Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123322607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123322607.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozef Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.697,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 45Csp/62/2023-126 zo dňa 08.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II., III. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Vo výroku I. ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1 296,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1 296,24 eur od 05.09.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 4 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 13.12.2018 bola uzatvorená medzi spoločnosťou
Amico Finance a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671 (následne zmena
obchodného mena na Ahoj, a.s.) a žalovaným zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1812001444.
Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2 000,-
eur s fixnou úrokovou sadzbou 17,3804 % ročne, výškou splátky 37,04 eur mesačne, počtom splátok
96, dátumom splatnosti prvej splátky 20.01.2019, dátumom splatnosti poslednej splátky 20.12.2026,

so splatnosťou splátky 20. deň v mesiaci, RPMN 17,38 %, celkovej čiastky k zaplateniu 3 555,84 eur.
K zmluve žalobca predložil aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané
žalovaným dňa 13.12.2018, Súhlasy a vybrané informácie o spracovaní osobných údajov podpísané
žalovaným dňa 12.12.2018, KYC Dotazník o klientovi podpísaný žalovaným dňa 12.12.2018.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný vyčerpal sumu celkom 2 000,- eur a uhradil spolu sumu

703,76 eur. Listom označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 28.07.2020 žalobca
vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo výške 111,12 eur. Zároveň ho upozornil,
že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.05.2020 vo výške 37,04 eur do 25.08.2020, bude
oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a žiadať zaplatenie úveru v celej dlžnej sume. Upomienka
bola žalovanému doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru

25.08.2020 podľa bodu 4.2 písm. d/ zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku úveru
v celkovej výške 148,16 eur v lehote 7 dní od doručenia oznámenia. Výzva bola žalovanému doručovanána adresu jeho trvalého pobytu uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zásielku bola žalovanému
riadne doručená dňa 28.08.2020. Oznámením zo dňa 13.10.2020 žalobca uviedol žalovanému, že v liste
zo dňa 25.08.2020 vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bol chybne uvedený zostatok dlžného zostatku

úveru, celkový dlžný zostatok úveru predstavuje sumu 1 906,08 eur, z toho istina 1 808,60 eur a splatné
úroky v sume 97,48 eur. Oznámenie bolo žalovanému doručované na adresu jeho trvalého pobytu
uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Výzvou zo dňa 27.04.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 2 521,68
eur, pričom podľa pripojeného podacieho hárku bola zásielka žalovanému odoslaná dňa 02.05.2023.

2. Prvoinštančný súd poukázal v podrobnostiach na právne predpisy, ktoré na rozhodnutie predmetnej
veci aplikoval. Ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Súd mal preukázané
splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca žalovanému
doručil upozornenie zo dňa 28.07.2020 na možnosť uplatnenia práva zosplatniť úver v lehote nie kratšej
ako 15 dní pred samotným zosplatnením (25.08.2020) a zároveň žalovaný bol v omeškaní so splátkou
splatnou dňa 20.05.2020 viac ako 3 mesiace, pričom vo vzťahu k tejto splátke žalobca vyslovene

žalovaného upozorňoval na omeškanie a úver zosplatnil. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere je v časti týkajúcej sa výšky úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§
39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je

preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii
sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje
voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011). Z internetovej

stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úveresosplatnosťounad5rokovdecember2018 predstavovalúrok7,10%(domácnosti-spotrebiteľské
úvery). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac
ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak

je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Pri posúdení primeranosti výšky úrokov súd
porovnal dohodnutý úrok vo výške 17,38% s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek, pričom zistil, že priemerné úrokové miery z úverov spotrebiteľských

a ostatných úverov s dobou nad 5 rokov boli za mesiac 12/2018 vo výške 7,10 % ročne. Poukázal aj na
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a
prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačný mechanizmus,
ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Aj zmluva uzavretá s
odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s

dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické
porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti
uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti.
Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie
údajovejbázyukazovateľa,zktoréhosavychádzapriposkytovaníprimeranostiodplatyzaspotrebiteľský

úver. Túto údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem
poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom
financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom
bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesenána sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky
spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v
takom prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto bolo
možné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze
odplaty požadovanej bankami u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/2/2020 zo dňa 20.08.2020). Osobitný význam úrokov ako jednej zo
zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. g) uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto
potrebné pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním
na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Súd preto uzatvára, že dohodnutá úroková
sadzba 17,38% oproti priemernej úrokovej miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam o viac ako dvojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za
primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Súd preto dospel k záveru o neplatnosti dojednania

o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri súčasnom poskytnutí úveru s úrokom odporujúcom dobrým
mravom a za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity
v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,-eur a žalovaný
uhradil sumu 703,76 eur, súd preto žalovaného zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 1.296,24

eur. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal
do omeškania, súd preto uložil žalovanému povinnosť aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorého výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády z priznanej sumy 1.296,24 eur od 05.09.2020.
K zosplatneniu došlo 25.08.2020, pričom zaplatiť dlh mal žalovaný do 7 dní od doručenia oznámenia.

Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa 28.08.2020 a tak posledný deň lehoty na
zaplatenie uplynul 04.09.2020. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 05.09.2020 je žalovaný v omeškaní.
Pretože žalovaný doposiaľ dlžnú sumu spolu vo výške 1.296,24 eur a ani príslušenstvo pohľadávky
žalobcovi nezaplatil, je žaloba v uvedenom rozsahu dôvodná a súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.296,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 1.296,24 eur od 05.09.2020 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Žalovaný nepredložil v priebehu celého konania žiadne
dôkazy preukazujúce výšku jeho príjmu, výšku mesačných výdavkov, jeho záväzky (tieto neuviedol, ani
nešpecifikoval). Samotná skutočnosť, že je spotrebiteľom, bez ďalšieho nie je dôvodom na priznanie
možnosti splácať dlh v splátkach. Preto súd neumožnil žalovanému splácanie záväzku v splátkach

podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP. Je na žalovanom, aby sa s prípadnou žiadosťou o splácanie dlhu
v splátkach obrátil priamo na žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol
(vo zvyšku uplatnenej istiny s príslušenstvom, vyčíslených úrokov), a teda rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 25 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v rozsahu 4% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, teda tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku (III. výrok).

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Žiadal, aby

odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo výrokoch II., III. zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu 401,24 eur, úrok vo výške 1154,60 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
401,24 eur od 05.09.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 96 pravidelných

mesačných splátkach á 37,04 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo
výške ročnej úrokovej sadzby 17,38 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal,
predstavuje 3 555,84 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1 555,84 eur za 96
mesiacov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške
17,38 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je

len zmluvný úrok. Poukázal na ust. § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z.z. a uviedol, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 17,38 % nepresahuje 2x
priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018 so stavom kudňu 30.09.2018 vo výške 8,69 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata, ktorá nepresahuje maximálny
strop zákonom regulovanej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je tak primeraná, v
súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a

dobrými mravmi. K výške úrokovej sadzby uviedol, že výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve
17,38 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného
od 01.09.2014. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 21.11.2018 do 20.02.2019
so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust.

§1a ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995) predstavovala 17,38 %. Podporne predložil doklad o
najvyššej prípustnej výške odplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva financií Slovenskej
republiky, https://www.fininfo.sk/fininfo/dokumenty/dokumenty/ maximálna-odplata/najvyššia- pripustna-
vyska-odplaty-za-poskytnutie-spotrebitelskeho-uveru-za- 3-stvrtrok-2018/. Výška dojednanej odplaty za
poskytnutiespotrebiteľskéhoúveruvúverovejzmluve17,38%neprevyšujeodplatuobvyklepožadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a

účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Pokiaľ súd I. inštancie považoval výšku dojednaných
úrokov za rozpornú s dobrými mravmi a tým dané zmluvné ustanovenie za absolútne neplatné (§
39 OZ), uviedol, že neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie pravidlom, pričom neplatnosť

právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi treba chápať ako krajný prostriedok. Zároveň namietol
nepreskúmateľnosť zistenia súdu I. inštancie o poskytnutí úveru žalovanému bez náležitého posúdenia
jeho bonity, čo malo založiť bezúročnosť úveru (odsek 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Podaním zo dňa 04.04.2024 sa vyjadrili k spôsobu overenia bonity žalovaného pred poskytnutím úveru,
čopodporilipredloženýmilistinnýmidôkazmi.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejezrejmé,akými

myšlienkovými postupmi sa riadil súd I. inštancie a na základe akých vykonaných dôkazov dospel k
záveru o nepreverovaní bonity pred poskytnutím úveru. Napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie tak
nezodpovedá požiadavke riadneho, presvedčivého rozhodnutia súdu v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
čo zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 401,24 eur,

úrok vo výške 1 154,60 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 401,24 Eur od 05.09.2020 do
zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

(§ 379, § 380 CSP), preskúmal vec postupom podľa § 385 CSP a contrario a na podklade odvolania
žalobcu rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II. a III. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo výroku I. ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na podklade výsledkov
vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ustálil, že dojednaná výška

zmluvného úroku odporuje dobrým mravom bez toho, aby sa bližšie zaoberal, i prípustnou výškou
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ministerstvo financií SR, vypracúva a zverejňuje tabuľku
obsahujúcu najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú zo
súhrnných informácií, o údajoch, o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej priemernej miery nákladov, ktoré je možné nájsť

na webovom sídle ministerstva, a to vždy pre príslušné časové obdobie. Vo vzťahu ku konštatácii
prvoinštančného súdu o tom, že žalobca ako veriteľ neskúmal dôsledne bonitu žalovaného pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru, je potrebné uviesť, že v tejto časti je rozsudok prvoinštančného súdu
nepreskúmateľný, nakoľko bližšie neuviedol myšlienkové postupy, ktorými sa pri vyslovení tohto záveru
riadil a ani skutkovo, poukázaním na príslušné dôkazy, tento záver nepodložil.

6. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II. a III. zrušil,
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku I. ponechal rozsudok prvoinštančného
súdu nedotknutý.

7. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že podľa ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník – OZ), ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkovpožadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok je možné
v obsahu zmluvy dojednať, avšak výsledná odplata za poskytnutie úveru reprezentovaná dojednanou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) nesmie presahovať najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovenú podľa vykonávacieho predpisu.

8. Vykonávacím predpisom, na ktorý ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odkazuje,
je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

9. Ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR hovorí, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa odseku 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
Obdobným úverom alebo pôžičkou sa rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme

poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Ustanovenie § 1 ods. 4
nariadenia vlády hovorí, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk, pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Osobitným predpisom je v uvedenom prípade zákon

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ust. § 21 ods. 1 a ods.
2, ktoré hovoria, že veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských
úveroch.

10. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie
z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí
komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej
vety. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracúva a zverejňuje tabuľku obsahujúcu najvyššiu
prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú zo úhrnných informácií

o údajoch, o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle
ministerstva, a to vždy pre príslušné časové obdobie.
11. Preto bude potrebné zo strany prvoinštančného súdu v ďalšom konaní ustáliť, či výška RPMN bola
v obsahu zmluvy určená vo výške, ktorú stanovilo v danom období ministerstvo, skúmať, či do výpočtu

RPMN ako jediná odplata za poskytnutý úver vstúpil zmluvný úrok dojednaný v zmluve určenej sadzbe.
Odplata za poskytnutie úveru je v zmysle príslušných právnych predpisov reprezentovaná hodnotou
RPMN. Ak je hodnota RPMN v súlade s najvyššou prípustnou výškou odplaty, resp. najvyššiu prípustnú
výšku odplaty nepresahuje, potom nie je možné prijať záver o neprípustnosti dojednanej odplaty za
predmetný úver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

8CoCsp/12/2023 zo dňa 19.09.2023, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoCsp/21/2023 zo dňa
29.09.2026.
12. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia poukázal i na
nedôslednosť veriteľa pri skúmaní bonity žalovaného ako dlžníka, pričom tento svoj záver bližšie
skutkovo nepodložil, ani neuviedol myšlienkové postupy, ktoré ho k vysloveniu od tohto záveru viedli,

odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)