Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205329
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205329.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 13, Piešťany, deti
rodičov - matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená:

JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom Šafárikova 2, Piešťany, a otca: B. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, F., v konaní zastúpený: Mgr. Veronika Blašková, advokátka
so sídlom Alexandra Dubčeka 10, Piešťany, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40P/77/2025-35 zo dňa
15.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 15.07.2025 súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou
vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, upravil styk otca
s maloletými deťmi v rozsahu každého párneho týždňa od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00
hod. a každého týždňa v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si otec maloleté deti prevezme
v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení určeného intervalu
otec maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska.

Výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti.
Výrokom III. obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/55/2025.
Výrokom IV. poučil účastníkov o možnosti podať si návrh vo veci samej o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

Výrokom V. ustanovil maloletým deťom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom
Krajinská 13, Piešťany, za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nemá nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
zverí maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti, uloží otcovi povinnosť

prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou po 300,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k jej rukám, upraví styk otca s maloletými deťmi v každom párnom týždni od piatkaod 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým,
že otec si maloleté deti vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú (v prípade, ak
nebudú v školskom zariadení, tak v mieste jej bydliska) a po skončení styku jej maloleté deti odovzdá v

mieste jej bydliska, s výnimkou 34. kalendárneho týždňa, kedy si otec maloleté deti vyzdvihne v mieste
jej bydliska v pondelok 18.08.2025 o 8:00 hod. a odovzdá jej ich v piatok 22.08.2025 o 18:00 hod. a 35.
kalendárneho týždňa, kedy sa styk maloletých detí s otcom realizovať nebude.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1,

§ 366, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a čl. 5, § 24 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podaným návrhom a jeho prílohami dospel k záveru, že

návrhu je potrebné v časti vyhovieť a vo zvyšnej časti je potrebné ho ako nedôvodný zamietnuť. Z
doloženej komunikácie rodičov mal za osvedčené, že medzi rodičmi bola pred vyše rokom uzatvorená
dohoda, podľa ktorej sa podieľali na výkone rodičovských práv a povinností, teda maloleté deti boli
v osobnej starostlivosti matky a otec sa s nimi stretával, resp. mal stretávať každý druhý víkend a
tiež v týždni podľa dohody. Z následnej komunikácie rodičov vyplynul nesúhlas matky so striedavou

starostlivosťou, ktorú otec matke oznámil s tým, že maloleté deti chce (a bude) mať aspoň tri dni v týždni,
keďže je rovnaký rodič ako ona.
S ohľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v ktorom je určený termín prejednania veci na deň
26.09.2025 súd uviedol, že s rodičmi bude nadviazaná spolupráca prostredníctvom koordinátorky za

účelom vedenia rodičov k zodpovednosti a k spolupráci pri vytváraní vlastného rozhodnutia úpravy
práv a povinností k maloletým deťom tak, aby výsledkom bola dohoda rodičov v čo najširšom rozsahu.
Dospel k záveru, že dočasne zverí maloleté deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky, s ktorou formou
starostlivosti pôvodne obaja rodičia súhlasili. Dôvodil, že obe maloleté deti sú v čase rozhodovania súdu
v predškolskom veku, maloletá A. od septembra 2025 nastupuje na základnú školu. Z návrhu mal za

osvedčené, že matka predstavuje pre obe maloleté deti primárnu vzťahovú osobu, od ktorej maloleté deti
odvíjajú pocit bezpečia a stability ako aj pocit domova. Uviedol, že striedavá starostlivosť nie je aktuálne
výsledkom dohody rodičov a z predloženej komunikácie oboch rodičov nevyplýva názor maloletých detí
k tejto forme starostlivosti, najmä ak by mala byť vykonávaná nielen napr. počas letných prázdnin, ale aj
v čase školského roka. Mal za to, že najmä u maloletej A. je potrebné zodpovedné posúdenie uvedenej

možnosti starostlivosti, nakoľko ide o dieťa, ktoré čaká náročný proces adaptácie na školský režim a
školské povinnosti, keď prvý ročník základnej školy kladie zvýšené nároky tak na maloleté dieťa, ako
aj na rodiča, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti. Tvrdenia matky o strachu z otca, o vyhrážaní
sa otca jej fyzickým ublížením ako aj o volaní policajnej hliadky a podobne, prvoinštančný súd nemal
z návrhu osvedčené.

5. Dospel k záveru, že je potrebné otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v
nevyhnutnej miere, čomu zodpovedá suma 200,- Eur mesačne na každé z detí, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto uznesenia. Mal za osvedčené, že rodičia
maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých

detí sumou po 200,- Eur mesačne na každé dieťa, keď otec takto plnil svoju vyživovaciu povinnosť
plnil v mesiacoch január 2025, február 2025 a marec 2025. K sumám 100,- Eur zo dňa 20.02.2025 s
popisom „na panvicu, príbor“ a 500,- Eur zo dňa 04.01.2024 s popisom „DO2024-01-03/SP“ uviedol, že
podrobnosť transakcie nebola matkou vysvetlená. Tvrdenie matky, že otec dobrovoľne prispieval k jej
rukám okrem výživného aj sumami od 400,- Eur do 900,- Eur mesačne, nemal súd za neosvedčené.

Taktiež nemal za osvedčené ani matkou tvrdené zárobkové pomery otca, údajne v sume 4.000,- Eur
mesačne. Považoval za zrejmé, že so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté dieťa vznikajú výdavky
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb v súvislosti so stravou, ošatením, drogériou, zabezpečením
bývania, ktoré si pri mesačnom príjme matky vo výške 944,87 Eur (vrátane uplatneného daňového
bonusu na obe maloleté deti) vyžadujú upraviť výživu maloletých detí zo strany povinného rodiča. Mal

za to, že je v záujme ochrany práv dieťaťa, aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy, a preto určil povinnosť
platenia výživného v rozsahu, aký zodpovedá nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb
dieťaťa. Dôvodil, že neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale iba dočasne nariadi, aby povinný rodič platilvýživné v nevyhnutnej miere. Určené výživné na dočasnú dobu považoval za zodpovedajúce zákonnej
úprave, ktorá je v hmotnoprávnej rovine vyjadrená v § 62 ods. 3 Zákona o rodine v povinnosti plniť
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na pomery povinného rodiča. Dodal, že

rozhodnutie súdu o výživnom vyššom ako je výživné určené v nevyhnutnej miere si vyžaduje vykonanie
dokazovania zameraného na zistenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov,
ako aj odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa. V konaní o neodkladnom opatrení však súd
dokazovanie nevykonáva, preto poučil účastníkov o možnosti podať si návrh vo veci samej o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. S ohľadom na uvedené

určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí po 200,- Eur mesačne tak, aby neboli ohrozené
základné potreby maloletých detí ako je ich strava, ošatenie, hygiena, čo pri dieťati vo veku do 6 rokov,
ktoré je zdravé, môže predstavovať cca 200,- Eur mesačne. Nevyhnutné výdavky s navštevovaním
školského a predškolského zariadenia (v čase rozhodovania súdu z potvrdenia škôlky u maloletej C. v
sume 33,- Eur mesačne bez uvedenia nákladu na stravu a u maloletej A. v sume 8,- Eur ZRPŠ a cca
10,- Eur mesačne na krúžky, bez uvedenia nákladu na stravu) v zásade neboli spôsobilé ovplyvniť výšku

výživného určeného v nevyhnutnej miere, dodávajúc, že matka naviac poberá prídavky na maloleté deti
po 60,- Eur mesačne na každé z nich.

6. K časti návrhu týkajúcej sa úpravy styku maloletých detí s otcom súd prvej inštancie uviedol, že
matka osvedčila potrebu zásahu súdu v tomto smere, keď z doloženej komunikácie vyplýva narušená

komunikácia rodičov, neschopnosť odovzdať maloleté deti zo strany otca v konkrétnom dohodnutom
čase matke, ktorá očakáva ich odovzdanie a prevzatie o 19:00 hod., avšak deti nie sú v domácnosti
matky ani o 20:00 hod.. Súd preto dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi podľa pôvodnej dohody,
o ktorej sa otec v predloženej komunikácii zmieňuje, že bola uzavretá, a teda v rozsahu oprávnenia otca
stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00

hod. a v každom týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme
v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení určeného intervalu
otec maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska.

7. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh matky zamietol, a to tak v časti určenia výživného nad

nevyhnutnú mieru, ako aj v časti úpravy osobitného styku otca, matky a maloletých detí počas školských
prázdnin, keď nemal v týchto častiach osvedčenú naliehavú potrebu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

8. Prvoinštančný súd zároveň obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného

skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a poučil účastníkov konania o možnosti podať
si návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, aby sa vec riadne
prejednala, aby bolo umožnené vyjadriť sa k predmetu konania všetkým účastníkom, teda aj maloletým
deťom prostredníctvom ich zástupcu a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodnúť vo veci.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle generálnej klauzuly
vyjadrenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok ich náhradu, keď nevzhliadol žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa na odklonenie sa od generálnej klauzuly, a keď zároveň navrhovateľka
priznanie náhrady trov konania nežiadala a konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia napadol riadnym a včasným
odvolaním otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) f), h) CSP. Uviedol, že má reálny záujem o
pravidelný kontakt so svojimi maloletými deťmi, s ktorými má vybudovaný pekný citový vzťah, deti na
neho vždy pozitívne reagovali a reagujú. Má záujem vplývať na ich výchovu, pričom odmieta všetky

tvrdenia matky o údajnom strachu z neho, o jeho vyhrážaní sa fyzickým ublížením matke, ktorým matka
okrem iného dôvodila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a snažila sa súdu aj takýmto
spôsobom prezentovať naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu. Ďalej uviedol, že neodkladné
opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie
takých situácií, kedy je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania, pričom

predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá,
a zároveň k nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd
pristúpiť najmä, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosťo maloleté dieťa, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova,
či výživa maloletého dieťaťa. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil a na základe toho celkovo nesprávne

rozhodol.
Namietal, že na dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nie sú splnené
podmienky pre okamžitý zásah súdu do vzťahov účastníkov konania inštitútom neodkladného opatrenia,
a to ani v zmysle ust. § 365 ods. 1 CMP, ako ani v zmysle ust. § 367 ods. 1 CMP. Ustanovenie §
365 ods. 1 CMP zabezpečuje okamžitú dočasnú ochranu maloletému dieťaťu, ktoré sa ocitne bez

akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený,
pričom matka nielenže vo svojom návrhu nepreukázala potrebu takýmto spôsobom dočasne upraviť
pomery účastníkov konania, ale v celom svojom návrhu ani len nespochybňuje jeho starostlivosť, ktorú
o maloleté deti zabezpečuje aj po odchode zo spoločnej domácnosti, a to v zmysle dohody s matkou.
Poukázal na skutočnosť, že i samotný návrh matky na jeho dočasnú úpravu styku s maloletými deťmi
potvrdzuje, že matka súhlasí s tým, aby starostlivosť o maloleté deti zabezpečoval aj naďalej. Vyjadril

názor, že nebolo dôvodné ani procesne správne postupovať v zmysle ust. § 367 ods. 1 CMP, keďže
maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, on sa s maloletými deťmi stretáva v zmysle
dohody s matkou, a nie je preto ani právne, ani fakticky možné, aby bola dikcia zákonného ustanovenia
naplnená. Mal za to, že nebolo dôvodné nariaďovať matke, aby maloleté deti dočasne odovzdala do
svojej starostlivosti, keď sa maloleté deti v jej starostlivosti fakticky nachádzali a nachádzajú.

Ďalej namietal, že matka svoj návrh oprela o tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a vyplývajú z
jednej komunikácie medzi rodičmi maloletých detí ohľadne striedavej starostlivosti, ku ktorej on pristúpil
až po tom, ako ju začala realizovať samotná matka tým, že opakovane porušila vzájomnú dohodu s
ním a namiesto toho, aby mu maloleté deti odovzdala v zmysle ich vzájomnej dohody, bez jeho súhlasu
vykonávala starostlivosť o maloleté deti nepretržite v rozsahu jedného týždňa. Pre úplnosť uviedol,

že od mája 2024, kedy sa matka vyslovila za rozvod manželstva, premýšľal nad všetkými možnými
alternatívami, ako vyjsť zo situácie s kompromisným riešením, ktoré by v prvom rade zohľadňovalo
potreby a všeobecné dobro detí, bolo by rýchle a efektívne a nezhoršovalo by psychickú situáciu
všetkých zúčastnených. Bol toho názoru, že najlepším riešením bude, ak deti s matkou ostanú v
súčasnom byte a on si nájde nové bývanie v blízkom okolí, pričom najneskôr od januára 2025 mala

matka začať uhrádzať náklady spojené s prevádzkou bytu, s tým, že on bude ako vlastník bytu naďalej
uhrádzať hypotéku a pravidelné mesačné výdavky maloletých detí, ktorá dohoda bola ovplyvnená aj
stanoviskom banky, že matka nemôže na seba prevziať hypotekárny úver viaznuci na byte.
Vzhľadom k tomu, že si musel nájsť nový byt, nasťahovať sa, zariadiť ho, navyše hradiť výdavky na
byt, v ktorom žila matka s deťmi a celkové výdavky s týmto spojené aj finančne zabezpečiť, poprosil

matku, aby s advokátkou spísala dohodu rodičov ohľadne výkonu práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva a následne dohodu o vyporiadaní BSM a tieto mu predložila. Ohľadom
stretávania s deťmi sa rodičia dohodli, že víkendy si rozdelia tak, že jeden víkend bude s deťmi matka
a ďalší víkend on. Počas pracovného týždňa pokrývali obaja časový manažment detí flexibilne, najmä
vozenie detí do/zo škôlky a krúžkov. Väčšiu časť času v týždni trávili deti s matkou, avšak on sa s

deťmi vídal aj na dennej báze aspoň na pár desiatok minút. Matka mu po čase realizácie uvedenej
dohody začala prezentovať obavy ohľadne toho, že býva v jeho byte a že ju môže kedykoľvek vyhodiť.
Pre odstránenie obáv matky navrhol niekoľko riešení, s ktorými matka nesúhlasila a začala tlačiť na
prevod bytu na jej osobu, čo podmieňovala (o. i.) jeho kontaktom s maloletými deťmi. Pod tlakom času
a vydierania napokon s darovaním jeho nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva matky súhlasil, a to aj

s vierou, že matka zároveň splní svoju časť dohody ohľadne zmierlivého vyriešenia rozvodu dohodou.
V zmysle dohody s matkou platil všetky pravidelné mesačné výdavky maloletých detí, ako aj všetky
náklady spojené s bytom, napriek tomu, že od konca septembra 2024 tam býval už len sporadicky. V
decembri 2024 upozornil matku, že sa blíži termín, odkedy by mala začal platiť náklady spojené s bytom,
dopytoval sa na stav rozvodu a matku opakovane požiadal o predloženie návrhu dohody rodičov. V apríli

2025 matke jasne povedal, že pokiaľ chce, aby jej pravidelne posielal extra peniaze vo výške 400,- Eur
mesačne (a hradil naďalej všetky pravidelné výdavky na deti, úver a náklady na byt) má vybaviť to, čo
bolo dohodnuté a splniť si svoju časť záväzku. Až na prelome mája a júna 2025 mu matka oznámila,
že podala návrh na rozvod manželstva bez riešenia dohody rodičov s ním tak, ako bolo pôvodne medzi
nimi dohodnuté, preto sa cítil oklamaný, zneužitý a od toho momentu považoval všetky dohody s matkou

za bezpredmetné.
Poprel tvrdenia matky, že si bez ohľadu na záujem maloletých detí stanovuje pravidlá, ohrozuje ich a
matka ich potrebuje pred takýmto jeho konaním chrániť, pričom zo skutkového stavu je zrejmé, že je to
práve on, kto spravil všetko preto, aby rozvod čo najmenej zasiahol maloleté deti (previedol pod tlakommatky na ňu vlastnícke právo k jeho bytu, zabezpečil si nové bývanie, uhrádza naďalej všetky výdavky
matky spojené s bývaním, a to aj napriek tomu, že matka svoju časť dohody nedodržala). Mal za to,
že matka svojím konaním súdu preukázala, že pre ňu nie je prioritný záujem maloletých detí, ale sú

pre ňu iba formou pasívneho príjmu a nástrojom na jeho vydieranie. O uvedenom svedčí aj skutočnosť,
že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je dôvodný, pretože neexistovala ani
neexistuje naliehavá potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením. V
časepodanianávrhumatky,akoajvčasevydanianapadnutéhouznesenia,samaloletédetinachádzaliv
osobnej starostlivosti matky, on s maloletými deťmi pravidelne realizoval styk v zmysle dohody a rovnako

sa podieľal na úhrade ich základných potrieb. Tvrdenia matky uvedené v návrhu, podľa ktorých je jeho
styk s maloletými deťmi zachovaný a primeraný, keďže sa s maloletými deťmi stretáva a matka mu v
styku nikdy nebránila a ani nebráni, logicky vylučujú naliehavosť potreby dočasne zveriť maloleté deti do
jej starostlivosť, keďže sa v jej faktickej starostlivosti nachádzali a nachádzajú. K uvedenému predložil
komunikáciurodičov,zobsahuktorejjezrejmé,žematka,ktorámádetivofaktickejosobnejstarostlivosti,
mu sama navrhuje čas stretnutí, s ktorými stretnutiami súhlasí a návrhy matky akceptuje.

Uviedol, že matka v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázala výšku výdavkov na odôvodnené potreby
maloletýchdetí,ktorébyodôvodňovalinavrhovanévýživné,atonajmäsprihliadnutímnajehopravidelné
mesačné a mimoriadne úhrady. Inštitút neodkladného opatrenia slúži výlučne na dočasnú neodkladnú
úpravu pomerov, kedy je potrebné zabezpečiť výživné v rozsahu na pokrytie nevyhnutných potrieb
maloletých detí. Bol toho názoru, že platby, ktoré realizuje v prospech maloletých detí, ako aj výdavky,

ktoré vynakladá v čase, keď je realizovaný jeho styk s maloletými deťmi, ako aj ďalšie naturálne
plnenia, sú postačujúce plnenia, ktorými sú všetky nevyhnutné, ako aj iné potreby maloletých detí plne
zabezpečené. Namietal, že matka ako pravidelné mesačné výdavky uviedla náklady na bývanie, ktoré
v celosti uhrádza on, vrátane hypotekárneho úveru výške 250,- Eur mesačne (hoci byt je vo výlučnom
vlastníctve matky) a nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 353,- Eur mesačne. Matka tvrdila,

že tieto výdavky bude do budúcna uhrádzať sama, no v čase vydania napadnutého rozhodnutia tieto
uhrádzal v celosti on, a to v sume 353,- Eur mesačne (bez hypotéky), čo predstavuje sumu vo výške
118,-Eurmesačnenajednuosobu.Okremuvedenéhopravidelnemesačneuhrádzapohybovýkrúžokvo
výške 15,- Eur maloletej C. a 20,- Eur maloletej A., poplatok za škôlku a stravu v škôlke, lieky, na Vianoce
2024 zakúpil deťom darčeky v hodnote 277,50 Eur, v máji 2025 kúpil maloletej A. bicykel v hodnote

130,- Eur, dňa 04.08.2025 uhradil obom maloletým deťom letný tábor vo výške 290,- Eur a do vydania
napadnutého uznesenia uhrádzal v celosti všetky mimoriadne výdavky maloletých detí, o ktorých mal
vedomosť. K matkou uvádzanému výdavku na logopedičku maloletej A. vo výške 30,- Eur, na ktorom
sa nepodieľal, uviedol, že matka bola s maloletou u logopéda jedenkrát a on trikrát, pričom platba u
logopéda sa vykonáva v hotovosti a pri každej návšteve s maloletou túto riadne uhradil. Z uvedeného

je zrejmé, že sa pravidelne mesačne podieľa na úhrade základných potrieb maloletých detí, uhrádza
mimoriadne výdavky maloletých detí a výživa maloletých detí nie je v žiadnom prípade ohrozená, preto
neexistovala a neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania ani v časti
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietne.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že dňa 28.08.2025 sa na ich oddelenie
dostavil otec a uviedol, že proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie
z dôvodu, že nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla matka a bol by rád, keby bol jeho styk s deťmi

rozšírenejší, nakoľko má záujem sa s deťmi stretávať, podieľať sa na ich výchove a zabezpečovať ich
starostlivosť. Z uvedeného dôvodu si tiež zabezpečoval nové bývanie blízko detí. Navrhol styk v rozsahu
každého párneho týždňa v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do nedele do
18:00 hod., s tým, že si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré navštevujú
a po skončení určeného intervalu ich odovzdá matke v mieste jej bydliska a každý nepárny týždeň od

utorka od 15:00 hod. do štvrtka do odovzdania maloletých detí do školského a predškolského zariadenia,
ktoré maloleté deti navštevujú. Uvedený styk bude požadovať aj v konaní o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode a bol by rád, kedy sa s matkou vedeli dohodnúť na
vyváženom stretávaní sa s deťmi. Taktiež uviedol, že s neodkladným opatrením do skončenia konania
vo veci samej v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí, rovnako aj v časti

výživy na maloleté deti, t. j. 200,- Eur na každé z nich.
Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že matku telefonicky kontaktoval v rovnaký deň, pričom uviedla,
že uvažovala nad vhodnosťou otcovho návrhu styku, najmä pre maloletú A., ktorá nastupuje do 1.
ročníka základnej školy. Následne sa kolízny opatrovník s matkou dohodol, že matka zavolá otcovi askúsia stretávanie sa otca s deťmi predebatovať tak, aby bolo vhodné pre všetkých. Matka kolízneho
opatrovníka následne telefonicky kontaktovala, pričom uviedla, že sa s otcom dohodli tak, že by
uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení ostalo ako ho vydal súd dňa 15.07.2025 a rodičia by sa

ústne, prípadne písomne medzi sebou dohodli, že by mal otec deti v párny utorok dlhšie než do 18:00
hod. a v nepárny týždeň by sa styk predĺžil z utorka na stredu, prípadne na štvrtok. Matka uvedené
argumentovala tým, že deti jej hovoria, že k otcovi nechcú ísť, lebo im otec hovorí, že keď nebudú
poslúchať, bude tvrdá disciplína a podobne. Prípadne by pristúpila na styk otca s maloletými deťmi
v rozsahu každého párneho týždňa v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do

nedele do 18:00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré
maloleté deti navštevujú a po skončení určeného intervalu ich otec odovzdá matke v mieste jej bydliska
a každého nepárneho týždňa od utorka od 15:00 hod. do stredy do 19:00 hod. s tým, že si maloleté deti
prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení určeného
intervalu ich otec odovzdá matke v mieste jej bydliska, a prípadne s malými zmenami inak, ak by sa
rodičia po „zabehnutí detí“ dohodli.

Matkou tvrdené skutočnosti si kolízny opatrovník overil u otca, ktorý by sa radšej pridržiaval úpravy
styku ako navrhuje on z obavy, že dohoda, ktorá by bola s matkou uzavretá, by nemusela fungovať a na
„papieri“ by mal radšej variantu, ktorú navrhuje on.
Kolízny opatrovník mal za to, že komunikácia rodičov viazne, odporučil im spoluprácu s RPPS, s čím
rodičia súhlasili. Rozhodnutie na základe uvedených informácií ponechal na uvážení súdu.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá dala odvolaciemu súdu do pozornosti, že otec dňa
28.08.2025 na osobnom stretnutí u kolízneho opatrovníka vyjadril súhlas s neodkladným opatrením
do skončenia konania vo veci samej v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, ako aj
v časti určeného výživného, tak ako je uvedené v napadnutom uznesení. Odvolanie otca považovala za

nedôvodné.Otecargumentovalnajmätým,ženebolanaplnenápodmienkanaliehavostiúpravypomerov
účastníkov konania, k čomu uviedla, že boli na úprave styku dohodnutí a otec v snahe zastrašovať ju,
túto dohodu vedome porušoval, nakoľko vedel, že pre ňu sú deti a ich záujmy absolútnou prioritou.
Mala za to, že potreba ingerencie súdu a úpravy pomerov účastníkov konania vyplývala zo skutočnosti,
že otec dlhodobo nerešpektoval dohodu medzi nimi ako aj samotné potreby maloletých detí. Otec deti

pravidelne neodovzdával na čas v zmysle dohody, prípadne sa domáhal, aby ich mohol odovzdať iný
deň. Zo strany otca bol na ňu neustále vyvíjaný nátlak, čo vyústilo až do toho, že otec direktívne začal
realizovať striedavú osobnú starostlivosť, na čo využil dovolenku so starými rodičmi vo Veľkom Mederi.
Maloleté deti sa po príchode z dovolenky mali vrátiť k nej, avšak otec bez jej súhlasu, resp. dohody s
ňou, deti zobral a doslova nasilu začal realizáciu údajnej striedavej osobnej starostlivosti, odmietol jej

ich vrátiť a musela sa domáhať ich príchodu, kedy jej otec oznamoval rôzne časy a miesta odovzdania
detí, čo robil vyslovene úmyselne v snahe jej iba ublížiť. Tvrdila, že deti boli po príchode zmätené, veľmi
im chýbala, čo verbalizovali opakovane a dožadovali sa toho, aby už boli doma, prirodzene to bol pre
ne neprimerane dlhý čas strávený bez nej, nakoľko ich bežný a zaužívaný režim je diametrálne odlišný
a za ostatných 17 mesiacov si naň zvykli – sú s ňou a s otcom sa stretávajú, avšak nestriedajú sa v

týždňových intervaloch. Uviedla, že deti sa opakovane vyjadrili, že takto bez nej už nechcú byť, chcú
byť „doma“ s ňou a nechápali tomu, že nemohli ísť po dovolenke domov, lebo otec im to nedovolil. Bola
toho názoru, že naliehavosť zverenia maloletých detí do jej starostlivosti a úpravy styku bola nielen
osvedčená, ale aj preukázaná komunikáciou rodičov, teda súd prvej inštancie vec posúdil správne.
Poukázala na to, že otec neexistenciu naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania zdôvodnil

tým, že medzi sebou ohľadom starostlivosti o deti komunikujú a sú schopní sa flexibilne dohodnúť,
k čomu uviedla, že s otcom ohľadom starostlivosti o maloleté deti komunikuje, avšak práve z dôvodu, že
otec dohodnuté termíny odovzdania detí späť jej nerešpektoval a samovoľne si deti ponechával vo svojej
starostlivosti bez ohľadu na ich záujem a predchádzajúcej dohody s ňou, je daná potreba ingerencia
súdu. Podotkla, že komunikácia s otcom je dlhodobo komplikovaná, otec sa k nej správal neúctivo,

vysmieval sa jej a k zmene jeho prístupu a spôsobu komunikácie na aspoň ako tak slušnej úrovni došlo
práve až po nariadení neodkladného opatrenia.
Uviedla, že v styku otca s maloletými deťmi nikdy nebránila, avšak jeho správanie nepriaznivo vplýva
na zdravý vývoj maloletých detí, nakoľko pri takých malých deťoch je potrebná predovšetkým stabilita
výchovného prostredia, ktorú otec svojim konaním pravidelne narúša. Dlhodobé nedodržiavanie dohody

viedlo k zhoršeniu už tak narušených vzťahov medzi rodičmi, čo má priamy vplyv na psychické zdravie
a pohodu maloletých detí. Mala za to, že skutočnosť, že súhlasí, aby otec zabezpečoval starostlivosť
o maloleté deti aj naďalej, nevylučuje potrebu okamžitej úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci
samej. Takáto úprava je nevyhnutná, aby boli záujmy detí chránené a stabilita výchovného prostrediazabezpečená. Dodala, že na základe dlhodobého nerešpektovania dohody vo veci starostlivosti o
maloleté deti zo strany otca, je nepochybné, že existuje naliehavá potreba okamžitej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania a táto potreba bola nielen osvedčená, ale aj preukázaná z obsahu vzájomnej

komunikácie rodičov, z ktorej jednoznačne vyplýval direktívny postoj otca. Bola toho názoru, že dôvody,
ktoré osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, sú v tomto prípade jednoznačne dané a súd
prvej inštancie ich správne vyhodnotil.
Namietala tvrdenie otca, podľa ktorého výživa maloletých detí nie je v žiadnom prípade ohrozená.
Uviedla, že otec jej v mesiaci apríl 2025 neposlal na výživu detí žiadne peniaze a v mesiaci máj 2025

jej zaslal sumu vo výške 200,- Eur, čo nepostačovalo ani na pokrytie základných potrieb maloletých
detí a v mesiaci jún 2025 a júl 2025 neposlal žiadne výživné. Bolo jednoznačne v záujme ochrany
práv maloletých detí, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy, nevyhnutné určiť výšku výživného do času
rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením. Je tiež potrebné uviesť, že otec následne so
stanovenou výškou výživného do času rozhodnutia vo veci samej súhlasil, čo deklaroval na osobnom
stretnutí u kolízneho opatrovníka dňa 28.08.2025.

Dôrazne odmietla tvrdenie otca, že prevod bytu do jej vlastníctva podmieňovala jeho stretávaním sa s
deťmi. Uviedla, že po tom, ako sa otec rozhodol vo februári 2024 opustiť rodinu pre mimomanželskú
známosť a pre bývanie s ktorou kúpil nový byt (matka súhlasila so zúžením BSM), sa obaja dohodli,
že vlastníctvo bytu bude prepísané na ňu. Cieľom bolo zabezpečenie bytovej otázky detí a jej, avšak
otec sa správal tak, ako bolo uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (kedykoľvek do bytu

chodil, vodil tam svoju partnerku, odnášal veci a podobne), čo bolo absolútne neakceptovateľné.
Záverom uviedla, že vo svojom návrhu pravdivo opísala skutkový stav a podložila ho listinnými dôkazmi,
teda tvrdenia otca, že ani len neosvedčila svoj návrh, nie sú pravdivé. Dodala, že otec má s maloletými
deťmi zabezpečený pravidelný styk a vo veci samej je nariadené pojednávanie na 10.10.2025. Navyše,
že súd prvej inštancie správne argumentoval faktom, že maloletá A. nastúpila do 1. ročníka ZŠ a

potrebuje sa zastabilizovať, čo zohľadnil aj pri úprave styku s otcom.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala po skutkovej a právnej stránke za správne a dôvodné
a odvolaciemu súdu navrhla, aby ho ako vecne správne potvrdil.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na
základe návrhu, ktorým sa matka domáha, aby súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do

jej osobnej starostlivosti, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou
po 300,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám a upravil styk otca s maloletými
deťmi v každom párnom týždni od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom týždni
v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v školskom zariadení,
ktoré maloleté deti navštevujú (v prípade, ak nebudú v školskom zariadení, tak v mieste jej bydliska) a

po skončení styku jej maloleté deti odovzdá v mieste jej bydliska, s výnimkou 34. kalendárneho týždňa,
kedy si otec maloleté deti vyzdvihne v mieste jej bydliska v pondelok 18.08.2025 o 8:00 hod. a odovzdá
jej ich v piatok 22.08.2025 o 18:00 hod. a 35. kalendárneho týždňa, kedy sa styk maloletých detí s otcom
realizovať nebude.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca,
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel.

16. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Trnava je vedené doposiaľ nerozhodnuté

konanie týkajúce sa maloletých detí, a to konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn.
40P/55/2025.17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa

sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie

neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen

dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok

nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

24. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

25. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy

povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivejrovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné

opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

26. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov

konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

27. Obsahom spisu má odvolací súd za osvedčené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti a faktickú osobnú starostlivosť o maloleté detí vykonáva matka. Na súde prvej inštancie
je pod sp. zn. 40P/55/2025 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré nie je právoplatne skončené,
pričom konanie vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu

manželstva na súde neprebieha.

28. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia i
celého spisového materiálu ako aj s obsahom odvolania otca a vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka
a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy

pomerov, a to dočasným ponechaním maloletých detí vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, určením
výživného otcovi na obe maloleté deti a upravením styku otca s maloletými deťmi, tak ako to vo svojom
návrhu matka žiadala. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je
potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol
výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav faktickej

osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t. j. napríklad,
ako i otec vo svojej odvolacej argumentácii správne poukazuje, ak by bol bezprostredne ohrozený život,
zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Súd nemal preukázané, resp. osvedčené, že
by maloleté deti boli v akomkoľvek ohrození. Maloleté deti sa vo faktickej osobnej starostlivosti matky

nachádzajú už od doby, keď rodičia ukončili svoje spolužitie, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované
žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je
život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletých detí nijako
bezprostredne ohrozený. Z popisu matky, že otec jej maloleté deti po príchode z dovolenky realizovanej
v dňoch 01.07.2025 až 04.07.2025 hneď neodovzdal a hoci nemal jej súhlas, začal s realizáciou

striedavej osobnej starostlivosti, nemožno vyvodzovať dôvodnosť nariadenia matkou požadovaného
neodkladného opatrenia, keď aj z obsahu jej vyjadrenia i vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu
otca vyplýva, že otec s osobnou starostlivosťou matky o maloleté deti súhlasí. Ponechanie maloletých
detí vo výlučnej osobnej starostlivosti matky nariadením neodkladného opatrenia by iba deklarovalo užfakticky existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Odvolací súd teda
dospel k záveru, že matka nevyhnutnosť takéhoto autoritatívneho zásahu súdu do pomerov účastníkov
konania žiadnym spôsobom neosvedčila.

29. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň domáhala i určenia vyživovacej
povinnosti otca na obe maloleté deti, dôvodiac tým, že otec dlhodobo po odchode zo spoločnej
domácnosti uhrádza náklady na hypotekárny úver, náklady spojené s jej bývaním s maloletými deťmi,
uhrádzal náklady spojené s materskou školou ako i s mimoškolskými aktivitami maloletých detí

(krúžkami), rovnako náklady na zdravotnú starostlivosť (logopéd), náklady spojené s ďalšími potrebami
maloletých detí (dával jej od 400-900,- Eur mesačne), pričom okrem uvedeného uhrádzal mesačne
i výživné na obe maloleté deti, ktoré však v mesiaci apríl 2025 uhrádzať prestal, v mesiaci máj 2025
uhradil výživné vo výške 200,- Eur a následne v mesiacoch jún 2025 a júl 2025 žiadne výživné na
maloleté deti neuhradil, v čom matka vzhliada ohrozenie detí, vzhľadom na skutočnosť, že otec má
vedomosť o jej mesačnom príjme približne vo výške 1.070,- Eur, z ktorého nedokáže pokryť všetky

výdavky súvisiace so zabezpečením potrieb maloletých detí. Otec vo svojom odvolaní poprel tvrdenia
matky, že by neprispieval na výživu maloletých detí, poukazoval na to, že platby, ktoré realizuje v
prospech maloletých detí, ako aj výdavky, ktoré vynakladá v čase, keď je realizovaný jeho styk s
maloletýmideťmi,akoajďalšienaturálneplnenia,súpostačujúceplnenia,ktorýmisúvšetkynevyhnutné,
ako aj iné potreby maloletých detí, plne zabezpečené. Namietal, že okrem nákladov na hypotekárny

úver a nákladov na užívanie bytu matkou a maloletými deťmi (ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky),
pravidelne mesačne uhrádza maloletým deťom i pohybový krúžok, poplatok za škôlku a stravu v
škôlke, lieky, zakúpil vianočné darčeky, bicykel, uhradil letný tábor a do vydania napadnutého uznesenia
uhrádzal v celosti všetky mimoriadne výdavky maloletých detí, o ktorých mal vedomosť. Vzhľadom
na protichodné tvrdenia rodičov maloletých detí, ako aj vzhľadom skutočnosť, že z vyjadrení matky a

kolízneho opatrenia k odvolaniu otca vyplýva, že otec vyjadril súhlas s plnením vyživovacej povinnosti vo
výške 200,- mesačne na každé maloleté dieťa, odvolací súd konštatoval, že matka v konaní neosvedčila
ohrozenie zabezpečenia výživy maloletých deti ako ani skutočnosť, že by potreby maloletých detí
neboli uspokojované ani v nevyhnutnej miere, a teda odvolací súd v tomto prípade nepovažoval za
naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti

otca k maloletým deťom. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia v prejednávanej
veci nebol priestor na podrobné vykonanie dokazovania, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní,
avšak tie skutkové zistenia, ktoré z obsahu návrhu a z obsahu súdneho spisu vyplývajú, postačujú na
vyslovenie záveru, že v súčasnosti potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno považovať
za osvedčenú.

30. Vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd uvádza,
že i napriek matkou prezentovaným tvrdeniam a obavám z otcom avizovanej striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, ktoré v konaní podložila textovými správami s obsiahnutými
výňatkami komunikácie medzi ňou a otcom, odvolací súd má za to, že styk otca s maloletými deťmi

dlhodobo prebieha na pravidelnej báze v zmysle dohody rodičov, matka realizácii tohto styku nebráni,
resp. styk otca a maloletých detí umožňuje a otec výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté
deti akceptuje a nespochybňuje ju. V nadväznosti na uvedené možno dospieť ku konštatovaniu, že
pravidelný kontakt maloletých detí s ich druhým rodičom – otcom je zabezpečený (nie len) v nevyhnutnej
miere. Odvolací súd preto naliehavú potrebu dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi nevzhliadol

a ingerenciu súdu do aktuálnych pomerov účastníkov konania nepovažoval za potrebnú a nevyhnutnú.
Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť
vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných
sporov medzi rodičmi detí, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu či s vyporiadaním ich
majetkových vzťahov. Žiada sa zdôrazniť, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka

vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam maloletých detí, čo by
mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí.

31. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov maloletých detí. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to,

že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani nebola hrozba ujmy na právach maloletých
detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.
Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie o potrebe
neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania nestotožnil.Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto
súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia

neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka.

32. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletých detí je potrebné apelovať na nich oboch, aby
uprednostnili záujem detí pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich
vzájomnéhovzťahuasúčasneajvzáujmemaloletýchdetírešpektovalivzájomnéprávaakorodičov,ktorí

sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté
deti potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi
podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné deti a minimalizujúci negatívny
dopad prebiehajúcich konaní na ich psychiku. V záujme maloletých detí je, aby mali vytvorený blízky
emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto
vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté deti boli vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované

negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletých detí je potrebné, aby sa obaja
rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletými deťmi, ale aj vzťahu
druhého rodiča s maloletými deťmi.

33. Odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na to, aby pristúpil

k nariadeniu neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie,
na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov budú maloleté deti zverené do výlučnej osobnej
starostlivosti, prípadne striedavej/spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v akom rozsahu a za

akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s nimi a v akej výške bude na obe maloleté deti
platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.
Zároveň má každý z rodičov možnosť podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom konaní bude mať súd

dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania vo veci samej a tiež možnosť posúdiť a overiť
tvrdenia účastníkov konania a rozhodnúť tak v súlade s najlepším záujmom maloletých detí.

34. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletých
detí ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

35. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia
§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).