Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623216382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623216382.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D., obidvaja žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti

žalovanému: Skipark RK, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 683 621,
právne zastúpenému spoločnosťou SELTON legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Medená
24, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 001 019, o vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
12C/3/2023-324 zo dňa 18.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku III. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 5.317,15 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 03.11.2023 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku), žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 19.122,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
sumy od 03.11.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku (výrok II.
odvolaním napadnutého rozsudku), v ostatnej časti žalobu zamietol (výrok III. napadnutého rozsudku),
súčasne súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 35,30 % a žalobkyni 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,26 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným
súdnym úradníkom (výrok IV. napadnutého rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že predmetom uplatneného nároku žalobcov 1/
a 2/ voči žalovanému v prejednávanej veci bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi
1/ vo výške 7.860,36 eur a žalobkyni 2/ vo výške 31.799,91 eur za užívanie pozemkov parcela KN

„C“ č. 14729/71 a KN „C“ č. 14729/22 nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., a to v rozsahu
spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ a 2/ na týchto pozemkoch, ktoré žalovaný užíva na účely
komerčného podnikateľského zámeru bez akejkoľvek odplaty v prospech vlastníkov týchto pozemkov.

1.2 Mal preukázané, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 a žalobkyňa 2/ je podielovou spoluvlastníčkou pozemku

parcela KN „C“ č. 14729/71 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 s tým, že táto je taktiež podielovouspoluvlastníčkou pozemku parcela KN „C“ č. 14729/22 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4, čo
vyplynulo z listov vlastníctva v aktuálnom znení.
1.3 Poukázal na tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ spočívajúce v tom, že žalovaný je prevádzkovateľom

lyžiarskeho strediska F. G. a užíva predmetné pozemky,
na ktorých vykonáva činnosti s tým či už priamo alebo nepriamo súvisiace, a to celoročne a v plnom
rozsahu s tým, že popísal podrobne v žalobe, čo sa nachádza na pozemku č. 1, t. j. pozemku
parcela KN „C“ č. 14729/22 a čo sa nachádza na pozemku č. 2, t. j. parcela KN „C“ č. 14729/71
z pohľadu prevádzky lyžiarskeho strediska žalovaným. Žalobcovia 1/ a 2/ konkrétne tvrdili, že na

pozemku č. 1 sa nachádza prístupová cesta spevnená štrkom, technická budova, kompresorová
stanica na zasnežovanie, spevnené plochy z betónových panelov, úložné plochy na hnuteľné veci,
nástupná stanica sedacej lanovky, turniket, zasnežovanie, zasnežovací stĺp spojený so zemou, rozvody
sietí, elektrická energia, zasnežovací systém vrátane šachty, prístupové body na prípojky elektrických
sietí, vstupu vody a na pozemku č. 2 sa nachádzajú zasnežovacie delá, parkovné plochy, odkladacie
plochy, že sú tam zaparkované ratraky, iné mechanizmy, automobily žalovaného a jeho zamestnancov.

1.4 Taktiež poukázal na to, že výpočet žalovanej sumy žalobcovia odvodzovali od rozdelenia výšky
bezdôvodného obohatenia do 4 kategórií v závislosti od zaradenia jednotlivých pozemkov, resp. ich častí
do 4 skupín v nadväznosti na účel využitia pozemkov, resp. ich častí, pričom podkladom k výpočtu bol
Znalecký posudok súdneho znalca H. E. I. č. 60/2023 z odvetvia stavebníctvo, odbor odhad hodnoty
nehnuteľností vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parcela KN „C“ č. 14729/22

a parcela KN „C“ č. 14729/71 za obdobie od 02.11.2021 do 02.11.2023, ktorý najprv stanovil všeobecnú
hodnotu pozemkov, resp. ich častí metódou polohovej diferenciácie za jednotlivé uplatňované obdobia
rokov 2021 (od 02.11.2021 do 31.12.2021), 2022 (od 01.01.2022 do 31.12.2022) a 2023 (od 01.01.2023
do 02.11.2023) a následne stanovil všeobecnú hodnotu ich nájmu metódou výpočtu na báze všeobecnej
hodnoty, pričom špecifikoval hodnotu nájmu za rok na m2 a hodnotu nájmu za rok spolu k jednotlivým

pozemkom, resp. ich častiam za uplatňované obdobia rokov 2021, 2022, 2023 a napokon stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu v sumáre u pozemku parcela KN „C“ č. 14729/22 vo výške 48.237,57 eur
a u pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71 vo výške 23.581,09 eur, t. j. spolu vo výške 71.818,66
eur za celé uplatňované obdobie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetný znalecký posudok bol
vyhotovený na výmere všetkých troch pôvodných žalobcov s tým, že konanie o žalobe žalobcu 3/ bolo

uznesením súdu prvej inštancie zastavené a z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na
začatie konania na č. l. 85. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok vychádzal z polohopisného
zamerania objektov lanovej dráhy na F. G. na pozemkoch parcela KN „C“ č. 14729/22 a parcela KN „C“ č.
14729/71 vypracovaného H. E. J., geodetom a kartografom, číslo zákazky 54636663-75/2023 a zahŕňal
aj fotografie objektov žalovaného nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch.

1.5 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel skutočnosť, že
všetky pozemky využíva celoročne a v plnom rozsahu, a to akýmkoľvek spôsobom uvedeným žalobcami
1/a2/vžalobe,pričomosobitnevovzťahukpozemkuparcelaKN„C“č.14729/22poukázalnato,žejeho
1/3-ina predstavuje les, k čomu predložil mapu ZBGIS s jeho vyznačením na č. l. 102, v ktorej vyznačil
lesný porast červenou farbou a jednoznačne vylúčil, že by mu v tomto prípade vznikal neoprávnený

majetkový prospech. Vo vzťahu k pozemku KN „C“ č. 14729/71 poukázal na to, že v jeho juhovýchodnej
časti sa nachádza budova Aprés-ski baru, ktorý on neprevádzkuje a ani uvedenú stavbu nevlastní a na
predloženej mape ZBGIS na č. l. 102 to vyznačil zelenou farbou a aj vo vzťahu k uvedenému vylúčil vznik
neoprávneného majetkového prospechu na jeho strane. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov 1/ a 2/ ohľadne
uskladnenia snežných diel na pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71 namietal, že tieto sú uskladnené na

pozemku, ktorý nevlastnia žalobcovia 1/ a 2/, a preto sa nemohol na ich úkor bezdôvodne obohatiť, čo
vyznačil na mape ZBGIS č. l. 102 modrou farbou. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný
poprel užívanie pozemkov mimo rámec lyžiarskej sezóny, teda od 01.04. do 30.11. kalendárneho roka
u pozemku č. 2, t. j. pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71 v celom rozsahu, a č. 1, t. j. pozemku parcela
KN „C“ č. 14729/22 minimálne v častiach diel č. 14 lúka o výmere 5547 m2, diel č. 15 lúka o výmere 64

m2 a diel č. 10 skladová plocha o výmere 1022 m2.
1.6 Poukázal na námietku žalovaného týkajúcu sa pasívnej vecnej legitimácie k uplatnenému nároku
od 02.11.2021 do 07.12.2021 založenú na tom, že žalovaný povolenie na prevádzkovanie lanovej dráhy
a na poskytovanie dopravných služieb na dráhe získal až dňom 07.12.2021, k čomu predložil výpis
z evidencie povolení na prevádzkovanie lanovej dráhy platný ku dňu 01.01.2023 a výpis z evidencie

licencií na prevádzkovanie dopravných služieb na lanovej dráhe platný ku dňu 01.01.2023 s tým, že
súčasne poukázal aj na skutočnosť, že z obchodného registra vyplýva, že k predaju časti podniku došlo
01.12.2021, kedy nadobudol vlastnícke právo k majetku tvoriacemu podstatu strediska F. G..1.7 Upriamil pozornosť na obranu žalovaného týkajúcu sa umiestňovania sietí, a to osobitne systému
zasnežovania, vo vzťahu ku ktorému žalovaný uviedol, že tento bol skolaudovaný už v roku 1997, a
že o budovaní tejto líniovej stavby vedeli žalobcovia 1/ a 2/ jednak prostredníctvom verejnej vyhlášky,

ako aj preto, že žalobca 1/ bol aktívny v spoločnosti stavebníka, a preto nepovažoval za pravdivé
tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že zasnežovací systém bol vybudovaný bez súhlasu vlastníka. V danej
súvislosti poukázal na to, že skutočnosť vybudovania systému zasnežovania (líniová stavba) bola
v konaní preukázaná listinami - rozhodnutím o umiestnení stavby, stavebným povolením a kolaudačným
rozhodnutím vydanými v správnom konaní, ktoré sú súčasťou Znaleckého posudku H. A. K. č. 22/2024

predloženého v spore žalovaným. Taktiež poukázal na obranu žalovaného ohľadne spochybnenia
záverov Znaleckého posudku H. E. I. č. 60/2023 vo vzťahu k výške koeficientov, z ktorých H. E. I. pri
výpočtevšeobecnejhodnotynájmuvychádzal,založenúnatom,žežalovanýpredložilZnaleckýposudok
vypracovaný súdnou znalkyňou H. A. K. č. 22/2024, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu nájmu za rok
na m2 vo výške 0,973 eur/m2/rok a nájom za rok spolu vo výške 13.684,27 eur/rok. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie upriamil pozornosť na obranu žalovaného, že východisková hodnota pozemkov bola

v oboch znaleckých posudkoch rovnaká, pričom koeficienty vytvorili značný rozdiel medzi výslednými
sumami hodnoty, resp. nájmu pozemkov podľa týchto znaleckých posudkov. Takisto súd prvej inštancie
poukázal na námietku žalovaného, že v znaleckom posudku H. I. boli nesprávne uvedené výmery
pozemkov a nesprávne uvedené obdobie, za ktoré bola stanovená hodnota nájmu týmto znalcom.
1.8 Konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ z hľadiska rozsahu užívania pozemkov akceptovali námietky

v časti zníženia výmery užívania v súvislosti s lesným porastom na pozemku parcela KN „C“ č. 14729/22,
ktorý žalovaný nevyužíval, a taktiež akceptovali námietku žalovaného ohľadne rozsahu užívania v časti
zníženia výmery v súvislosti s objektom Aprés-ski baru na pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71,
ktorý žalovaný nevlastní ani neprevádzkuje, pričom poukázal na to, že na uvedené reflektoval Znalecký
posudok súdneho znalca H. E. I. č. 25/2024, ktorý bol žalobcami 1/ a 2/ predložený a v ktorom bol

realizovaný nový výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov v nadväznosti na nové polohopisné
zameranie pozemkov geodetom H. E. J. (vo význame odčlenenie častí pozemkov na účely odrátania
výmery pozemku pod Apré-ski barom a výmery lesa).
1.9 Poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ akceptovali aj námietku žalovaného ohľadne pôvodne
uplatňovaného obdobia počínajúcemu dňom 02.11.2021, a to konkrétne ohľadne obdobia od 02.11.2021

do 30.11.2021, za ktoré bolo žalobcami 1/ a 2/ akceptované, že pozemky využívané neboli vzhľadom
k preukázanej skutočnosti, že majetok hnuteľný či nehnuteľností, osobitne lanové dráhy a dopravné
zariadenia, t. j. majetok tvoriaci podstatu strediska F. G., nadobudol žalovaný ku dňu 01.12.2021.
1.9.1
V danej súvislosti súd prvej inštancie dospel však záveru, že skutočnosť vydania povolenia na

prevádzkovanie lanovej dráhy, resp. licencie na poskytovanie dopravných služieb na dráhe dňom
07.12.2021, je významná iba z pohľadu oprávnenia na výkon činnosti strediska, avšak z pohľadu
tohto sporu relevanciu má skutočnosť vyplývajúca z obchodného registra týkajúca sa predaja časti
podniku ku dňu 01.12.2021, kedy nadobudol žalovaný vlastnícke právo k hnuteľným, resp. nehnuteľným
veciam tvoriacim podstatu strediska a na základe toho mohol následne žiadať o vydanie povolenia na

prevádzkovanie lanových dráh, resp. licenciu na poskytovanie dopravných služieb na lanovej dráhe.
Z uvedeného vyvodil, že podstatným bolo to, že ku dňu 01.12.2021 už hnuteľné veci aj nehnuteľnosti
potrebné k prevádzke strediska sa na predmetných pozemkoch nachádzali, čím dochádzalo k ich
užívaniužalovaným,čosúdprvejinštancievyhodnotilakozhodnéskutkovétvrdeniastránsporu.Vdanej
súvislosti poznamenal, že aj na toto reflektoval Znalecký posudok súdneho znalca H. E. I. č. 25/2024

predložený žalobcami 1/ a 2/ v prejednávanom spore, ktorým došlo aj k úprave doby užívania pozemkov
a na základe tohto aj k prepočtu výšky všeobecnej hodnoty nájmu. Podotkol, že napriek akceptácii
uvedených námietok žalovaného nebola žaloba v tejto časti dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia,
resp. príslušenstva uvedenej istiny – úroku z omeškania, vzatá späť.
1.10 Medzi stranami mal za sporné skutočnosti týkajúce sa rozsahu užívania pozemkov v zostávajúcej

časti, a to predovšetkým v zmysle špecifikácie žalobcu ohľadne pozemku parcela KN „C“ č. 14729/71
v celom rozsahu a ohľadom pozemku parcela KN „C“ č. 14729/22 v časti lúky diel č. 14 a 15 a v časti
skladovej plochy diel č. 10, pričom zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania týchto tvrdení
bolo na žalobcoch 1/ a 2/, t. j. preukázanie tvrdení, že dochádza k užívaniu predmetných pozemkov
žalovanýmnaúčelyšpecifikovanévžalobe,osobitnečosatýkaužívaniapozemkovformouinžinierskych

sietí ale aj ako odkladacie plochy či skladové plochy – parkovanie ratrakov, uloženie snežných diel
a radlíc v priestore.
1.10.1Vo vzťahu k uvedenej otázke upriamil pozornosť na námietky žalovaného vo vzťahu k dobe užívania
pozemkov z pohľadu sezónnosti, t.j., že nie je dané užívanie mimo lyžiarskej sezóny, teda v čase
od 01.04. do 30.11. kalendárneho roku, keď podľa tvrdenia žalovaného zo dňa 05.09.2023, ktoré

tvorí súčasť Znaleckého posudku znalkyne H. A. K. č. 22/2024, bola návštevnosť strediska v zimnej
sezóne 2022/2023 37 041 ks a stredisko bolo v prevádzke 83 dní, z čoho vyvodzoval, že priemerná
denná návštevnosť bola 446 návštevníkov. Uvedenú námietku súd prvej inštancie do určitej miery
považoval za logickú, avšak zdôraznil, že otázku užívania pozemkov nemožno vykladať len takto
reštriktívne, ale je potrebné skúmať aj širšie súvislosti. Akcentoval, že lanové dráhy, resp. dopravné

zariadenia, budova, kompresorovne, technická budova, sú stavby patriace žalovanému a sú postavené
na predmetných pozemkoch a z tohto dôvodu nemožno uvažovať len o 4-mesačnom časovom období
užívania v priebehu ročného obdobia, pričom k užívaniu pozemkov žalovaným dochádza kontinuálne
celoročne bez akýchkoľvek pochybností. V danej súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17. júna 2019, v zmysle ktorého v prípade užívania
cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaný

skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu
vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Vo vzťahu k umiestneniu hnuteľných
vecí, t. j. uskladnenia či parkovania na predmetných pozemkoch, súd prvej inštancie konštatoval, že
táto otázka bola v konaní sporná a dôkazné bremeno aj ohľadom obdobia užívania od 01.04. do 30.11.
kalendárneho roka bolo na žalobcoch 1/ a 2/.

1.11 Ustálil, že bola daná nespornosť tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o neexistencii právneho dôvodu
k užívaniu predmetných pozemkov v ich vlastníctve žalovaným, napríklad platná zmluva, čím bol
naplnený zákonný predpoklad vzniku záväzkovoprávneho vzťahu bezdôvodného obohatenia a bolo
povinnosťou žalovaného, aby bezdôvodné obohatenie, t. j. peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej
všeobecnej hodnote nájmu, ktorú by žalovaný v danom mieste a v dobe užívania zaplatil, ak by vec

užíval na základe nájomnej zmluvy, t. j. obvyklé nájomné, vydal žalobcom 1/ a 2/. Dospel k záveru, že
u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda základ žalobného nároku je daný.

1.12 Pri výpočtoch výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z výšky všeobecnej
hodnoty nájmu určenej pre jednotlivé skupiny pozemkov, resp. ich častí (I., II., III., IV.) v jednotlivých

obdobiach rokov 2021 (od 01.12.2021 do 31.12.2021), 2022 (od 01.01.2022 do 31.12.2022), 2023 (od
01.01.2023 do 02.11.2023), tak ako to vyplynulo zo Znaleckého posudku H. E. I. č. 60/2023 priloženého
k žalobe, resp. žalobcami predložených posudkov v priebehu tohto sporu vypracovaných týmto súdnym
znalcom pod
č. 25/2024 a č. 34/2024. Konštatoval, že vo všetkých týchto posudkoch výsledná výška všeobecnej

hodnoty nájmu za m2 bola totožná a rovnako totožné bolo aj zaradenie jednotlivých častí pozemkov
(dielov) do skupiny I., II., III. a IV.. Poukázal na závery Znaleckého posudku č. 60/2023 o výške
všeobecnej hodnoty nájmu v sume pre všetkých troch pôvodných žalobcov, t. j. vlastníkov pozemkov
v nadväznosti na pôvodný petit žaloby s tým, že nakoľko došlo k zastaveniu konania v časti o žalobe
žalobcu 3/, sumárny záver tohto posudku stratil svoju aktuálnosť. Poukázal na to, že v Znaleckom

posudku znalca H. E. I. č. 25/2024 boli odpočítané žalovaným namietané časti predmetných pozemkov,
na ktorých je umiestnený Aprés-ski bar, resp. na ktorých sa nachádza les, keď konštatoval, že nový
výpočet všeobecnej hodnoty nájmu bol realizovaný na podklade nového polohopisu objektov lanovej
dráhy na F. G. geodetom E. J., a že tento posudok vyhotovený k výške všeobecnej hodnoty nájmu
v sumári už len pre žalobcov 1/ a 2/. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že okrem

uvedeného účelu mal tento posudok žalobcov 1/ a 2/ slúžiť ako podklad k úkonu späťvzatia žaloby
ohľadom obdobia od 02.11.2021 do 30.11.2021, ohľadom výmery v časti Aprés-ski baru a v časti lesa,
a taktiež k rozšíreniu žaloby za obdobie od 03.11.2023 do 31.12.2023, pričom vyslovil záver, že k týmto
úkonov zo strany žalobcov účinne nedošlo. Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 34/2024 súd prvej
inštancie uviedol, že tento bol vyhotovený za obdobie, ktoré bolo pôvodne uplatnené, t. j. od 02.11.2021

do 02.11.2023, pričom výpočet všeobecnej hodnoty nájmu bol podrobne špecifikovaný v jednotlivých
obdobiach, a že v ňom bola uvedená ročná všeobecná hodnota nájmu, ako aj hodnota nájmu za
jednotlivé obdobia roku 2021, 2022 a 2023 ku všetkým dielom pre žalobcov 1/ a 2/ jednotlivo, avšak s
tým, že v tomto posudku nebol realizovaný odpočet výmery za Aprés-ski bar a za les.
1.13 Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný síce namietal

všeobecnú hodnotu nájmu stanovenú Znaleckým posudkom znalca
H. E. I. č. 60/2023 a predložil súdu Znalecký posudok H. A. K. č. 22/2024, ale že žiadna zo strán sporu
nenavrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, a preto súd takýto procesný postup zvoliť nemohol.
Upriamil pozornosť na to, že znalec H. E. I. v nadväznosti na námietky žalovaného, ktoré mu boli zaslanéna vyjadrenie, v zásade zotrval na záveroch svojho Znaleckého posudku č. 60/2023. Zdôraznil, že
uvedený znalecký posudok znalca I. bol vyhotovený v nadväznosti na polohopisné zameranie objektov
lanovej dráhy na F. G. geodetom E. J., ktorý zaradil jednotlivé časti predmetných pozemkov do skupín

podľa účelu ich využitia a stanovil všeobecnú hodnotu nájmu objektívne. Preto sa mu postup znalca javil
ako správny, nakoľko zohľadňoval konkrétne okolnosti daného prípadu zistené priamo v teréne, a to
napr.umiestneniebudov,lanovýchdráh,dopravnýchzariadení,snežnýchdiel,ratrakov,radlícprípojných
bodov zasnežovacieho systému, prístupové možnosti lyžiarov a turistov k lanovke, presuny vozidiel
a zariadení po pozemkoch v rámci zabezpečovania činnosti žalovaného. Poukázal na to, že znalec H.

E. I. z obhliadky na mieste samom vyhotovil fotografie dňa 23.08.2023 a 20.10.2023, na základe čoho
metódou polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu jednotlivých častí pozemkov a následne
metódou na báze všeobecnej hodnoty stanovil všeobecnú hodnotu nájmu častí pozemkov za m2/rok.
Súdprvejinštanciepoukázalnato,žekoeficienty,ktorékorigujúvýchodiskovúhodnotupozemkov (ktorá
bola totožná u oboch posudkov, t. j. u posudku H. E. I. aj u posudku
H. A. K.), boli H. I. použité k stanoveniu všeobecnej hodnoty pre každú skupinu pozemkov, čo sa odrazilo

aj v stanovení všeobecnej hodnoty nájmu pre každú skupinu pozemkov osobitne na rozdiel od posudku
H. A. K., ktorá ohodnotila pozemky každý jeden ako celok a nerozlišovala medzi hodnotou jednotlivých
častí pozemkov na základe účelu využívania žalovaným, a teda ani medzi všeobecnou hodnotou
nájmu v súvislosti s rozdielnym účelom využitia jednotlivých častí pozemkov. Uvedené malo potom
podľa názoru súdu prvej inštancie svoj význam aj vzhľadom na skutočnosť, že výmera predmetných

pozemkov je rádovo v tisíckach m2. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru,
že znalecký posudok H. E. I. predstavuje komplexnejší a objektívnejší podklad pre výpočet výšky
bezdôvodného obohatenia v posudzovanom prípade ako posudok H. A. K.. Zdôraznil, že predmetné
posudky vyhodnocoval aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to fotografiami, obhliadkou
súdu na mieste samom, ktorá sa konala dňa 17.07.2024 a výsluchom svedkov B. I. a J. J., pričom

v celkovom kontexte dokazovania dospel k záveru, že znalecký posudok H. E. I. vyznieva presvedčivo,
logicky a nevykazuje žiadne vnútorné rozpory. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že všeobecná
hodnota nájmu pozemkov stanovená H. E. I. za m2/rok bola dostatočným podkladom pre preukázanie
výšky uplatneného nároku žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti so
znaleckým posudkom H. E. I. poukázal súd prvej inštancie na to, že v tomto síce zistil viaceré

pochybenia, avšak tieto vyhodnotil ako zrejmé nesprávnosti (napríklad nesprávny popis všeobecnej
hodnoty nájmu - keď bolo uvedené „VŠH“, nesprávny popis výšku podielov žalobcov 1/ a 2/ na
pozemkoch, keď bolo uvedené 1.2 namiesto 1/2 alebo 1.4 namiesto 1/4, prípadne neuvedenie dátumov
vyhotovenia fotografií), avšak zdôraznil, že v priebehu sporu uvedený znalec tieto nesprávnosti opravil
vo svojom písomnom vyjadrení k námietkam žalovaného. V daných súvislostiach však zdôraznil, že ním

priznaná sumárna hodnota nie je totožná so sumárnou výškou všeobecnej hodnoty nájmu v posudku
H. E. I., nakoľko súd realizoval vlastný výpočet, aby zohľadnil námietky žalovaného, ktoré žalobcovia
1/ a 2/ nesporovali, t. j. odpočítanie bezdôvodného obohatenia v časti výmery pod Aprés-ski barom
a v časti výmery lesa, ako aj odpočítanie bezdôvodného obohatenia od 02.11.2021 do 30.11.2021. Súd
prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovaného týkajúce sa účelu užívania u ostatných častí pozemkov,

resp. užívania pozemkov mimo lyžiarsku sezónu, ako nedôvodné, keď mal za to, že žalobcovia 1/
a 2/ uniesli v spore dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností, pričom vychádzal z fotografií
založených v spise, ohliadky na mieste samom a výsluchov svedkov, z ktorých mal preukázaný rozsah
užívania pozemkov parcela KN „C“ č. 14729/71, a to v rozsahu dielov č. 1, 9, 12, 18 a pokiaľ ide
o pozemok parcela KN „C“ č. 14729/22 v rozsahu dielov 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 14, 16 a 15. Pokiaľ ide

o časové hľadisko, súd prvej inštancie poukázal na potrebu zabezpečenia prípravy strediska na zimnú
sezónu minimálne od polovice novembra, kedy sa vykonáva bežná údržba lanovkovej sedačky a na
začiatku zimy sa spúšťa zasnežovací systém a naproti tomu po skončení zimnej sezóny sa vykonáva
presun a uskladnenie dopravných zariadení, ratrakov, radlíc, snežných diel až po uschnutí lúky, nakoľko
to nie je možné realizovať v zamokrenom teréne a ich údržba s tým, že sa taktiež vykonáva údržba

na sedačkovej lanovke, a to röntgen lana, kedy je potrebné zložiť sedačky a uskladniť ich v okolí
lanovky. Taktiež poukázal na kosenie pozemkov s tým, že všetky tieto činnosti zabezpečujú zamestnanci
žalovaného, resp. dodávateľské firmy. Pokiaľ ide o vyhodnotenie spôsobu užívania pozemkov, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že tento je naviazaný na charakter činnosti žalovaného, ktorý sa vyznačuje
predovšetkýmsezónnosťouavnadväznostinatosúžalovanýmvykonávanéčinnostipodľajehopotreby.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že lanovka je prevádzkovaná nielen v lyžiarskej sezóne,
ale aj mimo nej, čo bolo zrejmé počas obhliadky zo strany súdu. Konštatoval, že je na rozhodnutí
žalovaného, ako si stanoví prevádzkovú dobu lanovky, pričom má možnosť tak urobiť kedykoľvek
vpriebehukalendárnehoroka,nielenpočaslyžiarskejsezóny,napr.včaseškolskýchprázdnin,vprípadekonania rôznych športových, zábavných podujatí v areáli, na podklade svojej ekonomickej analýzy,
pričom komerčný postup žalovaného žalobcovia 1/ a 2/ nemajú možnosť reálne ovplyvniť. Vo vzťahu
k námietkam žalovaného ohľadne výmery jednotlivých častí pozemkov na podklade polohopisného

zamerania geodetom E. J. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný k uvedenému zameraniu
neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by podložil dôkazom, napr. náčrtom geodeta s iným záverom
o výmerách častí pozemkov. Súd prvej inštancie potom nepriznal bezdôvodné obohatenie za pozemok,
na ktorom je postavený Aprés-ski bar o výmere 83 m2 a za pozemok, ktorý zodpovedá dielu č. 20 a tvorí
ho les o výmere 2616 m2.

1.14 Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ bezdôvodné obohatenie
zodpovedajúce sume 5.317,15 eur a žalobkyni 2/ bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 19.122,40
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 03.11.2023, keď poukázal na to, že žalovaný
žalobcom 1/ a 2/ neuhradil bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetných pozemkov za obdobie
od 01.12.2021 do 02.11.2023, a preto sa dostal dňom nasledujúcim po dni 02.11.2023, t. j. dňom
03.11.2023, do omeškania so splnením svojho dlhu voči žalobcom 1/ a 2/.

1.15 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) tak, že priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
35,30 %, nakoľko žalobca 1/ bol v spore úspešný v rozsahu 67,65 %, keďže mu súd z uplatnenej sumy
vo výške 7.860,36 eur priznal sumu vo výške 5.317,15 eur a procesný úspech žalovaného bol potom

v rozsahu 32,35 %, pričom rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení predstavuje výsledných 35,30 % ako
čistý procesný úspech žalobcu 1/. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni 2/,
súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,26 %, keďže žalobkyňa 2/ bola
v spore úspešná v rozsahu 60,13 %, nakoľko súd jej z uplatnenej sumy vo výške 31.799,91 eur priznal
sumu vo výške 19.122,40 eur a procesný úspech žalovaného potom predstavoval 39,87 %. Rozdiel

týchto percentuálnych vyjadrení (procesný úspech žalobkyne 2/ a jej procesný neúspech) predstavoval
20,26 % ako čistý procesný úspech žalobkyne 2/.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to konkrétne proti výroku I., II. a na nich nadväzujúcemu výroku
IV. podal žalovaný z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a f) CSP odvolanie

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1
Žalovaný primárne namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalovaného

zodpovedajúcim spôsobom nereagoval na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov zo dňa 14.05.2024,
a to v časti, v ktorej títo zobrali žalobu za obdobie november 2021, ako aj v časti pozemku pod Aprés-
ski a časti pozemku parcela 14729/22, kde sa nachádza les, späť. Zdôraznil, že čiastočné späťvzatie
žaloby sa musí zohľadniť v samostatnonm výroku súdu o zastavení konania v rozhodnutí vo veci samej.
Potom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje výrok, ktorým by tento konanie zastavil

a ani v akej časti bolo konanie zastavené s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby. V danej súvislosti
poukázal na to, že súd prvej inštancie nevyriešil otázku, či bol daný jeho súhlas so späťvzatím žaloby
v časti a zastavením konania v tejto časti, keďže iba v prípade, ak by žalovaný so späťvzatím žaloby
nesúhlasil, mohol by súd žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť. V danej súvislosti poukázal žalovaný
na to, že súd prvej inštancie mal o predmetnom čiastočnom späťvzatí žaloby vedomosť, keďže toto

opísal v bode 7. odôvodnenia rozsudku, avšak v bode 23. posledná veta odôvodnenia tohto rozsudku
následne mätúco konštatoval, že žaloba nebola vzatá späť za obdobie novembra 2021, a taktiež v bode
36. a 41. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie „odpočítaval“ výmeru pod Aprés-ski a v časti lesa,
čo žalovaný považuje za rozporné so späťvzatím žaloby.

2.2
Ďalej namietal, že napriek tomu, že späťvzatie späťvzatia nie je prípustné, súd prvej inštancie mu
prípisom zo dňa 14.06.2024 oznámil, že na podanie žalobcov zo dňa 14.05.2024 nebude prihliadať.
V uvedenom žalovaný vzhliadal porušenie rovnosti strán konania, tak ako ju prezumuje čl. 6 ods. 1
Civilného sporového poriadku a mal za to, že tento postup súdu prvej inštancie mu znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zdôraznil, že zásadným a prekvapivým momentom pre neho bolo to, keď sa z odôvodnenia
rozsudku dozvedel, že súd prvej inštancie rozhodol aj za použitia dôkazu, a to znaleckého posudku
predloženého žalobcami ako Znalecký posudok č. 25/2024. V tejto súvislosti poukázal na podaniežalobcovzodňa13.06.2024,vktoromtítouviedli:„ZároveňZnaleckýposudokč.25/2024(čiabsentujúce
CD pre žalovaného) nebude potrebné reflektovať (a nebudem ho uplatňovať ako dôkazný prostriedok)
v ďalšom priebehu konania, nakoľko tam uvedené obdobie a zmenený rozsah výmery nebudem

uplatňovať vzhľadom na spojené komplikácie a náročnosť výpočtov či zmeny petitu.“. V danej súvislosti
poukázal na chronológiu konania, kedy žalobcovia zaslali súdu prvej inštancie podanie datované
dňa 14.05.2024 s označením „Vyjadrenie k Znaleckému posudku 25/2024 H. I.“, kde v časti I. tohto
podania žalobcovia uvádzajú: „Súčasne s týmto podaním zasielame zmenu žalobného petitu, aby sme
zosúladilizistenýstavsožiadanýmpetitom.“.Žalovanýtomutoporozumeltak,žežalobcoviasavyjadrujú

k námietkam v konaní a na základe toho požadujú zmenu žaloby a prikladajú aj nový Znalecký posudok
25/2024, avšak títo následne podaním zo dňa 13.06.2024 oznámili súdu, že na zmene žaloby netrvajú
a že si nebudú uplatňovať ani Znalecký posudok 25/2024 ďalej v konaní, z dôvodu čoho súd oznámil
obom stranám sporu, že nebude na podanie žalobcov zo dňa 14.05.2024 prihliadať. Žalovaný mal
potom za to, že z uvedeného dôvodu nebol ani dôvod, aby sa podaniu žalobcov zo dňa 14.05.2024
venoval, a taktiež nebol daný žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal žalovaný ďalej zaoberať obsahom

posudku 25/2024, ktorý žalobcovia osobitne odmietli ako dôkaz v ďalšom konaní. Podľa žalovaného aj
samotný priebeh konania vyplýva aj z jeho záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 24.09.2024,
kedy uviedol: „Máme za to, že ostalo sporné aj výmera jednotlivých častí, nakoľko tvrdená výmera lesa
nevychádza zo žiadnych dokladov. Máme za to, že rovnako rozloha Aprés-ski nevyplýva zo žiadnych
dokladov, to znamená, že ani samotná výmera nie je v tomto konaní určená jednoznačne a ostala

sporná.“. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že uvedený postup súdu prvej inštancie spĺňa
definíciu prekvapivého rozhodnutia, kedy tento sa pri rozhodovaní o veci samej odvolával na dôkazy,
ktoré samotní žalobcovia nechceli uplatňovať ako dôkazný prostriedok.

2.3

Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia svojho rozsudku síce
konštatoval, že v rámci dokazovania vypočul svedkov B. I. a J. J., avšak výpovede týchto svedkov vo
svojom odôvodnení nijakým spôsobom nepriblížil, a to ani vo všeobecnej rovine. Podľa žalovaného
muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že predmetom konania je nárok minulý, t. j. z obdobia, ktoré
už bolo, a potom úplne nepravdivo vyznieva záver súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia

jeho rozsudku, kedy nereflektoval na námietku „sezónnosti“, ktorú si uplatnil žalovaný, pričom súd
konštatoval, že „lanovka je prevádzkovaná nielen v lyžiarskej sezóne ale aj mimo nej, čo bolo zrejmé
počas obhliadky súdu“. Žalovaný mal potom za to, že táto konštatácia je pravdivou výlučne v roku, kedy
bola súdom realizovaná obhliadka, pričom pri výpovedi na mieste samom potvrdili obidvaja uvedení
svedkovia, že v žalovanom období nebola sedačková lanovka v letnej prevádzke nikdy, a preto je

irelevantné konštatovanie súdu, že v letnej sezóne roku 2024 bola lanovka v prevádzke. V tejto súvislosti
navyše žalovaný poukázal na to, že takáto letná prevádzka, ktorá ani nebola realizovaná, nemá žiadny
dopad na parcelu 14729/71, nakoľko na tejto parcele sa nenachádza žiadna časť sedačkovej lanovky
a dokonca ani prechod cez túto parcelu nie je nevyhnutný na nástup na lanovku.

2.4
Žalovaný súčasne namietal, že nebolo ničím preukázané tvrdenie súdu, že žalovaný má možnosť
„kedykoľvek“ spustiť sedačkovú lanovku, a podľa neho uvedené zjavne vychádza z absolútnej odbornej
neznalosti prevádzky lanovej dráhy a prevádzky na lanových dráhach zo strany súdu, nakoľko lanová
dráha nie je bicykel, keď stačí dofúkať kolesá. Podľa žalovaného bolo v danom smere potrebné zamerať

sa výlučne na posúdenie otázky, či žalovaný skutočne využíval nehnuteľnosti žalobcov počas celého
roka, pričom toto žalobcovia iba tvrdili ale nepreukázali a dokonca svedkovia predvolaní súdom prvej
inštancie na návrh žalobcov preukázali opak za žalované obdobie.

2.5

V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie o potrebe prípravy na zimnú sezónu a potrebu
následnej údržby, kedy sám súd prvej inštancie konštatoval dĺžku zimnej sezóny
zo Znaleckého posudku 22/2024 v trvaní 83 dní, čo nie sú ani 3 mesiace, žalovaný zdôraznil, že uvedené
je presne potreba príprav pred a po sezóne, keď riadne súdu uviedol, že sezónu má od 01.12. do
31.03. a súdu prvej inštancie potom musí byť zrejmé, že to neznamená, že sa v daných termínoch

„lyžuje“, ale to len znamená, že toto obdobie žalovaný pracuje na tom, aby sa mohlo vôbec lyžovať
a následne „upratuje“ po lyžovaní. Podľa žalovaného mal v tomto prípade súd prvej inštancie dôkazom
preukázanú dĺžku prevádzky strediska pre verejnosť, keď mal k dispozícii aj rámec potrebných úkonov
predajpoprevádzkepreverejnosť(83dnívs.120dní,čosú4mesiacetvrdenéžalovaným).Vuvedenompotom žalovaný vzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali priamy dopad na nesprávne rozhodnutie
vo veci samej.

2.6
Taktiež namietal, že súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že bolo dôkazné bremeno vo veci
spornosti, resp. sporných tvrdení na strane žalobcov, avšak súčasne skonštatoval, že vo veci výšky
odplaty nikto nenavrhol „kontrolné“ znalecké dokazovanie. V danej súvislosti žalovaný uviedol, že ak

žalobcovia predložili súkromný znalecký posudok a rovnako on predložil súkromný znalecký posudok,
dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov a tí mali navrhnúť ďalší dôkaz. Zdôraznil, že súd nemá odborné
znalosti, aby vedel posúdiť koeficienty, ktoré majú vplyv na cenu nehnuteľností a následne na nájom
nehnuteľností, kedy len v týchto koeficientoch je výrazný rozdiel (1,3127 vs. 2,1294 až 6,3882),
nehovoriac o použitej miere návratnosti (25 rokov vs. 15 rokov). V tejto súvislosti žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie síce konštatuje, že znalec I. stanovil všeobecnú hodnotu nájmu objektívne, avšak

v čom súd prvej inštancie vzhliadol túto objektivitu, nemožno zistiť. Zdôraznil, že v danom prípade išlo
najmä o rozdiel v matematickom výpočte a odhade ceny, kde bol rozdiel už len v najnižšom koeficiente
1,3127 vs. 2,1294 a ak by sa aj malo prisvedčiť tomu (čo však žalovaný odmieta), že je potrebné parcely
rozdrobiť na diely, súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo je potrebné použiť najnižší koeficient žalobcov,
ktorý je o 60 % vyšší než koeficient žalovaného a u najvyššieho koeficientu predstavuje tento rozdiel

až o 386 %. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nijako nevysvetlil posúdenie návratnosti, kde bol
taktiež rozdiel 66 %, pričom na túto veličinu nemá absolútne žiadny dopad rozdrobenie parcely na diely,
avšak návratnosť má priamy dopad na výšku nájmu.

2.6.1

Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že posudok žalobcov nevykazuje vnútorné rozpory,
a preto by bolo zo strany súdu prvej inštancie zodpovedajúce, aby uviedol vnútorné rozpory v posudku
predloženom žalovaným, ktorému však súd prvej inštancie nevytkol absolútne nič, čo by bol oprávnený
skúmať v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z.

2.6.2
Podľa žalovaného neobstojí argument, že posudok žalobcu je lepším podkladom pre výpočet nároku,
toto považuje za absurdné, nakoľko každý posudok iba matematicky určil „číslo“ a dané číslo, suma nie
je podkladom ale samotným výsledkom.

2.6.3
V uvedenom potom žalovaný vzhliada nepreskúmateľnosť dôvodu výberu posudku žalobcov
a neopodstatnenosť neprihliadania na posudok žalovaného, v čom vzhliada porušenie práva na
spravodlivý proces. Podľa žalovaného uvedené umocňuje skutočnosť, že súd v bode 29. odôvodnenia
svojho rozsudku priamo poukazuje na Znalecký posudok 60/2023, pričom však súčasne konštatuje, že

znalec „v nadväznosti na námietky žalovaného, ktoré mu boli zaslané na vyjadrenie, v zásade zotrval
na záveroch svojho Znaleckého posudku č. 60/2023“, pričom však žalovaný nemá vedomosť o žiadnom
vyjadrení znalca, ktorým by znalec zotrval na záveroch svojho Znaleckého posudku 60/2023, a takéto
vyjadrenie sa v spise nenachádza a nie je ani súčasťou odôvodnenia rozsudku a podľa žalovaného sa
jedná o nepravdivé konštatovanie súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní.

2.6.4
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že aj sám znalec (Ing. Cifrík) vo svojom posudku 34/2024
v bode 15. sám skonštatoval nepreskúmateľnosť vlastného Znaleckého posudku 60/2023.

2.7
Žalovaný súčasne namietal, že súd nepredvolal znalca žalobcov a neumožnil žalovanému položiť otázky
znalcovi žalobcov, ale „tajne“, bez oznámenia stranám sporu poslal vyjadrenie žalovaného zo dňa
13.08.2024 priamo tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou sporu, aby sa k podaniu žalovaného vyjadril,
atedaneprizvalznalcadokonaniauznesenímaaniadekvátnetútoosobu,čiužakosvedkaprípadneako

znalca, nepoučil. V uvedenom vzhliadol žalovaný odňatie jeho možnosti konať pred súdom a zároveň
mal za to, že na takýto postup súdu neboli splnené procesné podmienky. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že súd prvej inštancie rovnakým spôsobom neoslovil aj znalkyňu žalovaného, keď aj vočijej posudku vyslovili žalobcovia v priebehu konania určité námietky, v čom vzhliada žalovaný porušenie
zásady rovnosti v konaní pred súdom.

2.8
Žalovaný súčasne namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý síce konštatoval, že zistil pochybenia
v znaleckom posudku H. E. I., avšak súčasne konštatoval, že znalec tieto nesprávnosti opravil vo svojom
písomnom vyjadrení. Podotkol, že znalec
H. I. v bode 15. vlastného vyjadrenia bez dátumu konštatoval, že Znalecký posudok 60/2023 je

nepreskúmateľný a je nahradený Znaleckým posudkom 34/2024, pričom súd prvej inštancie konštatoval,
že znalecký posudok (asi 34/2024) má pochybenia a súčasne konštatoval, že znalecký posudok (asi
34/2024) bol opravený. Žalovaný potom s poukazom na ust. § 17 ods. 7 až 9 zákona č. 382/2024 Z.
z. namietal, že neeviduje v súdnom spise doplnenie žiadneho znaleckého posudku, napriek tomu, že
túto skutočnosť sám znalec uvádza v bode „vyjadrenie k bodu 12. a 13.“ ako nevyhnutnú. Žalovaný
mal za to, že celý bod 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, a že

dôkaz, na ktorý súd odkazuje, je nepreskúmateľný (Znalecký posudok 60/2023), znalecký posudok (asi
34/2024) nebol doplnený zákonným spôsobom, a preto stále obsahuje obsahové chyby. Keďže na tomto
skutkovom základe súd prvej inštancie založil výšku priznaného nároku, je podľa žalovaného daná
nepreskúmateľnosť celého priznaného nároku.

2.9
Žalovaný súčasne namietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko
neobsahuje skutočné odôvodnenie ale iba odkazy na dôkazy, ktoré ani nie sú bez ďalšieho spôsobilé
preukázať v podstate nič. Osobitne žalovaný pri pozemku parcela č. 14729/71 upozornil na to, že súd
prvej inštancie poukázal na oddiel č. 18, ktorý ani neexistuje, ak by malo ísť o oddiel č. 16, súd prvej

inštancieargumentujeprístupomklanovkevlete,čovšakjevrozporesvýpoveďamisvedkov,želanovka
nebola v rokoch 2021, 2022 ani 2023 v prevádzke, takže nebol žiadny dôvod pristupovať cez diel č. 16
k lanovke, a táto argumentácia súdu je vyslovene nepravdivá. Taktiež osobitne žalovaný pri pozemku
parcela č. 14729/71 upozornil na to, že súd pri oddiele č. 17 argumentuje prenosom snežných diel
a radlíc, pričom aj v tomto prípade svedkovia vypovedali, že sa jedná o záležitosť jedného dňa, že ťažké

predmety ani nemôžu stáť na lúke, inak by zapadli svojou váhou do rozmočeného terénu, pričom opäť
aj v tomto prípade je potom argumentácia súdu vyslovene nepravdivá a ak súd argumentuje stopami
po veľkých kolesách, tak to znie až absurdne, nakoľko uvedený priestor nie je ničím ohraničený, v okolí
jazdia aj osoby na štvorkolkách a terénnych autách odlišných od žalovaného a všetky tieto dopravné
prostriedky majú „veľké kolesá“. Taktiež osobitne žalovaný pri pozemku parcela č. 14729/22 upozornil na

to, že súd pri oddiele č. 14, ktorý je vyslovene obrovský, argumentuje rôznymi spôsobmi, avšak nijakým
spôsobom nie je preukázané požívanie celej výmery oddielu 14 v rokoch 2021 – 2023 a nakoľko sa
jedná o bezdôvodné obohatenie, nie je možné pristúpiť k záveru o užívaní celej parcely č. 14729/22
len z dôvodu, že túto spoluvlastnia žalobcovia. Zdôraznil, že v konaní mali žalobcovia preukázať, ktoré
konkrétnečastivyužívažalovanýavakomobdobí,pričomsamotnáskutočnosť,žepovytýčeníostatných

častí „ostane“ zvyšok, ktorý tvorí diel 14, nepreukazuje, že žalovaný užíva celý diel 14. Rovnako podľa
žalovaného nie je možné prijať záver, že žalobcovia majú nárok na bezdôvodné obohatenie za celú
výmeru ich parcely, ak žalovaný užíva len časť takejto parcely a účinne popieral užívanie v častiach -
dieloch, ktoré nevyužíva po celý rok.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd podľa ust. § 387 ods.
1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
3.1
Vo vzťahu k námietkam žalovaného v čl. II. bodoch 1., 2., 3. a 4. odvolania žalovaného žalobcovia

poukázali na to, že žalovaný rozoberá teoretickú a neexistujúcu situáciu tvrdiac, že súd nevyriešil otázku
[zrejme dôvody prezumované ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP], či žalovaný súhlasil s čiastočným
späťvzatím žaloby žalobcom, hoci v zmysle oznámenia súdu zo 14.06.2024 je zrejmé, že súd vzhľadom
na neurčitosť podania žalobcu (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „žalobcov 1/
a 2/“) urobil procesné rozhodnutie, že podanie z 14.05.2024, ktorého obsahom mala byť zmena žaloby,

neprijal ako zmenu žaloby a pokračoval v konaní v pôvodnom rozsahu žaloby, čo viedlo k čiastočnému
zamietnutiu žalobného návrhu v závere konania. Podľa žalobcov žalovanému tak nemohla vzniknúť
žiadna ujma, lebo sa konalo o pôvodnom rozsahu žaloby.3.2
Vo vzťahu k námietkam žalovaného v čl. III. bodu 5. a 6. odvolania žalovaného žalobcovia uviedli, že
im nie je zrejmé, aké práva žalovaného boli porušené zaslaním oznámenia žalobcovi, že súd na obsah

podania nebude prihliadať, pričom podľa žalobcov sa jedná o štandardný postup.

3.3
Vo vzťahu k čl. III. bodom 7. až 13. odvolania žalovaného, čo podľa žalovaného zrejme evokuje
dôvody prezumované ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP a k tvrdeniu žalovaného, že výmera

lesa a rozloha Aprés-ski baru nevyplýva zo žiadnych dokladov, žalobcovia majú za to, že táto
výmera vyplýva z geometrického náčrtu geodeta vyhotoveného na ich objednávku, ktorý bol obsahom
druhého Znaleckého posudku č. 25/2024, s ktorého obsahom sa žalovaný oboznámil po tom, ako
žalobcovia v konaní vystupovali aktívne a pokúsili sa riešiť vzniknutú situáciu, kedy žalovaný dôvodil
logickými argumentmi, že žalovanú výmeru je potrebné znížiť o výmery namietané žalovaným, ktoré
v žalobnom návrhu neboli zohľadnené. Žalobcovia uviedli, že žalovaný nenamietal predmetné výmery

ani v mimosúdnom konaní, počas súdneho konania, v ktorom sa strany medzi pojednávaniami pokúšali
nájsť dohodu na riešení sporu zmierom a nenamietal predmetné výmery ani v následnom konaní do
vyhlásenia rozsudku. Žalobcovia potom mali za to, že z uvedeného správania strán súd vzal dané
výmery lesa a rozlohu Aprés-ski baru za nesporné, resp. za preukázané. Zdôraznili, že žalovaný
nespochybňoval výmery lesa a rozlohu Aprés-ski baru a rovnako nespochybňoval ostatné výmery, ktoré

boli tiež stanovené jednostranne na základe zamerania geodeta žalobcov. Pokiaľ súd prvej inštancie
v rozsudku poukázal na Znalecký posudok 25/2024, tento bol pre súd zrejme relevantný výlučne
v časti rozsahu nového zamerania geodeta (ktoré nebolo obsahom skoršieho ani neskoršieho posudku),
vktorombolazachytenáajvýmeralesaarozlohaAprés-skibaru,oktorúbolospravodlivéžalovanýnárok
ponížiť. Podľa žalobcov, pokiaľ žalovaný mal záujem spochybňovať akékoľvek výmery jednostranne

stanovené geodetom žalobcov tvrdením, že nevychádzali zo žiadnych dokladov, tak mal dostatok
priestoru až do posledného pojednávania predložiť vlastné zameranie alebo vlastné tvrdenie o odlišnej
výmere jednotlivých častí pozemkov. Závažný nesprávny procesný postup, vadu alebo nesprávne
skutkové zistenie či prekvapivosť nemožno podľa žalobcov namietať, pokiaľ bol žalovaný v konaní súdu
prvej inštancie procesne pasívny a neuplatnil si svoje práva včas a v primeranom rozsahu.

3.4
Vo vzťahu k námietkam žalovaného v čl. IV. bodu 14. odvolania žalovaného žalobcovia zdôraznili, že
nie je povinnosťou súdu detailne hodnotiť všetky vykonané dôkazy a pokiaľ konkrétne výpovede súd
nepovažoval za potrebné hodnotiť, nemožno to považovať za vadu konania, pokiaľ žalovaný neuviedol,

ktoré konkrétne skutočnosti z výpovedí predmetných svedkov považuje za dôležité.

3.5
Vo vzťahu k čl. V. bodu 15. odvolania žalovaného žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie sezónnosť
vyhodnotil tak, že žalovaný v plnej miere disponuje nehnuteľnosťami a používa ich celoročne, čo

zodpovedá žalovanému stavu a obdobiu tak, ako to zaznamenali žalobcovia, kedy sa žalovaný
na predmetných pozemkoch (všetkých vrátane parcely 14729/71) v žalovanom období správal ako
neobmedzený vlastník a podľa vlastnej ľubovôle si na nich odkladal (po nich presúval v neobmedzenom
rozsahu) rôzne zariadenia v rôznych obdobiach počas celého žalovaného obdobia, čo sa preukázalo
z vyjadrení svedkov, tvrdení žalobcov, ako aj na mieste samotnom stopami v teréne v dôsledku

realizovaného dlhodobého užívania (chýbajúci trávnatý porast, blato a kamenivo, stopy/vyjazdené pásy
po nákladných automobiloch), ako aj zo znaleckých posudkov v časti fotodokumentácia z google máp.
Mali za to, že pokiaľ sa vec posudzuje striktne formálne a technicky, tak akékoľvek zistenia na miestnej
ohliadke nemajú priamu relevanciu k obdobiu minulého už ukončeného bezdôvodného obohatenia
(okrem budov a objektov, ktoré stoja na mieste), avšak podľa žalobcov si je potrebné uvedomiť, že

spravodlivé rozhodnutie sporu vyžaduje zváženie aj nepriameho širšieho kontextu vnímaného na mieste
bezprostredne zmyslovými orgánmi súdu, ktoré vnímanie a posúdenie v predmetnom prípade súd
realizoval (napríklad bod 17. o možnosti spustiť lanovku kedykoľvek – súd priamo počas ohliadky zistil,
že žalovaný flexibilne zapol a po vyvezení turistov vypol celú lanovku). V danom kontexte sa skutočnosť
celoročného užívania javila žalobcami ako preukázaná, hoc chápali aj námietky žalovaného, ktorému sa

s odkazom na dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP pri striktne formalistickom nahliadaní
môže javiť ako nie celkom dostatočne preukázané celoročné užívanie v časti nezastavanej lúky vedúcej
k sedačke, či susediacej s obslužným objektom strediska, po ktorej „náhodne“ chodia v zime lyžiari,
v lete turisti a športovci jazdiaci na horských bicykloch a na ktorých občasne na krátke obdobie jeniečo uložené, alebo sa po nich krátkodobo a občasne presunie nejaký ťažký mechanizmus za účelom
manipulácie
so snežnými delami, tyčami na zasnežovanie, radlicami a inými hnuteľnými vecami.

3.6
Vo vzťahu k čl. IV. bodom 18., 19. a 20. odvolania žalovaného žalobcovia uviedli, že súd prvej
inštancie sa v otázke sezónnosti priklonil na stranu žalobcov a neakceptoval tvrdenia žalovaného o 83
dňoch, prípadne 120 dňoch užívania niektorých žalovaných častí práve na základe ohliadky na mieste

samom zvážením faktickej situácie, ktorá skutočnosť opätovne môže byť striktne formálne vnímaná
odlišne. Mali za to, že v danom prípade to však nepredstavuje dôvod prezumovaný ust. § 365 ods.
1 písm. f) CSP v prípade, pokiaľ súd dostatočne zrozumiteľne v rámci rozsudku vysvetlí dôvody
svojho rozhodnutia a logicky odôvodní nemožnosť odčlenenia a vyňatia časti dotknutých pozemkov
z komplexného užívania, ku ktorému dochádza pri prevádzke lyžiarskeho strediska. Zdôraznili, že práve
charakter odlišného užívania častí bol zohľadnený v znaleckom posudku H. I. a nebol zohľadnený

v znaleckom posudku H. K..

3.7
Vo vzťahu k čl. V. bodom 21. až 41. odvolania žalovaného žalobcovia uviedli, že sa stotožňujú
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že pokiaľ nebolo navrhnuté kontrolné znalecké posúdenie, súd

musel v záujme rozhodnutia sporu pristúpiť k aktívnej interpretácii záverov súkromných znaleckých
posudkov. Poukázali na skutočnosť, že odvolanie obsahuje viaceré argumenty žalovaného ohľadne
koeficientov či obsahu posudkov, avšak v samotnom konaní procesný postup žalovaného bol po
predložení znaleckého posudku H. K. prevažne pasívny, hoc už počas konania bolo žalovanému
zrejmé, v ktorých častiach sú rozdiely medzi hodnotami zistenými znalcami. V tejto súvislosti poukázali

na to, že oni už v podaní zo dňa 14.05.2024 detailne oznámili súdu a žalovanému zistené rozdiely
a vyjadrujú svoje názory na skutočnosť zásadných rozdielov v stanovených hodnotách koeficientov
obidvoch znalcov.

3.8

S názorom žalovaného uvedeným v bode 22. odvolania, že súd nemá odborné znalosti na posúdenie
koeficientov, žalobcovia namietali, že súd pri ohliadke na mieste samom si dokáže vyhodnotiť napríklad
kontext, či sa jedná o strmý svah bez prístupu (H. K.), alebo sa jedná o prevažne rovinatý pozemok
s úplným prístupom po spevnenej komunikácii, k čomu s vysokou pravdepodobnosťou aj došlo.
Zdôraznili, že v danom kontexte bola jedna z možností procesnej obrany žalovaného reakcia na

predmetné vyjadrenie alebo kontrolné znalecké posúdenie či návrh na výsluch jedného alebo obidvoch
znalcov, pričom však žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nerealizoval žiaden z týchto návrhov.
Žalobcovia mali potom za to, že zámerom žalovaného nebolo produkovať dôkazy proti sebe v situácii,
kedy mu bolo zrejmé, že sa jedná o komerčné využívanie lukratívnych pozemkov a je pre neho
výhodnejšie viesť dlhoročné súdne konania ako navrhovať súdu vykonať dôkazy, ktoré boli efektívne

a viedli by k definitívnej stabilizácii predmetného vzťahu a potenciálnemu odstráneniu rozporov aj vo
vzťahu k ďalším tretím stranám, ktoré sa v iných súdnych konaniach domáhajú voči nemu vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu prevádzky lyžiarskeho strediska.

3.9

Žalobcovia mali potom za to, že pokiaľ žalovaný namieta v odvolaní nepreskúmateľnosť určitých častí
posudkov, opomína primerane zohľadniť zostávajúci kontext, že súd musel urobiť rozhodnutie v situácii,
kedy žiadna zo strán nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie a pri robení rozhodnutia mal súd právo
vychádzať z informácií obsiahnutých v týchto posudkoch.

3.10
K čl. V. bodom 42. až 47. odvolania žalovaného žalobcovia uviedli, že pokiaľ v bode 44. tvrdil, že
zhodne svedkovia vypovedali, že lanovka nebola v prevádzke v rokoch 2021, 2022 a 2023 (bolo
myslené v lete uvedených rokov), a teda nemal byť dôvod pristupovať k lanovke cez diel č. 16, uvedené
je vyjadrenie vytrhnuté z celkového kontextu, ktorý je širší, a to, že užívanie striktne vymedzených

objektov a ciest nie je možné realizovať bez obslužných činností (odkladanie, preparkovávanie, dočasné
skladanie,opravy,pravidelnákontrolaprebiehajúcavletevyžadujúcazloženievšetkýchsedačiekastým
súvisiacu manipuláciu s nimi), ktoré bolo v čase ohliadky preukázané (okrem iného aj výpoveďami
svedkov v rokoch 2022 a 2023), nakoľko v dieloch 16 (aj 17) boli stopy po vozidlách, ako aj plochybez porastu, ktorý tam zanikol v dôsledku trvalého užívania na odkladanie a tiež na samotných
fotografiách z google maps predložených v znaleckom posudku žalovaného. Je evidentné, že na
okolitých pozemkoch dochádza k bezprostredne súvisiacemu užívaniu s prevádzkou strediska, ktoré je

bezakýchkoľvekpochýbceloročnéaviditeľnéajzoznačnejvýšky,pričomvyjazdenékoľajejednoznačne
vedú k nehnuteľným objektom žalovaného.

3.11
Žalobcovia majú za to, že popretie užívania tých častí, ktoré nevyužíva žalovaný po celý rok, je zo strany

žalovaného pochopiteľné, avšak majú za to, že žalovaný v konaní neprodukoval aktívne dôkazy a skôr
sa bránil žalovanému nároku, čo viedlo ku skutočnosti, že súd po komplexnom posúdení a obhliadke na
mieste samom priznal nárok žalobcom krátený iba o výmeru toho, čo skutočne nebolo možné požadovať
od žalovaného (hoc aj v lese sa nachádzali pozostatky z prevádzky strediska – zrejme odpad).
Žalobcovia potom mali za to, že v súhrne obrana žalovaného v súdnom konaní spočívala v tom, že mal
záujem platiť iba minimálnu sumu určenú podľa odplaty za odstavné plochy nákladných automobilov

v Ružomberku, a to iba za minimálnu výmeru, ktorú nedokáže poprieť, že užíva, a tak v danom
kontexte sa rozsudok javí ako spravodlivý, pokiaľ súd priznal žalovaným (poznámka odvolacieho súdu:
z kontextu vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalobcom“) právo na bezdôvodné obohatenie za
štyri rôzne kategórie nehnuteľností užívaných žalovaným. Žalobcovia potom mali za to, že v konaní
bolo preukázané, že uvedené nehnuteľnosti sú bezpochyby komerčne prevádzkované v rozdielnej miere

a kvalite celoročne za účelom dosahovania zisku žalovaného.

4. Žalovaný v odvolacej replike vo vzťahu k vyjadreniam žalobcov uvedeným v časti II. ich vyjadrenia
uviedol, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím vo veci samej rozhodol o nároku, ktorý už z dôvodu
späťvzatianebolpredmetomkonania,čímrozhodolnadrámecpredmetukonania,t.j.rozhodolmeritórne

vo veci, v ktorej žalobcovia zobrali žalobu späť. Podľa žalovaného nie je podstatnou skutočnosťou, či
súd prvej inštancie rozhodol nad rámec nároku uplatňovaného žalobcami v konaní v prospech alebo
v neprospech žalobcov, pričom súd bol v každom prípade viazaný ust. § 216 ods. 1 CSP a v konaní
nenastali skutočnosti, ktoré by zakladali oprávnenie súdu na postup podľa § 216 ods. 2 CSP. Na
základe uvedeného žalovaný zotrval na svojej námietke, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodoval nad rámec uplatneného nároku žalobcami.

4.1
Súčasne mal za to, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom najmä v otázke, či
súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcov v časti, kedy takýto postup je výslovne predvídaný ust. § 146 ods.

1 CSP. Podľa žalovaného je zamietnutie žaloby v časti neodôvodnené, priam mätúce, keď sa v texte
odôvodnenia rozsudku uvádza, že tak späťvzatie žaloby žalobcom v časti ako aj akési „odpočítavanie“
výmer od žalovaného rozsahu a z odôvodnenia rozsudku tak nie je možné dospieť k záveru, ako tento
vyslovil súd vo výroku rozsudku.

4.2
Žalovaný zopakoval, že nemal vedomosť až do obdržania rozsudku, že súd prvej inštancie bude
prihliadať na dôkaz, ktorý žalobcovia výslovne označili za dôkaz, ktorý si nebudú uplatňovať v tomto
konaní a súd výslovne doručil žalovanému informáciu, že na podanie žalobcov zo dňa 14.05.2024
nebude prihliadať.

4.3
Žalovaný mal súčasne za to, že tvrdenie žalobcov o pasivite na jeho je výslovne nepravdivým tvrdením,
keď žalobcovia osobitne a explicitne nežiadali dôkaz vykonať a súd následne oznámil žalovanému,
že na celé podanie žalobcov nebude prihliadať, t. j. na podanie, ktoré bolo špecificky založené na

Znaleckom posudku č. 25/2024. Podľa žalovaného je v rozpore s realitou tvrdenie o jeho pasivite, keď
on v záverečnej reči uviedol, že je sporná výmera a uvedený prednes práveže akcentuje stav, kedy
výmera lesa a stavieb bola sporná práve z dôvodu, že dôkaz Znaleckým posudkom 25/2024 nemal byť
a ani nebol súdom prvej inštancie vykonaný. Mal potom za to, že v danom prípade došlo k zjavnému
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, kedy súd dospel k skutkovým zisteniam na základe dôkazu,

ktorý v konaní nežiadali žalobcovia vykonať a súd mu výslovne oznámil, že na podanie žalobcov sa
prihliadať nebude.

4.4ŽalovanýkčastiIV.adbody14.a15.vyjadreniažalobcovsúčasneuviedol,žetietoposudzujúžalobcovia
ako osobitné dôvody, pričom sa jedná o jednotný dôvod, kedy súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Upriamil pozornosť na to, že súd konkrétne uvádza, že

„lanovka je prevádzkovaná nielen v lyžiarskej sezóne ale aj mimo nej“, čo má byť dôvodom pre priznanie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za celý kalendárny rok. Podľa žalovaného z vykonaných
dôkazov (výsluchu svedkov) bola táto skutočnosť nepreukázaná či skôr vyvrátená, avšak žalobcovia
následne uvádzajú rozsiahle odôvodnenie, avšak takéto odôvodnenie nie je obsahom odôvodnenia
súdu, a preto nie je pre posúdenie odvolania žalovaného relevantné.

4.5
V tejto súvislosti k časti IV. ad body 18. až 20. vyjadrenia žalobcov žalovaný uviedol, že on práve
vodvolanípoukazujenaskutočnosť,žesúdprvejinštancieneodôvodnil,prečoneprijalskutkovétvrdenie
žalovaného a prečo nevyhodnotil dôkazy predložené žalovaným ako relevantné.

4.6
Ďalej žalovaný k časti IV. ad body 21. až 41. vyjadrenia žalobcov uviedol, že on presne, konkrétne
a špecificky uviedol v odvolaní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, pričom
dôkazné bremeno zaťažuje výlučne žalobcov. Má za to, že riadne sa vyjadril k znaleckým posudkom
žalobcov a rovnako tak namietal použité koeficienty, pričom konajúca sudkyňa v konaní neprezentovala

svoju odbornosť vo vzťahu k oceňovaniu nehnuteľností a z toho dôvodu ju žalovaný ani nepredpokladal
a nemusel ju namietať.

4.7
Žalovaný k časti IV. ad body 42. až 47. vyjadrenia žalobcov ďalej uviedol, že on nemôže v konaní

preukazovať skutočnosť, že neužíva pozemky po celý rok, nakoľko negatívnu skutočnosť nie je možné
preukázať a práve na strane žalobcov bolo dôkazné bremeno, že on bezdôvodne užíval pozemky
žalobcov počas celého roka a v celej výmere, pričom skutkové tvrdenia k týmto námietkam on uviedol
už vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj v duplike, pričom neustále opakovanie námietok neznamená,
že si ich žalovaný v konaní neuplatnil.

4.8
Na základe uvedeného žalovaný zotrval na svojom odvolaní.

5. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli k čl. I. repliky žalovaného, že neevidujú, že by došlo

k úspešnému späťvzatiu žaloby v časti procesných pravidiel CSP a pokiaľ sa žalobcovia pokúsili
o späťvzatie, toto nebolo možné vzhľadom na komplikovanosť výpočtov a požiadaviek určitosti právneho
úkonu, ktorú súd vzniesol a ktorú nedokázali naplniť. Majú za to, že v danom kontexte došlo teda
k rozhodnutiu súdu, že si súd musel sám prepočítať údaje a zároveň došlo k ich neúspechu v časti
žalovaných súm, pričom sa nejedná o akési mätúce odpočítavanie ale o konkrétne verifikovateľné

matematické operácie vykonané súdom v záujme spravodlivého rozhodnutia sporu.

5.1
K čl. II. repliky žalobcovia uviedli, že súd použil z dokumentu obsiahnutého v Znaleckom posudku č.
25/2024 dve čísla, výmeru lesa a Aprés-ski baru, ktorú skutočnosť práve žalovaný namietal od počiatku

sporu a nie je spravodlivé žiadať, aby platil za jej užívanie, pričom žalovaný bol pasívny a nepredložil
výmeru týchto položiek počas celého konania. Poukázali na to, že oni boli aktívni, predmetné plochy
zamerali, pokúsili sa na základe uvedených údajov urobiť zmenu žaloby, hoc neúspešne. Majú potom za
to, že táto výmera (dve čísla) bola žalovanému mnoho mesiacov pred záverečným prednesom známa,
a to okrem iného aj z mimosúdnych rokovaní, pričom až do záverečnej reči žalovaný nespochybňoval

predmetnú výmeru ani ostatné výmery, s ktorými žalobcovia pracovali na základe zamerania geodeta
žalobcov. Majú za to, že pokiaľ v záverečnej reči žalovaný namietal spornosť výmery, tento procesný
postup je potrebné považovať za formalistický v záujme predlžovania súdneho sporu, keď pasívny
žalovaný nemôže namietať porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ sa správal tak, že včas
nepoužil prostriedky pasívnej aj aktívnej procesnej obrany.

5.2
K čl. III. repliky poukázali žalobcovia na skutočnosť, že súd nemusí detailne odôvodňovať svoj postoj
k všetkým argumentom sporových strán (vykonaným dôkazom), pokiaľ tieto nemajú zásadný dopad nariešenie konkrétnej otázky, ktorá je zrozumiteľne odôvodnená zostávajúcou množinou dôkazov, ktoré
sa skúmajú súhrnne a vo vzájomnej príčinnej súvislosti. Zdôraznili, že súd nevykonáva zisťovanie
„pravdy“, iba hodnotí zistený skutkový stav podľa vykonaných dôkazov a v danom prípade aj podľa

priamo na mieste zmyslovými orgánmi sudcu zistených skutočností, z ktorých je časť zachytená
v zápisnici o ohliadke. Uviedli, že je právom žalovaného tvrdiť, že nemusel nič dokazovať a že dôkazné
bremeno zaťažovalo žalobcov, avšak v danom kontexte uvedené logicky na strane žalovaného vedie
k dôsledku, že strana, ktorá koná aktívnejšie, môže v rámci zásady rovnosti zbraní presvedčiť súd
o skutočnostiach, ktoré tvrdí, o to viac, pokiaľ formálna pasívna obrana žalovaného spočíva v značnom

rozsahu zapierania faktických skutočností, ktoré sú evidentné. Dôsledkom takejto procesnej pasivity
žalovaného môže byť následne nespokojnosť s rozhodnutím sporu, lebo nie je podľa predstáv pasívnej
strany. Podľa žalobcov, skutočnosť, že pozemok bol užívaný celé dva roky spätne, pokiaľ by sa
dokazovalo detailne a formalisticky, je nepreukázateľná, nakoľko vždy sa nájdu obdobia, kedy niektorá
jeho časť je nevyužívaná. Pripustili, že to, čoho sa domáha žalovaný, aby za určité časti pozemkov platil
iba niekoľko mesiacov (a nízku sumu), je relevantný návrh, avšak nezodpovedá zistenému skutkovému

stavu vzhľadom na faktickú situáciu na mieste, kedy za žalované obdobia boli všetky pozemky užívaní
neobmedzene bez akýchkoľvek plošných reštrikcií (o čom na mieste samom existovali jednoznačné
stopy, aj keď sa skúmalo obdobie zhruba dva roky dozadu).

5.3

Pripustili, že na celej výmere lúky neboli uložené zariadenia, avšak k týmto zariadeniam sa pristupovalo
po týchto lúkach, krížom krážom sa ťahalo, prechádzali po nich návštevníci a v širšom kontexte
predchádzajúcich dvadsiatich rokov vlastníctva, kedy sa vlastníci nedomáhali svojich nárokov. Poukázali
na to, že žalovaný nevyužil možnosť usporiadať si právne vzťahy, ktorá mu bola ponúknutá v procese
trvajúcom zhruba 9 mesiacov pred podaním žaloby, keď mal možnosť si pozemky kúpiť za obojstranne

dohodnutú cenu, prípadne vzniesť námietku nedostatku financií na rokovaniach o kúpe hneď na
začiatku a dohodnúť si priaznivejšie podmienky nájmu, ktoré by sa viac zhodovali s jeho predstavou
o obmedzenom využívaní. Pripustili, že v ďalších rokoch dôjde skutočne k obmedzeniu výmery
užívania lúky, avšak tomu bude musieť zodpovedať aj korešpondujúci faktický stav zvýšenej organizácie
prevádzky strediska, ktorú žalobca prvýkrát realizoval až pred ohliadkou súdu v roku 2024, kedy všetky

zariadenia boli efektívne poukladané čo najbližšie k úložným plochám.

5.4
Vo vyššie uvedenom kontexte mali žalobcovia za to, že priznané bezdôvodné obohatenie sa javí ako
dôvodné a navrhli rozhodnúť v intenciách ich predchádzajúceho vyjadrenia.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie na základe podaného odvolania žalovaného, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP

a z dôvodov prezumovaných § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. (vo veci samej), ako aj v závislom
výroku IV. (ktorým súd prvej inštancie rozhodol o práve na náhradu trov konania) zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku III., ktorý nebol odvolaním napadnutý,

ponechal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

8. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. že neboli
splnené procesné podmienky konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu prezumovaného ust. § 365
ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje výrok, ktorým
by súd rozhodol o zastavení konania v zmysle podania žalobcov zo dňa 14.05.2024, v ktorom v časti I.
zobrali žalobcovia žalobu vo vzťahu k obdobiu november 2021 späť a zároveň zobrali žalobu aj v časti
pozemku pod Aprés-ski a časti pozemku parcela 14729/22, kde sa nachádza les, späť. V tejto súvislostisúčasne namietal, že súd prvej inštancie v konaní ani neriešil otázku, či žalovaný súhlasí so späťvzatím
žaloby v časti a zastavením konania v tejto časti, keď mal za to, že iba v prípade, ak by so späťvzatím
žaloby nesúhlasil, mohol by súd prvej inštancie žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť.

9.1
Predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalobcovia podaním zo dňa
14.05.2024 označeným ako „Zmena žaloby (§ 139 CSP)“ s odkazom na Znalecký posudok č. 25/2024 H.
E. I. „zmenili petit žaloby vo vzťahu k výške požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia žalovaného,

ako aj v nadväznosti na zmenu žalovaného obdobia, a to nasledovne pre každého žalobcu“ s tým,
že pôvodný žalobný petit „nahradili“ novým znením. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetné podanie
podľa jeho obsahu ako dva samostatné procesné úkony, a to čiastočné späťvzatie žaloby, ako aj
zmenu žaloby vo význame jej rozšírenia (tak ako s tým oboznámil strany sporu na pojednávaní zo
dňa 16.05.2024) a súčasne oboznámil žalobcu, že v tomto podaní „... nie sú jasne špecifikované tieto
dva úkony, to znamená presný výpočet, ako došlo, v čom spočíva späťvzatie žaloby a presný výpočet,

ako sa žaloba mení...“. Za účelom potrebnej špecifikácie (doplnenia) potom uložil strane žalobcov 1/
a 2/ „číselne špecifikovať, v čom spočíva podstata tam obsiahnutých dvoch úkonov žalobcov v prvom
a druhom rade, t. j. čiastočného späťvzatia žaloby, ako aj zmeny žaloby, a to rozšírenie žaloby, aby
bolo možné riadne ustáliť predmet konania. Súd ukladá strane žalobcov v prvom a druhom rade túto
číselnú špecifikáciu úkonov žalobcu v jeho podaní označenom ako Zmena žaloby doručiť súdu v lehote

do dvoch týždňov od dnešného pojednávania.“.

9.1.1
Vo vzťahu k uvedenému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd primárne poukazuje na ust. § 123
ods. 2 CSP, podľa ktorého podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,

späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. V nadväznosti na uvedené ustanovenie
odvolací súd poukazuje na ust. § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa
jeho obsahu. Na prípad, kedy ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, pamätá Civilný sporový poriadok

v ust. § 129 ods. 1 a pre tento prípad upravuje procesný postup, kedy súd vyzve toho, kto podanie
urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V posudzovanom
prípade nastala práve situácia, kedy žalobcovia učinili podanie vo veci samej, z ktorého nebolo možné
dostatočne určito vymedziť, v ktorej časti (a z akého právneho dôvodu a v akej výške – akom rozsahu)
sa žalobcovia „rozhodli“ v konaní nepokračovať (prejavili vôľu zobrať žalobu v časti späť) a súčasne,

ohľadne akého nároku (a z akého právneho dôvodu a v akej výške – akom rozsahu) prejavili vôľu
obsahovo rozšíriť svoju žalobu. Za týmto účelom boli potom súdom prvej inštancie (neformálnym)
spôsobom vyzvaní, aby toto svoje podanie, ktoré svojím obsahom vykazovalo znaky tak čiastočného
späťvzatia, ako aj zmeny žaloby (vo význame jej rozšírenia) doplnili. Na uvedenú výzvu žalobcovia
reagovali podaním zo dňa 13.06.2024 v tom zmysle, že „zmenu žaloby zo dňa 14.05.2023, o ktorej

pripustení súd doposiaľ nerozhodol, beriem v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, že pri vyčísľovaní
rozdielov medzi sumami nových petitov a pôvodných petitov som zistil, že Znalecký posudok č. 60/2023
neobsahoval časti, ktoré boli potrebné pre riadnu špecifikáciu nárokov, prepočty hodnôt nájmu na
jednotlivé dni príslušných období tak, aby ich dokázal urobiť akýkoľvek z účastníkov, ako aj súd, a to
napríklad v prípade, že dôjde k zmene rozsahu čo do výmery, alebo čo do času trvania žiadaného

bezdôvodného obohatenia“. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie v oznámení zo dňa
14.06.2024 (aj keď formulačne čiastočne mätúcom) reagoval, že na podanie žalobcov zo dňa 14. mája
2024 nebude prihliadať a o zmene žaloby nebude rozhodovať. Z uvedeného oznámenia súdu prvej
inštancie je však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, že tento reagoval na prejavenú vôľu
žalobcov, z obsahu ktorej možno nepochybne vyvodiť, že žiadali konať o žalobe s pôvodným žalobným

petitom v zmysle žaloby. Za takto vzniknutej procesnej situácie by už prípadný postup prezumovaný
§ 129 ods. 1 CSP smerujúci k odstráneniu vád ich podania zo dňa 14.05.2024, ktorého následkom
v prípade neodstránenia vád predmetného podania by bolo odmietnutie podania, bol nadbytočný.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď
konanie v zmysle predmetného podania žalobcov nezastavil, ale konal o pôvodnom predmete konania,

o ktorom následne meritórne rozhodol.

9.1.2 Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ nedošlo zo strany žalobcov k účinnému
späťvzatiu žaloby, nenastala ani procesná situácia prezumovaná ust. § 146 ods. 1 CSP namietanážalovaným, a preto ani nemohlo byť dôvodné vyzývať žalovaného vyjadriť sa k predmetnému podaniu
žalobcov.

10. Žalovaný ďalej namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal aj
z dôkazu, t. j. znaleckého posudku predloženého žalobcami ako Znalecký posudok 25/2024, napriek
tomu, že žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 13.06.2024 oznámili, že „...zároveň Znalecký posudok č.
25/2024 (či absentujúce CD pre žalovaného) nebude potrebné reflektovať (a nebudem ho uplatňovať
ako dôkazný prostriedok) v ďalšom priebehu konania, nakoľko tam uvedené obdobie a zmenený rozsah

výmery nebude uplatňovať vzhľadom na spojené komplikácie a náročnosť výpočtov, či zmeny petitu“.
V uvedenom postupe súdu prvej inštancie, ktorý potom prihliadol na dôkaz, ktorý žalobcovia súdu síce
v konaní predložili, ale následne súdu oznámili, že ho nebudú uplatňovať ako dôkazný prostriedok,
vzhliadal žalovaný porušenie rovnosti strán konania, keď mal za to, že tento postup súdu prvej inštancie
mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces z dôvodu vydania prekvapivého rozhodnutia.

10.1
Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je možné dať za pravdu
žalovanému, že súd má spravidla (výnimky tvoria prípady prezumované § 185 ods. 2 a 3, prípadne ust.
§ 186 CSP) vykonať iba ten dôkaz, ktorý strany sporu navrhnú. V posudzovanom prípade žalobcovia

súdu predložili predmetný dôkaz, a to Znalecký posudok č. 25/2024 vypracovaný H. I., avšak následne
ešte predtým, ako bol tento dôkaz vykonaný, oznámili súdu, že si uvedený dôkaz nebudú v konaní
uplatňovaťakodôkaznýprostriedok.Napriekuvedenémusúdprvejinštancietentodôkaznapojednávaní
zo dňa 25.06.2024 vykonal (viď strana 2 predmetnej zápisnice o pojednávaní) a následne na skutočnosti
(údaje) vyplývajúce z tohto znaleckého posudku (a to vo vzťahu k pozemku, ktorý tvoril diel č. 19

a bol aj zastavaný Aprés-ski barom o výmere 83 m2 a dielu č. 20, ktorý tvorí les o výmere 2616 m2)
prihliadol a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom z dôvodu neužívania týchto plôch
žalovaným nepriznal a žalobu v časti zamietol. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca
sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutých pozemkov (parcely KN
„C“ č. 14729/71 a 14729/22) v celej ich výmere, pričom žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa

19.01.2024 namietal, že na pozemku parcela KN„C“ č. 14729/71 sa nachádza stavba Aprés-ski baru,
ktorú žalovaný nevlastní a ani ju neprevádzkuje, a preto nemá z uvedeného žiadny prospech, a taktiež
namietal, že na parcele KN „C“ č. 14729/22 sa v 1/3 nachádza lesný porast, ktorý žalovaný neužíva
a ani nemôže využívať na činnosti uvádzané žalobcami, pričom tieto skutočnosti graficky vymedzil na
fotografii z google mapy na č. l. 102 spisu, kde budovu Aprés-ski baru vyznačil ohraničením zelenou

čiarou a plochu lesa vyznačením červenou čiarou. Bližšie však neuviedol žiadne konkrétne výmery,
ktoré sa vzťahujú na tieto, podľa jeho tvrdenia ním nevyužívané plochy. Žalobcovia sa žalobou domáhali
vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k úplným výmerám pozemkov parcela KN „C“ č. 14729/22
(výmera 8584 m2) a č. 14729/71 (výmera 5480 m2), pričom práve žalovaný mal poskytnúť dostatočne
určitéskutkovétvrdenieohľadnejehoobrany,žečasťtýchtopozemkov(právezdôvoduzalesnenia,príp.

umiestneniastavbyAprés-skibaru_objektívnenemôžeužívať.Žalovanývšakvovzťahukvýmereplôch,
ktoré už vo svojej podstate nemohol objektívne užívať, nedostatočne určito poprel skutkové tvrdenie
žalobcov. Pokiaľ súd prvej inštancie následne prihliadol na zalesnenú časť týchto pozemkov, prípadne
zastavanú Aprés-ski barom, de facto tým doplnil skutkové tvrdenie žalovaného ohľadne konkrétneho
určenia plochy, ktorú neužíva a zamietol žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie

týchto častí pozemkov zo strany žalovaného. Týmto procesným postupom pri striktne formálnom
náhľade súd prvej inštancie síce procesne pochybil, avšak toto pochybenie nemalo (ani nemohlo mať)
za následok zásah do práv žalovaného. Práve naopak, z dôvodu nedostatočne konkrétneho popretia
skutkového tvrdenia žalobcov o užívaní predmetných pozemkov v celej ich výmere, súd prihliadol na
skutočnosť, ktorá náležite a konkrétne vyvrátila dôvodnosť žaloby v uvedenej časti. Navyše žalovaný

ani v odvolaní nepredložil iné dostatočne konkrétne vymedzenie časti predmetných pozemkov, ktoré
objektívne nemôže užívať, a jeho procesná „aktivita“ sa obmedzila (tak v rámci záverečného vyjadrenia
v štádiu prvoinštančného konania ako aj v odvolacom konaní) iba na formálne namietanie výmery,
z ktorej súd prvej inštancie v záujme náležitého posúdenia ne/dôvodnosti časti žalobou uplatneného
nároku, vychádzal (t.j. ako zo skutočnosti, o ktorej sa dozvedel tak súd ako aj sporové strany tak, že im

bol predmetný znalecký posudok daný do dispozície, a ktorá tým vyšla v konaní najavo).

11. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že lanovka (rozumej lanovka
žalovaného) je prevádzkovaná v lyžiarskej sezóne aj mimo nej (čo bolo zrejmé počas ohliadky súdu),majúc za to, že toto konštatovanie je pravdivé výlučne v roku, kedy bola súdom realizovaná ohliadka
(poznámka odvolacieho súdu: rozumej „v roku 2024“). V tejto súvislosti upriamil pozornosť na výpovede
svedkov B. I. a J. J., z ktorých vyplynulo, že sedačková lanovka nebola v posudzovanom období v letnej

prevádzke nikdy, pričom súčasne namietal záver súdu, že žalovaný má možnosť „kedykoľvek“ spustiť
sedačkovú lanovku.

11.1
Predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Uvedené závery súdu prvej

inštancie v kontexte vykonaného dokazovania nemajú podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo
vykonaných dôkazoch, keď možno sa stotožniť so žalovaným, že súd prvej inštancie vyslovil uvedené
závery bez akejkoľvek možnej verifikácie ním vyslovených záverov a tieto závery navyše nezodpovedajú
anivýsledkomdokazovaniavyplývajúcehozvýsluchumenovanýchsvedkov.Záverysúduprvejinštancie
potom možno hodnotiť buď ako nesprávne (pri akceptovaní, že súd pri vyslovení uvedeného záveru
východiskovo vychádzal zo stavu, ktorý zistil pri vykonanej ohliadke v letnej sezóne 2024, ktorá

však nespadá do posudzovaného obdobia) alebo prinajmenšom ako predčasné, resp. nedostatočne
odôvodnené, keď súd prvej inštancie okrem skutočností zistených pri vykonanej ohliadke neuvádza
žiadne relevantné zistenia, na ktorých založil ním vyslovený skutkový záver o užívaní dotknutých
pozemkov prevádzkou lanovky žalovaným v rozhodnej dobe.

11.1.1
Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo
strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia a má vytvoriť dostatočný

podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/06, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A,
č. 254-B, strana 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, Séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Gréckoz29.mája1997,Higginsc.Francúzskoz19.februára1998).Akrozhodnutiesúduprvejinštancie
neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. Inak povedané, k porušeniu práva

na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS
105/06, III. ÚS 330/2003, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018).

11.1.2
Zodpovedanie otázky, či žalovaný a ak, tak akým spôsobom užíval pozemky žalobcov v jednotlivých

obdobiach kalendárneho roka (keďže žalobca sa domáha v spore vydania bezdôvodného obohatenia
zodpovedajúcemu všeobecnej hodnote nájmu za 1 rok), nemôže pritom byť vnímaná ako bez významu.
Práve naopak, posúdenie obsahu a rozsahu užívania predmetných pozemkov má nepochybný význam
pre rozsah bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca (vychádzajúc z konštantného výpočtu
vyplývajúceho zo znaleckého posudku H. I.) v prejednávanom spore domáha. Vo všeobecnosti možno

vysloviť, že spôsob a rozsah užívania dotknutých pozemkov zo strany žalovaného sa v priebehu
kalendárneho roka čo do obsahu aj intenzity mení, keď rovnaký rozsah užívania počas celého
kalendárneho roka možno bez pochybností konštatovať (tak ako to náležite uvádza aj súd prvej
inštancie) iba vo vzťahu k častiam pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami žalovaného. Pri týchto
sa rozsah užívania žalovaným v priebehu roka nemení a bezdôvodné obohatenie žalovanému vzniká

počas celého roka. Vo vzťahu k ostatným (nezastavaným) plochám nachádzajúcim sa na dotknutých
pozemkoch je odpoveď už zložitejšia. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pri zodpovedaní
tejto otázky potrebné brať zreteľ na časové aspekty užívania ako aj s nimi úzko spojený obsah a
intenzitu užívania. Zo záverov doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný využíval
dotknuté plochy za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti spravidla v období lyžiarskej

sezóny a prípravy na lyžiarsku sezónu, keď už zo samotného charakteru vykonávania podnikateľskej
činnosti žalovaného, a to prevádzkovania lyžiarskeho strediska v období lyžiarskej sezóny, vyplýva
potreba užívania týchto pozemkov pre účely tejto prevádzky. Je nepochybné, že v porovnaní s ostatnými
obdobiami v kalendárnom roku v období prípravy na lyžiarsku sezónu, ako aj počas nej žalovanývyužíval predmetné pozemky za účelom prípravy a úpravy zjazdoviek, vlekov a prístupu k nim, na čo
využíval mobilné mechanizmy pohybujúce sa na týchto plochách. Naproti tomu sú obdobia pred a po
skončení lyžiarskej sezóny, počas ktorých je zo strany žalovaného potrebné vykonanie údržbárskych

a udržiavacích prác na zariadeniach nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch, kedy z hľadiska obsahu
je intenzita užívania podstatne nižšia a prinajmenšom nevyžaduje pravidelnú úpravu všetkých plôch
prostredníctvom mobilných mechanizmov. V neposlednom rade sú obdobia, počas ktorých žalovaný
uvedené pozemky užíva iba v rozsahu faktického umiestnenia mobilných mechanizmov, prípadne iných
zariadení potrebných na prevádzkovanie jeho podnikateľskej činnosti (snežné delá, ochranné siete),

kedy žalovaný časti dotknutých pozemkov tieto fakticky využíva iba ako určité odstavné (odkladacie)
plochy. V naposledy spomínaných obdobiach potom predmetné zariadenia prechodne zasahujú do
vlastníctva žalobcov a bezdôvodne obohacujú žalovaného iba v rozsahu reálneho priestoru, ktoré tieto
zariadenia ich odstavením na pozemkoch zaberajú. Vychádzajúc z uvedených predpokladov úvaha
súdu prvej inštancie založená na tom, že žalobcom vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
počas celého obdobia kalendárneho roka bez ohľadu na existenciu užívania zo strany žalovaného,

sa javí ako prinajmenšom predčasná, ak nie nenáležitá. Je potrebné si uvedomiť, že bezdôvodné
obohatenie za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu je obsahovo nerozlučne spojené s tým, že
tieto pozemky sú aj reálne užívané. Taktiež si je potrebné uvedomiť, že vlastníci pozemkov disponujú
voči subjektu, ktorý im bez právneho dôvodu zasahuje do ich vlastníckeho práva, pozitívnym právom
povolenými nástrojmi na ochranu, pričom je na ich rozhodnutí či ich použijú. Závery vyslovené súdom

prvej inštancie potom de facto smerujú k obsahovému stotožneniu nájmu pozemkov s ich faktickým
užívaním bez právneho dôvodu. Je však potrebné si uvedomiť, že pri nájme pozemkov, ktorého obsah
je kreovaný konsenzom obidvoch zmluvných strán, vzniká prenajímateľovi nárok na nájomné ako
dohodnuté protiplnenie nájomcu za možnosť užívať vec titulom nájomnej zmluvy, pričom spravidla nie
je rozhodné či prenajatú vec užíva (samozrejme ak si účastníci nájomného vzťahu osobitne nedojednali

povinnosť nájomcu užívať predmet nájmu). Na rozdiel od nájmu je však pre vznik nároku na bezdôvodné
obohatenie potrebné reálne užívanie veci (v posudzovanom prípade pozemkov) bez právneho dôvodu,
pričom práve toto reálne užívanie má za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane užívateľa
(žalovaného).

11.2
V kontexte vyslovených úvah sa potom javia závery súdu prvej inštancie, ktorý odvodzuje spôsob ako
aj rozsah využívania pozemkov od charakteru (podnikateľskej) činnosti žalovaného argumentujúc tým,
že lanovka je prevádzkovaná nielen v lyžiarskej sezóne ale aj mimo nej, so záverom, že žalovaný si
sám stanoví prevádzkovú dobu lanovky a môže tak učiniť kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka, t.

j. nielen počas lyžiarskej sezóny ale napríklad aj v čase školských prázdnin, prípadne konania rôznych
športových, zábavných podujatí v areáli na podklade svojej ekonomickej analýzy, prinajmenšom ako
predčasné. Uvedený záver možno vysloviť aj vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, ktorý v bode 31.
a 32. odôvodnenia svojho rozsudku síce vymedzuje z časového hľadiska činnosti, ktoré je žalovaný
v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti povinný realizovať nielen počas zimnej sezóny, ale aj

v priebehu kalendárneho roka, avšak bez bližšej špecifikácie a zohľadnenia časového a priestorového
rozsahu potreby vykonávania týchto prác na týchto pozemkoch. Navyše súd prvej inštancie sa nijako
bližšie nezaoberal výpoveďami v konaní vypočutých svedkov B. I. a J. J.. Svedok B. I. pritom vypovedal,
že parcela č. 14729/71 sa využíva celoročne na prechod pre zamestnancov žalovaného, pričom
vzhľadom na uvedené sa odvolaciemu súdu javí ako náležité s poukazom na fotografiu na č.l. 102 spisu

a polohopisné zameranie na str. 54 znaleckého posudku H. I. č. 34/2024, súdom prvej inštancie uvedené
skutočnosti vyhodnotiť, aj s poukazom na to, že práve cez diel č. 1 vedie štrková cesta cez túto parcelu
(č. 14729/71) a táto kontinuálne nadväzuje na diel č. 2 (nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 14729/22).
Súčasne z výpovede tohto svedka vyplynulo, že po zimnej sezóne („po každej zime“) sa má robiť 5-
dňová údržba. Svedok J. zasa vypovedal, že raz za dva roky sa robí údržba, ktorá trvá maximálne 8 – 10

dní, že v novembri pred sezónou sa vykonávajú nejaké prípravné práce a že všetko sa robí na jeseň. Súd
prvej inštancie však tieto výpovede preskúmateľným spôsobom nevyhodnotil a ohľadom týchto výpovedí
neuviedol žiadny skutkový záver.
11.3
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku žalovaného ako

dôvodnú, keď na strane jednej si plne uvedomuje náročnosť unesenia dôkazného bremena zo strany
žalobcovohľadnerozsahutakpriestorovéhoakoajčasovéhoužívaniapredmetnýchpozemkovzostrany
žalovaného, avšak na druhej strane musia aj východiská a závery súdu reflektovať na objektívne zisteniaa vychádzať z racionálnych limitov podporených skutkovými zisteniami, ktoré sú pre potreby rozsahu
užívania týchto pozemkov určujúce.

11.4
Vychádzajúc z uvedeného možno potom akceptovať vznik bezdôvodného obohatenia za celoročné
užívanie častí pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby, resp. sú zabudované zariadenia žalovaného.
Taktiež možno akceptovať vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov v celom
rozsahu (samozrejme s výnimkou zalesnenej časti, príp. zastavania Aprés-ski barom, v časti ktorého

bola žaloba už právoplatne zamietnutá), a to v čase od začiatku prípravy na zimnú lyžiarsku sezónu
až po jej ukončenie (včítane - avšak len počas - reálneho obdobia, kedy dochádza k rozmiestňovaniu
a následnému uskladňovaniu zariadení potrebných na prevádzku strediska, napr. snežných diel,
ratrakov a pod.), keď činnosti vykonávané žalovaným na predmetných pozemkov počas tohto obdobia je
možné hodnotiť ako časovo kontinuálne a bezprostredne nevyhnutné na výkon podnikateľskej činnosti
žalovaného. Súčasne podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodné či v ten-ktorý deň počas tohto

obdobia je lyžiarske stredisko v prevádzke, nakoľko je to práve žalovaný, ktorý prevádzkuje lyžiarske
stredisko a je na jeho rozhodnutí a na jeho (podnikateľskom) riziku či počas ním vopred určenej sezóny
bude v ten-ktorý deň stredisko v prevádzke alebo nie, avšak už z predmetu jeho činnosti je zrejmé,
že vykonáva činnosti, aby stredisko v prevádzke bolo. Pre posúdenie možného celoročného užívania
dielov č. 1 a 2. v zmysle polohopisného zamerania (str. 54 znaleckého posudku H. I. č. 34/2024)

bude potrebné vyhodnotenie skutočností vyplývajúcich z výpovede svedka I. a faktickej možnosti
zabezpečenia prístupu k objektom žalovaného na pozemku parc. č. 14729/22 iným spôsobom. Pokiaľ
ide o zvyšnú časť roka (mimo zimnej sezóny včítane prípravy na sezónu a nevyhnutných prác po
jej skončení), ak nedôjde k preukázaniu prevádzky žalovaného aj v ostatných obdobiach roka, je
zodpovedajúce stavu veci posúdiť rozsah užívania pozemkov zo strany žalovaného iba v rozsahu

preukázanej (časovej) potreby užívania predmetných plôch za účelom údržby a vo zvyšnej časti výlučne
v rozsahu vymedzených žalovaným užívaných odkladacích plôch.

12.
Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,

prečo pri svojom rozhodnutí vychádzal zo Znaleckého posudku H. I. č. 34/2024 a nie zo znaleckého
posudku H. K., pričom dôvodom malo byť to, že znalecký posudok H. I. predstavuje komplexnejší
a objektívnejší podklad pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia ako posudok H. A. K.. V tejto
súvislosti žalovaný namietal, že súd nemá odborné znalosti na to, aby vedel posúdiť koeficienty, ktoré
majú vplyv na cenu nehnuteľností a následne na nájom nehnuteľností, pričom zdôraznil, že už len

v týchto koeficientoch je výrazný rozdiel (1,3127 vs. 2,1294 až 6,3882) a súčasne je rozdiel aj v použitej
miere návratnosti (25 rokov vs. 15 rokov). V danej súvislosti namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý
uviedol, že dôkazné bremeno vo veci spornosti, resp. sporných tvrdení bolo na strane žalobcov, avšak
súčasne skonštatoval, že vo veci výšky odplaty nikto nenavrhol „kontrolné“ znalecké dokazovanie.
V danej súvislosti žalovaný namietal, že ak žalobcovia predložili súkromný znalecký posudok, tak aj

on predložil rovnako súkromný znalecký posudok a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov a tí mali
navrhnúť ďalší dôkaz.

12.1
Odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako dôvodnú, keď poukazuje na to, že z postupu

súdu prvej inštancie ako aj z ním vyslovených úvah nemožno jednoznačne vymedziť činitele, z ktorých
súd prvej inštancie vychádzal pri „preferovaní“ záverov znaleckého posudku H. I.. V tejto súvislosti
odvolací súd v zhode s námietkami žalovaného poukazuje na značné rozdiely v koeficientoch, ktoré mali
podstatný vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty nájmu, tak ako bol vymedzený v znaleckom posudku
H. I. oproti znaleckému posudku H. K.. Po oboznámení sa s predmetnými znaleckými posudkami

odvolací súd poukazuje na to, že znalecký posudok H. I. síce, (tak ako to uvádza aj súd prvej
inštancie) detailnejšie vymedzuje časti dotknutých pozemkov a tieto rozdeľuje do štyroch skupín
(oproti tomu znalecký posudok H. K. stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov
paušálne), avšak v predmetnom konaní neboli zodpovedané zásadné otázky, ktoré majú vplyv na
výšku všeobecnej hodnoty nájmu, a to jednak v podstatnej miere líšiace sa koeficienty, ktoré mali vplyv

na výšku nájomného, ako aj znalcami použitá miera návratnosti. Pri takto nevyjasnených záveroch
znalcov bez akéhokoľvek sa vysporiadania so závermi znaleckého posudku H. K., pri existujúcich
zjavných rozporoch v znalcami stanovených vstupných údajoch potrebných na výpočet všeobecnej
hodnoty nájmu, súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby v rámci znaleckého dokazovania vykonaldopyt na týchto znalcov za účelom odstránenia zjavných rozporov, ktoré medzi týmito znaleckými
posudkami objektívne boli dané. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo záverov
znaleckého posudku H. I. ignorujúc tým závery H. K., ktoré nepovažoval za správne, avšak bez uvedenia

konkrétneho relevantného dôvodu, ktorý ho k uvedenému záveru viedol, nemožno jeho rozhodnutie
považovať za náležite odôvodnené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie sa v priebehu konania ani len nepokúsil o zodpovedanie, resp. vysvetlenie uvedených rozporov
medzi predmetnými znaleckými posudkami, pričom práve zodpovedanie otázky všeobecnej hodnoty
nájmu bolo rozhodným pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia za 1 m2, ktorá pri preukázaní

plochy užívania dotknutých pozemkov má predstavovať výšku žalobcom dôvodne uplatneného nároku.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dopyt na znalca H. I.
iba za účelom odstránenia nejasností a nepresností v jeho predchádzajúcich znaleckých posudkoch,
avšak v rámci týchto dopytov (ktoré navyše realizoval bez súčinnosti sporových strán) sa absolútne
nezameral na zistenie (odstránenie) rozporov v záveroch predmetných znaleckých posudkov a uvedené
neučinil ani vo vzťahu k znalkyni H. K.. Je potrebné si uvedomiť, že znalecký posudok súd hodnotí ako

každý iný dôkaz podľa § 191 Civilného sporového poriadku, od iných sa však odlišuje tým, že odborné
závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad prezumovaných ust. § 191 CSP.
Súd teda nemôže hodnotiť odborné závery súdneho znalca a nemôže preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov znalca. Tieto musí podrobiť kritickému skúmaniu z hľadiska ich súladnosti s logickým
myslením. Za daného stavu sa potom javilo vhodným zo strany súdu predvolať obidvoch znalcov za

účelom bližšieho vysvetlenia ich záverov, ktoré smerovali k rozdielnym východiskám pri určení výšky
koeficientov, ako aj použitej miery návratnosti, ktorých hodnoty pri rovnakej všeobecnej východiskovej
hodnote pozemkov (9,96/m2) sa vo vzťahu k obdobiu predpokladanej návratnosti investície (15 rokov –
H. I. a 25 rokov – H. K.), ako aj pri stanovení koeficientov tak výrazne od seba líšili.

13.
V kontexte vyššie uvedených úvah vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného (v časti) ako
dôvodné a v súlade s odvolacím návrhom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. (vo veci
samej), ako aj v závislom výroku IV. o práve na náhradu trov konania a vec z dôvodov prezumovaných
ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 CSP). Povinnosťou

súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, keď svoje rozhodnutie zákonom
zodpovedajúcim spôsobom odôvodní. Po zrušení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle
vyššie vyslovených úvah odvolacieho súdu posúdiť vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného pri
reflektovaní na časové aspekty užívania dotknutých pozemkov, ako aj rozsah tohto užívania v závislosti
od činností, ktoré žalovaný na predmetných pozemkoch objektívne v rozhodnom období bol nútený

vykonávať. Súd prvej inštancie súčasne konfrontuje závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov
H. E. I. na strane jednej a H. A. K. na strane druhej tak, že obidvom menovaným znalcom
sa umožní vyjadriť k odborným záverom znaleckého posudku druhého znalca, aby tak súdu boli
poskytnuté dostatočné vstupné odborné závery, ktoré mu umožnia náležite vyhodnotiť správnosť
záverov toho ktorého znaleckého posudku. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí, aby z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

15.
Po tomto rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

16.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 30. septembra 2025

JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu
JUDr. Roman Tichý

člen senátu