Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6918200994.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C.
D., nar. XX. XX. XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, právne zast.: F.
D. G., advokátka, so sídlom H. XXX/XX, C. H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. I., C. I., nar.
XX. XX. XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX, C. H., štátny občan SR, právne zast.: F.

J. G., advokát, so sídlom K. XXXX/XX, C. H., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 17C/6/2018-418 zo dňa 30. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného smerujúce proti štvrtému výroku rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 17C/6/2018-418 zo dňa 30. apríla 2025 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/6/2018-418 zo dňa 30. apríla 2025 v treťom
a piatom výroku p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom

č. k. 17C/6/2018-418 zo dňa 30. apríla 2025 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k
nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom C. H., katastrálny odbor, pre okres C. H., obec a katastrálne
územie E. na Liste vlastníctva č. XXX ako parc. EKN č.XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 1284
m2 a vyporiadal ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k
celku žalobkyni – A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XX (prvý výrok),
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi – žalovanému finančnú

náhradu vo výške 3.200,00 € v lehote 15 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), určil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
znalcovi L. G. M. na jeho účet IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znalečné v sume 192,50 €,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
znalcovi L. G. M. na jeho účet IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znalečné v sume 192,50 €, v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pôvodný žalobca (zosnulý manžel
žalobkyne) sa svojou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E., obec E., okres C. H., ktorá je na Liste vlastníctva č. XXX
vedená ako parc. EKN č. XXX/X o výmere 1284 m2, druh orná pôda. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti
bolo podľa jeho názoru jediným možným účelným riešením, keďže žalovaný vlastní pozemky, ktoré
susedia so zvyšnou časťou sporného pozemku, a preto bude mať k svojmu pozemku zabezpečený

prístup a môže ju užívať. Žalovaný navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Vo veci súd prvej inštancie
rozhodol rozsudkom č. k. 17C/6/2018-334 zo dňa 20.03.2024 tak, že podielové spoluvlastníctvo stránsporu k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a predmetnú nehnuteľnosť reálne rozdelil v zmysle pripojeného
geometrického plánu. Voči tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie
ažiadal,abykrajskýsúdvyššieuvedenýrozsudokzmeniltak,žežalobužalobkynezamietne,eventuálne

aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13Co/86/2024-397 zo dňa 29.01.2025 rozsudok súdu prvej
inštancie v predmetnej veci zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.2 Súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal takým spôsobom, že
spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uložil

povinnosť vyplatiť žalovanému primeranú náhradu podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Čo sa
týka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka strany sporu
sa zhodli na výške náhrady v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca L. G. M. z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 6.400,00 €, pričom
hodnota za ustupujúci 1/2- ičný podiel žalovaného predstavuje sumu 3.200,00 €.

1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 261 ods. 1 v spojitosti s § 257 a čl. 17 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že stranám
sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že má za to, že tu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane
sporu. Tieto dôvody súd videl v povahe sporu, keď strany sporu majú v zásade rovnocenné postavenie

a konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch spoluvlastníkov,
pričom súd nie je viazaný žalobným návrhom na spôsob vyporiadania a každá zo strán sporu má
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vlastne úspech v konaní. V tejto veci súd prvej inštancie
poukázal aj na tie skutočnosti, že trovy konania vznikali a navyšovali sa z toho dôvodu, že strany sporu
napriek viacerým mimosúdnym ako i súdnym jednaniam, za účelom ktorých boli pojednávania viackrát

odročované, k žiadnej dohode nedospeli. Aj keď strany sporu v určitom časovom období mali záujem aj
na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná
jednému zo spoluvlastníkov a druhému ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatí finančnú protihodnotu,
pre predkladanie znaleckých posudkov so značne rozdielne určenou všeobecnou hodnotou predmetnej
nehnuteľnosti k tomu nedošlo.

1.4 V predmetnom spore bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti práve
z dôvodu, že strany sporu predložili znalecké posudky, ktoré sa diametrálne líšili v stanovení všeobecnej
hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a v tom štádiu konania žalobkyňa mala záujem o prikázanie
celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, znalecký posudok bol vypracovaný a za jeho

vypracovanie prináleží znalcovi odmena, ktorú si vyčíslil v sume 385,00 €. Vzhľadom na charakter sporu,
ako i na dôvody, ktoré súd uviedol v časti týkajúcej sa trov konania, súd o povinnosti strán sporu zaplatiť
znalečné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. po polovici.

2. Proti tretiemu, štvrtému a piatemu výroku uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), neboli splnené procesné podmienky
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP) a žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP

napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho
konania, vrátane trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Eventuálne, ak by odvolací
súd posúdil, že tu sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku, tak aby odvolací súd
postupom podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

2.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania a znalečného považoval za nesprávne.
Poukázal na procesný neúspech žalobkyne v pôvodnom návrhu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti.
Konanie iniciovala žalobkyňa v roku 2018, pričom sa výslovne domáhala reálneho rozdelenia
nehnuteľnosti podľa ňou predloženého geometrického plánu. Tento návrh bol jednoznačne zamietnutý
Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 13Co/86/2024-397 zo dňa 29.01.2025. S poukazom

na § 255 ods. 1 CSP uviedol, že pre posúdenie úspechu vo veci je rozhodujúci výsledok sporu, ktorý sa
posudzuje podľa vzťahu medzi žalobou uplatneným nárokom a obsahom výroku súdneho rozhodnutia.
V tomto prípade je evidentný rozdiel medzi žalobou uplatneným nárokom (reálne rozdelenie) a obsahom
výroku súdneho rozhodnutia (prikázanie celej nehnuteľnosti žalobkyni). Zdôraznil svoju kontinuálnusnahu o mimosúdne riešenie sporu, keď od samého začiatku konania v roku 2018 opakovane prejavoval
záujem o mimosúdne riešenie sporu formou odkúpenia podielu jedným zo spoluvlastníkov, pričom
poukazoval na svoje písomné podania v spise, ako aj na návrhy prednesené na pojednávaniach. Súdy

by mali pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na procesný postoj strán a ich snahu o hospodárne
vyriešenie sporu.
2.2 Pripomenul, že žalobkyňa až do roku 2023 kategoricky odmietala akúkoľvek dohodu o odkúpení
podielu žalovaného alebo predaji svojho podielu. Podľa jeho názoru by mala byť v danom prípade
analogicky uplatnená zásada zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP aj na prípad, keď strana

svojím správaním spôsobí zbytočné predĺženie konania. Zdôraznil aj porušenie dohody o akceptovaní
znaleckého posudku zo strany žalobkyne, keď sa strany na pojednávaní v roku 2023 dohodli, že cena
nehnuteľnosti určená súdnym znalcom bude pre obe strany záväzná, no po vyhotovení znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca L. G. M. žalobkyňa túto dohodu porušila, keď odmietla vyplatiť žalovaného
podľa znaleckého posudku (vo svojom vyjadrení dokonca uviedla, že „hodnota pozemku určená
znaleckým posudkom L. G. M. sa žalobkyni zdá byť vysoká“) a zároveň odmietla predať svoj podiel

žalovanému. Namietol, že ak účastník konania svojím konaním zaviní vznik ďalších trov konania, čo
žalobkyňa rozhodne spôsobila, mala by mať povinnosť ich nahradiť bez ohľadu na výsledok sporu,
nehovoriac, keď je v ňom v podstate neúspešná. Tvrdil, že pri obhliadke na mieste samom dňa
26.04.2023 bolo jednoznačne zistené, že k pozemku, ktorý by podľa pôvodného návrhu žalobkyne
mal pripadnúť žalovanému, by nemal žalovaný žiaden priamy prístup. Túto skutočnosť potvrdilo aj

oznámenie Okresného úradu C. H., katastrálny odbor zo dňa 08.01.2024. Napriek týmto objektívnym
zisteniam žalobkyňa naďalej trvala na svojom pôvodnom návrhu, čím ďalej predlžovala konanie.
2.3Vroku2025,pozrušenírozsudkuprvostupňovéhosúdukrajskýmsúdom,všaksamanavrhlariešenie
spočívajúce v prikázaní celej nehnuteľnosti do jej vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaného. Táto
nekonzistentnosť predĺžila konanie o minimálne 2 roky, počas ktorých došlo k výraznému znehodnoteniu

peňazí v dôsledku inflácie (podľa údajov NBS kumulatívna inflácia za toto obdobie presahuje 10 %)
ako aj k samotnému nárastu ceny nehnuteľností. Nekonzistentný procesný postoj strany, ktorý vedie
k zbytočnému predlžovaniu konania a zvyšovaniu nákladov, by mal byť podľa neho zohľadnený pri
rozhodovaní o trovách konania. V dôsledku prieťahov a neústupčivosti žalobkyne bol žalovaný nútený
znášať trovy právneho zastúpenia počas celého konania trvajúceho takmer 7 rokov (2018-2025). Za toto

obdobie bolo vykonaných množstvo zbytočných procesných úkonov.
2.4 Napokon namietol aj nesprávne právne posúdenie otázky trov konania a znalečného súdom prvej
inštancie, ktorý aplikoval § 261 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP, pričom konštatoval, že tu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Argumentoval,
že ustanovenie § 257 CSP má byť aplikované výnimočne, nie ako pravidlo. V danom prípade podľa

jeho názoru neexistovali výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho použitie. Aplikácia § 257
CSP je výnimkou zo všeobecného pravidla o náhrade trov konania a vyžaduje dôkladné odôvodnenie a
existenciu skutočne výnimočných okolností. Vytýkal, že rozhodnutie súdu o trovách konania neodráža
zavinenie strán pri vzniku zbytočných trov, čím porušuje princíp právnej istoty zakotvený v Čl. 2 ods. 2
CSP. V danom prípade by bolo spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá svojím konaním spôsobila zbytočné

predĺženie konania a vznik zbytočných trov, tieto trovy aj znášala, nakoľko rozhodnutie o trovách konania
musí reflektovať nielen formálny úspech v spore, ale aj správanie strán počas konania a ich prínos k
hospodárnemu a rýchlemu vyriešeniu sporu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila svoj nesúhlas s názorom žalovaného, že by rozsudok

trpel namietanými vadami a považovala ho za zákonný, správny a v súlade so zaužívanou judikatúrou.
Poukázala na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je súd
viazaný návrhom žalobcu, ale je povinný postupovať v súlade s § 142 Občianskeho zákonníka, teda
spoluvlastníctvo zruší a súčasne rozhodne o spôsobe vyporiadania, pričom na prvom mieste je reálna
deľba až keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynie, že reálna deľba nie je možná alebo účelná,

súd prikáže vec do náhrady jednému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa navrhovala v podanej žalobe reálnu
deľbu, avšak vzhľadom na námietky žalovaného pripustila v konaní aj prikázanie veci do jej výlučného
vlastníctva a dala vypracovať na ten účel znalecký posudok na určenie hodnoty veci.
3.1 Podľa zaužívanej judikatúry sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva žiadnej zo
strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania, pretože sa vyporiadava vec v spoločnom vlastníctve, a

teda nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní. Mimosúdne vyriešenie veci nebolo možné
práve zo strany žalovaného, ktorý napriek výslovnej dohode o zámene pozemkov jej žiadny konkrétny
návrh nedal. Konanie podľa nej umelo predlžoval žalovaný, ktorý namietal skutočnosti nesúvisiace
s predmetom konania.3.2 To, že sa hodnota určená súdom ustanoveným znalcom zdala žalobkyni vysoká nemôže u
žalovaného zakladať právo na náhradu trov konania. Zdôraznila, že je dôchodkyňou s obmedzeným
príjmom a aj za účelom výplaty majetkovej náhrady si musela peniaze požičať od rodiny. Hoci je

vlastníčkou viacerých poľnohospodárskych pozemkov, ich hodnota je markantne nižšia v porovnaní s
hodnotou predmetu sporu určenou znalcom v konaní.
3.3 Podľa zaužívanej judikatúry je toto konanie špecifickým konaním, pretože súd nie je viazaný návrhmi
strán a rozhodnutie súdu nie je preto predvídateľné. Každý spoluvlastník preto v takomto konaní znáša
svoje náklady sám V súlade s týmto si preto žalobkyňa ani neuplatňovala voči žalovanému náhradu trov

konania, hoci ju možno považovať v spore za úspešnú, keďže súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal.
3.4 Tvrdila, že nezapríčinila žiadne prekážky konania a na pojednávania sa riadne dostavovala.
3.5 Považovala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé a zákonné a navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §

379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v treťom a piatom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
tak, ako je obsiahnuté vo výroku II. tohto uznesenia. Súčasne výrokom I. podľa § 386 písm. b/ CSP
odmietol odvolanie žalovaného smerujúce proti štvrtému výroku napadnutého rozsudku, ako podané
neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Odvolací súd sa v prvom rade procesne vysporiadal s prípustnosťou podaného odvolania.
Vnadväznostinacitovanúprávnuúpravuodvolacísúdzdôrazňuje,žeprocesnelegitimovanánapodanie
odvolania je len strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ žalovaný odvolaním
výslovne napádal aj štvrtý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť
zaplatiť znalcovi 1/2 znalečného, odvolací súd, s poukazom na dikciu ustanovenia § 359 CSP odvolanie

žalovaného smerujúce voči tomuto výroku napadnutého rozsudku vyhodnotil ako procesne neprípustné
a v súlade s § 386 písm. b/ CSP ho odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd predovšetkým ustaľuje, že odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho treťom až piatom výroku o trovách konania. Uvedené rozhodnutie, hoc je integrálnou časťou
výrokovej časti rozsudku, má charakter uznesenia, keďže rozhodnutie o trovách konania, nie je
rozhodnutím o veci samej. V zmysle. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje

vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol
uznesením a nie rozsudkom, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie malo charakter
uznesenia.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým tretím výrokom určil, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania a piatym výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť znalcovi 1/2 znalečného.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 261 ods. 1 v spojitosti s § 257 a Čl. 17
CSP. Dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu, ktoré videl v povahe sporu, keď strany sporu
majúvzásaderovnocennépostavenieakonanieozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva

je v záujme oboch spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný žalobným návrhom na spôsob vyporiadania
a každá zo strán sporu má pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vlastne úspech v konaní.
Prihliadolpritomnato,žetrovykonaniasanavyšovaliajztohodôvodu,žestranysporunapriekviacerým
mimosúdnym, ako i súdnym jednaniam k žiadnej dohode nedospeli, ako aj z dôvodu zmeny postojovstrán k jednotlivýmspôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na charakter sporu,
ako i na dôvody, ktoré súd uviedol v časti týkajúcej sa trov konania, súd prvej inštancie uložil sporovým
stranám znalečné uhradiť po polovici.

13. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že základom rozhodovania o náhrade
trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej je § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Napodporusprávnostiuvedeného
záveru odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 73/2023 zo

dňa 25.05.2023, v ktorom ústavný súd o.i. konštatoval: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne
neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je
dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto
konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III.ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj v

konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj
R 54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie
jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.“
Súd prvej inštancie aplikujúc § 257 CSP stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, a to
z dôvodu, že prihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočné

nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

14. Súd prvej inštancie správne poukázal, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
v záujme obidvoch strán, pretože ide o iudicium duplex, teda o konanie, v ktorom môže mať každá
strana postavenie žalobcu alebo žalovaného, avšak toto nie je pri posudzovaní nároku na náhradu

trov konania jediným určujúcim kritériom. Pre rozhodnutie o trovách konania bolo rozhodujúce, v akej
skutkovej situácii bol právny predchodca žalobkyne v čase podania žaloby, ako aj postoj sporových strán
k veci počas súdneho konania. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé,
že strany sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a ich záujmy boli protichodné. Keďže právny predchodca
žalobkyne a následne ani žalobkyňa nemali záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a keďže

žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, zvolili podaním žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva správny procesný postup na ochranu svojich
práv. Iniciovali tým súdne konanie, v ktorom súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného hmotnoprávneho predpisu (§ 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov). Žalobkyňa počas konania v rámci spôsobov vyporiadania uprednostňovala
reálne rozdelenie nehnuteľnosti a až po zistení, že nie je rozdelenie spornej nehnuteľnosti dobre možné,
t.j. až po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, navrhla prikázanie
spornej nehnuteľnosti za primeranú náhradu do jej vlastníctva. Teda možno konštatovať, že žalobkyňa
v konaní dosiahla žalobou sledovaný cieľ, ktorým bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva, no

k jeho vyporiadaniu došlo iným ako v žalobe pôvodne požadovaným spôsobom. Na druhej strane
žalovanývprvýchrokochsúdnehokonaniapopieralexistenciuvlastníckehoprávaprávnehopredchodcu
(manžela) žalobkyne k spornej nehnuteľnosti a navrhoval žalobu zamietnuť. Predmetné súdne konanie
bolo napokon prerušené až do právoplatného skončenia ním iniciovaného konania, v ktorom sa
riešila otázka určenia vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti a až po zamietnutí tejto

žaloby navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo sporových strán vyporiadať prikázaním spornej
nehnuteľnosti žalobkyni. Súdne pojednávania boli v danej veci opakovane na žiadosť sporových strán
odročované za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody, ktorú sa napokon dosiahnuť nepodarilo, čím
obidve sporové strany spoločne prispeli k predlžovaniu súdneho konania, v ktorom nakoniec musel
autoritatívne rozhodnúť súd. Vzhľadom na zo súdneho spisu a vykonaného dokazovania vyplývajúci

proces mimosúdnych rokovaní, ako aj priebeh predmetného konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva na súde prvej inštancie a jeho povahu, možno sa stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania. Odvolací súd preto považuje za správny, zákonný a navyše aj súladný so
všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania výrok rozsudku, v ktorom súd vyslovil, že žiadna

zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, v dôsledku čoho každá zo strán sporu znáša
vlastné trovy konania sama. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vyhodnotiac všetky okolnosti
predmetnej veci, ako aj charakter predmetného sporu, vo veci pri rozhodovaní o trovách konania
ustanovenie § 257 CSP správne aplikoval.15. Obidve sporové strany počas konania predložili vlastné znalecké posudky, ktorými preukazovali
hodnotu spornej nehnuteľnosti, ktorá bola napokon ustálená až na základe súdom nariadeného

znaleckého dokazovania. Nakoľko nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého predmetom bolo
stanovenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola po zrušení podielového spoluvlastníctva sporových strán
v rámci jeho vyporiadania prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, nevyhnutným podkladom
pre stanovenie výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného (ako odstupujúceho podielového
spoluvlastníka), možno konštatovať, že trovy spojené s podaním takéhoto znaleckého posudku boli

vynaložené v záujme obidvoch sporových strán, a preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie a za spravodlivé považuje, aby každá sporová strana tieto trovy znášala v jednej polovici,
čo navyše zodpovedá aj výške ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti, ku ktorej bolo ich
podielové spoluvlastníctvo v tomto konaní zrušené a vyporiadané.

16. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolacie

námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom treťom a piatom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním

žalovaného, tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom treťom a piatom výroku ako vecne správny potvrdil a odvolanie smerujúce voči štvrtému
výroku napadnutého rozsudku odmietol. Celý procesný úspech v odvolacom konaní by tak prináležal
žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala. No vzhľadom na to, že vyššie uvedené dôvody hodné
osobitného zreteľa a okolnosti posudzovanej veci, ktoré oprávnili súd výnimočne nepriznať náhradu trov

prvoinštančného konania, rovnako platia aj pre rozhodovanie o trovách konania v odvolacom konaní,
odvolací súd v danej veci takisto vzhliadol naplnenie zákonom stanovených podmienok vyžadovaných
v zmysle § 257 CSP a o trovách odvolacieho konania, rozhodol tak, že ich žalobkyni nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).