Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013424
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1123013424.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 03.marca 2025 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. R. : nar.XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Bratislava, L. K. XXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

že dňa 18. apríla 2023 v čase okolo 10:13 hod. na ulici Rezedovej č. 8, Bratislava v byte na prvom

poschodí, v izbe na ľavej strane po vstupe do bytu, v ktorom sa v tom čase nachádzal poškodený F. S. D.
za účelom vykonania sexuálneho styku na základe predchádzajúcej dohody s G. S. a počas toho, ako
sa išiel osprchovať do kúpeľne, keď si v izbe zložil svoje oblečenie , vrátene tašky, v ktorej mal doklady
a hotovosť, potom ako vyšiel von z kúpeľne a išiel späť do izby, vošiel do izby aj obžalovaný Q. R., ktorý
poškodenému uviedol, že on je manžel G. S., čo tu robí v cudzom byte, ktorá medzi tým vybehla z bytu
von a následne po tom, ako mu poškodený povedal, že je tu na inzerát, nato odišiel do kuchyne, z ktorej
sa vrátil a v ruke držal kuchynský nôž s dĺžkou čepele cca 20 cm, a začal na poškodeného kričať slová

„daj love, love“, načo poškodený zaujal bojový postoj, následne na čo on začal cúvať a odišiel späť do
kuchyne a vrátil sa bez noža, pričom následne sa poškodenému podarilo opustiť priestory bytu.

T e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

-2- 42T/40/2023

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného konania s poukazom na §

138 písm. a/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona účinného od

06.augusta 2024 na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 výkon trestu odňatia slobody
sa mu podmienečne odkladá a súčasne sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním s určením
v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa obžalovanému ukladá
povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa obžalovanému ukladá
povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe probačného dohľadu zamestnať sa alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 06.augusta 2024 sa obžalovanému ukladá nahradiť
poškodenému F. S. D., nar. XX.XX.XXXX v X. Č. Q., adresa na doručovanie písomností: K. O., K. X/

B škodu vo výške 70,- eur (sedemdesiat eur).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, prečítal a
oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich
vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Skutkový stav veci

Obžalovaný potvrdil, že v predmetný deň a v predmetnom čase sa nachádzal na ulici Rezedova č. 8 v
Bratislavevbytenaprvomposchodí.Vpredmetnombytebývalaodmesiacadecember2022vpodnájme

svedkyňa T. R. spoločne s B. K..

-3- 42T/40/2023

Podľa výpovede svedkyne v predmetnom byte v žalovanom období býval aj obžalovaný a občas chodila

do predmetného bytu i svedkyňa G. S..

V predmetný deň podľa výpovede svedkyne T. R. a predmetné potvrdila i svedkyňa G. S. do
predmetného bytu na základe toho, že na sociálnej sieti Pokec.sk dala pod nicom 21Nika21 inzerát
s obsahom, že ponúka fajku, sex, masáž a všetko za hodinu za 60 eur a tri hodiny za 120 eur - jej

telefonoval muž s tým, že kedy sa môže zastaviť - pričom ona mu dala v telefonáte adresu, kde mal prísť.
Išlo o adresu Bratislava, Q. s tým, že sa s ním dohodla na hodinu za 60 eur na vykonanie predmetných
služieb. Predmetným mužom bol poškodený F. S. D..

I sám poškodený potvrdil vyššie uvedené predmetné skutočnosti. Na základe inzerátu sa dohodol s

predmetnou osobu, že príde osobne na predmetnú vyššie uvedenú adresu a to za účelom vykonania
sexuálneho styku na základe predchádzajúcej dohody so svedkyňou G. S.. Pred predmetným bytovým
domom zatelefonoval na telefónne číslo a predmetná osoba v telefóne mu povedala, že ide pre neho.
Spoločne s ňou išiel do vnútra predmetného bytového domu. Byt sa nachádzal na prvom poschodí
(vyvýšené prízemie) - kde sa nachádzalo trojo dverí - on spoločne s predmetnou osobou išiel do dverí,

ktoré boli prvé sprava.

Po tom, čo predmetná osoba (svedkyňa G. S.) otvorila dvere do bytu vošli obaja do vnútra bytu. On s
predmetnou ženou išiel v byte - do izby, ktorá bola na ľavej strane po vstupe do bytu. V predmetnej izbe
mu ukázala miesto, kde si môže zložiť svoje osobné veci (oblečenie). Zaplatil dopredu 60 eur - keď bol

ešte oblečený. Na sebe mal zelenú jarnú bundu, krátke tričko a modré rifle. Cez plece mal prevesenúmalú kapsičku - kde mal všetky doklady ako i hotovosť. Vo vrecku riflí mal svoj mobilný telefón. Po tom,
čo mu osoba povedala, že mu má dať dopredu 60 eur - z kapsičky vybral čierne kožené púzdro, v ktorom
mal peniaze ako aj doklady. Odpočítal 60 eur a zvyšné peniaze 70 eur vložil naspäť do púzdra a dal ich

do kapsičky a následne sa začal vyzliekať. Predmetná osoba (svedkyňa G. S.) mu povedala, aby sa išiel
osprchovať, čo i vykonal. Pred predmetným osprchovaní veci, z ktorých sa vyzliekol pokladal na stoličku
- na vrch svojich vecí položil predmetnú kapsičku s obsahom jeden kus kožené púzdro s hotovosťou,
český občiansky preukaz, vodičský preukaz a doklady, ktoré súviseli s jeho prácou ako i platobné karty.

Po tom, čo sa osprchoval vyšiel z predmetnej kúpeľne a išiel späť do izby - videl ako veci, ktoré on si
poukladal na stoličku mal rozhodené. V predmetnej izbe nebola osobne prítomná svedkyňa G. S..

Zaregistroval muža - (obžalovaného), ktorému povedal, že do bytu prišiel na inzerát, na čo mu
obžalovaný povedal, že on je manželom predmetnej ženy, ktorá s ním prišla do bytu (svedkyňa G. S.)
Zároveň sa poškodený preto začal obliekať.

Vtedy obžalovaný odišiel preč a ako sa on - poškodený obliekol - podľa jeho výpovede sa obžalovaný
vrátil do miestnosti, kde bol poškodený a to s nožom v ruke. Podľa výpovede poškodeného predmetný
nôž držal v ruke a mal ho pri sebe - blížil sa však k nemu s predmetným nožom a povedal mu „daj lóve,
vyval lóve“ a to so zvýšeným hlasom. Z dôvodu, že obžalovaný od neho žiadal peniaze - poškodený

vypovedal, že mu povedal, že peniaze už dal „jeho holce“. Keďže sa ku nemu približoval a podľa
výpovede poškodeného sa
-4- 42T/40/2023

snažil sa obžalovaný vyzerať a vystupovať agresívne - pozeral som mu priamo do očí a zaujal som

obávaný postoj. Podľa výpovede poškodeného reakcia obžalovaného bola tá, že tento sa otočil a odišiel
späť do chodby. Poškodený následne si zobral veci zo stoličky, vyšiel z izby, išiel ku vchodovým dverám
bytu - topánky, ktoré tu boli jeho, zobral si do ruky a keď otváral predmetné vchodové dvere bytu - podľa
jeho výpovede opätovne pribehol ku nemu obžalovaný, ktorý mu povedal, aby sa obul, a aby mu vonku
na schodoch nerobil hanbu - pričom podľa výpovede poškodeného sa postavil blízko k dverám - aby ich

on poškodený nemohol celé otvoriť. Poškodený mu povedal, že v predmetnej veci zavolá políciu, pričom
bosú nohu dal do dverí, aby nemohol obžalovaný predmetné dvere zatvoriť, následne dal celú ruku a
dvere nasilu poškodený otvoril a vyšiel z predmetného bytu. Následne po tom, čo vyšiel z predmetného
bytu zavolal telefonicky políciu a čakal na jej príchod pred predmetným bytovým domom.

Ako čakal poškodený na predmetný príchod polície - z predmetného bytového domu na ulici Rezedova
č. 8 v Bratislave vyšla pre poškodeného neznáma žena a táto - ktorú predtým nevidel - mu povedala „tu
máš peniaze, ktoré som zobrala - pričom mu dala do ruky stočené peniaze vo výške 60 eur. V danom
prípade malo ísť o svedkyňu T. R. (čo bolo následne dokazovaním preukázané). Po tom, ako mu ich
dala odišla späť do bytového domu. Pokiaľ išlo o doklady ako i platobné karty tieto mu neboli vrátené. Po

tom, čo prišla predmetná policajná hliadka tejto poškodený ukázal predmetný byt - pričom keď policajti
klopali na predmetné dvere, osoby, ktoré podľa výpovede poškodeného boli vo vnútri bytu neotvorili.
To, že osoby boli vo vnútri mal z toho, že nikto po celý čas ako odišiel z predmetného bytu neodišiel
(s výnimkou ženy, ktorá mu vrátila peniaze vo výške 60 eur a do vnútra predmetného
bytu naspäť vošla).

Podľa výpovede poškodeného - pokiaľ išlo o čiastku 60 eur, ktorá mu bola vrátená išlo o čiastku, ktorú
on dal žene - pri príchode (za služby, ktoré mu mala poskytnúť). Neboli mu vrátené peniaze vo výške
70 eur ako i občiansky preukaz, vodičský preukaz, doklady, ktoré súviseli s jeho pracovnou činnosťou,
kreditná karta VISA gold od VUB ako i bankomatová karta.

Obžalovaný nepoprel, že v predmetnom čase bol v predmetnom byte a že bol v osobnom kontakte s
poškodeným. V celom rozsahu však poprel, že by z jeho strany bola vyhrážka na osobu poškodeného
a že by v ruke pri predmetnej vyhrážke držal nôž.

Svedkyňa G. S. potvrdila, že v predmetný deň bola dohodnutá s mužom - na sexuálnych službách. Na
druhej strane vypovedala, že s obžalovaným bola dohodnutá, že obžalovaný príde do bytu v čase keď
ona bude mať „zákazníka“ (poškodeného) toho „vyplaší obžalovaný“ a ona mu tým pádom neposkytnežiadne „služby“. O tom, že obžalovaný na poškodeného vytiahne nôž nemala dopredu vedomosť a ani
to, že by na poškodeného - zákazníka použil násilie.

Svedkyňa T. R. potvrdila tiež skutočnosti, ktoré vypovedala poškodená ohľadom dohody medzi
svedkyňou G. S. a obžalovaným.
Predmetná svedkyňa potvrdila, že ona počula - keď predmetný zákazník (poškodený) vychádzal zo
sprchy - že obžalovaný sa ho opýtal (poškodeného) „čo tam robí“ a následne, aby sa poškodený obul,
aby na chodbu nešiel bosí. Tiež vypovedala, že obžalovaný kričal po nej (po predmetnom skutku) - že

kým prídu policajti, tak majú čas, aby poškodenému vrátili
-5- 42T/40/2023

peňaženku. Peniaze ona vrátila poškodenému. Potvrdila, že v čase keď policajti búchali na vchodové
dvere bytu boli všetci traja vo vnútri bytu a bol to práve obžalovaný, ktorý podľa jej výpovede sa zľakol,
„začal strečkovať a poprosil ju, aby neotvárala dvere. Dvere neotvorila, lebo Roman nechcel“.

V tomto smere súd poukazuje v celom rozsahu na výpoveď poškodeného, ktorá bola konzistentná s
výpoveďami nielen obžalovaného, ale i samotných vyššie uvedených svedkýň - len s tým, že výpoveď
obžalovaného (keďže svedkyne vypovedali, že predmetnú časť skutku nevideli v súvislosti s vyhrážkou
a predmetným nožom - lebo boli v inej izbe) - sa rozchádzala v súvislosti s predmetnou hrozbou, aby

mu dal peniaze poškodený a že mal v ruke nôž.

I napriek tejto skutočnosti - ktorá je v tomto rozdielna súd nemal dôvod neveriť výpovedi samotného
poškodeného.

Pravdivosť tvrdení predmetného poškodeného, ktorý bol vo veci vypočutý - bolo potrebné posudzovať i
z hľadiska a zistení, či tento má motív uvádzať nepravdu a obžalovanému škodiť.

Toto súd vo vzťahu k predmetnému poškodenému nezistil. Pred spáchaním predmetného skutku
obžalovaného nepoznal. Videl ho v predmetný deň prvýkrát.

Jeho výpoveď bola logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná.

To, že zo strany obžalovaného mala byť použitá vyhrážka na jeho osobu ako, že mal i v ruke
nôž obžalovaný, vypovedal v prípravnom konaní poškodený i za osobnej prítomnosti obžalovaného.

V tomto smere súd poukazuje i na zvukovú nahrávku a to telefonát na č. 158, v rámci ktorého poškodený
uvádzal skutočnosti zhodné, ako pri svojej výpovedi.
Sám poškodený vypovedal, že nemal záujem predmetnú vec riešiť a to v tom prípade, keby mu boli
dané doklady a bankomatové karty, keby mu ich obžalovaný odovzdal.
Predmetnú udalosť oznámil telefonicky ihneď po skutku a na predmetnom mieste zotrval do príchodu

polície.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie - znalecký posudok od znalca z odboru elektrotechnika.
Ku predmetnému znaleckému posudku bola vykonaná analýza - z ktorého okrem iného vyplynulo - že
na predmetnom byte sa vykonávali sexuálne služby, a že sa snažili reálnemu sexuálnemu styku vyhnúť

tým, že „zákazníkov“ vystrašili a vyhnali za pomoci tretej osoby mužského pohlavia (tak tomu bolo i v
predmetnej veci).

Súd preto výpovedi poškodeného prisúdil rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny
obžalovaného práve s predmetnými vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi.

V súvislosti s výpoveďami predmetných svedkov nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od
obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť
prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak.
-6- 42T/40/2023

V predmetnej veci obhajoba a výpoveď obžalovaného ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by
poškodený počas dokazovania vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistil ani relevantný
motív poškodeného na krivé obvinenie obžalovaného.Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie skutku a využíva tak svoje zákonné právo, hoci aj
beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to,

že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme
obžalovaného predložiť súdu svoje alibi a tak dodať svojimi vyjadreniam „punc“ úplnej pravdivosti.

Pokiaľ obhajoba dávala súdu za to, že tento má aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) - súd predmetné nezdieľal.

Súd poukazuje, že vo vzťahu k obžalovanému - jeho výpovedi - je táto výpoveď osamotená - pretože
vo vzťahu k obžalovanému - z jeho strany neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho
tvrdenia, ktoré vypovedal.

V danom prípade ako už súd uviedol - boli zabezpečené dôkazy, ktoré práve výpoveď poškodeného

riadne podporili a preukázali tak, že predmetný poškodený vypovedal pravdivo.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý
jednotlivo,alezároveňvichsúhrne.Prihodnotenívýpovedísvedkasúdskúma,čijelogická,čisasvedok
neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim

vo výpovedi svedka dochádza.

Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, výpovede svedkov, listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a

zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V danom prípade tomu však tak nebolo (k dispozícii boli i iné zabezpečené dôkazy, ktoré vyššie
rozviedol) a nevznikla tzv. „dôkazná núdza“ - a preto nemusela sa aplikovať zásada „in dubio pro reo“ -
vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. - použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,

ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich
sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K právnej kvalifikácii
-7- 42T/40/2023

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1. ods. 2 písm. c/
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože obžalovaný voči poškodenému použil hrozbu
bezprostredného násilie v úmysle zmocniť sa vecí poškodeného a predmetný čin spáchal so zbraňou
(nožíkom - kuchynský nôž s dĺžkou čepele 20 cm).

Tým, že obžalovaný vo vzťahu poškodenému držal v ruke predmetný kuchynský nôž a na
predmetného poškodeného kričal - aby mu tento vydal peniaze - v čase keď toto kričal predmetný
kuchynský nôž mal pri sebe. Obava zo strany poškodeného bola - pretože tento v dôsledku
predmetnej skutočnosti (bol v cudzom byte, osobu obžalovaného nepoznal) nemohol mať vedomosť o

tom, či predmetný nôž nepoužije vo vzťahu k nemu - preto z jeho strany ako vypovedal - išlo následne
o zaujatie bojového postoja (s prihliadnutím i na správanie samotného obžalovaného - ako vypovedal
poškodený-tentonajehoosobupôsobilagresívnymspôsobom).Predmetnýnôž,ktorýdržalobžalovaný
v ruke - bol tým prostriedkom zmocnenia sa vecí. Predmetný nôž - bol teda zbraň a čin so zbraňou bolspáchaný - pretože obžalovaný predmetnú zbraň mal pri sebe na účel - na prekonanie alebo zamedzenie
odporu. Bola tak určená na použitie proti inej živej osobe - poškodenému. Zbraň bola fyzicky prítomná
u obžalovaného na účel jeho použitia na zamedzenie odporu zo strany poškodeného.

Predmetná hrozba bezprostredného násilia spočívala v tom, že predmetná hrozba bola takým násilím,
ktoré má byť vykonané ihneď ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka.
Zo strany obžalovaného išlo o úmysel priamy podľa § 15 písm. a/ Tr.zák. pretože tento si plne
uvedomoval svoje konania ako i dôsledky svojho protiprávneho konania.

K druhu trestu a výroku o treste a náhrade škody

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného

činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu
-8- 42T/40/2023

niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste,
pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 18.apríla 2023.

Rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 03.marca 2025.

Priposudzovanítrestnostiaprávnejkvalifikáciekonaniaobžalovanéhoprihliadolnaustanovenie§2ods.
1 Tr.zák. účinného od 06.augusta 2024, v ktorom je ustanovená časová pôsobnosť Trestného zákona.

Ustanovenia o časovej pôsobnosti sa použijú tak na skoršie zákony obsahujúce trestné hmotnoprávne
normy, ako aj na neskoršie zákony, meniace alebo doplňujúce Trestný zákon a rovnako aj zákony
samostatné, ako obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Súd teda vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin musí

najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v čase
spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Až následne
súd posudzuje použitie neskôr účinnej právnej úpravy, ktorá je páchateľa (obžalovaného) priaznivejšiavtedy, ak jej ustanovenia posudzované ako celok poskytujú obžalovanému priaznivejší výsledok než
skorší zákon.

Trestný zákon účinný od 06.augusta 2024 je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný
do 05.augusta 2024 a to z pohľadu zmeny zákonom stanovej trestnej sadzby za stíhaný zločin ako
i z pohľadu ďalších možných trestnoprávnych následkov vyplývajúcich z ustanovení všeobecnej časti
zákona.
To vyplýva i z judikatúry, podľa ktorej je potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon tak z ustanovení

osobnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991).

Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplývať.

Vo vzťahu k obžalovanému súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.zák.

a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.zák.

Základná trestná sadzba vo vzťahu k obžalovanému s prihliadnutím na predmetný trestný čin - bola
sadzba sedem rokov - dvanásť rokov.

-9- 42T/40/2023

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a je ním určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti).

Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené §
34 ods. 4 Tr.zák. osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach - pričom nemožno
opomenúť možnosť jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy

a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach, pričom z hľadiska posúdenia
možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred
spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (R 23/1967), čo súd podrobne
rozviedol.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením
trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu treba zároveň vychádzať
zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to princípu zákonnosti trestu a z princípu

individualizácie trestu.

Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), pričom
úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Pri vyhodnocovaní možnosti nápravy páchateľa, od ktorej sa odvíja záver, či pri ukladaní trestu má
prevládať represívna zložka trestu, ktorá sa pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody
prejavuje dlhšou izoláciou páchateľa od spoločnosti, alebo má byť zvýraznená výchovná zložka trestu,
ktorej prejavom je ukladanie miernejšieho trestu, je nutné brať do úvahy i vplyv na prevýchovu páchateľa
ako i spôsob spáchania skutku.

I keď na jednej strane súd musel vyjadriť negatívne - charakter predmetnej trestnej činnosti, ktorý bol
obžalovaným dokonaný, na druhej strane osoba samotného obžalovaného dávajú záruku k tomu, že
v danom prípade bolo možné i napriek následku, ktorý bol obžalovaným spôsobený ukladanie trestuodňatia slobody podmienečného s probačným dohľadom na skúšobnú dobu a to i pri uplatnení, že trest
bymalbyťvždydostatočnespôsobilýpôsobiťipreventívneaodradiťinýchodpáchaniaobdobnejtrestnej
činnosti.

Vo vzťahu ku obžalovanému súd - keďže väzba vo vzťahu ku predmetnému žalovanému trestnému činu
bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka - prihliadol i na osobu obžalovaného - vo
vzťahu ku probačnej správe od predmetného probačného a mediačného úradníka, ktorý s obžalovaným
vykonával probáciu od času prepustenia jeho zadržania - t.j. od 23.apríla 2023 - teda po dobu temer

dvoch rokov (bez mesiaca).

-10- 42T/40/2023

Z predmetnej správy vyplynulo, že tento je bezdetný, slobodný, nemá rodičov, vyrastal u starej mamy
- ktorá sa aktuálne stará o deti jeho sestry (obžalovaný je tak strýka pre maloleté deti), pretože táto je

na ulici z dôvodu drogovej závislosti. K predmetnému sa písomne (čestné prehlásenie) aj stará mama
obžalovaného, ktorá v podaní zo dňa 04.septembra 2024 uviedla, že okrem nej sa o predmetné maloleté
deti, ktoré má ona v osobnej starostlivosti (. nar. 2008, SX. a G. - obaja narodení v roku 2015) - stará
i obžalovaný, ktorý jej s výchovou vnúčat pomáha. Obžalovaný je s nimi v nepretržitom kontakte, deti
(vnúčatá) sú na neho silno emocionálne naviazané a majú extrémne blízky vzťah a rešpekt voči nemu.

Tiež jej pomáha spôsobom, že zabezpečuje pravidelnú návštevu - tanečného kurzu, ktorý prebieha
minimálnedvakrátdotýždňavIvankepriDunaji.Dlhodobocelérokyjejtiežpomáhasozabezpečovaním
základného ošatenia, obuvi a iných potrieb a darčekov pre deti. Z dôvodu extrémneho blízkeho vzťahu
medzi obžalovaným a predmetnými maloletými deťmi (vnúčatami starej mamy obžalovaného) - tieto
majú výrazne zlepšenú psychickú pohodu a uľahčené atypické detstvo bez prítomnosti rodičov. Mala

za to, že bez prítomnosti obžalovaného by bola jej rola výrazne sťažená nakoľko nie je v jej kapacite
pri všetkých finančných nákladoch a povinnostiach starania sa o domácnosť s troma maloletými deťmi
- zabezpečovať im tieto potreby a veci, s ktorými jej pomáha celoživotne obžalovaný.

Obžalovaný o svojej osobe vypovedal, že je umelec - tanečník - v minulosti mal niekoľko tanečných škôl

- z dôvodu koronakrízy prišlo k ich redukcii (o predmetnom doklady nepredložil). Najnovšie akcie robí
v detskom domove Bernolákovo - išlo o tanečné súťaže (doklady o predmetnej skutočnosti nedoložil).
K výkonu probačného dohľadu pri nahradení väzby sa dostavoval pravidelne. Počas predmetného
probačného dohľadu s probačnou a mediačnou úradníckou spolupracoval a tiež
uložené obmedzenia a povinnosti plnil.

Na hlavnom pojednávaní ku svojej osobe naviac vypovedal, že stále pracuje v tanečnej škole - s
tým, že majiteľka predmetnej tanečnej školy mu namiesto mzdy uhrádza jeho ubytovanie v ubytovni v
Bernolákove, v ktorej býva asi trištvrte roka. Má priateľku, s ktorou v predmetnej ubytovni býva a táto
je gravidná. I z predmetných dôvodov zmeny v jeho živote si zabezpečuje spolu s priateľkou bývanie v
Galante (o predmetnom doklady nepredložil).

S prihliadnutím i na vyššie uvedené skutočnosti - kedy trest podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. má v prvom rade
postihovať iba páchateľa - vo vzťahu k obžalovanému súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. a
to s prihliadnutím na okolnosti prípadu ako i pomery páchateľa - obžalovaného, mal súd za to, že by
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, bola pre páchateľa (obžalovaného) neprimerane

prísne. Mal tak za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval i trest kratšieho charakteru.

Súd mal za to, že osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno
obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára či už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyv u sociálnej
mikroštruktúry. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pričom vždy v súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom
-11- 42T/40/2023spoločnosti, štátu a občanom pre útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na
ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej
vyváženosti dvoch princípov a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.

Vo vzťahu k obžalovanému bola základná trestná sadzba za predmetný žalovaný zločin - sedem rokov
- dvanásť rokov.

Podľa§39ods.1Tr.zák.aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamá
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj test kratšieho trvania možno, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák. - pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Predmetné ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom
depenalizácie Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o znížení trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného
názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu
odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti.

Mimoriadne zníženie trestu možno použiť v prípade, ak sú zistené alternatívne okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho
trvania.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného, pokiaľ ich
význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadoch takých
trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však

môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú
nevyhnutné súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

V súhrne povedané, pôjde o existenciu takých pre páchateľa priaznivých okolností, ktoré majú podstatný
význam na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom

tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho
páchateľa.
-12- 42T/40/2023

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné

pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo a podobne). Znamená to tak, že
ide o okolnosti, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania.

V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že znenie § 39 ods. 1 Tr.zák. neuvádza výpočet

okolností, ktoré možno považovať za mimoriadne pomery páchateľa, ktoré majú vplyv na aplikáciu
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Z toho dôvodu je potrebné ku každému jednotlivému prípadu
pristupovať prísne individuálne a skúmať pomery páchateľa vždy s ohľadom na všetky individuálne
okolnosti konkrétneho prípadu a vo vzájomnej súvislosti. Obdobne, ako je to v prípade mimoriadnychskutkových okolností, aj mimoriadne osobné pomery páchateľa môžu byť v konkrétnom prípade
zastúpené viacnásobne. Na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je však naďalej potrebná
zvýšená miera intenzity vplyvu takýchto pomerov na konkrétneho páchateľa.

Riadiac sa vyššie uvedenými teoretickými východiskami súd konštatuje, že vzhľadom na zistené osobné
a rodinné pomery obžalovaného - vyššie rozvedené, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že i keď v
danom prípade išlo lúpež dokonanú s nožom - tu je potrebné uviesť - že z hľadiska naplnenia formálnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia nerozhoduje.

Akpáchateľtrestnéhočinulúpežepoužitienásiliealebohrozbubezprostrednéhonásiliamenšejintenzity
(i keď v danom prípade za použitia noža) táto skutočnosť iba znižuje stupeň nebezpečnosti trestného
činu lúpeže pre spoločnosť a toto je možné použiť pri výmere trestu (primerane R 60/1967).
Naviac mal súd za to, že zo strany obžalovaného išlo o ojedinelý exces a to, že obžalovaný použil
predmetný nôž a vyhrážku prvýkrát voči „zákazníkovi“ osoby T. R. a G. S..

Obžalovanému súd tak uložil trest odňatia slobody vo výmere štyri roky s podmienečným odkladom
probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.

Predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom tak výrazným spôsobom prehĺbi výchovné
pôsobenietrestuuobžalovaného-pretožetentojeprávepodporenýpredmetnýmprobačnýmdohľadom.

Predmetnú kontrolu, pomoc či usmernenie v priebehu skúšobnej doby mu práve poskytne probačný
a mediačný úradník, ktorý bude vykonávať predmetný probačný dohľad nad obžalovaným počas
predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu.

-13- 42T/40/2023

Súd mal za to, že predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom vo
vzťahukobžalovanémuvychádzazpredpokladu,žeužsamotrestnéstíhaniepáchateľa(obžalovaného)
negatívne zhodnotenie jeho osoby a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu,
obmedzenia a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného i prípadné výchovné pôsobenie toho, kto

vykonáva dohľad, môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré
má inak len výkon uloženého trestu.
Dĺžka skúšobnej doby probačného dohľadu bola súdom zohľadnená i skutočnosťou, že obžalovanému
na posilnenie jeho nápravy je potrebné na neho dlhším spôsobom vplývať - aby sa trestnej činnosti
vyvaroval a to s prihliadnutím i na jeho samotnú osobu (nekontrolované správanie, neuvedomenie si

následkov svojho správania). Z predmetných dôvodov bolo preto obžalovanému uložené, aby sa v
priebehuskúšobnejdobyzúčastňovalnapsychologickomporadenstve(§51ods.4písm.j/Tr.zák.),ktoré
prostredníctvom psychológa bude pre neho mať vplyv v tom smere, aby svoje správanie vedel regulovať
a tak sa vyvarovať prípadnej ďalšej trestnej činnosti. Predmetné psychologické poradenstvo by malo
obžalovanému do budúcna napomôcť k tomu, aby svoje správanie vedel ovládať, korigovať a

vedel sa kontrolovať. Zároveň súd obžalovanému uložil i povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať
počas predmetnej skúšobnej doby alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie (§ 51 ods. 4 písm.
k/ Tr.zák.).

Súd obžalovanému uložil nahradiť poškodenému škodu vo výške 70 eur, ktorá bola spôsobená

poškodenému v súvislosti s predmetným trestným činom a to podľa § 287 ods. 1 Tr.por.
Súd neuložil vo vzťahu k obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze predmetnú spôsobenú škodu
v skúšobnej dobe nahradiť a to z dôvodu, že sám súd i keď využil prostriedky na zabezpečenie osobnej
účasti poškodeného na hlavnom pojednávaní, toto sa mu nepodarilo. Nie je tak záruka, že by vo vzťahu
k obžalovanému by tomu bolo inak.

Na druhej strane, keďže predmetný rozsudok súd doručoval aj poškodenému - na adresu, ktorú uviedol
ako adresu na doručovanie (a taká je uvedená aj vo výrokovej časti v súvislosti s
nahradením škody) - ide v danom prípade o vykonateľný titul náhrady škody, ktorý podlieha exekučnému
konaniu. Nič nebude brániť, aby poškodený takýmto spôsobom, si predmetnú škodu uplatnil vo vzťahu
k obžalovanému.

Probačný dohľad nad správaním obžalovaného v stanovenej skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia ako i dozor nad splnením uloženej povinnosti vykoná v zmysle § 3 ods. 6 zákonač. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch v znení neskorších predpisov probačný a
mediačný úradník pôsobiaci na tom súde,
v ktorého obvode má pobyt obvinený alebo odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad.

Táto povinnosť bude zo strany súdu - prostredníctvom mediačného a probačného úradníka i sledovaná.
V prípade nevedenia riadneho života, neplnenia povinností, ktoré mu boli uložené príkazom bude môcť
do úvahy prichádzať i premena trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom probačného
dohľadu na trest odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní

dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.