Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119203645
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119203645.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobcuQ.G.,bytomV.,X.XXXX/X,zastúpeného
advokátkou JUDr. Monikou Marianovič, Košice, Urbánková 1526/6, proti žalovanému Porsche Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 31 341 483, zastúpenému JUDr. Elenou Štefančíkovou, Bratislava, advokátka so

sídlom v Bratislave, Veternicova č. 1, o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp 46/2019 - 157 zo
dňa 03.09.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. až VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol:

„I. Žalobu o určenie že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a
žalovanýmzodňa22.7.2014 aZmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXuzatvorenámedzižalobcom
a žalovaným dňa 22.1.2015 sú neplatné, zamieta.

II. Súd určuje, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.7.2014 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.1.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

III. Konanie v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 430,98 €, zastavuje.

IV. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi sumu 2.712,82 € titulom bezdôvodného obohatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný uskutočniť prevod osobného motorového vozidla zn. K. B. R. D. A., B.: I rok
výroby XXXX, farba čierna metalíza, na žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

VI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50 %.“

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
22.07.2014 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
dňa 22.01.2015 sú neplatné, alternatívne, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.07.2014 a Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.01.2015 súbezúročnéabezpoplatkov.Zároveňsadomáhalvočižalovanémuvydaniabezdôvodnéhoobohateniavo
výške 3.143,80 eur, ako aj určenia povinnosti pre žalovaného uskutočniť bezodplatný prevod osobného
motorového vozidla na žalobcu.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
22.07.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, pričom z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný (v
zmluve označený ako veriteľ) poskytol žalobcovi (v zmluve označený ako klient, spotrebiteľ/kupujúci)
úver vo výške 18.849,60 eur na financovanie osobného motorového vozidla zn. K. B. R. - D. A., farba

čierna metalíza, číslo karosérie - B.: I rok výroby XXXX. Kúpna cena predmetu financovania bola
stanovená na 23.562 eur a vopred bola uhradená časť kúpnej ceny 4.712,40 eur (20 % kúpnej ceny).
Úroková sadzba je označená ako 0,00 % ročne, spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy 565,49
eur (3 % z úveru). RPMN bola stanovená vo výške 11,96 %, priemerná RPMN činila 15,37 %, doba
splácania v mesiacoch je 6 mesiacov a mesačné poistné - Škoda poistenie je stanovené na 100,60 eur.
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.01.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (Dodatok k

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 22.07.2014), v ktorej je uvedená kúpna cena zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX je vo výške 18.849,60 eur, zostatok istiny úveru v rovnakej
výške, úroková sadzba je už stanovená na 8 % ročne, spracovateľský poplatok je 0 eur, RPMN vo
výške 17,92 %, priemerná RPMN vo výške 12,84 %, doba splácania v mesiacoch je 72 mesiacov a
mesačné poistné - Škoda poistenie je stanovené na 101,10 eur. V tejto druhej spotrebiteľskej zmluve,

resp. v dodatku je v spodnej časti označenej ako „Dohodnuté zmluvné vzťahy“ okrem iného uvedené,
že „Zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až
po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom“. Toto isté ustanovenie
je uvedené aj v prvotne uzavretej zmluve. Z Návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že predmetné motorové
vozidlo bolo poistené cez Škoda poistenie od 27.07.2017, kde mesačné poistné predstavovalo sumu

100,60 eur. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo
preberajúcemu (žalobcovi) odovzdané 22.07.2014. Z upomienky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi
týkajúcej sa zmluvy č. XXXXXX (druhá v poradí uzavretá zmluva) vyplýva, že žalovaný sa dožadoval
nedoplatku na splátkach počnúc istinou k 09.05.2019 s príslušenstvom (úrok, poistenie, poplatky). Z
Potvrdenia zamestnávateľa vydaného pre žalovaného z 23.07.2014 vyplýva, že žalobca bol v postavení

zamestnanca spoločnosti SBS SHIELD, s.r.o. s príjmom vo výške 370 eur mesačne, z ktorého podľa
tejto obchodnej spoločnosti nie sú zrážané žiadne čiastky.

4. K obligatórnym náležitostiam úverovej zmluvy uviedol, že predmetná spotrebiteľská zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j) zákona č. 129/2010 Z. z., a to neuvedenie

adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, rovnako tak
neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, je
nutné tieto zmluvy považovať za bezúročné a bez poplatkov. Súd prvej inštancie k zamietavému výroku
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere síce posúdil ako bezúročné a

bezpoplatkov,avšakideozmluvyplatné,pretovtejtočastižalobenevyhovel.Vzhľadomnaprávnyzáver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov žalobca mal žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru
t. j. 18.284,11 eur, a keďže doposiaľ na úver zaplatil sumu vo výške 20.996,93 eur, na strane žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.712,82 eur. K petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal uskutočniť
bezodplatný prevod predmetného motorového vozidla zo strany žalovaného na žalobcu súd uviedol,

že v oboch zmluvách v spodnej časti označenej ako Dohodnuté zmluvné vzťahy je uvedené: „Zmluvné
strany sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po úplnom
zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom“. Keďže kúpna cena bola stanovená
v sume 18.849,60 eur a žalobca zaplatil žalovanému 20.996,93 eur, malo na kupujúceho prejsť aj
vlastnícke právo, teda kupujúci okamihom zaplatenia mal byť vlastníkom predmetného motorového

vozidla. Nakoľko tomu tak v čase rozhodovania súdu nie je, súd V. výrokom rozsudku žalobe aj v tejto
časti vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti výrokom II. až VI. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový
stav neobstojí. Uviedol, že adresa predávajúceho ako náležitosť úverovej zmluvy podľa ust. § 9 ods.2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedená priamo v záhlaví oboch uzavretých zmlúv.
Termín poslednej splátky bezpochyby predstavuje termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a čo sa týka uvedenia všetkých predpokladov

použitých na výpočet RPMN, uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby tieto boli
označované ako „predpoklady pre výpočet RPMN“. Súčasťou žalobcom uhradenej sumy je aj poistenie
samotného vozidla, ktoré si žalobca individuálne dohodol s tretím subjektom a mal záujem uhrádzať ho
spolu s poskytnutým úverom. Poistenie financovaného vozidla vo výške 101,10 eur uhrádzal žalobca
v súlade s platnou legislatívou, pričom toto netvorí súčasť spotrebiteľského úveru. Žalobcom uhradená

suma vo výške celkom 20.996,93 eur bola tvorená nie len úhradami poskytnutého úveru, ale aj úhradami
poistného motorového vozidla, ktoré nebolo súčasťou poskytnutého úveru, preto nie je možné takto
prijatépeňažnéprostriedkyzapočítaťsvojvoľnenaúhraduposkytovanéhoúveru.Nazákladeuvedeného
pre vznik a vydanie bezdôvodného obohatenia neboli splnené zákonné predpoklady. V ďalšom uviedol,
že jednorazový spracovateľský poplatok netvorí súčasť istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
preto nie je možné akceptovať záver súdu, že ktorým od výšky skutočne poskytnutého úveru odčítal

tento poplatok z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Dohodnutý záväzok nebol uhradený tak,
ako to bolo dohodnuté v pokračujúcej zmluve, preto nie je dôvod na uloženie povinnosti žalovanému
ako legitímnemu vlastníkovi motorového vozidla, aby uskutočnil vopred vlastnícke právo k danému
vozidlu na žalobcu. Záväzok žalobcu by nebol splnený ani za pripustenia hypotézy o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutej finančnej služby, keďže rozdiel medzi žalobcom uhradenou sumou

a sumou uhradeného poistenia nedosahuje výšku poskytnutého úveru. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamieta.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na ust. § 7 ods. 1, 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 a nález

Ústavného súdu ČR III. ÚS 4129/18, pričom uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zároveň citoval ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. K termínu konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že údaj o počte splátok nie je postačujúci,
keďže termín konečnej splatnosti má byť uvedený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom. Preto

považoval záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za správny. Preto vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.712,82 eur, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Zároveň má
žalobca nárok na prevod predmetu úverovej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Žalovaný v replike uviedol, že súdu predložil potvrdenie preukazujúce príjem žalobcu. Uzavretie
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, t.j. Dodatok k pôvodnej zmluve nepredstavuje novú
zmluvu, na základe ktorej by žalovaný poskytol žalobcovi nový úver a rovnako nepredstavuje ani
dohodu o navýšení pôvodne poskytnutého úveru. V ďalšom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
v odvolaní, týkajúcu sa konečnej splatnosti zmluvy, ako aj poistenia vozidla a záveru o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti, pričom dodal, že rozdiel medzi žalobcom uhradenou sumou a sumou uhradeného
poistenia motorového vozidla nedosahuje ani výšku poskytnutého úveru. Žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, na základe čoho mala byť žaloba v celom rozsahu
zamietnutá.

9. O takto podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom z 22.03.2023
č.k. 2CoCsp 22/2022 - 214. Týmto rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II.
až VI. a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Odvolací súd mal za zistené, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom

vznikol spotrebiteľský vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo
dňa 22.07.2014, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb. Práve v § 7
ods. 1 predmetného zákona je upravená povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda vziať
zreteľ najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem

spotrebiteľa a prípadne aj účel tohto úveru. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá,
zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade,
ak dôjde k hrubému porušeniu, § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľabezúročnosťou a bez poplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania

väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver ako tomu v skutočnosti je.

11. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou
starostlivosťou, pričom neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej
definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník

veriteľovi uviedol, teda vyžaduje sa overenie príjmov a výdavkov spotrebiteľa, a to aspoň na základe
podloženia potvrdenia zamestnávateľa dlžníka o výške jeho príjmov, ako aj preukázanie základných
výdavkov dlžníka, t.j. výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb. Taktiež kľúčovým pri
skúmaní bonity klienta je aj využívanie verejne dostupných informácií, ako napr. štátom zverejňovaných
údajov o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

12. V tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, ktoré sa vyznačujú
okrem iného aj takým špecifikom, že v súlade s § 295 ods. 1 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a taký dôkaz aj bez návrhu obstará

alebo zabezpečí. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím

zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23.

13. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalovaného ako veriteľa požadovať preukázanie

bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalovanom ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje
povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie predložil potvrdenie zamestnávateľa SBS Shield, s.r.o.,

listinu žalovaného, ktorou upozorňuje žalobcu na blížiaci sa koniec doby splácania určenej v pôvodnej
zmluve a potrebu zvolenia si niektorého z predkladných možností pokračovania financovania, pričom sa
vyjadril, že poukazuje aj na listinu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru“, ktorá je
súčasťou spisu, a v ktorej žalobca písomne potvrdil, že nemá okrem svojej osoby žiadnu inú vyživovaciu
povinnosť.

15. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií

a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. 24. V tejto
súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190)
posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľana úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 Smernice 2008/48, t.j. preveriť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý
je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak

by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej). 25. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa
kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom

konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu
žalobcu náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

16. Veriteľ tvrdil a v konaní aj preukazoval, že bonitu klienta zisťoval na základe údajov poskytnutých
mu žalobcom v žiadosti o úver, pričom predložil potvrdenie spoločnosti SBS Shield, s.r.o. vystavené pre
žalovaného, v ktorom sa uvádza, že čistý príjem žalobcu je vo výške 370 eur, z ktorého však nevyplýva

to, či ide o trvalý pracovný pomer, ani trvanie pracovného pomeru. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobca
nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného však nemožno dospieť k záveru, že veriteľ zisťoval
žalobcove výdavky vo väčšom meradle ako je uvedené v žiadosti o poskytnutie úveru.

17. Odvolací súd mal za to, že žalovaný síce zhromaždil o žalobcovi isté množstvo informácií, tieto

však dostatočne nevyhodnotil. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný
obraz o platobnej schopnosti žalobcu, nakoľko minimálne vôbec nepoznal pravidelnú výšku jeho
výdavkov.

18. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe

považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaný
skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre
posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

19. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať len ako posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa spôsobujúci bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 ZosÚ).

20. Vychádzajúc z ust. § 7 ZoSÚ, je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie
skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.
j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalobcu náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 7 ZoSÚ. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými

sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a
o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Veriteľ v
zmysle ust. § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe

informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100

% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr.
dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie.

21. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi

na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keďv závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje
(rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).

22. Za tohto stavu odvolací súd konštatoval, že v konaní žalovaný riadne nepreukázal splnenie si

povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej
dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková,
sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalovaný resp. jeho právny predchodca)
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

23. Odkazujúc na vyslovené závery vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému len sumu reálne

poskytnutého úveru, t.j. vo výške 18.284,11 eur. Z prehľadu prijatých splátok (č.l. 86) vyplýva, žalobca
uhradil na predmetný úver sumu spolu vo výške 20.996,93 eur, preto strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.712,82 eur. Preto správe rozhodol súd prvej inštancie, ak určil
spotrebiteľský úver na základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22.07.2014 a zmluvy č. XXXXXX zo
dňa 22.01.2015 za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho vzniklo na strane žalovaného k

bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.712,82 eur. Keďže zo zmluvy vyplýva, že vlastnícke právo k
predmetu financovania prejde nakupujúceho po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jaj splátok
s príslušenstvom, správny je aj výrok V. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu uvedenému v tomto výroku na
žalobcu. Zároveň správny je aj výrok o trovách konania.

24. V napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. až V., ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
(výrok VI.), odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil na základe vyššie uvedených záverov (§
387 ods. 1, 2 CSP). Výrok o náhrade trov konania zodpovedá výsledku konania i ustanoveniam CSP,
ktoré pre ten účel súd prvej inštancie použil.

25. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré vyvodil z ust. § 420
písm. f) CSP. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 10.03.2025 č.k. 7Cdo
137/2023 - 287 a rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.03.2023 sp. zn. 2CoCsp 22/2022 zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uznesenie dovolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2025.

26. V dôsledku tejto situácie odvolací súd opätovne preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. až VI. v zmysle zásad vyjadrených v § 160/2015 Zb.
Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je opodstatnené.

27. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nezaujal relevantné stanovisko k zásadnej
argumentácii žalovaného, podľa ktorej celková suma uhradená žalobcom na účet žalovaného v sebe
zahŕňala úhrady z dvoch právnych titulov, a to úhradu spotrebiteľského úveru, ako aj úhradu poistenia

vozidla. V odôvodnení rozhodnutia odpoveď na túto právnu argumentáciu absentuje.

28. Spornou je tak určenie rozsahu výšky bezdôvodného obohatenia, ako ju ustálil súd prvej inštancie,
so zreteľom na predtým vyjadrenú právnu argumentáciu žalovaného v zmysle tom, že celková suma
uhradená žalobcom na účet žalovaného v sebe zahŕňala úhrady zo spomínaných dvoch právnych

titulov,atoúhraduspotrebiteľskéhoúveruaúradupoisteniavozidla.Chýbajúcaargumentácianastolenej
právnej problematiky spočíva v súdom prvej inštancie odôvodňovaní tvrdenej výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorá má významný vplyv nielen na určenie vzniku bezdôvodného obohatenia, ale aj na
oprávnenosť uloženej povinnosti previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu zo žalovaného na
žalobcu. Podľa žalovaného celú uhradenú sumu žalobcom v rozsahu 20.996,93 eur nebolo možné

započítať svojvoľne, výlučne na úhradu žalovaným poskytnutého úveru, keď suma bola tvorená aj
úhradami poistného pre účely poistenia tohto motorového vozidla.29. V dôsledku tejto situácie odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu, a
teda vo výrokoch II. až VI., zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v rozsahu zrušenia
mu vrátil vec na ďalšie konanie, tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.

30. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie v súvislosti so žalobcom uplatnenými nárokmi dôsledne
vyporiada s vyššie naznačenou právnou argumentáciou žalovaného, ktorá môže mať vplyv na
určenie rozsahu výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiacej povinnosti previesť
vlastnícke právo k motorovému vozidlu v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní svoje

rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP.

31. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).