Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/147/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922204239
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7922204239.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX, zastúpený: Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, D. E. XX, C.,
IČO: 50 951 947, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s. B. XX, XXX XX F., zastúpený:
Advokátska kancelária A. G. a partneri, s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, 2/ LICITOR group,
a.s. Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o.
advokátskakanceláriasosídlomSládkovičova6,01001Žilina,vkonaníozdržaniesavýkonuzáložného
práva, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

2. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.10.2022 na Okresný súd Trebišov žalobu, ktorou sa domáha, aby súd prikázal
žalovanému v 1/ a 2/ rade zdržať sa dražby nehnuteľnosti registrovaných na LV č. XXX v časti „CKN“
a to parc, reg. C č. 270 – záhrady o výmere 1133 m2, parc. reg. C, č. 271 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 416 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. 271, všetko registrované
Okresným úradom Trebišov, kat. odbor, kat. územie C., obec Leles. Spolu so žalobou vo veci samej
žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo

veci samej.

2. Podanie návrhu na ochranu spotrebiteľa a vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
žalobca ako dlžník na jednej strane so žalovaným v 1/ rade ako veriteľom na strane druhej dňa
22.01.2017 uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. 5124351235, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 30.200 Eur s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške
190,40 Eur splatnými vždy k 18. dňu kalendárneho mesiaca až do 18.02.2042. Žalobca ako záložca

a žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ dňa 27.01.2017 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, špecifikované v odseku
1. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca namieta premlčanie výkonu záložného práva s odôvodnením,
že žalobca si už 02/2018 neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne a včas, rovnako ani
v 03/2018 a 04/2018. Žalovaný listom zo dňa 09.09.2021 žalobcovi oznámil, že ku dňu 08.09.2021
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný v 2/ rade listom zo dňa 04.02.2015 (pozn.
súdu, nesprávny dátum, zmluva o úvere zo dňa 22.07.2016 a dňa 27.07.2016) vyzval žalobcu na

sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ich obhliadky. Podľa žalobcu tento bol v omeškaní so splátkami
už od 18.02.2018 do 05/2018, čo znm., že neuhradil po sebe štyri nasledujúce splátky a preto trojročná
premlčacia doba by a mala počítať od 19.02.2018 a uplynula 19.02.2021. V ďalšom žalobca poukázal na
súdne rozhodnutia viacerých súdov SR. Žalobca ďalej uviedol, že súdny znalec v znaleckom posudkuč. 58/2022 ocenil predmet dražby na sumu 69.567,31 Eur a poukazuje na hrubý nepomer skutočnej
výšky dlhu a predmetu zálohu. V závere žalobca uviedol, že predovšetkým napáda, že žalobcovi hrozí,
že príde o svoje jediné obydlie, dôjde k nezvratným škodám na jeho majetku za situácie, keď sú záložné

zmluvy absolútne neplatné, keď žalovaný v 1/ rade vymôže viac, než na čo má v skutočnosti nárok,
uplatnením výkonu záložného práva z neprijateľných podmienok v zmluve by došlo k porušeniu práv
žalobcu ako spotrebiteľa, občana tohto štátu, dražba prebieha bez ingerencie súdnej moci – absentuje
súdna kontrola a možnosť dlžníka riadne upozorniť na neprijateľné zmluvné podmienky, dlh, ktorý sa
od žalobcu vymáha je premlčaný, premlčané je aj záložné právo, je daný hrubý nepomer medzi výškou

skutočného dlhu a skutočnou hodnotou nehnuteľností, dražbou sa žalovaný v 1/ rade na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatí a vymôže aj to, na čo zákonný nárok nemá, dražba predstavuje neprimeraný zásah
do práva na obydlie žalobcu, záložné zmluvy sú pre rozpor s dobrými mravmi a pre hrubý nepomer
zálohu a hodnota úveru absolútne neplatné, záložné právo neexistuje.

3. Žalobca so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy a to

rozhodnutie Okresného úradu Trebišov číslo vkladu V 100/2017 zo dňa 16.02.2017, záložnú zmluvu
knehnuteľnostiamzodňa27.01.2017,zmluvuosplátkovomúverezodňa22.07.2016spolusosúhlasom
s poistením úveru, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 27.07.2017.

4. Uznesením zo dňa 11.11.2022 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 9CoCsp/68/2022-61 zo dňa 09.01.2023 potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie.

5. Žalovaný v 2/ rade k žalobe doručil vyjadrenie (č. l. 75-76), v ktorom tento primárne namietal existenciu
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade, nakoľko žalovaný v 2/ rade nie je účastníkom

hmotnoprávnych vzťahov, o ktoré v konaní ide. Citoval ust. § 19 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 527/2002
Z.z, z ktorého vyplývajú jednotlivé dôvody (alieny), ktoré zakladajú povinnosť dražobníka upustiť od
dražby. Jednotlivé dôvody, ktoré zakladajú uvedenú povinnosť sú uvedené formou alternatívy. Z hľadiska
zásad formálnej logiky, ktorá sa uplatňuje pri výstavbe legislatívneho textu, je zrejmé že v prípade
alternatívnej hypotézy právnej normy, sa má za to, že naplnenie čo i len jedného z predpokladov daných

na výber hypotézou právnej normy vzniká povinnosť riadiť sa dispozíciou právnej normy, t.j. vzniká
povinnosť riadiť sa určeným spôsobom ustanoveným zákonom. Vo vzťahu k uvedenému to znamená, že
naplnením,ktoréhokoľvekzdôvodov,ktorésúuvedenév§19zákonač.527/2002Z.z.jedanápovinnosť
dražobníka upustiť od dražby a teda aj povinnosť nezasahovať do vlastníckeho oprávnenia žalobcu a
žalovaný v prípade, že mu bude uvedená povinnosť preukázaná bude uvedenú skutočnosť rešpektovať.

Vzhľadom na uvedené teda žalovaný v 2/ rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko
nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu – záložného práva, ktorého existenciu žalobca namieta. V
súčasnosti je však potrebné vychádzať z existencie zápisu záložného práva na LV č. XXX v prospech
žalovaného v 1/ rade. Žalobca pokiaľ uvádza jednotlivé námietky vo vzťahu k jeho existencii tieto
vychádzajú z hmotnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktorých žalovaný v 2/

rade nie je účastníkom, a teda nevie reálne posúdiť ani námietku premlčania ani ostatné hmotnoprávne
námietky žalobcu. Vo vzťahu k námietke premlčania však nie je možné sa stotožniť s argumentáciou
žalobcu, čo Krajský súd v Košiciach potvrdil aj vo svojom uznesení sp. zn. 9CoCsp/68/2022. Rovnako
sa nie je možné stotožniť ani s ďalšou argumentáciou žalobcu o existencii neprimeraných podmienkach
v zmluve resp. porušení práva žalobcu na obydlie.

6. Žalovaný v 1/ rade doručil súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 78-82), v ktorom uviedol, že voči žalobnému
návrhu, ktorým sa žalobca domáha autoritatívneho súdneho „príkazu“, ktorým by banke mala byť
uložená právna povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, namieta
predovšetkým absenciu vecnej legitimácie, a s tým súvisiace nesplnenie základných procesných

povinností tvrdenia a dôkazu. Pre úplnosť zároveň výslovne zdôraznil ich predpoklady, z ktorých
vzhľadom na nedostatočnú presnosť znenia žaloby vychádza aj pri spracovaní tohto podania – jednak
že žalobca pod „dražbou nehnuteľností“ má na mysli dražbu pri výkone záložného práva (a teda
nie akúkoľvek dobrovoľnú dražbu), a ďalej že zamýšľa dosiahnuť vydanie rozsudku s deklaratórnymi
účinkami v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov, a napriek použitému výrazu „prikazuje“ v žalobnom návrhu neusiluje o vydanie
rozsudku s účinkami konštitutívnymi. Ustálená prax najvyšších súdnych autorít vymedzuje pasívnu
vecnú legitimáciu strany sporu ako stav vyplývajúci z hmotného práva. Pasívne vecne legitimovaný
je žalovaný v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp. záväzku. Jednoduchopovedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť, resp. záväzok žalovaného, je v konaní pasívne
vecne legitimovaný, ak povinnosť alebo záväzok žalovaného z hmotného práva nevyplýva, žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

78/2016 zo dňa 10. 02. 2016). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom
vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
neúspechu v civilnom sporovom konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd môže žalobe
vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v

spore nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale
žalobca za žalovaného neoznačil (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
214/2011 zo dňa 18.01. 2012).

7. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha vyslovenia povinnosti banky zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žiada teda, aby súd autoritatívne rozhodol, že vo vzájomnom
vzťahu medzi žalobcom a bankou existuje práve takáto špecifická právna povinnosť. Je preto jeho
základnou procesnou povinnosťou tvrdiť a preukázať existenciu takého vzťahu, ako aj konkrétnych
skutočností, z ktorých má predmetná povinnosť vyplývať (z povahy rozsudku na splnenie povinnosti
rezultuje, že súd nekreuje žiadne nové práva a povinnosti medzi stranami sporu, iba zisťuje, či

príslušná povinnosť už existuje, a v prípade kladného zistenia ho premieta do enunciátu rozhodnutia).
Rozhodujúcim normatívnym východiskom pre posúdenie opodstatnenosti žalobného návrhu je tu
ustanovenie § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone).

Žalovaný v 1/ rade pokladá za rozhodujúce, že žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli
relevantné vo vzťahu k žalobnému návrhu, t. j. k požiadavke, aby vo vzťahu k ich banke bola vyslovená
žalobcom tvrdená povinnosť. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá
by právne odôvodňovala ním uplatňovaný záver o existencii príslušnej povinnosti banky a tvorila
by základ ich pasívnej vecnej legitimácie. Zo žaloby najmä nie je zrejmé, z čoho mala táto údajná

povinnosť vzniknúť (či napr. zo zmluvy alebo iných skutočností predvídaných právnym poriadkom).
Ak sa žalobca domáha (deklaratórneho) uloženia časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou zo dňa 27. 01. 2017, musí nevyhnutne tvrdiť
a preukázať existenciu právneho vzťahu s bankou, v rámci ktorého by žalovaného v 1/ rade zaťažovala
takáto povinnosť. Jeho existenciu však žalobca nielen že netvrdí, ale z viacerých jednoznačných a

kogentných ustanovení právnych predpisov vyplýva presný opak, t. j. oprávnenie a povinnosť banky
na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou (najmä § 151j ods. 1 a § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nielen netvrdí žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by
dali vzniknúť povinnosti, ako je formulovaná v žalobnom návrhu, ale priamo z normatívnej právnej
úpravy vyplýva, že sa domáha súdneho rozhodnutia, ktoré by bolo contra legem (ktoré by negovalo

zákonom výslovne priznané právo). Rovnako žalobca neprodukoval žiadne konkrétne a presvedčivé
skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že záložné právo platne nevzniklo, resp. že by došlo k
jeho zániku. Z už zmieneného ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka predsa zreteľne
vyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia
omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať

výkon záložného práva zákonom dovoleným spôsobom. Ak sa teda žalobca domáha konštatovania
zákazuvýkonuzáložnéhoprávaakotakého,malobybyťjehopovinnosťoutvrdiťapreukázať,ževplnom
rozsahu uspokojil zabezpečenú pohľadávku, že táto zanikla inak, resp. že došlo k zániku záložného
práva zriadeného v prospech banky z iného dôvodu podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň by mal predložiť listinné dôkazy potvrdzujúce také prípadné tvrdenie, napr. kvitanciu alebo

doklady o plnom predčasnom splatení úveru. K ničomu z uvedeného však nielen nedošlo, ale zo žaloby
je úplne zrejmé, že k výkonu záložného práva banka pristúpila z dôvodu dlhodobého omeškania žalobcu
so splnením hlavnej povinnosti z úverového vzťahu, povinnosti vrátiť poskytnuté úverové prostriedky
a zaplatiť dohodnuté úroky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku
sp. zn. 21 Cdo 1293/99 zo dňa 27. 11. 2000. V nezmenenej podobe bol následne prevzatý aj do

judikatúrnej praxe slovenského najvyššieho súdu: „Výkon práva vylučuje protiprávnosť (pretože rovnaký
stavnemôžebyťsúčasnestavomprávnymiprávusapriečiacim)treba,vychádzajúczozásadyneminem
laedit, qui iure sui utitur (nikoho nepoškodzuje, kto užíva – vykonáva – svoje právo), považovať chovanie,
ktorá smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, za dovolané i vtedy, ak je jeho (eventuálnym)vedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka
právneho vzťahu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 108/2008 zo dňa
16.04. 2009). Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade nepodal.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2023, na ktoré sa dostavili žalobca, zástupca žalobcu,
právny zástupca žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie

súdunedostavili,svojuneprítomnosťneospravedlnili,aninepožiadalisúdoodročeniepojednávanie,súd
preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 2/ rade a v neprítomnosti právneho zástupcu
žalovaného v 2/ rade.

10. Zástupca žalobcu pred súdom zotrval na podanej žalobe a uviedol, že dostatočne preukázali, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere. Žalobca poskytnutý

úver riadne a včas nesplácal, čím sa dostal do omeškania a žalovaný v 1/ rade úver zosplatnil. Žalobca
sa po prvý krát dostal do omeškania so splátkou vo februári 2018, taktiež v marci 2018, apríli 2018, čo
nemôže žalovaný v 1/ rade poprieť. V návrhu uviedli od ktorej splátky a od kedy si mohol žalovaný v 1/
rade uplatniť nárok na súde a od kedy začala plynúť premlčacia lehota. Zároveň uviedli, že s premlčaním
pohľadávky, ktorú si mohol uplatniť žalovaný v 1/ rade premlčalo sa aj záložné právo. Poukázal na to,

kedy sa pán B. po prvý krát dostal do omeškania, a kedy začala plynúť premlčacia lehota, nenamieta
neplatnosť zmluvy, ale na to, že predmet tzn. pohľadávka, je už premlčaná. A premlčaná je od toho
dátumu, keď začala plynúť po prvý krát, keď si ju mohol žalovaný v 1/ rade uplatniť a to je od 19.02., alebo
deň po splatnosti tej prvej splátky omeškanej, čiže od 19.02.2018 a bola premlčaná dňa 19.02.2021.

11. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade pred súdom uviedol, že plne zotrvávajú na procesnej úprave,
ktorú uplatnili v doterajšom priebehu konania. Podľa ich presvedčenia kľúčovou okolnosťou tohto sporu
je obsah samotného žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný - obsah žalobnej požiadavky, keďže
žalobca sa voči žalovanému v 1/ aj v 2/ rade domáha ničím nelimitovaného zákazu výkonu záložného
práva. Takýto zákaz nie je limitovaný ani z hľadiska jeho časových účinkov, trvania, nie je limitovaný ani

z hľadiska rozsahu, t. z., ak napríklad spochybňuje prijateľnosť niektorých zmluvných podmienok. Tento
zákaz nie je viazaný na plnenia prípadných takýchto neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako
nie je viazaný na nejakú časť úverovej pohľadávky, ktorá by mohla byť podľa názoru žalobcu spornou,
t. z. jedná sa o generálny zákaz výkonu záložného práva, ktorý by mal byť rozhodnutý v tomto spore,
dokonca v podobe rozsudku vo veci samej. Na to, aby súd mohol vydať deklaratórny rozsudok, ktorým

by bola konštatovaná takáto povinnosť, musela by takáto povinnosť vyplývať, či už priamo z právneho
predpisu, alebo z obsahu uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a v tomto smere
si žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia. Nebola identifikovaná žiadna právna skutočnosť, na
základe ktorej by záložný veriteľ, ktorý má záložné právo, mal byť povinným zdržať sa jeho výkonu.
Osobitne v tejto súvislosti poukázal, že žalobca netvrdí a nepreukazuje žiaden dôvod, pre ktorý by

zmluva mala byť neplatnou, alebo pre ktorý by po vzniku záložného práva došlo neskôr k jeho zániku,
nad rámec nejakých všeobecných formulácii. Poukázal, že práve v otázke takéhoto žalobného petitu
o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva sa v uplynulých rokoch sformulovala, dá
sa povedať už ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky existuje niekoľko
rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré jednoznačne a kategoricky odmietli možnosť súdneho rozhodnutia,

ktorým by záložnému veriteľovi bola generálne odňatá možnosť výkonu záložného práva. Príkladom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/147/2017, 2Cdo/36/2019, 5Cdo/113/2017,
na ktoré nadväzuje početná rozhodovacia prax aj súdov nižších inštancii, vrátane napr. Krajského
súdu v Košiciach príklad bol 6Cdo/264/2018. To znamená už len z obsahu samotného žalobného
návrhu zastáva názor, že žaloba nemôže byť dôvodná a súd nemôže rozhodnúť o uložení takejto

povinnosti záložnému veriteľovi. Čo sa týka jednotlivých partikulárnych dôvodov, ktoré žalobca namieta
proti postupu, alebo nároku Slovenskej sporiteľne z uzavretej zmluvy primárne namieta, že prakticky
všetky rozhodujúce skutočnosti neboli ani len preukázané zo strany žalobcu. Príkladom v tejto súvislosti
poukázal napríklad na to, že ak predložil záložnú zmluvu, ktorou má byť zabezpečená pohľadávka
z úverovej zmluvy s koncovým trojčíslím 235, ktorou mal byť poskytnutý úver vo výške 30.200,- Eur, tak

takúto zmluvu o splátkovom úvere ani len nepredložil s podanou žalobou. Boli predložené dve iné zmluvy
o splátkovom úvere s inými identifikačnými číslami, inými sumami poskytnutého úveru. To znamená, že
z hľadiska aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalobca nepredložil ani len dôkaz o tom, že vôbec takýto
právny vzťah, ktorého obsah a výkon práva, ktorého spochybňuje vôbec vznikol a existuje. Rovnako tak,ak napríklad prednáša tvrdenia o tom, že sa v určitom období dostal do omeškania so splácaním svojho
záväzku a vyvodzuje z toho dokonca ďalekosiahle dôsledky, ktoré by mali spočívať v premlčaní úverovej
pohľadávky, premlčaní záložného práva a podobne, tak takisto v tejto súvislosti, ani nepredniesol úplne

tvrdenia tzn. neoznačil všetky svoje platby, ktoré uskutočnil na príslušný úver a dokonca ani nepredložil
listinné dôkazné prostriedky, ktoré by takéto platby potvrdzovali, predovšetkým výpisy z úveru, napriek
tomu, že v žalobe je príslušný a dôkazný prostriedok označený takto žalobou. Takisto napríklad, ak
spochybňuje platnosť a účinnosť osobitného právneho úkonu, ktorý spočíva v predčasnom zosplatnení
úverovej pohľadávky, ktorý vykonala Slovenská sporiteľňa, napriek tomu, že potvrdzuje jeho existenciu,

potvrdzuje jeho doručenie, odkazuje, alebo označuje v tejto súvislosti príslušný dôkazný prostriedok,
príslušnú listinu, ani táto listina nebola spolu so žalobou predložená a teda príslušná skutočnosť takisto
príslušenstvo nemožno považovať za preukázané v tomto smere.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

12. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam (č. l. 15-17) vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 27.01.2017
medzi zmluvnými stranami žalovaným v 1/ rade Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom A.
B.. Podľa čl. I. Predmet zmluvy a zabezpečovaná pohľadávka, pod bodom 1 je uvedené, že predmetom
zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech banky ako záložného

veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky. Z bodu 2 zmluvy vyplýva, že banka a dlžník uzatvorili dňa
27.01.2017 zmluvu o splátkovom úvere č. 5124351235, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver
vo výške 30.200 Eur. Podľa čl. II. záloh – bod 1. zálohom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
C., obec Leles, okres B., zapísané na LV č. XXX, parc, reg. C č. 270 – záhrady o výmere 1133 m2,
parc. reg. C, č. 271 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 416 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX,

postavený na parc. č. 271. Výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti je žalobca.

13. Zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. l. 18-22) mal súd preukázané, že túto uzatvorili
dňa 22.07.2016 žalovaný v 1/ rade ako veriteľ a žalobca ako dlžník. Podľa článku I. sa banka zaviazala
poskytnúť dlžníkovi splátkový úver č. 5115278048 vo výške 24.200 Eur pri výške mesačnej splátky

144,11 Eur, splatnosťou prvej splátky dňa 18.09.2016 v počte 300 splátok a pri konečnej splatnosti
18.08.2041.

Podľa zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 27.07.2017 (č. l. 23-29), tento bol
uzatvorený medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a dlžníkmi a to žalobcom a H. I.. Touto zmluvou

sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom splátkový úver č. 5133094883 vo výške 14.000 Eur. Výška
mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 215,88 Eur, splatnosť prvej splátky dňa 17.09.2017, počet
splátok 96, konečná splatnosť dňa 17.08.2025.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor, číslo vkladu V100/2017 zo dňa

16.02.2017 vyplýva povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam
v kat. území C., LV XXX pozemok reg. C KN, parc. č. 270, záhrada o výmere 1133 m2, parc. č.
271, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416 m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom 287 na
pozemku registra C KN s parc. č. 271 v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v podiele 1/1
na základnej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. 5124351235 zo dňa 27.01.2017 uzavretej medzi

účastníkmi Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako záložného veriteľa a A. B. ako záložcovi.

Súd vec právne posúdil podľa týchto ustanovení:

15. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ”OZ”), ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v
rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

16. Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky

a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.17. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

18. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej
pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné

právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca
previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase
prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení
záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným

právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z
osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách tento zákon upravuje
dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad dodržiavaním

podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s
tým súvisiacich.

21. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez
jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva

neprevyšuje 2.000 eur.

22. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý
dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo právneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu
vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so

zabezpečovanou pohľadávkou.

23. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva
donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri
nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.

24. Žalobca svoj nárok uplatnil z dôvodov, že príde o svoje obydlie, čím dôjde k nezvratným škodám
na jeho majetku, keď záložné zmluvy sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a pre hrubý
nepomer zálohu hodnoty úveru, keď žalovaný v 1/ rade vymôže viac než načo má v skutočnosti nárok a

jednak spochybňovaním inštitútu dobrovoľnej dražby v súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou
obydlia a poukázal pritom na rozpor s Ústavou SR a európskou judikatúrou. Žalobca tiež namietol
premlčanie dlhu a rovnako je podľa žalobcu premlčané aj záložné právo a tvrdí, že záložné právo
neexistuje.

25.Žalobcakžalobeakoužsúduviedolvyššiepredložilibazáložnúzmluvu(pričomvžalobesaodvoláva
na neplatnosť dvoch záložných zmlúv) a dve zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorých žalovaný
v 1/ rade poskytol žalobcovi úver raz vo výške 24.200 Eur (zmluva zo dňa 22.07.2016) a v prípade
druhej zmluvy úver vo výške 14.000 Eur (zmluva zo dňa 27.07.2017), pričom žalobca v žalobe uviedol,
že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1/ rade dňa 22.01.2017 zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi

poskytnutý úver vo výške 30.200 Eur. Takúto zmluvu o úvere zo dňa 22.01.2017 žalobca v konaní
nepredložil, pričom v predloženej záložnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ je
uvedený dátum uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere č. 5124351235, dňa 27.01.2017. Tento rozpor
žalobca v konaní neodstránil.26.Vpredmetnejvecibolsúdviazanýpredmetomkonaniatak,akohovymedzilžalobca,ktorýpožadoval
uloženie povinnosti zdržať sa dražby nehnuteľnosti bez časového obmedzenia (žalobca má na mysli

výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pozn. súdu). Z petitu žalobného návrhu nie je zrejmé,
o ktoré záložné právo ide, akým zápisom o povolení vkladu vzniklo, nie je riadne identifikované V-číslom.
Napriek uvedenému súd mal za to, že podaná žaloba zodpovedá § 127 s § 132 CSP, keď z jej obsahu je
zrejmé komu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje. Žaloba dáva súdu dostatočný
základ pre rozhodnutie vo veci samej.

27. Žalobca v konaní nepopieral existenciu záložného práva žalovaného v 1/ rade, ale namietal samotnú
realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to s poukazom na predmet záložného práva,
ktorý tvorí jeho obydlie.

28. Súd konštatuje, že realizáciou záložného práva dochádza k stretu dvoch práv a to práva žalobcu

na obydlie a práva žalovaného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky. V tomto smere možno
síce prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že prípadná realizácia záložného práva vo vzťahu k jeho obydliu
predstavuje obrovský zásah do jeho práv, avšak na druhej strane uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia neprimeraným spôsobom a bez relevantného
dôvodu zasahuje do jeho majetkových práv, a to v podobe faktického odňatia možnosti uspokojenia

jeho zabezpečenej pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Žalovanému v 1/ rade by tak kedykoľvek v budúcnosti bola odňatá možnosť realizovať zmluvne
dohodnuté a zákonom aprobované záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to bez ohľadu
na vznik, existenciu a nesplácanie zabezpečenej pohľadávky. Tento právny názor o nemožnosti uložiť
sporovej strane časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bol vyjadrený

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. 8Cdo 147/2017 zo dňa 29.01.2019, sp. zn. 2Cdo 36/2019
zo dňa 26.08.2019. Ani v tejto prejednávanej veci súd nevzhliadol dôvod na odklon od uvedeného
právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

29. Pokiaľ žalobca namieta hrubý nepomer medzi výškou skutočného dlhu a skutočnou hodnotou

nehnuteľností k tomu súd uvádza, že v prvom rade súdu nie je známa výška dlhu žalovaného, nakoľko
zo žaloby ani z listín predložených žalobcom to nevyplýva. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti, podľa
tvrdení žalobcu v žalobe, súdny znalec ocenil predmet dražby na sumu 69.567,31 Eur. K tomu súd
uvádza, že otázkou primeranosti dražby s ohľadom na výšku pohľadávky, teda v prípade posudzovania
prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou cez prizmu (ne)pomeru medzi výškou

nesplácanej pohľadávky a hodnotou zálohu, sa vyporiadal zákonodarca v ustanovení § 3 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách, keď zákon určuje iba spodnú hranicu výšky pohľadávky. Dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí záložného práva neprevyšujúce 2.000 Eur.

30. Žalobca sa svojho nároku uplatneného touto žalobou domáha aj z dôvodu premlčania dlhu, ktorý od
žalobcu vymáha žalovaný v 1/ rade a podľa názoru žalobcu je premlčané aj záložné právo.

31. Vo vzťahu k premlčaniu dlhu súd vychádzal z tvrdení, ktoré žalobca uviedol v žalobe keď uviedol, že
žalovaný 1/ rade listom zo dňa 09.09.2021 oznámil žalobcovi, že ku dňu 08.09.2021 došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu, si žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy už v mesiaci 02/2018 a potom v mesiaci 03/2018 a 04/2018, preto podľa názoru žalobcu 3-ročná
premlčacia doba uplynula dňa 19.02.2021. S týmto názorom žalobcu nemožno súhlasiť.

32. Ako už uviedol Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 09.01.2023, č. k. 9CoCsp/98/2022-61

v jeho odôvodnení bod 19. až 22. uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v tomto konaní, na nariadenie
neodkladného opatrenia. Krajský súd v Košiciach v predmetnom uznesení uviedol, že nesprávna je
úvaha žalobcu, aby premlčanie celej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5124351235
bolo viazané na neuhradenie splátky splatnej v mesiaci február 2018. Nie je sporné, že pohľadávka voči

žalobcovi vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré plnenia mali byť hradené v splátkach. V zmysle §
103 OZ v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie, pre každú z nich plynie samostatná premlčacia lehota, čo však už neplatí vo vzťahu
k tým splátkam, ktoré sa stali splatnými na základe využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ. Vo vzťahuk zosplatnenému dlhu mimo už splatných splátok, premlčacia lehota plynie odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je však potrebné zohľadniť
osobitnú právnu úpravu, ktorá vyplýva z § 53 ods. 9 OZ. Toto ustanovenie zaviedlo novú podmienku

pre aplikáciu § 565 OZ vzťahujúcu sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať
ozaplateniecelejzostávajúcejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátkyjeviazanánielennasamotné
omeškanie s úhradou splátky, ale aj na právnu udalosť, ktorou je uplynutie 3 mesiacov omeškania
s úhradou tejto splátky.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

35. Z uvedeného vyplýva, že v prvý deň omeškania s úhradou splátky nie je veriteľ oprávnený uplatniť
právo podľa § 565 OZ a pristúpiť k zosplatneniu dlhu vzhľadom na to, že špeciálna právna úprava

obsiahnutá v § 53 ods. 9 OZ vyžaduje, aby k právnej skutočnosti omeškania dlžníka k úhradou splátky
sa pripojila aj právna udalosť uplynutia 3 mesiacov.

36. Premlčacia doba v prípade spotrebiteľských zmlúv u predčasne zosplatneného dlhu začína plynúť až
po troch mesiacoch omeškania od splatnosti splátky. Súčasne tiež platí, že sa nejedná o prvú omeškanú

splátku, ale o tú splátku s ktorou je dlžník v omeškaní, pre nesplnenie ktorej sa veriteľ rozhodol pre
využitie svojho práva podľa § 565 OZ. Zosplatnenie celého dlhu nie je totiž povinnosťou veriteľa, ale jeho
oprávnením, preto je v jeho dispozícii, či a pre ktorú omeškanú splátku pristúpi k zosplatneniu zostatku
záväzku dlžníka.

37. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcu, že žalovanému v 1/ rade uplynula premlčacia doba vo
vzťahu k celej pohľadávke z úveru dňa 19.02.2021, keď prvýkrát sa dostal do omeškania so splátkou
splatnou dňa 18.02.2018, sú preto v rozpore so zákonnou úpravou. Pokiaľ k zosplatneniu záväzku
z úveru malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu ku dňu 08.09.2021, a túto skutočnosť žiadna zo strán
nerozporovala, teda ide o nesporné tvrdenie, je zrejmé, že k uplynutiu trojročnej doby premlčania

zosplatneného dlhu, ktorý by mal byť predmetom uspokojenia zo záložného práva ešte nedošlo.

38. Vo vzťahu k premlčaniu záložného práva súd uvádza, že záložné právo, tak ako každé majetkové
právo (okrem vlastníckeho práva) podlieha premlčaniu. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo

vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods.
2 posledná veta OZ). Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj
v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná (čo nie je tento prípad, viď vyššie). Rozumie sa
tým situácia kedy je premlčaná pohľadávka (hlavný záväzok), avšak záložné právo premlčané nie je.

39. V danom prípade bolo zrejmé, že k zosplatneniu úveru zo strany žalovaného v 1/ rade došlo
ku dňu 08.09.2021. Následne podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný v 1/ rade listom zo dňa ..... (dátum
žalobca neuviedol) žalovaný v 1/ rade oznámil žalobcovi, že pristúpil k výkonu záložného práva. Súd
predpokladá, že žalobca v 1/ rade pristúpil k výkonu záložného práva (k uplatneniu práva podľa § 151l
OZ) oznámením zo dňa najneskôr po dni zosplatnenia úveru, t. j. po 08.09.2021, t.j. v rámci plynutia

premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru zo strany
veriteľa z dôvodu omeškania na strane dlžníka dňa 09.09.2021. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
záložné právo bolo žalovaným v 1/ rade uplatnené v rámci trojročnej premlčacej lehoty.

40. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol

žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia uvedené v žalobe. V žalobe sú vybodkované miesta, tvrdenia
žalobcu sú zmätočne, keď napr. v čl. II. žaloby uvádza, že žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 04.02.2015
vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ich obhliadky, pričom zo záložnej zmluvy je
nesporné, že k jej uzatvoreniu ako aj k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo dňa 27.01.2017, teda takmeraž o dva roky neskôr. Zo strany žalobcu absentujú základné tvrdenia, prečo je potrebné uložiť povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia, ktoré naviac nie je v petite žaloby ani
riadne zidentifikované spôsobom, aby bol výrok v žalobcom navrhovanom znení vykonateľný.

41. Súd toto dokazovanie z úradnej povinnosti nevykonával. Právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankciované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia

sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavane zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) na
preukázanie svojich tvrdení a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní
preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Z ust. § 132 CSP vyplýva tak povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu – pričom uvedenie týchto

skutočností je splnením povinnosti tvrdenia – tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe)
označiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom
na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena.

42. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že
výnimočne súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie
vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje, ide, okrem iného
aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu

ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám.

43. Aj v spotrebiteľských sporoch je však na žalobcovi hoci v postavení spotrebiteľa, aby uniesol

bremeno tvrdenia, pričom porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,
ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení
protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania
procesnej povinnosti žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany

sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu
(čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená). Navyše Ústavný súd SR zdôrazňuje, že inštitút
materiálnej korekcie nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť (Uznesenie ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019). Na tomto mieste súd pripomína, že žalobca bol v konaní
zastúpený zvoleným zástupcom s právnickým vzdelaním.

44. Súlad právnej úpravy záložného práva podľa § 151a a násl. Občianskeho zákonníka včítane práva
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky dobrovoľnou dražbou
zálohu, ktorým bola rovnako, ako v súdenom prípade, nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie, bol predmetom
prejudiciálneho konania pred Európskym súdnym dvorom vo veci C-34/13 A. E. proti SMART Capital,

a.s. začatého na návrh Krajského súdu v Prešove.

45. Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že záložné právo upravené ustanovením
§ 151a a násl. Občianskeho zákonníka nemá iba zabezpečovaciu ale aj uhradzovaciu funkciu. Svedčí o
tom ustanovenie § 151j Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným

právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, v rámci ktorého
sa môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Tento spôsob
uspokojenia v súdenom prípade zvolil aj žalovaný v 1/ rade.

46. V prípade dobrovoľnej dražby v zmysle úpravy zákonom č. 527/2002 Z.z. ide o mimosúdny výkon
záložného práva, čo znamená, že dražba zálohu je realizovaná bez súdnej kontroly. Výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou bez priamej súdnej kontroly však neznamená, že záložný dlžník a to aj v
prípade, ak ide o spotrebiteľa ako vo veci samej, je zbavený akejkoľvek súdnej ochrany. V priebehukonania o mimosúdnom výkone záložného práva záložný dlžník môže sa obrátiť na súd s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a násl. CSP, čo nakoniec žalobca aj využil, ako to
vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.11.2022, č.k. 17Csp/147/2022-33.

47. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. v znení po 1.6.2014, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak

dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

48. Ustanovenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. umožňuje tomu, kto spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe a bol dotknutý na svojich

právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Aj keď právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, v prípade, ak dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu, neplatnosti dražby je možné sa domáhať aj po uplynutí tejto lehoty.

49. Z uvedeného je zrejmé, že primerane aktívny a bdelý spotrebiteľ má podľa vnútroštátnej
právnej úpravy k dispozícii dostatočne efektívne prostriedky pre prípad ochrany či ohrozenia svojich
spotrebiteľských práv v procese realizácie mimosúdneho výkonu záložného práva záložným veriteľom.

50. V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27.01.2017 medzi žalobcom a žalovaným
v1/rade,žalobcaakozálohponúkolnehnuteľnostivjehovlastníctve,slúžiacenabývaniežalobcu.Strata
rodinného obydlia, podľa žalobcu vážne ohrozí jeho práva. Strata obydlia ako následok mimosúdneho
výkonu záložného práva, bola ďalším okruhom dôvodov, ktorým žalobca odôvodňoval svoj žalobný
návrh.

51. Strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť
primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Takýto postulát vyplýva aj z konštantnej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napríklad rozsudky ESĽP McCanu v. Spojené kráľovstvo číslo
19009/04, § 50 a Rousk v. Švédsko číslo 27183/04, § 137).

52. V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty
Európskej únie. Právo na obydlie ako súčasť základných práv a slobôd chráni aj Ústava Slovenskej

republiky vo svojom článku 21, pričom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia pripúšťa iba vtedy, keď je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (článok 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

53. Význam ochrany tohto práva akcentuje aj Európsky súdny dvor vo svojom, už predtým týmto súdom
citovanom rozsudku zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 Kušionova v. SMART Capital, a.s.. Zároveň

však dodáva, že „pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie
z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je
prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13/EHS

odkazom na jeho rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59.

54. Z uvedeného vyplýva, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na
rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať možnosť primeranosť takého
opatrenia predložiť na súdnu kontrolu.

55. Právo na nedotknuteľnosť obydlia však nemôže znamenať záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto
právo nie je možné interpretovať v rovine nároku na rodinný dom. Garancia práva na zotrvanie v obydlí
za každých okolností nevyplýva ani z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, keďnapríklad tento súd vo veci Baretto proti Portugalsku vo svojom rozsudku zo dňa 21.11.1995 č. 18072/91
§ 24 uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej
rodine vlastný domov. Ústava SR nepriznáva právo na konkrétne obydlie, ale poskytuje ochranu pred

neprimeraným zásahom do nedotknuteľnosti obydlia.

56. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o zriadení záložného práva, uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade nemôže byť postihnutá neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho
zákonníka ani z dôvodu, že ako záloh bola použitá nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie žalobcu, ktorá v

rámci výkonu záložného práva môže byť predmetom dražby postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Možnosť zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie záložného
dlžníka a v prípade splnenia zákonných podmienok jej dražba postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách nevylučuje vnútroštátna právna úprava, vrátane Ústavy Slovenskej republiky,
ani právo Európskej únie, a je v súlade aj s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

57. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcu o nepomere výšky pohľadávky
zabezpečenej záložným právom a ceny zálohu, lebo aj vo vzťahu k tejto námietke platí už súdom
uvedené, t. j. že žalobca disponuje dostatočne efektívnym inštitútom na ochranu svojich práv v podobe
žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.

58. Na tomto mieste sa však žiada uviesť, že aj keď súd je v zmysle vnútroštátnej úpravy, ale tiež
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo
zákona povinný poskytnúť spotrebiteľovi v rámci súdneho konania ochranu z pohľadu neprijateľných
zmluvných podmienok, konať aktívne a nezávisle od samotných zmluvných strán pri dodržiavaní zásady
efektivity, no nemôže v plnej miere nahradiť úplnú nečinnosť samotného spotrebiteľa o to viac, keď tento

je v konaní zastúpený zástupcom, ktorý sa hlási k svojej profesijnej odbornosti, preto súd vychádzal
aj z čl. 11 ods. 3 základných princípov civilného sporového poriadku, „kto sa v styku so súdom alebo
verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou
veci spojenou s touto odbornosťou“.

59. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd má zato, že v rámci procesného postavenia žalovaného 2/
ide o dražobníka a jeho postavenie je upravené zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a
zákonom č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní, odvodené výlučne od existencie záložného práva
veriteľa, ktorý sa ho rozhodne realizovať. Z právnej úpravy je zrejmé, že ide v podstate o subjekt, ktorý
záložné právo vykonáva a realizuje v prospech jeho nositeľa, pričom je na záložnom veriteľovi, akého

dražobníka si zvolí a použije na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.

60. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalovaný 2/ nie je účastníkom právneho vzťahu
zabezpečovanej povahy, ktorý vznikol uzatvorením Zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 27.01.2017 (tento
dátum je uvedený na záložnej zmluve k nehnuteľnostiam č.l. 15), ani Zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.01.2017 uzatvorenej medzi záložným veriteľom, teda žalovaným 1/ a
žalobcom, čo znamená, že nie je nositeľom žiadnych práv a povinností z predmetných zmlúv. Jediným
možným riešením v danom prípade, bolo teda zamietnutie žaloby aj vo vzťahu k žalovanému 2/ z dôvodu
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

61. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú voči žalovanému 1/ a žalovanému
2/ v celom rozsahu zamietol.

62. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.65. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol
v celom rozsahu, priznal úspešnej strane žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.