Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Vyd/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422200545
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4422200545.8

Uznesenie

- 1 -

- 22 -
10Vyd/1/2022
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateliek: v 1. rade: A. B., C. D., narodená X.X.XXXX,

rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Bratislava -Petržalka, štátna občianka SR, v 2. rade: E. F., C.
D., narodená X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Nové Zámky, Šoltésovej 2820/14,
v 3. rade: G. D., C. D., narodená X.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Nové Zámky
Koralova 40, navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade právne zastúpené: JUDr. Ema Zacharová, advokát
s.r.o. H. D. XXXX/X, I. A., IČO: 47 237 023 a pri ďalších účastníkoch konania: v 1. rade: J. B., C.
B., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, B., v 2. rade: G. D., C. D. - správca Slovenský

pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO 17 335 345, v 3. rade: K. D. (ded. po L. a D. C. C.) -
správca Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO 17 335 345, v 4. rade: M. N., C. D.
- správca Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO 17 335 345, v 5. rade: J. O., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. - B. O., A. P. XXXX/X, v 6. rade: G. D. (mal. ded. po K.) - správca
Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO 17 335 345, v 7. rade: C. Q., C. Q., narodený
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. O. XXX, R., v 8. rade: K. M., C. M., narodený XX.XX.XXXX, P. XXXX/XXX,

L., v 9. rade: S. P., C. P., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, P., v 10. rade: I. P., C. D.,
narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XXXX/X, P., ďalší účastníci konania v 5., 7., 8., 9. a v 10. rade
právne zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36,
IČO: 47 258 250, v 11. rade: T. M. D., C. D., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I., J. U. X, v 12. rade:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8 - ako správca lesného
pozemku, IČO: 36 038 351, v 13. rade: Slovenský pozemkový fond, 817 15 Bratislava, Búdkova 36,

IČO: 17 335 345, v 14. rade: K. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/XX, B. v 15. rade:
K. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, B., v 16. rade: L. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, B. o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

- 1 -

- 21 -
10Vyd/1/2022

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhrad trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

- 1 -- 21 -
10Vyd/1/2022
1.1 Navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade (ďalej aj navrhovateľky) doručili Okresnému súdu Nové Zámky

dňa 07.02.2022, kedy bolo začaté konanie v tejto veci, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
k nehnuteľnostiam ( ďalej aj návrh ) nachádzajúcim sa v obci B., katastrálne územie ( ďalej aj k.ú. )
Komjatice, ktoré vznikli na základe geometrického plánu číslo 247/2022 na určenie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam parcelné číslo 1009/3, 1009/6 zo dňa 02.10.2022, ktorý vyhotovil J. D. a úradne overil
Okresný úrad Nové Zámky katastrálny odbor dňa 18.10.2022 pod číslom 1549/22 a to k novoutvorenej

parcela C-KN 1009/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 126m2, ktorá vznikla odčlenením dielu
1 vo výmere 15m2 od E-N parcely číslo 806/1, odčlenením dielu 4 vo výmere 35m2 od E-N parcely
číslo 1009/3 a odčlenením dielu 5 vo výmere 76m2 od E-N parcely číslo 1009/4 a k novoutvorenej
parcela C-KN 1009/6 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 95m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 2
vo výmere 14m2 od E-N parcely číslo 806/1 , odčlenením dielu 3 vo výmere 64m2 od E-N parcely číslo
1009/3 a odčlenením dielu 6 vo výmere 17m2 od E-N parcely číslo 1009/4 ( ďalej aj citované, označené,

predmetné nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti ).

1.2 V návrhu uviedli, že ich právni predchodcovia, starí rodičia Kanásoví, už v roku 1934 stavali rodinný
dom na pozemkoch, ktoré kúpili, následne v roku 1971 bol vypracovaný výkaz plôch ku geometrickému
plánu na rozdelenie parciel, z ktorého má vyplývať, že parcely v novom stave číslo 2887/1 záhrada

vo výmere 4a 50m2 a parcela 2890/1 zastavaná plocha vo výmere 7a 4m2 (dom č.p. 722 a dvor)
pripadli do vlastníctva rodičov navrhovateliek K. D. a manželky G. C. B.. K nadobudnutiu predmetných
nehnuteľností do vlastníctva K. a G. D. malo prísť na základe toho, že títo pozemky nerušene a
dobromyseľne mali užívať v čase nadobudnutia účinnosti zákona 509/1991 Zb., teda k 1.1.1992, a to od
roku 1971; občiansky zákonník v znení účinnom k 1.1.1992 upravuje možnosť vydržania vlastníckeho

práva k pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona započítaním predchádzajúcej doby oprávnenej držby
držiteľa pozemku. Navrhovateľky mali nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo ku dňu smrti svojich
rodičov, teda ku dňu smrti K. a G. D.: K. D. zomrel XX.XX.XXXX a G. D. zomrela XX.XX.XXXX. Deň
05.01.2019 označili za deň, kedy mali nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo, keďže pri dedení sa
vlastníctvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a zároveň mali za to, že najneskôr vlastnícke právo

nadobudli ku dňu smrti rodiča, ktorý zomrel neskôr.

2. K návrhu boli pripojené listy vlastníctva číslo ( ďalej aj LV č. ) 5171, 3781 a 3670, všetko k.ú.
a obec Komjatice, geometrický plán, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/61/2017-30 zo
dňa 11.09.2017, kópia katastrálnej mapy, žiadosti a oznámenia, kúpnopredajná smluva, uznesenie

Okresného súdu Nové Zámky Č.d. 1638/1930 zo dňa 23.06.1930, notárska zápisnica, výkaz plôch,
odpoveď obce Komjatice, potvrdenie obce Komjatice, vyhlásenia, čestné prehlásenia, čestné vyhlásenia
a listiny.

3.1.1 Na LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Komjatice je vedená stavba, a to na pozemku parcelné

číslo 2890/1 rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateliek v 1. až v 3. rade, a to pri každej v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku. Za titul
nadobudnutia je uvedené právoplatné uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/61/2017-30 Dnot.
26/2017 zo dňa 11.09.2017, ktoré bolo vydané v dedičskej veci po poručiteľovi K. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý 28.12.2016, naposledy bytom B., I. XXX/X.

3.1.2 Na LV č. XXXX katastrálne územie a obec Komjatice je vedená parcela registra „E“ evidovaná
na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 Orná pôda o výmere 682 m2, ktorá sa uvádza
v podielovom spoluvlastníctve 16 podielových spoluvlastníkov.
Každá z navrhovateliek v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade má spoluvlastnícky podiel po 35/540 k celku;

titulom nadobudnutia je právoplatné uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/61/2017-30 Dnot.
26/2017 zo dňa 11.09.2017.
Ďalšia účastníčka konania v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou 7/180 k celku na základe osvedčenia
o dedičstve 8D/558/2012 Dnot. 284/2012 zo dňa 04.04.2013.
Ďalší účastníci konania v 2. rade, v 3. rade, v 4. rade a v 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý

v spoluvlastníckom podiele 7/180 k celku na základe titulu nadobudnutia č.d. 2306/1911.
Ďalšia účastníčka konania v 5. rade je podielovou spoluvlastníčkou 1089/5184 na základe uznesenia
12D/725/2022-43 Dnot. 201/2022 zo dňa 14.12.2022.Ďalší účastník konania v 7. rade, je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1089/5184
k celku, ďalší účastník konania v 8. rade je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele
330/5184 k celku a ďalší účastník konania v 9. rade je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom

podiele 132/2592 k celku. Ich titulom nadobudnutia je uznesenie o dedičstve 16D/154/2020-36 zo dňa
16.06.2020 a uznesenie 12D/154/2020 právoplatné dňa 08.09.2021.
Ďalšiaúčastníčkakonaniav10.radejepodielovouspoluvlastníčkouvspoluvlastníckompodiele66/5184
k celku na základe uznesenie 12D/154/2020 právoplatné dňa 08.09.2021.
Ďalší účastník konania v 14. rade, je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 165/5184

k celku, na základe uznesenia 16D/847/2022-31, Dnot. 252/2022 zo dňa 22.05.2023.
Napokon ďalší účastníci konania v 15. rade a v 16. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
v spoluvlastníckom podiele každý po 165/10368 k celku, na základe uznesenia 12D/614/2024, Dnot.
143/2024 právoplatné dňom 02.12.2024.

3.1.3 Na LV č. XXXX katastrálne územie a obec Komjatice sú evidované Parcely registra

„E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2312 Orná pôda o výmere 7236 m2, parcelné
číslo 2887/1 Orná pôda o výmere 453 m2, parcelné číslo 2936/170 Trvalý trávny porast o výmere 115
m2, parcelné číslo 4481/7 Orná pôda o výmere 5726 m2, parcelné číslo 4649/148 Trvalý trávny porast
o výmere 5902 m2 a parcelné číslo 4894/14 Orná pôda o výmere 5927 m2. Za výlučného vlastníka 1/1
k celku je zapísaný ďalší účastník konania v 11. rade, keď titulom nadobudnutia je osvedčenie N42/2006

zo dňa 09.03.2006.

3.2 Geometrickým plánom číslo 111/2021 na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam p.č. 2887/1,
2890/1, 2890/5, k.ú. B., ktorý vyhotovil AAAGeodet s.r.o., Attila Bédi dňa 12.11.2021, autorizačne overil
T. F. dňa 14.11.2021 a úradne overil Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor dňa 30.11.2021

pod číslom 1728/21, boli zamerané nasledovné novoutvorené parcely nachádzajúce sa v katastrálnom
území obce Komjatice:

- novoutvorená parcela C-KN 2887/1 záhrada vo výmere 450m2; táto novoutvorená parcela vznikla
odčlenením dielu 3 vo výmere 179m2 od E-N parcely 2887/1 a dielu 4 vo výmere 271m2 od parcely

E-N číslo 2890/1,

-novoutvorená parcela C-KN 2890/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 523m2; táto novoutvorená
parcela vznikla odčlenením dielu 1 vo výmere 285m2 od E-N parcely 2887/1 a dielu 5 vo výmere 238m2
od parcely E-N číslo 2890/1,

- novoutvorená parcela C-KN 2890/5 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 181m2; táto novoutvorená
parcela vznikla odčlenením dielu 2 vo výmere 8m2 od E-N parcely 2887/1 a dielu 6 vo výmere 173m2
od parcely E-N číslo 2890/1.

3.3 Nahliadnutím do kópie katastrálnej mapy bolo zistené, že novovytvorené parcely CKN 2887/1,
2890/1 a 2890/5 sa nachádzajú medzi parcelami č. 2932/79 a 2725/7.

3.4.1 Listom zo dňa 12.02.1935 P. B. oznámil Bernej správe Nové Zámky, že v dobe od 15. decembra
1929 do mája 1930 postavil v Komjaticiach rodinný dom s popisným číslom 567, pozostávajúci z jedného

bytu o dvoch izbách a jednej kuchyne, ktoré miestnosti boli špecifikované výmerou nepresahujúcou 80
m2. Požiadané bolo o oslobodenie od dane domovej a činžovej. K žiadosti mali byť priložené úradne
schválený plán, stavebné povolenie od Okresného úradu v Nových Zámkoch a obývacie povolenie.
Ďalším listom ešte zo dňa 26.08.1934 P. B. konštatoval, že dom bol v niektorých podrobnostiach do istej
miery od predostretých plánov postavený odlišne. V dôsledku toho predložil dva exempláre dodatočných

stavebných plánov.

3.4.2 Dňa 29.03.1930 bola uzatvorená kúpnopredajná smluva medzi predávateľmi L. N. s manželkou M.
N., C. D. komjatickými č.d. 222 a kupiteľmi P. B. s manželkou G. B., C. O. komjatickými č.d. nový dom.
Jej predmetom bol nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v pozemnoknižnom hárku obce Komjatice č.

922 ako parcela č. 2890/1 z katastrálnej parcely na ich mene (predávateľov) vedenú čiastku za ustálenú
kúpnu cenu 1 323,- Kč, ktorá bola ku dňu podpisu kúpnopredajnej smluvy vyplatená. Tento právny
úkon obsahuje vlastnoručné podpisy jeho účastníkov. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky Č.d.
1638/1930 zo dňa 23. júna 1930 nariadil intabulovať vlastnícke právo na 7/36 čiastku na meno L. N.a jeho manželky M. N., C. D. znejúcu vo vložke č. 922 obec Komjatice obsaženej nemovitosti titulom
kúpy v kúpnej cene 1 323,- Kč v prospech P. B. a jeho manželky G. C. O. v jednom pomere.

3.4.3 K návrhu bola pripojená ďalšia listina zo dňa 19.05.1939, ktorá obsahuje podpisy N. G., svedkov
P. F. a K. Q. a strojom vypísaný text adresovaný P. B., tesárskemu majstrovi v Komjaticiach, ktorého
obsahom je konštatovanie, že podľa ústneho dohodnutia bolo potvrdené, že gróf G. odpredal P. B. svoj
pozemok nachádzajúci sa podľa obytného domu za 200 Pgó, keď v tejto kúpnej cene sa rozumie celý
pozemok, ako sa teraz nachádza, t.j. v celom obsahu a čiastke. N. G. zároveň potvrdil, že uvedeného

dňa 19.05.1939 od P. B. obdržal závdavok 25 pgó a zbytok mal byť zaplatený potom, akonáhle nechajú
vyhotoviť definitívnu kúpnu zmluvu na notárskom úrade alebo u niektorého pravetára. Napokon k návrhu
bola pripojená aj ručne vypísaná listina, ktorá obsahuje potvrdenie, že zbytok kúpnej ceny 175 pengó
N. G. prijal od P. B., čím N. G. vznikla povinnosť zabezpečiť a na notárskom úrade podpísať zmluvu.

3.4.4 Notárska zápisnica Štátneho notárstva v Nových Zámkoch Nz 93/72, N 84/72 zo dňa 22.02.1972

obsahuje kúpnu zmluvu medzi odpredávateľmi L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. XX s manželkou M.
N., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. XX, P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. X s manželkou G. B.,
C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. X a kupujúcimi K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. X s manželkou
G. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. X, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v katastrálnom území
a obci Komjatice, vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX parcela č. 2890/1, a to v podiele 70/360

pri predávajúcich L. N. s manželkou M. N., C. D. a v podiele 35/360 a 35/360 pri predávajúcich P. B.
s manželkou G. B., C. O.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 21 394,- Kčs.

3.5 Podľa Výkazu plôch Správy geodézie a kartografie Bratislava, stredisko Nové Zámky zo dňa
31.05.1971 ku geometrickému plánu č. 762-023-3508-71 na rozdelenie parcely č. 2890, 2887 pre

obec a katastrálne územie B. boli podľa nového stavu za nového vlastníka – užívateľa označení K. D.
a manželka G. C. B. pri parcele č. 2887/1 záhrada o výmere 4 árov 50 m2 a parcele č. 2890/1 zastavaná
plocha o výmere 7 árov 4m2 s uvedením poznámky dom č. popisné 722, dvor.

3.6.1 Obec Komjatice odpoveďou zo dňa 04.07.2019 vydala stanovisko, podľa ktorého pozemok

s parcelným číslom 2887/1 o výmere 453 m2 a pozemok parcelné číslo 2890/1 o výmere 682 m2 užívali
viac ako 60 rokov G. a K. D. a podľa dohody spoluvlastníkov daň z nehnuteľnosti platila G. D., bytom
Nám. Gy. O. X, I. A..

3.6.2 Vyhlásením zo dňa 31.10.2019 H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X I. A., ako právny

nástupca po nebohom H. N., ktorý bol právnym nástupcom po nebohej M. N. uviedol, že nemá výhrady
k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere
682 m2, podiel M. N. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Vyhlásením zo dňa 04.11.2019 G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, I., ako právny nástupca po

nebohom H. N., ktorý bol právnym nástupcom po nebohej M. N. uviedla, že nemá výhrady k vzniku
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere 682 m2,
podiel M. N. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Vyhlásením zo dňa 04.11.2019 G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, I., ako právny nástupca po

nebohom H. N., ktorý bol právnym nástupcom po nebohej M. N. uviedol, že nemá výhrady k vzniku
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere 682 m2,
podiel M. N. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Vyhlásením zo dňa 05.11.2019 T. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., ako právny nástupca po

nebohom H. N., ktorý bol právnym nástupcom po nebohej M. N. uviedla, že nemá výhrady k vzniku
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere 682 m2,
podiel M. N. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Vyhlásením zo dňa 08.11.2019 K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. M. XXX, Q. G., V. C., ako právny

nástupca po nebohom H. N., ktorý bol právnym nástupcom po nebohej M. N. uviedol, že nemá výhrady
k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere
682 m2, podiel M. N. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.Vyhlásením zo dňa 07.11.2019 J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. XX uviedla, že nemá výhrady
k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere

682 m2, podiel J. B. v pomere 7/180 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Vyhlásením zo dňa 05.08.2020 Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XXX/XX uviedla, že nemá výhrady
k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere
682 m2, v pomere 132/2592 k celku, vydržaním v prospech navrhovateľky v 2. rade.

Vyhlásením zo dňa 19.11.2019 obec Komjatice uviedla, že nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce pri
vydržaní nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na LV č. XXXX parcely registra „E“
evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo 2890/1 orná pôda o výmere 682 m2, vydržaním
v prospech navrhovateľky v 2. rade.
Čestným prehlásením zo dňa 30.10.2020 G. W., bytom B., I. XX prehlásila, že jej susedia nebohí G.
a K. D., naposledy bytom B., I. X užívali a obrábali pozemok na tejto adrese výhradne sami, nikto iný sa

o tieto pozemky nezaujímal a neobrábal ich. V súčasnosti sa o ne starajú ich tri deti.
Čestné vyhlásenie C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX zo dňa 28.01.2022 obsahuje konštatovanie,
že jej sesternice, teda navrhovateľky v 1. až v 3. rade vyrástli v nehnuteľnosti v Komjaticiach na
Novozámockej 9, pričom C. M. vyrastala v susednom dome. Menovaná si vždy myslela, že rodičia
navrhovateliek sú vlastníkmi pozemkov, ktoré mali oplotené, nikdy nezaregistrovala spor o vlastníctvo

týchto pozemkov, ktoré boli zveľaďované a užívané. Menovaná má poznatky, že pozemky vlastnili už
aj starí rodičia, teda P. a G. B..
Podľa čestných prehlásení zo dňa 30.10.2020 K. O., bytom B., I. X a K. P., bytom B., I. XX prehlásili, že
ich susedia G. a K. D., bytom B., I. X užívali a obrábali pozemok výhradne sami a pred nimi ich rodičia.
Nikto iný sa o pozemky nezaujímal a v súčasnosti sa o ne starajú ich tri deti.

4. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10Vyd/1/2022-62 zo dňa 30.05.2022 (ďalej aj
vyzývacie uznesenie) súd vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci B., katastrálne územie B., ktoré vznikli
na základe geometrického plánu číslo 111/2021 na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam

p.č.2887/1, 2890/1, 2890/5, k.ú. B., ktorý vyhotovil AAAGeodet s.r.o., Attila Bédi dňa 12.11.2021,
autorizačne overil T. F. dňa 14.11.2021 a úradne overil Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor dňa
30.11.2021 pod číslom 1728/21 a to k novoutvorenej parcela C-KN 2887/1 záhrada vo výmere 450m2,
ktorá vznikla odčlenením dielu 3 vo výmere 179m2 od E-N parcely 2887/1 a dielu 4 vo výmere 271m2
od parcely E-N číslo 2890/1, k novoutvorenej parcele C-KN 2890/1 zastavaná plocha a nádvorie vo

výmere 523 m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 1 vo výmere 285m2 od E-N parcely 2887/1 a dielu 5 vo
výmere 238m2 od parcely E-N číslo 2890/1 a k novoutvorenej parcele C-KN 2890/5 zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 181m2, ktorá vznikla odčlenením dielu 2 vo výmere 8m2 od E-N parcely 2887/1
a dielu 6 vo výmere 173m2 od parcely E-N číslo 2890/1 a to v lehote do 31.12.2022.

5.1 Pôvodná ďalšia účastníčka konania v 5. rade M. B., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
P. B. O., A. P. XXXX/X, zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí konania. Právoplatným uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 12D/725/2022-43, Dnot. 201/2022 zo dňa14.12.2022 bolo potvrdené
nadobudnutie celého dedičstva jedinou dedičkou, a to J. O., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
Šurany, Kostolný Sek, Za školou 2806/6. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky

10Vyd/1/2022-168 zo dňa 19. decembra 2022 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s dedičkou po
M. B., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 02.08.2022, naposledy bytom P. - B. O., A. P. XXXX/X, teda
s J. O., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. – B. O., Za školou 2806/6.

5.2 Pôvodná ďalšia účastníčka konania v 10. rade Q. B., C. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B.,

P. XXX/XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, čiže po začatí konania. Právoplatným uznesením Okresného
súduNovéZámky16D/847/2022-31,Dnot.252/2022zodňa22.05.2023bolaschválenádohodadedičov
o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo nadobudli dedičia K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. XXXX/
XX a K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XXX/XX. S. K. B. následne zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 12D/614/2024-28, Dnot. 143/2024 zo dňa

02.12.2024 bolo rozhodnuté o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo
nadobudli dedičia K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B., I. XXX/XX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt B., I. XXX/XX. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10Vyd/1/2022-293 zo dňa
20.februára2025vspojenísprávoplatnýmuznesenímOkresnéhosúduNovéZámky10Vyd/1/2022-307zo dňa 10. marca 2025 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s dedičmi po Q. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej 13.09.2022 a po K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému 02.09.2023, teda s K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. XXXX/XX, K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B., I. XXX/XX a L. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B., I. XXX/XX.

6.1 Dňa 15.11.2022 boli tunajšiemu súdu doručené námietky ďalších účastníkov konania v 5. rade,
v 7. rade, v 8. rade, v 9. rade a v 10. rade, teda J. O., C. B., C. Q., K. M., S. P. a I. P.. Uviedli, že
navrhovateľky preukázali vlastnícke právo k stavbe rodinného domu, no nemali osvedčiť predpoklady

ustanovené Občianskym zákonníkom pre vydržanie nehnuteľností. Predovšetkým bolo namietané, že
navrhovateľky nemali tvrdiť okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť o ich dobromyseľnosti, resp.
odobromyseľnostiichprávnychpredchodcov,máabsentovaťprávnyúkon,hociajneperfektný,zktorého
by mohli odvodzovať právny dôvod. Naopak, mali za to, že už z listín pripojených k návrhu malo vyplývať,
že predmetom prevodov mali byť iba spoluvlastnícke podiely (uznesenie č.d. 1638/1930, kúpnopredajná
smluva č.d. 1638/30, notárska zápisnica Nz93/72, N84/92 zo dňa 22.02.1972, výkaz plôch mal len

zachytávať užívateľa nehnuteľnosti). Ku dňu 05.01.2019 mali mať navrhovateľky vedomosť o tom, že
im predmetné nehnuteľnosti vlastnícky nepatria nielen podľa údajov v katastri nehnuteľností, ale aj
z dôvodu, že ich navrhovateľky mali vyhľadať so žiadosťou o zmenu zápisu údajov v rámci dodatočného
dedičského konania s prísľubom, že spoluvlastnícke podiely týchto sťažovateľov následne kúpia. Na
základe toho žiadali návrh zamietnuť.

6.2 Dňa 30.11.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie ďalších účastníkov konania v 2.,
3., 4. a v 6. rade, teda G. D., C. D., K. D., M. N., C. D. a G. D. ako neznámych vlastníkov
zo zákona zastúpených zákonným zástupcom, teda Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova
36, Bratislava. Zaujali stanovisko, podľa ktorého samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých

nehnuteľnostiach navrhovateľkami, resp. ich právnymi predchodcami nezakladá vznik vlastníckeho
práva. Súhlas zákonného zástupcu k vydržaniu je podmienený preukázaním právneho titulu, teda
právneho úkonu, na základe ktorého by nadobudli dotknuté nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky
aleboichprávnipredchodcovia.Slovenskýpozemkovýfondvkonečnomdôsledkuponechalrozhodnutie
na zvážení súdu.

6.3 Dňa 13.12.2022 boli tunajšiemu súdu doručené námietky ďalšieho účastníka konania v 11. rade,
teda Ing. Vladimíra Bencza. Namietal, že už v roku 2020 mali navrhovateľky osloviť telefonicky jeho
manželku s požiadavkou odstúpenia ním vlastnených nehnuteľností, s čím nesúhlasil a protinávrhom
navrholmožnosťodplatnéhoprevodu,kčomuvšakvkonečnomdôsledkunedošlo,pretožesanepodarilo

dohodnúť na výške odplaty. T. M. D. spochybňoval listinné dôkazy predložené navrhovateľkami
a preto žiadal, aby súd ich návrhu nevyhovel.

6.4.1 Podaním zo dňa 22. februára 2023 navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade zaslali tunajšiemu súdu
stanovisko k námietkam ďalších účastníkov konania v 5., 7., 8., 9. a v 10. rade, ktorým žiadali námietky

odmietnuť, pretože nemajú obsahovať náležitosti podľa § 359h ods. 3 písmeno h) C.m.p..

6.4.2 Podaním zo dňa 22. februára 2023 navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade zaslali tunajšiemu súdu
stanovisko k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu, ako zákonného zástupcu ďalších účastníkov
konania v 2., 3., 4. a v 6. rade. Predovšetkým zotrvali na svojich doterajších postojoch a žiadali,

aby podanie bolo vyhodnotené tak, že sa nejedná o námietky; v opačnom prípade žiadali námietky
uznesením odmietnuť.

6.4.3 Podaním zo dňa 22. februára 2023 navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade zaslali tunajšiemu súdu
stanovisko k námietkam ďalšieho účastníka konania v 11. rade T. M. D. s tým, že jeho námietky pre

absenciu náležitostí žiadali odmietnuť a okrem toho zotrvali na svojich doterajších postojoch.

6.4.4 Dňa 14.03.2023 bolo súdu doručené podanie ďalšieho účastníka konania v 11. rade, teda T. M.
D., ktorým zopakoval výhrady uvedené vo svojich námietkach a zdôraznil, že ho ako vlastníka nemožno
zbaviť vlastníckeho práva bez náhrady.

6.4.5 Dňa 14.04.2023 bolo súdu doručené podanie navrhovateliek v 1. rade až v 3. rade.
Navrhovateľky zotrvali na svojich postojoch a stanoviskách a jeho tvrdenia považovali za odporujúce
a účelové.7. Listom zo dňa 14. februára 2025 sa navrhovateľky v 1. rade až v 3. rade vyjadrili k otázke, či
sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po ich právnych predchodcoch nasledovne. Citované

nehnuteľnosti podľa ich vyjadrenia nemali byť v požadovanom rozsahu, teda v celosti, predmetom
dedičského konania po ich právnych predchodcoch, teda po ich rodičoch, ktorými sú K. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý 28.12.2016, naposledy bytom I. XXX/X, B. a G. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá 05.01.2019, naposledy bytom I. XXX/X, B..

8. Súd aj bez návrhu vykonal dokazovanie zabezpečením správ od obce Komjatice a Štátneho archívu
v Nitre, pracovisko Nové Zámky, ako aj listín z Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor.

9.1 Obec Komjatice podaním zo dňa 26.08.2025 oznámila, že v matričnej knihe pri zápise H. N., nar.
XX.XX.XXXX sú uvedení jeho rodičia ako otec – L. N., 26 ročný a matka M. D., 19. ročná. Tieto osoby
nie sú známe.

9.2 Štátny archív v Nitre, pracovisko Nové Zámky listom zo dňa 22.07.2025 oznámilo, že spisy č.d.
2306/1911 a č.d. 2657/1929 sa vo fonde Okresný súd Nové Zámky nenachádzajú.

9.3.1 Listina Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor Z – 1119/2006, v.z. 108/06 pozostáva

z návrhu na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech T. M. D., teda ďalšieho
účastníka v 11. rade, na základe pripojenej notárskej zápisnice N42/2006 Nz 9012/2006 NCR Is
8955/2006 zo dňa 09.03.2006 notárky G. E. X. so sídlom Nitra, Kupecká 16 o osvedčení vlastníckeho
práva vydržaním, okrem iného aj k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. a vedenej
na LV č. XXXX.

9.3.2 Listina Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor Z – 4137/2013, v.z. 498/13 predstavuje
osvedčenie o dedičstve 8D/558/2012 Dnot. 284/2012 zo dňa 04.04.2013 notárky JUDr. Jany Elzerovej
so sídlom v Nových Zámkoch v dedičskej veci po nebohej G. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá
18.11.2012, naposledy bytom I. XXX/XX, B. a podľa ktorého jedinou dedičkou bola J. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B., I. XXX/XX.

9.3.3 Listinu Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor Z 4094/2020, v.z. 518/20 tvorí právoplatné
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/154/2020-36, Dnot. 81/2020 zo dňa 16.06.2020
v dedičskej veci po poručiteľke P. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa 24.05.1982, naposledy bytom P.,

G. X. Dedičmi v pravom zmysle slova po nej sa stali pôvodná ďalšia účastníčka v 5. rade M. B., ďalší
účastníci konania v 7., 8., 9. rade a pôvodná účastníčka konania v 10. rade.

9.3.4 Listina Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor Z 7938/2021, v.z. 871/21 pozostáva
z právoplatného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 12D/154/2020-87, Dnot. 61/2020 zo dňa

08.09.2021 v dedičskej veci po poručiteľovi P. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 22.02.1978, naposledy
bytom L. XX, B.. Dedičmi v pravom zmysle slova sa stali pôvodné ďalšie účastníčka konania v 5. rade
a v 10. rade, ďalší účastníci konania v 7. rade, v 8. rade a v 10. rade.

9.3.5 Listina Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor Z 9320/2021, v.z. 947/21 činí právoplatné

uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/947/2020-57, Dnot. 255/2020 zo dňa 22.09.2021 notárky
JUDr. Jany Elzerovej notárky, so sídlom Nové Zámky v dedičskej veci po poručiteľovi S. P., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý 11.11.2020, naposledy bytom P., P. X. Dedičmi boli, okrem iného, aj ďalší účastník
v 9. rade a ďalšia účastníčka v 10. rade.

9.3.6 Okresný úrad Nové Zámky katastrálny odbor predložil súdu aj kópiu pozemkovoknižnej vložky
č. XXX, k.ú. B.. V časti A. majetková podstata figuruje pod č. 2 parcela č. 2890/1 o výmere 490 öl
7K 34f. V časti B. vlastníctvo pri radovom čísle 18. je poznamenaný zápis, v zmysle ktorého podľa
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29. marca 1930 vkladá sa právo vlastníctva na 7/36 zapísaného na N.
a jeho manželku P. B. v 7/72 a G. B. v 7/72.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce

vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je:
a. navrhovateľ,
b. ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke

právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem
všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak
zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

Podľa § 359f ods. 1 CMP ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie
uznesenie.

Podľa § 359f ods. 2 CMP vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu

uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne
určí.

Podľa § 359f ods. 3 CMP lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov
od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359g ods. 2 písm. a) do dňa

určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.

Podľa § 359h ods. 1 CMP námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny

nástupca,
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.

Podľa § 359h ods. 2 CMP námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky

podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý
vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

Podľa § 359h ods. 3 CMP v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné

právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a

c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním.Podľa § 359i ods. 1 CMP súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak
sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

11. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od
sporovéhokonaniavoveciurčeniavlastníckehopráva,kdemásúd (aajstranysporu)kdispozíciiväčší
priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy
k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový
poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne

formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje
pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností
navrhovateľom. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací
princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom
rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť
navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť, a nie o povinnosť súdu,
pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.

12.1 V zmysle § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento
návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil
všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov
vydržania, a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podľa § 127 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené
všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi
tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ
domáha.

12.2 Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon
vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo

skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to:
- spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť, ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí
opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a ak
vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť,
- oprávnená držba; k tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju

dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne
požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie

nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí,
- dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť a
- nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa -
navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to,

či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu
alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť
dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť.

12.3 V celej právnej úprave konania o potvrdení vydržania rezonujú dva pojmy – osvedčenie

skutočností a preukázanie skutočností, pričom prvý z nich je prevládajúci. Možno si preto oprávnene
položiť otázku, či pre rozhodnutie súdu stačí, aby sa tvrdené skutočnosti len osvedčili. Pojem osvedčenie
sa spájal s právom súdu nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 a nasledujúce O.s.p. Znamenalo
to, že nárok nemusel byť nepochybne preukázaný. Osvedčovali sa len tie najzákladnejšie skutočnosti,ktoré boli potrebné na to, aby súd mohol posúdiť, či prípadne mohol existovať nárok, ktorého predbežnú
úpravu si okolnosti vyžadovali. Tiež sa osvedčovala naliehavosť situácie, resp. pravdepodobnosť
ohrozenia výkonu rozhodnutia. Podobne je to aj v súčasnosti pri neodkladných opatreniach podľa CMP.

Ako právna doktrína uvádza, pri osvedčovaní súd nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti však spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti.
Možno teda uzavrieť, že osvedčenie skutočností nie je postavené na rovnakú úroveň s dokázaním
skutočností, teda ich presvedčivým preukázaním (potvrdením ich existencie).

12.4 Podľa názvu konania by mal mať teda súd existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa
dokázanú, nie iba osvedčenú. Takýto záver by mal platiť pri rozhodovaní v druhej fáze konania. V prvej
fáze možno súhlasiť s osvedčením skutočností .

12.5 Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz:
- prvú možno nazvať ako konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a

- druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia.

12.6.1 Podľa osobitnej právnej úpravy môže súd v prvej fáze konania o potvrdenie vydržania, teda
konania o vydaní vyzývacieho uznesenia rozhodnúť tromi spôsobmi, a to:
- odmietnuť návrh na začatie konania,

- zamietnuť návrh na začatie konania,
- prípadne vydať vyzývacie uznesenie.
Súd odmietne návrh na začatie konania, ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by
však navrhovateľ tvrdil, že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto
navrhovateľ je účastníkom konania podľa § 359c ods. 1 CMP, preto odmietnutie návrhu neprichádza do

úvahy. Nedostatok v splnení predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie
konania zamietne (§ 359e ods. 2 CMP), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho
štádia, ktoré by inak nasledovalo po vydaní vyzývacieho uznesenia.
Súd zamietne návrh na začatie konania ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho
uznesenia (§ 359e ods. 2 CMP). V tomto štádiu konania má už preto súd povinnosť skúmať, či

navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Možno vysloviť názor, že pri rozhodovaní o
tom, či zamietnuť návrh na začatie konania alebo vydať vyzývacie uznesenie musí súd zohľadniť
skutkový stav ku dňu vydania rozhodnutia. V tomto štádiu konania ide len o osvedčenie skutočností,
nie o ich dokázanie, a to stále bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia ostatných účastníkov
konania. Obsahom námietok by mali byť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.
Súd vydá vyzývacie uznesenie, ak dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ osvedčil splnenie všetkých
predpokladov vydržania. Znamená to, zo skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a
z priložených listinných dôkazov sa súdu javí ako vysoko pravdepodobné, že navrhovateľ vydržal

vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12.6.2 V druhej fáze, teda v konaní po vydaní vyzývacieho uznesenia, zákon taxatívne vymenúva osoby,
ktoré môžu podať námietky.
Obsahom námietok by mali byť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.
Súd neuvádza dĺžku lehoty, v ktorej je možné podať námietky, ale určuje konkrétny deň (dátum), dokedy
jemožnénámietkyuplatniť(§359fods.2CMP).Pristanoveníposlednéhodňanauplatnenienámietokje
súd limitovaný zákonom tak, že lehota na uplatnenie námietok nemôže byť kratšia ako šesť mesiacov (§

359fods.3CMP);môžebyťvšakdlhšia.Začiatokjejplynutiajestanovenýobjektívne,atoodzverejnenia
vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku. Posledný deň lehoty na uplatnenie námietok musí byť
preto vypočítaný tak, aby od zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku do uplynutia posledného
dňa lehoty, ktorý je stanovený vo vyzývacom uznesení, mohlo uplynúť aspoň šesť mesiacov.
Súd odmietne námietky preto, že boli podané oneskorene alebo ak neobsahujú všeobecné aj osobitné

náležitosti.
Ak súd neodmietne námietky, pristúpi k vecnému prejednaniu veci a následnému rozhodnutiu vo veci
samej. Navrhovateľ musí dokázať, že splnil všetky zákonné predpoklady vydržania. Vyžaduje sa teda
dokazovanie, nielen osvedčovanie, právne významných skutočností, a to napriek prezumpcii oprávnenejdržby v prípade pochybností (§ 130 ods. 1 OZ). Pri ostatných predpokladoch vydržania už neplatí
ani prezumpcia, preto je potreba ich dokázania nevyhnutným predpokladom úspechu navrhovateľa
v konaní. Ak navrhovateľ preukázateľne nedokáže splnenie všetkých predpokladov vydržania, nemá

význam ani právne posudzovanie námietok, pretože neuniesol dôkazné bremeno. Význam námietok
nastupuje až potom, keď vydržateľ na základe ním predložených dôkazov dokázal všetky potrebné
skutočnosti, no osoba, ktorá podala námietky, sa snaží ich dokázanie vyvrátiť. Až potom dôkazné
bremeno zaťažuje túto osobu. Súd zamietne návrh na začatie konania, ak považuje námietky za
dôvodné.

Súd vydá uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359 j ods. 1 CMP, ak a) námietky vôbec neboli
podané, b) boli námietky odmietnuté, c) námietky neboli dôvodné, t. j. súd nevydal uznesenie o
zamietnutí návrhu na začatie konania.

13. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa§130ods.1,2Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného
v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom

predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné;
obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti,
podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov

vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v
lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to
sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území
a ku konaniu o stavebnom zámere.

14.1 Ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto
zákonné predpoklady:a) oprávnená držba,
b) uplynutie vydržacej doby a
c) spôsobilý predmet vydržania.

Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len
jedna z nich, k vydržaniu nedôjde. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto
vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnostidobromyseľnývtom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.Pripochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

14.2 Občiansky zákonník bol po prvýkrát významne novelizovaný zákonom č. 131/1982 Zb. s
účinnosťou od 1. apríla 1983. Táto novelizácia sa čiastočne vracia k tradičným inštitútom súkromného
práva, hoci v nedostatočnej miere. Najvýraznejším znakom prechodných ustanovení k právnej úprave
účinnej od 1. apríla 1983 je normovanie pravej retroaktivity v odseku 1. Ide v súkromnoprávnom
zákonodarstve o ojedinelý úkaz, keďže pravá spätná účinnosť by aj vo sfére súkromného práva mala byť

prísnou výnimkou. Znením Občianskeho zákonníka v redakcii po 1. apríli 1983 sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti spomínanej novelizácie. Jedným zo znovu zavedených inštitútov
tradičného súkromného práva bol inštitút vydržania. Do vydržacej doby sa započítava aj oprávnená
držba pred 1. aprílom 1983 (pravá retroaktivita).
Zmena spoločensko-ekonomických pomerov a vzťahov v spoločnosti vyvolaných rokom 1989 bola

reflektovaná aj v súkromnoprávnom zákonodarstve. Novela Občianskeho zákonníka bola publikovaná
ako zákon č. 509/1991 Zb. Všeobecné intertemporálne pravidlo podľa prvej vety § 868 OZ predstavuje
tzv. nepravú spätnú účinnosť. Právne normy predmetnej novely teda zásadne regulujú právne vzťahy
do budúcna, avšak z princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní sa vyvodzuje, že
vznik právnych vzťahov a nároky z nich vyplývajúce spred 1. januára 1992 sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 31. decembra 1991.

15.1 Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná
skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010).

15.2 Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

15.3 Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže
byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď

sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku

ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti

o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za
právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je
právny omyl neospravedlniteľný ( k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach
- viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010).

Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri
zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravouprávneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn.
3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010).

15.4 Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom

ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax je jednotná v
tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 172/2009 zo dňa 29.04.2010 ).

15.5 Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa,
že mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí.
Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne
musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na

ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Treba osobitne zdôrazniť, že omyl

držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle
urobiť / pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď
napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010,

6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo 12/2011 ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 7 MCdo 4/2013 zo dňa 19.02.2014)/.

15.6 Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého

požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného

ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010).

15.7 Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu

(predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti
možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti

všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší
súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009 5 Cdo 30/20

3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a
nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť
( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 137/2011 zo dňa 11. decembra 2013).

15.8 Otázkou splnenia podmienok pre potvrdenie vydržania sa zaoberal aj NS SR v uznesení sp. zn.

5Cdo 26/2023 z 30. 05. 2024, v ktorom uviedol:
Držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad
vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus
possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorá vyjadruje
vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou.

15.9 Najvyšší súd SR vo svojej staršej judikatúre (rozsudok z 28. februára 1995 sp. zn. 3Cdo/117/94
publikovaný pod č. R 44/96) rozlišoval medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby, keď nadviazal
na skoršiu judikatúru (R 45/1986, Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986, str. 193) podľa ktorej ,,na rozdiel
od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod

nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby“. Podľa právnej vety judikátu č. R
44/96 „neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie
vlastníctva vydržaním“. Najvyšší súd SR v okolnostiach danej veci uviedol, že „k oprávnenej držbe
došlo až po dohode o kúpe, o ktorej súdy nemali pochybnosti. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej,

teda k platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv.
Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho
úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, ako na to správne
poukázal už odvolací súd, ale nadobúdajúcim titulom bolo vydržanie“. Obdobne podľa stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 30. 03. 1983 Cpj 69/82 uverejneného vo Výbere

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR č. 5/1983, ako aj v Zborníku III, s. 164 ústne dohodnuté
zmluvy (kúpne, darovacie, zámenné) nemohli byť základom pre prevod vlastníckeho práva, „mohli byť
však základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí nehnuteľnosti“ vydržaním. Rovnaký záver
sa po znovuzavedení inštitútu vydržania (v roku 1982) prijímal aj v právnickej spisbe, podľa ktorej nebolo
rozhodné, či existuje aj platný právny titul nadobudnutia (Jehlička, O. In Češka, Z. a kol. Občanský

zákoník. Komentář. Díl I. Praha: Panorama, 1987, s. 416), resp. podľa ktorej právny omyl nemusí byť
prekážkou dobromyseľnosti držiteľa (Bičovský, J. - Holub, M. Občanský zákoník a předpisy souvisíci I.
Praha: Panorama, 1984, s. 181). Prístup, ktorý umožňoval vydržať nehnuteľnosť aj v prípade, ak držiteľ
nadobudol jej držbu len na základe ústnej kúpnej zmluvy bol na našom území konzistentne zastávaný
od čias uhorského obyčajového práva, cez úpravu Občianskeho zákonníka z roku 1950 (s definíciou

oprávnenej držby zhodujúcou sa s tou dnešnou), cez obdobie po znovuzavedení inštitútu vydržania, až
do obdobia okolo roku 2010.

15.10 V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/56/2003 dovolací súd riešil otázku existencie
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. V tejto súvislosti v dôvodoch rozhodnutia

uviedol, že „Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. ....... dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so

skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom
nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.“15.11 V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 v konaní o určenie vlastníckeho práva
uviedol, že „Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.“

15.12 Súčasná súdna prax (dovolacieho i ústavného súdu) sa v súvislosti s interpretáciou § 134 ods. 1
v spojení s § 130 ods. 1 OZ, t. j. s otázkou, či môžu byť splnené podmienky vydržania nehnuteľnosti (aj)
bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu viacerými rozhodnutiami vrátila k právnym záverom
staršej judikatúry. V uznesení z 12. augusta 2021 sp. zn. 5Cdo/210/2019 Najvyšší súd

SR k nastolenej dovolacej otázke - či môže fyzická osoba splniť podmienku oprávnenej držby, ktorej
základom je dobromyseľnosť, keď jej nesvedčí žiadny nadobúdací titul - najskôr poukázal na názor
vyslovený nižšími súdmi, ktoré „zdôraznili, že vedomosť právneho predchodcu žalovanej o tom, že
mu boli vrátené sporné nehnuteľnosti, pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporných
nehnuteľností na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nie je treba, aby nadobúdateľ preukazoval

platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v čom je
základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby“. Následne tiež uviedol, že „posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z
objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie
najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).

15.13 Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13. mája 2024 pri
interpretácii ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ dospel k záveru, že „právny
titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatokpreúčelyvydržaniasámosebenemôžezapríčiniťneoprávnenosťdržby.Rozhodujúcimvždy

bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol
iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

16. Sťažnosť ďalších účastníkov konania v 5., 7., 8., 9. a v10. rade a sťažnosť ďalšieho účastníka
konania v 11. rade obsahujú zákonom vyžadované všeobecné náležitosti a osobitné náležitosti,

keď ich obsahom sú skutočnosti, ktoré smerujú k vyvráteniu, že navrhovateľky splnili predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zároveň súd konštatuje, že námietky boli podané
včas a oprávnenými osobami. Vyjadrenie zákonného zástupcu ďalších účastníkov konania v 2., 3., 4.
a v 6. rade súd vyhodnocoval z hľadiska posúdenia jeho obsahu, ktorý vo všeobecnosti obsahuje
jednotlivé predpoklady vydržania vo vzťahu k právnym úkonom, prípadne iným listinám, ktoré boli

pripojené k návrhu. Podstatné však pre súd je, že uvedený zákonný zástupca výslovne ponechal
rozhodnutie na zvážení súdu, čím sa jeho vyjadrenie neposudzuje ako sťažnosť. V konečnom dôsledku
súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť, pretože nie je dôvodný.

17.1 Z hľadiska rozhodovacej činnosti pri posudzovaní jedného z predpokladov vydržania, teda

dobromyseľnosti, súd poukazuje na právne vety uvedené v bodoch 15.1 až 15.13 odôvodnenia
tohto uznesenia a v stručnosti opakuje nasledovné. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl musí byť ospravedlniteľný, teda taký, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možnoso zreteľom na okolnosti toho, ktorého prípadu od každého vyžadovať. Omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný. Oprávnená držba sa môže opierať i o domnelý právny dôvod,

avšak držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, teda taký, ku ktorému došlo
napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Od týchto názorov súd nemá najmenší dôvod sa
odkloniť a pri ich rešpektovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateliek v 1. až v 3. rade je potrebné
vyhodnotiť ako bezdôvodný, pretože v konaní nebola preukázaná ich dobromyseľnosť vydržania vo

vzťahu k citovaným nehnuteľnostiam. K odplatnému prevodu vlastníckeho práva na ich právnych
predchodcov, starých rodičov ( P. B. nar. XX.XX.XXXX, zomrelý v októbri 1988 a G. B., C.
O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá 01.09.1977 ) malo dôjsť v roku 1930 na základe kúpno predajnej
smluvy, ktorá je v podrobnostiach uvedená v bode 3.4.2 odôvodnenia tohto uznesenia od predávateľov
L. N. s manželkou M. N., C. D., avšak len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu7/36 k celku. Uvedená
skutočnosť bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k.ú. B., keď v časti B. Vlastníctvo pri radom

čísle 18 je zápis, v zmysle ktorého podľa kúpno predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1930 vkladá sa právo
vlastníctva na 7/36 zapísaného na Grófa a jeho manželku P. B. v 7/72 a G. B. v 7/72. Túto skutočnosť
súd žiadnym spôsobom nespochybňuje a nebola ani spochybnená ďalšími účastníkmi konania. Na
druhej strane navrhovateľky poukázali na listinu zo dňa 19.05.1939 a ďalšiu ručne vypísanú listinu,
ktoré sú v podrobnostiach špecifikované v bode 3.4.3 odôvodnenia tohto uznesenia. Ich obsahom je

konštatovanie, že N. G. mal odpredať P. B. svoj pozemok nachádzajúci sa podľa obytného domu za
200 pgó, ktorá suma mala byť aj zaplatená, absentuje však bližšie označenie predávanej nehnuteľnosti
podľa zápisu v príslušnej pozemkovoknižnej vložke a vymedzenie, v akom rozsahu sa má nehnuteľnosť
predávať; z listín rovnako nevyplýva, či predávajúci N. G. bol v čase predaja výlučným alebo podielovým
spoluvlastníkom prevádzaného pozemku. Ide o závažné skutočnosti, ktoré majú vplyv na existenciu

pochybností o prípadnej dobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateliek. Notárska zápisnica zo
dňa 22.02.1972 (bod 3.4.4 odôvodnenia tohto uznesenia) obsahuje kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa
prevádzali opäť len spoluvlastnícke podiely L. N. s manželkou M. N., C. D. a P. B. s manželkou G. B.,
C. O. na rodičov navrhovateliek K. D. a manželku G. D., C. B., teda na rodičov navrhovateliek v 1. až
v 3. rade, čo sa v konečnom dôsledku premietlo v príslušných dedičských konaniach tak, že každá z

navrhovateliek zdedila po svojich rodičoch spoluvlastnícky podiel 35/540, čo v súčte činí 105/540, teda
spoluvlastnícky podiel 7/36 k celku (LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice, parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu, parcelné č. 2890/1 Orná pôda o výmere 682 m2). Navrhovateľky však
nepreukázali dobromyseľnosť či už svoju, alebo svojich právnych predchodcov v rozsahu prevyšujúcom
spoluvlastnícky podiel 7/36, teda v rozsahu 29/36 k celku. Na tomto závere nič nemení ani výkaz plôch

Správy geodézie a kartografie Bratislava, stredisko Nové Zámky zo dňa 31.05.1971, ktorý zachytáva len
užívací stav. Pokiaľ navrhovateľky poukázali na obsah odpovede obce Komjatice zo dňa 04.07.2019,
vyhlásenia H. N., G. Q., G. N., T. B. S., K. N., J. B., Q. B., vyhlásenia obce Komjatice, čestného
prehlásenia G. W., čestného vyhlásenia C. M. a čestných prehlásení K. O. a K. P. (body 3.6.1 a 3.6.2
odôvodnenia tohto uznesenia) je potrebné uviesť, že tieto v zásade len potvrdzujú nesporný fakt

užívania nehnuteľností navrhovateľkami, resp. ich právnymi predchodcami; vyjadrenia vo vzťahu k
právnemu dôvodu nadobudnutia nehnuteľností vychádzajú z ich vlastného vnímania a pocitov danej
situácie držby nehnuteľností, a len skutočnosť, že sa aj iným osobám prípadne javilo, že navrhovateľky,
resp. i ich právni predchodcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ešte nemožno vyhodnotiť tak, že by tieto
názory a postoje objektivizovali dobromyseľnosť navrhovateliek (resp. ich právnych predchodcov) tak,

že by bolo preukázané, že tieto mohli byť objektívne presvedčené, že im vec patrí. Podobnou optikou
je potrebné nazerať i na potvrdenie a vyjadrenie obce Komjatice o platení daní, ktorý doklad z hľadiska
preukázania dobromyseľnosti navrhovateliek v kontexte preukázania toho, že vec poctivo nadobudli, je
bezpredmetným.

17.2.1Podľanázorusúdujeprerozhodnutievoveciďalejpodstatnérozlišovaťmedzitým,čisivlastnícke
právo k označeným nehnuteľnostiam navrhovateľky uplatňujú z dôvodu, že toto vlastnícke právo a)
vydržali oni sami, bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov, b) vydržali ho sami, ale do ich
vydržacej doby je treba započítať aj oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, alebo c) vydržali ich
právni predchodcovia.

Navrhovateľky v podanom návrhu tvrdili, že pokračovali v dobromyseľnej a neprerušenej držbe v užívaní
nehnuteľnosti po smrti svojich rodičov K. a G. D., ktorí mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do
vlastníctva na základe toho, že títo pozemky nerušene a dobromyseľne mali užívať v čase nadobudnutia
účinnosti zákona 509/1991 Zb., teda k 1.1.1992, a to od roku 1971. Z pripojených dedičských rozhodnutívedených v konaniach po rodičoch navrhovateliek vyplýva, ako je už konštatované vyššie, že každá z
navrhovateliek zdedila po svojich rodičoch spoluvlastnícky podiel 35/540, čo v súčte činí 105/540, teda
spoluvlastnícky podiel 7/36 k celku (LV č. XXXX, k.ú. a obec Komjatice, parcely registra „E“ evidované

na mape určeného operátu, parcelné č. 2890/1 Orná pôda o výmere 682 m2). Dôvodom na zamietnutie
návrhu je predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľky netvrdili a ani nepreukázali právny titul, od
ktorého odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Ak by aj označené
nehnuteľnosti v celosti vydržali ich právni predchodcovia ( rodičia, prípadne starí rodičia ), chýba právny
titul – dôvod, na základe ktorého by mohli byť dobromyseľné v tom, že im nehnuteľnosti vlastnícky

patria. Z návrhu nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu alebo akej právnej skutočnosti mali
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov. Nie je tak možné
uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľkami, a to ani pri zohľadnení doby, po ktorú
nehnuteľnosti nerušene užívali oni a aj ich právni predchodcovia.

17.2.2 Dedičstvo sa podľa právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). K potvrdeniu

nadobudnutia dedičstva, teda potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do
dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve, ktorého
účastníkmi sú všetci do úvahy pripadajúci dedičia.
Podľa názoru súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že
dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri

prejednaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním priamo dedičom, veci
patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná . Ak by súd takémuto
návrhu vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného
súdu v konaní o dedičstve. Z uvedeného dôvodu pokiaľ navrhovateľky tvrdili, že nehnuteľnosti v
celosti nadobudli vydržaním ešte ich právni predchodcovia, teda rodičia K. a G. D. na základe toho,

že títo pozemky nerušene a dobromyseľne užívali v čase nadobudnutia účinnosti zákona 509/1991
Zb., teda k 1.1.1992, a to od roku 1971, pričom občiansky zákonník v znení účinnom k 1.1.1992
upravujemožnosťvydržaniavlastníckehoprávakpozemkomkudňuúčinnostitohtozákonazapočítaním
predchádzajúcej doby oprávnenej držby držiteľa pozemku, správne sa mali žalobou domáhať určenia,
že predmetné nehnuteľnosti v celosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ktorí splnili

zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva. Napokon z ustanovenia § 359c ods. 1 CMP vyplýva,
že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže navrhovateľkám
nesvedčí žiadny titul, ktorým by mali žiadané nehnuteľnosti nadobudnúť, nebolo možné ich návrhu
vyhovieť. Nemožno vysloviť záver, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právnych predchodcov,

je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená
u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby
každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 32D/13/2022).

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

- 1 -

- 2 -
10Vyd/1/2022
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môžeodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.