Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123208764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pobočka Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: otec -
C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. a matka - C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, H.,

zastúpená advokátskou kanceláriou: AK Petrovič, s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
17P/116/2023-202 zo dňa 09.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II. o určení výživného, III. o zročnom
výživnom, IV., ktorým zamietol návrh vo zvyšku, V. o uložení informačnej povinnosti a v závislom výroku
VI. o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 17P/116/2023-202 zo dňa 09.10.2024 vo výroku I. zveril
maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, oboch rodičov oprávnil maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke určil výživné matky na maloletého s
účinnosťou od podania návrhu do 31.08.2024 vo výške 140 eur mesačne a od 01.09.2024 vo výške
210 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk otca. III. Nedoplatok na

zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do 30.09.2024 v sume 350 eur uložil matke zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením,
čo i len jednej splátky, stane sa splatný celý dlh. IV. Vo zvyšku návrh otca zamietol. V. Otcovi uložil
povinnosť matku pravidelne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o
zdravotnom stave maloletého, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte

maloletého mimo jeho pobytu bydliska (nad 3 dni), o nakladaní s majetkom maloletého, osobných
potrebách, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, a to mailom alebo sms. VI.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1,
2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 2 až 4 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca na
zverenie maloletého do jeho starostlivosti. Prihliadol na to, že otec žije viac ako rok s maloletým v
spoločnej domácnosti, o ktorého sa stará, matka sa nepodieľa na osobnej starostlivosti dieťaťa, zo
spoločnej domácnosti po partnerských nezhodách odsťahovala v auguste 2023. Matka prispieva na
výživu maloletého mesačne cca 80-150 eur, čiastočne sa podieľa aj na mimoriadnych nákladoch na

zdravotnú starostlivosť. Pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa, zveril maloletého do starostlivosti
otca a určil, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže v uvedenej časti sarodičia na výkone rodičovských práv zhodli. Vzal do úvahy vyjadrenie maloletého, ktorý s jeho zverením
do starostlivosti otca súhlasil.

3. Pri určení výživného na maloletého zohľadnil v prvom rade zárobkové možnosti matky s prihliadnutím
pravidelné a mimoriadne náklady maloletého. Mal preukázané, že matka má ukončené stredoškolské
vzdelanie (gymnázium),aktuálne je zamestnaná (predavačka), v minulom období si zarábala obdobným
spôsobom, dosahovala príjem v porovnateľnej výške ako po nástupe do práce po predĺženej materskej
dovolenke. Výživné určil z aktuálneho a potencionálneho príjmu matky, ktorý by mohla zarábať navyše,

vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého súvisiace s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Priemerný
zárobok matky vypočítal za 12 mesiacov, keď vzal do úvahy príjem za šesť mesiacov predchádzajúcich
podaniu návrhu na určenie výživného a nasledujúcich 6 mesiacov po podaní návrhu (od mája
2023 do apríla 2024) zohľadňujúc argumenty otca o účelovom znižovaní príjmu matky po podaní
návrhu. Celkový príjem matky za uvedených 12 mesiacov podľa potvrdenia I. J., A.. J. zo dňa
21.05.2024,predstavujesumu9.410eur(830+880+892+918+921+849+619+692+667+682+731+729),

preto priemerný príjem matky zo závislej činnosti za dané rozhodné obdobie ustálil sumou 784 eur.
Zohľadnil, že matka si popri pracovnom pomere zvýšila príjem o 100 eur brigádou, ktorá možnosť
jej aktuálne odpadla. Príjem matky navýšil o túto sumu na 884 eur z dôvodu, aby sa podieľala na
zvýšených výdavkoch maloletého. Konštatoval, že otec deklaroval mesačné náklady na maloletého,
len 2 dni pred termínom pojednávania, vo výške 1.300 eur, t.j. pomerná časť nákladov na bývanie,

hypotéka a súvisiace náklady 408 eur, strava 304 eur, ošatenie 98 eur, hygiena 30 eur a škola cca
120 eur, kultúra a vreckové 70 eur, športové aktivity 45 eur, zdravotná starostlivosť 223 eur. Podľa
vyjadrenia otca jeho príjem činí cca 1.200 eur a matka hradí výživné cca 120 eur, čo predstavuje 100%
otcom deklarovaných nákladov na maloletého. Spochybnil príjem otca, keď nie je zrejmé z čoho platí
ostatné náklady na svoju bežnú mesačnú spotrebu, t.j. minimálne pomernú časť nákladov na bývanie

deklarovanú vo výške 283 eur, jeho bežné náklady na ošatenie, stravu, hygienu a pod., dosahujúce
minimálne 300 eur u bežnej dospelej osoby. Mal za to, že otec náklady na maloletého účelovo
navyšuje alebo ich dokáže v ním prezentovanej sume uhradiť, a jeho príjem je vyšší ako deklaruje.
Z vyjadrenia otca vyplynulo, že optimalizuje náklady a výnosy spoločnosti, ktorej je zamestnancom a
jediným spoločníkom a konateľom, pričom podľa potvrdenia od spoločnosti jeho príjem (cca 640 eur)

nezodpovedal prezentovanému (1.200 eur). Vzal do úvahy výpoveď otca, že v prípade nutnosti si
vie peniaze zabezpečiť, napr. požičaním od spoločnosti, resp. rodinných príslušníkov. Ak otec má
možnosť si peniaze požičať od vlastnej spoločnosti, tieto pôžičky posúdil ako príjem. Považoval za
irelevantné, či otec týmito peniazmi disponuje ako pôžičkou alebo mzdou, ktorú si môže vyplatiť, avšak
nevyplatí si ju len z dôvodov optimalizácie jeho odvodov ako zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Mal

za zrejmé, že životná úroveň otca je vyššia, a výrazne vyššia ako životná úroveň matky, čo vyplýva zo
zárobkových možností otca a jeho majetkových pomerov, keď vlastní dom nachádzajúci sa v E., viacero
nehnuteľností, vlastní, či využíva motorové vozidlá, motocykel (vlastníctvo jeho s.r.o.). Konštatoval,
že vyššia životná úroveň otca sa odzrkadľuje aj v životnej úrovni maloletého. Ak otec deklaruje
náklady na maloletého v nadštandardnej výške 1.300 eur (s prihliadnutím aj na mimoriadne náklady na

zdravotnú starostlivosť) je zrejmé, že takúto životnú úroveň umožňuje dieťaťu práve otec. Pokiaľ otec
je schopný zabezpečiť maloletému aj úhradu mimoriadnych nákladov súvisiacich s jeho zdravotným
stavom a matka môže poskytnúť dieťaťu výživné len v rámci jej mzdových, či celkových majetkových
možností, teda vie sa zaobliecť z dôvodu jej nižšieho sociálneho postavenia len obchodoch z „druhej
ruky“ , nie je možné od nej požadovať, aby participovala na ošatení syna v cenovo nadštandardných

značkových obchodoch, ktorú životnú úroveň mu vie poskytnúť iba otec. Dieťa má znášať životnú úroveň
svojich rodičov a v prípade výraznej rozdielnosti v ich majetkových pomeroch nemožno od sociálne
slabšieho rodiča očakávať, aby sa podieľal na vysokej životnej úrovni dieťaťa poskytnutej mu druhým
rodičom v rozsahu, ktorá nezodpovedá životnej úrovni sociálne slabšieho rodiča. Výživné na maloletého
rozčlenil na 2 časové etapy v závislosti od počtu vyživovacích povinností matky, teda od podania

návrhu (november 2023 do augusta 2024), kedy mala dve vyživovacie povinnosti (aj k staršej dcére
F., nar.2001) výživné určil vo výške 16 % z ustáleného čistého príjmu matky v zmysle Metodiky MS
SR (tzv. „tabuľkové výživné“), prihliadajúc aj na kategóriu dieťaťa na 2. stupni základnej školy, čo
predstavuje po zaokrúhlení sumu 140 eur (16 % zo sumy 884 eur činí 141 eur). V druhej etape určil
výživné od septembra 2024, kedy matke odpadla vyživovacia povinnosť na dcéru, ktorá sa po skončení

nadstavbového štúdia zamestnala. V tomto období zohľadňujúc, že maloletý je v kategórii stredoškolák,
výživné stanovil vo výške 24 % z ustáleného čistého príjmu matky, čo predstavuje po zaokrúhlení
sumu 210 eur (24 % zo sumy 884 eur=212 eur), ktorú považoval za primeranú pomerom matky a
potrebám maloletého. Uviedol, že ak sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodičov, jeho náklady jenutné primerane korigovať ich schopnostiam a možnostiam, zárobkovým a majetkovým možnostiam. V
prípade zvýšených zdravotných výdavkov treba korigovať ostatné nevyhnutné výdavky, napr. výdavky
na šport, kultúru, či ošatenie a hradiť náklady v poradí ich priorít, avšak nie v prípade, že niektorý z

rodičov je schopný znášať nadštandardné náklady dieťaťa. Uzavrel, že určené výživné vo výške 140
eur a 210 eur zodpovedá zárobkovým a majetkovým pomerom matky, aj vzhľadom na nadštandardne
vysoké náklady maloletého a zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom. Vo zvyšnej časti
návrh otca na vyššie výživné (v suma 450 eur) zamietol.

4. Návrh, ktorým otec žiadal príspevky od matky na úhradu nákladov na mimoriadne výdavky v rozsahu
50 % zamietol, nakoľko nie je v možnostiach matky takto na nákladoch participovať (išlo o náklady vo
výške napr. 3.000 eur), keď je zrejmé, že matka na mimoriadnych výdavkoch participovala aj v minulosti
podľa svojich možností, čo vyplýva z jej vyjadrenia na pojednávaní. Apeloval na otca, že mimoriadne
výdavky súvisiace so zdravotným stavom syna, ak nebudú pokryté z platieb bežného výživného, je
možné pokryť napr. predajom jeho nehnuteľného alebo hnuteľného majetku, ktorý má k dispozícii,

prípadne sa s matkou dohodnúť na spoločnej pôžičke a spôsobe jej splácania (pomerom ich životnej
úrovne). S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine zdôraznil mieru rodičovskej zodpovednosti
s tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až po tom ako si splní vyživovaciu povinnosť a prispeje
dostatočne na potreby dieťaťa. Uviedol, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol
zabezpečiť svojmu dieťaťu výživné v čo najväčšom rozsahu. Povinnosťou rodičov je starať sa o výživu

svojich maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby aj do budúcna dosahovali príjem, z ktorého ich
výživuzabezpečia.Apelovalnarodičov,abysiusporiadalisvojuživotnúsituáciutak,abysananákladoch
maloletých detí mohli podieľať primerane svojím možnostiam a schopnostiam. Matku upozornil, aby
sa pokúsila si svoje zárobkové pomery upraviť tak, aby sa na mimoriadnych výdavkoch maloletého
podieľala primerane svojim možnostiam a prispela tým k zvýšeniu životnej úrovne svojej aj maloletého.

5. Výživné na maloletého určil od podania návrhu (november 2023). Prihliadal na platby výživného na
maloletéhozostranymatky,ktoré uviedlanapojednávaní,ktoréotecnepoprelainésumyanineuvádzal.
Určením výživného od novembra 2023 do 31.08.2024 vo výške 140 eur mesačne a od 01.09.2024 vo
výške210eur vznikolmatkenedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod01.11.2023do30.09.2024,

ktorýustálilsumou 350eur(60eurza11/2023,40eurza12/2023,40eurza1/2024,20eurza2/2024,20
eur za 3/2024, 20 eur za 4/2024, 20 eur za 5/2024, 20 eur za 6/2024, 20 eur za 7/2024, 90 eur za 9/2024).
Platby uhrádzané matkou nad rámec výživného nezapočítaval do bežného výživného, pretože súviseli
so zdravotným stavom maloletého, prípadne s inými mimoriadnymi nákladmi, na ktorých sa má podieľať
aj matka podľa svojich možností. Vyčíslený nedoplatok, vzhľadom na sociálnu situáciu matky, keď táto

si musela zabezpečiť a zariadiť po odchode zo spoločnej domácnosti nové bývanie, pričom jej príjem vo
výške cca 800 eur jej neumožňuje uhradiť nedoplatok jednorázovo, povolil matke splácať v splátkach
vo výške 20 eur vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením, čo i len jednej splátky, sa stane splatným celý dlh.

6. Vyhovel návrhu matky a otcovi uložil povinnosť matku pravidelne informovať o zdravotnom stave
maloletého, jeho školskom prospechu, mimoškolských aktivitách, dlhodobejšom pobyte mimo jeho
pobytu bydliska (nad 3 dni), nakladaní s jeho majetkom maloletého, osobných potrebách, ako aj o
ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho
mesiaca v roku, a to mailom alebo sms. Zohľadnil, že medzi rodičmi nefunguje riadna komunikácia,

pričom takéto právo rodiča vyplýva z ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že primárne môže
matka uvedené informácia získať aj od syna, a ak by táto forma informovania nefungovala, uložil priamo
povinnosť informovania rodičovi, ktorému je dieťa zverené.

7. Nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhované otcom predložením úplných výpisov z

účtov matky, považujúc matkou predložené doklady na dostatočné pre rozhodnutie, keď nemal dôvod
pochybovať o pravosti uvedených dokumentov. Porovnal údaje z dokladu predloženého na nahliadnutie
matkou, a to: ,,Žiadosť o vystavenie potvrdenia o transakciách na bežnom účte I. banky zo dňa
21.05.2024“, s dokumentom s názvom: „Potvrdenie o transakcii“ vydané I. J., A.. J. zo dňa 21.05.2024,
konštatujúc, že údaje o mzde matky za sporné obdobia sa na oboch dokumentoch zhodujú a nemal

pochybnosti o pravosti dokladov. Uviedol, že otec výpis zo svojho účtu fyzickej osoby vôbec nepredložil,
výpis z banky spoločnosti B., F. predložil neúplný so začiernením údajov ohľadne počiatočného a
konečného stavu a debetného a kreditného obratu. Uviedol, že nespokojnosť vyjadril otec aj po
vyhlásení rozsudku, keď spochybnil nestranné a nezaujaté rozhodnutie súdu. Námietky súvisiace sozaujatosťou, resp. nezákonnosťou, mal otec uplatniť v konaní zákonným spôsobom, keď je predpoklad,
že vzhľadom na jeho zastúpenie advokátom, bol poučený o možnom procesnom postupe vo vzťahu
k námietkam.

8. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., III., IV. a V. podal odvolanie otec navrhujúc

rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ g/ a h/ CSP. Namietal,
že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie neobstoja v kontexte neustáleného dôkazného stavu.
Uviedol, že súd oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené, nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a zásadným spôsobom opomenul, že spochybnené tvrdenia matky
treba preukázať a nie sa s nimi len stotožniť. Mal za to, že súd do určitej miery v odôvodnení rozsudku

dopĺňal nezodpovedané a nepodložené tvrdenia matky, ktorý postup považoval za nepresvedčivý,
nepreskúmateľný a v rozpore s ust. § 2 základných princípov CSP. Namietal nedostatočné odôvodnenie
rozsudku v napadnutých výrokoch, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na
to, že súd uvádza, že pri určení výživného vychádzal z „aktuálneho“ príjmu matky, pričom rozhodol dňa
09.10.2024 a v rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z potvrdenia I., a.s. zo dňa 21.05.2024,

z ktorého majú vyplývať platby (príjem) matky od mája 2023 do apríla 2024. Uvedený výpočet príjmu
matky vo výške 784 eur považoval za neudržateľný a v rozpore s ust. § 217 ods. 1 CSP a nemajúci
verifikovaný skutkový základ a relevantný základ, aby tvoril oporu meritórneho rozhodnutia súdu v tejto
otázke. Namietal, že súd nemal k dispozícii pri rozhodovaní ani jeden relevantný oficiálny listinný
dokument týkajúci sa smerodajnej výpovednej hodnoty, ktorý by mohol byť základom pre ustálenie

priemerného mesačného príjmu matky pre určenie vyživovacej povinnosti k maloletému. Namietal, že
súd nevykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie o výživnom a iracionálne a nepochopiteľne
spochybňuje mesačné náklady na maloletého bez dôkazu a argumentu pre tento jeho postoj. Za
absurdné a ničím nepodložené považoval tvrdenie súdu o jeho vyššie životnej úrovni. Závery o tom,
že matka dosahuje nižšiu životnú úroveň, nakupuje v obchodoch z druhej ruky, pričom otec oblieka

syna v nadštandardných značkových obchodoch považoval za vykonštruované, arbitrárne a ničím
nepodložené. Nesúhlasil so závermi súdu, ktorý rozhodol o výživnom dvoch etapách, keď v prvej etape
prihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k dcére F., pričom matka nepredložila žiaden dôkaz
o plnení tejto vyživovacej povinnosti a súd sa len uspokojil s vyjadrením matky. Namietal, že súd
výživné určil neudržateľne z percentuálnych výpočtov za jednotlivé nesprávne uvedené obdobia a pri

výpočtoch opomenul, že matka ku mzde poberá stravné mesačne 130 eur a prídavky na dieťa vo
výške 60 eur. Nesúhlasil s názorom súdu o primeranosti určeného výživného vzhľadom na zhoršený
zdravotný stav maloletého a s tým spojené zvýšené náklady. Namietal, že súd len formalisticky určil
výživné s odvolaním sa na tzv. tabuľkové výživné. Súdu vytkol jeho závery, že je vinou otca a maloletého
existencia zvýšených výdavkov na dieťa a nesúhlasil s názorom, že ak matka nie je ochotná prispievať

na výživu maloletého primeranou sumou, maloletý by sa mal uskromniť. Takýto pohľad súdu považoval
za neštandardný a nesúladný so záujmom maloletého. V konaní nebolo preukázané, že by nebolo
v možnostiach matky participovať na nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou maloletého.
Súd v rozhodnutí konštatuje, že matka sa na mimoriadnych nákladoch maloletého podieľala, avšak na
pojednávaní dňa 09.10.2024 potvrdila, že prispela len raz sumou 300 eur. Súd v rozhodnutí uviedol

len svoje úvahy, postupoval v rozpore so zásadami civilného procesu, len polemizoval s odhadmi
účelovo prezentovanými zo svojho uhla pohľadu, ktoré nie sú použiteľné ani dôveryhodné a bezdôvodne
odmietolvykonaťpriamelistinnédôkazynapreukázanieskutočnýchpríjmovmatkyvrozhodnomobdobí.
Nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania a neodstránil
rozpory v matkou predložených dokladoch o príjmoch. Poukázal na to, že súd na jednej strane matku

pred pojednávaním dňa 9.10.2024 vyzval na predloženie oficiálneho potvrdenia o jej skutočnom príjme
(až do septembra 2024 do októbra 2024), ktorú výzvu odignorovala a nič nepredložila, pričom až
k meritórnemu rozhodnutiu tento dôkaz nepotreboval a rozhodol zmätočne a predčasne. Daný dôkaz je
zásadný a smerodajný pre určenie výživného na maloletého. Súd žiadal o zabezpečenie tohto dôkazu,
ktorého predloženiu sa matka vyhýbala a neuviedla žiaden legitímny dôvod, prečo ho nepredložila

dôvodiac tým, že nebude chodiť do banky a platiť za vyhotovenie tohto dôkazu. Súd sa s touto
nečinnosťou matky nekriticky stotožnil a nepreveril ani výšku jej úspor, pričom potvrdila, že disponuje
sporiacimi podúčtami. Matka nepredložila kompletné výpisy z jej účtov v bankách a nedoložila ani platné
rozhodnutie o výživnom na dcéru F. K., avšak zo spisu vyplýva, že daný dôkaz, rozhodnutie o výživnomnaF.K.,malsúdkdispozíciiažpovyhlásení rozsudkudňa17.10.2024(doručenéoznámenieOkresného
súdu v Trenčíne). Daný postup súdu považoval za porušenie jeho procesných práv. Mal za to, že určené
výživné nezohľadňuje náklady na zdravotnú starostlivosť o maloletého.

10. Doplneným odvolaním otec k výrok V. rozsudku o uložení informačnej povinnosti uviedol, že
matke nič nebráni informovať sa o zdravotnom stave maloletého u erudovaných osôb a o školskom
prospechu prostredníctvom edupage, ktorý má aktivovaný. Informácie o mimoškolských aktivitách
a dlhšom pobyte mimo miesta bydliska jej poskytne syn. Maloletý nemá u neho žiaden majetok, avšak

matka sa vyjadrila, že spravuje jeho úspory a je otázne akým spôsobom s nimi nakladá. O ďalších
podstatných veciach sa matka môže dopytovať priamo maloletého, do ich komunikácie im nezasahuje.
S matkou tiež komunikuje v potrebnom rozsahu a nebráni jej užívať svoje práva voči maloletému. Výrok
V. rozsudku považoval za šikanózny, pretože riadne a denne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, čo
súd nezohľadnil v rozhodnutí o výživnom. Má dosť starostí, nieto, aby matke písal elaboráty. V súvislosti
s určením výživného ďalej namietal, že súd zámerne nevykonal riadne šetrenie príjmu matky, čo je

základom pri určovaní výživného. Použitie tabuľkového výživného je v rozpore so záujmom dieťaťa
a nemá oporu v zákone a medzinárodnom dohovore. Toto usmernenie priamo určuje, že nemôže byť
paušálne použité a vždy je potrebné zohľadniť záujem dieťaťa. Z právneho hľadiska nie je možné ho
aplikovať vzhľadom na Zákon o rodine, ktorý upravuje kritériá pre určenie výšky výživného. Zotrval na
vyslovených pochybnostiach vo vzťahu k príjmu matky a mal za nespochybniteľné, že matka má dohodu

so zamestnávateľom, že určitú časť mzdy jej oficiálne pred úradmi prizná a ďalšiu jej vyplatí neoficiálne,
pričom tento rozdiel je minimálne 1/3. Uviedol, že vzhľadom na zníženie príjmu matky po doručení jeho
návrhu možno konštatovať, že sa vyššieho príjmu vzdala bez dôležitého dôvodu. Na pojednávaní vyšlo
najavo, že matka k príjmu poberá prídavky na deti vo výške 120 eur a príspevok od otca ďalšej dcéry
vo výške 180 eur, čím zavádzala. Vyčíslenie príjmu matky nemožno uznať, pretože odporuje zákonu

o minimálnej mzde predavačky a odpracovaným hodinám vrátane práce nadčas a práce cez víkendy.
Na ním vypočítaný výpočet tejto sumy súd prvej inštancie opomenul prihliadať. Súd výživné rozdelil na
dve etapy, pričom nemal preukázanú rozhodnutím súdu výšku výživného matky na jej dcéru F., avšak
muselo mu byť známe, že na Okresnom súde v Trnave je vedené konanie o výživnom na F., ktorej
príjem súd neskúmal, ktorá je schopná sama sa živiť a vlastní motorové vozidlo zn. BMW. Namietal, že

mu nebolo umožnené vyjadriť sa k dôkazom potrebným na rozhodnutie vo veci, čo viedlo k pochybeniu
súdu pri určení výživného na dve etapy. Súd bagatelizoval zdravotný stav maloletého, ktorému bolo
diagnostikované ochorenie, ktoré sa musí riešiť totálnou endoprotézou čeľustných kĺbov a nie je jediným
zákrokom, ktorý má absolvovať. Stará matka zo strany otca A. B. znovu zaplatila faktúru vo výške 2.000
eur (za zdravotnú starostlivosť maloletého), a jeho dlh voči nej činí 5.000 eur. Otec ďalej uhradil sumu

1.000 eur za rôzne vyšetrenia a príspevok matky vo výške 300 eur nepredstavuje ani 5% z doteraz
vynaložených nákladov na riešenie zdravotného stavu syna. Na jeho pokus, keď sa dožadoval u matky
príspevku týmto titulom, reagovala posmešnou sms správou. K bodu 26 odôvodnenia napadnutého
rozsudkuuviedol,žeaksipožičiafinančnéprostriedkyodspoločnostiB.,F.,ideopôžičkuapeniazemusí
vrátiť. Vlastní dve nehnuteľnosti, pričom v jednej, na ktorú čerpal hypotéku, zabezpečuje starostlivosť

o maloletého. Druhá nehnuteľnosťou je vinohrad, ktorého cena činí 600 eur (Kúpna zmluva). Vlastní
jedno motorové vozidlo, ktoré vykazuje poruchu a je nepredajné. Predajom motocykla len zníži stratu
spoločnosti B., F., čo nič nerieši. Ďalšie vozidlo je majetkom spoločnosti B., F., slúži ako prostriedok na
zaobstaranie peňazí pre maloletého a nemôže ho predať, pretože k zákazníkom sa musí nejako dostať.
Súdu predložil všetky doklady a náklady na maloletého vyčíslil súdu v podaní zo dňa 30.05.2024, viac

ako 4 mesiace pred vyhlásením rozsudku.

11.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcaprostredníctvomzvolenéhoprávnehozástupcunavrhlarozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami
otca o povinnosti súdu všetky okolnosti, ktoré otec spochybnil, hmatateľne podkladať. Súd postupoval

v súlade s čl. II ods. 2 CSP a rozhodol spravodlivo a jeho postupom nebolo porušené právo účastníka
na spravodlivý proces. Súd pri rozhodovaní ustálil jej príjem z predložených výpisov z banky ako
priemer prijatých platieb od zamestnávateľa od mája 2023 do mája 2024 (kedy dosahovala vyššiu mzdu)
sumou 784 eur, pričom platby týkajúce sa vyplatenej mzdy sú zasielané po odpracovanom mesiaci.
Súd vysvetlil prečo vzal do úvahy potvrdenie z banky a akým spôsobom ustálil jej príjem, avšak otec

prehliada, že tento postup je v jeho prospech a v záujme maloletého. Otec sa snaží navodiť dojem
o nedostatočne zistenom skutočnom stave alebo si neuvedomuje, že súd postupoval v jeho prospech.
Súd mal k dispozícii jej príjem ku dňu rozhodovania, nakoľko predložila výpisy z jej účtu, z ktorého
vyplývajú platby mzdy od zamestnávateľa od septembra 2024 do augusta 2024. Z predloženýchdokladov vyplynulo, že jej príjem od júna do septembra činil cca 730 eur. Súd ustálil jej príjem na
sumu 784 eur, keď vychádzal z vyššieho priemeru príjmu. Námietky otca v tomto smere považovala
za zavádzajúceho a nedôvodné. Súd vykonal širšie dokazovanie a zohľadnil na jej strane aj príjem z

občasnýchbrigád,ktorýaktuálnenedosahuje.Vovzťahuknákladommaloletéhosastotožnilasnázorom
súdu, že otec má dostatok finančných prostriedok na pokrytie potrieb dieťaťa, čo realizuje. Súd správne
aplikoval Metodiku pre výpočet výživného rodičov deťom MS SR, podľa ktorej je matka povinná podieľať
sa na potrebách maloletého. Súhlasila s názorom súdu vo vzťahu k hodnoteniu životnej úrovne rodičov,
keď otec sám na pojednávaní potvrdil vlastníctvo rodinného domu v k.ú. E. s priľahlými pozemkami,

vozidla zn. Chevrolet Orlando, že jazdí na služobnom vozidle zn. Mercedes, má motorku zn. Honda
a je jediným spoločníkom spol. B., F., odmenu konateľa si nevypláca. Matka nevlastní žiaden majetok,
pritom otec má zjavne vyšší príjem o 500 eur oproti jej príjmu, uviedol príjem 1.300 eur mesačne. Mala
za to, že príjem otca musí byť vyšší, keď len výdavky na maloletého uviedol vo výške 1.301,96 eur.
Naviac otec mesačne vynaloží prostriedky na splátku úveru, energie, výživné na staršiu dcéru a iné
vlastné výdavky. Práve otec netransparentne preukazoval svoje pomery. Námietka otca o úvahách súdu

o kupovaní vecí z druhej ruky je mimo kontextu. Za zavádzajúce považovala tvrdenie, že po podaní
návrhu má mať nižší príjem o 40%, pretože pracuje ako predavačka v obci s príjmom priemerným pre
danú pozíciu a lokalitu. V konaní bolo nesporné, že vyživovacia povinnosť k dcére F. existovala a sama
tvrdila jej zánik, čím sa jej zvýšil podiel príjmu v prospech maloletého C. a uznanie, že už neprispieva
na F., je v prospech maloletého a nie naopak. Otec jej vyživovaciu povinnosť k dcére nespochybnil a

výška vyživovacej povinnosti k staršiemu dieťaťu nemá vplyv na určovanie výživného na maloletého
A., keď tabuľkové výživné jasne diferencuje medzi podielom vyživovacích povinností a nie tým v akej
výške by iná vyživovacia povinnosť rodiča bola ako povinnosť určená. Preukázala, že jej plnoletá dcéra
ukončilaštúdium,pretosúdsprávnetabuľkovýmvýživnýmrozdelilvýživnépercentuálnenadveobdobia.
Stotožnila sa so záverom súdu, že výdavky na maloletého treba korigovať s ohľadom na ich preferencie

a nevyhnutnosť. Súhlasila s názorom súdu, ktorý nevyhovel návrhom otca na doplnenie dokazovania.
Považovala za neprijateľné útoky otca voči nej ohľadom nedoloženia dokladov na základe výzvy súdu,
ktorú neprevzala, pretože bola doručená na adresu otca a tento jej ju neodovzdal. Uviedla, že otec
nepredložil požadované doklady a to výpisy z účtu s prehľadom zostatkov odvolávajúc sa na obchodné
tajomstvo. K námietke týkajúcej sa neuloženia jej povinnosti participovať na zvýšených nákladov na

zdravotnú starostlivosť maloletého uviedla, že Zákon o rodine neupravuje ukladanie jednorazového
príspevku na výživu dieťaťa a povinnosť prispievať na potreby dieťaťa nad rámec výživného. Daný návrh
otca nemá základ v zákone, je nedôvodný aj s poukazom na podstatu a charakter výživného, spôsob
určenia jeho výšky a zohľadnenia zákonných kritérií je zrejmé, že určené výživné zohľadňuje okrem
bežných výdavkov aj vznik výdavkov, ktoré nemožno s určitosťou predvídať, pokiaľ ide o ich vznik.

Zákon o rodine nepripúšťa nárok oprávnené na iné peňažné plnenie od matky ako povinného rodiča
ako je výživné, a to ani v prípade, ak vznikne neplánovaný výdavok. Uvedené sa týka aj výdavkov na
zdravotnú starostlivosť maloletého, pretože výživné je určené okrem bežných výdavkov aj na pokrytie
tých neočakávaných. Súd preto správne vo zvyšku zamietol návrh otca. Ak otec nesúhlasí s uložením
informačnej povinnosti, pretože nemá čas, aby jej písal elaboráty popri starostlivosti o syna, uviedla,

že otec zjavne využíva možnosti písať rozsiahle podania na súd. Mala za to, že informačná povinnosť
raz mesačne o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, otca nezaťaží. Informačná povinnosť zo
strany otca absentuje, pričom medzi rodičmi normálna komunikácia nefunguje. Otec ani v odvolacom
konaní nepreukázal, že by ju riadne informoval o maloletom. Absencia podávania informácií je zrejmá
aj z vyjadrenia otca, ktorý jej odkazuje, že sa sama môže dopytovať ohľadom maloletého. Maloletý

s ňou odmieta komunikovať po tom, ako mu bolo po pojednávaní oznámené zo strany otca, že matka
si nakupuje v secondhande a oblečenie sa dá zohnať aj týmto spôsobom.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvej inštancie správne a úplne
zistil skutočný stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam,

prihliadol na záujem maloletého a celkové zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti povinného
rodiča.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch potrebné zrušiť.14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu (účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri

posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo

účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri určení výživného matke
na maloleté dieťa prihliadal primárne na zárobkové možnosti matky, keď jej priemerný mesačný príjem

ustálil vo výške 874 eur (príjem z pracovného pomeru a brigádnickej činnosti za obdobie 6 mesiacov
predchádzajúcich podaniu návrhu otca a 6 mesiacov po podaní návrhu, kedy dosahovala vyšší príjem).
Vo vzťahu k nákladom maloletého poukázal na otcom deklarované výdavky vo výške 1.300 eur, t.j.
pomerná časť nákladov na bývanie, hypotéka a súvisiace náklady 408 eur, strava 304 eur, ošatenie 98
eur, hygiena 30 eur a škola cca 120 eur, kultúra a vreckové 70 eur, športové aktivity 45 eur, zdravotná

starostlivosť 223 eur. Otcom uvedené náklady dieťaťa považoval buď za účelovo navyšované alebo ich
otec dokáže zaplatiť vzhľadom na jeho vyššiu životnú úroveň a optimalizovanie príjmu v rámci obchodnej
spoločnosti, ktorej je jediným konateľom a spoločníkom. Prihliadol na majetkové pomery rodičov, vyššiu
životnú úroveň otca a nezohľadnil pôžičky, ktoré si otec požičiava zo svojej spoločnosti. Výživné
rozdelil na dve časové etapy (od podania návrhu a od 01.09.2024) berúc do úvahy, že matke odpadla

vyživovaciapovinnosťvočiplnoletejdcére.Výživnéurčil vzmysleMetodikyMSSRourčovanívýživného
na dieťa sumou 140 eur mesačne od podania návrhu a vo výške 210 eur mesačne od 01.09.2024
berúc do úvahy kategorizáciu maloletého (2. stupeň základnej školy a stredoškolské štúdium). Zamietol
návrh otca, ktorým žiadal uložiť matke povinnosť prispievať 50% úhrad na zdravotnú starostlivosť
maloletého, pretože zo strany matky nie je možné participovať na týchto nákladoch. Uzavrel, že zvýšenú

životnú úroveň nastavuje maloletému otec, pričom otec má možnosť uhradiť synovi aj zvýšené náklady
v súvislosti s jeho zdravotným stavom, a to predajom nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí. V odôvodnení
rozsudku vysvetlil dôvody vedúce ho k rozhodnutiu vo vzťahu k obom rodičom, ich príjmom, majetkových
pomerom s uplatnením pravdepodobne aj princípu potencionality príjmu otca a matky.18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných

potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. V posudzovanom prípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti o výživnom nie je možné
ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich

vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného
vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo
vzťahu k určeniu výšky výživného na maloletého a najmä vo vzťahu k rozsahu jeho odôvodnených
potrieb. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať
na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie

všetkých jeho pravidelných a nepravidelných výdavkov, aby odôvodnené potreby maloletého boli
jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (podiel nákladov na bývanie,
náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou,
cestovné náklady a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady
na voľnočasové aktivity, prípadne iné nevyhnutné náklady. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu

k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa
na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať povinný rodič (pri zohľadnení jeho zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky a
pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie nezaoberal

podstatnouskutočnosťouatoustálenímnákladovnamaloletédieťa,tietonevyhodnocovalarozhodnutie
odôvodnil vo vzťahu k maloletému len stručnou konštatáciou (uvedenou v odseku 26. tohto rozsudku)
a pri určovaní výživného sumou 140 eur a 210 eur vychádzal len z Metodiky MS SR o určení výživného
rodičom na dieťa, podľa ktorej výživné určil vo výške 16% a 24% zo sumy predpokladaného príjmumatky vypočítaného za ním určené rozhodné obdobie s ohľadom na hodnotenie príjmov a majetkových
pomerov rodičov, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti matky voči maloletému,
opierajúce sa o ust. § 62, § 75 Zákona o rodine sú nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Odvolací súd udáva, že z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd posúdil náklady otca
na maloletého ako účelovo navýšené, ktoré otec hradí, čo nasvedčuje o jeho vyššej životnej úrovni
a spochybňuje výšku ním dosahovaných príjmov, avšak z rozhodnutia nevyplýva, ako ustálil pravidelné
mesačné náklady maloletého, ktoré náklady mal za preukázané, ktoré uznal a v akej výške, ktoré
zohľadniladôvody,prektoréniektoréznákladovneuznal.Súdprvejinštancievbode1.a4.odôvodnenia

napadnutého rozsudku len konštatoval otcom vyčíslené náklady na maloletého a tieto vyhodnotil ako
navýšené, však nie je zrejmé ako posúdil napr. položku hypotéka tvoriacu významnú časť nákladov,
ktorá však nie je výdavkom dieťaťa, ale otca. Súčasne treba uviesť, že otec náklady na maloletého
vyčíslil (rozdielne) v návrhu zo dňa 10.11.2023, v podaní zo dňa 31.05.2024 a tieto bližšie špecifikoval
aj v podaní zo dňa 07.10.2024, kedy predložil ďalšie doklady o nákladoch maloletého, ktoré vznikli
v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu (Hotelová akadémia) a ktoré uvádzal aj na ostatnom

pojednávaní. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ktoré náklady otec preukázal a ako
ich súd posúdil a vyhodnotil. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal
zvýšenými výdavkami na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o maloletého, odvolací súd na námietky
otcaprihliadal.Výdavkynazdravotnústarostlivosťniesúbežnýmnákladomatietosúsúčasťounákladov
na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, musia byť do nich zahrnuté a súd je povinný sa s nimi

vysporiadať, nakoľko nejde o iný výdavok, napr. porovnateľný s nákladom na mimoškolskú krúžkovú
aktivitu, ale ide o náklad nevyhnutný a potrebný. Vyhodnotenie, že daný náklad je nadštandardný
a otec má možnosť ho zaplatiť z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí alebo z pôžičky, ktorú
s matkou budú čerpať je nedostatočné, keď povinnosťou hradiť daný náklad je zaťažená aj matka.
Pokiaľ súd vzal do úvahy, že na tieto výdavky matka prispela sumou 300 eur, uvedené nebolo v konaní

preukázané. Naviac, treba uviesť, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal matkou poberanými
prídavkami na dieťa, ktorá suma činí 60 eur mesačne a je určená na krytie odôvodnených potrieb
dieťaťa v aktuálnom čase. Z rozhodnutia nevyplýva ako súd vyhodnotil okolnosť, že matka po celú
dobu poberá prídavky na dieťa a tieto, hoci má maloletý zvýšené náklady na zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti, odkladá, podľa jej vyjadrenia, na sporiaci účet. Odvolací súd tiež akceptoval odvolacie

námietky otca, ktorý namietal, že súd pri určení výživného vychádzal z tzv. „tabuľkového výživného“,
pretože Metodika určovania výživného rodičom má len odporúčací charakter. Treba uviesť, že ust. § 62
Zákona o rodine upravuje kritériá rozhodné pre určenie výživného na maloleté dieťa, pričom v každej
prejednávanej veci je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti danej konkrétnej veci s ustálením
nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich špecifikami. Odvolací súd

tiež konštatuje, že v čase podania návrhu bol maloletý žiakom základnej školy a od 01.09.2024 je
študentom strednej školy, pričom z napadnutého rozsudku nevyplýva, či a ako posudzoval a hodnotil
náklady na odôvodnené potreby maloletého za obdobie, kedy navštevoval základnú školu a obdobie
od jeho nástupu na strednú školu, hoci otec prezentoval navýšené náklady v súvislosti s nástupom
maloletého na Hotelovú akadémiu. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie síce kategorizoval vek

dieťaťa vo vzťahu k jeho školskej dochádzke, výživné určil diferencovane na dve etapy vychádzajúc
z Metodiky MS SR pri určení výživného na maloleté dieťa, berúc do úvahy, že matke odpadla vyživovacia
povinnosť k plnoletej dcére, avšak z jeho záverov nevyplýva ustálenie nákladov na odôvodnené potreby
maloletého za tieto dve obdobia, keď uvedená skutočnosť je podstatným kritériom pri rozhodovaní
o výživnom. Nie je teda zrejmé, z akej sumy predstavujúcej úhrady výdavkov na maloletého súd

prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal a ako ju následne vyhodnotil vo vzťahu
k príjmom, pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov. Konajúci súd týmto postupom odoprel
účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom
rozhodnutí, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a
právneho základu rozhodnutia v tejto jeho časti, ktorý vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie

(nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP) je nepreskúmateľný. Naviac zo spisu je zrejmé, že súd pri
rozhodovaní nemal k dispozícii všetky podklady pre posúdenie príjmu obchodnej spoločnosti, ktorej je
otec konateľom a spoločníkom (naviac ak je jediným konateľom a spoločníkom), t.j. kompletné daňové
priznanie obchodnej spoločnosti za rok 2023 a prípadne účtovné závierky, príjem otca od októbra 2023,
prehľad príjmu matky od novembra 2023 vystavený zamestnávateľom, vzhľadom na nezrovnalosti vo

výške príjmu, ktorý matka predložila výpismi z jej účtu a v spise sa nenachádza ani rozhodnutie o určení
výživného na plnoletú dcéru otca.25. Pokiaľ ide o zročné výživné, ktoré súd určil za obdobie od podania návrhu, t.j. od 10.11.2023,
odvolací súd poukazuje na nezrovnalosť výroku III. napadnutého rozsudku a bodu 30 odôvodnenia
rozsudku, z ktorého vyplýva, že zročné výživné vypočítal od 01.11.2023. Zároveň treba konštatovať, že

výpočet výšky zročného výživného nezohľadňuje jeho určenie od podania návrhu, keď súd bol povinný
vypočítať za mesiac november len alikvótnu časť zročného výživného. Dáva do pozornosti, že pri
rozhodovaní o povolení splátok zročného výživného (§ 232 ods. 3, 4 CSP) súd musí zohľadniť, že
použitie možnosti zaviazať povinného plniť v splátkach, musí spĺňať určité kritériá, pričom výška splátok,
vzhľadom na spotrebný charakter výživného, musí byť primeraná a nepresahujúca dlhé časové obdobie.

Účelom rozhodnutia o výživnom je zabezpečiť výživu v tomto prípade maloletého dieťaťa, ktoré nie je
schopné samé sa živiť.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej

v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a
ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V posudzovanom prípade

súd prvej inštancie nedostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, keď neustálil výšku
priemerných mesačných odôvodnených výdavkov maloletého, neuviedol, ktoré výdavky prezentované
otcom považoval za dôvodné a ktoré prípadne uznal iba čiastočne a z akých dôvodov. Odvolací súd
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov bez ustálenia nákladov
na odôvodnené potreby maloletého a bez vykonania náležitého dokazovania a z neho vyplývajúcich

záverov nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

28. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom
absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie o určení výšky výživného na

maloletého založil (bez ustálenia nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
za jednotlivé obdobia, počas ktorých určil výživné v rozdielnej výške). Na základe uvedeného rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil (vrátane závislého výroku o trovách
konania), pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho
právneho posúdenia veci a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu otca na určenie výživného,
doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletého na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb,
jednorazových mimoriadnych platieb, a zaktualizuje všetky náklady maloletého nielen v rámci výsluchu,
ale aj doložením a preukázaním realizácie ich úhrady, tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré
náklady vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné (aj v súvislosti s návštevou základnej školy

a štúdiom na strednej škole), vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie
dôvody), komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich príjmy
(aj aktuálne), majetkové pomery a životnú úroveň so zohľadnením vyplácaných prídavkov na dieťa
a ďalších vyživovacích povinností rodičov, vrátane podielu výkonu osobnej starostlivosti o maloletého
a príspevkov zo strany matky nad rámec výživného s ohľadom aj na realizáciu styku matky s maloletým.

Doplní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a tiež vo vyššie naznačenom smere, zabezpečí
doklady o príjme matky, t.j. prehľad príjmu vystavený zamestnávateľom vrátane bonusov, nadčasov,
príspevkov na stravu a odmien za obdobie od novembra 2023 do rozhodnutia, daňové priznanie
obchodnej spoločnosti, ktorej je otec konateľom a spoločníkom za rok 2023 a 2024, prehľad príjmuotca (vrátane príjmu odmeny konateľa, ak je vyplácaná) od októbra 2023 do rozhodnutia, aktualizuje
aj náklady maloletého a rodičov do nového rozhodnutia (rodičov vyzve na preukázanie ich výšky
a doloženie dokladov preukazujúcich, že platba bola zrealizovaná), vysporiada sa so životnou úrovňou

rodičov, v prípade, ak vznikne dôvod vysporiada sa s rozsahom výkonu ich práce aj vo vzťahu k ich
schopnostiam a možnostiam, otca vyzve na doloženie rozhodnutia o určení výživného na jeho plnoleté
študujúce dieťa, náležite zistí skutočný stav veci (§ 35 CMP). V prípade, ak matka prispela maloletému
na zabezpečenie jeho zvýšených nákladov v súvislosti so zdravotným stavom v rozhodnom období (od
podania návrhu), vyzve matku na doloženie dokladov a vysporiada sa s nimi. Súčasne sa vysporiada

so všetkými námietkami otca, ktoré sú tiež obsahom podaného odvolania. Opätovne rozhodne o návrhu
otcanaurčenievýživného,vktoromrozhodnutítiež ustálivýškuzročnéhovýživného(§77ods.1Zákona
o rodine) aj vo vzťahu k plneniam zo strany matky. Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za
celé posudzované obdobie v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom
konania sa umožní vyjadriť k dôkazom (§ 182 CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne
zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a posudzovaní výšky
vyživovacej povinnosti povinného určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok
posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky výživného (t.j. rozsahu odôvodnených potrieb maloletého
s ich ustálením a v nadväznosti na to vyhodnotí príjmy, pomery a životnú úroveň rodičov). V písomnom

odôvodnení rozhodnutia uvedie, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri určení
výšky výživného vychádzal, ktoré skutočnosti (aj vo vzťahu k maloletému) považoval za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho právneho posúdenia sa
vzťahujeajnačasťtýkajúcusazročnéhovýživného(vprípade,akbudepriznané)avprípadeumožnenia

matketotosplácať,svojpostupodôvodní. Neodôvodnenierozhodnutiasúdomprvejinštanciespôsobuje
nepreskúmateľnosť, ktorým postupom súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého
jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

30. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

31. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku V. týkajúcom sa uloženia povinnosti otcovi matku
pravidelne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o zdravotnom
stave maloletého, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého
mimo jeho pobytu bydliska (nad 3 dni), o nakladaní s majetkom maloletého, jeho osobných potrebách,

ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, a to mailom alebo sms správou, odvolací
súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie nevykonal náležité
dokazovanie a z uvedeného dôvodu jeho právne závery neboli správne. Z obsahu spisu je nesporné,
že medzi rodičmi nie je korektná komunikácia, avšak len táto okolnosť nie je dôvodom pre ukladanie
informačnej povinnosti rodičovi zabezpečujúcemu starostlivosť o maloleté dieťa. Naviac, matka žiadnym

spôsobom ani nepreukázala, že by sa dožadovala informácii o maloletom od otca. Pokiaľ otec v odvolaní
argumentuje tým, že maloletý nemá majetok, preto je nadbytočné ukladať mu informačnú povinnosť
o nakladaní s majetkom maloletého, odvolací súd poukazuje na to, že právo zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Preto námietka otca vo vzťahu k tomuto výroku je dôvodná.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvody, na základe ktorých uložil otcovi

informačnúpovinnosť osprávemajetkuaaniopobytemaloletéhomimomiestajehobydliska.Vprípade,
ak súd prvej inštancie konštatuje, že primárne matka môže mať informácie o maloletom priamo od
syna, ktorý je vo veku 16 rokov, je otázne aké sú dôvody pre uloženie tejto povinnosti otcovi. Rovnako
argumenty otca ohľadom informovania matky o školskom prospechu a zdravotnom stave maloletého
sú dôvodné, pretože matka ako rodič má právo tieto informácie získať priamo v škole a u ošetrujúceho

lekára maloletého. Pokiaľ súd uložil povinnosť otca informovať matku o ďalších podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého, daná časť výroku rozhodnutia nie je vykonateľná. Odvolací súd súčasne
zdôrazňuje, že informačnú povinnosť nemožno ukladať len z preventívnych dôvodov. Poukazuje na
to, že uloženie povinnosti rodičovi podávať informácie o maloletom dieťati týkajúce sa jeho záležitostív určitých časových intervaloch a určitou formou je možné určiť v prípade, ak si rodič túto povinnosť
neplnil. V opačnom prípade je uloženie takejto povinnosti nadbytočné a zbytočne zaťažujúce povinného
rodiča.

32. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť
rozsudku v napadnutých výrokoch) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť aj daný napadnutý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa náležite dôvodnosťou návrhu matky na uloženie
informačnej povinnosti v zmysle požiadaviek matky, a to konkrétne o zdravotnom stave maloletého,
školskom prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho
pobytu bydliska (nad 3 dni), o nakladaní s majetkom maloletého, jeho osobných potrebách, ako
aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Doplní dokazovanie výsluchom matky

a otca, prípadne zabezpečením dôkazov k tejto časti návrhu preukazujúcich, či sa matka domáhala od
otca informácií, akým spôsobom ju otec o maloletom informoval, či má matka prístup k informáciám
o školskom prospechu, zdravotnom stave dieťaťa, jeho mimoškolských aktivitách. Posúdi a vyhodnotí
opodstatnenosť návrhu matky aj vo vzťahu k požiadavke informovať ju o pobyte maloletého mimo
miesta bydliska (v kontexte s ust. § 35 Zákona o rodine). Vo vzťahu k návrhu na uloženie

povinnosti informovanosť ju o ďalších veciach týkajúcich sa maloletého, odstráni jeho nejasnosť
a nezrozumiteľnosť, pretože takýto výrok by spôsobil nevykonateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie aj
v tejto časti odôvodní v súlade s ust. § 202 ods. 2 CSP s vyhodnotením výsluchov účastníkov a
predložených dôkazov s uvedením úvah, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.

34. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi
v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o výživnom na maloletého a o návrhu
na uloženie informačnej povinnosti otcovi s tým, že je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení
tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, ako ustálil náklady na odôvodnené potreby
plnoletého, uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri hodnotení predmetu
konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

35. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).