Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12C/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124210964
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124210964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne A. B., B. C., nar.

XX.XX.XXXX, B. D. XX, XXX XX E., F., právne zast. Advokátskou kanceláriou VARMUS, s.r.o.,
Palárikova č. 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému G. C., nar. XX.X.XXXX, 023 55
Vysoká nad Kysucou č. 65, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť v katastrálnom území C. F. H., okres Čadca,
zapísanú na LV č. XXXXX a to rodinný dom č. súp. XX, postavený na pozemku parcelné č. 499, v lehote
do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobkyňa voči označenému žalovanému domáhala uloženia povinnosti
žalovanému vypratať nehnuteľnosť v katastrálnom území C. F. H., okres D., zapísanú na LV č. XXXXX
a to rodinný dom č. súp. XX, postavený na pozemku parcelné č. 499, v lehote do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku tak, ako sú označené vo výroku tohto rozsudku, vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, ktorú nehnuteľnosť napriek jej výzve o vypratanie a odovzdanie žalovaný bez právneho titulu
neoprávneneužívaa zasahujedovlastníckehoprávažalobkyne–právnymtitulomochranyvlastníckeho
práva podľa ust. § 123 a § 126 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Obč. zák.“). Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje,
nevhodne a neprimerane sa práva voči svojej matke A. C., ktorá v rodinnom dome býva titulom práva
vecného bremena. Výzvou z 8.2.2024 bol žalovaný vyzvaný na ukončenie užívania predmetného
rodinného domu, odsťahovanie sa a odovzdanie kľúčov. Žalovaný túto výzvu ignoroval.

2. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojila žalobkyňa ako dôkazy výpis LV č. XXXXX, kde
je sporná nehnuteľnosť evidovaná, výzvu z 8.2.2024 adresovanú žalovanému právnym zástupcom

žalobkyne, doklad o prevzatí listu žalovaným dňa 12.2.2024.

3. Súd po úhrade súdneho poplatku doručil žalovanému žalobu spoločne s prílohami ako i procesným
poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Listiny prevzal žalovaný dňa 23.12.2024, na výzvu súdu
nereagoval, vyjadrenie nedoručil. Súd nariadil vo veci pojednávanie na ktoré predvolal strany sporu.
Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobkyne, nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť
písomne ospravedlnil listom doručeným súdu 27.2.2025 s tým, že má novú prácu a nedostane voľno,

súhlasil s rozhodnutím súdu. Za splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP súd vo veci
rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

4. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu.5. Vo vzťahu k bremenu tvrdenia a dôkazu súd uvádza, že žalobkyňa splnila povinnosť nielen tvrdenia
ale i dôkazov. Do ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri

rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať
k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v
akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť,
že tento spor nie je sporom, kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex
offo), nakoľko jednoznačne je potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen

žalobkyne ale i žalovaného pre zabezpečenie rovnakého prístupu. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010, dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia

dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

6. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou v cit. žalobe a z obsahu k nej pripojených listinných dôkazov
(vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o výlučnom vlastníckom práve žalobkyne v príslušnom katastri
nehnuteľností vo vzťahu k rodinnému dom č.s. 65 na LV XXXXX v k. ú. C. F. H., s ťarchou – vecným
bremenom v prospech A. C. – ako v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon - v znení

neskorších predpisov hodnoverných údajov katastra až dokiaľ nebude preukázaný opak), na jednej
strane vyplývalo jej výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti – rodinnému domu a usudzujúc zo
samotnej skutočnosti podania žaloby a nerozporovania nároku žalovaným i pravdivosť jej skutkového
tvrdenia o tom, že sporné nehnuteľnosti užíva žalovaný bez právneho dôvodu a sú splnené podmienky
pre poskytnutie navrhovanej súdnej ochrany titulom ust. §§ 123 a nasl. Obč. zák.. Preto súd, majúc za

to, že žalobkyňa pri podaní žaloby dostatočne osvedčila všetky rozhodujúce skutočnosti. Súd v danom
prípade poukazuje i na ust. § 151 ods. 1 CSP, kedy považoval skutkové tvrdenia strany za nesporné
a teda nevykonával o nich dokazovanie. Žalovaný tak v tomto sporovom konaní neuniesol dôkazné
bremeno, nárok žalobkyne žiadnym spôsobom nespochybnil a tak žalobkyni ako vlastníkovi preto patrí
v plnom rozsahu právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do výkonu jeho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, vrátane práva domáhať sa jej vypratania žalovaným, ktorý ju po tom, ako odmietol
ich vypratanie a odovzdanie v zmysle ust. § 126 ods.1 Obč. zák. (po výzve žalobkyne listom zo dňa
8.2.2024 na vypratanie a vysťahovanie domu) užíva bez právneho dôvodu. Preto súd žalobe vo veci
samej v súlade s jeho petitom vyhovel v celom rozsahu.

7. O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP, nakoľko mala žalobkyňa v plnom (100%) rozsahu úspech. O
konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku v stanovenej lehote 60 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.