Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717206637
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3717206637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Martinou Kočíkovou Šiškovou, advokátkou, Kapitulská 26,
Trnava, proti žalovaným 1/ ALVE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom, Vsetínska cesta 731, Púchov, IČO: 31
632 041 a 2/ ATC-JR, s.r.o., sídlom Vsetínska cesta 766, Púchov, IČO: 35 760 532, obaja právne
zastúpení D. E. F., advokátom, Stred 60/55, Považská Bystrica o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. februára
2024, č. k. PB-4C/42/2017-409, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a IV. o veci samp o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom závislom výroku V. o trovách konania strán sporu m
e n í tak, že žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom závislom výroku VI. o trovách konania štátu m e n í
tak, že štát m á nárok na náhradu trov konania štátu voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovaným

1/ a 2/ v rozsahu 50 %.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 OZ a zrušil
areálnoudeľbouvyporiadalrovnodielnepodielovéspoluvlastníctvokccaobdĺžnikovémupozemku,ktorý
pozemok predstavoval plochu s centrálnou polohou medzi priemyselnými areálmi vo vlastníctve strán
sporu (resp. u žalobcu v bývalom vlastníctve). S odkazom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu rozdelil na podklade geometrického plánu vyporiadavaný pozemok podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov strán sporu a vytvoril tri samostatné parcely.

2. Žalobcovi prikázal novovzniknutú parcelu KN C 1425/41 s tvarom písmena „T“, ktorá je svojou
vodorovnou časťou priľahlá k parcele KN C 1425/25, na ktorej stojí stavba v bývalom vlastníctve žalobcu.
Zvislá časť „T“ tvorí príjazd nadväzujúci na parcelu KN C 1425/17 a ústiaci na túto parcelu približne
stredom parkovacích miest na nej sa nachádzajúcich. Šírka prejazdu je 3,5m a jeho zaústenie smerom

k stavbe parcely KN C 1425/25 je riešené oblúkmi. Vodorovné ramená uvedeného tvaru „T“ nemajú
rovnakú šírku ale sú prispôsobené tak, aby žalovanému 2/ bol vytvorený pozemok s výmerou 1/3
spoločného ( šírka vodorovného ramena 4,5 m), a na druhú stranu k hranici s parc. 1425/43 bol možnýprejazd na parcelu KN C 1425/49 s vyžitím vecného bremena cez parc. 1425/43 (šírka vodorovného
ramena 5,55 m).

3. Do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ súd prikázal novovzniknutú parcelu KN C 1425/81 priľahlú k
pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ a do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ súd prikázal
novovzniknutúparceluKNC1425/82priľahlúkpozemkomvovýlučnomvlastníctvežalovaného2/.Podľa
súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku s uvedeným rozdelením spoločnej nehnuteľnosti strany sporu
súhlasili.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prijaté rozdelenie spoločného pozemku zásadne
nezhoršuje využitie susediacich nehnuteľností, ku ktorým spoločný pozemok tvoril prístup, a nie je preto
potrebné riešenie prístupu zriadením vecného bremena v zmysle § 143 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ako sa toho domáhal žalovaný 1/ zriadením vecného bremena - práva prechodu k novovzniknutej
nehnuteľnosti parc. KN C 1425/41 prikázanej žalobcovi. Pri hodnotení kvality prístupu žalovaného

1/ na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z vyjadrenia znalca
G. H. A., z ktorého vyplýva, že už sama výmera novovzniknutých pozemkov (novovzniknutý pozemok
prikázaný do vlastníctva žalovaného 1/ ako parcela KN C 1425/82 má výmeru 242 m2) v podstate nie
je dostatočná na parkovanie, alebo otáčanie sa kamiónov. Prístup na novovzniknutú parcelu KN C
1425/82 o šírke 4 m osobným vozidlom alebo dodávkou nie je obmedzený, prístup veľkým nákladným

vozidlom nad 3,5 tony, čo je už aj kamión bude možný, ale samozrejme aj s obmedzeniami ohľadom na
veľkosť samotného novovzniknutého pozemku (výmera 242 m2, teda cca 17 x 15 m). Samotné využitie
na ťažkú nákladnú dopravnú prepravu bude možné ale pre vodiča motorového vozidla bude vyžadovať
opatrnosť pri cúvaní, otáčaní atď. Využitie prístupu na parcelu 1425/82 aj cez parcelu 1425/41 by bolo
jednoduchšie,alenejakývýraznýefektoprotitomukebyťažšiemotorovévozidláprechádzalicezparcelu

1425/17 priamo na parcelu 1425/82 by to nemalo pretože výmera by sa zväčšila len o max. 3,5 m,
čo je šírka ramena k priľahlej parcele 1425/17. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zníženie kvality prístupu žalovaného 1/ k jeho susediacim nehnuteľnostiam rozdelením
spoločnej nehnuteľnosti je zrejmé avšak takáto znížená kvalita prístupu nezhoršuje využitie týchto
nehnuteľností zásadne. Žalovaný 1/ s využitím vecného bremena cez parcelu 1425/43 a 1425/17 má

bezpochyby zabezpečený prístup na parcelu 1425/43 všetkými druhmi motorových vozidiel potrebných
na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, vrátane vozidiel nad 7,5 tony. Vozidlá nad 7,5 tony
môžu na novovzniknutú parcelu a k susediacim nehnuteľnostiam žalovaného 1/ vojsť, len pre vodiča
motorového vozidla bude vyžadovať opatrnosť pri cúvaní, otáčaní atď. Zásadné podľa súdu prvej
inštancie je to, že hlavnou technickou prekážkou je existujúci plot, ktorý pokiaľ žalovaný 1/ odstráni,

po technickej stránke zabezpečí bezproblémový prístup aj kamiónu s prívesom aj s návesom (bez
problémov pre všetky typy vozidiel) nielen na novovzniknutý pozemok žalovaného 1/ ale aj na jeho
susediace nehnuteľnosti. Existencia plota na novovzniknutom pozemku prikázaného žalovanému 1/
však podľa súdu prvej inštancie nemôže byť na ťarchu žalobcu v tom smere, že novovzniknutá
nehnuteľnosť, ktorú súd prikázal do vlastníctva žalobcu by mala byť zaťažená vecným bremenom.

Preto súd prvej inštancie vecné bremeno požadované žalovaným 1/ nezriadil a vykonávanie dôkazu
geometrickým plánom k jeho vzniku považoval za danej situácie za nadbytočné.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p., a pretože žaloba dosiahol v
konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva presne takým spôsobom vyporiadania na akom sa márne

pokúšal so žalovanými 1/, 2/ dohodnúť, považoval ho súd prvej inštancie za plne úspešného, a preto
mu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

6. Na základe rovnakých východísk rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania štátu a ich
náhradu uložil v plnom rozsahu žalovaným 1/ a 2/, ako neúspešnej strane sporu.

7. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ich námietka smerovala k nezriadeniu vecného bremena
k novovzniknutému pozemku žalobcu, resp. k jeho časti v prospech žalovaného 1/, tak, aby žalovaný 1/
mohol na príjazd k svojim podnikateľským priestorom využiť aj časť novovzniknutého pozemku žalobcu.

Bez zriadenia takéhoto vecného bremena neboli podľa žalovaných dodržané pokyny predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého zásadné zhoršenie využitia susedných
pozemkov v dôsledku zníženia kvality prístupu cez rozdelený spoločný pozemok odôvodňovalo riešenie
riadneho prístupu zriadením vecného bremena. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaných v tomtosmere nedostatočne zaoberal otázkou prístupu žalovaného 1/ na svoj podnikateľský objekt kamiónovou
dopravou. Pritom mal žalovaný 1/ v konaní preukázať, že jeho podnikateľská činnosť na danom
mieste je nevyhnutne viazaná na kamiónovú dopravu. Podľa žalovaných neobstojí záver súdu prvej

inštancie, že vozidlá nad 7,5 tony môžu na novovzniknutú parcelu a k susediacim nehnuteľnostiam
žalovaného 1/ vojsť, len pre vodiča motorového vozidla bude vyžadovať opatrnosť pri cúvaní, otáčaní
atď. Žalovaní v tomto smere poukázali aj na vyjadrenia znalca G. A. na pojednávaní súdu prvej inštancie,
ktorý uviedol, že pre prístup žalovaného 1/ s kamiónmi by zriadenie vecného bremena malo zmysel.
Pre bližšie vyjadrenie k tejto otázke znalec považoval za potrebné poznať bližšie špecifikácie vozidiel

žalovaného1/aichprejazdovékrivky.Týmsavšakužsúdprvejinštancienezaoberalapodľažalovaných
sa uspokojil so všeobecným a teoretickým konštatovaním znalca o prístupe žalovaného 1/ k svojmu
podnikateľskému objektu aj kamiónmi, s istou mierou opatrnosti vodiča. Nevykonaním navrhnutého
dôkazu oboznámením prejazdových kriviek vozidiel žalovaného 1/ preto podľa žalovaných súd prvej
inštancie zásadne pochybil a bez tohto dôkazu, ktorý považoval podľa žalovaných za nevyhnutný aj
znalec, neobstojí záver súdu prvej inštancie, že zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného 1/

nie je dôvodné. Podľa žalovaných je bez zriadenia vecného bremena existenčne ohrozené podnikanie
žalovaného 1/. Preto sa tu nejedná len o zníženie kvality prístupu v dôsledku rozdelenia spoločného
pozemku, ale o úplnú nemožnosť prístupu kamiónmi, ktorá je pre žalovaného 1/ existenčne nutná.
Dôvody pre zriadenie vecného bremena, tak ako ich konštatoval odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
sú tak podľa žalovaných jednoznačne dané. Podľa žalovaných neobstojí ani záver súdu prvej inštancie,

že zásadnou prekážkou prístupu žalovaného 1/ je jeho plot, ktorý je trasovaný cez novovzniknutý
pozemok prikázaný do jeho vlastníctva. Tento záver nemá podľa žalovaných oporu vo vykonanom
dokazovaní, a aj ten by bolo možné prijať len oboznámením parametrov vozidiel žalovaného 1/ a ich
prejazdových kriviek. K predmetnému oploteniu žalovaní v odvolaní uviedli, že bolo na spoločnom
pozemku vybudované po dohode strán sporu v roku 2010 a prvé požiadavky na jeho odstránenie

vzniesol žalobca až v súvislosti s rozdelením spoločného pozemku v tomto konaní. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva však podľa žalovaných nemôže byť na ujmu spoluvlastníka, a to najmä
nie toho, ktorý so súhlasom ostatných užíval reálne vyčlenenú časť pozemku. Podľa žalovaných tak
nemožno od žalovaného 1/ požadovať odstránenie existujúceho oplotenia s vynaložením značných
finančných nákladov. Ďalej žalovaní poukázali na ustanovenie § 142 ods. 3 OZ, podľa ktorého zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázali na oprávnenie z vecného bremena zapísané na LV
vyporiadavaného pozemku (LV č. XXXX) k pozemkom CKN č. 1425/17 a 1425/43.

8. Ďalej žalovaní považovali za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania a neobstojí podľa nich záver

súdu prvej inštancie, že žalobca rozhodnutím súdu dosiahol ním navrhované vyporiadanie zrušeného
podielového spoluvlastníctva, keď je zrejmé, že rozmerové parametre novovzniknutých pozemkov sú
podstatneodlišnéodpôvodnéhonávrhužalobcu.Žalovanížiadalizohľadniťajto,žemotívomžalobcuna
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo len obídenie predkupného práva žalovaných.
Žiadali priznať náhradu trov konania voči žalobcovi.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť vo veci samej ako aj vo výroku
otrovách.Súdomprvejinštancieprijatévyporiadaniezrušenéhopodielovéhospoluvlastníctvapovažoval
za jediný možný a logický spôsob neznevýhodňujúci ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Poukázal na to,
že prijaté riešenie je totožné s jeho prvotným návrhom, z čoho vyplýva správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie o trovách konania.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.12. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce

na nehnuteľnosti.

13. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a celý pozemok vyporiadal zákonom preferovanou reálnou
deľbou založenou na požiadavke prístupu strán sporu k podnikateľským objektom susediacim

s vyporiadavaným pozemkom. S takto riešeným vyporiadaním strany sporu v zásade súhlasia, žalovaní
však požadujú zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného 1/, čo je aj zásadným vecným
dôvodom ich odvolania. Namietajú, že bez požadovaného vecného bremena k novovzniknutému
pozemku žalobcu sa stane podnikateľský objekt žalovaného 1/ neprístupný pre kamiónovú dopravu
nevyhnutnú pre jeho podnikanie. Závery súdu prvej inštancie o prístupnosti podnikateľského objektu
žalovaného1/prekamiónyajbezvecnéhobremenapovažujúzanepodloženédôkazmi.Zanepodložený

považujú aj záver o zlepšení prístupu po odstránení plota trasovaného cez novovzniknutý pozemok
žalovaného 1/ a vôbec úvahu o jeho odstránení považujú za neopodstatnenú pre výšku nákladov
odstránenia.

14. Zásadnou otázkou odvolacieho konania je teda správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke

zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného 1/ k časti novovzniknutého pozemku žalobcu. Podľa
odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, keď vecné bremeno požadované žalovanými
nezriadil.

15. Odvolací súd nespochybňuje, že otázka prístupu k podnikateľskému objektu žalovaného 1/ aj

kamiónovou dopravou je pre jeho podnikateľskú činnosť významná, a že aj táto forma prístupu
k jeho podnikateľským objektom bola významná z hľadiska rozhodnutia o vyporiadaní zrušeného
spoluvlastníctva. Napadnuté rozhodnutie však tomuto prístupu nebráni.

16. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že na spoločnom pozemku sa nachádza

oplotenie zriadené žalovaným 1/, ktoré sa v zmysle záverov napadnutého rozhodnutia bude nachádzať
na novovzniknutom pozemku prikázanom žalovanému 1/. Trasovanie tohto oplotenia neprebieha
po novovzniknutej hranici, ale naprieč novovzniknutým pozemkom. V tomto oplotení je umiestnená
prejazdová brána. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že
nevidí dôvod, aby sa po novom rozhodnutí vo veci reálnym rozdelením nenachádzalo celé toto oplotenie

na pozemku žalovaného 1/, a to aj so zachovaním istej miery prejazdnosti brány osadenej v tomto
oplotení. Z formulácie „istej miery prejazdnosti“ je jednoznačné, že už v tom čase bolo zrejmé, že pri
existencii predmetného plota s bránou nebude plnohodnotný prejazd touto trasou k podnikateľským
objektom žalovaného 1/ možný. Žalovaní vo svojich tvrdeniach odôvodňujú potrebu zriadenia vecného
bremena práve tým, že bez neho nie je možné vojsť kamiónom do existujúceho oplotenia (vyjadrenie

PZ žalovaných na pojednávaní dňa 09.01.2024).

17. Priamo z tvrdení žalovaných je zrejmé, že nimi žiadané vecné bremeno je potrebné len preto,
aby mohlo byť zachované oplotenie zriadené žalovaným 1/. To, že hlavnou technickou prekážkou
prejazdu vozidiel v danej časti je existujúce oplotenie, a že jeho odstránením by mal žalovaný 1/

zabezpečený bezproblémový prístup aj kamiónmi, konštatoval aj znalec G. A. na pojednávaní dňa
23.06.2022. Ako bolo uvedené, toto oplotenie však neprebieha uvažovanou vlastníckou hranicou,
ale naprieč novovzniknutým pozemkom pre žalovaného 1/. Uvedená skutočnosť značne znižuje
význam daného oplotenia oproti situácii, kedy by jeho trasovanie ležalo na vlastníckej hranici. Pre
posúdenie dôvodnosti požiadavky žalovaných na zriadenie vecného bremena k novovzniknutému

pozemku žalobcu je potom rozhodujúce porovnanie do akej miery možno po žalobcovi spravodlivo
žiadať strpenie vecného bremena k novovzniknutému pozemku, ktorý mu má byť prikázaný oproti
tomu, do akej miery možno po žalovanom 1/ spravodlivo žiadať, aby posunul plot, ktorý po reálnom
rozdelení veci, s ktorého geometriou žalovaní súhlasia, bude prebiehať naprieč pozemkom žalovaného
1/. Odvolací súd sa v riešení tejto otázky jednoznačne prikláňa k záveru, že zaťaženie pozemku

vecným bremenom práva prejazdu je podstatne závažnejším zásahom do práv vlastníka pozemku,
ako požiadavka na presunutie oplotenia z polohy naprieč pozemkom žalovaného 1/ na vlastnícku
hranicu jeho pozemku. Vecné bremeno je v zásade trvalým obmedzením vlastníka v užívaní veci, zatiaľ
čo oplotenie predstavuje drobnú stavbu s limitovanou dobou životnosti. Pokiaľ sa zároveň nachádzamimo vlastníckej hranice, nenapĺňa voči časti pozemku „za oplotením“ jednu zo základných funkcií
oplotenia, a to je ochrana vlastníctva. Preto požiadavku na zmenu trasovania takéhoto oplotenia je
potrebné jednoznačne uprednostniť pred požiadavkou na strpenie vecného bremena požadovaného

žalovanými. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanými požadované vecné bremeno pri
vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva nezriadil a spoločný pozemok bez ďalšieho iba reálne rozdelil.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nerozhodol v rozpore s ustanovením § 142 ods.
3 posledná veta OZ, pretože účelom tohto ustanovenia je ochrana práv tretích osôb a nie samotných
spoluvlastníkov.

18. Bez ohľadu na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku by nezriadenie vecného bremena
požadovaného žalovanými však odôvodňovali už samotné tvrdenia, ktoré žalovaní prezentovali v konaní
pred súdom prvej inštancie. Žalovaní totiž v konaní pred súdom prvej inštancie k prístupu kamiónov
k podnikateľskému objektu žalovaného 1/ na otázku súdu uviedli, že pozemok žalovaného 1/ parc.
CKN č. 1425/17 má tvar písmena „L“ a kamióny sa na túto plochu, kde sú odstavené nedostanú cez

jestvujúce parkovacie miesta, ale zo zadnej časti budovy vo vlastníctve žalovaného 1/. Otázka súdu
pritom vychádzala z obrazovej prílohy č. 3 a 5 znaleckého posudku č. 5/2022 G. A. (č. l. 287 a 289). Je
teda zrejmé, že už samotné tvrdenia žalovaných prezentovali existenciu aj iného kamiónového prístupu
do podnikateľského objektu žalovaného 1/ než len cez spoločný pozemok. Táto okolnosť vylučuje
zriadenie vecného bremena požadovaného žalovanými definitívne.

19. Čo sa týka odvolania žalovaných do výroku o trovách konania, v tejto časti bolo ich odvolanie
čiastočne dôvodné. Hoci súd prvej inštancie rozhodol žalobcom požadovaným spôsobom, a to reálnou
deľbou pozemku s dodržaním princípu tvarov novovzniknutých pozemkov, tak ako navrhoval žalobca
v žalobe, geometria tvarov delenia spoločného pozemku podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie je

diametrálne odlišná od geometrie tvarov navrhnutých v žalobe na základe geometrického plánu č.
35/2017 Ing. I. (č. l. 49). Otázka tvarov novovzniknutých pozemkov bola pritom v konaní jednou
z podstatných. Vzhľadom na to nemožno žalobcu považovať v konaní za úspešnejšieho ako žalovaných,
ale úspech strán sporu bol porovnateľnou mierou len čiastočný. Odvolací súd preto napadnuté
rozhodnutie vo výroku V. o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že na základe ust. § 255 ods.

2 CSP nemá žiadna zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

20. Považujúc strany sporu za v zásade rovnako úspešné, zmenil odvolací súd aj rozhodnutie súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania štátu (výrok VI.), tak aby rozdelenie povinnosti náhrady trov štátu
medzi strany sporu zodpovedalo uvedenému pomeru úspechu strán vo veci.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP
vspojenís§255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníbolzhľadiska vecisamej plneúspešnýžalobca,preto
mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu
100 %.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).