Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323203799
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323203799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, F., o zaplatenie
792,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.
augusta 2024 č.k. 30Csp/134/2023-112 – proti výrokom III. a IV., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyškovo zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách

konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 29 eur
zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 346,14 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 26.8.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), h) a i), § 9
ods. 2 písm. h/, § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), §
39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 290, § 295

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 31.10.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 792,97 eura s prísl. a náhradu trov konania. V žalobe
tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.6.2023 postúpil postupca (BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 31.10.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť

žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 953,60 eura a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
úver s úrokmi a poplatkami, a to formou 48 mesačných splátok po 28,01 eura, so splatnosťou prvej
splátky v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver žalovanému poskytnutý a
s konečnou splatnosťou úveru 15.10.2023. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne avčas neplnil. Napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých bol upozornený na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť zo zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil

postupca k 25.8.2021 mimoriadnu splatnosť úveru (pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3
mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru). Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 792,97 eura, pričom pozostávala z istiny 706,15 eura, z
riadnehoúroku50,42eura,zpoistenia7,40euraaznákladov29eur.Žalovanýpovyhlásenímimoriadnej
splatnosti nevykonal žiadne úhrady. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej

úverovej istiny vo výške 18% ročne zo sumy 706,15 eura od 26.8.2021 do zaplatenia a úroky z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 706,15 eura od 26.8.2021 do zaplatenia. Zároveň si žalobca
uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 76,76 eura (titulom predžalobnej výzvy).
Žalobca na výzvu súdu doplnil, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne (vychádzal pri tom z
výšky splátky bez poistenia). V súvislosti s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať úver uviedol,
že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom

údajepotrebnénaposúdeniežiadostioúversúnapríkladzúverovéhoregistraaleboSociálnejpoisťovne
získavané vo forme dát. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra,
z ktorého zistil, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky vo výške 369 eur. V
rámci výpočtu DSTI veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 398 eur (súčet mesačnej
splátky novo poskytnutého úveru a existujúcich úverov). Spotrebiteľ v žiadosti o úver uviedol, že jeho

čistý príjem je 700 eur, ktorý bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne. V rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum dlžníka v sume
205eur,nakoľkotátosumabolavyššiaakosumavýdavkov,ktorúuviedolspotrebiteľstým,žespotrebiteľ
neuviedol žiadne vyživované dieťa. Zároveň žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 29
eur (náklady spojené s vymáhaním pohľadávky) bez uvedenia dôvodu. Žalovaný sa k podanej žalobe

písomne nevyjadril.

4. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti zaplatenia sumy 29 eur, súd prvej
inštancie konanie v tejto časti zastavil, a teda predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 763,97 eura s príslušenstvom.

5. V rámci skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa
31.10.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe časti 1. zmluvy sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver, na základe ktorej bol pre žalovaného

financovaný nákup spotrebného tovaru vo výške 953,60 eura, a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
48 mesačných splátkach po 29,49 eura (s poistením), pričom výška úrokovej sadzby bola dojednaná
vo výške 18% p.a. - fixná, RPMN bola uvedená vo výške 19,56%, s tým, že splátky boli splatné 15.
deň v mesiaci, s prvou splátkou splatnou 15.11.2019 a s termínom konečnej splatnosti úveru dňa
15.10.2023. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.8.2021. Žalovaný svoj záväzok

splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, na uvedenú zmluvu zaplatil celkom sumu 607,46 eura
(vychádzajúc z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu). Zmluvou
o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 právny predchodca žalobcu postúpil
pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, na žalobcu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že posudzovaný právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným
je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi
stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, pretože žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie

úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeúveru(§1ods.
2 ZoSÚ). Pôvodný žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2
písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Predmetná zmluva
má charakter spotrebiteľského úveru, a preto musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať
aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzenýchv citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej
zmluvy),poskytujevšakspotrebiteľoviochranuvpodobe,žeúverjepotrebnéposudzovaťakobezúročný
a bez poplatkov.

7. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd prvej inštancie zistil, že
zmluva, v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, neobsahuje riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru
nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 19,56 %, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd
prvej inštancie pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, pričom správny údaj o výške RPMN

je podľa tohto výpočtu 20,92 %. Dodal, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane
poplatku za poistenie (§ 2 ods. 1 písm. i/ a g/ ZoSÚ), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané,
pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (por. Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého
dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením). Súd prvej inštancie preto dospel k
záveru,ževzmluveospotrebiteľskomúverejenesprávneuvedenáročnápercentuálnamieranákladovv
neprospechspotrebiteľa(správnyúdajjevyšší).Vzmluvejenesprávneuvedenýiúdajocelkovejčiastke,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený vo výške 1.344,48 eura. Tento údaj však
nezodpovedá násobku výšky splátky a počtu splátok (29,49 eura x 48, t. j. 1.415,52 eura), pretože bolo
potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu
uzavrieť (Časť 3. zmluvy), a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky, z ktorých
dôvodov nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve správne uvedený. Vzhľadom na

to, že úver, ktorého zostatok bol predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce (resp.
nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ, žalobcovi vzniklo právo
na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

8. Súd prvej inštancie podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere preskúmaniu i z hľadiska súladu

dohodnutého úroku z úveru s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. §
39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za ustálený
súdnou praxou možno považovať i záver, že v rozpore s dobrými mravmi je poskytnutie úveru

spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. V predmetnej veci bol žalovanému spotrebiteľský úver poskytnutý pri fixnej ročnej úrokovej
sadzbe 18 %, pričom úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období (pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2019, vychádzajúc z údajov internetovej
stránky NBS) boli 4,71%. Z uvedeného je zrejmé, že ročná sadzba dohodnutého úroku aj pri najvyššej

priemernej úrokovej miere prevyšuje túto mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami skoro
trojnásobne.Pridojednávaníúrokovpripeňažnejpôžičkekonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011). Vzhľadom
na tieto závery súd prvej inštancie považoval dohodu o úrokoch vo výške 18 % za absolútne neplatnú,
nakoľko sa prieči dobrým mravom, a takto dohodnutú odplatu súd považoval aj za neprimeranú v zmysle

ust. § 53 a § 54 OZ. S poukazom na uvedené žalobcovi nevznikli iné nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, okrem nároku na neuhradenú istinu.

9. Zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že v prospech žalovaného
bola poskytnutá suma 953,60 eura a žalovaný vykonal úhrady v celkovej sume 607,46 eura. Vzhľadom

na vyššie uvedené konštatovanie je opodstatnená len požiadavka na zaplatenie istiny 346,14 eura a vo
zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.10. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil i nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy - v celkovej výške 76,76 eura
(pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 61,74 eura s DPH a režijného paušálu 15,02 eura

s DPH). V súvislosti s týmto nárokom žalobca nepredložil konkrétne listiny, z ktorých by tieto vyplývali,
ani nepreukázal vynaloženie takých nákladov, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu i v tejto časti.

11. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 26.8.2021, keďže ku dňu 25.8.2021 došlo k

mimoriadnemu zosplatneniu úveru, čo nebolo medzi stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
teda odo dňa 26.8.2021, vo výške požadovanej žalobcom, až do zaplatenia.

12. Záverom súd prvej inštancie dodal, že s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu by bolo

nadbytočným posudzovať aj konanie postupcu pri uzatváraní zmluvy - tzv. spôsob skúmania bonity
žalovaného a následky v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ.

13. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 2, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne čistým úspechom žalovaného v rozsahu 20,4 %, ktorému však žiadne

trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti tomuto rozsudku podal včas v rozsahu zvyškovo zamietajúceho výroku III. a závislého výroku
IV. o náhrade trov konania odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu v napadnutom rozsahu tak,
že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
f/, h/ CSP. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, keď v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že získanie spotrebiteľského
úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia, pričom žalovaný požiadal o komplexný balík poistenia

(pričom v ponuke boli aj iné súbory poistenia, ktoré si tiež mohol vybrať) a poplatok za poistenie bol
vo výške 5,29 % - a teda vo výške 1,48 eura mesačne, pričom výsledná suma mesačnej splátky
bola aj s týmto poistením vo výške 29,49 eura. V mesačnej splátke uvedenej v Zmluve bola uvedená
suma bez poistenia a aj s poistením – pričom vo vyššej sume už bol zohľadnený aj poplatok za
poistenie. V zmluve o úvere bola uvedená celková čiastka vo výške 1.344,48 eura, pričom uvedená

suma korešponduje s výškou mesačných splátok istiny + úroku v celkovej sume 28,01 eura. Poistné
do výpočtu celkových nákladov v takomto prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je
teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného
poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle ust. § 2 písm. g) ZoSÚ nie je
zahrnuté do výpočtu celkových nákladov (a teda ani do RPMN). Výpočet RPMN (a aj celkovej čiastky)

použitý súdom preto považuje žalobca za svojvoľný, nakoľko nezohľadňuje fakultatívnosť poistenia.
Výška splátky vstupujúca do celkových nákladov je ponížená o 1,48 eura (splátka poistného), t. j. splátka
v zmysle Zmluvy bola vo výške 28,01 eura (čo je v zmluve aj vyslovene uvedené, zmluva rozlišuje
sumu splátky bez poistenia a s poistením). Zmluva teda obsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda nepochybne i správnu hodnotu RPMN, tieto nie sú pre spotrebiteľa

zmätočné, zavádzajúce, odporujúce zákonu a v neprospech spotrebiteľa. Konštatovanie, že spotrebiteľ
musel prijať zmluvu v predpripravenom znení veriteľom, nemôže obstáť, pretože zo samotnej zmluvy
vyplýva, že táto (uzatváraná elektronicky) bola pripravená na základe žiadosti žalovaného, pričom veriteľ
do predpripraveného poľa v zmluve „zvolený balík poistenia“ na základe prejavu vôle žalovaného doplnil
do zmluvy ním zvolený súbor poistenia (komplexný) a takto vyhotovenú zmluvu mu následne zaslal

na podpis. Žalobca poukázal i na časť 3 bod 1 zmluvy, ktorá obsahuje informácie k poisteniu, pričom
žalovaný v časti 3 bode 15 zmluvy potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej a na znak súhlasu ju
podpisuje. Žalovaný mal dostatok času si zmluvu v pohodlí svojho domova preštudovať, a pokiaľ mu
niečo nebolo zrejmé, mohol sa poradiť s postupcom, finančným poradcom, advokátom, resp. aj s rodinou
a známymi a až následne zmluvu podpísať – pričom pokiaľ tak neurobil, uvedené nemôže ísť na ťarchu

postupcu. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5CoCsp/91/2022 z
31.10.2023, sp. zn. 6CoCsp/61/2022 z 31.1.2023, sp. zn. 9CoCsp/4/2021 zo 16.3.2022.15. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu, že úroky z úveru dojednané v zmluve vo výške
18% sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda je takáto dohoda absolútne neplatná. Poukázal na to, že
vynásobením priemernej úrokovej sadzby za obdobie 10/2019 dostaneme hodnotu úrokovej sadzby vo

výške 9,42 % (4,71 % x 2). Žalobca zdôraznil, že táto hodnota je len orientačná a na trhu s obdobnými
produktami sa tieto poskytujú aj za podstatne vyššie úrokové sadzby. Úrokovú sadzbu vo výške 18 %
dohodnutú v zmluve podľa názoru žalobcu nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, pretože
nejde o podstatné prevýšenie dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby. V rozhodnutí sp. zn. 1 MCdo
1/2009 z 31.7.2009, sa Najvyšší súd zaoberal prípadom, v ktorom bola v zmluve dojednaná úroková

sadzba vo výške 60%, pričom v roku uzavretia zmluvy, z ktorej vznikol nárok, o ktorý v konaní išlo
(rok 2003), boli priemerné úrokové sadzby pre rôzne typy úverov v rozsahu od 6,88 % do 10,36 %. Z
uvedenéhovyplýva,žeNajvyššímsúdomposudzovanáúrokovásadzbapredstavovalanepochybneviac
ako 100%-tné navýšenie (minimálne 5 násobné - pričom ani takéto navýšenie dovolací súd neoznačil
za rozporné s dobrými mravmi). Preto nie je možné takýto rozdiel v úrokovej sadzbe prirovnávať k
rozdielu úrokovej sadzby oproti priemerným úrokovým sadzbám o 8,58 %, ako tomu bolo v prípade

Zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 21.12.2010, sp. zn. 8Cob/60/2010 a Najvyššieho súdu
ČR z 15.12.2004, sp. zn. 21Cdo/1484/20. NBS zverejňuje priemerné úrokové sadzby, čo znamená,
že sa vypočítava aritmetický priemer úrokových sadzieb pre jednotlivý typ úverov. Jednotlivé úrokové
sadzby bánk sa spočítajú a tento súčet sa delí ich počtom z čoho vyplýva, že tento priemer je tvorený

úrokovými sadzbami vyššími ale aj nižšími, ako je uvedený priemer. Súd vec nesprávne právne posúdil,
keď dospel k záveru, že úroková sadza dojednaná v zmluve, ktorá je dvojnásobne vyššia ako priemerná,
je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd si zrejme nesprávne tento pojem vyložil tak, že dvojnásobok
priemernej úrokovej sadzby úverov zverejnenej NBS je najvyššia prípustná úroková sadzba a teda
každá úroková sadzba, ktorá výšku dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby prevyšuje, je v rozpore s

dobrými mravmi a teda neplatná (čo však nevyplýva ani zo zákona a ani z aktuálnej rozhodovacej praxe
vyšších súdnych autorít.). Dohodnutú výšku úrokovej sadzby vo výške 18 % nie je možné považovať
za sadzbu, ktorá by mohla byť považovaná za v rozpore s dobrými mravmi. Žaloba v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/171/2019 z 28.4.2020. Žalobca poukázal aj
na ust. § 53 ods. 6 OZ (v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), ktorým zákonodarca

stanovil strop možnej odplaty za poskytnutie úveru. Pojem odplata pritom v sebe zahŕňa dojednané
úroky a poplatky, ktoré dlžník zaplatí veriteľovi nad rámec istiny. Najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu bola stanovená na 20,36 %, pretože hodnota
priemernejRPMNpredanýtypspotrebiteľskéhoúveruza3.štvrťrok2019(ktorýpredchádzalštvrťroku,v
ktorom bola Zmluva uzatvorená) bola vo výške 10,18 %. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 26.1.2023, sp. zn. 4Cdo/191/2022. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, pretože dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 18 % ročne nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi, pretože neprevyšuje podstatne dvojnásobnú mieru úrokov pri obdobnom spotrebiteľskom
produkte, pričom treba vziať do úvahy, že dojednaná odplata (ktorá v sebe prirodzene zahŕňa aj úrokovú
sadzbu) je v zákonom stanovenom limite. Z uvedeného dôvodu teda nemožno úrokovú sadzbu (ktorá je

len podmnožinou odplaty) právne posúdiť ako rozpornú s dobrými mravmi, keď odplata preukázateľne
je s dobrými mravmi súladná, pretože takéto právne posúdenie by bolo podľa názoru žalobcu v rozpore
s elementárnou logikou.

16.Žalobcatiežnamietal,žeprávneposúdeniesúduprvejinštancie,vzmyslektoréhonáhradunákladov,

ktoré žalobcovi v konaní preukázateľne vznikli titulom vykonaného úkonu právnej služby (žalobca v
konaní predložil pokus o zmier) nemožno žalobcovi priznať, pretože žalobca nepredložil listiny, z ktorých
by tieto výdavky vyplývali a ani nepreukázal vynaloženie takých nákladov. Žalobca mal za to, že náklad
vo výške 76,76 eura, ktorý žalobcovi vznikol za vykonaný úkon právnej služby - predžalobnej výzvy,
vznikol nepochybne v súvislosti s uplatnením pohľadávky (v predsúdnom štádiu), pričom žalobca sa

zaslaním tejto výzvy domáhal od žalovaného úhrady dlžnej sumy, a teda vyriešenia sporu zmierlivou
cestou, preto je nevyhnutné ho považovať za účelne vynaložený. Žalobca už v podanej žalobe tvrdil
vykonanieúkonuprávnejslužby–predžalobnejvýzvy,ktorúajvyhotovilažalovanémuzaslal,čovkonaní
dostatočným spôsobom preukázal. Žalobca v žalobe jednoznačne uviedol, akým spôsobom vypočítal
výšku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom tieto boli vypočítané v súlade s ust. § 13a

ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca tiež poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 z 9.6.2010, uznesenie Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 24Co/33/2021 z 26.1.2022, ako aj rozhodnutia niektorých okresných súdov. Žalobcapovažoval posúdenie súdu za svojvoľné, a šikanózne, pretože náklad za predžalobnú výzvu žalobcovi
vznikol následkom toho, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi svoju povinnosť uhradiť svoj dlh a žalobca
sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou – zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy

žalovanému, v ktorej ho upozornil na existenciu dlhu, jeho výšku, ako aj lehotou na jeho dobrovoľnú
úhradu spolu s údajmi, na ktorých môže žalobcu kontaktovať a dohodnúť sa na riešení danej situácie.
Účelom takejto výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu, čo bolo nepochybne aj v prospech žalovaného.
Právny názor súdu by mohol v praxi spôsobiť, že veritelia by nemali ani len najmenšiu snahu vyriešiť
spory s dlžníkmi zmierlivým spôsobom a teda z dôvodu, aby predišli zbytočným nákladom (ktoré by im

zasielaním predžalobných výziev vznikli), by radšej rovno podávali žaloby na súd, čo žalobca považuje
za absurdné a preto má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,

f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je

vo výrokoch III. a IV. vecne správny, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v týchto častiach.

19. Keďže žalobca výslovne napadol rozsudok súdu prvej len vo zvyškovo zamietajúcom výroku III.
a závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, je rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a II. právoplatný, a v tomto rozsahu preto nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 763,97 eura s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby)

nad rozsah sumy 346,14 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.8.2021 do zaplatenia
zamietol, keď dospel k záveru, že úver, ktorého zostatok bol predmetom konania, je bezúročný a bez
poplatkov pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami
ZoSÚ, a to ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v neprospech spotrebiteľa, ako aj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože pri výpočte bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane

poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť, preto žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Zároveň mal
súd prvej inštancie za to, že dohoda o úrokoch vo výške 18 % je absolútne neplatná, pretože
sa prieči dobrým mravom, keď podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek. Tiež mal za to, že v súvislosti s nárokom na náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy žalobca
nepredložil konkrétne listiny, z ktorých by tieto vyplývali, ani nepreukázal vynaloženie takých nákladov,
a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu i v tejto časti.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na
spravodlivý súdny proces a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil.

22. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu (ktorý odvolací súd preberá) vyplýva, že

právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 31.10.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb. Na základe Časti 1. zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
viazaný spotrebiteľský úver, ktorým bol pre žalovaného financovaný nákup spotrebného tovaru vovýške 953,60 eura, a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 29,49 eura
(s poistením) /výška mesačnej splátky bez poistenia 28,01 eura/, pričom výška úrokovej sadzby bola
dojednanávovýške18%p.a.-fixná,RPMNbolauvedenávovýške19,56%,celkováčiastkakzaplateniu

predstavovala 1.344,48 eura, s tým, že splátky boli splatné 15. deň v mesiaci, s prvou splátkou splatnou
15.11.2019 a s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 15.10.2023. Podľa Časti 3., čl. 1 zmluvy,
dlžník vyhlásil, že ustanovenie tohto článku sa do jeho zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostalo na
základe jeho predchádzajúceho výslovného súhlasu s poistením schopnosti splácať spotrebiteľský úver
a zároveň vyhlásil, že pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať spotrebiteľský úver nie je podmienkou

uzatvoreniazmluvy(bod1.1).Vrámcizmluvyospotrebiteľskomúverejemožnépristúpiťktýmtobalíkom
poistenia: A) Komplexný balík poistenia, B) Komplexný balík poistenia PLUS (bod 1.2). Žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.8.2021. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a
včas neplnil, na uvedenú zmluvu zaplatil celkom sumu 607,46 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok
z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá je
predmetom sporu, na žalobcu.

23. Na základe vyhodnotenia zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že
poistenie schopnosti splácať úver bolo podmienkou získania úveru, a teda do výpočtu celkovej
čiastky k zaplateniu, ako aj RPMN mal byť poplatok za poistenie zahrnutý, a keďže nebol, v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa a súčasne v zmluve je nesprávne uvedený i údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť a vzhľadom na to je úver, ktorého zostatok bol predmetom konania, bezúročný a bez poplatkov.

24. Odvolací súd reagujúc na vyššie uvedený záver prvoinštančného súdu a vzhľadom na odvolacie
dôvody žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne

posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do výpočtu RPMN a rovnako
tak aj do celkovej čiastky, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť. Odvolací súd dodáva, že prejednávaný
spor je sporom so slabšou stranou, ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa okrem všeobecných
ustanovení civilného sporového poriadku vzťahujú aj ustanovenia týkajúce sa ochrany slabšej strany.
Platí teda osobitná úprava konaní so slabšou stranou sporu (§ 290 a nasl. CSP). Špeciálna úprava

spotrebiteľskej právnej ochrany vtelená do procesného kódexu, ktorým sa riadi aj toto konanie vzišla
okreminéhoajzjudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúnie(napr.C-240/98ažC-244/98,aleboC-497/13,
C-137/08, C-472/11).V zmysle tejto judikatúry je potrebné vnímať aj ustanovenie § 295 CSP. Jeho
cieľom je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu
spotrebiteľa. Aj keď to z gramatického výkladu komentovaného ustanovenia explicitne nevyplýva, v

zmysle vyššie uvedenej judikatúry SDEÚ ide o vykonávanie dôkazov, ktoré by mohli byť v prospech
spotrebiteľa. Z citovanej judikatúry SDEÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen
dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť
na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy,
ak spotrebiteľ s takýmto postupom vysloví nesúhlas, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou naďalej viazaný (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1030-1031 s.). V
zmysle vyššie uvedeného je treba konštatovať, že hoci žalovaný ako spotrebiteľ bol v konaní nečinný
a „nepoprel“ rozhodujúce skutkové tvrdenia, súd nemohol rezignovať na činnosť, ktorá napĺňa obsah
spravodlivo „vyrovnávajúceho“ procesu vo vzťahu k slabšej strane sporu. Potom prvoinštančný súd

správne vyhodnotil, že nemožno sa uspokojiť s dôsledkami ust. § 150 a § 151 CSP, pretože v tomto
prípade nejde o klasický spor dvoch „rovnocenných“ strán.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g)
až i), l) a p).27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanáklady

spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

29. Definícia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v ust. § 2 písm. g/
ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy jednoznačne zakotvuje, že poistné je treba zahrnúť do
celkových nákladov za podmienky, že uzavretím poistenia bolo podmienené získanie spotrebiteľského

úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

30. Žalobca (dodávateľ) v odvolacom konaní namietal, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že
získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia, pričom žalovaný požiadal
o komplexný balík poistenia, pričom v ponuke boli aj iné súbory poistenia, ktoré si tiež mohol vybrať,

v mesačnej splátke uvedenej v zmluve bola uvedená suma bez poistenia a aj s poistením – pričom vo
vyššej sume už bol zohľadnený aj poplatok za poistenie. Zo samotnej zmluvy podľa žalobcu vyplýva,
že táto (uzatváraná elektronicky) bola pripravená na základe žiadosti žalovaného, pričom veriteľ do
predpripraveného poľa v zmluve „zvolený balík poistenia“ na základe prejavu vôle žalovaného doplnil
do zmluvy ním zvolený súbor poistenia (komplexný) a takto vyhotovenú zmluvu mu následne zaslal

na podpis. Žalobca poukázal i na časť 3 bod 1 zmluvy, ktorá obsahuje informácie k poisteniu, pričom
žalovaný v časti 3 bode 15 zmluvy potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej a na znak súhlasu ju
podpisuje.

31. Odvolací súd napriek opačným námietkam žalobcu konštatuje, že z obsahu správne zistených

skutočností prvoinštančným súdom vyplýva, že súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 31.10.2019 bolo
aj poistenie. Žalobca bol povinný preukázať, že uvedené poistenie bolo dobrovoľné. Podľa názoru
odvolacieho súdu dobrovoľnosť neznamená len obyčajnú skutočnosť, že na žiadosť spotrebiteľa môže
byť z úverových dojednaní poistenie vylúčené, ale uvedené znamená, že uvedený úver je štandardne
nastavený ako úver bez poistenia a spotrebiteľovi je umožnené si na žiadosť úver poistiť. Navyše

v súdenej veci z obsahu zmluvy nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť možnosť žalovaného poistenie
odmietnuť. Mal na výber len z dvoch možností A) Komplexný balík poistenia, B) Komplexný balík
poistenia PLUS. Spotrebiteľ uspokojujúci si spotrebiteľské potreby v čase kontraktácie vníma základný
cieľ kontraktácie, ktorým je dosiahnutie získania úveru. Vedľajšie doložky (hoci s finančným plnením)
nie sú predmetom primárneho zamerania spotrebiteľa, nepredstavujú pre neho cieľ spotrebiteľskej

ostražitosti. Samotné formálne prehlásenie žiadateľa o úver v typizovaných tlačivách, predkladaných
mu poskytovateľom úveru, nepreukazuje, že poistenie nebolo podmienkou získania úveru, resp. jeho
získania za ponúkaných podmienok. Ak bol úver prednastavený so súborom poistenia (z časti 3.
zmluvy opak vyvodiť nemožno), nemohlo ísť o dobrovoľné poistenie. Preto bolo možné aj podľa názoru
odvolacieho súdu hodnotiť predmetné poistenie ako poistenie, ktoré bolo od začiatku prítomné v zmluve

a malo byť zahrnuté do celkových nákladov, a teda nešlo o poistenie dobrovoľné. V konaní pritom
nebolo sporu o tom, že poistné nebolo zahrnuté do celkovej výšky nákladov (t.j. ani do celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť), a rovnako tak ani výpočet RPMN nezohľadňoval mesačnú splátku
vrátane poistenia. Z týchto dôvodov bol potom záver súdu inštancie, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ) a súčasne je
vzmluvenesprávneuvedenánáležitosťpodľa§9ods.2písm.h/-celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ) vecne správny.

32. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd i námietky žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, pokiaľ žalobcovi nepriznal náhradu nákladov titulom vykonaného úkonu právnej
služby (pokusu o zmier), pretože žalobca nepredložil listiny, z ktorých by tieto výdavky vyplývali
a ani nepreukázal vynaloženie takých nákladov. Žalobca namietal, že už v podanej žalobe tvrdil
vykonanie úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy, ktorú aj vyhotovil a žalovanému zaslal, čo vkonaní dostatočným spôsobom preukázal, a v žalobe jednoznačne uviedol, akým spôsobom vypočítal
výšku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca vynaloženie nákladov na predžalobnú upomienku, a najmä ich účelnosť

nepreukázal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by predmetná predžalobná výzva bola žalovanému
vôbec odoslaná. Ak teda žalobca v konaní nepreukázal minimálne odoslanie takejto výzvy žalovanému,
neobstojí jeho argumentácia tým, že týmto úkonom sa pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu, a teda to
bol účelný náklad spojený s uplatnením pohľadávky. V tejto časti potom súd prvej inštancie správne
žalobu zamietol.

33. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o úrokoch vo výške
18 % je absolútne neplatná, pretože sa prieči dobrým mravom, a že takto dohodnutá odplata je aj
neprimeraná v zmysle ust. § 53 a § 54 OZ. V tejto súvislosti žalobca dôvodne namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom prípade nezohľadnil ustanovenia
§ 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorými bolo zavedené generálne

pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno
požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú
spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné
flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa
totourčenievládeSlovenskejrepubliky,ktoráodplatuajejnajvyššiuprípustnúvýškuustanovujevládnym

nariadením. Účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon,
pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje
právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo
strany štátnych orgánov sankcionovaný (por. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/191/2022
z 26.1.2023). Podľa prvej vety § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku

dňu uzavretia úverovej zmluvy), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na uvedené ustanovenie pritom nadväzuje ust. §
11 ods. 1 písm. g/ ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov

spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných
predpisov. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval dohodnutý úrok za rozporný s dobrými mravmi
(a teda takéto dojednanie za absolútne neplatné podľa § 39 OZ), pričom úrok tvorí len jednu zložku
pojmu odplata a tá bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vec nesprávne právne posúdil.
Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie však vo výsledku nemalo vplyv na jeho vecne správny záver

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny, vrátane
vecne správneho závislého výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej

zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní fakticky
úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože sa k odvolaniu nevyjadril,

v odvolacom konaní zostal pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli (R 72/2018).

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).