zmluvy veľmi nezodpovedne,
čomu nasvedčuje aj táto žaloba. Žalobca ďalej predpokladá aj vznik ešte ďalších storno provízií (t.j.
nárokov žalobcu na vrátenie provízie, ak klient sprostredkovanú zmluvu zruší). Žalobca popiera sčasti
tvrdenie žalovaného, že mu má žalobca vyplatiť sumu 3.546 eur z titulu neuhradených provízií. Pokiaľ

žalovaný takúto skutočnosť tvrdí, tak sčasti nie je pravdivá. Žalobca následnou kontrolou províznej
zostavy zistil, že v zostave nie je uvedená provízia za uzavretie zmluvy s p. G., za ktorú patrí žalovanému
provízia v sume 838,83 eur - predkladáme dôkaz – aktualizovanú províznu zostavu k 12.09.2023. V tejto
časti, t.j. v sume 838,83 eur berie žalobca návrh späť a žiada, aby konanie v tejto časti súd zastavil.
Vo zvyšnej časti sumy 2.707,17 eur (3.546 eur - 838,83 eur) žalobca nevyplatenie popiera. Žalobca
trvá na zaplatení sumy 134,04 € z titulu nároku na stornoprovíziu. Vyjadrenie k preddavkom: žalovaný

potvrdil, že od žalobcu prevzal preddavky v sume 400 eur dňa 28.01.2022, 600 eur dňa 03.12.2021.
Rovnako tak obdržal sumu 270 eur ako preddavok dňa 08.04.2022. Žalovaný nepravdivo na strane 8
uvádza, že za zmluvu s p. F. mu bola dňa 03.12.2021 vyplatená suma 600 eur. Žalovaný dňa 03.12.2021
obdržal od žalobcu preddavok, a to ešte predtým, ako by žalovanému vznikol akýkoľvek nárok na
províziu.Žalovanémuvznikánároknaprovíziuažpoakceptovanízmluvyfinančnouinštitúciouareálnom

vyplatení provízie od finančnej inštitúcie, čo spravidla trvá mesiac až dva od uzavretia zmluvy. Preto (za
účelom preklenutia finančnej situácie žalovaného) mu bol na základe dohody vyplatený preddavok. V
províznej zostave je zahrnutá riadna provízia žalovaného za túto zmluvu – s p. F. - vo výške 1.048,54
eur zo dňa 19.01.2022. K ostatným tvrdeniam žalovaného (ohľadom p. E. za 03/2021 a p. D. za
02/2020) uvádzame, že nie sú predmetom tohto konania, resp. boli všetky vzájomne vysporiadané,

nakoľko nevysporiadaný nárok žalobcu pozostáva podľa províznej zostavy z pohľadávok a záväzkov od
19.07.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby tunajší súd po vykonanom dokazovaní priznal
nárok žalobcu nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.704,34 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne od 21.09.2021 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 29.11.2023 v rámci ktorého uviedol, že
spoločnosť Capital & Financial Protection s.r.o. do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázala
nič zo svojich pochybných tvrdení, ktoré slúžia len pre účel neoprávneného (nekalého) obohatenia sa
na mojej osobe. Z protistrany nebol predložený žiadny vierohodný dôkaz (napr. výpis z účtu, prevod
prostriedkov na môj účet), ktorý by dokazoval, že suma, ktorú mi táto spoločnosť na províziách dlží

(uviedol som v predošlom vyjadrení), alebo sumy, ktoré odo mňa žiada, mi mali byť vyplatené. Taktiež
nebol do dnešného dňa predložený absolútne žiadny dôkaz o prevzatí sumy 1721,71 eur mojou osobou,
akoúdajnej„pôžičky".Jetologické,pretoženičztohosatotižnestaloažiadnutakútosumusomnikdyod
tejto spoločnosti neprevzal (...vraj v hotovosti - čo sú len toto za bludy). Podľa zákona je každá právnická
osoba / spoločnosť povinná akékoľvek výdavky a pohľadávky zaúčtovať a to vystavením príjmového /

výdavkovéhodokladu.Opäťpripomínam,žetakýtodoklad,naktorombyprevzatietejtosumymuselobyť
potvrdenémojímpodpisom,neexistuje.Trvánatom,žebolzavedený,uvedenýdoomylu,sumu1721,71
eur nikdy neprevzal, o prebrať tejto fiktívnej sumy neexistuje žiadny príjmový / výdavkový doklad, ani
nebol taký NIKDY vystavený. Pre mňa je nepochopiteľné, ako si týmto právnym zastieracím manévrom
spoločnosť Capital & Financial Protection s.r.o. sama podkopáva už i tak pochybnú dôveryhodnosť a

zahrabáva sa čím ďalej, tým hlbšie... Ako dôkaz prikladám výpis z môjho účtu, na ktorom sú všetky
prostriedky, ktoré mi od tejto spoločnosti boli vyplatené za posledné 3 roky (od r. 2020). Nielenže na
tomto výpise nefiguruje suma 1 721,71 eur (uvedená akože v „zmluve o pôžičke"), ale ani žiadna suma,
ktorú Capital & Financial Protection s.co odo mňa v tejto klamlivej žalobe žiada. Zároveň prikladám
kópie uzavretých zmlúv za túto dobu aj s podpismi klientov. Ako si môžete všimnúť, vyplatené sumy

spoločnosťou Capital & Financal Protection s.r.o ani dokopy za 3 roky spolu nepredstavujú sumu, ktorú
odo mňa vydierajú v žalobe. Týmto opätovne žiadam Okresný súd v Trenčíne, aby celý tento nezmysel
zrušil v plnom rozsahu a zamietol predmetnú žalobu, ako nedôvodnú.
5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti strán sporu.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením
s tým že sa pridžiava všetkých vyjadrení urobených v predmetnom spore. Z dôvodu hospodárnosti
konania nepredkladali celé provízne zostavy, ktoré majú niekoľko 100 strán, žalovaný bol povinný si
ich sledovať. Poukazuje na čl. IV odsek 17 zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle ktorého dôkaznébremeno v prípade spochybňovania províznych zostáv má žalovaný, ktorý je povinný preukázať ich
nesúlad. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že vo finančníctve v tejto oblasti v
ktorej podnikal žalovaný ako obchodný zástupca a teda finančný agent je povinný sprostredkovávať a

uzatváranie obchodných zmlúv z ktorých následne klienti plnia platby poistného a je povinný žalovaný
zároveň zodpovedne vyhľadávať týchto klientov tak, aby toto poistné z poistných zmlúv plnili dlhodobo,
t.j. podľa zmluvy nemá sprostredkovávať klientov ktorých síce presvedčí na uzatvorenie poistnej zmluvy,
ale títo klienti následne zistia, že takýto poistný produkt nechcú alebo vôbec nechceli. A z takejto nie
odbornej činnosti žalovaného potom vzniká žalobcovi tzv. storno produkcia, t.j. jeho povinnosť vrátiť

už uhradené provízie od jednotlivých spoločností v prípade ak ich klienti odstúpia od poistných zmlúv
a produktov. Žalovaný produkoval práve takéto poistné zmluvy z ktorých vznikala vysoká provízia avšak
ktorá následne zanikala. Prínos pre žalobcu tak bol minimálny a preto uzavreli dohodu o skončení
spolupráce a vzhľadom k tomu, že žalovaný potreboval financie na preklenutie rôznych takýchto období
v jeho podnikaní ktorý síce sa snažil uzatvárať poistné produkty, avšak tieto boli následne klientami
stornovávané, tak sa so žalobcom dohodol na poskytnutí preddavku v sume 1270,- eur celkom ako aj

na pôžičke v sume 1721,- eur ktorou mal splácať už dovtedy vzniknutú storno produkciu v splátkach po
100,- eur mesačne. A z týchto skutočností následne vznikla pohľadávka žalobcu ktorú vyčíslil zo dňa
17.10.2023 a aj upravil petit žaloby a žiadal rozhodnúť v zmysle ako je v písomnom podaní.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol že, bol vždy úprimný, viac menej všetko čo písomne uviedol všetko
platí. Boli kamaráti, mali dobré vzťahy. Zostali mu, ale dlžný pár tisíc eur, nežaloval ich, vykašlal sa na

to. Urobil za tým hrubú čiaru. Nechápe dodnes ako ho oni môžu vôbec žalovať. Stále je z toho v šoku,
absolútne žiadne peniaze mu nedali, nepožičali. On od nich odišiel, pretože mu nevyplácali peniaze.
Predtým tam bol 5 rokov, riadne pre nich pracoval, boli kamaráti keď prišiel Covid situácia sa zmenila,
prestali mu dávať peniaze, skoro tam zomrel od hladu, toto celé je absolútny nonsens. On to súdu
uľahčí, čestne prehlasuje, že za posledné tri roky mi vyplatili menej ako to čo od neho žiadajú. Vie sa

prihlásiť aj teraz na internetbanking, vie zadať položku žalobcu a zobrazí mu to 5-6 záznamov, tieto
súdu už predložil. Okrem toho chce povedať, že nie všetci klienti zmluvy zrušili. Čo sa týka zmluvy
o pôžičke, v prípade jej poskytnutia peňazí by musel byť nejaký doklad, že mu peniaze boli poskytnuté, je
to z dôvodu aj potreby účtovania a nič také vyhotovené nebolo. Žalovaný v záverečnom návrhu uviedol,
že je to veľmi jednoduché, on v ničom neklamal. PZ žalobcu hovorí, že bol povinný uzatvárať zmluvy

ktoré klienti plnia to aj robil. Majiteľ p. A. to musí potvrdiť, že od roku 2016 do 2020 nemal žiadne storno.
Sám mu povedal, že by bol rád keby bolo viac takých obchodníkov. Po Covide však prišli prvé storná,
mal však veľmi stabilnú produkciu, robil kvalitné zmluvy, do Covidu storná nemal. Potom sa však ľudia
zľakli čo bude a nejaké storná prišli. Problém bol však ten, že mu žalobca prestal vyplácať provízie.
Bol to on bol kto dal z vlastnej vôle výpoveď. Nebola tu žiadna dohoda medzi nami, bola to čisto jeho

iniciatíva. Nedalo sa tam ďalej existovať. Keby mu boli riadne platili, tak je tam dodnes. Občas sa stane,
že sa niečo stane, je to medzi obchodníkmi normálne, ale spoločnosť je povinná vyplácať peniaze, oni
ho však oklamali on som sa im musel doprosovať, musel žobrať. Potom mu dali polovicu, to sú tie
preddavky o ktorých hovoril PZ žalobcu, bola to len almužna. Myslíte si, že by tam pracoval keď mu na
miesto 600,- eur dali 200,- eur keby to bol vedel? Nevyplácali mu peniaze a on preto ukončil spoluprácu.

Bol to jednostranný akt z mojej strany. Navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a ešte chce uviesť,
že nie je žiadny doklad o pôžičke, že by mi ju vyplatili k tomu sa ani spoločnosť žalobcu nevyjadrila.
8. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že nemá k veci viac čo dodať. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného či boli pred 29.3.2021 nejaké platby od žalobcu, na čo uviedol, že on neohraničoval nijak
naschvál obdobie za ktoré mali byť platby od žalobcu na tomto účte ktorý súdu predložil výpis, iné nie

sú. U žalobcu robil 5 rokov a je samozrejmé, že mu nedali len toto. Finančný poradca čo chce však
uviesť je, že ručí za storná len 2 roky, tie posledné 3 roky je uvedené na účtoch, ostatné obdobie aj to
viac je irelevantné. Keby aj všetky zmluvy ktoré uzavrel boli zrušené, žalobca by od neho províziu žiadať
nemohol. Tento účet má 4 roky od roku 2020.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zmluva o obchodnom zastúpení ID

214000014184-101289; dohoda o skončení platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení; zoznam prehľad
činnosti obchodného zástupcu; zmluva o pôžičke zo dňa 27.04.2021; výpis z účtu žalovaného z obdobia
11.4.2022-29.3.2021; čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 07.08.2023; výpis zo systému žalobcu
dátum výplaty zo dňa 19.05.2021; č.l. 66 časť zmluvy zo dňa 13.02.2020; č.l. 67 časť zmluvy zo
dňa 13.02.2020; časť zmluvy zo dňa 20.12.2021; časť zmluvy zo dňa 18.12.2021; časť zmluvy zo dňa

29.11.2021; č.l. 71 časť zmluvy zo dňa 13.02.2020; čl. 72 časť zmluvy zo dňa 13.02.2020; č.l. 73 výpis
z účtu žalovaného.
10.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 17.06.2016 zmluvu o obchodnom zastúpení. Strany v rámci zmluvy uviedli aj odkaz nazákonné ustanovenia na základe ktorých zmluvu uzatvorili a to Obchodný zákonník (§ 652 a nasledujúce
Obchodného zákonníka) ako aj odkaz na zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

v zmysle ktorého sa činnosť žalobcu ako zastúpeného uskutočňovala. V rámci uvedenej zmluvy si strany
dohodli podmienky trvania zmluvného vzťahu, možnosti zániku zmluvného vzťahu, fungovania v rámci
neho ako aj odmeňovania za výkon činnosti finančného konzultanta. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
bol Produktový a provízny plán, Evidenčný list a Metodický pokyn. V zmysle článku 2 zmluvy bolo
medzi stranami definované a dohodnuté k čomu sa zmluvné strany zaviazali, boli v rámci uvedeného

článku vymedzené základné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný ako obchodný zástupca sa
zaviazal uskutočňovať činnosť pre žalobcu smerujúcu k tomu, aby mal záujemca – iná fyzická osoba
príležitosť uzavrieť produktovú zmluvu, poskytovať klientom služby súvisiace s produktovou zmluvou
a vyhľadáva a vykonávať nábor tretích osôb. Žalobca sa zaviazal za uskutočnenú činnosť uhradiť
žalovanému odmenu podľa článku V zmluvy.
10.2 V rámci článku V Zmluvy boli dohodnuté podmienky vzniku nároku na províziu obchodného

zástupcu, iné plnenia a platobné podmienky, pričom bolo medzi stranami dohodnuté, že obchodný
zástupca má nárok na províziu za výkon svojej činnosti. Zároveň bolo dohodnuté, že nárok na províziu,
druh provízie, výšku provízie a osobitné podmienky vzniku provízie upravuje Produktový a provízny
plán alebo dodatky uzatvorené k zmluve. Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté, že nárok na províziu
vzniká žalovanému kumulatívnym splnením všeobecných podmienok uvedených v uzatvorenej zmluve

a zároveň splnením osobitných podmienok uvedených v prílohách k uzatvorenej zmluve. Zároveň si
strany dohodli aj možnosť poskytnutia preddavku na províziu alebo iného plnenia, pričom si zároveň
dohodli, že v prípade ak k nároku na vyplatenie provízie nedôjde, je obchodný zástupca povinný
preddavok vrátiť, a to do 10 dní od doručenia výzvy zastúpeným. Zároveň si dohodli (v článku V odsek
12) podmienky zániku nároku na províziu, hoci aj spätne, ak dôjde k porušeniu alebo skončeniu platnosti

alebo zníženiu plnenie klienta voči obchodnému partnerovi vo výške a podľa podmienok produktového
a provízneho plánu a ak zastúpenému zanikol nárok na základe rozhodnutia jeho obchodného partnera
alebo tento nárok nevznikol alebo v iných dôvodoch uvedených v produktovom a províznom pláne.
10.3 Žalobca vyplatil žalovanému dňa 29.03.2021 sumu 562,- eur, dňa 20.05.2021 sumu 466,50 eur,
dňa 21.06.2021 sumu 872,48 eur, dňa 03.12.2021 sumu 600,- eur, dňa 28.01.2022 sumu 400,- eur a dňa

11.04.2022 sumu 270,- eur.
10.4 Dňa 21.04.2022 sa strany dohodli o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení, a to po tom,
ako žalovaný ako obchodný zástupca požiadal o zrušenie registrácie obchodného zástupcu ako
podriadeného finančného agenta v Národnej banke Slovenka, na základe čoho ďalej nebude môcť
vykonávať činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného.

10.5 Žalobca písomným podaním zo dňa 17.10.2023 uznal dôvodnosť nároku žalovaného na províziu
v sume 838,83 eur.
11.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil nasledovné právne predpisy: Podľa § 1 odsek 1
Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodného
zákonníka“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré

iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11.2 Podľa § 2 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11.3 Podľa § 269 odsek 1 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11.4 Podľa § 652 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný
zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého

druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho
účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

11.5 Podľa § 654 odsek 1 Obchodného zákonníka predmetom záväzku obchodného zástupcu je
vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

11.6 Podľa § 655 odsek 1 Obchodného zákonníka Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť
podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmyzastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať
zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

11.7 Podľa § 659 odsek 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh
obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané
v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

11.8 Podľa § 662 odsek 1 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod
medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,
za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

11.9 Podľa § 662 odsek 2 Obchodného zákonníka provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak
nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

11.10 Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
11.11. Podľa § 145 odsek 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11.12 Podľa § 147 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalovaný môže uplatniť svoje

právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
11.13 Podľa § 150 odsek 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
11.14 Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

11.15 Podľa § 153 odsek 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
11.16 Podľa článku I bod 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení jednotnú a nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy

ako jej príloha č. 1 tvorí Produktový a provízny plán, ktorého obsahom je a) špecifikácia poskytovaných
finančných služieb a produktových zmlúv, b) osobitné podmienku vzniku a zániku nárokov na províziu,
výšku a druh jednotlivých provízií, ich zadržanie a výplatu, c) štruktúru obchodnej siete zastúpeného
a pozície v pláne kariéry obchodného zástupcu, d) etický kódex obchodného zástupcu a iného práva
a povinnosti zmluvných strán (ďalej len „PaPP“), ďalej príloha č. 2 Evidenčný list – upravujúci pozíciu

obchodného zástupcu v pláne kariéry a Metodický pokyn ako príloha č. 3 (ďalej spolu len „Prílohy“)
11.17 Podľa článku II bod 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení touto zmluvou sa obchodný zástupca
zaväzuje pre zastúpeného: a) vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca – iná fyzická
osoba (ďalej len „klient“) príležitosť uzavrieť Produktovú zmluvu špecifikovanú v PaPP, pričom táto
činnosť je činnosťou podriadeného finančného agenta podľa § 9 zákona, b) poskytovať klientom služby

súvisiace s uzavretím Produktovej zmluvy, c) vyhľadávať a vykonávať nábor tretích osôb (tzv. nových
obchodných zástupcov) a sprostredkovávať uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení alebo inej
zmluvy alebo dohody medzi zastúpeným a týmito tretími osobami za účelom rozširovania obchodnej
siete zastúpeného o obchodných zástupcov, ktorí budú na základe takejto zmluvy vykonávať pre
zastúpeného činnosti uvedené v písmeno a) a b) (ďalej činnosti spolu len „Obchodná služba“).

11.18 Podľa článku V bod 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení obchodný zástupca má za vykonávanie
Obchodnej služby nárok na províziu. Provízia sa určuje v závislosti od pozície Obchodného zástupcu
v rámci obchodnej siete zastúpeného, od dosiahnutej produkcie Obchodného zástupcu a produkcie
dosiahnutej jeho štruktúrou v rámci obchodnej siete zastúpeného.
11.19 Podľa článku V bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení zmluvné strany sa dohodli, že druhy

provízií, ich výšku, pozíciu obchodného zástupcu a osobitné podmienky na vznik nároku na províziu
upravuje PaPP alebo dodatky uzavreté k tejto zmluve.
11.20 Podľa článku V bod 3 Zmluvy o obchodnom zastúpení nárok obchodného zástupcu na akúkoľvek
províziu vzniku kumulatívnym splnením všeobecných podmienok uvedených v tejto zmluve a zároveň
splnením osobitných podmienok uvedených v prílohách k tejto zmluve.

11.21 Podľa článku V bod 4 Zmluvy o obchodnom zastúpení pre vznik nároku obchodného zástupcu
na províziu si zmluvné strany dohodli nasledovné všeobecné podmienky a) zastúpený obdrží v súlade
s príslušnými ustanoveniami zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a obchodným partnerom dohodnutú
odmenu, ktorá sa viaže na vykonanú službu obchodným zástupcom, b) obchodný zástupca splní všetkyosobitné podmienky určené zastúpeným na vyplatenie konkrétnej provízie, c) táto zmluva alebo jej
dodatok nebola vypovedaná alebo nebolo od nej odstúpené.
11.22 Podľa článku V bod 5 Zmluvy o obchodnom zastúpení akúkoľvek suma vyplatená zastúpeným

pred vznikom nároku na províziu alebo iné poskytnuté plnenie podľa tejto zmluvy sa považuje za
preddavok na províziu alebo iné plnenie. V prípade, ak k nároku na vyplatenie provízie nedôjde, je
obchodný zástupca povinný preddavok vrátiť, a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy zastúpeným.
11.23 Podľa článku V bod 12 Zmluvy o obchodnom zastúpení obchodnému zástupcovi zaniká nárok
na províziu za konkrétnu produktovú zmluvu hoci aj spätne ak: a) dôjde k porušeniu alebo skončeniu

platnosti alebo k zníženiu plnenia klienta voči obchodnému partnerovi konkrétnej produktovej zmluvy
vo výške a podľa podmienok uvedených v PaPP, ktorá bola predmetnom vlastnej alebo skupinovej
produkcie obchodného zástupcu alebo b) zastúpenému zanikol nárok v celosti alebo v jeho časti na
jeho odmenu na základe rozhodnutia obchodného partnera resp. tento nárok zastúpeného na odmenu
nevznikol c) alebo v iných dôvodoch uvedených v PaPP.
11.24 Podľa článku V bod 13 Zmluvy o obchodnom zastúpení v prípade ak nárok na províziu

obchodnému zástupcovi zanikol, a provízia alebo jej časť už bola obchodnému zástupcovi vyplatená,
je obchodný zástupca povinný províziu vrátiť zastúpenému do 10 dní odo dňa doručenia výzvy
zastúpeným. Zároveň je zastúpený oprávnený jednostranne započítať si nárok na vrátenie provízie
s pohľadávkou obchodného zástupcu na vyplatenie provízie.
11.25 Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom

poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov finančným sprostredkovaním je vykonávanie
najmenej jednej z týchto činností:
a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o
poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene
zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo
ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú
spoluprácu umožňuje,
d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej

služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej
služby takúto spoluprácu umožňuje,
e) poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade
s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie
porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy

z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o
poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.

11.26 Podľa § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov finančné sprostredkovanie vykonávané podľa

tohto zákona je podnikaním.

11.27 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd na základe vyššie uvedených skutkových
okolností vec právne posúdil takto: V prvom rade súd ustálil o aký právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným ide, pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ide o vzťah
obchodnoprávny. Žalobca je v uvedenom prípade podnikateľom, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť

v oblasti poisťovníctva a žalovaný v čase podpisu zmluvy rovnako mal status podnikateľa. Súd v tomto
smere poukazuje na § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého je vykonávanie činnosti
finančného sprostredkovania podnikaním a zároveň súd má za to, že žalobca a žalovaný neuzatvorili
ani žiaden pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Žalobca ako právnická osoba, podnikateľ

a žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ uzatvorili platne zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom
uzatvorená zmluva dostatočne špecifikuje zmluvné strany aj obsah ich vzájomného vzťahu, vzájomné
právaapovinnosti.Zároveňpočasuvedenéhozmluvnéhovzťahužalobcatvrdil,žedošlomedzistranami
k uzatvoreniu aj ďalšieho zmluvného vzťahu, a to k zmluve o pôžičke, na ktorú súd aplikoval ajObčiansky zákonník, ktorý výlučne úpravu zmluvy o pôžičke obsahuje (pri absencii úpravy v Obchodnom
zákonníku) v zmysle § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka. V uvedenom prípade súd posudzoval nielen
žalobu o zaplatenie podanú žalobcom ale aj vzájomnú žalobu podanú žalovaným, ktorou sa žalovaný

domáhal rozhodnutia o povinnosti žalobcu o zaplatenie 3.546,- eur titulom nevyplatených provízií za
svoju činnosť obchodného zástupcu. Išlo o vzájomnú žalobu, nakoľko si žalovaný uplatnil vzájomnou
žalobou viac ako sa domáhal žalobou žalobca a to s poukazom na § 147 CSP.
13. V zmysle § 150 odsek 1 CSP sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutočnosti.
Uvedené ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť

niečo relevantné v spore tvrdiť. Povinnosť tvrdenia, teda bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade
žalobcu. S bremenom tvrdenia je úzko spätá aj dôkazná povinnosť, pričom ak ich žalobca ustojí, teda
v prvom rade tvrdí podstatné a rozhodné skutočnosti, následne na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení označí dôkazy, následne sa uvedená povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou presúva na
protistranu, žalovaného. Akékoľvek iné aj v rámci právneho vzťahu dohodnuté ustanovenia o presune
procesnej povinnosti sú v súdnom konaní irelevantné. Žalobca tvrdil určité skutočnosti zachytené

v províznych zostavách, ktoré považoval z pohľadu dokazovania pred súdom za dostatočný dôkaz na to,
abysúdbezďalšiehožalobevyhovel.Poukazovalnato,ževmedzistranamibolodohodnutéžeprovízna
zostavaobsahujepravdivéúdaje,žalovanýmápovinnosťsijupravidelnekontrolovaťavprípaderozporu
s niečím čo sa v províznej zostave nachádza, jeho zaťažuje dôkazná povinnosť (s odkazom na článok
V odsek 17 Zmluvy o obchodnom zastúpení). Avšak s takýmto prenesením dôkaznej povinnosti zákon

neráta a podľa názoru súdu ani nie je možné si také niečo dohodnúť, čo by malo byť v podstate záväzné
pre súd. Ak určitá skutočnosť je sporná, je na stranách aby navrhli také dôkazy ktorými sa spornosť
odstráni. Za takýto dôkaz podľa názoru nemôže byť čisto len výpis z internej evidencie žalobcu, do
ktorého údaje vkladá sám žalobca a preto samé o sebe len tento dôkaz na ktorom v uvedenom prípade
bola postavená žaloba je podľa názoru súdu nedostatočný, hlavne za situácie, že ho žalovaný v celom

rozsahu spochybnil.
14. K princípom sporového konania súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní je
súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi princípom formálnej pravdy
a následne rozsudok v spore v zásade zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili. V sporovom konaní
súd len výnimočne môže nahrádzať aktivitu strán sporu. Sporové konanie sa neriadi „vyšetrovacou“

zásadou,kedybysúdzisťovalzvlastnejiniciatívyskutočnúpravdu.Výnimočnemôžedosporuzasiahnuť
v rámci vyžiadania si určitého doplnenia nejakých tvrdení, ale ide o výnimočné okolnosti, nakoľko tým
súdvpodstatebypomáhaljednejzostránavrámcizabezpečeniarovnostistrán,pretomusíísťozásahy
v minimálnej možnej miere (ak ide o klasické sporové konanie tak ako to je v uvedenom prípade).
Súd nestranne rozhoduje na základe vzájomných tvrdení a dôkazov, ktoré strany v spore produkujú.

V zásade platí, že strana sporu, žalobca je povinná tvrdiť také rozhodné skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva jej spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti jednej strany sporu
zodpovedá procesná povinnosť druhej strany sporu, žalovaného, pre prípad jeho úspechu, relevantne
tvrdenia žalobcu poprieť. Rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu, sú uvedené v žalobe. V uvedenom
prípade boli žalobcovia v podstate obe strany, obe strany si tvrdili svoje, pričom druhá strana ich tvrdenia

poprela a dôkazy, ktoré strany produkovali boli podľa názoru súdu nedostatočné na preukázanie nároku
uplatneného či už na strane žalobcu, či už na strane žalovaného (okrem čiastočne uznaného nároku
v časti vzájomnej žaloby v sume 838,83 eur). Rovnako súd má za to, že aj tvrdenia strán ohľadne
rozhodujúcich skutkových okolností neboli napriek zákonnej povinnosti úplné, a to na oboch stranách.
15. K jednotlivým častiam uplatneného nároku zo strany žalobcu súd uvádza, že žalobca si podanou

žalobou uplatnil nároky vychádzajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení a zo zmluvy o pôžičke.
Žalovaný si uplatnil nárok vychádzajúci zo zmluvy o obchodnom zastúpení.
16. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení si žalobca uplatnil nárok na vrátenie časti vyplatených provízií
a preddavkov na provízie. K dôvodnosti nároku v jeho podstate súd uvádza, že províziu vyplatenú
obchodnému zástupcovi podľa § 662 odsek 2 Obchodného zákonníka treba vrátiť v prípade, keď

na ňu zanikol nárok v zmysle § 662 odsek 1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
v súlade aj so zmluvným dojednaním, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností,
za ktoré zodpovedá zastúpený. Ustanovenie § 662 Obchodného Zákonníka bolo v rozhodujúcom
znení zakotvené do Obchodného zákonníka s účinnosťou od 01.01.2002 zákonom č. 500/2001 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorá novela preberala
ustanovenia smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, 1986, s. 382;
Mim. vyd. 06/001, s. 177). Z tohto dôvodu je pre jeho výklad relevantný výklad smernice, ktorý Súdnydvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) poskytol vo svojom rozsudku zo 17.05.2017, Ergo Poisťovňa
(C-48/16, EU:C:2017:377). Nakoľko ust. § 662 ods. 1 ObchZ zodpovedá článku 11 ods. 1 prvej zarážke
smernice 86/653/EHS, možno vychádzať z usmernenia poskytnutého Súdnym dvorom vo veci Ergo

Poisťovňa, C-48/16. SDEÚ v tomto rozsudku potvrdil, že cit. ustanovenie smernice sa vzťahuje nielen
na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na
prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov
alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. Pojem „nerealizovaná zmluva“, ktorý používa
slovenský preklad rozsudku SDEÚ je potrebné vzhľadom na totožný jazykový význam priradiť k pojmu

„neuskutočnenie obchodu“, ktorý používa § 662 ObchZ. Z ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka
jednoznačne vyplýva, že nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a
treťou osobou sa neuskutoční, ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá
zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Z ust § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že
provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa ods. 1. Nárok obchodného
zástupcu na províziu zanikne, ak sú súčasne splnené podmienky, a to obchod medzi zastúpeným a

treťou osobou sa neuskutoční a za neuskutočnenie tohto obchodu nezodpovedá zastúpený. Tým, ak by
došlo k stornovaniu poistných zmlúv, obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutočnil a za
neuskutočnenie tohto obchodu nenesie žiadnu zodpovednosť zastúpený. Uvedené ustanovenie § 662
Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a toto ustanovenie umožňuje, aby si zmluvné
strany v záujme právnej istoty určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu

považované za okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil. Z uzavretej
zmluvy vyplýva, že neuskutočnenie obchodu medzi zmluvnými stranami sa v zmysle zmluvy rozumie aj
predčasný zánik resp. zníženie výšky ročného plnenia (článok V odsek 12 Zmluvy). Preto základ nároku
súd považoval za dôvodný.
17. Čo však bolo v uvedenom prípade sporné a na čo poukazoval žalovaný, bola výška nároku. A to

ako v časti vyplatených provízií tak aj v časti preddavkov, ktoré tvrdil, že preddavkami nie sú, ale sú
súčasťou vyplatenej odmeny, ktorá mu riadne vyplatená nebola. Takže aby žalobca mohol uspieť so
svojou žalobou, musel v spore preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, nielen čo do jeho podstaty /
ktorý bol dôvodný v zmysle vyššieho uvedeného odseku/ ale aj čo do výšky. Žalovaný rozporoval výplatu
provízií s tým, že uvedená suma, ktorú žiada žalobca vrátiť mu ani nebola za predchádzajúce roky

vyplatená. Predložil do spisu výpis z účtu, ktorý tvrdil, že má od roku 2020 teda za obdobie, v rámci
ktorého si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie provízií, z ktorého vyplýva, že celková suma prijatá od
žalobcu bola vo výške 3.170,98 eur. Za uvedenej situácie, žalobca musel preukázať, kedy a v akej
výške boli žalovanému jednotlivé provízie vyplatené, v súvislosti s akými zmluvami, kedy boli zmluvy
stornované a na základe akého pomeru (kľúča, výpočtu) bola určená výška storno provízií teda ako

žalobca dospel k výške storno provízií uplatnených žalobou. Vychádzajúc aj z tvrdení žalovaného, že
mal minimálne množstvo storno provízií a nerozumie podanej žalobe.
18. Žalobca dôvodnosť podanej žaloby preukazoval listinnými dôkazmi a to vypracovanou tabuľkou
zachytávajúcou činnosť žalovaného (č. l. 9), výpisom z províznej zostavy (č. l. 9a) v rámci ktorej bol rukou
dopísaný súhrn nejakých súm, ktoré sa mali týkať činnosti žalovaného pričom výsledkom mala byť suma

5.718,50 eur s poznámkou opäť rukou napísanou že od 01.06. úrok 8,60 eur za každý deň do uhradenia.
Z tejto časti predložených listinných dôkazov dôvodnosť nároku žalobcu nebola preukázaná nakoľko
ide o sumár vypracovaný žalobcom (ktorý môže žalobca vypracovať podľa vlastného užívania) a výpis
z internej evidencie žalobcu (ktorý je rovnako vypracovávaný vlastnými zamestnancami žalobcu, ide
v podstate o internú evidenciu. Pri spochybňovaní nároku žalovaným, skutočne nemôže nárok žalobcu

preukázať len výpisom z vlastnej evidencie vytvorenej vlastnou činnosťou. Následne žalobca predložil
do spisu výpis z províznej zostavy týkajúci sa žalovaného aj iných osôb (č. l. 52), ktorou sa žalobca
snažil preukázať dôvodnosť svojho nároku. Žalobca poukazoval na dohodu strán v zmysle článku
V odsek 17 zmluvy o obchodnom zastúpení, v zmysle ktorej žalovaný súhlasil s tým, že relevantným
a hodnoverným dôkazom pre vymáhanie pohľadávok sú tzv. provízne zostavy vytvorené žalobcom,

ktoré žalobca predložil. Súd však aj v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní vyjadril
svoj názor, že žalobca musí preukázať dôvodnosť uplatneného nároku a to pri províziách vyplatenie
provízií a zároveň zániku nároku na žalovaného na provízie. Avšak za situácie že provízne zostavy
boli zo strany žalovaného spochybnené, rovnako aj súhrn vypracovaný žalobcom, a to aj vyjadrením
žalovaného, že „žalobca si do nich môže uviesť čo chce“, tieto listiny nie sú dostatočné na preukázanie

toho, že žalobca žalovanému provízie v určitej konkrétnej výške v súvislosti s určitými zmluvami vyplatil.
Rovnako nie sú dôkazom ani o tom, že došlo k stornám určitých zmlúv zo strany klientov s ktorými
žalovaný uzatvoril zmluvy s tým, že vznikol nárok žalobcu na storno provízie a v akej výške. Žalovaný
v rámci sporu tvrdil minimum storno provízií, ale žalobca v rámci svojho vyjadrenia naopak tvrdil,že storná predstavujú sumu 2.627,76 eur (pričom nárok na provízie mal byť v sume 1.657,23 eur +
838,83 eur t. j. celkom 2.496,06 eur) rozdiel je v sume t. j. 131,70 eur. Z tvrdenia žalobcu vyplýva že
pomer storno provízií musel byť pomerne vysoký, čo ale v spore už ako bolo vyššie uvádzané riadne

preukázané nebolo. Vychádzajúc z rozsahu popretia nároku žalobcu zo strany žalovaného, dôkaznej
povinnosti žalobcu v časti ním podanej žaloby, súd žalobu v časti o zaplatenie storno provízií vo výške
131,70 eur zamietol. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že zo strany žalobcu žalovanému boli
vyplatené konkrétne provízie, za konkrétne zmluvy a nastali po ich uzatvorení okolnosti, ktoré viedli
k neuskutočneniu obchodu, za ktoré nezodpovedá žalobca a teda nastali prípady kedy by bol žalovaný

povinný vrátiť provízie podľa § 662 ods. 2 ObchZ.
19. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie provízií 838,83 eur späť. Preto súd konanie v tejto časti
zastavil s poukazom na § 144, § 145 odsek CSP, pričom o späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej.
20. K časti vyplatených preddavkov, tieto žalovaný rovnako rozporoval, že o žiadne preddavky nešlo
ale išlo o sumy týkajúce sa uzatvorených zmlúv. Žalobca tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená dohoda o vyplácaní preddavkov a tieto mu boli aj vyplatené. Z vykonaného dokazovania

mal súd za preukázané, že medzi stranami bolo dohodnuté, v zmysle článku V odsek 5 Obchodného
zákonníka, že akákoľvek suma vyplatená zastúpeným pred vznikom nároku na províziu alebo iné
poskytnuté plnenie podľa tejto zmluvy sa považuje za preddavok na províziu alebo iné plnenie. V prípade
ak k nároku na vyplatenie provízie nedôjde, je obchodný zástupca povinný preddavok vrátiť a to do
10 dní odo dňa doručenia výzvy zastúpeným t. j. žalobcom. Vyplatenie súm o ktorých žalobca tvrdil,

že ide o provízie, mal súd má za preukázané, a to aj prispením žalovaného, ktorý predložil do spisu
výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 28.01.2022 prijal od žalobcu sumu 400,- eur, dňa 03.12.2021
sumu 600,- eur a dňa 11.04.2022 sumu 270,- eur (žalobca uvádza dňa 08.04.2022). Z uvedeného mal
súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému platby v sume 1.270,- eur, avšak o aké platby
išlo medzi stranami bolo sporné. V zmysle uzatvorenej zmluvy mohol žalobca poskytnúť žalovanému

ako obchodnému zástupcovi pred samotným vyplatením provízií buď preddavok na províziu alebo iné
plnenie, pričom len preddavok na províziu v zmysle zmluvy podliehal vráteniu. Žalobca súdu nijak
preukázal, aký bol účel platieb, ktoré boli žalovanému poskytnuté, z výpisu z účtu, ktorý predložil
žalovaný to nevyplýva, a žalobca ako v prípade provízií, žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo
preukázané, že k výplate došlo, možno aj s konkrétnym účelom výplaty konkrétnych súm, v spore

vykonať nenavrhol. Z uvedeného preto nie je zrejmé, čoho sa platby týkali, v súvislosti s akými
predpokladanými zmluvami prípadne mu mali byť poskytnuté. Preto nakoľko žalovaný spochybnil ich
účel ako preddavok, súd uvedené zo strany žalobcu preukázané nemal, musí konštatovať, že v spore
nebolo preukázané, že išlo skutočne o preddavky. Za uvedenej dôkaznej situácie, súd nemohol priznať
žalobcovi ani toto plnenie, nakoľko skutočne nebolo dostatočne preukázané, za akým účelom bolo

žalovanému poskytnuté a či tento dôvod poskytnutia zanikol resp. nebol naplnený a je dôvod na
ich vrátenie. Rovnako zmluva o obchodnom zastúpení predpokladá, že v prípade ak je žalovanému
poskytnutý preddavok na províziu, je povinný ho vrátiť a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy
zastúpeným, pričom uvedené ustanovenie zmluvy žalobca prešiel mlčaním, a v priebehu sporu sa
k nejakej výzve ohľadom vrátenia preddavkov ani nevyjadril. Tu súd len na úplnosť dodáva, že posledný

preddavok mal byť žalovanému poskytnutý dňa 11.04.2022 a žalobca si voči nemu uplatňuje úrok
z omeškania už od 22.04.2022 t. j. po uplynutí 10 dní od poskytnutia, čo by znamenalo, že žalobca
by musel poskytnúť preddavok a hneď žalovaného aj vyzvať na jeho vrátenie v zmysle zmluvných
dojednaní, čo logiku až tak veľmi nedáva, preto sa súdu aj celé plnenie ohľadne preddavkov javí viac
ako otázne. Nakoľko aj uvedené bolo spochybnené zo strany žalovaného, nepreukázané dostatočne zo

strany žalobcu, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
21. K zmluve o pôžičke súd uvádza, že žalobca v uvedenom prípade tvrdil platné uzatvorenie
zmluvy o pôžičke. V zmysle príslušného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z formulácie zákonného ustanovenia

(„veriteľ prenecháva“) možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že
okrem konsenzu zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy je potrebné aby došlo k reálnemu úkonu –
odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou,
čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého
druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky

a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až
uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom
postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke,
ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z tituluzmluvy o pôžičke. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam aj v prípadnom súdnom konaní, kde sa
od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu
veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí

veriteľom dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh
riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno.
22. V uvedenom spore žalovaný spochybňoval práve reálnosť zmluvy o pôžičke, riadne odovzdanie
finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému a teda spochybňoval uzatvorenie zmluvy

o pôžičke v zmysle zákonných náležitostí. Bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu o riadnom
uzatvorení zmluvy a teda aj naplnení reálnosti uvedeného kontraktu zaťažovalo v tomto smere žalobcu.
Žalobcavsúvislostisozmluvouopôžičketvrdil,žesožalovanýmbolapodpísanádňa27.04.2021zmluva
o pôžičke na sumu 1.721,71 eur a to z dôvodu, že k dátumu uzatvoreniu zmluvy mal žalovaný u žalobcu
splatný dlh z titulu storno provízií v uvedenej výške. Žalovaný sa mal dohodnúť so žalobcom vo veci
dlhotrvajúceho dlhu tak, že žalobca mu požičia bezúročne dlhovanú sumu, tvrdil, že túto mu poskytol

a hneď aj okamžite započítal na svoju pohľadávku z titulu storno provízií. Na preukázanie dôvodnosti
nároku žalobca označil listinné dôkazy, z ktorých ale podľa názoru súdu reálnosť odovzdania pôžičky
jednoznačne preukázaná nie je. Ak žalovaný spochybňuje nárok žalobcu, žalobca musí v spore tvrdil
a preukázať svoj nárok tak, aby o jeho dôvodnosti neboli žiadne pochybnosti, čo sa v uvedenom prípade
nestalo. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepredložil žiaden výdavkový doklad ale iný účtovný

doklad, ktorý by potvrdzoval, že od neho nejaké plnenie prijal, zmluvu o pôžičke považoval za fiktívnu,
na základe ktorej mu žalobca žiadnu pôžičku nikdy neposkytol. Finančné prostriedky, ktoré sú uvádzané
v zmluve o pôžičke nikdy reálne nedostal, teda tvrdil, že mu nikdy riadne odovzdané neboli. V tomto
smere ako už súd vyššie uviedol zaťažovalo bremeno dôkazu žalobcu. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva,
že veriteľ vyplatí dlžníkovi peňažnú sumu v hotovosti pri podpise zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim

podpisom zmluvy. Z uvedeného ustanovenia by sa mohlo javiť, že k vyplateniu štandardne došlo, avšak
žalovaný toto spochybnil, a preto bolo na žalobcovi ešte nejak tento predložený listinný dôkaz podporiť
aj inými dôkazmi, čo sa však nestatolo. Naopak zo vzájomných tvrdení produkovaných stranami mal súd
skôr za to, že v uvedenom prípade k žiadne odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo. V podstate
to potvrdil vo svojom vyjadrení aj sám žalobca, ktorý síce uviedol, že žalovanému pôžičku poskytol ale

túto sumu okamžite započítal na svoju pohľadávku voči nemu. Ak by tomu tak ale bolo a reálne by
k poskytnutiu pôžičky došlo t. zn. že žalobca by odovzdal vyššie uvedenú sumu žalovanému, tento by si
ju prevzal a následne by ju odovzdal dobrovoľne žalobcovi, podľa názoru súdu mal by o tom existovať
nejaký doklad, že žalovaný ju žalobcovi dáva, ktorý by v spojení so zmluvou o pôžičke v písomnej
podobe, zabezpečil preukázanie reálnosti uskutočnenej transakcie. Nič také ale v spore predložené

nebolo, preto sa súdu javí ako reálne, že k žiadnemu odovzdaniu peňazí v uvedenom prípade nedošlo,
došlo len k podpisu zmluvy o pôžičke bez poskytnutia plnenia, čo zakladá jej neplatnosť, a k okamžitému
započítaniu sumy uvedenej na zmluve na pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Za uvedenej
situácie, súd preto musí konštatovať, že žalobca nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke
a preto súd mu nemôže ani priznať akýkoľvek nárok s ňou súvisiaci.

23. Okrem žaloby samotnej si v spore uplatnil aj vzájomnou žalobou nárok žalovaný. Tu súd uvádza, že
to, čo platí pre žalobca ohľadom úplnosti skutkových tvrdení v zmysle § 150 CSP, platí aj pre žalovaného,
ak si v spore uplatní protinávrh, tak ako tomu bolo aj v uvedenom prípade. T. zn. v tomto smere
žalovaného zaťažovala ako povinnosť tvrdenia tak aj povinnosť dôkazu. Žalovaný poprel dôvodnosť
uplatneného nároku v časti o zaplatenie 2.707,17 eur pričom nárok v časti o zaplatenie sumy 838,83

eur uznal ako dôvodný, nakoľko v uvedenej časti zobral žalobca žalobu v späť. V zmysle uvedeného
súd považoval uvedenú sumu za nespornú a na preukázanie uvedenej časti nároku nebolo potrebné
vykonávať dokazovanie, preto súd vzájomnej žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel.
24. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku v časti o zaplatenie 2.707,17 eur súd tvrdenia a dôkazy
označené žalovaným nepovažoval za dostatočné na priznanie uplatneného nároku. Žalobca poprel

dôvodnosť vzájomnej žaloby vo zvyšnej časti s tým, že uvedené nároky už boli medzi stranami
vysporiadané a tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. Po uvedenom vyjadrení žalovaný predložil do spisu
už len časti zmlúv a to 4 x z 13.02.2020, z 20.12.2021, 18.12.2021 a 29.11.2021, pričom ide zrejme
o poslednú stranu zmluvy na ktorých je rukou žalovaného napísané priezvisko klienta a bližšie sa
k svojmu nároku už nevyjadril. Svoj nárok osobitne už ani neodôvodňoval v rámci svojho vyjadrenia na

pojednávaní. Súd nemôže v tomto smere nahrádzať aktivitu strany sporu a pomáhať strane sporu na
dosiahnutie úspechu v spore, čím by došlo k narušeniu rovnosti strán sporu, obzvlášť pri subjektoch,
ktoré mali rovnaké postavenie (ktorými dvoja podnikatelia jednoznačne sú). Z písomného vyjadrenia
žalovaného súdu skutočne nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k výslednej sume, na základe akéhovzorca vypočítal svoju províziu. Zmluvy, ktorých by sa výpočet týkal boli súdu predložené nekompletné.
Súd nemôže sám iniciatívne zisťovať a dopĺňať skutkové tvrdenia, ktoré má tvrdiť strana sporu,
v prípade ak chce byť v spore úspešná. Žalovaný ak si uplatnil nárok na províziu musel pre úspech

v spore preukázať riadne splnenie podmienok na jej vyplatenie a výšku provízie, ktorá mu mala byť
vyplatená s odkazom na konkrétne zmluvné dojednanie resp. provízny poriadok, ktorý mal u žalobcu.
Z predloženej zmluvy o obchodnom zastúpení (aj keď súdu nebola predložená v jej kompletnom znení,
v znení jej neoddeliteľných súčastí a príloh) vyplýva, že nárok obchodného zástupcu na akúkoľvek
províziu vzniká kumulatívnym splnením všeobecných podmienok uvedených v tejto zmluve a zároveň

splnením osobitných podmienok uvedených v Prílohách k zmluve (ktoré súdu neboli ani jednou zo
strán predložené). Všeobecné podmienky boli dohodnuté v zmysle splnenia podmienok uvedených
v článku V odsek 4 Zmluvy o obchodnom zastúpení a to, že zastúpený obdrží v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a obchodným partnerom dohodnutú odmenu,
ktorá sa viaže na vykonanú službu, obchodný zástupca splní všetky osobitné podmienky určené
na vyplatenie konkrétnej provízie a zmluva nebola vypovedaná. Žalovaný v spore netvrdil splnenie

uvedených podmienok, netvrdil splnenie ani osobitných podmienok dohodnutých v prílohách k zmluve,
pričom ich obsah do skončenia dokazovania súdu nebol predložený, ani navrhnutý ako dôkaz. Uvedené
v tvrdeniach žalovaného absentovalo, preto v zvyšnej časti, v ktorej žalobca poprel jeho nárok nemohol
byť úspešný a preto súd vzájomnú žalobu v časti, v ktorej nárok žalovaného nebol zo strany žalobcu
uznaný zamietol, z dôvodu, že k preukázaniu dôvodnosti jeho nároku pred súdom nedošlo. Pred

vyhlásením dokazovania za skončené súd opakovane vyzval strany na vyjadrenie, či majú nejaké ďalšie
dôkazy na preukázanie nimi tvrdených skutočností v zmysle § 154 CSP, pričom žalovaný (ani žalobca)
žiadne dôkazy súdu neoznačil.
25.1 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.2 Podľa § 256 odsek 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
26. O trovách konania súd rozhodol tak, že rozhodoval samostatným výrokom o trovách žaloby
a vzájomnej žaloby. Čo sa týka časti späťvzatia žaloby, v tejto časti pričítal zavinenie žalobcovi, ktorý
zobral žalobu späť bez zavinenia žalovaného a nakoľko žalovaný bol vo zvyšnej časti úspešný, o trovách
žaloby rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu

100%. O nároku na náhrad trov konania vzájomnej žaloby rozhodoval súd podľa § 255 odsek 1 CSP
podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalovaný bol v časti vzájomnej žaloby úspešný v rozsahu 838,83
eur t. j. v rozsahu 23,66 % (3.546,- eur – 100% úspech, 838,83 – 23,66 % úspech žalovaného). Žalobca
bol úspešný vo zvyšku vzájomnej žaloby teda úspech žalobcu bol v rozsahu 2.707,17 eur t. j. v rozsahu
76,34 %, a preto celkový úspech žalobcu v rámci konania o vzájomnej žalobe bol v rozsahu 52,68 % (t.

j. rozdielu medzi 76,34 – 23,66). Preto nárok na náhradu trov konania súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP,
v časti o vzájomnej žalobe priznal žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 52,68 %. Podľa § 262 ods. 2
CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať
do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na
Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( §
365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona.