Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200073
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424200073.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., právne zastúpeného: A. E. C., advokát, advokátska kancelária
811 03 C. X, F. X, proti žalovanej: E. G., B. H. I. I. J. F. J. F. K. B. E. G., E. E. XXX XX C., L. XXX, IČO: 54
669 464, o zaplatenie 386,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. 7C/2/2024-58 zo dňa 30. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobužalobcunanáhraduškodyažalovanémupriznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 386,80 eur titulom náhrady škody na tom skutkovom

základe, že starostka M. C. spolu s manželom zakúpili v susedstve žalobcu stavebný pozemok, na
ktorom zhotovili novostavbu zrubu, ktorý t. č. trvale obývajú. V súvislosti s touto skutočnosťou začali
medzi starostkou M. C. a žalobcom susedské nezhody, ktoré boli riešené na úrovni správnych, ale aj
súdnych konaní. Poukázal na rozhodnutie M. C. zo dňa 23. 10. 2020 č. 209/2020, ktoré bolo zrušené
rozhodnutím M. J. C. C. zo dňa 11. 12. 2020 pod č. OU-BB-OVBP2-2020/031480-004, rozhodnutie M. C.
zodňa03.02.2022podč.175/2021-018,ktorébolozrušenérozhodnutímM.J.C.C.zodňa01.04.2022

pod č. OU-BB-OVBP2-2022/013425-002, rozhodnutie M. C. zo dňa 22. 08. 2022 pod č. 175/2021-022
zrušené rozhodnutím M. J. C. C. zo dňa 12. 10. 2022 pod č. OU-BB-OVBP2-2022/033672-002.
Žalobca poukázal na to, že všetky citované rozhodnutia M. C. boli zrušené odvolacím orgánom a
nadobudli právoplatnosť. Za právne služby advokáta pri zastupovaní žalobcu v odvolacích konaniach
voči nezákonným rozhodnutiam M. C. advokát žalobcu vystavil faktúru za zastupovanie vo výške 386,80
eur. Listom zo dňa 22. 06. 2023 doručeným žalovanému dňa 22. 06. 2023 požiadal žalobca o predbežné

prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a žalovaná uplatnený nárok na
náhradu škody neuznala. Žalobca mal na to, že je preukázaná existencia škody na strane žalobcu, je
preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym výkonom verejnej moci, a teda sú
splnené podmienky na uloženie povinnosti žalovanému tak ako to žiadal v žalobe.

2. Okresný súd o veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 7C/2/2024-14 zo dňa 10.01.2024,

proti ktorému žalovaný podal odpor, v dôsledku ktorého okresný súd vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu ako aj oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a s prostriedkami
procesnej obrany a dospel k záveru, že medzi zúčastnenými stranami nebola sporná existencia v žalobe
uvedených rozhodnutí M. C., zrušených rozhodnutiami M. J. C. C.. Nebolo sporným, že starostkou M.
C. je G. N. I., ktorá so svojím manželom zakúpili v susedstve žalobcu stavebný pozemok, na ktorom
postavili novostavbu zrubu. Neboli sporné otázky ohľadom vzniku susedských sporov medzi žalobcom a

štatutárom M. C. a ani otázka právneho zastúpenia žalobcu právnym zástupcom v odvolacích konaniach
proti rozhodnutiam M. C. a ani otázka fakturácie právnych služieb za tieto konania faktúrou č. 53323 zodňa 25. 05. 2023 a v tomto smere ani výška uplatneného nároku na náhradu škody v sume 386,80 eur.
Okresný súd za spornú považoval otázku právneho posúdenia samotného nároku na náhradu škody,
a teda otázku právneho charakteru splnenia podmienok pre uplatnenie náhrady škody po neúspešnom

uplatnenípredbežnéhoprerokovanianáhradyškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci.Súdzaspornú
nepovažoval ani otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

3. Okresný súd mal za to, že úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ustanovení § 5
ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je viazané na právoplatné rozhodnutie, ktorým bola

škoda spôsobená pri súčasnom zrušení alebo zmenení pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z
prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že žiadne z rozhodnutí M. C. ku dňu podania
žaloby nenadobudlo právoplatnosť. Okresný súd pripustil možnosť úspešnosti uplatneného nároku na
náhradu škody aj bez existencie právoplatného rozhodnutia, avšak za splnenia určitých výnimiek, kedy
sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo
zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže dôjsť ešte predtým, ako sa konkrétne

rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené.
Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2011, ktorý
špecifikuje výnimky: 1. existenciu tzv. ničotného rozhodnutia, 2. existenciu vykonateľného rozhodnutia
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, a 3. existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa. V tomto smere
súdupozornilajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/145/2022.Okresnýsúdpretozameral

dokazovanie na existenciu výnimočnej podmienky aplikácie extenzívneho výkladu vyššie citovaných
zákonných ustanovení, a to existenciu prípadu hodného osobitného zreteľa. Žalobca v tomto smere
videl existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v dlhodobo existujúcich susedských sporoch medzi
starostkou M. C. a žalobcom po tom, čo starostkou obce bol zakúpený susediaci pozemok a na ňom
vystavanýnovýzrub.Dôkaznébremenopreukázaniaexistencieprípadovhodnýchosobitnéhozreteľapri

neexistujúcom právoplatnom rozhodnutím M. C. zaťažuje žalobcu, ktorý podľa názoru okresného súdu
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Jeho tvrdenia zostali len tvrdenia, ktoré neboli preukázané
žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Len samotnú existenciu troch rozhodnutí M. C., a to i v prípade
zrušenia všetkých týchto rozhodnutí nadriadeným orgánom, nie je možné samo osebe považovať za
tzv. šikanózny výkon práva, ktorý by preukazoval existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa pre

úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškody.NebolpreukázanýosobnýzásahstarostkyM.C.zdôvodu
antipatie voči žalobcovi do správneho konania, a teda nebola pri uplatnenom nároku splnená základná
podmienka úspešné uplatnenie takéhoto práva. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu zamietol.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o nároku na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovaného
v konaní.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta

prvá CSP) žalobca, a to z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Poukázal na to,
že už v žalobe uviedol, že „hľadanie a odôvodnenie jednotlivých dôvodov osobitného zreteľa pri škode

spôsobenej neprávoplatným rozhodnutím však v súčasnosti už nie je potrebné - prelomovým sa totiž
v danej otázke stal judikát R 67/2021 (zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 6/2021), ktorého publikovaná právna veta znie:
„Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené
skôr ako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu,

ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení
zákonač.58/1969Zb.,resp.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím.“.
Keďže uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, možno hovoriť o judikáte v pravom slova zmysle, pričom až takéto rozhodnutie
(judikát) je v prvom rade považované za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu.6. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie nie je viazaný právnym posúdením uvedeným
v žalobe a dokonca ani právnym posúdením, ktoré vyplýva z judikátu, je však bezvýnimočne viazaný
tým, že pokiaľ sa chce odkloniť od právneho posúdenia v žalobe a dokonca v judikáte, na ktorý strana

poukazuje, tak musí takýto odklon dôsledne odôvodniť. Žalobcom tvrdený skutkový stav nebol medzi
stranami sporu sporný, preto súd upustil od vykonávania dokazovania, a to, že tvrdenia žalobcu ostali iba
tvrdeniami, je nevyhnutým dôsledkom toho, že tieto neboli žalovanou popreté a súd mal preto možnosť
a súčasne povinnosť postupovať podľa § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP a vychádzať z nesporných
tvrdení žalobcu. Ďalej žalobca namietal závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých sa mal odvolací

správny orgán k osobe starostky M. C. vyjadrovať pomerne vágne, práve naopak, pri zachovaní určitej
neosobnosti úradného jazyka sa odvolací orgán vyjadroval veľmi jednoznačne a zrozumiteľne k tomu,
že starostka obce sa mala z rozhodovania veci vylúčiť, hovorí o „záujme zachovania morálnej kredibility
starostky“, resp. konštatuje, že „skutkový stav môže byť výsledkom neznalosti odbornej problematiky
v oblasti ochrany pozemných komunikácií, ale aj výsledkom pokračujúcich subjektívnych imisií na
výsledku rozhodovania“. Takéto vyjadrenie sa odvolacieho orgánu žalobca nepovažuje za vágne. Tým,

že súd prvej inštancie nekvalifikoval preukázaný šikanózny rozmer správneho konania voči žalobcovi
ako dôvody hodné osobitného zreteľa, vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne ho posúdil aj
z dôvodu, že neposúdil uplatnený nárok ako nesprávny úradný postup v súlade so záverom judikátu
R 67/2021. Súd mal na vec aplikovať ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do
30. 06. 2023, na základe ktorého má žalobca právny titul na nárok, ktorého sa domáha v tomto konaní.

Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal najmä na tú skutočnosť, že obsah časti
odôvodnenia judikátu R 67/2021 pripúšťa prekvalifikovanie titulu, ktorý tvorí nárok na náhradu škody
z nezákonného rozhodnutia na nesprávny úradný postup. Už z obsahu zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je
zrejmé, že ide o samostatné a obsahovo odlišné inštitúty, ktoré zákonodarca zámerne a logicky v
obsahu zákona formálne ako aj vecne odčlenil. V prípade, ak NS SR obsahom odôvodnenia judikátu
R 67/2021 túto zákonodarcom danú diferenciáciu úplne ignoruje, a tým de facto mení zákonodarcom
mienený obsah a účel zákona, nemožno uvedený judikát považovať za rozhodnutie poskytujúce správny

podklad pre posudzovanie problematiky nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu
v režime zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na tú skutočnosť, že Najvyšší súd SR v judikáte R
67/2021 konštatoval, že dovolateľom nastolená právna otázka nebola v praxi dovolacieho súdu ustálene
vyriešená. Napriek prerokovaniu veci osobitným orgánom a zverejnením v Zbierke právna otázka
v judikáte R 67/2021 nie je otázkou, ku ktorej by v doterajšej rozhodovacej praxi súdne autority

poskytovali jednoznačnú odpoveď. Žalobca označil ako titul nároku na náhradu škody nezákonné
rozhodnutie, a taktiež súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že titulom uplatneného
nároku na náhradu škody je práve nezákonné rozhodnutie, čomu zodpovedá aj ďalšie odôvodnenie
celého napadnutého rozhodnutia. Ustálený titul, to znamená nezákonné rozhodnutie, je potrebné
posudzovať v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré jednoznačne podmieňuje možnosť

aplikácie výnimky na neposudzovanie právoplatnosti rozhodnutia existenciou prípadov osobitného
zreteľa. Tieto žalobca počas celej dĺžky konania nijako nepreukázal. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR I.ÚS 327/2018, z ktorého vyplýva premisa, že inštitúty nesprávneho úradného postupu a
nezákonnéhorozhodnutiasúvzákoneč.514/2003Z.z.diferencovanézvecneopodstatnenýchdôvodov
a zmazanie tejto diferenciácie by bolo v rozpore s účelom, pre ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. tieto inštitúty

odlišuje.

8. K otázke preukazovania skutočností hodných osobitného zreteľa žalovaná nerozporovala skutočnosť,
že M. J. C. C. vo vyššie uvedených rozhodnutiach poukazoval na možnosť existencie subjektívneho
záujmu starostky M. C. v konaniach, ktorých rozhodnutia boli zrušené M. J. C. C., je však potrebné

konštatovať, že uvedené odôvodnenie je výhradne v rovine predpokladu, že konanie by mohlo byť
ovplyvnené subjektívnymi záujmami, nie však v rovine preukázanej a nevyvrátiteľnej skutočnosti.
Žalovaná teda nemôže považovať argumentáciu žalobcu poukazujúcu na odôvodnenie rozhodnutí M. J.
C. C. za dôkaz preukazujúci existenciu titulu, to znamená nezákonného rozhodnutia, súčasne s priamym
vzťahom k príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a titulom. Rozsudok okresného súdu žiadala

ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 480 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrarioCSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za nedostatočne odôvodnený a z toho dôvodu
nepreskúmateľný.

11. Okresný súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok uplatnený titulom nezákonných rozhodnutí M. C.,
ktoré boli zrušené nadriadeným správnym orgánom, pričom okresný súd posudzoval aj tú možnosť, že

nemusí ísť o právoplatné rozhodnutia M. C. zrušené odvolacím orgánom, ale môže ísť aj o rozhodnutia,
ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť, a ktoré teda neboli po právoplatnosti týchto rozhodnutí zrušené.
Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2011
ako aj 4Cdo/145/2022, ktoré rozhodnutia priznávajú možnosť úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody i v prípade neexistencie požiadavky zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, resp. ešte
predtým,akosakonkrétnerozhodnutiestaneprávoplatnýmalebobolozrušenéalebozmenené.Okresný

súd sa však nevyporiadal v konaní s tým, že žalobca v žalobe neuplatnil nárok na náhradu škody z
dôvodu nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, resp. mal za to, že tieto nezákonné rozhodnutia
treba v súdenej veci považovať za nesprávny úradný postup, a to v súlade s judikátom R 67/2021, ktorý
bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2021,
ktorého publikovaná právna veta znie :

"Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené
skôr ako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu,
ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia posudzovať podľa ustanovení
zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím.“. Okresný súd sa s týmto tvrdením žalobcu v napadnutom
rozsudku nevysporiadal, ba dokonca mal za to, že ide o nesporné tvrdenie, na ktoré ale v rozhodnutí
samotnom neprihliadol. Súd prvej inštancie teda nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku ktorej
skutočnosti nevykonal navrhované dôkazy, a keďže nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom, odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nie je
samotné právne posúdenie veci, na základe okresným súdom konštatovaného skutkového stavu veci,
ale tá skutočnosť, že okresný súd k daným záverom dospel v rozpore so žalobou uplatneným nárokom (z
titulu nesprávneho úradného postupu), pričom v rozsudku neuviedol, z akého dôvodu nárok žalobcu na
náhraduškodyztitulunesprávnehoúradnéhopostupunepovažujezazákonnýnárok.Úlohouokresného

súdu preto bude v ďalšom konaní posúdiť a v rozhodnutí uviesť, či nárok žalobcu považuje za nárok z
titulu nezákonného rozhodnutia vo veci alebo titulom nesprávneho úradného postupu.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.