Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122489072
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122489072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu A. A. B., nar.
X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený E. F. G. E. H., I., so sídlom D.,
J. XXXX/X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému K. L. M., I., so sídlom N. O., H. X, IČO: XX XXX XXX,
právnezastúpenýG.J.M.,advokátkou,sosídlomO.,P.L.XX,IČO:XXXXXXXX,ozaplatenie59011,58
eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/16/2023-688
zo dňa 28. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.

16Csp/16/2023-688 zo dňa 28. októbra 2024 o d m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/16/2023-688 zo dňa 28. októbra 2024 vo výroku I.
a II. p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/16/2023-688 zo dňa 28. októbra 2024 vo výroku
III. m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného

konania v rozsahu 6,66 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o výške trov konania.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27 541,49 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 27 541,49 eur od 8. decembra 2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po zmene žaloby bol predmetom žaloby nárok
žalobcu na zaplatenie 59 011,58 eur z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo v znení dodatkov zo dňa 26.
apríla 2022 (ďalej len „zmluva o dielo“).
1.2 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca ako
objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo v znení dodatku č. 1, v zmysle
ktorej žalobca zaplatil žalovanému 59 011,58 eur. Z toho 1 375,10 eur zaplatil dňa 11. marca 2023

na základe platobného rozkazu. Plnenie zo zmluvy bolo rozdelené na dve časti. Žalovaný mal vyrobiť
jednotlivé časti eko-keramického rodinného domu (ďalej aj len „diely“ alebo „prefabrikáty“), vyviesť
ich na pozemok žalobcu a zmontovať ich ako stavbu. Predmetom zmluvy bolo tiež vyhotovenie
a dodanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, realizačnú projektovú dokumentáciuodizolovanej základovej dosky systémom RFFS, dodanie realizačnej projektovej dokumentácie pre
potreby žalovaného (pre výrobu dielov domu). Dohodnutá cena za dielo bola 69 146,64 eur bez
DPH + jednotlivé doplatky, resp. poplatky. Žalobca dňa 18. augusta 2022 potvrdil dodanie dielov eko-

keramického rodinného domu na jeho pozemok. Síce nepotvrdil dodací list, čo konkrétne mu bolo
vyvezené, avšak položky na dodacom liste sa zhodovali s dielmi v zmysle montážneho plánu výrobnej
projektovej dokumentácie a rozboru zmluvnej ceny diela, ktorý mal odraz v samotnom článku 4. 1 zmluvy
o dielo. Okrem polovice väzníkov pultovej strechy, ktorá sa nachádza na sklade žalovaného. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že žalovaný vykonal prvú časť dodávky - výrobu, pretože v súlade s čl.

7.3 zmluvy o dielo došlo k platbe za výrobu v sume 16 343,40 eur. Po vydaní stavebného povolenia k
stavbe rodinného domu následne žalobca žalovanému oznámil, že zhotoví základovú dosku formou na
základové pásy, s čím žalovaný nesúhlasil, pretože bude stavba vyhotovená v rozpore so stavebným
povolením a zmluvou o dielo, ktorá počítala s vyhotovením základovej dosky systémom RFFS. Následne
dňa 02.12.2022 žalobca listom odstúpil od zmluvy o dielo, pretože navrhnutú stavbu nebolo možné po
konzultáciách s odborníkmi vykonať. Žalovaný vykonával výrobu eko-keramického rodinného domu na

základe individuálnej objednávky klientov. O tom, že tomu tak bolo aj v prípade žalovaného, svedčil aj
výňatok montážneho plánu z výrobnej projektovej dokumentácie podľa legendy vytvorený v máji 2022,
ako aj z doplnenia skutkových tvrdení žalovaným.
1.3 Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil a skonštatoval, že sa jedná o spor spotrebiteľský.
Bolo preukázané, že dielo nebolo doposiaľ zhotovené, pretože nedošlo k montáži eko-keramického

rodinného domu na pozemku žalobcu. Žalobca tak platne odstúpil od zmluvy o dielo v zmysle § 642
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka s následkom, že zmluva
o dielo vrátene dodatku k nej sa ruší od počiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). To platí aj
na prevod vlastníckeho práva k samotným dielom eko-keramického rodinného domu. Tie v dôsledku
odstúpenia od zmluvy o dielo sa vrátili do vlastníctva žalovaného.

1.4 V zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzal súd pri určení výšky nároku z ceny
diela. V prvom rade sa zaoberal tým, aké práce už podľa zmluvy boli vykonané a či tieto práce nevie
žalovaný použiť inak. Bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so zmluvou vykonal prvú časť zmluvy
o dielo - výrobu dielov eko-keramického rodinného domu, ktorá bola definovaná v článku 2.6 body 1
- 4 a čl. 4.1 zmluvy. To, aké diely boli vyrobené a vyvezené na pozemok žalobcu bolo preukázané v

súzvuku listinných dôkazov; z rozboru ceny diela (na č. l. 593 spisu), s porovnaním označenia dielcov
na montážnom pláne výrobnej projektovej dokumentácie, s poukazom na čl. 4.1 zmluvy o dielo a
nepodpísaným dodacím listom v spojení s následným potvrdzujúcim emailom zo strany žalobcu, že
diely eko-keramického rodinného domu boli na jeho pozemok vyvezené. Okrem 50 % väzníkov strechy,
ktoré sa nachádzali na sklade žalobcu. Zároveň doplnením skutkových tvrdení na pojednávaní bolo

preukázané, že už vo výrobe boli zapracované do týchto dielov doplatky za pultovú strechu, vytvorenie
samostatného WC a vetracej mriežky pre WC. Vzhľadom na to súd prvej inštancie usúdil, že k výrobe
dielov podľa zmluvy došlo. To, čo bolo v konečnom dôsledku na pozemok žalobcu vyvezené bolo pre
posúdenie veci irelevantné; z dôvodu, že žalobca uskutočnil platbu za výrobu podľa článku 7.3 zmluvy o
dielo. V tomto článku bolo pritom dohodnuté, že táto platba sa uskutoční až po ukončení výroby domu, a

to bolo pre súd zásadné (z toho dôvodu nebolo potrebné vykonanie ohliadky). Žalobca pritom nepoprel
účinne doplnenie skutkových tvrdení žalovaným, že doplatky, ktoré mu boli účtované, sa uskutočnili už
vo výrobe.
1.5 Ťažiskom druhej časti dokazovania v spore bolo posúdenie otázky, či vyrobené diely eko-
keramického rodinného domu vie žalovaný použiť inak, pre iných objednávateľov. Súd pri posudzovaní

tejto otázky bral do úvahy vecnú a časovú súvislosť, ako aj špecifickosť daného materiálu. Diely domu
boli vyrobené na základe požiadavky žalobcu. Diely boli teda vyrobené podľa odsúhlasenia zmluvných
strán,vnútornejdispozícieaorientáciepozemkužalobcu.Súdprvejinštanciesastotožnilsostanoviskom
autorov projektu, že aby sa diely mohli použiť na inú stavbu, musel by sa nájsť zákazník, ktorý by
bol ochotný prevziať už žalobcom navrhnutý spôsob usporiadania domu, jeho orientácie na pozemku,

vrátane vnútorných inštalačných rozvodov; zároveň by musel poznať riziko, že tieto diely sa určitý čas
nachádzali na pozemku žalobcu a nie v sklade žalovaného. Súd prvej inštancie zohľadnil aj otázku
prípadnej ceny, za ktorú by žalovaný takýto projekt vôbec predal (zľavy v rozmedzí 45 - 70 %). Bolo
by zároveň z vecnej a časovej súvislosti otázne, či by žalovaný našiel takého zákazníka, ktorý by do
takéhoto projektu bol ochotný vstúpiť.

1.6 Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri zrušení zmluvy z dôvodu jej odstúpenia, sa má vychádzať
z pôvodne dojednanej ceny diela. Nie z ceny obvyklej (preto súd nenariadil znalecké dokazovanie).
Podporne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/1063/2016 a najmä R 63/2020.
Vzhľadom na to súd prvej inštancie pri vzájomnom vyporiadaní vychádzal z dohodnutej ceny za výrobu+ doplatky, ktoré sa uskutočnili vo výrobe. Teda z vyúčtovania, ktoré si žalovaný uplatnil v podaní zo
dňa 15. mája 2023 (č. l. 276) spisu v spojení s čl. 7.3 zmluvy o dielo v znení dodatku. Cena za výrobu
predstavovala akontáciu v sume 8 345,59 eur s DPH + projekt základovej dosky v sume 420,- eur s

DPH, + cena za výrobu v sume 16 343,40 + eur (poplatok za pultovú strechu v sume 3 090,- eur bez
DPH + doplatok za vetraciu mriežku v sume 200,- eur bez DPH + doplatok za priečku samostatného WC
300,- eur + DPH, kde si žalobca uplatnil len jeden tento doplatok podľa č. l. 276 spisu) spolu doplatky v
sume 4 308,- eur s DPH = 29 416,99 eur. Súd prvej inštancie odpočítal cenu za projektovú dokumentáciu
k základovej doske v sume 420,- eur, ktorá bola právoplatne žalovanému priznaná v prvom rozsudku.

Zostávajúca cena za výrobu tak predstavovala sumu 28 996,99 eur. Žalobca sa pôvodne domáhal
zaplatenia sumy 59 011,58 eur. V pôvodnom rozsudku súd žalovanému v rámci započítania právoplatne
priznal sumu 1 098,- eur (prepravné a cena projektovej dokumentácie k základovej doske). Predmetom
sporu tak po vrátení veci odvolacím súdom ostalo 57 913,58 eur. V konaní ostalo nesporné, že žalobca
zaplatil žalovanému na základe právoplatného platobného rozkazu sumu 1 375,10 eur. Zo zostatku
nároku v sume 56 538,48 eur potom súd prvej inštancie odpočítal priznané náklady žalovaného v sume

28 996,99 eur. Žalovaný tak bol povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie presahujúce rámec
oprávnených nákladov žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (z právneho dôvodu, ktorý
odpadol) v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka v sume 27 541,49 eur. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.
1.7 Súd prvej inštancie v rámci započítania nepriznal žalovanému uplatnené náklady za vypracovanie

projektu pre stavebné povolenie a dielenskej projektovej dokumentácie za výrobu v sume 10 780,20 eur
(viď č. l. 276 spisu), pretože to nebolo predmetom zmluvnej ceny za dielo. Aj podľa slov žalovaného,
cena za vypracovanie týchto projektových dokumentácii bola zahrnutá v celkovej cene za dielo.
1.8 Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty piatich dní na plnenie stanovenej v odstúpení od zmluvy. To bolo

žalovanému doručené dňa 2. decembra 2022. Od 8. decembra 2022 sa tak dostal žalovaný do
omeškania. Žalobcovi ako veriteľovi vzniklo v súvislosti s omeškaním žalovaného právo požadovať
zákonný úrok z omeškania.
1.9 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol rozdelením pomeru úspechu strán sporu vo veci
podľa § 255 ods. 2 CSP, avšak z celého pôvodne uplatneného nároku v sume 59 011,58 eur, pretože

došlo odvolacím súdom k zrušeniu výroku súdu o náhrade trov konania. Žalobca bol v spore úspešný
v rozsahu 46,67 % z celkového nároku. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 53,33 %. Keďže rozdelenie
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu by bolo nepatrné, súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, a to z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca napáda rozsudok
v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Žalobca odvolanie koncipoval do nasledujúcich námietok.
2.1 Tvrdil, že nebolo pred súdom preukázané, či boli všetky dielce (prefabrikáty) reálne vyrobené;

povinnosť zaplatiť má len za tie, ktoré boli reálne vyrobené. Argument súdu, že uhradením faktúry za
výrobu bola preukázaná výroba dielcov, považoval za nesprávny; zdôraznil, že vystavenú faktúru musel
zaplatiť, keďže sa nechcel dostať do omeškania. V tomto smere vytkol nesprávne vyhodnotenie dôkazu,
t. j. dodacieho listu/protokolu o prevzatí a nevykonanie dôkazu, t. j. obhliadku vyvezených prefabrikátov.
2.2 Za nesprávny považoval záver, že prefabrikáty boli vyrobené na mieru a tvrdil, že ich môže žalovaný

použiť inak (predať). Argumentoval, že rozmery okenných otvorov na prefabrikátoch nezodpovedali
zadaným rozmerom, rovnako umiestnenie krbu, a že nedošlo k tvorbe rozvodov, a teda sa nejednalo
o individuálnu výrobu, pre ktorý dôvod by žalovaný nevedel prefabrikáty predať. Ak súd považoval
dielenskú, resp. realizačnú dokumentáciu za determinujúci doklad o výrobe prefabrikátov, tak si ju mal
vyžiadať, resp. predložiť. Uvedené podľa žalobcu preukazuje, že prefabrikáty neboli určené jemu, resp.

na mieru; čo by preukázala obhliadka. Za okolnosť sťažujúcu prípadný predaj nepovažoval skutočnosť,
že prefabrikáty sú dlhodobo uložené na jeho pozemku. Dodal, že z predložených inzerátov vyplýva, že
žalovaný zvykne predávať prefabrikáty, pričom nie je rozhodujúce, že tak musí konať so zľavou; v tomto
smere spochybnil vyhodnotenie dôkazu, t. j. výsluch svedkyne A..
2.3 Nesúhlasil so spôsobom určenia výšky náhrady za vykonané práce, keď súd vychádzal z pôvodne

dojednanej ceny; v tomto smere neakceptoval odkaz na judikát R 63/2020. Bol názoru, že má povinnosť
nahradiť maximálne účelne vynaložené náklady, ktoré žalovaný mal s výrobou prefabrikátov a cenu
za vykonané práce. Nemá povinnosť nahradiť cenu dohodnutého plnenia v zmluve o dielo. Náhrada
vykonaných prác tak má pozostávať iba s reálnych nákladov, ktoré žalovaný mal s výrobou prefabrikátov,t. j. cena za materiál a pomerná výška mzdových nákladov. Do sumy za vykonané práce nie je
možné započítať ušlý zisk. V tomto smere predložil súdu prvej inštancie dve cenové ponuky na výrobu
prefabrikátov inými spoločnosťami (9 203,10 eur a 8 517,15 eur), čo má preukázať, že hodnota, ktorú

si žalovaný vyčíslil je nadhodnotená; súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal, a to ani znalecké
dokazovanie za účelom určenia hodnoty prefabrikátov v čase ich výroby.
2.4 Namietol, že súd prvej inštancie žalovanému zarátal náklady vo výške 4 308,- eur s DPH duplicitne,
pretože tieto už boli zarátané v konečnej cene diela. V tomto smere vytkol, že položka za stavbu priečky
samostatného WC nie je v zmluve o dielo nikde uvedená.

2.5 Tvrdil, že súd nesprávne zarátal akontáciu v sume 8 345,59 eur. Nesúhlasil s tým, aby bolo akontácia
braná ako samostatná položka ceny za výrobu prefabrikátov, a to z dôvodu, že akontácia slúži podľa
bodu 7.3 zmluvy o dielo len ako preddavok na zabezpečenie prípravy diela.
2.6Žalobcakpodanémuodvolaniupriložil„tabuľkuscenamipotvrdzujúcunavýšeniecenyprefabrikátov“
označenú ako dôkaz.

3. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný napáda rozsudok
vo výroku I. a III. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v znení odvolacieho
petitu. Žalovaný odvolanie koncipoval do nasledujúcich námietok.
3.1 Tvrdil, že mu mali byť zarátané aj náklady súvisiace so zhotovením projektovej dokumentácie

pre stavebné konanie a dielenskej dokumentácie vo výške 10 780,20 eur, ako aj náklady na prevoz
dielcov v zostatkovej cene 959,88 eur. Za arbitrárny považoval záver súdu, v zmysle ktorého, ak cena
za dokumentáciu a dopravu, ako cenová položka, nemá svoj odraz v zmluve o dielo, i keď bola zahrnutá
vcelkovejceneodielo,potomniejemožnézhotoviteľovitietoprácezohľadniť;ideopodnikateľskériziko.
V tomto smere namietol, že súd si protirečí pri vyhodnocovaní dôkazov, keď na jednej strane niektoré

skutočne náklady (napr. na prepravu) uznal, hoci tiež neboli položkovito rozpísané v zmluve o dielo, a iné
náklady (napr. na zhotovenie projektovej dokumentácie) neuznal s odôvodnením, že ide o podnikateľské
riziko; súd tak nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo svetle
vyššie uvedeného tvrdil, že súd pochybil, ak mu nepriznal nárok v celkovej výške 11 740,08 eur.
3.2 Tvrdil, že nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania, keďže nebola do právoplatného

rozhodnutia súdu ustálená výška sumy, ktorú by mal vrátiť žalobcovi.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že
vo vzťahu k povahe sporu nebolo potrebné skúmať či vyrobené prefabrikáty boli, alebo neboli vyvezené
na pozemok žalobcu. Podstatné bolo len skúmanie či boli vyrobené; čo bolo preukázané. Zdôraznil,

že prefabrikáty boli na pozemok žalobcu vyvezené 18. augusta 2022 a v auguste 2025 to budú tri
roky a počas tejto doby už vzhľadom na poveternostné podmienky nemožno vylúčiť ani ich mechanické
poškodenie. Odvolanie žalovaného preto považoval za nedôvodné.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol,

že s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Dodal, že náklady na projektovú dokumentáciu, ako aj náklady
na prevoz prefabrikátov, nikdy nemal znášať, keďže tieto služby boli už zahrnuté v celkovej hodnote
diela v zmysle zmluvy o dielo. Sám žalovaný uviedol, že projektovú dokumentáciu klientom osobitne
neúčtuje,keďžejeužsúčasťoucenydiela.Uvedenénákladynepovažovalzaúčelnevynaloženénáklady
v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poznamenal, že uznaná suma vo

výške 678,- eur vyfakturovaná spoločnosťou Q. I. bola právoplatne uznaná už predošlým rozsudkom
prvoinštančného súdu zo dňa 14. júna 2023 č. k. 16Csp/16/2023–370, čo znamená, že o tejto sume
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerozhodoval a odôvodnenie uznania tejto sumy za účelne
vynaložené náklady žalovaného je odlišné. Túto skutočnosť súd prvej inštancie uviedol aj v bode
29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K úrokom z omeškania uviedol, že právo na úroky z

omeškania nesporne vzniká momentom omeškania a nie ustálením výšky dlhovanej sumy.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu (odvolacia
replika), v znení doplňujúceho podania zo dňa 25. februára 2025, ktorý nad rámec argumentov
produkovaných v podanom odvolaní neuviedol už žiadne ďalšie relevantné skutočnosti či argumenty.

7. K odvolacej replike žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
(odvolacia duplika), ktorý nad rámec argumentov produkovaných vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, žeprefabrikáty neboli žiadnym spôsobom mechanicky poškodené, dokonca sám investoval do nových fólii,
aby ich riadne prekryl. Zdôraznil, že je to žalovaný, kto si odmieta prefabrikáty odviezť.

8.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,(ďalejlen„odvolacísúd“)podľaustanovenia§34zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v prvom rade
skúmal splnenie podmienok prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu smerujúce
proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 386 písm. b) v spojení s ust. § 359
CSP odmietnuť z dôvodu, že odvolanie podala neoprávnená osoba.

9. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Odvolací súd uvádza, že ust. § 386 písm. a) až d) CSP predstavuje procesné podmienky prípustnosti
odvolania; a v prípade, že ktorákoľvek z uvedených podmienok prípustnosti nie je splnená, odvolací súd
bez toho, aby vykonal meritórny odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie v zmysle ust.

§ 386 CSP odmietne.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že odvolanie smeruje proti napadnutému rozsudku v celom
rozsahu (výrok I. až III.). Výrokom I. napadnutého rozsudku bolo žalobe žalobcu v časti vyhovené.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 359 CSP, ktoré výslovne obmedzuje právo strany podať

odvolanie ak rozhodnutie, eventuálne konkrétny výrok rozhodnutia, nebolo vydané v jej neprospech.
Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní či sa rozhodlo v neprospech strany je porovnanie petitu
posledného procesného úkonu urobeného stranou v priebehu konania na súde prvej inštancie
s výrokovou časťou rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom
zmysle, či výrok rozhodnutia znevýhodňuje stranu. Aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany

postačuje,akbolastranespôsobenáajlennepatrnáujmanajejprávach.Tátoujmavšakmusíobjektívne
existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne
existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t. j. ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak
aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaného vo výške 59 011,58 eur so zákonným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie
výrokom I. napadnutého rozsudku žalobe vyhovel čiastočne tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 27 541,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 541,49

eur od 8. decembra 2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Výrok I.
napadnutého rozsudku v porovnaní so žalobným petitom objektívne nepredstavuje procesnú ujmu na
strane žalobcu, pretože v uvedenej časti bolo rozhodnuté v súlade so žalobným petitom, hoc i len z časti.
Naopak, procesná ujma vznikla na strane žalobcu výrokom II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ktorého zmena, príp. zrušenie by bolo objektívne spôsobilé

zlepšiť právne postavenie žalobcu v spore. Odvolací súd poznamenáva, že výrok I. a II. napadnutého
rozsudku nevystupujú voči sebe v postavení závislých výrokov. Odvolací súd konštatuje, že výrok I.
napadnutého rozsudku, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel, nie je výrokom, ktorého právne následky
by v nadväznosti na obsah žalobného nároku predstavovali ujmu vo sfére právneho postavenia žalobcu,
resp. na jeho právach uplatnených žalobou, a preto odvolací súd odvolanie žalobcu smerujúce voči

výroku I. napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 359 CSP v spojení s § 386 písm. b) CSP odmietol.

15. Odvolací súd ďalej po zistení, že odvolanie žalobcu v zostávajúcej časti (proti výroku II. a III.), ako
aj odvolanie žalovaného je prípustné, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ rozsudok

okresného súdu vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny, vo výroku III.
podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§ 387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP),

po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia
skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v
súladesustanovením§220ods.2CSP,pričomodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciemávšetky

náležitostivzmysle§220ods.2CSP.Odvolacísúduvádza,žeodvolateliavpodanomodvolaníneuviedli
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie (vo veci samej); neboli naplnené procesné predpoklady pre postup v zmysle ust. § 384
ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 366 CSP, a preto pri rozhodovaní o veci vychádzal odvolací súd
zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu,

žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v podaných odvolaniach, na základe preskúmania veci, dospel
odvolací súd k záveru, že podané odvolanie žalobcu ako aj žalovaného nie je dôvodné, nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci považuje za vecne správne.
Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie

v merite veci ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku v merite veci
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k relevantným námietkam
odvolateľom v podaných odvolaniach v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné.

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 59 011,58

eurtitulombezdôvodnéhoobohatenia.Vkonaníniejesporným,žežalobca(objednávateľ)sožalovaným
(zhotoviteľom) uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výroba a montáž domu na pozemku
žalovaného. V priebehu realizácie diela došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle ust. § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobca ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy zaplatil titulom (zrušenej)
zmluvy o dielo žalovanému 59 011,58 eur. V zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka

platí osobitný režim vyporiadania, v rámci ktorého zhotoviteľovi patrí náhrada za vykonané práce,
ak ich výsledok nemôže použiť inak; patrí mu tiež náhrada za účelne vynaložené náklady. V konaní
zostala sporná otázka, ktoré práce boli žalovaným zrealizované (prefabrikáty), možnosť ich upotrebenia
žalovaným, ako aj ich ocenenie v rámci do úvahy prichádzajúcej refundácie.

20. Odvolací súd posúdil podané odvolanie žalobcu podľa obsahu a vyabstrahoval relevantnú procesnú
odvolaciu argumentáciu žalobcu do roviny námietky (odvolacieho dôvodu) nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, s ktorými sa bude v danom poradí v rámci odvolacieho
prieskumu odvolací súd ďalej zaoberať.

21. V rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení žalobca argumentoval, že nebola
v konaní preukázaná výroba prefabrikátov a ich transport. V tomto smere vytkol o. i. nevykonanie
ním navrhovaného dôkazu - obhliadku vyvezených prefabrikátov na jeho pozemku. Ďalej namietol
nesprávne hodnotenie dôkazov a v nadväznosti na to prijatý skutkový záver o atypickosti vyrobených
prefabrikátov a ich likvidite (upotrebiteľnosti). Záver o hodnote vyrobených prefabrikátov považoval za

nedostatočný v spojení s námietkou, že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy (cenové ponuky
a znalecké dokazovanie) za účelom preukázania skutočnej ceny prefabrikátov. V poslednom rade
namietol nesprávne hodnotenie dôkazov, na základe čoho tvrdil, že započítanie cenovej položky „stavby
priečky samostatného WC“ nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Žalobca v rámci podaného odvolania
predložil „tabuľku s cenami potvrdzujúcimi navýšenie ceny prefabrikátov“, označenú ako dôkaz.

22. K odvolaciemu dôvodu viažucim sa k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej častioporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.
Odvolací súd konštatuje, že takéto nedostatky v postupe okresného súdu neboli zistené.

23. K vyššie uvedeným (skutkovým) námietkam odvolací sú uvádza, že prijatiu záveru o zistenom
skutkovom stave predchádza zistenie jednotlivých čiastkových (dielčích) skutkových zistení založených
na vykonaných dôkazoch. Proces tvorby skutkového stavu je z právnej logiky veci determinovaný

predbežným právnym názorom konajúceho súdu, ktorý tak jeho tvorbu podmieňuje naplneniu hypotézy
hmotnoprávnej normy, o aplikácii ktorej sa v prejednávanej veci rozhoduje. V rámci odvolacieho
prieskumu je potrebné zamerať sa na tie konkrétne skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie vec posúdil po právnej stránke. Z uvedeného je zrejmá neoddeliteľná miera korelácie medzi
právnym posúdim veci a zisteným skutkovým stavom.

24. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré stanovuje, že pre prípad odstúpenia od zmluvy je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu
pripadajúcu na hodnotu už vykonaných prác, ak výsledok týchto prác nemôže zhotoviteľ použiť inak; tu
je potrebné vychádzať predovšetkým z ceny diela. Pojem „použiť inak“ treba vnímať v tom význame,

že zhotoviteľ už nemôže výsledok prác poskytnúť tretej osobe, či ako základ ďalšieho diela, alebo
nemá možnosť predať vec, či inak upotrebiť. Objednávateľ je tiež povinný nahradiť zhotoviteľovi účelne
vynaložené náklady, ktorými treba rozumieť priame náklady spojené s odstúpením objednávateľa od
zmluvy, na ktoré má zhotoviteľ nárok bez ohľadu na to, či výsledok už vykonaných prác môže použiť inak.

25. Súd prvej inštancie, v súlade s prijatým právnym názorom, sa v rámci kreovania skutkového stavu
správne v prvom rade zameral na zistenie, aké práce boli vykonané a či ich výsledok môže žalovaný
použiť inak. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca vykonal prvú časť zmluvy
o dielo – výrobu dielov (prefabrikátov), nakoľko v súlade s čl. 7.3 zmluvy o dielo došlo k platbe za
výrobu v sume 16 343,40 eur. Dodal, že žalobca dňa 18. augusta 2022 potvrdil dodanie prefabrikátov

na jeho pozemok, a i keď nepotvrdil dodací list, tak položky na dodacom liste sa zhodovali s dielmi
v zmysle montážneho plánu výrobnej projektovej dokumentácie a rozboru zmluvnej ceny diela, ktorý
mal odraz v čl. 4.1 zmluvy o dielo, okrem polovice väzníkov pultovej strechy, ktorá sa nachádza na sklade
žalovaného. Uvedený skutkový záver má svoju oporu vo vykonaných dôkazoch, t. j. rozboru ceny diela
(čl. 593), s porovnaním označenia dielcov na montážnom pláne výrobnej projektovej dokumentácie (ako

súčasti odborného posúdenia o nepoužiteľnosti prefabrikátov č. l. 563), poukazom na čl. 4.1 zmluvy
o dielo, nepodpísaným dodacím listom v spojení s následným potvrdzujúcim e-mailom žalobcu, že diely
boli na jeho pozemok vyvezené; okrem 50 % väzníkov strechy, ktorá sa nachádza v sklade žalovaného.
Za nesporné považoval súd prvej inštancie tvrdenie, že už vo výrobe boli zapracované do daných dielov
(prefabrikátov) doplatky za pultovú strechu, vytvorenie samostatného WC a vetracej mriežky pre WC.

Súdprvejinštancievychádzalzúsudku,žekvýrobedielovpodľazmluvydošlo,ikeďžalobcanamieta,že
nevie aké časti boli na jeho pozemok vyvezené; v nadväznosti na čo súd prvej inštancie skonštatoval, že
otázka čo konkrétne bolo na pozemok žalobcu vyvezené je pre podstatu veci irelevantné, a to z dôvodu,
že žalobca riadne zaplatil za výrobu podľa čl. 7.3 zmluvy o dielo, v ktorom článku bolo uvedené, že táto
platba sa uskutoční až po ukončení výroby domu. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie

vykonanie dôkazu (obhliadky) za nadbytočné. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že
vyššie vymedzené relevantné skutkové závery zistené a prijaté súdom prvej inštancie zodpovedajú
vykonaným dôkazom v zmysle ust. § 191 CSP a tvoria dostatočný skutkový základ pre prijaté právne
závery, poskytujú dostatočné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie ďalšie dôkazy nevykonal, a preto
odvolací súd posúdil námietky žalobcu o nepreukázaní výroby dielov a ich transportu ako nedôvodné.

26. Pre zodpovedanie otázky, či možno diely použiť inak, súd prvej inštancie zisťoval (a)typickosť
vyrobených dielov a možnosť ich likvidity, resp. upotrebiteľnosti žalovaným; úsudok o atypickosti
vyrobených dielov je totiž viazaný k úvahe o možnosti ich následného upotrebenia (predaja) žalovaným.Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vykonával dielo na základe
individuálnej objednávky žalobcu, o čom svedčil aj výňatok montážneho plánu z výrobnej projektovej
dokumentácie podľa legendy vytvorený v máji 2022, ako aj z doplnenia skutkových tvrdení žalovaného.

Odvolací súd dodáva, že pre záver o individualite projektu, v nadväznosti na záver o atypickosti
vyrobených dielov, svedčia skutkové závery zistené súdom prvej inštancie, že zhotovenie diela (domu)
v zmysle zmluvy o dielo vychádzalo z individuálneho projektu, pričom nebolo sporným, že na dieloch
boli vo fáze výroby vykonané dodatočné práce (tzv. doplatky), čo v kontexte výsledkov dokazovania
podporuje záver o atypickosti vyrobených dielov. V nadväznosti na to súd prvej inštancie z vykonaného

dokazovania zistil, že žalovaný predáva zo skladových zásob rodinné domy; ide o prípady, kedy
po výrobe nedošlo k samotnej realizácii diela. Tieto výrobky potom žalovaný predáva so zľavou od
45 % až 70 %. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že diely boli vyrobené podľa odsúhlasenia
zmluvných strán, vnútornej dispozície a orientácie pozemku žalobcu a v tejto nadväznosti sa stotožnil
so stanoviskom autorov projektu (č. l. 563), v ktorom sa uvádzalo, že aby sa mohli diely použiť na
inú stavbu, musel by sa nájsť zákazník, ktorý by bol ochotný prevziať už žalobcom navrhnutý spôsob

usporiadania domu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že od roku 2022 sú diely uložené na
pozemku žalobcu. Súd v tomto smere skonštatoval, že sa nejedná o bežný stavebný materiál, ktorý
sa dá použiť na bežnej stavbe rodinného domu. Z výsluchu svedkyne A. mal súd prvej inštancie
verifikované, že predaj dielov rodinného domu, ktoré už boli vyvezené na pozemok zákazníka, nie je
obvyklý. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že vyššie vymedzené relevantné skutkové

závery zistené a prijaté súdom prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom v zmysle ust. § 191
CSP a tvoria dostatočný skutkový základ pre prijaté právne závery, poskytujú dostatočné dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie ďalšie dôkazy nevykonal (pozri najmä bod 13. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Ako nedôvodnú námietku hodnotí odvolací súd tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie si
mal osobitne vyžiadať predloženie realizačnej dokumentácie ak ju považoval za kľúčový dôkaz, pretože

len skutočnosť, že jej relevantná časť, z ktorej súd vychádzal, tvorila súčasť odborného posúdenia (č.
l. 563), sama o sebe neznižuje dôkaznú silu, ktorú tomuto dôkazu súd prvej inštancie priznal; a to aj
v spojení s tým, že žalobca účinným spôsobom vierohodnosť (dôkaznú silu) realizačnej dokumentácie
nespochybnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil námietky žalobcu o nepreukázaní výroby
dielov na mieru a ich upotrebiteľnosti ako nedôvodné.

27. Vo vzťahu k námietke o nesprávne určenej hodnote dielov v spojení s námietkou nevykonania
navrhovaných dôkazov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal pre potrebu
zistenia sumy za vykonané práce z ceny pôvodne dohodnutej v zmluve o dielo. Detailnejšie sa s touto
argumentáciou zaoberá odvolací súd v rámci námietok nesprávneho právneho posúdenia (pozri bod

39. a 40. odôvodnenia tohto rozsudku). Vo väzbe na prijatý právny názor súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, keď
zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol dostatočné dôvody, pre ktoré odmietol v tomto
smere vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy (pozri najmä bod 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil predmetnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Osobitne

k námietke žalobcu, že započítanie cenovej položky „stavby priečky samostatného WC“ nemá oporu vo
vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že predmetná položka má svoj odraz v zmluve o dielo, resp.
v bode 7.2 dodatku, a preto hodnotí aj túto námietku ako nedôvodnú.

28. K prostriedku procesného útoku žalobcu produkovaného v rámci podaného odvolania (dôkaz

– tabuľka s cenami potvrdzujúcimi navýšenie ceny prefabrikátov) odvolací súd uvádza, že ide
o taký prostriedok procesného útoku žalobcu, ktorý v štádiu prvoinštančného konania ako prostriedok
procesného útoku nepoužil.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

32. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Civilného sporového poriadku môže súd zásadne vykonať
iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, resp. môže prihliadať iba na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany vrátane hmotnoprávnych námietok, ktoré strany sporu uplatnili v konaní
pred súdom. Proces dokazovania je teda v právnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku
vybudovanývýlučnenaprincípeprejednacom,dôslednerešpektujúcprincípkontradiktórnostisporového

konania, ako aj na koncentračnej zásade. Odvolací súd uvádza, že zákonná koncentrácia konania v
zmysle § 154 CSP predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie
v zmysle § 153 CSP.

35. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca až v podanom odvolaní použil uvedený prostriedok
procesného útoku. Pokiaľ teda žalobca až v štádiu odvolacieho konania vzniesol návrh na vykonanie
dôkazu – „tabuľka s cenami potvrdzujúca navýšenie ceny prefabrikátov“, tento uplatnil oneskorene.
Odvolací súd, v zmysle vyššie uvedeného, tak na vymedzenú formu procesného útoku žalobcu v
zmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 366 CSP neprihliadol. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom

odvolaní riadne netvrdil a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP,
ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesného útoku ako prípustnú novotu v odvolacom konaní.
Žalobcovi bol v zmysle prejednacej zásady (pozri sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020) vytvorený
objektívny procesný priestor na oboznámenie sa s predbežným právnym názorom konajúceho súdu a za
týmto účelom nebola žalobcovi znemožnená realizácia jeho procesných práv v podobe produkovania

prostriedkov procesného útoku v prvoinštančnom konaní. Z uvedených dôvodov prijal odvolací súd
záver, že žalobca nesplnil predpoklady v zmysle ust. § 366 CSP, a preto na novoty v odvolacom konaní
odvolací súd nemohol prihliadnuť.

36. V rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca argumentoval

nesprávnosťou záveru súdu prvej inštancie, že diely žalovaný nevie použiť inak (upotrebiť); bol názoru,
že pre vec je rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný zvykne nepoužité diely predávať, bez ohľadu na
cenovú reláciu. Nesúhlasil so spôsobom určenia náhrady, resp. ceny za vykonané práce; v tomto smere
neakceptoval odkaz na judikát R 63/2020. Bol názoru, že má povinnosť nahradiť maximálne účelne
vynaložené náklady, ktoré žalovaný mal s výrobou prefabrikátov a cenu za vykonané práce. Nemá

povinnosť nahradiť cenu dohodnutého plnenia v zmluve o dielo, keď do sumy za vykonané práce nie
je možné započítať ušlý zisk. Tvrdil, že súd prvej inštancie zarátal náklady vo výške 4 308,- eur s DPH
duplicitne, pretože tieto už boli zarátané v konečnej ciele diela. V závere namietol, že súd nesprávne
zarátalakontáciuvsume8345,59eur,pretožetáslúžilapodľabodu7.3zmluvyodielolenakopreddavok
na zabezpečenie prípravy diela.

37. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Právnou otázkou je aj posúdenie toho, či určitý skutkový stav možno podriadiť pod
konkrétnu právnu normu. Vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na záver
súdu, či je žalobný nárok (ne)dôvodný, možno tiež v tomto ohľade vnímať ako záver právny, pretožeprávne otázky netvoria len abstraktne formulované právne vety bez vzťahu na konkrétny skutkový stav
(pozri III. ÚS 61/2022). Odvolací súd konštatuje, že takéto nedostatky v postupe okresného súdu neboli
zistené.

38. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej má žalovaný možnosť výsledok prác použiť inak, resp. predať,
hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v zmysle
ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné pre záver o možnosti upotrebenia výsledku
prác žalovaným vychádzať len zo všeobecného predpokladu, že diely môžu byť v budúcnosti predané.

Pre záver o upotrebiteľnosti výsledku vykonaných prác v zmysle predmetného ustanovenia zákona sa
vyžaduje komplexné posúdenie všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií, ktoré v súhrne poskytnú
hodnoverný záver o tom, či zhotoviteľ (vzhľadom na technickú špecifickosť vykonaných prác, štádium
zhotovenia, prípadne riziko poškodenia, trhovú lukrativitu výsledku prác a predmet obchodnej činnosti
zhotoviteľa), má možnosť upotrebiť (predať) výsledok prác spôsobom, ktorý vzhľadom na jeho obvyklú
činnosť nepredstavuje neprimerane vysoké riziko. Súd prvej inštancie v tomto smere zistený skutkový

stav správne podriadil pod ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k správnym
záverom, keď skonštatoval, že výsledok prác (diely) nie je možné použiť ako základ diela pre iného
zákazníka. Zároveň daný výsledok prác nie je možné predať obvyklým spôsobom, a to i napriek tomu,
že bolo preukázané, že žalovaný ojedinele zvykne predávať nepoužité prefabrikáty, ktoré však neboli
vyvezené z jeho skladov, a aj to len so zľavou pohybujúcou sa v rozmedzí 45 % až 70 %, resp. za ceny,

ktoré sú výsledok, tzv. procesu „damage management“ (minimalizácie strát). Súd prvej inštancie vzal do
úvahy vecnú a časovú súvislosť, ako i špecifickosť materiálu (dielov), ktoré sa od r. 2022 nachádzajú
na pozemku žalobcu a dospel k správnemu záveru, že výsledok prác nemožno použiť, resp. upotrebiť
inak, za ktoré tak žalovanému (zhotoviteľovi) prináleží náhrada.

39. Žalobca namietol spôsob určenia náhrady, resp. ceny za vykonané práce; judikát R 63/2020
považoval za neaplikovateľný na danú vec. Predmetnú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú
a uvádza, že bez ohľadu na obchodnoprávnu povahu veci, z ktorej predmetný judikát vychádza, je
potrebné daný judikát hodnotiť aj v jeho interpretačnej rovine, ktorou disponuje. Aj keď pre rozdielnosť
právnej úpravy nie sú právne závery v danom judikáte pre konajúci súd v predmetnej veci záväzné, nie je

vylúčené, aby daný judikát slúžil ako interpretačná pomôcka. Odvolací súd poznamenáva, že predmetný
judikát mal svoj právny základ, obdobne ako aj prejednávaná vec, v povahe relutárnej náhrady.
Predmetný judikát mal ambíciu nájsť spravodlivú mieru určenia výšky relutárnej náhrady, ktorú odvodil
od ceny dohodnutej v zmluve (od ktorej bolo odstúpené), pričom ako zákonný a spravodlivý výklad prijal
argument, v zmysle ktorého; „je rozhodujúce vychádzať z autonómie vôle zmluvných strán, keďže jedine

zohľadnením vôle zmluvných strán pri uzatváraní záväzku možno predísť negatívnym dôsledkom, ktoré
by mohli niektorú zo strán postihnúť pri uprednostnení iného kritéria [napr. pri uprednostnení trhovej
(obvyklej) hodnoty plnenia]“. Odvolací súd uvádza, že integrálnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov
je princíp spravodlivosti, ktorý je vyjadrený aj v predmetnom judikáte (R 63/2020). To znamená, že ak
osobitná právna úprava prejednávaného právneho inštitútu (§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.

j. jeho miera zákonnosti nevylučuje prijatie argumentácie najvyššieho súdu použitej v danom judikáte,
potom ani niet žiadneho legitímneho dôvodu, pre ktorý by súd v prejednávanej veci nemohol podporne
použiť obdobnú argumentáciu pre zdôvodnenie svojho prijatého právneho záveru. V nadväznosti na
vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie pre určenie sumy pripadajúcej na
práce už vykonané vychádzal z pôvodne dohodnutej ceny v zmluve o dielo, sledujúc tak rešpektovanie

konsenzu vôle strán, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. V konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by zdôvodnili uprednostnenie iného kritéria ocenenia, napr. cenou
obvyklou (trhovou). V tomto duchu odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že cena za vykonané práce nemá
zahŕňať ušlý zisk uvádza, že pojem „suma za vykonané práce“ je potrebné vo všeobecnosti vnímať
ako vyjadrenie dvoch základných zložiek, a to zložky výrobných nákladov (napr. materiál, cena práce...)

a marže (kladná alebo záporná; vzhľadom na podnikateľské riziko). Marža a zisk nie sú synonymum.
Objektívne najbližším vyjadrením tejto ceny je zmluvná cena ako výsledok (konsenzus) strán v rámci
fungovania trhového mechanizmu. Uvedená premisa má svoje opodstatnenie, ako značil už najvyšší
súd v citovanom judikáte, v tom, aby dodatočné ocenenie prác nespravodlivým spôsobom nezaväzovalo
dotknutú stranu na refundáciu ceny prác v takých rozdielnych cenových reláciách od relácii dojednaných

v zmluve, pre ktoré by v danom čase nemusela byť ochotná dotknutá strana do záväzkového vzťahu
vôbec vstúpiť. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd aj námietku žalobcu vyjadrujúcu názor na
to, čo má suma za vykonané práce zahŕňať, ako nedôvodnú.40. Námietku žalobcu, že súd zarátal náklady vo výške 4 308,- eur s DPH duplicitne, pretože boli
už zarátané v konečnej cene diela, a tiež, že súd nesprávne zarátal ako samostatnú položku sumu
akontácie, hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že súd

prvej inštancie pri vyporiadaní v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka správne vychádzal
z dohodnutej ceny za výrobu a doplatky, ktoré sa uskutočnili vo výrobe; čo mal preukázané z vyúčtovania
(č. l. 276) v spojení s čl. 7.3 zmluvy o dielo v znení dodatku. Suma 4 308,- eur predstavuje sumu
doplatkov, ktoré boli zrealizované v procese výroby, ako bolo nesporne preukázané, a ktorých cenové
(zmluvné) ohodnotenie má svoj osobitný a aj následný odraz v zmluve o dielo v znení dodatku.

Zuvedenéhodôvodutakodvolacísúdnepovažujenámietkužalobcuoduplicitezaúčtovaniazadôvodnú;
a to i s poukazom na dôvody, pre ktoré súd nepriznal žalovanému náhradu za tie práce (náklady),
ktoré nemali svoj osobitný cenový odraz v zmluve o dielo. K námietke o zarátaní akontácie v sume
8 345,59 eur s DPH odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu len za tie
práce, ktoré mali svoj osobitný cenový odraz priamo v zmluve o dielo v znení dodatku; pričom vychádzal
zo spôsobu ocenenia dohodnutým priamo v zmluve v znení dodatku. Na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, že strany sa dohodli na ocenení
jednotlivých fáz realizácie diela; samostatne za výrobu a samostatne za stavbu (bod 5. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), keď bolo súčasne preukázané penzum vykonaných prác v rozsahu výrobnej
fázy a doplatkov. Odvolací súd konštatuje, že položka akontácie má svoj odraz v zmluve o dielo v znení
dodatku, a aj keď slúžila ako prostriedok zabezpečenia prípravy diela - výroby, tak súčasne vyjadrovala

aj spôsob ocenenia fázy výroby (ako štádium vykonania diela) dohodnutý stranami sporu. Z vykonaného
dokazovania totiž nevyplýva, že by ocenenie diela (v časti výroby) malo byť ponížené o sumu akontácie,
a preto sa nemožno ani stotožniť s námietkou žalobcu, že akontácia ako samostatná cenová položka
nemá byť žalovanému v rámci náhrady priznaná.

41. Vo svetle vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné a pristúpil
k vysporiadaniu sa s podaným odvolaním žalovaného.

42. Odvolací súd posúdil podané odvolanie žalovaného podľa obsahu a vyabstrahoval relevantnú
procesnú odvolaciu argumentáciu žalovaného do roviny námietky (odvolacieho dôvodu) nesprávneho

právneho posúdenia veci.

43. V rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný argumentoval,
že mu mali byť zarátané aj náklady súvisiace so zhotovením projektovej dokumentácie pre stavebné
konanie a dielenskej dokumentácie vo výške 10 780,20 eur, ako aj náklady na prevoz dielcov

v zostatkovej cene 959,88 eur. Za arbitrárny považoval záver súdu, že ak cena za dokumentáciu
a dopravu, ako cenová položka, nemá svoj odraz v zmluve o dielo, i keď bola zahrnutá v celkovej cene
o dielo, potom nie je možné zhotoviteľovi tieto práce zohľadniť; ide o podnikateľské riziko. Tvrdil, že
nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania, keďže nebola do právoplatného rozhodnutia súdu
ustálená výška sumy.

44. K námietke žalovaného, že mu mala byť nahradená aj cena za zhotovenie projektovej dokumentácie
pre stavebné konanie a dielenskej dokumentácie vo výške 10 780,20 eur, ako aj náklady na prevoz
dielcov v zostatkovej cene 959,88 eur, odvolací súd poukazuje na svoje právne zdôvodnenie v bode
39. a 40. odôvodnenia tohto rozsudku a pre komplexnosť dodáva, že v zmysle ust. § 642 ods. 1

Občianskeho zákonníka je povinnosťou objednávateľa zaplatiť za výsledok prác, ktoré zhotoviteľ nie
je schopný použiť inak. V nadväznosti na metódu určenia ceny, a to spôsobom, ktorý rešpektuje vôľu
zmluvných strán, je potom logické, že odpoveď na otázku: „za ktoré práce - aká náhrada“, bolo potrebné
hľadať v režime, na ktorom sa pôvodne strany dohodli v zmluve. V tomto prípade súd prvej inštancie
vychádzal zo správnej úvahy, že bolo podnikateľským rizikom to, ako zhotoviteľ dohodol (koncipoval)

zmluvu o dielo v nadväznosti na spôsob špecifikácie a ocenenia jednotlivých (dielčích) prác (výstupov),
resp. položiek. Odvolací súd považuje za správny úsudok súdu prvej inštancie, že aj keď cena za
vyhotovenie predmetnej dokumentácie bola zahrnutá v celkovej cene za dielo, nepredstavuje táto
skutočnosť dôvod, pre ktorý by mal súd pre účely vyporiadania v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tieto výkony zohľadňovať vo väzbe na skutočnosť, že tieto výkony nemali svoje osobitné

cenové ohodnotenie v zmluve o dielo. Je potrebné si v tomto smere uvedomiť, že obdobnú mieru rizika
znáša aj samotný žalobca, ktorý je rovnako zaviazaný nahradiť sumu za vykonané práce (fázu výroby
+ doplatky), majúc svoj odraz v zmluve o dielo bez zreteľa na jeho úsudok o primeranosti v porovnaní
s konkurenciou na trhu. Aplikačné metódy súdu prvej inštancie tak v tomto smere boli založené nazásade rovnosti a jeho závery ohľadom nezohľadnenia vypracovania predmetnej dokumentácie sú
výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie obdobný úsudok správne aplikoval
aj v rozsahu nákladov na prepravu; pričom skutočnosť, že súd prvej inštancie žalovanému v poradí

prvom rozsudku čiastočne náhradu za prepravu priznal, nemá vplyv na správnosť prijatého záveru
súdu v napadnutom rozsudku, nakoľko vzniknutá situácia je dôsledkom zásady viazanosti súdnymi
rozhodnutiami (ust. § 219 ods. 4 v spojení s ust. § 230 CSP). Osobitne k tvrdeniu žalovaného, že
náklady na zhotovenie predmetnej dokumentácie a náklady na prepravu dielov je potrebné považovať
za náklady v zmysle ust. § 642 ods. 1 veta posledná Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza,

že za „účelne vynaložené náklady“, v zmysle predmetného ustanovenia, je potrebné rozumieť náklady,
ktoré vznikli priamo v dôsledku odstúpenia od zmluvy. To znamená, že musí ísť o náklady, ktoré by
zhotoviteľovi nevznikli, ak by k odstúpeniu od zmluvy nedošlo (pozri bod 25. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Logicky prichádzajú do úvahy len také náklady, ktoré vznikli po odstúpení od zmluvy
a priamo súvisia s vyporiadaním vzájomných vzťahov s tým súvisiacich, ako napr. poštovné, cestovné,
prepravné výdavky. Odvolací súd poznamenáva, že náklady na prepravu dielov žalovanému vznikli

v súvislosti s realizáciou diela, titulom zmluvy o dielo, a teda predstavovali náklady, ktoré by inak mali byť
refundované objednávateľom zaplatením konečnej ceny diela, ak by došlo k riadnemu dokončeniu diela.
Vyjadrený úsudok potom vylučuje úvahu o tom, že náklady na prepravu dielov na pozemok žalobcu (za
účelom realizácie diela v čase pred odstúpením od zmluvy) predstavujú náklady prezumované v zmysle
predmetného ustanovenia zákona. Daný úsudok je tiež plne aplikovateľný aj vo vzťahu k nákladom

za vyhotovenie predmetnej dokumentácie, ktorej náhrady sa žalovaný v konaní domáha. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že dôvody pre ktoré súd prvej inštancie v tomto smere
požadovanú náhradu žalovanému nepriznal, majú svoj základ v dostatočne zistenom skutkovom stave,
uvádzajúc dôvody, pre ktoré súd ďalšie dokazovanie ohľadom ocenenia týchto nákladov nevykonal,
a preto vo väzbe na vyššie uvedené hodnotí odvolací súd predmetné odvolacie námietky žalovaného

ako nedôvodné.

45. K námietke žalovaného, že nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania, keďže nebola do
právoplatného rozhodnutia súdu ustálená výška sumy, odvolací súd uvádza, že záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi

vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú aj bezdôvodným obohatením. Zákon stanovuje, že
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Zákon stanovuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal
(§ 563 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je v občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie

požiadaný (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014 zo dňa 30. septembra 2014), a to
bez ohľadu na skutočnosť, či požadovaná výška bezdôvodného obohatenia bola dlžníkom hoc i len
čiastočne rozporovaná. Osobitne k námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že ak mal žalovaný
pochybnosti o výške požadovaného bezdôvodného obohatenia, tak mal zložiť na účet žalobcu (príp.
do notárskej úschovy) plnenie rovnajúce sa jeho predstave oprávnenosti požadovanej výšky (čím by

v danej výške predišiel omeškaniu); v opačnom prípade, ak žalovaný spochybňoval oprávnenosť plnenia
v celom rozsahu, niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by žalobcovi nemal prislúchať zákonný
úrok z omeškania z úspešne priznanej výšky bezdôvodného obohatenia, počnúc dňom 8. decembra
2022, ako správne zistil súd prvej inštancie, pretože omeškanie nastáva uplynutím lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia stanoveným oprávneným (veriteľom) vo výzve, bez ohľadu na skutočnosť, či

požadovaná výška presahuje zákonom uznateľný pomer nároku, pretože v konečnom dôsledku môže
byť priznaný nárok na úroky z omeškania len zo sumy dôvodne nárokovateľnej a súdom priznanej.
Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd predmetnú námietku žalovaného za nedôvodnú.

46. Vo svetle vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného tiež ako nedôvodné.

47. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalobcu a
žalovaného uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečeniapráva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie
v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. III. ÚS 314/2018).

48. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite
veci (výrok I. a II.) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

49. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách prvoinštančného konania (III.) rozsudku
súduprvejinštancie,ktorýmsúdrozhodoltak,ževzmysleust.§255ods.2CSPžiadnejzostránnáhradu

trov nepriznal, keď skonštatoval nepatrnosť úspechu žalovaného v spore. Odvolací súd konštatuje, že
predmetný záver súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení a dodáva, že
vzhľadom k hodnote sporu a k výslednému pomeru úspechu a neúspechu strán, nie je možné čistý
procesný úspech žalovaného v rozsahu 6,66 % hodnotiť ako nepatrný, a preto odvolací súd v súlade
s ust. § 388 CSP výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, že ukladá žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 6,66 %, v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 CSP, §
396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu, tak
i žalovaného, títo neboli vo veci úspešní ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v meritórnom výroku (I. a II.) potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech a neúspech je tak na oboch
stranách sporu rovnaký, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 „in fine“ rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Na uvedený záver nemá vplyv zmena
výroku o trovách prvoinštančného konania, nakoľko odvolací súd k preskúmaniu predmetného výroku
a k jeho následnej zmene pristúpil v aspekte povahy závislého výroku; ktorého zmena nemá dopad na

výsledok pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v merite veci.

51. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).