Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200297
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200297.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX a A. D. C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, deti rodičov – matky: E. F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, H. – F., v konaní

zastúpená: JUDr. Lenka Senčáková, advokátka so sídlom Európska trieda 9, Košice, a otca: I. F.
C., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, H., v konaní zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava a Mgr. Ivana Polivková, advokátka so sídlom Kláštorská
9, Bratislava – mestská časť Ružinov, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/16/2025-244 zo dňa 17.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie v časti smerujúcej proti úprave styku otca s maloletými deťmi počas letných
prázdnin 2025 o d m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti týkajúcej sa bežného
styku otca s maloletými deťmi p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa telefonického kontaktu otca

s maloletým deťmi m e n í tak, že otec je oprávnený zatelefonovať maloletým deťom každý týždeň
v utorok a každý nepárny týždeň vo štvrtok a v sobotu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod., pričom matka
je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
5P/16/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17.07.2025 súd prvej inštancie výrokom I. spojil konanie o návrhu na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené na Mestskom súde Bratislava II
pod sp. zn. 5P/16/2025 a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vedené na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 5P/90/2025 na spoločné konanie, a to pod sp. zn. 5P/16/2025.
Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že počas letných prázdnin 2025 bude otec
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 21.07.2025 od 9:00 hod. do 03.08.2025 do

17:00 hod. a od 11.08.2025 od 9:00 hod. do 29.08.2025 do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania
a prevzatia maloletých detí počas letných prázdnin 2025 je bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň v roku počnúc štvrtkom od 17:00 hod. do
pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je
predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú.
Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom včas a riadne pripraviť.

Určil, že otec je oprávnený s maloletými deťmi telefonovať každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu od
19:00 hod. do 20:00 hod., pričom matka je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť.Výrokom III. súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že matka mu

bráni v styku s maloletými deťmi, nekomunikuje s ním, pričom on má záujem o styk s maloletými deťmi
a zároveň žiadal o úpravu styku počas letných prázdnin. Vyjadril obavu, že matka s maloletými deťmi
vycestuje do zahraničia dlhodobo, keďže je ekonomicky nezávislá a môže žiť v ktorejkoľvek krajine,
preto žiadal nariadiť neodkladné opatrenie podmieňujúce oprávnenie matky vycestovať s maloletými
deťmi do zahraničia len s jeho písomným súhlasom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, 2, § 366 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 166 ods. 1, § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že na Mestskom súdu Bratislava II sa pod sp. zn. 5P/16/2025 vedie
konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Keďže konanie
vedené sp. zn. 5P/16/2025 ako aj konanie vedené sp. zn. 5P/90/2025 sa týka tých istých účastníkov
konania a obe konania sa zároveň týkajú návrhov na úpravu výkon rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, súd o spojení vecí na spoločné konanie rozhodol v záujme hospodárnosti konania s

poukazom na skutočnosť, že v oboch prípadoch ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
a o návrhy, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, t. j. o návrhoch týkajúcich sa
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

5. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku II. tým, že preskúmaním návrhu otca i súvisiaceho

súdneho spisu sp. zn. 5P/16/2025 dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože maloleté deti nemajú zabezpečený adekvátny kontakt so svojím otcom
a styk otca s maloletými deťmi doposiaľ nebol upravený súdnym rozhodnutím. V danom prípade otec
osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí počas letných prázdnin 2025 ako aj
úpravy bežného styku. S poukazom na obsah jednotlivých podaní rodičov a návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyplýva, že v rámci informatívneho výsluchu, ktorý medzi rodičmi prebehol
13.03.2025 došlo k čiastočnej dohode ohľadom úpravy starostlivosti o maloleté deti, konkrétne tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod
do nedele do 20:00 hod., pričom otec si maloleté deti preberie v predškolskom/školskom zariadení
a odovzdá ich po styku v bydlisku matky. Ďalej sa dohodli na styku počas veľkonočných prázdnin

v roku 2025, konkrétne v mesiaci apríl a máj 2025. Počas veľkonočných prázdnin boli maloleté deti
s otcom vo Francúzsku. Dohoda podľa otca zo strany matky dodržiavaná nebola, maloleté deti zo
školského zariadenia vyzdvihovala skôr, v kontakte mu neustále bráni, a to aj v telefonickom. Vyjadril
sa, že matka ho bije, nadáva mu, a to aj pred maloletými deťmi. Kolízny opatrovník šetrením pomerov
u oboch rodičov zistil, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky na naplnenie potrieb maloletých detí

a pre ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Maloleté deti majú vybudovaný vzťah s otcom
a chcú s ním byť. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade ide o eskalovaný konflikt medzi
rodičmi a vzťahy matky a otca sú extrémne napäté, pričom nie je v záujme maloletých detí, aby boli
svedkom rodičovských konfliktov. Konštatoval, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností musí vždy prihliadnuť najmä na záujem maloletých detí, ich citové väzby a vývinové potreby,

ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. To znamená, že súd vždy musí dbať na to, aby
sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, jeho citové väzby k
tomu ktorému z rodičov. Dieťa má právo na oboch rodičov a rodičia potrebujú byť rešpektovaní vo
svojich rodičovských rolách. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Na tieto práva dieťaťa možno siahnuť a obmedziť ich,
ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu
rodičovských práv. Tomuto právu však predchádza právo na fyzicky a emočne bezpečné prostredie.
Vzhľadom na už prebiehajúce letné prázdniny 2025, súd dôvodne vzhliadol za existencie pretrvávajúcej
nezhody rodičov v otázke úpravy styku s maloletými deťmi v období letných prázdnin 2025, potrebu

okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd vychádzal z dôvodnej
obavy ohrozenia záujmov maloletých detí v tom, aby plnohodnotne trávili čas rovnako s oboma rodičmi.
Mal za to, že v dotknutom prípade, najmä zohľadnením ochrany záujmov maloletých detí, je dočasnáúprava styku s otcom a maloletými deťmi počas letných prázdnin vhodná a dôvodná, a preto návrhu
otca vyhovel.
K rovnakému záveru súd dospel aj vo veci návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi počas

bežného roka, a to v minimálne v rozsahu, ktorý otec navrhoval, vrátane úpravy styku prostredníctvom
telefonických hovorov. Súd uviedol, že rodičia majú pri výchove maloletých detí rovnocenné postavenie,
otec má rovnako právo vychovávať maloleté deti a podieľať sa na ich starostlivosti. Naopak, nie je v
záujme maloletých detí úplne otca odstaviť a vylúčiť ho zo starostlivosti a z výchovy, nakoľko uvedené
bude mať opačný efekt a dôsledok bude úplné odcudzenie sa otca od maloletých detí. Napriek tomu, že

partnerský vzťah rodičov je nefunkčný, rodičmi maloletých detí naďalej ostanú, preto by si mali uvedomiť,
že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť
ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti
o maloleté deti, napr. na prázdninách, bydlisku a bežnom trávení času s maloletými deťmi, a nie sa
spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami,
navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu. Rodičia by mali spoločne využiť všetky

možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského ako aj rodičovského konfliktu a postupne
odstraňovať vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej komunikácii, pričom nie je vhodné maloleté
deti do partnerského konfliktu zaťahovať tým, že sa im bráni v styku s oboma rodičmi. Aktuálna situácia
jednoznačne ohrozuje práva a záujmy maloletých detí, navyše keď je zrejmé, že obaja rodičia sú
spôsobilí na výchovu maloletých detí a súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v styku

maloletých detí s tým, ktorým rodičov bránili. Prvoinštančný súd apeloval na matku, aby nepodceňovala
význam proaktívneho pôsobenia na maloleté deti v snahe približovať význam výchovy aj druhého rodiča.
Zároveň bolo zrejmé, že matka s otcom riadne nekomunikuje, a tým otcovi styk neumožňuje.
Za dôvodné súd považoval rozhodnúť o úprave styku maloletých detí s otcom aj počas bežného roka
v rozsahu, ako navrhol otec, ako aj prostredníctvom telefonického kontaktu, nakoľko uvedené považoval

sa splniteľné a akceptovateľné aj zo strany matky. Súd vyhovel návrhu otca z opatrnosti, najmä v záujme
ochrany maloletých detí pred možným nepriaznivým vývojom ich zdravého vývinu a psychického stavu,
v záujme stabilizovať pomery a už v tomto štádiu konania eliminovať možné negatívne dopady správania
matky (nekomunikovanie s otcom, bránenie v styku s maloletými deťmi) na vývoj maloletých detí a
možného odcudzenia detí voči otcovi.

Nepovažoval za vhodné určiť ako miesto odovzdávania a preberania maloletých detí priestor pred
Mestským súdom Bratislava II, ako to navrhoval otec, keďže budova súdu ani jeho areál nie sú určené
na tento účel a ich využívanie na odovzdávanie detí by mohlo pôsobiť rušivo a stigmatizujúco, a zároveň
by mohlo zvyšovať napätie medzi rodičmi, čím by deti mohli byť ešte viac vystavované ich vzájomnému
konfliktu. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú zabezpečené bývanie v H., neexistuje prekážka, ktorá

by bránila realizácii odovzdania detí v domácom prostredí. S prihliadnutím na záujem maloletých detí,
ich psychickú pohodu a potrebu minimalizovať prípadné stresujúce situácie, súd považuje za primerané
a vhodné, aby miestom odovzdávania a preberania detí bolo bydlisko toho rodiča, ktorý deti aktuálne
odovzdáva. Takéto riešenie zároveň zodpovedá obvyklej a prirodzenej forme striedania starostlivosti v
prípadoch, kde nie sú preukázané objektívne prekážky na strane rodičov.

6. K návrhu podmienenia vycestovania matky s maloletými deťmi do zahraničia písomným súhlasom
otca súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade otec nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov a okamžitého zásahu súdu. Neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali zámer

matky dlhodobo vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia. Otec uvádzal, že matka údajne kúpila
dom v Malage, nie je mu známe, či má matka záujem s maloletými deťmi vycestovať dlhodobo alebo
len počas leta. Nakoľko ide len o ničím nepodložené tvrdenia otca, ktoré nijako nepreukázal, neosvedčil
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti, súd v tejto časti jeho návrh zamietol. Súd
poznamenal, že pokiaľ by mala matka záujem vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia dlhodobo,

zmeniť maloletým deťom bydlisko, resp. v cudzine zotrvať, rozhodne potrebuje na takého premiestnenie
maloletých detí súhlas druhého rodiča (na krátkodobý pobyt súhlas vo všeobecnosti nepotrebuje, stačí
informovať druhého rodiča), inak by došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletých
detí v cudzine, pričom ich návrat do miesta obvyklého pobytu je možné požadovať súdnou cestou.
Nakoľko však tvrdenia otca nateraz neboli ničím preukázané, súd nemal danú skutočnosť osvedčenú a

toho času, vzhľadom na všetky okolnosti, sa nejavila ako nanajvýš pravdepodobná.

7. Uznesenie vo výroku II. napadla riadnym a včasným odvolaním matka. Uviedla, že s otcom tvorili pár
od roku 2011, avšak po narodení maloletého syna (v roku 2017) došlo k zmene ich životného štýlu, ktorýdo tej doby viedli a otec už pre nich nemal dostatok času, nakoľko ho vo veľkom rozsahu venoval práci.
Odtohomomentubolozrejmé,žeotcovepriorityniesúzameranénadetiarodinu,alenaprácuavedenie
takého životného štýlu, ako viedli pred narodením dieťaťa. V roku 2023 sa im narodila dcéra a po roku

si uvedomila, že deti ani ona nie sú pre otca zaujímaví. Otec sa o deti nestaral a všetku starostlivosť
nechával na nej, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo sa rozišli. Ďalej uviedla, že dochádzalo k opakovaným
konfliktom medzi ňou a otcom, ktorých svedkom boli aj maloleté deti. Maloletý A. navštevoval škôlku
C., ktorá patrí pod D. International School a po jej skončení pokračuje v štúdiu v škole D. G. J. F.,
v septembri 2025 nastúpi do 3. ročníka. Maloletá A. navštevuje škôlku K., ktorá sa nachádza pár metrov

od bratovej školy. Výber školy pre maloletého bol otcovou iniciatívou, pričom náklady sú skutočne vysoké
a sama ich nezvláda uhrádzať. Otec vykonal úhradu príspevku na deti naposledy 01.04.2025 a od
tej doby na deti neprispieva. Ona robí všetko pre to, aby maloletý nemusel školu meniť a zvykať si
na nový kolektív. Tvrdila, že odkedy s otcom nevedú spoločnú domácnosť, neustále od neho dostáva
vulgárne, výhražné, ponižujúce a šikanujúce emailové správy, osočuje ju na sociálnych sieťach, kazí
jej pracovné vzťahy, zakazuje klientom, aby s ňou komunikovali, teda ide o psychické týranie, ktoré

doteraz nepoľavilo. Dodala, že otec sa deťom v skutočnosti nevenuje a ani sa im nevenoval, nikdy nebol
otcovský typ. Keď si príde po deti, tak jej pred nimi vulgárne nadáva a ponižuje ju, začne rozoberať vzťah
medzi nimi, čo nemá dobrý vplyv na deti. Deti si vždy berie za doprovodu opatrovateľky a opatrovateľa.
Uviedla, že otec má potrebu neustále zverejňovať na sociálnych sieťach fotografie drahých áut, v ktorých
sa vozí, či luxusných večerí s rôznymi ženami, ktorým kupuje drahé kabelky a oblečenie, po istom čase

príspevky vymaže. Tvrdila, že otcovi sa finančne veľmi darí, má veľa pracovných aktivít a jeho mesačný
príjem je podľa jej odhadov v priemere od 50.000 do 100.000,- Eur. Z hľadiska prispievania otca na
maloleté deti, zatiaľ súdom rozhodnuté nebolo o otázke výživného. Otec nedodržiava svoj sľub, že bude
platiť náklady na školu a škôlku vo výške 1 celkových nákladov.
Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o stretávanie sa otca s deťmi je pravidlom, že otec sa s deťmi reálne stretnúť

nechce, resp. pri stretnutí dochádza k traumatizácii detí vplyvom agresívneho správania sa otca voči
nej. Popísala incident, ktorý sa mal stať dňa 17.04.2025, keď si otec bral deti na veľkonočné prázdniny
a ju násilne vyhodil z auta, pričom pri páde si poranila chrbticu a hlavu, vyhľadala lekára a išla na políciu
podať na otca trestné oznámenie za napadnutie. Syn celý incident videl, zostal v šoku a s otcom nechcel
odísť. Otec si po tomto incidente deti odviezol, ale po 3-4 dňoch jej volal, že deti plačú a má si po ne

okamžite prísť do Francúzska a odviesť si ich domov. Tvrdila, že deti u otca nechceli jesť, ani spať.
Poukázala na to, že otec si po deti neprišiel dňa 09.05.2025, pričom ich mal mať do 11.05.2025, čo
odôvodnil tým, že má ochorenie COVID, ale jeho známi jej oznámili, že je v Španielsku a kupuje si
tam nehnuteľnosť. Ďalší víkend 23.05.2025 – 25.05.2025 si opäť po deti neprišiel s výhovorkou, že
mu zakazuje sa s nimi stretávať, avšak dňa 24.05.2025 zverejnil na sociálnych sieťach fotky, z ktorých

vyplynulo, že je na filmovom festivale v Cannes. Deti sú zo správania otca sklamané. Otec tvrdí, že
chce mať deti u seba, ale v skutočnosti sa im nevenuje, zaťažujú ho, je zvyknutý viesť životný štýl
plný luxusu, ukazovať sa a ničím nechce byť obmedzovaný. Dodala, že otec vedie život so ženou,
ktorá je s ním predovšetkým z finančných dôvodov a nie je jej záujmom starostlivosť o maloleté deti.
Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila v stretávaní sa s deťmi. V záujme zníženia stresujúcich okamihov,

ktoré maloleté deti psychicky vyčerpávajú, navrhla upraviť styk otca s deťmi v menšom rozsahu než,
ako to určil v napadnutom uznesení súd.
Mala za to, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, kto má pre maloleté deti
zabezpečiť telefón pre ich komunikáciu s druhým rodičom a kto má uhrádzať náklady spojené s jeho
užívaním a zabezpečovať jeho servis, preto je rozhodnutie aj v tejto časti nevykonateľné, obzvlášť za

situácie, keď otec na deti od 01.04.2025 neprispieva. Poukázala na čl. 3 ods. 1, čl. 7, 8, 9, 11, 16, 18, 29
Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa jej názoru nie je potrebné upraviť pomery medzi deťmi
a otcom, pretože otec mal možnosť postarať sa o deti, venovať sa im a tráviť s nimi čas, avšak dáva
prednosť zahraničným pobytom so svojou priateľkou, návšteve festivalu v Cannes, jazde na luxusných

vozidlách. Tvrdila, že otec je pre deti zlým a nebezpečným vzorom, nakoľko môžu nadobudnúť pod
vplyvom jeho tlaku dojem, že jeho agresívne správanie voči nej je správne, akceptovateľné a že sa jedná
o štandardný spôsob správania sa. Nebola presvedčená o tom, že najlepším záujmom maloletých detí
je trávenie času s otcom. V skutočnosti je to čas trávený s opatrovateľmi, ktorých platí otec, resp. s jeho
priateľkou, ktorú deti nezaujímajú a sú jej na príťaž. Mala za to, že návrh na vydanie neodkladného

opatrenia nebol podaný dôvodne, avšak pripustila, že do chaotickej situácie a nezáujmu otca vnáša istý
poriadok a tým do istej miery zabezpečuje pre deti stabilitu v určení času, kedy majú stretnutie s otcom
čakať a mimo tohto času nebudú vystavované stresujúcim situáciám.Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloleté deti dočasne zverí do
jej osobnej starostlivosti, počas letných prázdnin 2025 upraví styk otca s maloletými deťmi od 29.08.2025
od 10:00 hod. do 31.08.2025 do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí

je jej bydlisko a mimo letných prázdnin 2025 upraví styk otca s maloletými deťmi na každý druhý párny
týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia
maloletých detí je predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že toto odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné
a tvrdenia v ňom uvádzané za účelové a špekulatívne. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je
po vecnej i právnej stránke správne, dostatočne, riadne a zrozumiteľne zdôvodnené. Bol toho názoru,
že odvolanie matky nespĺňa zákonné náležitosti stanovené pre tento opravný prostriedok. Poukázal na
to, že matka v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nepoprela jeho skutkové tvrdenia, na podklade
ktorých súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu. Tvrdil, že napriek vydanému neodkladnému opatreniu

mu matka maloleté deti počas letných prázdnin neodovzdala, a tak vedome zabránila jeho kontaktu
s maloletými deťmi. Matka ignoruje práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom a na
pravidelný kontakt s rodičom. Uviedol, že s oboma deťmi, najmä so starším synom, má vytvorené pevné
vzťahové väzby, ktoré však v dôsledku aktívneho konania matky slabnú každým dňom a bez zásahu
súdu sa môžu pretrhnúť, či výrazne narušiť. Poprel všetky tvrdenia matky o jeho údajnom agresívnom

správaní a jeho agresívnych prejavoch voči matke, či spoločným maloletým deťom. Tvrdil, že nikdy ani
náznakom nekonal voči matke, a už vôbec nie voči maloletým deťom agresívne (verbálne a ani fyzicky),
a to nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Dodal, že od nariadenia neodkladného opatrenia, nemal
maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti, nebol s nimi ani v telefonickom kontakte, a to z dôvodu na
strane matky, ktorá s ním nekomunikuje a naďalej aktívne bráni v jeho styku s maloletými deťmi. Navrhol,

aby odvolací súd odvolanie matky zo dňa 14.08.2025 odmietol a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie v časti smerujúcej proti úprave styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025 je
potrebné odmietnuť a zároveň k záveru o splnení podmienok pre potvrdenie rozhodnutia v časti týkajúcej
sa bežného styku otca s maloletými deťmi a pre zmenu rozhodnutia v časti týkajúcej sa telefonického
kontaktu otca s maloletými deťmi.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými deťmi počas letných prázdnin od
21.07.2025 od 9:00 hod. do 03.08.2025 do 17:00 hod. a od 11.08.2025 od 9:00 hod. do 29.08.2025 do

17:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je adresa Drieňová 5, Bratislava
(pred budovou Mestského súdu Bratislava II) a bežný styk v rozsahu každého párneho týždňa v roku
od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka do 8:00 hod. nepárneho týždňa s tým, že miestom prevzatia
a odovzdania maloletých detí sú školské a predškolské zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a uložil
matke povinnosť maloleté deti na styk s ním včas a riadne pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie. Žiadal,

aby mohol s maloletými deťmi telefonovať každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu od 19:00 hod.
do 20:00 hod. s tým, že matka je povinná mu v stanovený čas zatelefonovať a umožniť mu hovor
s maloletými deťmi. Zároveň žiadal, aby matka mohla s maloletými deťmi vycestovať mimo územia
Slovenskej republiky len s jeho písomným súhlasom s vycestovaním.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin
2025, bežný styk otca s maloletými deťmi a ich telefonický kontakt.12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 330 ods.1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

24. Podľa čl. 5 Základných princípov Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so

zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvojvzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. Dôvodom odmietnutia odvolania proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je, okrem

prípadov uvedených v ustanovení § 386 CSP, aj zánik neodkladného opatrenia uplynutím času, na ktorý
bolo nariadené (R21/2022). „K samotnému zániku neodkladného opatrenia môže dôjsť iba v prípade
uplynutia času, na ktorý bolo nariadené; to je z povahy veci podmienené predchádzajúcim rozhodnutím
súduotom,ženeodkladnéopatreniebudetrvaťlenpourčenýčas,resp.účelomneodkladnéhoopatrenia
bude dočasná úprava pomerov v presne vymedzenom časovom období. Pre každé časovo obmedzené

neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege, pokiaľ už skôr
nedošlokjehozrušeniu.Ozánikuneodkladnéhoopatreniasanevydávaosobitnérozhodnutie;zánikjeho
účinkovsaviaženaobjektívnuprávnuskutočnosť,ktoroujeuplynutiečasu.Účelomodvolaciehokonania
je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi
stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia

takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol.... Pretože na
rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré zaniklo
uplynutím času, nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 CSP, odvolací súd správne v záujme
rozumného usporiadania procesných vzťahov vychádzal z možnosti spravodlivo a racionálne dotvoriť
normu na tento konkrétny prípad, keď pritom vychádzal aj zo skôr platnej a účinnej procesnoprávnej

úpravy (ustanovenie § 218 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku), a na základe uvedeného
v zmysle článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku odvolanie odporcu
odmietol...“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021,
publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, 2/2022, str. 157-162).

28. Zákon (§ 386 CSP) neupravuje možnosť odmietnuť odvolanie v prípade zániku neodkladného
opatrenia, preto je na danú situáciu potrebné použiť analógiu podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných
princípov CSP v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného a účinného Občianskeho
súdneho poriadku, a teda, že odvolanie je potrebné odmietnuť aj v prípade, že rozhodnutie zaniklo. V

prípade zaniknutého neodkladného opatrenia totiž odpadol dôvod prieskumu odvolacím súdom, keďže
predmet odvolacieho konania odpadol. Preto, poukazujúc na vyššie citované právne normy (§ 2 ods. 1
CMP, § 333, § 386 CSP, čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov CSP) a ustálenú rozhodovaciu
prax (odsek 27) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie smerujúce aj proti výroku II. uznesenia v
časti, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletými deťmi

počas letných prázdnin 2025, zaniklo uplynutím času dňa 29.08.2025, a teda je potrebné ho v tejto časti
odmietnuť.

29. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa

a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia,
ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať
práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti odkonkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť

situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým
je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine.

30. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

32. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj

detí, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s deťmi len v špecifických, neštandardných situáciách, a to
najmä v prípadoch, keď rodičia maloletých detí spolu nežijú. Právna úprava v ustanovení § 25 ods. 1
Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletými deťmi, zákon tak

preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone
rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletých detí.
Právo na styk rodiča s maloletými deťmi vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale
z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo detí poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby
udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs.
Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

33. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho
záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úprave bežného styku otca s maloletými deťmi v každom
párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod.. Po

oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom
uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatreniačiastočne vyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.
Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu

rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a na základe návrhu otca sa na súde prvej inštancie vedie
konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 5P/16/2025.
Hoci matka na jednej strane tvrdí, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný
dôvodne, pretože nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi maloletými deťmi a ich otcom, na
strane druhej potvrdzuje, že neodkladné opatrenie vnáša do chaotickej situácie a nezáujmu otca istý

poriadok a tým zabezpečuje pre deti do istej miery stabilitu v určení času, kedy majú byť s otcom. Matka
ďalej tvrdí, že nikdy v styku otca s maloletými deťmi nebránila, avšak zároveň vyjadruje presvedčenie,
že v najlepšom záujme detí nie je trávenie času s otcom, pretože ide v skutočnosti o čas trávený
s opatrovateľmi a priateľkou otca. Toto presvedčenie matka nijakým spôsobom nepreukázala, a tak
zostalo v rovine neosvedčeného tvrdenia. Pokiaľ však otec realizujúci styk s maloletými deťmi využije
pomoc opatrovateľov, či svojej priateľky, nemožno túto okolnosť automaticky považovať za svedčiacu

v prospech tvrdení matky o nezáujme otca tráviť s deťmi čas, venovať sa im a starať sa o ne, najmä ak
sama matka uvádza, že otec má veľa pracovných aktivít, z čoho možno usudzovať, že mu zaberajú aj
značný čas, nevylučujúc, že tento môže zasahovať aj do času, ktorý má tráviť s maloletými deťmi. Pre
každého rodiča sú nepochybne maloleté deti prioritou, ale každý rodič zostáva zároveň aj človekom so
súkromným či spoločenským životom zodpovedajúcim jeho finančným a majetkovým možnostiam.

34. Keďže medzi rodičmi sú prítomné rozpory a nie práve ideálny bezkonfliktný vzťah, ktorý by dával
záruku k tomu, že sa budú vedieť na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť aj bez úpravy stanovenej
neodkladným opatrením, odvolací súd mal za to, že v najlepšom záujme maloletých detí, aby bol
ich bežný styk upravený tak, ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. svojho rozhodnutia, teda

v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00
hod.. Takto upravený rozsah styku otca s maloletými deťmi umožní otcovi podieľať sa svojím dielom
na starostlivosti o maloleté deti, zabezpečovať ich potreby a rozvíjať a prehlbovať puto medzi nimi.
Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec pre deti nie je vhodným vzorom z dôvodu jeho agresívneho
správania sa voči nej, ktoré správanie môžu deti považovať za štandardné a akceptovateľné, odvolací

súd uvádza, že konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté deti a na ich
intrapsychické prežívanie, a to už od útleho veku. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie v záujme
predchádzania vyhroteným situáciám medzi rodičmi pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí na styk
s otcom ako aj s ohľadom na to, aby deti neboli svedkami nevhodného správania sa svojich rodičov,
správne určil za miesto preberania a odovzdávania maloletých detí predškolské/školské zariadenie,

ktoré maloleté deti navštevujú.

35. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nevzhliadol žiadnu prekážku brániacu úprave nielen
osobného styku, ale aj telefonického kontaktu maloletých detí so svojím otcom, pričom najmä v aktuálnej
konfliktami poznačenej rodinnej situácii je nepochybne v najlepšom záujme maloletých detí, aby mohli

rozvíjať vzťah so svojím otcom aj takouto formou. Odvolací súd pristúpil ku korekcii rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo do formulácie a rozsahu predbežne upraveného telefonického kontaktu maloletých
detí s ich otcom, a to tak, že otec je oprávnený zatelefonovať maloletým deťom každý týždeň v utorok
a každý nepárny týždeň vo štvrtok a v sobotu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod., pričom matka
je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť. Ku korekcii rozhodnutia súdu prvej

inštancie bolo potrebné pristúpiť z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek nejasností pri realizácii telefonického
kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi a tiež z dôvodu, že otec je oprávnený v párnom týždni
realizovať osobný styk s maloletými deťmi od štvrtka do pondelka. Zmenený pol hodinový časový
interval na telefonický hovor otca s maloletými deťmi sa odvolaciemu súdu javí ako dostatočný pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia a tiež vzhľadom na vek maloletých detí.

36. Takáto úprava styku otca s maloletými deťmi zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu účelu
inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je zásah do pomerov účastníkov iba v rozsahu nevyhnutnom
pre odstránenie ohrozenia oprávnených záujmov maloletých detí. Starostlivosť a výchova o maloleté
detí predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú

rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj
zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za
riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré byviedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté deti nie sú, sa tento s maloletými deťmi nestretával. Treba mať na zreteli, že
akákoľvek deformácia vzťahu rodič a deti sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Odvolací

súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletých detí je, aby sa na ich výchove podieľali obaja
rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloleté deti a otec počas času, kedy bude mať upravené
stretávanie sa s maloletými deťmi.

37. Žiada sa zdôrazniť, že deti by v žiadnom prípade nemali byť nástrojom na riešenie doposiaľ
nevysporiadaného vzťahu medzi svojimi rodičmi. Rodičia by mali mať na zreteli vždy najlepší záujem
svojich maloletých detí, ktoré majú právo na oboch svojich rodičov, na ich lásku, starostlivosť a podporu.
V záujme maloletých detí je, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom,
pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletých
detí je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu

s maloletými deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi. Deti majú právo na bezstarostné
detstvo, ktoré by mu im zabezpečiť obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či žijú spolu v partnerskom
vzťahu, alebo došlo k jeho ukončeniu.

38. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

39. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).