Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 26C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201614
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6624201614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu MARAKOVA s.r.o., IČO: 54 794

854, so sídlom 991 24 Dolné Plachtince 81, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so
sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
zastúpenému Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš,
o zriadenie vecného bremena práva prechodu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami
cez pozemok vo vlastníctve žalovaného vedený Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú.
a obec B., a to k parcele EKN p. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 ako diel 1, vo vyznačenom

rozsahu o výmere XXX m2 v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa
XX.XX.XXXX J.. Q. Š., autorizačne overil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. a úradne overil dňa XX.XX.XXXX
J.. W. N. pod č. X.-XXX/XXXX a to v prospech každého vlastníka stavby vedenej Okresným úradom M.
K., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. a obec B., Budova ako nadstavba súp. č. XXX postavenej
na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X.

Geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. je neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý žalovanému zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vo výške 1.000,- Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovanému u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa26.03.2024sažalobcaprotižalovanémudomáhalzriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok
vo vlastníctve žalovaného vedený Okresným úradom M. K.Š., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec
B., a to k novovzniknutej parcele CKN č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, ktorá bola
odčlenená v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý vyhotovil dňa X.X.XXXX
R. S., autorizačne overil dňa X.X.XXXX J.. Q. Š. a úradne overil dňa XX.X.XXXX J.. W. N. pod č. X.-

XX/XXXX z parcely registra EKN p. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 evidovanej Okresným úradom
M. K., odbor katastrálny, pre k. ú. a obec B. na LV č. XXXX a to v prospech každého vlastníka stavby
vedenej Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B. ako Budova ako nadstavba
súp. č. XXX na p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Súčasne sa žalobca domáhal proti žalovanému náhradytrov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá prevádzkuje Zariadenie
pre seniorov v B. a je titulom kúpy výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. B. na LV č. XXXX ako
Budova ako nadstavba súp. č. XXX na p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a to pod B1 v 1/1 (v celosti).

Žalobca k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam pristupuje cez pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného evidovaný Okresným úradom M. K., odbor katastrálny v k. ú. B. na LV č. XXXX ako EKN
p. č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2 v 1/1, nakoľko nemá iný prístup k svojím nehnuteľnostiam a
to k vyššie citovanej budove, v ktorej žalobca prevádzkuje domov sociálnych služieb, kde sú ubytovaní
aj mnohí klienti v zlom zdravotnom stave. Rovnako cez uvedený pozemok prechádza vozidlo, ktoré

pravidelne vyprázdňuje žumpu napojenú na budovu Zariadenia pre seniorov. V súčasnej dobe je v
zariadení umiestnených cca 40 starších klientov, ktorí dennodenne vyžadujú zdravotnú starostlivosť
ako aj prístup rýchlej zdravotnej služby. Rovnako cez uvedenú parcelu prechádzajú vozidlá s nákladom
potravín, hygienických a lekárskych pomôcok a tovaru, veľa krát sa jedná o imobilných pacientov, ktorí
sú prepravovaní do nemocnice, príp. na vyšetrenie mimo Zariadenia pre seniorov. Žalobca k svojím
nehnuteľnostiam nemá inú reálnu prístupovú možnosť ako prejazd a prechod cez pozemok žalovaného,

ktorý v minulosti nebránil tomuto prejazdu a prechodu právnym predchodcom žalobcu. Situácia sa
zmenila v roku 2019, keď na základe kúpnej zmluvy od pôvodného vlastníka J.. H. nadobudol pôvodný
právny predchodca Annamaria n.o. nehnuteľnosti v k. ú. B. na LV č. XXXX za účelom prestavby budovy
súp. č. XXX na Domov sociálnych služieb. Právny predchodca žalobcu a to Annamaria n.o. mal záujem
odkúpiť časť pozemku vo vlastníctve žalovaného, kde mu listom navrhol cenu 3 Eurá za 1 m2, s čím

žalovaný nesúhlasil a za týmto účelom bol vyhotovený aj znalecký posudok J.. V. N. č. XX/XXXX, ktorý
určil cenu za 1m2 na sumu 3,92 Eur, žalobca sa však so žalovaným nedohodol na kúpe z dôvodu
diametrálne odlišných predstáv o cene za pozemok, ktoré mal žalovaný. Žalobca sa celú vzniknutú
situáciu snažil vyriešiť mimosúdnou cestou a žalovanému navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, táto aj
bola vyhotovená, opätovne sa však účastníci nedohodli na jej znení z dôvodu výšky ceny nájmu ako aj

doby uzavretia nájomnej zmluvy. Začiatkom tohto roku žalovaný zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorú žalobca reagoval s tým, že v zmysle znaleckého posudku
J.. V. N.S. č. XX/XXXX bola určená všeobecná hodnota práv a závad jednorazovo na sumu 442,67
Eur, túto sumu mu žalobca bol ochotný zaplatiť v hotovosti pri uzavretí Dohody o zriadení vecného
bremena práv a prechodu a prejazdu, na túto odpoveď však žalovaný nereagoval nijakým spôsobom.

Iný prístup ako cez pozemok žalovaného v zmysle vyššie citovaného geometrického plánu k stavbe
Budova ako nadstavba súp. č. XXX na p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X neexistuje a nie je ani možné tento
prechod realizovať iným spôsobom. Vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý sa už v minulosti vyjadril, že
prechod cez svoj pozemok zablokuje a aj v minulosti vysypal na tento pozemok väčšie množstvo štrku,
aby znemožnil prejazd motorovými vozidlami, je pre žalobcu potrebné mať na príslušnom LV evidované

vecné bremeno pre prípad právnej istoty a rovnako z preventívnych dôvodov, aby žalovaný nebránil
vstupu a prejazdu cez jeho pozemok, prípadne tento vstup neblokoval.

2. Ku žalobe žalobca predložil LV č. XXXX, XXXX, XXXX pre k. ú. a obec B., znalecký posudok J.. V.
N. č. XX/XXXX, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý vyhotovil dňa X.X.XXXX R. S., kópiu

katastrálnej mapy, vizualizáciu, návrh na odkúpenie pozemku zo dňa 01.12.2021 s podacím hárkom,
návrh na uzavretie nájomnej zmluvy na č.l. 9 spisu, predžalobnú výzvu na č.l. 12 spisu, fotografie na
č.l. 44 spisu.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.05.2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Nesúhlasil so zriadením vecného bremena v navrhovanom
rozsahu ani s jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena vo výške 442,67 Eur. Nesúhlasil
tiež s tvrdením žalobcu, že neexistuje iný prístup k stavbe žalobcu. Ďalej uviedol, že je pravdou, že
žalobca v minulosti oslovil žalovaného za účelom odkúpenia pozemku, rovnako aj za účelom uzavretia
nájomnej zmluvy, avšak cena, ktorú žalobca žalovanému ponúkal, bola podľa jeho názoru neprimerane

nízka a to vzhľadom na frekvenciu využívania pozemku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v minulosti
vysypal na pozemok väčšie množstvo štrku a tým znemožnil prejazd motorovými vozidlami. Štrk bol a do
dnešného dňa je vysypaný na vzdialenejšej časti pozemku a nebráni nikomu v prejazde. Napriek tomu,
že v návrhu sa opakovane uvádza ako druh pozemku, ku ktorému sa má vecné bremeno zriadiť orná
pôda, v skutočnosti sa jedná o plochu, ktorá je pokrytá súvislým asfaltom a ako aj sám žalobca v žalobe

uvádza, prechádzajú cez ňu okrem vozidiel rýchlej zdravotnej služby a to vzhľadom na charakter budovy,
ktorá je prevádzkovaná ako Zariadenie pre seniorov aj vozidlá s nákladom potravín, hygienických a
lekárskych pomôcok a tovaru, rovnako slúži ako parkovisko pre autá rodinných príslušníkov klientov
zariadenia. V minulosti sa stalo, že žalovaný ako vlastník pozemku, sa nevedel dostať vozidlom navzdialenejšiu časť parcely za účelom jej obhospodarovania (pokosenia) a to z dôvodu zastavaných áut.
Geometrický plán, ktorý predložil žalobca do konania, dal vyhotoviť bez predchádzajúcej dohody, resp.
bez oboznámenia žalovaného s tým, že realizoval len svoje záujmy bez ohľadu na názor žalovaného,

ktorýbolvyzvanýlennasprístupnenieparcelyzaúčelomzameraniabezmožnostiakokoľveksaknávrhu
vyjadriť. Prístup k stavbe Budova ako nadstavba súp. číslo XXX na parc. číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X
je možné zabezpečiť aj iným spôsobom, ktorý by vo väčšej miere rešpektoval jeho vlastnícke právo a
zároveň umožňoval prístup žalobcu a obslužného personálu k budove. Žalovaný poukázal na konanie,
ktorésavedienaObecSklabiná-stavebnýúradčíslospisu:XXX/XXXX(B.-XXXXXX/XXXX)rozhodnutie

o vykonanie nevyhnutných úprav stavby súp. číslo XXX „Annamaria, n.o., pobočka Sklabiná, zariadenie
pre seniorov“, z ktorého vyplýva, že vonkajšie schodište s prístreškom je umiestnené na pozemku,
parcela CKN č. XXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve W. W. a ku dňu kolaudácie stavby nebola
platná nájomná zmluva k pozemku, ktorá bola použitá v stavebnom konaní ako príloha k žiadosti o
stavebné povolenie. Je otázna aj platnosť žiadosti o stavebné povolenie vzhľadom k tomu, že účel nájmu
bol uvedený „poľnohospodárske a poľovnícke účely“. Rovnako z geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX na zameranie skutkového stavu p. č. XXX/XX vyplýva, že stojky, drevené stĺpiky prístrešku
sú síce postavené na parcele EKN č. XXX, ktorý je vo vlastníctve MARAKOVA s.r.o., ale strešná
konštrukcia presahuje na parcelu EKN č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. V budúcnosti bude
teda nevyhnutné vykonať úpravy tak prístrešku ako aj vchodu na parcele CKN XXX/X, čím by sa rozšíril
priestor na prechod a prejazd, ktorý by mohlo byť zriadené v šírke 2,80 m od okraja budovy tak, aby

bol zabezpečený prechod pre potreby zariadenia pre seniorov ako aj rešpektované vlastnícke právo
žalovaného. Za týmto účelom je potrebné po vzájomnej dohode dať vyhotoviť geometrický plán. K
vyjadreniu žalovaný predložil listinu Obce B. zo dňa 16.05.2024 - Upovedomenie účastníkov konania o
obsahu podaného odvolania proti rozhodnutiu o vykonaní nevyhnutných úprav stavby súp. číslo XXX
„Annamaria, n.o., pobočka Sklabiná, zariadenie pre seniorov“, ktoré bolo vydané pod č. spisu XXX/

XXXX(B.-XXXXXX/XXXX) dňa 14.02.2022.

4. Na pojednávaní konanom dňa 15. 10. 2024 právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich
doterajších vyjadrenia. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že žalobkyňa zabezpečila projektovú
dokumentáciu, ktorá je z roku 1984, kedy došlo k vydaniu stavebnému povolenia k predmetnej budove,

hranica tejto stavby kopíruje projektovú dokumentáciu tak, ako je to zamerané geodetom a z tejto
projektovej dokumentácie vyplýva aj to, že už v tejto dobe bola plánovaná prístupová cesta k tejto
budove. V tomto pláne je znázornená aj betónová parkovacia plocha, pričom asfaltová vrstva, ktorá
sa tam teraz momentálne nachádza, tam bola umiestnená a vybudovaná bývalým vlastníkom tohto
objektu. Vlastník toho asfaltového povrchu nie je totožný s vlastníkom pozemku, na ktorom je ten asfalt

umiestnený. Keď sa kolaudovala budova v roku 1987, toto schodište bolo súčasťou tejto stavby. Z
predloženého geometrického plánu vyplýva, že tá prístupová cesta v tom najširšom bode je momentálne
o šírke 7,6 metra, pričom zohľadňuje, že je tam to schodište a zohľadňuje aj to, aby sa tam veľké
motorové vozidlá mohli otočiť, aby tam nebol problém s manévrovaním. Predmetná budova sa využíva
ako zariadenie pre seniorov, ktorí v tej v prednej časti od cesty majú oddychovú zónu, je potrebné aby títo

neboli rušení nejakým tým hlukom motorových vozidiel. Ak by to malo ísť v takom rozsahu, čo najbližšie
k budove, tak tie výpary z plynov by tých ľudí tam v značnej miere rušili.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že by súhlasil s právom prechodu, pokiaľ by ten bočný vchod
do budovy, kde sa nachádza schodisko s prístreškom, bol odstránený a potom geometrickým plánom

by sa dala upraviť plocha prechodu 2,8 metra od okraja budovy, a popritom by sa dalo tesne prejsť,
nemusí tam byť 10 metrov. Tu sa hlavne jedná o to, aby žalobkyňa neužívala celú jeho parcelu, ako je
to vyasfaltované a znázornené aj na fotografii. Tiež aj z tej prednej časti by navrhoval, ako je ten predný
prístrešok, tiež od múru budovy, od okraja budovy 2,8 metra na prechod. V tej zadnej časti má svoje tri
pozemky. On cez túto parcelu potrebuje dostať dozadu k tým svojim pozemkom. Pozemky sú v zadnej

časti, ako je na fotografii znázornený, vysypaný štrk, pričom by túto spornú parcelu chcel využívať aj
na uskladňovanie iného materiálu, napríklad teraz by tam chcel zložiť tehly. Štyri roky pani V. nijakým
spôsobom neobmedzil. Ten štrk, ktorý je tam vysypaný, je vysypaný na jeho pozemku, v zadnej časti,
nezavadzia. Strpel aj to, keď prebiehala rekonštrukcia tejto budovy, chodili tam robotníci, otáčali sa tam
tiež nákladné autá, nerobil žiadne problémy. Skladoval sa tam materiál, nemal s tým problém.

6. Súd vo veci dňa 28.10.2024 vykonal obhliadku spornej nehnuteľnosti za prítomnosti žalobcu,
žalovaného a právnych zástupcov strán sporu. Tiež bol prítomný ako svedok geodet J.. Q. Š. a starostka
Obce Sklabiná J.. V. K.Á.. Účastníci obhliadky postupne prešli cez sporný úsek parcely č. XXX vovlastníctve žalovaného a bolo vzhliadnuté okolie budovy súp. č. XXX, za účelom zistenia možného iného
prístupu k budove. Počas ohliadky geodet J.. Q. Š. znázornil hranice parcely č. XXX a v tom čase
novovytvorenej parcely č. XXX/X podľa pôvodne predloženého geometrického plánu.

7. Konateľka žalobcu počas obhliadky uviedla, že vchod na ľavej strane využíva na zásobovanie,
na nosenie tovaru do budovy a stredný vchod je využívaný pre dôchodcov, ktorí z tadiaľ chodia do
oddychovej zóny a vedia z tadiaľ potom aj vyjsť v dôsledku požiaru. Tiež využíva bočný vchod v zadnej
časti pozemku využívame (foto č. 7). Oplotenie, ktoré sa nachádza v zadnej časti budovy, vybudovala

ona kvôli tomu, aby dôchodcovia, ktorí majú alzheimera, aby mi nemohli odísť z tejto zadnej časti, tu
majú oddychovú zónu a je to pre ich bezpečnosť.

8. Svedkyňa, starostka Obce Sklabiná J.. V. K. pri svojom výsluchu počas obhliadky uviedla, že
pointa rozhodnutia z Obce Sklabiná, ktoré bolo do konania predložené je tá, že na základe vyjadrenia
požiarnikov pristúpili k tomu, že bolo uložené žalobkyni povinnosť vykonať stavebné úpravy na budove

súp. č. XXX pokiaľ sa týka toho bočného prístrešku so schodiskom. V podstate dvere ostanú ale to
schodisko a ten prístrešok by sa mal upraviť. Nevie sa k tejto asfaltovej ploche vyjadriť, ako dlho tá
plocha tu je v takomto stave. Môže len povedať toľko, že táto asfaltová plocha je tu bez akéhokoľvek
povolenia. Na obci nič takéto prejednávané nebolo. Nevie, či to bolo asfaltované ešte vtedy, keď tu bolo
pôvodné roľnícke družstvo.

9. Dňa 13.12.2024 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu doručil návrh na pripustenie
zmeny žaloby, ktorý odôvodnil tým, že po vykonanej obhliadke dňa 28.10.2024 si dal vyhotoviť
nový geometrický plán, ktorý bol vyhotovený J.. Q. Š. a to dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXX-X/
XXXX, ktorým sa v zmysle námietok žalovaného zamerala a zakreslila prístupová cesta cez pozemok

žalovaného. K budove vo vlastníctve žalobcu, kde sa prevádzkuje Zariadenie pre seniorov, sa musia
dostať okrem osobných motorových vozidiel (skupina O1) aj nákladné motorové vozidlá a dodávkové
automobily (skupina O2), ktoré majú šírku cca 2m a pri prejazde sa musí počítať s odstupom vozidla
o ďalšie cca 0,5 m. Túto skutočnosť zohľadnil geodet vo svojom geometrickom pláne, kde šírku cesty
stanovil na 3 m. Žalobca tiež navrhol výšku jednorazovej peňažnej náhrady za zriadené vecné bremeno

a to vo výške 1.000,- Eur s tým, že v pôvodnom žalobnom návrhu bola suma jednorazovej peňažnej
náhrady určená znalcom v rámci znaleckého posudku znalca J.. V. N. č. XX/XXXX vo výške 442,67 Eur
za výmeru-plochu 702 m2, v rámci nového zamerania bola ustálená plocha "záberu" v zmysle vecného
bremena vo výmere 126 m2, napriek tejto skutočnosti žalobca navrhuje výšku jednorazovej peňažnej
náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške 1.000,- Eur. K návrhu žalobca predložil geometrický plán,

ktorý bol vyhotovený J.. Q. Š. a to dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXX-X/XXXX.

10.Súdvecprejednalarozhodolnapojednávaníkonanomdňa16.01.2025.Súdnapojednávanípripustil
zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 13.12.2024 na znenie, že súd zriaďuje vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve

žalovaného vedený Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B., a to k parcele EKN
p. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 ako diel 1, vo vyznačenom rozsahu o výmere XXX m2 v zmysle
geometrického plánu číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š., autorizačne
overil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. a úradne overil dňa XX.XX.XXXX J.. W. N. pod č. X.-XXX/XXXX a
to v prospech každého vlastníka stavby vedenej Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, na LV č.

XXXX pre k. ú. a obec B., Budova ako nadstavba súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X, parc. č.
XXX/X a parc. č. XXX/X. Žalovanému súd priznáva nárok na jednorazovú peňažnú náhradu vo výške
1.000,- Eur splatnú do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach.
Ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka odstránenia toho vchodu na parcele č. XXX/X, tak Obec Sklabiná
tam vydala rozhodnutie o vykonaní nevyhnutných úprav stavby, nie o celé odstránenie. Táto vec je
momentálne otvorená, o podanom odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, súd by mal preto vychádzať zo
skutkovéhostavuvčase,kuktorémužiadajúzriadiťvecnébremeno.Pokiaľsatýkatýchvýhrad,žeprávo

prechodu by malo byť viacej realizované aj cez pozemok vo vlastníctve žalobcu, tak súd sa mal možnosť
presvedčiť, že naozaj sa jedná o oddychovú zónu pre starších občanov, ktorí dlhodobo žijú v tomto
domove sociálnych služieb, kde tí starí ľudia majú možnosť si sadnúť, oddychovať trochu, ísť von z toho
areálu, samotného vnútra. V rámci lokalizácie tejto stavby nie je možné takúto zónu zriadiť v inej časti.V zmysle § 82 ods. 4 Vyhlášky č. 94/2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu
bezpečnosť pri užívaní stavieb, sa uvádza, že každá komunikácia, príjazdová cesta musí mať šírku
najmenej 3 a pol metra s tým, že v zmysle § 82 ods. 2 tejto vyhlášky, prístupová komunikácia musí

mať trvale voľnú šírku najmenej 3 metre, takže aj s poukazom na túto skutočnosť bol vyhotovený tento
geometrický plán. Sporná prístupová cesta sa v takomto stave dlhodobo užíva. Cesta bola vybudovaná
v 80-tich rokoch ešte pôvodným vlastníkom Poľnohospodárskym družstvom Sklabiná, ktoré vybudovalo
teleso cesty na pozemku vo vlastníctve žalovaného a od tej doby sa táto komunikácia cez tento pozemok
dlhodobo využívala všetkými právnymi predchodcami, teda vlastníkmi tejto stavby. Majú za to, že z

právneho hľadiska mohlo dôjsť aj k vydržaniu tohto práva cesty, keďže sa jedná o dlhodobý nepretržitý
stav. Žalovaný ani jeho právni predchodcovia nikdy, či už k poľnohospodárskemu družstvu alebo vo
vzťahu k Agropex Sklabiná nedávali námietky k tomu, že užívajú túto cestu bez právneho dôvodu.
Bohužiaľ k rozporom došlo až vtedy, keď sa tam vybudoval tento domov sociálnych služieb. Žalobkyňa
mala záujem o odkúpenie sporného pozemku, avšak ani tu sa strany sporu nevedeli dohodnúť na výške
kúpnej ceny za 1 m2. Žalobkyňa aj teraz má záujem odkúpiť túto parcelu E KN č. XXX ale za cenu,

ktorá by zohľadňovala to, že sa tam momentálne nachádza teleso cesty, pričom parcela je stále vedená
ako orná pôda.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že týmto novým geometrickým plánom je pozemok znehodnotený,
pretože je rozdelený na štyri časti a v podstate takýmto spôsobom mu je bránené plnohodnotne užívať

pozemok tak, ako ho užíval predtým. Zvykol tam mať zložené panely, zvykli mu tam autá parkovať. Teraz
má tiež nejaké palety s tehlami, ktoré nemohol zložiť na tomto svojom pozemku ale musel požiadať
obec, aby mohol zložiť tieto palety na obecnom pozemku, aby pani V. náhodou neobmedzoval. Je stále
toho názoru, že je možnosť prístupu z dvoch strán. Pokiaľ sa týka tej zadnej časti, kde bola vykonaná
aj obhliadka a kde bol ten jeden malý vstup so schodišťom, tak pokiaľ argumentovala žalobkyňa pri

obhliadke, že tam je plynofikácia, že tam nie je možné nejaké úpravy robiť, tak je toho názoru, že teraz
sa už bežne robia plynofikácie, resp. kanalizácie popod cesty. Z druhej strany je pozemok, kde je tiež
vlastníkom tohto pozemku z 1- ice, tento pozemok je nevyužívaný, v podstate sa len kosí raz do roka.
Jedná sa o parcelu č. XXX/XX, cez ktorú by bol tiež možný prístup k budove žalobcu. Pokiaľ sa týka
toho nájmu, tak dával žalobcovi do nájmu celú tú plochu, celú tú parcelu č. XXX o výmere XXX m2. Je

uzrozumený s tým, že tá nová výmera toho zabraného pozemku by bola XXX m2 ale si myslí, že bolo by
možné to vecné bremeno ešte nejakým spôsobom aj skrátiť a to tak, aby viacej žalobca zabáčal do tej
svojej parcely, t. j. parcely XXX/X, kde má zriadenú aj tú oddychovú zónu pre dôchodcov. Tá oddychová
zóna pre dôchodcov nie je nejak extra vybudovaná, sú tam len umiestnené nejaké stoličky a to je všetko.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom sporových

strán, výsluchom svedkyne J.. V. K., obhliadkou sporných nehnuteľností, listinnými dôkazmi, ktoré ku
žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom M. K., katastrálny odbor,
pre k. ú. a obec B. na LV č. XXXX, Budova ako nadstavba súp. č. XXX na p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/.
a to v podiele 1/1. V budove žalobca prevádzkuje zariadenie pre seniorov - domov sociálnych služieb.
Žalobca k vyššie uvedenej nehnuteľnosti pristupuje cez pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, vedený Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B. na LV č. XXXX,

parc. EKN č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2, a to v podiele 1/1. Obhliadkou na mieste samom bolo
zistené, že prístupová cesta okolo budovy súp. č. XXX je vyasfaltovaná (foto č. 1,2). Na začiatku táto
prechádza cez parcelu vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX a pokračuje po parcele č. XXX vo vlastníctve
žalovaného. Pozdĺž vyasfaltovanej časti sa nachádzajú tri vstupy do budovy, prekryté prístreškami (foto
č. 3). Časť asfaltovej plochy so stredným vchodom je na pozemku žalobkyne parc. č. XXX/X oddelená

pletivom, ktorým je vymedzená oddychová zóna pre dôchodcov (foto č. 2, 4). V zadnej časti pozemku
sa nachádza septik, ktorý je umiestnený na pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX (foto č. 6). V
tejto zadnej časti má žalovaný na svojej parcele č. XXX vysypaný štrk (foto č. 3). V tejto zadnej časti sa
nachádza ďalší bočný vchod do budovy súp. č. XXX, prekrytý prístreškom (foto č. 7). Pozemok z opačnej
pozdĺžnejstranybudovysúp.č.XXXjezarastenýtrávou,tiežsatunachádzaeštejedenvchoddobudovy

prekrytý prístreškom (foto č. 8). V tesnej blízkosti sa nachádzajú záhrady okolitých rodinných domov
(foto č. 8, 9). Žalovaný prístupovú cestu cez parc. č. XXX tiež využíva a to za tým účelom, aby sa mohol
dostať ku svojím pozemkom, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti za parc. č. XXX. Žalobca žiada zriadiť
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok vovlastníctve žalovaného vedený Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B., a to k
parcele EKN p. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 ako diel 1, vo vyznačenom rozsahu o výmere XXX
m2 v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š.,

autorizačne overil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. a úradne overil dňa XX.XX.XXXX J.. W. N. pod č. X.-XXX/
XXXX a to v prospech každého vlastníka stavby vedenej Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, na
LV č. XXXX pre k. ú. a obec B., Budova ako nadstavba súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X, parc.
č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom J.. V. N. (odbor
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác)

bola hodnota novovytvorených pozemkov parc. CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere
XXX m2 a parc. CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 stanovená vo výške
2.751 Eur (1 m2 = 3,92 Eur). Tieto parcely vznikli oddelením z parciel EKN č. XXX na LV č. XXXX a
EKN č. XXX na LV č. XXX ako orná pôda mimo zastaveného územia obce B.. Pozemky sú zastavané
asfaltovou spevnenou plochou, ktorá tvorí dvor budovy sociálnych služieb súp. č. XXX. Cena ročného
nájmu pozemkov bola stanovená na sumu 0,319 Eur/m2. Všeobecná hodnota práv a závad viaznucich

na pozemkoch (vecné bremeno s právom prechodu a prejazdu), bola stanovená na sumu 442,67 Eur.

15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka; oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

16. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vecné bremená obmedzujú
vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na
nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká

povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati). Každej povinnosti vyplývajúcej z
právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Medzi
tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien patria aj vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto
nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo

univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá
napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok.

20. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené

taxatívne. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka
doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch,
ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého
súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je

pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má
možnosť dostať sa ku komunikácii.21. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú.
a obec B. na LV č. XXXX, Budova ako nadstavba súp. č. XXX na p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, a
to v podiele 1/1. V budove žalobca prevádzkuje zariadenie pre seniorov - domov sociálnych služieb.

Žalobca k vyššie uvedenej nehnuteľnosti pristupuje cez pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, vedený Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B. na LV č. XXXX,
parc. EKN č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2, a to v podiele 1/1. Prístupová cesta okolo budovy
súp. č. XXX je vyasfaltovaná, pričom tento asfaltový podklad vybudoval ešte predchádzajúci vlastník
budovy súp. č. XXX. Na začiatku (od obecnej komunikácie) táto prechádza cez parcelu vo vlastníctve

žalobcu parc. č. XXX a pokračuje po parcele č. XXX vo vlastníctve žalovaného. Pozdĺž vyasfaltovanej
časti sa nachádzajú tri vstupy do budovy, prekryté prístreškami, pričom prvé dva z ľavej strany žalobca
využíva na zásobovanie potravinami, hygienickými a zdravotníckymi pomôckami a na prístup rýchlej
zdravotnej služby v prípade prevozu imobilných klientov, tiež na prechod seniorov do oddychovej zóny.
Tretí slúži výlučne pre požiarne účely. Cez uvedený pozemok tiež prechádza vozidlo, ktoré pravidelne
vyprázdňuje septik (ktorý je betónový, teda pevne spojený so zemou - fotografia č. 6 - č. l. 123 spisu,

ktorá je prílohou Zápisnice o obhliadke zo dňa 28.10.2024) napojený na budovu zariadenia, ktorý sa
nachádza na pozemku žalobcu parc. č. XXX. Septik sa v zmysle judikatúry považuje za príslušenstvo
veci (v danom prípade stavby) v zmysle § 121 OZ. Časť asfaltovej plochy so stredným vchodom je na
pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX/X oddelená pletivom, ktorým je vymedzená oddychová
zóna pre dôchodcov. Žalovaný so zriadením vecného bremena nesúhlasil, s poukazom na neprimerané

obmedzenie jeho vlastníckeho práva, tiež poukázal na to, že prístup žalobcu k jeho stavbe je možné
zabezpečiť inak, poprípade zmluvne nájomnou zmluvou sporného pozemku, resp. predajom sporného
pozemku a tiež je prístup k stavbe žalobcu možný cez iné nehnuteľnosti.

22.Súdmusíprioritnezisťovať,čiprístupžalobcukjehostavbenemožnozabezpečiťinak,nežzriadením

vecného bremena. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu
vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva
cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre
riadnevyužitienehnuteľnostipotrebné.Uvedenéustanovenievšakpoužitímpojmu„môžezriadiť“priamo
naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak

jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom
nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa
súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv. Predpokladom
pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže

tento prístup zabezpečiť inak. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným
riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty
umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným
spôsobom.

23. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci dospel k záveru, že prístup žalobcu k jeho stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Medzi stranami sporu prebehli mimosúdne rokovania za účelom uzavretia nájomnej
zmluvy ohľadne užívania sporného pozemku, resp. jeho odpredania žalobcovi, avšak medzi nimi
nedošlo k dohode ohľadne výšky nájmu, resp. kúpnej ceny. Preto nemožno konštatovať, že by bolo
možné prístup žalobcu k jeho stavbe zabezpečiť inak (zmluvným spôsobom). Súd ďalej skúmal, či

žalobca má možnosť sa ku svojej stavbe dostať aj inou cestou ako cez parc. EKN č. XXX, ktorú doposiaľ
niekoľko rokov využíva na prechod a rovnako tak ju využíval aj jeho právny predchodca. Žalovaný v
tomto smere poukazoval na to, že žalobca na základe rozhodnutia obce B. je povinný urobiť úpravy
schodišťa a prístrešku pri prvom bočnom vchode do budovy súp. č. XXX. Po vykonaní týchto úprav by
potom navrhované vecné bremeno mohlo viesť tesne popri budove súp. č. XXX a tak by vecné bremeno

obmedzovalo jeho vlastnícke právo v čo najmenšom rozsahu. V tomto smere súd poukazuje na to, že
toto rozhodnutie obce B. č. XXX/XXXX (B.-XXXXX/XXXX) zo dňa 14.02.2024, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť vykonať úpravy stavby a odstránenie vonkajšieho schodiska a dreveného prístreška
nad ním (ktoré sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalovaného parc. č. XXX/X), bolo napadnuté
odvolaním žalobcu, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Z vyjadrenia svedkyne - starostky Obce B.

J.. V. K. vyplýva, že dvere ostanú zachované, len prístrešok a schodisko by sa mali upraviť. Keďže pre
súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), súd na túto skutočnosť
prihliadať nemohol a musel vychádzať z toho, že schodisko a prístrešok naďalej existujú v nezmenenej
podobe a že navrhované vecné bremeno vedie tesne popri nich.24. Žalovaný tiež namietal, že navrhované vecné bremeno môže viesť čiastočne cez oddychovú zónu
pre dôchodcov na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu a oddelenú pletivom od jeho parc. č. XXX.

Oddychová zóna pre dôchodcov by mohla byť presťahovaná na opačnú stranu budovy súp. č. XXX,
kde by bol na to vhodnejší priestor. Tu súd poukazuje na to, že na fotografii č. 2 a 4 (č.l. 121 spisu),
ktoré sú prílohou k Zápisnici o obhliadke zo dňa 28.10.2024, je vidieť, že táto oddychová zóna pre
seniorov je oddelená pletivovým plotom, pričom vstup do tejto zóny je cez stredný vchod budovy súp. č.
XXX, ktorý je bezbariérový. Na fotografii č. 4 je tiež vidieť, že pod prístreškom tam sedia dvaja seniori,

pričom jeden je na invalidnom vozíku a druhý má pri sebe pomocné chodítko na kolieskach. Je teda
možné konštatovať, že v zariadení sú umiestnení aj klienti s obmedzenými pohybovými možnosťami. Na
opačnej strane budovy súp. č. XXX (fotografia č. 8 - 125 spisu a č. 9 - 126 spisu) je priestor, kde terén je
neupravený, zarastený trávou. Súd je toho názoru, že oddychová zóna pre seniorov je v danom prípade
zriadená v minimálnom rozsahu na pozemku žalobcu. Tento priestor je zriadený na najvhodnejšom
mieste, vzhľadom na veľkosť budovy (v jej strede) a terén okolia budovy. Seniori nemusia prechádzať

cezcelúbudovu,abysadostalivon. Majúmožnosťsituposedieť,trochu saprejsťapletivoimzabraňuje
v tom, aby nemohli svojvoľne opustiť tento priestor.

25. Tiež žalovaný poukazoval na to, že žalobca má možnosť prechádzať cez parcelu č. XXX/XX, kde je
žalovaný podielovým spoluvlastníkom. Súdu sa takéto riešenie javí ako absurdné, keďže táto parcela

má neupravený povrch, je zarastená trávou (parcela sa nachádza v pravej časti od asfaltovej plochy
- fotografia č. 2 - č.l. 119 spisu) a prechod motorovými vozidlami z tadiaľ nie je možný za každých
klimatických podmienok (dážď, sneh). Žalovaný tiež navrhoval, že žalobca má možnosť si odkúpiť
pozemky (po jednom metri) z už spomenutej opačnej strany budovy súp. č. XXX, kde sú záhrady
rodinných domov a z tadiaľ môže prechádzať k budove. Tu súd opätovne poukazuje na to, že tento

priestor nie je na to vhodný, je úzky, je zarastený trávou, nevedie tu žiadna cesta, sú tu záhrady
okolitých domov. Motorovými vozidlami z tadiaľ nie je možný prechod. Žalobca nemá žiadnu istotu, že
by mu vlastníci týchto okolitých pozemkov boli ochotní predať (prenajať) časť svojich pozemkov. Takéto
riešenie sa súdu javí ako neúčelné. Budova súp. č. XXX bola postavená v 80 - tých rokoch. Asfaltová
plocha okolo budovy bola vybudovaná ešte predchádzajúcim vlastníkom a dlhé roky je využívaná na

prístup k budove. Táto plocha je zjazdná osobným ako aj nákladným motorovým vozidlo. Žalovaný
túto asfaltovú plochu tiež využíva na prístup ku svojim pozemkom, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti
za parcelou č. XXX. Navyše najprv musí prejsť cez parcelu č. XXX (vo vlastníctve žalobcu), ktorá je
napojená na obecnú cestu. Pokiaľ by žalovaný celú spornú parcelu č. XXX chcel využívať len na
uskladnenie rôzneho materiálu, tak by aj sebe zamedzil prístup ku svojím pozemkom a tiež by zamedzil

v prípade požiaru budovy súp. č. XXX aj prístupu hasičskej techniky. Súd je toho názoru, že priestor,
kde je navrhované vecné bremeno v zmysle predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/
XXXX, ktorý vyhotovil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š., nemôže byť využitý iným spôsobom ako na prechod.
Navrhované vecné bremeno žalovaného obmedzuje v čo najmenšom možnom rozsahu. Cesta má
šírku 3,76 m, postačujúcu aj na prechod nákladných morových vozidiel. Žalovaný má možnosť zvyšok

parcely využívať na uskladnenie materiálu, pričom súd poukazuje na to, že v čase obhliadky tam mal
uskladnený iba štrk, a to v zadnej časti parcely č. XXX. Žalovaný nepreukázal, že by v minulosti vo
väčšej miere túto parcelu využíval na skladovanie materiálnu alebo parkovanie vozidiel. Na základe
uvedených skutočností možno konštatovať, že žalovaný zriadením vecného bremena spočívajúceho v
práve prechodu cez jeho pozemok, nebude neprimerane obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho

práva. Naproti tomu by ujma žalobcu spočívala v absolútnej strate prístupu k bočným vchodom budovy
súp. č. XXX a k septiku, ktorý sa považuje za príslušenstvo budovy. Súd je tiež toho názoru, že obsluhu
celej budovy súp. č. XXX (vzhľadom na jej veľkosť) nie je možné realizovať výlučne len cez predný
hlavný vchod (fotografia na č.l. 102 spisu).

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná, preto potom súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalovaného vedený Okresným úradom M. K.,
katastrálny odbor, pre k. ú. a obec B., a to k parcele EKN p. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 ako
diel 1, vo vyznačenom rozsahu o výmere XXX m2 v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-X/

XXXX, ktorý vyhotovil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š., autorizačne overil dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. a úradne
overil dňa XX.XX.XXXX J.. W. N. pod č. X.-XXX/XXXX a to v prospech každého vlastníka stavby vedenej
Okresným úradom M. K., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. a obec B., Budova ako nadstavbasúp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Geometrický plán č.
XXXXXXXX-X/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX J.. Q. Š. je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

27. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní tiež uviedla, že žalobca mohol aj vydržaním nadobudnúť
právo vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez sporný pozemok vo
vlastníctve žalovaného. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonnýchpodmienokpotrebnýchnavydržaniespornéhopráva(vecnéhobremena).Podľanázorusúdu
v prejednávanom spore zistený skutkový stav neumožňoval právny záver o vydržaní sporného práva

vecného bremena v prospech žalobcu. Súd vychádzal z názoru, že vydržanie je osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníctva; v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona a nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu; k tomu, aby bolo možné nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne (kumulatívne) tieto zákonné predpoklady:
a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci alebo práva po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania alebo výkonu práva počas

zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim
znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť
držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo
nemoholpribežnej(normálnej)opatrnosti,ktorúmožnovzhľadomnaokolnostiapovahudanéhoprípadu

od každého vyžadovať, rozpoznať (nadobudnúť dôvodné pochybnosti), že mu vec alebo právo skutočne
patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa
právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby alebo výkonu
práva. Subjektívny pocit držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov, nemôže byť sám o sebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci

alebo práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo
patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý
sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu

požadovať.Knaplneniupodmienkydobrejvierytedapodľasúčasnejprávnejúpravy(§134Občianskeho
zákonníka v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s § 151o ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby
vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a
podobne; presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží,

že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda
okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Vo vzťahu k vecnému bremenu možno konštatovať,
že oprávnenosť držby znamená, že osoba, ktorá právo vykonáva (drží), je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (hoci v skutočnosti domnelého) jej na jednej
strane patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto

iný povinný strpieť výkon tohto práva. Cudzí pozemok možno zaťažiť na základe rôznych právnych
dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu (vlastník pozemku nejaké správanie
inej osoby dobrovoľne trpí bez toho, aby tým vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho
pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný
obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva.

Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať
aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ
práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul
nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť. V prejednávanom spore žalobca
svoju dobromyseľnosť výkonu tvrdeného práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu

cez pozemok žalovaného opieral ťažiskovo o skutočnosť, že sporný pozemok bol dlhodobo nerušene
užívaný už jeho právnym predchodcom bez toho, aby ho niekto rušil. Samotné vykonávanie tvrdeného
práva po akokoľvek dlhú dobu bez toho, aby sa tento výkon viazal na spôsobilý titul nadobudnutia
tvrdeného práva, nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva. Zo skutkových okolností prejednávanéhosporu sa javí, že žalobca, resp. jeho právny predchodca vykonávali tvrdené právo len ako tzv. výprosu
(t. j. s dovolením vlastníka sporného pozemku), ktoré však nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva
vecného bremena pre nedostatok dobromyseľnosti. Na základe uvedeného súd vo vzťahu k tvrdeniu, že

sporné vecné bremeno nadobudol žalobca vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov vydržania tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

28. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka implicitne nevyplýva, či právo cesty ako vecné

bremeno možno zriadiť za náhradu, alebo aj bez nej. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
22Cdo 1897/2004, je pre výklad vyššie citovaného zákonného ustanovenia základnou interpretačnou
pomôckoučl.11ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôd.SprihliadnutímnazmienenéustanovenieListiny
možno zriadiť vecné bremeno cesty len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady
priamo podľa čl. 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutne potrebné toto právo konštituovať
predpisom nižšej právnej sily (tiež nález pléna ústavného súdu, PL 41/97). Táto náhrada musí byť

primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že
stanovenie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade nie
je potrebný návrh vlastníka pozemku (ide tu o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi - § 216 ods. 2 CSP). V danom prípade žalobca do konania
predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom J.. V. N. (odbor stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác), kde bola hodnota
sporného pozemku (v čase predloženia pôvodného geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX)
stanovená vo výške 3,92 Eur/m2. Cena ročného nájmu pozemku bola stanovená na sumu 0,319 Eur/
m2. Všeobecná hodnota práv a závad viaznucich na pozemku (vecné bremeno s právom prechodu
a prejazdu), bola stanovená na sumu 442,67 Eur (pričom vecné bremeno sa malo vzťahovať na

novovytvorený pozemok parc. CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2). Súd
napokon po pripustení zmeny žaloby zriadil vecné bremeno práva prechodu k spornej parcele EKN č.
XXX v menšom rozsahu o výmere XXX m2. Hodnota zabraného pozemku predstavuje sumu 493,92
Eur (126 x 3,92 Eur), cena ročného nájmu predstavuje sumu 40,19 Eur (126 x 0,319 Eur/m2). Pokiaľ
teda žalobca navrhol, aby mu súd uložil povinnosť vyplatiť žalovanému primeranú finančnú náhradu

za zriadenie vecného bremena vo výške 1.000,- Eur, tak súd túto sumu považoval za primeranú (až
nadštandardnú), nakoľko predstavuje dvojnásobok hodnoty zabratého pozemku a viac ako 20 násobok
hodnoty ročného nájmu zabratého pozemku. Súd pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena
prihliadol na to, že žalovaný bude natrvalo obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho k tejto časti
pozemku. Tiež súd prihliadol na to, že žalobca sporný úsek využíva v podstate každý deň, či už na

prechod osobnými motorovými vozidlami alebo nákladnými vozidlami (zásobovanie, vývoz septiku),
preto potom súd žalobcovi uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vo výške 1.000,- Eur, a to v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne v lehote 60 dní súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

31. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
žalobca mal vo veci plný úspech (súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu), preto potom súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. Súd
nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu
trov konania neprizná. O výške náhrady trov rozhodne súd v lehote 60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.