Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7911010244.9

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre
organizovanie pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr.zák., §
276 ods. 1, ods. 2 písm. c ), ods. 4 Tr.zák. a iné., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2025,
o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 31.12.2024

sp.zn. 8T/21/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 290 ods. 1 Tr.por. pre okolnosť uvedenú v § 281 ods. 1
Tr.por. z dôvodov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) Tr.por. zastavil trestné stíhanie proti obžalovaným A.
B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., D. X, A., E. F., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom F. - D.,

G. H., A. XX, I. J. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., L. X, J. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom N., O. XX, H. P., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., K. XX a I. H. G., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C., Čsl. armády 28 pre skutky právne kvalifikované vo vzťahu k obžalovaným:

A. B. a E. F. v bodoch 2.A - 2.E obžaloby a v bodoch 2.G až 2.CH obžaloby ako

organizovanie pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr.zák., §
276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr.zák., sčasti v jednočinnom
súbehu s organizovaním pokračujúceho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm.
a) Tr.zák., § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr.zák.

v bode 2.F obžaloby ako organizovanie prípravy na zločin skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1

písm. a), § 13 ods. 1, § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr.zák.

I. J. K. v bodoch 2.A až 2.C obžaloby ako spolupáchateľstvo pokračujúceho trestného činu neodvedenia
dane a poistného podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného do 31. 12. 2005

J. M. v bode 2.D obžaloby ako spolupáchateľstvo trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2005

H. P. v bode 2.G obžaloby ako spolupáchateľstvo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 20,
§ 277 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.,

I. H. G. v bode 2.H obžaloby ako spolupáchateľstvo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 20, §

276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného
podľa § 20, § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák.na tom skutkovom základe, že

2.) obvinení A. B. a E. F.

ako organizátori organizovanej skupiny páchateľov v období rokov 2003 - 2006 prostredníctvom E. H.
zabezpečili prevod obchodných podielov rôznych spoločností na tzv. „biele kone", medzi ktoré patrili H.
D., I. D. (J. D.), H. Q., R. F. (ktorí sú spolu s E. H. stíhaní v osobitnom konaní). Cieľom organizovanej

skupiny bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty.
PovykonanýchprevodochE.H.podľapokynovobvinenéhoA.B.aobvinenéhoE.F.zabezpečovalrôzne
fiktívne účtovné doklady (dodávateľské faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, dodacie listy
apod.).ObvinenýA.B.aobvinenýE.F.užvypracovanéfingovanédokladyposielalipoštoualeboosobne
na pamäťových nosičoch dát odovzdávali E. H.. Ten zabezpečil ich vytlačenie. Následne ich odovzdal
hore uvedeným „bielym koňom", ktorí ich po opečiatkovaní a podpise za finančnú odmenu 10.000,- Sk

až 20.000,- Sk odovzdávali E. F. a A. B.. Podľa ich pokynov si na Daňových úradoch SR neoprávnene
uplatňovali nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty. Po vyplatení nadmerných odpočtov z účtov v
bankách vyberali finančné prostriedky a odovzdávali ich E. F..

A. B. a E. F. sa spolu s ďalším obvinenými fingovaním účtovných dokladov dopustili nasledovnej trestnej

činnosti:

2.A
Obvinení A. B. a E. F. po predchádzajúcej dohode s obvineným I. J. K. si od E. H. zabezpečili
fiktívne účtovné doklady a to dodávateľskú faktúru č. 28/08/2005 zo dňa 28.8.2005 vystavenú v

mene spoločnosti F. A.. S. H. S. G., príjmový a výdavkový pokladničný doklad o úhrade fakturovanej
sumy, podpísané vtedajším konateľom spoločnosti F. - H. Q.. Predmetom fakturácie bol predaj
elektroinštalačného materiálu v celkovej hodnote 19.278.000,- Sk, pričom obvinený J. K. ako vtedajší
konateľ spoločnosti O. A.. C. fingované účtovné doklady riadne zaúčtoval v účtovnej evidencii O. A.. C..
Následne dňa 2.9.2005 podal na Daňovom úrade Trebišov daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie august 2005 za daňový subjekt O. A.. C., v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný
odpočet DPH vo výške 3.075.028,-Sk, pričom

DPH vo výške 3.078.000,- Sk vyplývajúcu z hore uvedenej dodávateľskej faktúry zahrnul do položky
„odpočítanie dane" napriek tomu, že k uskutočneniu prijatého zdaniteľného plnenia vyplývajúceho z

uvedenej zaúčtovanej faktúry nedošlo. Uvedeným konaním Daňovému úradu Trebišov spôsobili škodu
3.075.028,- Sk, t. j. 102.072,23 €. Zároveň tým znížili svoju daňovú povinnosť na dani z príjmov
právnickej osoby o 2.972,Sk, t. j. 98,65 €.

2.B

Obvinený A. B. a obvinený E. F. po predchádzajúcej dohode s obvineným I. J. K. si od E. H. zabezpečili
fiktívne účtovné doklady a to dodávateľskú faktúru č. 01/09/2005 zo dňa 1.9.2005 G. G. H. A. F. A.. S.
H. S. G. príjmový a výdavkový pokladničný doklad o úhrade fakturovanej čiastky, Q. G. F. A. F. A.. H.
Q.. Predmetom fakturácie bol predaj elektrotovaru v celkovej hodnote 18.921.000,- Sk. Obvinený I. J.
K. ako vtedajší konateľ O. A.. C. takto získané doklady riadne zaúčtoval v účtovnej evidencie O. A..

C.. Následne dňa 3.10.2005 podal na Daňovom úrade Trebišov daňové priznanie na daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005 za daňový subjekt O. A.. C., v ktorom si uplatnil
nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 3.014.625,- Sk, pričom DPH vo výške
3.021.000,- Sk vyplývajúcu z fingovanej dodávateľskej faktúry zahrnul do položky „odpočítanie dane"
napriek tomu, že k uskutočneniu prijatého zdaniteľného plnenia vyplývajúceho z uvedenej zaúčtovanej

faktúry nedošlo. Uvedeným konaním Daňovému úradu Trebišov spôsobili škodu 3.014.625,- Sk, t.j.
100.067,22 €. Zároveň tým znížili svoju daňovú povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby o 6 375,-
Sk, t. j. 211,61 €.

2.C

Obvinený A. B. a obvinený E. F. po predchádzajúcej dohode s obvineným I. J. K. si od E. H.
zabezpečili fiktívne účtovné doklady a to dodávateľské faktúry č. 04102005 zo dňa 4.10.2005, č.
13102005 zo dňa 13.10.2005, č. 17102005 zo dňa 17.10.2005 a č. 28102005 zo dňa 28.10.2005
a k nim prislúchajúce príjmové a výdavkové pokladničné doklady vystavené v mene spoločnosti I.s.r.o. S. H. S. G. podpísané vtedajším konateľom spoločnosti I. s.r.o. H. D.. Predmetom fakturácie
bol predaj rôzneho elektrotechnického tovaru v celkovej hodnote 15.708.000,- Sk. Obvinený I. J. K.
ako vtedajší konateľ spoločnosti O. A.. C. fingované doklady riadne zaúčtoval v účtovnej evidencii

O. A.. C.. Následne dňa 2.11.2005 podal na Daňovom úrade Trebišov daňové priznanie na daň z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2005 za daňový subjekt O. A.. C., v ktorom si uplatnil
nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 2.505.587,- Sk, pričom DPH vo výške 2.508.000,- Sk
vyplývajúcu z predmetných dodávateľských faktúr zahrnul do položky „odpočítanie dane" napriek tomu,
že k uskutočneniu zdaniteľných plnení v skutočnosti nedošlo. Uvedeným konaním Daňovému úradu

Trebišov spôsobili škodu vo výške 2.505.587,- Sk, t. j. 83.170,25 €. Zároveň tým znížili svoju daňovú
povinnosť na dani z príjmov právnickej osoby o 2.413.- Sk, t. j. 80,10 €.

2.D
Obvinení A. B. a E. F. po vzájomnej predchádzajúcej dohode s obvineným J. M. si prostredníctvom E. H.
zabezpečilifiktívneúčtovnédokladyatododávateľskúfaktúruč.300920051zodňa30.9.2005vystavenú

spoločnosťou I. A.. S. H. S. G., príjmový a výdavkový pokladničný doklad o úhrade fakturovanej sumy,
ktoré opečiatkoval a podpísal vtedajší konateľ spoločnosti I. A.. H. D.. Predmetom fakturácie bol predaj
drevotrieskových dosiek, nebrúsených dosiek OSB 3, fošní a iných dosiek v celkovej sume 6.256.425,-
Sk. Obvinený J. M. ako konateľ spoločnosti K. - A. A.. T. J. zaúčtoval v účtovnej evidencii spoločnosti
K. - A. U. dňa 24.10.2005 podal na Daňovom úrade Bratislava V. daňové priznanie pre daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005. Uplatnil si v ňom nárok na nadmerný odpočet DPH vo
výške 997.279,- Sk, pričom DPH vo výške 998.925,- Sk vyplývajúcu z predmetnej dodávateľskej faktúry
zahrnul do položky „odpočítanie dane" napriek tomu, že k uskutočneniu prijatého zdaniteľného plnenia
nedošlo. Uvedeným konaním Daňovému úradu Bratislava V. spôsobili škodu 998.925,- Sk, t.j. 33.158,24
€, ktorá bola spoločnosti K. - A. A. vyplatená.

Obvinený J. M. ako konateľ K. A. faktúru číslo 30092005 od spoločnosti I. A. V. do nákladov a dňa
25.4.2006 podal na Daňovom úrade Bratislava V daňové priznanie pre daň z príjmu právnických osôb
za zdaňovacie obdobie roku 2005, čím svoju daňovú povinnosť znížil o 998.925,-Sk, t.j. 33.158,24 €.

2.E

Obvinený E. F. po vzájomnej predchádzajúcej dohode s obvineným A. B. v presne nezistenom čase
v mesiaci jún 2006 odovzdal E. H. podklady k vypracovaniu fiktívnych dodávateľských faktúr pre
odberateľa spoločnosť K. A.. A., ktoré E. H. odovzdal H. D. a I. D., J. D., na spracovanie, na základe
čoho I. D. zabezpečila vypracovanie a ako konateľka podpísala nasledovné doklady

- faktúra č. 2606/2006 vystavená dňa 26.6.2006 spoločnosťou O. A.. C., S. H. S. G., kde predmetom
fakturácie bol predaj destilačného zariadenia automatického s tlačiarňou, typ DESTILATION MC 625,
v.č. 856251085, typ MC 626, v.č. 91625640, v celkovej fakturovanej sume 1.886.150,- Sk, z toho DPH
301.150,- Sk,
- zmluva o skladovaní zo dňa 3.4.2006 uzavretú medzi skladovateľom A. B. ako fyzickou osobou a

ukladateľom O. A.. C., kde predmetom skladovania bolo uvedené destilačné zariadenie,

a H. D. zabezpečil vypracovanie nasledovných dodávateľských faktúr:

- faktúra č. 0905/2006 zo dňa 9.5.2006 vystavená v mene spoločnosti O. A.. C., ktorej predmetom bol

predaj rôznych súčastí potrebných k výrobe plastových okien v celkovej fakturovanej sume 1.225,700,-
Sk, z toho DPH 195.700,- Sk,
- faktúra č. 1306/2006 zo dňa 13.6.2006 vystavená v mene spoločnosti O. A.. C., ktorej predmetom
bol predaj 1 ks miešacieho zariadenia v.č. MPL19283746 a1 ks plniaceho zariadenia v.č. PLP58921 v
celkovej fakturovanej sume 2.314.550,- Sk, z toho DPH 369.550,- Sk,

- faktúra č. 1906/2006 zo dňa 19.6.2006 vystavená v mene spoločnosti O. A.. C., ktorej predmetom bol
predaj 1 ks repkového lisu, v.č. RPL 208732 a 1 ks nerezovej nádrže v.č. 2586 v celkovej fakturovanej
sume 2.903.600,- Sk, z toho DPH 463.600,- Sk,
a takto vypracované faktúry opečiatkoval a podpísal v mene konateľky I. D. a spolu s podpísanými a

opečiatkovanými dokladmi o hotovostnej úhrade kúpnej ceny ich poštou zaslal E. F..

A. B. ako konateľ A. K. A. uvedené dodávateľské faktúry od spoločnosti O. A.. C. riadne zaúčtoval a
následne dňa 25.7.2006 podal na Daňovom úrade Trebišov daňové priznanie pre daň z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 za daňový subjekt K. A., v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný
odpočet DPH vo výške 79.558,- Sk a to aj napriek tomu, že k uskutočneniu prijatých zdaniteľných plnení
vyplývajúcichzuvedenýchzaúčtovanýchfaktúrnedošlo,vdôsledkučohosijednakneoprávneneuplatnil

nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 79.558,- Sk, t.j. 2.640,84 € a zároveň znížil svoju daňovú
povinnosť z DPH o 1.250.442,- Sk, t.j. 41.507,07 €.

2.F
Obvinený A. B. spolu s obvineným E. F. po vzájomnej predchádzajúcej dohode v presne nezistenom dni

v mesiaci január 2007 zaslal z pošty H. zásielku - obálku o formáte A4 adresovanú E. H., H. X, S. H.
S. G., v ktorej sa nachádzali nasledovné písomnosti:
- faktúra s predčiarknutým číslom č. 0307/1/2006 zo dňa 3.7.2006 na celkovú sumu 719.950,- Sk,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 18.12.2006 na sumu 357.000,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 28.2.2006 na sumu 40.860,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.1.2006 na sumu 41.580,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.3.2006 na sumu 39.600,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192

zo dňa 28.4.2006 na sumu 44.100,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.5.2006 na sumu 45.000,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 30.6.2006 na sumu 38.520,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.7.2006 na sumu 41.040,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.8.2006 na sumu 32.760,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192

zo dňa 29.9.2006 na sumu 54.000,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 31.10.2006 na sumu 41.400,- Sk bez pečiatok a podpisov,
- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192

zo dňa 29.12.2006 na sumu 41.400,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192
zo dňa 30.11.2006 na sumu 40.680,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- objednávka od M B STAV - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192 zo dňa 28.12.2005 na zváračské
práce cca 2800 hodín bez pečiatok a podpisov,
- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa J. T. - T., O. M. XX, XXXXX S., IČO: 33157499,
zo dňa 30.6.2006 na sumu 105.515,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa J. T. - T., O. M. XX, XXXXX S., IČO: 33157499,
zo dňa 31.8.2006 na sumu 105.515,- Sk bez pečiatok a podpisov,- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa J. T. - T., O. M. XX, XXXXX S., IČO: 33157499,
zo dňa 31.7.2006 na sumu 105.515,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- faktúra bez čísla a udania dodávateľa pre odberateľa J. T. - T., O. M. XX, XXXXX S., I.: 33157499, zo
dňa 29.9.2006 na sumu 105.515,- Sk bez pečiatok a podpisov,

- dva listy Zmluva o prenájme bez uvedenia čísla zo dňa 26.5.2006 bez uvedenia prenajímateľa, s
uvedením nájomcu J. T. - T., O. M. XX, 07602 S., IČO: 33157499 s predmetom nájmu 6-hlavový

priemyselný vyšívací stroj TAJIMA bez pečiatok a podpisov,

- dva listy Zmluva o prenájme bez uvedenia čisla zo dňa 25.9.2006 bez uvedenia prenajímateľa, s
uvedením nájomcu H. A. - H. T., F. M. XXX/XX, C., IČO: 41603192 s predmetom nájmu priemyselný
stroj rýpadlo, typ Caterpillar 442 E bez pečiatok a podpisov,

- 1 ks disketa zn. Verbatim 2HD s nezistenými súbormi dát,

ktoré slúžili ako podklady na vypracovanie fiktívnych účtovných dokladov s cieľom tieto po ich
vypracovaní (podpísaní a opečiatkovaní štatutárnymi zástupcami obchodných spoločností, tzv. „bielymi
koňmi"),zaodplatuzadovážiťpredaňovésubjektyH.A.-H.T.,C.aJ.T.-T.S.tak,abysiichtietodaňové

subjekty mohli zaúčtovať ako pravé do položky nákladov, pričom uvedená obálka spolu s písomnosťami
bola dňa 31.1.2007 v zmysle § 89 ods. 1 Tr.por. dobrovoľne vydaná E. H..

V prípade, ak by uvedené účtovné doklady boli riadne vystavené, opečiatkované a podpísané a
zaúčtovanédaňovýmsubjektomH.A.-H.T.C.,zaúčtovanietýchtodokladovbyovplyvnilovýškudaňovej

povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 tak, že by došlo k jej zníženiu o 57.000,-
Sk, t.j. o 1.892,05 € a zároveň by ovplyvnilo aj výšku daňovej povinnosti na dani z príjmov fyzických
osôb tohto daňového subjektu za rok 2006 tak, že by došlo k zníženiu daňovej povinnosti o 152.179,-
Sk, t.j. 5.051,42 €.

V prípade, ak by uvedené účtovné doklady boli riadne vystavené, opečiatkované a podpísané a
zaúčtované daňovým subjektom J. T. - T. S., zaúčtovanie týchto dokladov by ovplyvnilo výšku daňovej
povinnosti na dani z príjmov fyzických osôb tohto daňového subjektu za rok 2006 tak, že by došlo k
zníženiu daňovej povinnosti o 80.191,- Sk, t.j. o 2.661,85 €.

2.G
Obvinený A. B. spolu s obvineným E. F. v presne nezistenom období v mesiaci marec 2006 s úmyslom
páchať rôznu daňovú trestnú činnosť zabezpečili prevod obchodného podielu spoločnosti Q. P. A. so
sídlom v F. na jediného spoločníka a konateľa E. N., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom F., A. E. M. XXXX/
XX, a zároveň zabezpečili aj zmenu obchodného názvu a sídla tejto spoločnosti na spoločnosť K. A..

C., pričom po celý čas disponovali s účtovnými dokladmi tejto spoločnosti len oni a E. N. na základe ich
pokynov podpisoval doklady a daňové priznania, ktoré mu predkladali, a disponoval s účtom spoločnosti
K. A.. C., podľa pokynov A. B. a E. F., následne v presne nezistenom čase v mesiaci september 2006 po
vzájomnej predchádzajúcej dohode s E. H. tomuto zasielali na pamäťovom nosiči dát (CD nosič, alebo
disketa) už vypracovanú fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 1809/2006 zo dňa 18.9.2006 spolu s dokladmi

o hotovostnej úhrade kúpnej ceny, kde ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť O. A.. C. U. D. A. K. A..
C., ktorej predmetom bol predaj žulovej dlažby I. triedy o množstve 2400 m2, v celkovej fakturovanej
sume 28.845.600,- Sk, z toho DPH 4.605.600,- Sk, E. H. za vopred dohodnutú finančnú odmenu od A. B.
a E. F. zabezpečil vytlačenie týchto dokladov a odovzdal ich na podpis a opečiatkovanie R. F. a po tomto
ich zaslal A. B. a E. F., hoci k uvedenému zdaniteľnému plneniu nikdy nedošlo, A. B. s E. F. zabezpečili

riadne zaúčtovanie tejto dodávateľskej faktúry od spoločnosti O. A.. C. G. W. A. K. A.. Trebišov a taktiež
zabezpečili vystavenie fiktívnej dodávateľskej faktúry č. 206300901, zo dňa 30.9.2006 G. A. K. A. Q.
spoločnosť U.'X A.. J. K. X, T., kde predmetom fakturácie bol následný predaj uvedenej žulovej dlažby
o množstve 2400 m2 v celkovej fakturovanej sume 29.131.200,- Sk, z toho DPH 4.651.200,- Sk,

konateľ spoločnosti U.'X A., obvinený H. P. túto dodávateľskú faktúru od spoločnosti DARDREAM s.r.o.
riadne zaúčtoval a dňa 25.10.2006 podal na Daňovom úrade Bratislava II daňové priznanie pre daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 za daňový subjekt U.'X A., G. ktorom si
uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 4.560.959,- Sk, pričom DPH vo výške 4.651.200,- Skvyplývajúcu z predmetnej dodávateľskej faktúry zahrnul do položky „odpočítanie dane" a to aj napriek
tomu, že k uskutočneniu prijatého zdaniteľného plnenia vyplývajúceho z uvedených zaúčtovaných
dokladov nedošlo, v dôsledku čoho si jednak neoprávnene uplatnil nárok na daňový odpočet DPH vo

výške 4.560.959,- Sk, t.j. 151.396,10 € a zároveň znížil svoju daňovú povinnosť z DPH o 40.240,- Sk, t.
j. 1335,72 €, po čom Daňový úrad Bratislava II tento nadmerný odpočet DPH vyplatil na účet spoločnosti
U.'X A.,

2.H

Obvinený E. F. po vzájomnej predchádzajúcej dohode s obvineným A. B. v presne nezistenom čase v
mesiaci november 2005 odovzdal E. H. už vypracovanú zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 31.1.2005
medzi spoločnosťou I. A.. Nové Mesto nad Váhom a spoločnosť J. A.. C., spolu s už vypracovanou
fiktívnou dodávateľskou faktúrou č. 0211/2005 zo dňa 2.11.2005 vypracovanú v mene spoločnosti I. A.,
ktorej predmetom bolo sprostredkovanie dražby pre P. A.. O. U. C. Q. D. A. J. A. v celkovej fakturovanej
sume 1.190.000,- Sk, z toho DPH 190.000,- Sk, E. H. C. B. D. G. F. A. I. A.. H. D., ktorý ju spolu s

dokladmi o hotovostnej úhrade kúpnej ceny podpísal a opečiatkoval a následne poštou zaslal E. F.,

E. F. spolu so A. B. takto zadovážené účtovné doklady odovzdali obvinenému I. H. G., konateľovi
spoločnosti J. A., ktorý túto dodávateľskú faktúru riadne zaúčtoval a dňa 23.1.2006 podal na Daňovom
úrade v C. daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 za

daňový subjekt J. A., v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 280.811,- Sk,
pričom DPH vo výške 190.000,- Sk vyplývajúcu z dodávateľskej faktúry č. 0211/2005 od spoločnosti I. A.
zahrnul do položky „odpočítanie dane" a to aj napriek tomu, že k uskutočneniu prijateľného zdaniteľného
plnenia vyplývajúceho z uvedenej zaúčtovanej faktúry nedošlo, v dôsledku čoho si uplatnil nárok na
nadmerný odpočet DPH neoprávnene zvýšený o 190.000,- Sk, t. j. 6.306,84 €, ktorý následne Daňový

úrad Trebišov vyplatil na účet spoločnosti J. A.,

konateľ spoločnosti J. A.. I. H. G. po zaúčtovaní uvedenej dodávateľskej faktúry túto zahrnul do nákladov
a dňa 20.3.2006 podal na Daňovom úrade v Trebišove daňové priznanie pre daň z príjmu právnických
osôb za zdaňovacie obdobie rok 2005 za daňový subjekt J. A., čím svoju daňovú povinnosť na dani z

príjmu znížil o 190.000,- Sk, t.j. o 6.306,84 €.

2.CH
Obvinený E. F. po vzájomnej predchádzajúcej dohode s obvineným A. B. v presne nezistenom čase
odovzdali E. H. podklady k vypracovaniu fiktívnych dodávateľských faktúr pre odberateľa spoločnosť

K. A.. A., ktoré E. H. odovzdal H. D. na spracovanie na základe čoho H. D. zabezpečil vypracovanie
nasledovných dodávateľských faktúr:

- faktúra č. 0103/2006 zo dňa 1.3.2006 vystavená v mene spoločnosti O. A.. C., ktorej predmetom bol
predaj 1 ks valcovacej stolice na fólie a 2 ks výtlačných hlavíc na fólie v celkovej fakturovanej sume

4.438.700,- Sk, z toho DPH 708.700,- Sk a takto vypracovanú faktúru opečiatkoval a podpísal v mene
konateľky I. D.,

- faktúra č. 01.03/2006 zo dňa 1.3.2006 vystavená v mene spoločnosti A. A. A., ktorej predmetom
bol predaj výtlačného extrúdora BUZULUK v celkovej fakturovanej sume 5.295.500,- Sk z toho DPH

845.500,- Sk a takto vypracovanú faktúru opečiatkoval a ako konateľ uvedenej spoločnosti aj podpísal
a obidve faktúry spolu s podpísanými a opečiatkovanými dokladmi o hotovostnej úhrade kúpnej ceny
zaslal poštou E. F.,

hoci k zdaniteľným plneniam vyplývajúcich z týchto faktúr nikdy nedošlo, A. B. zabezpečil riadne

zaúčtovanie týchto dodávateľských faktúr v účtovníctve spoločnosti K. A. a následne dňa 25.4.2006
podal na Daňovom úrade Trebišov daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
I. štvrťrok 2006 za daňový subjekt K. A., v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo
výške 24.492,- Sk a to aj napriek tomu, že k uskutočneniu prijatých zdaniteľných plnení vyplývajúcich
z uvedených zaúčtovaných faktúr nedošlo, v dôsledku čoho si jednak neoprávnene uplatnil nárok na

nadmerný odpočet DPH vo výške 24.492,- Sk, t.j. 812,99 € a zároveň znížil svoju daňovú povinnosť z
DPH o 1.529.708,- Sk, t. j. 50.777 €,
pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry v zákonom stanovenej lehote,
ktorú aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že Mestský súd Košice rozhodol
o zastavení trestného stíhania vedeného proti menovaným obžalovaným za označené skutky obžaloby

po zistení, že tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Tou je podľa záverov prvostupňového súdu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý
bol prijatý v roku 1950 (ďalej „Dohovor”), a ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku na základe
oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej

republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb.

Predmetný Dohovor je jednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí
riadiť.

Článok6ods.1tohtoDohovorustanovuje,žekaždýmáprávonato,abyjehozáležitosťbolaspravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.

Ako prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia upresnil, z tohto článku vyplýva právo

na konanie spravodlivé (spravodlivý proces), verejné a právo na to, aby každá vec bola prejednaná
nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote. Dohovor exaktne nestanovuje dobu, ktorú trestné
stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže najviac trvať. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje, však v rámci viacerých rozhodnutí, ktoré budú
spomenuté v ďalšej časti tohto odôvodnenia, dáva odpoveď na to, čo už prejednaním veci v primeranej

lehote nie je.

Ako ďalej súd uviedol, z uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj z podanej obžaloby je zrejmé, že skutky,
ktoré sa kladú obvineným za vinu mali byť spáchané takmer päť až šesť rokov pred podaním obžaloby.
Ako bolo uvedené skôr, obžaloba bola podaná dňa 29. apríla 2011, teda trestné stíhanie obvinených vo

fáze konania pred súdom trvá takmer štrnásť rokov. Súd si dostatočne zodpovedne uvedomuje, že z
textučlánku6Dohovorunevyplývapresúdpriamapovinnosťzastaviťtaktodlhotrvajúcetrestnéstíhanie,
avšak Dohovor takúto možnosť nevylučuje, pričom, ako bude ďalej uvedené, v niektorých extrémnych
prípadoch je možné dospieť k záveru, že takúto dlhú dobu trvajúci proces je priam nevyhnutné zastaviť,
pretože v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa názoru súdu sa v tomto prípade jednalo o takýto extrémny prípad, pričom zastavenie trestného
stíhania nielenže v tomto prípade je možné, ale dokonca ho súd považuje za nevyhnutné.

Prvostupňový súd daný záver odôvodnil niekoľkými základnými skutočnosťami (str. 13-14 odôvodnenia

napadnutého uznesenia).

Na prvom mieste poukázal na skutočne neobvyklú dĺžku konania - takmer 19 rokov od kedy malo dôjsť
ku spáchaniu skutkov, ktoré sa obžalovaným kladú za vinu.

Ďalšou skutočnosťou hodnou zreteľa pri hodnotení doterajšej dĺžky konania je náročnosť dokazovania
v tejto trestnej veci vrátane ekonomickej a finančnej náročnosti úkonov spojených s dokazovaním.
Ako vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania, v samotnej veci existujú okolnosti, ktoré sú už
v súčasnosti objektívne len nesmierne náročne objasniteľné (súd v danej súvislosti poukázal na
nemožnosť zabezpečenia a opätovného znaleckého posúdenia žulovej dlažby, predstavujúcej nosnú

skutkovú okolnosť pre posúdenie skutku v bode 2.G obžaloby, pri ktorom obžalovaní nesúhlasili s
prečítaním vo veci už podaného znaleckého posudku, ktorého vyhotoviteľ - znalec medzičasom zomrel).
Daná skutočnosť sa súdu javí byt' takou, ktorej preverenie bude vyžadovať neúmerné zdroje ak je vôbec
realizovateľné. Ako ďalej dodal, nie síce určujúcou, ale predsa len jednou zo zásad trestného konania je
zásada jeho hospodárnosti, pričom tu sa súd nevyhol predvolávaniu množstva svedkov a znalcov a aj

preplácaniu svedočného v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Súd zároveň zdôraznil,
ženejdeanemôžeísťourčujúciprincípkonania,avšakposúdeniezmysluplnostiočakávanýchvýdavkov
vo vzťahu k predpokladanému efektu v tejto súvislosti musí byť súčasťou jeho úvah.Posledným zo zásadných faktov, ktorý zohral úlohu pri závere súdu, že ide o naozaj extrémny prípad
neprimerane dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným
konečným efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci - či už pre prípad

uznania, alebo neuznania viny. Tu je možné konštatovať, že aj pri prípadnom uznaní viny by vzhľadom
na novelizáciu trestných kódexov (účinnú od augusta 2024) obžalovaným nehrozil žiadny trest spojený
s odňatím slobody.

Ako prvostupňový súd v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia zhrnul, rozhodnutie súdu po Viac

ako devätnástich rokoch od spáchania skutkov v tomto prípade vyvoláva zásadné rozumné pochybnosti
o spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa.

Súd preto teraz prejednávanú trestnú vec považoval na základe skôr uvedených argumentov za
taký extrémny prípad, ktorý v súlade s Trestným poriadkom a medzinárodnou zmluvou dovoľuje bez
akýchkoľvek pochybností aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s výsledkom

neprípustnosti trestného stíhania vo veci a zastavenia trestného stíhania.

S takýmto závermi a argumentáciou prvostupňového súdu nesúhlasí a uznesenie súdu o zastavení
trestného stíhania považuje v danom štádiu trestného konania za neopodstatnené a v rozpore so
zákonom.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.

Oproti v odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňového súdu označeným judikátom súdov
rôznych inštancií, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5To 14/2009 zo
dňa18.03.2010uverejnenývZbierkeč.1/2011judikátR10/2011),vzmyslektorého„dĺžkakonania,ktorá
s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov

činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných
veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr.zák. (v danom prípade účinného do 31.08.1999, teraz
39 ods. 1 Tr.zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom“file_0.jpg

file_1.wmf

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neprimeraná dĺžka konania je zásahom do práv obvineného na
spravodlivý proces, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného konania. Dôvody pre
zastavenie trestného stíhania treba chápať ako zákonom predpokladaný a presne stanovený zásah do
zásady oficiality a legality, patriace medzi základné zásady trestného konania a nemôžu byt' dané na
úvahu súdu o možnosti alebo nemožnosti zastavenia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr.por.

Popri uvedenom judikáte jestvuje viacero ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (nižšie citované), v
ktorých je prezentovaný názor, že nápravu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo
forme zastavenia trestného stíhania z článku 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vyvodiť (2 Tost 37/2016, 1TZ
2/2006, 5 To 7/2013, 5To 5/2015), resp. v prípade porušenia práva na prejednanie veci v primeranej

lehote možno využiť zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. a uloženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom ale nesmie ísť o neprimerane mierne
tresty (1To 4/2014, 6To 14/2010).

V danej súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Tz 2/2006 zo dňa

05.04.2006, z ktorého cituje: „porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru je nepochybne významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý
proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim
javom, ktorý odporuje zmyslu práva nielen obvineného ale i poškodeného na spravodlivý proces, jei v rozpore so základnými zásadami trestného konania a odporuje jeho účelu. Porušenie tohto práva
však samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania, a to ani s prihliadnutím na požiadavku
účinných prostriedkov nápravy podľa článku 13 Dohovoru.

Dôvody pre zastavenie trestného stíhania preto treba chápať ako zákonom predpokladaný a presne
stanovený zásah do zásady oficiality a legality patriacej medzi základné zásady trestného konania. To
v plnej miere platí aj pre dôvod uvedený v § 11 ods. 1 písm. h) Tr.por. (v danom prípade 9 ods. 1
písm. g) Tr.por.). Odkaz na medzinárodnú zmluvu, obsiahnutý v tomto ustanovení znamená, že taká
medzinárodná zmluva musí stanoviť dôvod pre zastavenie trestného stíhania jednoznačne. Článok 6

Dohovoru však žiadny výslovný dôvod pre zastavenie trestného stíhania neobsahuje.“

Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5To 7/2013 zo dňa 03.09.2013, z ktorého
cituje: „Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a
zaisťuje prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je
nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6

Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, resp. súd, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej
povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve
rozhodnutie o otázke viny a trestu.

Účelom trestného konania je, aby trestné čin boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona

spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva
a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Tr.por.).

Trestné konanie je potom ovládané základnými zásadami zaručujúcimi naplnenie vyššie uvedeného
účelu trestného konania, ktoré sa uplatňujú nielen z pohľadu samotného obvineného, ale i z pohľadu

práv a povinností ostatných subjektov a strán trestného konania. Predovšetkým s ohľadom na práva
týchto ostatných subjektov, prípadne strán na trestnom konaní zúčastnených, je akceptácia záveru o
možnosti orgánu, ktorý prieťahy v konaní sám spôsobil, zastaviť trestné stíhanie, celkom neprijateľná.

Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP”)

posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným
v judikatúre ESĽP, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov,
poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke.
Porušenie pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu
voči obvinenému, kedy bolo v rozhodnutiach ESĽP spravidla priznané sťažovateľovi zadosťučinenie vo

forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5To 5/2015 zo dňa 07.05.2015 cituje: „Nápravu porušenia
práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania ESĽP z čl. 6
Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil.

Naopak, judikatúra ESĽP je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu
neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle čl. 36
Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo
o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.

V nadväznosti na už spomenutý judikát R 10/2011, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1To 4/2014 zo dňa 08.10.2014 a na možnosť, resp. potrebu využitia zmierňovacieho
ustanovenia § 39 Tr.zák., citoval: „NS SR považoval za správne kompenzovať porušenie práva na
primeranú dĺžku konania uložením trestov pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Ako je
to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd, ktorý rozhodoval o trestoch ukladaných

obžalovaným, pri svojich úvahách o spôsobe a výške trestu, dĺžku trestného konania zohľadnil, keď v
časti pojednávajúcej o rozhodovaní o treste obžalovaných uviedol dĺžku trestného stíhania, ako faktor
spôsobilý ovplyvniť ukladaný trest, či jeho výšku.“

Z uvedeného vyplýva, že v napriek neúmerne dlhej dobe 14 rokov trestného konania realizovaného v

danej trestnej veci v štádiu pred súdom, je v záujme dosiahnutia účelu trestného konania nevyhnutné,
popri náležitom zistení súdených trestných činov (dokazovanie pred súdom je de facto ukončené),
spravodlivé potrestanie ich páchateľov, pričom v záujme zabezpečenia účelu trestu a dosiahnutia
jeho funkcie individuálnej aj generálnej prevencie, prichádza v danej veci do úvahy jednak uloženiepodmienečných trestov odňatia slobody v rámci zákonných trestných sadzieb, prípadne využitie
fakultatívneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. a uloženie trestov odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

Preto postup zvolený v napadnutom uznesení Mestského súdu Košice považuje za neopodstatnený a
v rozpore so zákonom. Trestný zákon ani Trestný poriadok neidentifikuje prieťahy v konaní zapríčinené
súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, ako dôvod pre zastavenie trestného stíhania a
obchádzanie takéhoto zákonného postupu použitím článku medzinárodnej zmluvy, z ktorého priamo

takýto postup nevyplýva, je neopodstatnené. Navyše ak bola celková dĺžka doposiaľ realizovaného
trestného konania významne ovplyvnená dôkaznou náročnosťou a rozsiahlosťou prejednávanej trestnej
veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby druhostupňový súd napadnuté uznesenie o
zastavení trestného stíhania zrušil a Mestskému súdu Košice uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti podanej prokurátorom sa písomne vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojej
obhajkyne. Navrhol sťažnosť okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. zamietnuť
konštatovaním, že nie je dôvodná file_2.jpg

file_3.wmf

Má za to, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zákonné a náležite odôvodnené spôsobom, z

ktorého je zrejmé ako súd konkrétne vyhodnotil existujúci stav prieťahov a neprimeranú dĺžku trestného
stíhania, akými právnymi úvahami sa zaoberal a ako ich zákonne aplikoval.

Dôvody sťažnosti prokurátora sú výrazne formálne, všeobecné a neobsahujú ani jediný konkrétny
argument polemizujúceho charakteru s odôvodnením uznesenia. Je potrebné uviesť, že námietky

prokurátora nepovažuje obžalovaný za kvalifikované, práve naopak, vo svojej podstate ide o jednoduchú
negáciu úvah súdu, ktorými sa tento vo svojom pôvodnom rozhodnutí spravoval a nahrádza ju vlastnými
úvahami. Kvalifikovanosť sťažnostným námietkam nepridáva ani odkaz na neaktuálnu judikatúru.

Je však rovnako potrebné zdôrazniť, že ani ku dňu podania tohto vyjadrenia k sťažnosti, teda ani po vyše

21 rokoch od údajného skutku sa odôvodnený záver, že trestný čin kladený za vinu obžalovanému B.
bol ním skutočne úmyselne spáchaný, nijakým spôsobom nepotvrdil, nezosilnel, a vzhľadom na obsah
spisu a neschopnosť poškodených vyčísliť škodu, s odstupom času zoslabol natoľko, že trestné stíhanie,
ktoré by bolo schopné preukázať úmysel, by nemalo byt' vedené, na ktorú zákonnosť trestného stíhania
by mal dohliadať práve dozorový prokurátor.

Z uvedeného tak možno konštatovať, že štátne orgány (orgány činné v trestnom konaní a súd) doposiaľ
v trestnej veci môjho klienta nepostupovali v súlade s právom na prerokovanie trestnej veci v primeranej
lehote čo ukladá čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ nebola trestná vec môjho klienta právoplatne skončená
za viac ako 17 rokov vedenia trestného konania.

Viest' trestné konanie voči určitej osobe po dobu viac ako 17 rokov a bez zavinenia samotnej obvinenej
osoby, je bezprecedentné a takýto postup štátnych orgánov nemôže prejsť rozsiahlou a ustálenou
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke primeranosti dĺžky trestného konania. S
ohľadom na judikatúru ESEP musí byt' predmetné trestné konanie posudzované ako celok, pretože

jednotlivé štádiá trestného konania na seba nadväzujú a súvisia spolu (rozsudok ESĽP z 22. novembra
2016 vo veci Grešáková proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 77164/12 a rozsudok ESĽP z 27. júna
2017 vo veci Ivan proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 57405/15).

Posudzované obdobie začína v zásade vtedy, keď je osoba obvinená (rozsudok ESĽP vo veci

NeumeisterprotiRakúskuz27.6.1968,sťažnosťč.1936/63,bod18),ale,zohľadňujúcokolnostiprípadu,
môže začať aj skôr, napr. zadržaním (už citovaný Wemhoff, bod 19) alebo vypočutím osoby ako svedka
podozrivej zo spáchania trestného činu (rozsudok ESEP vo veci Kaleja proti Lotyšsku z 5.10.2017,
sťažnosť č. 22059/08, bod 40). Obvinenie sa preto musí vykladať s ohľadom na jeho autonómny význampodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok Veľkej komory vo veci McFarlane proti Írsku z 10.9.2010, sťažnosť
č. 31333/06, bod 143). Posudzované obdobie sa v zásade končí oslobodením alebo odsúdením (už
citovaný Wemhoff, bod 18).

Cieľom článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorým má každý právo na konanie v primeranej lehote, je v
trestných veciach zabezpečiť, aby obvineným osobám nemuselo byt' vznesené obvinenie príliš dlhú
dobu (Rozsudok ESEP vo veciach Wemhoff proti Nemecku, 18; Kart proti Turecku GC § 68).
Samotným prerokovaním veci na súde (alebo inom štátnom orgáne) sa však právna neistota osoby,

ktorá sa domáha svojich práv neodstráni.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je naplnené až
vydaním právoplatného rozhodnutia súdu (alebo iného štátneho orgánu), na ktorom sa osoba domáha
odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri aj II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 48/96,
I. ÚS 92/97, I. ÚS 10/98).

Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a alebo už nie je, možno formulovať vždy s ohľadom
na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia
o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (resp. čl.
6 ods. 2 Dohovoru, čl. 38 ods. 2 Listiny) je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s
ohľadomnaokolnostiprípaduideoprieťahynedôvodné,t.j.čiichmožnopričítaťsúdu.(NálezÚstavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 188/2020-33 zo dňa 13.07.2020).

Poukázal na rozsudok ESĽP AGRORACIO Senica a.s. proti Slovenskej republike zo dňa 28.01.2020,
kedy aj v prípade, kedy šlo o vec skutkovo zložitú s väčším množstvom svedkov, nebolo možné
zložitosťou odôvodniť dĺžku trestného konania, ktoré dosahovalo 10 rokov: „Vo vzťahu k dĺžke konania

ESĽP uznal, že trestné konanie bolo zložité, keďže zahŕňalo 50 poškodených, okolo 100 svedkov a
viacnásobné žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v zahraničí. Konštatoval tiež, že vnútroštátne orgány
pravidelne vykonávali kroky vo vyšetrovaní, vypočúvali svedkov, ukladali pokuty za nedostavenie sa na
výsluch a spolupracovali s orgánmi v zahraničí. Napriek tomu ESEP nemohol ignorovať skutočnosť,
že celé konanie trvalo okolo 10 rokov. Dĺžka konania preto nespĺňa požiadavku „primeranej lehoty“,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru. Vzhľadom na dôvod odmietnutia ústavných
sťažností ústavným súdom ESĽP konštatoval, že vo vzťahu k sťažnosti na dĺžku konania sťažujúca
spoločnosťnemalakdispozíciiúčinnýprostriedoknápravy,spretodošlokporušeniučlánku13Dohovoru
v spojení s Článkom 6.

Z uvedeného analogicky vyplýva, že pri tak dlhom časovom období, nie je možné ignorovať dĺžku
konania a pokiaľ ESĽP považuje 10 ročnú dĺžku konania pri 50 poškodených a 100 svedkoch za
neprimeranú, vyše 17 rokov trvajúce trestné konanie musí byť neprimerané rovnako.

Vo veci H. H. proti Portugalsku zo dňa 26.10.1988 na základe sťažnosti č. 11371/85, ESĽP zasa

ustálil, že „dôkazom zložitosti veci nie je ani rozsah spisu k veci, ani počet účastníkov konania.” Ani
právne či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy
sa účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel
celkovej spravodlivosti podľa čl. 46 Ústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú
kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní

verejnosti a verejnej mienky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 688/2014 zo dňa
04.02.2015).file_4.jpg

file_5.wmf

S ohľadom na uvedenú nespornú judikatúru preto možno bezpochyby konštatovať, že voči nemu bolo zo
strany orgánov verejnej moci doposiaľ porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd aj z toho dôvodu, že došlo k porušeniu jeho práva na prejednanie
veci v primeranej lehote, pretože sa trestné konanie voči nemu vedie neuveriteľných 17 rokov file_6.jpgfile_7.wmf

Súd disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy,
na uplatnenie možností kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných, teda v
primeranej dobe (ESEP Beck v. Nórsko z 26.06.2021) a v prejednávanej veci náležite zvolil priliehavý
a primeraný spôsob kompenzácie za uvedené porušenie.

Aj rozhodnutia ESEP takú formu kompenzácie považujú za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak
ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo
porušené právo sťažovateľa a prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu,
uvedie v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (ECKLE v SRN z 15.07.1982).file_8.jpg

file_9.wmf

Taktiež možno poukázať aj na inú vec prejednávanú na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko

Banská Bystrica vedenou pod sp.zn. BB-3T/29/2019, kde súd postupom podľa § 244 ods. 1 písm. c)
Tr.por. s poukazom na 9 ods. 1 písm. g) Tr.por. zastavil trestné stíhanie, lebo od spáchania skutku do
podania obžaloby uplynula doba 15 rokov.

Taktiež možno poukázať aj na uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica BB-3T/7/2016, kde bolo zastavené trestné stíhanie voči obvinenému B.E. a spol. z dôvodu
§ 9 ods. I písm. g) Tr.por., v ktorom sa konštatuje, že skutky mali byt' spáchané takmer 15 rokov
pred podaním obžaloby a vzhľadom k takto dlhodobo trvajúcemu procesu je priam nevyhnutné zastaviť
trestné stíhanie, keďže dochádza v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Uznesením Najvyššieho súdu SR sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR proti vyššie uvedenému uzneseniu bola zamietnutá, pričom najvyšší súd konštatoval
poukazujúc na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s neprimeranou dĺžkou
konania a druhom kompenzácie, že čo do dĺžky trvania trestného stíhania, ak táto prevyšuje 6 rokov pri
absencii dôvodov jej prekročenia už nie je možné tolerovať takýto postup. Najvyšší súd konštatoval, že

je neprípustné, aby štát, ktorý je základným garantom základných práv a slobôd bol ich pokračujúcim
porušovateľom. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Tz/2/2003, kde doba 8 rokov
sa považuje za hranicu extrémnosti pri posudzovaní dĺžky konania z hľadiska porušenia práva na
spravodlivý proces (Okresný súd Trebišov, spis.zn. 4T/108/2011).

Nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 30/24, v zmysle ktorého:
Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, respektíve právo na primeranú dĺžku konania je
neoddeliteľnou súčasťou základných práv. Doba, v ktorej sa účastníkovi konania dostane konečného
rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou merítok celkovej spravodlivosti konania. Čím je tento
časový horizont dlhší, tým viac sa rozostruje spravodlivosť konania tak v očiach účastníkov konania, ako

aj vo všeobecnom vnímaní file_10.jpg

file_11.wmf

verejnosťou a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje dôveryhodnosť štátnej moci a špecificky moci

súdnej.

Právo na primeranú dĺžku konania nie je absolútne. Je potrebné merať záujem jednotlivca na
prerokovanie veci v primeranej lehote, na jednej strane, a všeobecný záujem na výkone spravodlivosti,
na strane druhej. Trestné konanie treba viest' v súlade so zásadou rýchlosti, nie však na úkor iných

čiastkových práv vyplývajúcich zo všeobecného práva na spravodlivý proces. Vždy je potrebné zvážiť
požiadavku na prerokovanie veci v primeranej lehote, na jednej strane, a záujem na riadnom výkone
spravodlivosti, na strane druhej (rozsudok ESĽP z 3.12.2002 Debbasch proti Francúzsku, č. 49392/99,
Š 44).Aká dĺžka trestného konania je už neprimeraná, nemožno vopred povedať.
Dĺžku trestného konania môže ovplyvniť aj počet poškodených. Hoci sa v trestnom konaní rozhoduje
predovšetkým o vine a treste obvineného, nie je možné prehliadať práva a oprávnené záujmy

poškodených. Táto požiadavka vyplýva nielen zo zásady zaistenia práv poškodeného, ale na ústavnej
úrovni aj z práva na účinné vyšetrovanie - Oneryildiz proti Turecku, č. 48939/99, 91).
Ak sa skutočne ukáže, že dĺžka trestu dĺžka trestného konania bola v konkrétnej trestnej kauze
neprimeraná, trestné súdy na to musia reagovať. Porušenie práva na primeranú dĺžku trestného konania
musia napraviť.

V trestných veciach je potrebné uprednostniť kompenzáciu nástrojmi, ktoré sú vlastné trestnému právu.
Ide predovšetkým o zmiernenie trestu, napr. v podobe uloženia na samotnej dolnej hranici či mimoriadne
zníženie trestu dokonca pod túto dolnú hranicu a pod.

Ústavný súd ČR pri vyššie uvedených záveroch vychádza z judikatúry ESĽP a preto tieto závery je

nepochybne potrebné aplikovať aj na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov:
Pokud trestní soudy zmírní trest s cílem kompenzovat porušení práva na přiměřenou délku řízení, musí
takučinitvýslovněaměřitelně/rozsudekEckleprotiNěmecku,66;dálerozsudkyESLPzedne26.6.2001
Beck proti Norsku, č. 26390/95, 27; ze dne 20.5.2014. Pirttiłnüki proti Finsku, č. 35232/11, 61; resp.
velkého senátu ESLP ze dne 29.3.2006 Cocchiarella proti Itálii, č. 64886/01, 77; v judikatuře Ustavního

soudu podobně nález ze dne 12.4.2007 sp.zn. I. ÚS 603/06 (N 65/45 SbNU 83), bod 271.
U první podmínky (výslovnost) se vyžaduje, aby prohlášení, resp. uznání porušení čl. 6 odst. I Úmluvy
bylo zřetelné a jasné (rozsudek ESLP ze dne 24. 2. 2005 Ohlen proti Dánsku, č. 63214/00, 29 a M)).
Je povinností trestních soudů uvést, kdy a v jaké fázi trestního řízení orgány činné v trestním řízení
včetně soudů postupovaly v rozporu s právem na přiměřenou délku trestního řízení. Podle judikatury

ESLP nestačí povšechné uznání porušení práva. Právě tento nedostatek ESLP vytkl německým soudům
ve věci Chiarello proti Německu. Místo toho, aby soudy výslovně vzaly v potaz konkrétní průtahy
v řízení a promítly je do úvah o zmírnění trestu, jen neurčitě odkázaly na dobu, která uplynula od
spáchání trestného činu (SS 57). Identifikace pochybení, resp. neodůvodněných průtahů v řízení je proto
nezbytným předpokladem pro měřitelné zmírnění trestu (viz dále).

Co se lýče druhé podmínky, tj. měřitelnosti kompenzace, musí být z úvah trestních soudů zřejmé, k
jakému konkrétnímu zmírnění trestu došlo. Je nutné, aby trestní soudy uvedly, jakou konkrétní podobu
zmírnění trestu vybraly, a to v návaznosti na jimi zjištěné a uznané průtahy v řízení.file_12.jpg

file_13.wmf

zmysle uvedeného nálezu, Ústavný súd ČR zároveň nevylučuje ako následok prieťahov v trestnom
konaní aj zastavenie trestného stíhania či upustenie od potrestania:
„93.Ustavnísouddálesvažoval,zdavtomtopřípaděnejsoudánymimořádnéokolnosti,kterébysvědčily

pro rozhodnutí o zastavení trestního stíhání Či upuštění od potrestání z důvodu neústavních průtahů
(srov. k tomu body 70 a 71 shora). ”

Možno tak vzhľadom na početnú vyššie uvedenú judikatúru zhrnúť, že pokiaľ sa trestného konanie voči
nemu viedlo viac ako 17 rokov, jedinou spravodlivou kompenzáciou z dôvodu porušenia jeho práv je

zastavenie trestného stíhania.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný I. J. K. prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že z
obsahu sťažnosti v podstate vyplýva, že aj napriek neúmerne dlhej dobe realizovania trestného konania
v jeho trestnej veci, v štádiu pred súdom je nevyhnutné, aby bolo vedené trestné konanie a uložený

zákonný trest aj s prihliadnutím na novelizáciu trestného zákona. Teda prokurátor v podanej sťažnosti
napáda postup zvolený uznesením Mestského súdu Košice, ba dokonca tvrdí, že je nezákonný, pokiaľ
došlo k zastaveniu trestného konania, s použitím článku medzinárodnej zmluvy.

S týmto konštatovaním prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. nesúhlasí, a to z toho dôvodu, že

je zástancom názoru, že Mestský súd v Košiciach napadnutým uznesením rozhodol vecne správne
a zákonne, pokiaľ v zmysle § 219 ods. 1 Tr.por. pre okolnosť uvedenú v § 281 ods. 1 Tr.por., z dôvodov
uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) Tr.por. trestné stíhania voči jeho osobe ako obžalovanému prespolupáchateľstvo pokračujúceho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 9 ods. 2, § 149
a ods. 1 , ods. 4 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, zastavil.

Domnieva sa, že postup Mestského súdu Košice bol vecne správny a zákonný, pretože v konkrétnej
trestnej veci ide o prípad, kde je potrebné brat' do úvahy protispoločenskú činnosť a náročnosť konania,
ale aj rozsah prieťahov v konaní.

V konkrétnej veci, o ktorej rozhodoval súd, sa teda jednalo o extrémny prípad, ktorý sa vyznačoval

aj svojimi osobitosťami a to predovšetkým v tom, že v uvedenej trestnej veci dĺžka konania
predstavuje takmer 19 rokov, odkedy malo dôjsť k spáchaniu skutkov, ktoré sa mi kladú za vinu a aj
spoluobžalovaným a samotný priebeh konania sa vyznačuje náročnosťou dokazovania, čo v konečnom
dôsledku súd vecne správne a zákonne zhodnotil pokiaľ zastavil trestné stíhanie z dôvodov vyššie už
uvedených v prokurátorom napadnutom rozhodnutí.

Tvrdenie prokurátora okresnej prokuratúry, uvádzané v sťažnosti opierajúce sa o tvrdený zásah
do zásady oficiality a legality, podľa jeho názoru nemajú opodstatnenie a ani priamy dosah na
konštatovanie, že vzhľadom na túto trestnú vec sa jedná o taký extrémny prípad, ktorý v súlade s
trestným poriadkom a medzinárodnou zmluvou dovoľuje správne aplikovať Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorého výsledkom je neprípustnosť trestného stíhania vo veci aj zastavenia

trestného stíhania.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril H. E. F. prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení

žiadal, aby Krajský súd Košice podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamietol sťažnosť ako nie dôvodnú.

Zvýraznil, že v predmetnom konaní Mestský súd Košice dňa 21.11.2024 v zmysle § 290 ods. 1 Tr.por.
s použitím § 9 ods. 1 písm. a) Tr.por. zastavil konanie pre skutok 1/ obžaloby prokurátora za uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2024.

Toto napadnuté uznesenie je druhé v poradí a je zvláštne, že keď vtedy vydané uznesenie prokurátor
nenapadol, evidentne ho považoval za zákonné a správne.

Pretojeprekvapivétotojehonovétvrdenie,uvedenévtejtosťažnosti,kdeuvádzaabsolútnenezmyselné

skutočnosti.

Je potrebné uviesť, že dňa 17.10.2018 bol spolu s ostatnými obžalovanými oslobodený Okresným
súdom Košice I. spod všetkých skutkov obžaloby a od zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
Košice sp.zn. 8To/30/2020 zo dňa 16.9.2021 uplynuli tri roky nového dokazovania, v zmysle pokynu

nadriadeného súdu, no žiaden dôkaz proti jeho osobe ani ostatným spoluobžalovaným produkované
neboli.

Preto aj vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach bolo logické a správne
rozhodnutie Mestského súdu Košice zo dňa 31.12.2024, keď podľa § 290 ods. 1 Tr.por. pre okolnosť

uviedol v § 281 ods. 1 Tr.por., z dôvodov uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) Tr.por. zastavil trestné
stíhanie voči všetkým spoluobžalovaným vo zvyšnej časti obžaloby prokurátora, pretože tak ustanovuje
medzinárodná zmluva.

Tvrdenie prokurátora o nejakých spravodlivých potrestaniach páchateľov a nejakom záujme

zabezpečenia účelu trestu by mohli prísť uloženia podmienečných trestov, je absolútny nezmysel
a nereálnosť vyhodnotenia dôkazov produkovaných v tomto konaní aj po zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené považoval napadnuté uznesenie Mestského súdu Košice za úplne správne a

zákonné a preto žiadal sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť a konaniepredchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej
prokuratúry nie je dôvodná.

Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie
mestského súdu Košice je založené na presvedčivých dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku. Rozhodnutie Mestského súdu Košice je zákonné a správne. Prvostupňový súd
dostatočneodôvodnilsvojerozhodnutie,poukázalnatoočosaopieralataktiežpoukazujeajnapísomné
vyjadrenie obžalovaného A. B. a jeho obhajkyne. Taktiež konkrétne vyhodnotil existujúci stav veci, dĺžku

trestného stíhania a akými úvahami sa zaoberal a ako ich zákonne aplikoval. Krajský súd sa stotožňuje
aj s tvrdením prvostupňového súdu, že dôvody sťažnosti prokurátora sú iba všeobecné a neobsahujú
konkrétne argumenty oproti rozhodnutiu súdu. Kvalifikovanosť sťažnosti prokurátora a ním uvádzaných
námietok neprislúchajú ani odkazy na príslušné časti zákonov. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva,
že vec nebola prerokovaná v primeranej lehote, čo ukladá aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajskýsúdsaspostupommestskéhosúduvcelomrozsahustotožňuje.Poukazujenapodrobnédôvody
prvostupňového rozhodnutia bez potreby jeho akéhokoľvek opakovania a preto bolo rozhodnuté tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.