Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6203899985
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6203899985.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. F. XX, zast. A. A. C., advokátom, so sídlom vo C. D., G. X, proti
žalovanému H. I. C. - E. J., so sídlom K., A. XX, IČO: XXX XXX XX, zast. A. L. G., advokátkou, so sídlom
D. K. XX, C. F. M., za účasti B. D. K., so sídlom M. N. XX, E. XX, zast. O. - B. K., O., P. P., F. B. XX/

X, J., o náhradu škody, o odvolaniach proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/54/2003-1279
zo dňa 03. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/54/2003-1279 zo dňa 03. apríla 2025 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k.
6C/54/2003-1279 zo dňa 03.04.2025 rozhodol, že Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd

Lučenec, má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60% (I. výrok) a Slovenská
republika, za ktorú koná Okresný súd Lučenec, má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 40% (II. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
6C/54/2003-989 zo dňa 13.03.2012, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
odškodnenia za bolesť sumu 1.704,35 € a z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

sumu 776,74 €, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že sa o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č. k. 14Co/1018/2013-1043 zo dňa 14.04.2015 potvrdil.
1.2 Uznesením č. k. 6C/54/2003-1063 z 03.09.2015 súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania,
a to tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 9.462,54 €

a iné trovy vo výške 392,93 € na adresu jeho právnej zástupkyne A. L. G., D. K. XX, C. F. M., a to v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok I.), vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného B. D.
K., so sídlom M. N. XX, E. XX, náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a žalobcovi rovnako nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (výrok III.). Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 16Co/1003/2015-1094 zo dňa 27.11.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je

povinný nahradiť žalobcovi trovy konania z priznaného plnenia z titulu odškodnenia za bolesť a z titulu
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 40% účelne vynaložených trov (výrok I.),
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania z uplatneného nároku na náhradu straty
na zárobku v rozsahu 100% účelne vynaložených trov (výrok II.) a priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50% účelne vynaložených trov odvolacieho
konania (výrok III.). Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 12.02.2018.

1.3 V priebehu konania vznikli štátu trovy vo výške 192,52 € (5.800,00 Sk) v súvislosti s vyplatením
znalečného znalcovi G. K. N., vo výške 111,66 € (3.364,00 Sk) znalcovi G. G. E., vo výške 344,15 €(10.368,00 Sk) a vo výške 285,28 €, znalcovi H. M. Q. vo výške 94,92 € a H. K. R. vo výške 537,14 €,
ktoré boli uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu. V konečnom rozhodnutí o trovách konania štátu
nebolo rozhodnuté.

1.4 V časti vyplatenia znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu vystupoval v konaní do 30.06.2016
štát, za ktorý konal vtedy Okresný súd Veľký Krtíš v zmysle ustanovenia § 94 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), keďže sa plnilo
z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd. Od 01.07.2016 sa na konanie použijú ustanovenia
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, ktorý s účasťou štátu v konaní nepočíta. Napriek
vyššie uvedenej legislatívnej zmene, ktorá spôsobila zánik účasti štátu v konaní, rozhodoval súd prvej
inštancie o náhrade trov konania vynaložených štátom. Pokiaľ by súd o trovách štátu nerozhodol, bolo
by to v rozpore s princípom právnej istoty, princípom legitímnych očakávaní a zákazom retroaktivity. Štát
do zmeny právnej úpravy v konaní vynaložil trovy, pričom mohol podľa v tom čase platnej právnej úpravy
legitímne očakávať, že podľa výsledku konania mu bude od jednej zo strán priznaná ich náhrada podľa

ustanovenia § 148 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016. Zmena zákona, ktorou k 01.07.2016 zanikla
účasť štátu v konaní, nemôže pôsobiť na štát spätne (retroaktívne) v tom zmysle, že nebude vôbec
rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. V opačnom
prípade by bol štát o náhradu trov konania ukrátený. Štát v tomto prípade nevystupoval v mocenskej
pozícii, ale podľa zákona výslovne v pozícii účastníka konania (strany), a preto mu musí byť poskytnutá

rovnaká ochrana jeho práv ako ktorejkoľvek inej strane. Preto súd prvej inštancie za súčasnej právnej
úpravy aplikoval na rozhodnutie o trovách štátu za použitia analógie (čl. 4 ods. 1 CSP) ustanovenia
o trovách konania § 251 a nasl. CSP ako keby išlo o stranu konania.
1.5 Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania boli uhradené trovy konania z rozpočtových prostriedkov
štátu v celkovej sume 1.565,67 €, vzniklo štátu voči stranám sporu v zmysle § 255 CSP právo na ich

náhradu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, pretože všetky znalecké posudky boli vykonané v prospech
oboch účastníkov a mali vplyv na rozhodnutie o všetkých nárokoch s prihliadnutím na to, že v prvom
nároku (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) mal žalobca úspech 70 %, žalovaný 30 %
apokiaľideodruhýnárok(náhraduzastratunazárobku)malžalovanýúspech100%,súdprvejinštancie
rozhodol tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60 % a voči

žalovanému v rozsahu 40 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, pričom z obsahu
odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje voči výroku I. ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy

konania štátu. Žalobca odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) ako aj z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP).
2.1 Vyjadril svoj nesúhlas s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie ako takým, pretože bolo

vydané skoro po desiatich rokoch od právoplatného skončenia veci samej. Postup súdu prvej inštancie,
pokladal za neadekvátny a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania takéhoto nároku, kde si štát
neuplatnil takéto nároky riadne a včas.
2.2 Poukázal na to, že tento spor bol v podstate nárokom na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví
pri dopravnej nehode, v ktorom bol žalobca zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov s

tým, že tento neplatil ani preddavky na trovy znaleckého dokazovania. Všetky návrhy na vykonanie
znaleckého dokazovania boli výlučne zo strany žalovaného. Nevzhliadol existenciu dôvodu, pre ktorý
by mal povinnosť platiť trovy znalečného, ktoré navrhol vykonať žalovaný a tento bol teda povinný platiť
aj náklady. Namietol, že napadnuté uznesenie v tomto prípade nemôže kopírovať nárok na náhradu
trov konania, kde v zásade ako subjekt, ktorému by mal žalobca platiť vystupuje Slovenská republika,

ktorá nebola účastníkom konania a účastníkom konania bol žalovaný za účasti B. D. K., a teda žalobca
nespôsobil Slovenskej republike žiadne výdavky, ani trovy konania, pretože nebol zaviazaný platiť
preddavky na trovy znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie bolo vyvolané len na základe
návrhov žalovaného, ktorému mala byť uložená povinnosť, aby takéto náklady uhradil.
2.3 Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s vysloveným právnym návrhom.3. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na
strane žalovaného, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.1 Zdôraznil, že o trovách konania štátu súd prvej inštancie nerozhodol v rozsudku, ktorým konanie
končilo a ani v následne vydanom uznesení o trovách konania. Následne až po uplynutí cca. 10 rokov od
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci rozsudkom súd prvej inštancie napadnutým uznesením
rozhodol,žeSlovenskárepublika,zaktorúkonáOkresnýsúdLučenecmánároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému v rozsahu 40%.

3.2 S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 15/2013
a na § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP vyjadril názor, že pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o
trovách konania štátu v meritórnom rozsudku, resp. do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,
je v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov sporu, aby súd dodatočne po uplynutí cca. 10
rokov od právoplatnosti rozhodnutia priznal náhradu trov konania štátu a je v rozpore s princípom
spravodlivosti výklad, v zmysle ktorého súdu plynie neobmedzená lehota na rozhodnutie o trovách štátu.

Nerešpektovanie § 262 ods. 1 CSP (novej procesnej normy) a § 151 ods. 3 OSP (starej procesnej
normy) súdom prvého stupňa malo podľa neho za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy,
podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri

zachovaní základných práv a slobôd. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 06.05.2021 sp. zn. 16Co/21/2021.
3.3 S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v II. výroku v celom
rozsahu zrušil, alternatívne aby napadnuté uznesenie v II. výroku zmenil tak, že štátu náhradu trov
konania voči žalovanému nepriznáva.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podaným odvolaniam žalobcu oznámil, že s odvolaním intervenienta súhlasí a
v celom rozsahu sa k nemu pripája. S odvolaním žalobcu vyjadril svoj súhlas len v časti, v ktorej vzniesol
námietku premlčania, no s odvolaním žalobcu vo všetkých ostatných jeho námietkach nesúhlasil,
nakoľko podľa jeho názoru nemali oporu v OSP, v CSP ani v záveroch súdnej praxe. Navrhol, aby

odvolací súd vyhovel odvolaniu intervenienta v celom rozsahu a odvolaniu žalobcu vyhovel iba v rozsahu
vznesenej námietky premlčania proti obom výrokom napadnutého uznesenia.

5. Intervenient na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu obdobne ako relevantnú
vyhodnotil len námietku, v ktorej poukazoval na následky plynutia času a premlčania. Ostatné námietky

vyhodnotil ako irelevantné a nemajúce oporu v CSP ani judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného vyhodnotil jeho argumentáciu
vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu súdu ako logickú. Podotkol, že v zásade súd je inštancia, od

ktorej účastníci konania očakávajú ako aj celá spoločnosť, že bude dodržiavať nielen zákony, ale aj
lehoty a konať v medziach zákona a konať tak, aby nedošlo k prieťahom v konaní a aby každý účastník
mal právo, aby jeho vec bola prejednaná v zákonom stanovenej lehote na súde, čo sa v tomto prípade
evidentne nestalo. Uviedol, že pokiaľ by odvolací súd neakceptoval argument žalobcu aj žalovaného,
ohľadne dĺžky konania a dĺžky vydania uznesenia o trovách konania štátu, tak naďalej zotrval aj na

ostatných odvolacích dôvodoch uvedených v jeho odvolaní.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a návrhoch.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaniami napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a d/ CSP zrušil.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a/ neboli splnené procesné podmienky,
d/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu vzniknutých počas konania
uhradením znalečného z rozpočtových prostriedkov štátu. V rozsudku č.k. 6C/54/2003-989 zo dňa
13.03.2012 (právoplatnom až 29.06.2015) súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol a využil

možnosť poskytovanú mu vtedy platným procesným predpisom rozhodnúť o trovách konania v lehote
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách účastníkov konania súd prvej
inštancie rozhodol uznesením č.k. 6C/54/2003-1063 zo dňa 03.09.2015, ktoré bolo zmenené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/1003/2015-1094 zo dňa 27.11.2017 právoplatným dňa
12.02.2018. O trovách konania štátu súd prvej inštancie rozhodol až odvolaním napadnutým uznesením

č. k. 6C/54/2003-1279 zo dňa 03.04.2025. Takýto postup, v rámci ktorého súd prvej inštancie rozhodol
o trovách konania štátu takmer po 10 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej považovali
všetky sporové strany za nesprávny, neprípustný a v rozpore s princípom spravodlivosti a ich právnej
istoty.

11. Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

12. Podľa § 151 ods. 3 OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 166 ods. 1 OSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách

konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

14. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

16. Procesný postup súdu a účastníkov pri uplatnení, zabezpečení a realizácii základného práva na
súdnu ochranu upravoval v čase vydania meritórneho rozhodnutia OSP, ako základný procesný predpis
upravujúcipostupsúdovvobčianskomsúdnomkonaní.Súd prvejinštanciebolprirozhodovaníotrovách

konania povinný postupovať podľa ustanovení § 137 až 151a OSP, ktoré určovali pravidlá nielen pre
rozhodovanie o trovách konania účastníkov, ale aj pre rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát. Štát mal
podľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil(§148ods.1OSP),
nárok na ich náhradu mu vznikol ex lege, pričom o trovách štátu mal súd prvej inštancie rozhodnúť aj
bez návrhu (§ 151 ods. 6 CSP).

17. V prípade, ak si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnutie o trovách konania v lehote do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, bolo jeho povinnosťou do takto vydávaného rozhodnutia
o trovách konania pojať všetky v konaní vzniknuté trovy, vrátane trov konania štátu. Pokiaľ súd
prvej inštancie v uznesení zo dňa 03.09.2015 rozhodol len o trovách konania účastníkov konania

a opomenul rozhodnúť o trovách konania štátu, mal možnosť vydať dopĺňacie uznesenie, avšak tiež
len do jeho právoplatnosti (§ 167 ods. 2 OSP). Pokiaľ tak urobil viac ako sedem rokov po jeho
právoplatnosti, nemožno považovať takýto postup súdu prvej inštancie za správny, nakoľko odporuje
na vec aplikovateľnej právnej úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách tohto konania.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci o trovách konania štátu nerozhodol v rámci rozhodnutia,
ktorým rozhodol o trovách účastníkov konania zo dňa 03.09.2015, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol
neskôr osobitným uznesením vydaným dňa 03.04.2025, t.j. takmer po uplynutí desiatich rokov odprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov preto dovolaciemu súdu neostávalo
iné, ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov štátu postupom podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a d/ CSP zrušiť.

19. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi uvedenými
v podaných odvolaniach sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na
spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej

veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).

20. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre vydanie napadnutého uznesenia, a teda už
nebolo možné rozhodnúť o trovách konania štátu, odvolací súd nerozhodoval ani o trovách odvolacieho
konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).