Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202405
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724202405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: P. C. - C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX, XXX XX Q., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX F., o zaplatenie sumy 5.825,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 21C/52/2024-87 zo dňa 05.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi sumu 5.825,20 eur s 8,65 % ročným úrokom z omeškania

od 20.09.2024 do zaplatenia z dlžnej sumy , a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti nad 8,65 % ročný úrok z omeškania od 14.05.2024 do 19.09.2024 z
a m i e t a .
III. Žalobcovi náhradu trov konania p r i z n á v a v celom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách
konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola

uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, na základe ktorej zhotovil žalobca pre žalovaného práce na
rodinnom dome, a to montáž fólie, krytiny, odkvapového systému, oplechovanie a montáž výdrevy
s výrobou falcovanej krytiny v hodnote 5.825,20 eura. Táto suma žalobcovi zo strany žalovaného
zaplatená nebola a následne tento odstúpil od zmluvy o dielo.

3. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená podľa § 35 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 145 ods. 1, §
451 ods. 1, 2, § 457, § 489, § 510, § 631, § 644, § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom dospel

k záveru, že nárok žalobcu je preukázaný a odôvodnený.

4.Súdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulouzavretiezmluvy
o dielo, ktorá bola výsledkom dohody strán ohľadom predmetu a ceny diela. Žalobca je podnikateľom
v oblasti okrem iného prác pre stavbu a vypracoval cenovú ponuku pre žalovaného, pričom z mailovej
komunikácie medzi stranami bolo preukázané, že sa dohodli na sume za hotovú strechu po zľave v
rozsahu 15.555,24 eura. Na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 27.09.2023 žalobca pracoval

na základe schválenej cenovej ponuky, pričom to, že zo strany zhotoviteľa nebolo vydané potvrdenie o
uzavretí zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Žalovaný za účelom vykonania stavebných prác
na streche domu odovzdal žalobcovi kľúče od domu, pričom jeho námietky o tom, že práce zo strany
žalobcu neboli vykonané osobne, nie sú relevantné. Ohľadom záveru, že medzi stranami došlo k dohodeo dielo svedčí aj zaplatená platba zo strany žalovaného vo výške 850 eur ako platba za odkvapový
systém. Následne aj z ďalšej komunikácie medzi stranami vyplýva, že žalobca pokládol krytinu v rozsahu
26 m2 a žalovaný sa zaujímal o priebeh prác. Z dôkazov predložených stranami nebolo možné zistiť aký

bol dohodnutý dátum ukončenia strechy, pričom následne žalobca nesúhlasil s navrhovaným dátumom
zo strany žalovaného s tým, že v tomto dátume práce nie je možné ukončiť, preto žalovaný od zmluvy
odstúpil. Faktúra, ktorou mu boli fakturované už vykonané práce nebola zo strany žalovaného uhradená.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že procesná obrana žalovaného v tom, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a

žalobcavykonávallenprípravnépráceneboladôvodnástým,žezfotografií,akoajmailovejkomunikácie
vyplýva, že žalobca pre žalovaného vykonal práce minimálne v rozsahu fakturovanej sumy. Pokiaľ
žalovaný sa bránil v konaní, že žalobca poskytol vadné plnenie, tieto skutočnosti nepreukázal a vady u
žalobcu nereklamoval. Fólia, ktorá bola poškodená vetrom bola zo strany žalobcu opravená, čo medzi
stranami sporu sporné nebolo. Pokiaľ na prácach sa vyskytli nejaké vady, žalovaný nedal možnosť
žalobcovi ako zhotoviteľovi v primeranej lehote tieto vady odstrániť a naopak mu zamedzil prístup

k stavbe. Poukázal na to, že žalovaný ako objednávateľ mal právo odstúpiť od zmluvy, pokiaľ bolo
zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne alebo včas, no neposkytol primeranú lehotu na odstránenie
nedostatkov, ktoré vytýkal. Aj v takomto prípade je však zhotoviteľ oprávnený požadovať náklady,
ktoré na diele už mal, pričom žalobca toto dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný nenamietal výšku
fakturovanýchprác,namietalzákladtohtonároku,čovšaksúdprvejinštancievyhodnotilakoirelevantné.

S poukazom na uvedené skutočnosti a na to, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie,
súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby súdom. V prevyšujúcej časti bola žaloba ohľadom príslušenstva
zamietnutá ako nedôvodná.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, a to proti výroku I. a
III. rozsudku s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a znemožnil žalovanému,

aby uskutočňoval procesné právo tak, že by bolo porušené právo na spravodlivý proces. Nesúhlasil s
posúdením súdu o tom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo na základe
schválenej cenovej ponuky. Poukázal na skutočnosť, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú
určenie diela a jeho cena s tým, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, týkajúce sa prác, ktoré
sú uvádzané v súpise prác. Žalobca nepredložil ani písomnú formu zmluvy, ani písomné potvrdenie o

prevzatí objednávky a nedošlo ani k uzavretiu ústnej zmluvy. Z internetovej komunikácie nevyplýva, že
by strany komunikovali vo februári 2024 o postupe prác. Pri SMS správe zo dňa 16.02.2024 žalovaný
ironicky vyzýval žalobcu, aby ho informoval ako bude postupovať až po uzavretí zmluvy, nakoľko na
stavbe sa nepracovalo. Zároveň žalovaný žiadal o dohodnutie konkrétneho termínu zhotovenia strechy,
nakoľko od septembra 2023 žalobca žalovaného zavádzal a hľadal výhovorky ohľadom zlého počasia.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo k definitívnej dohode a celá komunikácia bola len
v rovine dohadov a príprav. Ďalej z SMS správ z februára 2024 vyplýva, že žalobca objednal odtokový
systém, za ktorý mu žalovaný zaplatil a tiež žalovaný zabezpečil polystyrén, čo bolo len prípravou
na prácu. Tieto materiály mohli byť použité akýmkoľvek zhotoviteľom strechy po uzatvorení zmluvy
o dielo. O vykonávaní prác informoval žalobca žalovaného až v apríli 2024, kedy začal spor medzi

stranami. Žalovaný uviedol, že ku konfliktu došlo potom, čo žalobca po dlhom odsúvaní začatia prác
začal s prácami bez predošlej dohody, a to prostredníctvom iných osôb a následne začal požadovať
peniaze od žalovaného, na čom sa nedohodli. Nakoľko išlo o zálohu vo výške 3.000 eur, žalovaný sa
pokúsil o dohodnutie podmienok spolupráce, čo zhrnul aj mailovou formou. Žalobca ani vtedy zmluvu
neuzavrel, a preto navrhol ukončiť spoluprácu, ktorá však ani nezačala. Zľava na práce vo výške 10 %

nebola dohodnutou, išlo o to, že cenová ponuka sa žalovanému zdala vysoká, no ani táto nebola ním
odsúhlasená. 27.04.2024 sa uskutočnil medzi stranami sporu telefonický rozhovor, ktorého závery boli
zhrnuté mailom, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi. Záver súdu prvej inštancie o uzavretí ústnej zmluvy
o dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie strechy v zmysle cenovej ponuky nie je správny, nakoľko
žalovaný neschválil cenovú ponuku a takisto nebolo určené dielo, ktoré malo byť presne vykonané.

Rovnako tak súd vyhodnotil nesprávne komunikáciu v prospech ústnej zmluvy, pričom jednalo sa len o
prípravné práce, nie o uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný uvádzal, že odsúhlasil šírku falcovanej
krytiny, nie však cenovej ponuky a ďalej išlo o prípravné práce, a to sprístupnenie stavby, zabezpečenie
materiálu, dreva, polystyrénu a odkvapového systému, pričom bola dohoda len ohľadom montáže fólie,ktorá však nebola vykonaná riadne. Rovnako tak je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že
žalovaný odstúpil od zmluvy, toto nie je možné, nakoľko zmluva neexistovala. Potom, čo vyhovel žalobe
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko

zo strany súdu je potrebné preukázať, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a ak áno, aj v akej
výške. Žalobca nepreukázal čo všetko bolo vykonané, teda konkrétne koľko m2 z jednotlivých prác
z cenovej ponuky aj bolo vykonaných. Viaceré odborné spôsobilé osoby poukázali na nedostatky v
prácach žalobcu, pričom tieto práce boli pre žalovaného nepoužiteľné. Súd sa nevysporiadal s tým, že
zo strany žalobcu nedošlo k zákonnému odovzdaniu prác. Uviedol, že nesprávne je tvrdenie o tom,

že žalobca urobil pre žalovaného kaskádovitú strechu, ktorú pokryl falcovanou krytinou, nakoľko takúto
kaskádovú strechu robila ešte iná firma a túto strechu mal žalobca pokryť falcovanou krytinou. Súd
prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že žalovaný nerozporoval v súpise prác výšku ceny jednotlivých
bodov, nakoľko poukázal na to, že on neodsúhlasil žiadnu cenovú ponuku a z tejto ponuky vo výške
17.283,60 eur nemožno vychádzať ani z dôvodu, že žalobca bol žalovanému ochotný poskytnúť zľavu,
ktorá však tiež nie je jasná. Niektoré položky v súpise prác neboli spomenuté v cenovej ponuke, ani s

týmto sa súd nevysporiadal. Súd poukazuje na to, že žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by preukazoval
inú primeranú cenu za jednotlivé práce, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.
Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

navrhujepotvrdiťstým,žemedzistranamisporubolauzavretáústnadohodanazákladecenovejponuky
a žalovaný sprístupnil pozemok aj nehnuteľnosť odovzdaním kľúčov a práce, ako aj cenu akceptoval.
Nie je pravdou, že mu boli spôsobené zo strany žalobcu škody, pričom sám nereklamoval vady diela
a nesúhlasil ani s ohodnotením kvality vykonaných prác treťou osobou. Súpis prác bol vyhotovený
na základe skutočných rozmerov, pričom materiál hradil sám žalovaný a disponoval aj potrebnými

informáciami o tom, kde a ako bude použitý.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 20.06.2025 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové
skutočnosti a informácie, pričom on poukazuje na všetky svoje predchádzajúce podania.

10. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. K jednotlivým odvolacím námietkam vzneseným žalovaným v odvolacom konaní odvolací súd
uvádza, že jedná sa o skutočnosti, s ktorými sa vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku, nakoľko tieto námietky boli vznášané žalovaným aj v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k
skutočnosti, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo tak, ako to odôvodnil súd prvej
inštancie v bode 44, 45, 46 a 47 odôvodnenia.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť sporné tvrdenia strán sporu, pričom vychádzal z listinných
dôkazov, a to vo forme mailovej, resp. SMS komunikácie medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie
po zhodnotení dôkazov, ktoré boli stranami v spore predložené dospel k logickému záveru, že medzi
stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo. V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť obrane žalovaného,

že pokiaľ zaplatil žalobcovi sumu 850 eur za odkvapový systém a takisto zabezpečil na základe jeho
výzvy desať balíkov polystyrénu, že sa jednalo o prípravné práce, ktorých vykonanie mohla zabezpečiť
ktorákoľvek iná spoločnosť. V danom prípade je nutné poukázať na nelogickosť takéhoto tvrdenia,
nakoľko pokiaľ je zhotoviteľ stavby, resp. diela len v jednaní s objednávateľom, nie je dôvod, aby
objednávateľ potencionálnemu zhotoviteľovi už platil za dodávku budúcich komponentov stavby bez

toho, aby s týmto mal dohodnutý zmluvný vzťah. Tieto skutočnosti, ktoré sú preukázané z obsahu spisu
svedčia záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie o existencii zmluvy o dielo ústnou formou. Tento
záver vyplýva aj z komunikácie, kedy vo februári 2024 sa žalovaný dopytoval, aký je rozsah postupu
prác za prvý týždeň, keďže je dobré počasie. V tomto smere žalovaný odkazom na to, že išlo o ironickú
otázku na dlhodobý proces prípravy zmluvy nevyvrátil jasne vyplývajúcu informáciu z tejto SMS správy,

svedčiacej v prospech tvrdenia žalobcu o tom, že zmluva o dielo bola medzi stranami sporu uzavretá
ústnou formou.

18. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo, teda predmet a cena boli dohodnuté. Predmet prác vyplýva z
ponuky žalobcu zo dňa 25.09.2023 (č. l. 26 spisu) a rovnako z nej vyplýva aj navrhnutá cena. Tým, že

žalovaný odovzdal stavenisko (umožnil prístup na stavbu odovzdaním kľúčov) a zároveň dodal, resp.
platil za použitý materiál, nepochybne tento jeho prejav vôle je racionálne vysvetliteľný len tým, že
súhlasil a prijal túto ponuku. Opačný výklad je v rozpore s racionálnym postojom primerane opatrnej
osoby (§ 35 OZ).

19. Rovnako tak tvrdenia žalovaného o skutočnosti, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva len
ohľadom montáže fólie a z tohto dôvodu mal žalobca prístup na stavbu, nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, nakoľko je zrejmé, že žalobca mal prístup na stavbu aj po vykonaní montáže tejto fólie,
ktorej poškodenie vplyvom poveternostných podmienok oznamoval žalovaný žalobcovi. V prípade, že
by zmluva o spolupráci medzi stranami sporu bola dohodnutá len pre účely montáže fólie niet dôvodu

preto, aby žalobca naďalej disponoval prístupom k rodinnému domu žalovaného. Aj táto skutočnosť
nasvedčuje záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že zmluva o dielo sa týkala aj ďalších prác,
ktoré boli predmetom cenovej ponuky. Montáž fólie aj montáž strešnej krytiny i ďalšie práce boli súčasťou
jednej ponuky (č. l. 26), teda nešlo o dva samostatné návrhy, pričom ak sa jedná o práce na rovnakom
objekte, tieto sa realizujú postupne ako súčasti diela.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k
otázke platnosti uzavretia zmluvy o dielo, nie sú dôvodné.

21. Rovnako tak námietka nesprávneho posúdenia skutočnosti odsúhlasenia cenovej ponuky, kedy

žalovaný tvrdil, že jednalo sa len o odsúhlasenie šírky falcovanej krytiny, je v rozpore s obsahom mailovej
komunikácie, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi 28.04.2024, v ktorej potvrdzuje konečnú sumu za hotovú
strechu v rozsahu 15.555,24 eura, kedy uviedol, že na tejto sume sa dohodli. Z obsahu spisu teda
vyplýva, že bola dohodnutá celková suma prác, ako aj rozsah prác na základe cenovej ponuky, čímboli splnené základné podmienky a podstatné náležitosti zmluvy o dielo, na základe čoho po odstúpení
od zmluvy zo strany žalovaného, má žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
fakturovanej sumy za vykonané práce.

22. Pokiaľ sa týka namietaných skutočností zo strany žalovaného, že žalobca nepreukázal to čo
bolo vykonané, resp. že tieto práce mali nedostatky, odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej
inštancie uvedené v bode 53 až 57 odôvodnenia, kedy žalovaný pokiaľ namietal vadu vykonaných
prác, nepostupoval v zmysle Občianskeho zákonníka a neposkytol primeranú lehotu na odstránenie

prípadných vád.

23. Pokiaľ sa týka v odvolaní namietaných skutočností v tom, že niektoré položky v súpise prác
neboli v cenovej ponuke, jedná sa o situáciu, kedy na žalovaného sa presúva dôkazné bremeno
preukázania týchto tvrdení. Za takejto situácie je dôkazným bremenom preukázania týchto skutočností
zaťažený žalovaný, pričom tento nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto správne

postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na tieto námietky ako na nepodložené neprihliadal.

24. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného, týkajúcich sa skutočnosti, že žalobca nepreukázal rozsah
vykonaných prác a či tieto boli správne vyfakturované, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
dôkazné bremeno zaťažuje v spore žalobcu, pričom je nutné, aby pre úspech svojej žaloby uniesol

toto dôkazné bremeno. Žalobca preukazoval rozsah vykonaných prác okrem iného fotodokumentáciou,
ktorú predložil do spisu ako prílohu žaloby. Zároveň nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný
zabránil prístupu žalobcu na stavbu a nesúhlasil ani s prizvaním odborne spôsobilej osoby, ktorá
by ohodnotila práce vykonané už žalobcom. Za takejto procesnej situácie odvolací súd má zato,
že žalobca iným spôsobom než predložením fotodokumentácie nemal objektívne možnosť uniesť

dôkazné bremeno preukázania rozsahu vykonaných prác. Za tejto situácie žalovaný, aj keď je v
pozícii spotrebiteľa, nepochybne preniesol dôkazné bremeno na svoju stranu a v spore ho zaťažovalo
bremeno preukázania tvrdených, resp. spochybnených skutočností, že vykonané práce neboli v súlade
s vykonanou fakturáciou, pokiaľ sa týka rozsahu vykonaných prác pri montáži krytiny či odkvapového
systému. Takýto dôkaz reálne bez súčinnosti žalovaného nie je možné vykonať a žalobca, pokiaľ

mu bol zamedzený prístup na stavenisko zo strany žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu
nemal inú možnosť tieto skutočnosti preukazovať, než vo forme fotografií zo zhotovených prác. Z
týchto nepochybne vyplýva, že z jeho strany tu bol vykonaný určitý rozsah prác, ktoré deklaroval vo
faktúre. Pokiaľ tieto skutočnosti namietal žalovaný a neuniesol dôkazné bremeno preukázania týchto
skutočností, nemohli byť tieto jeho námietky vyhodnotené ako dôvodné. Žalovaný okrem všeobecných

námietok vznesených na pojednávaní nijakým spôsobom nedokladoval svoje tvrdenia a ani nenavrhol
vykonanie dôkazu, ktorý by mohlo priniesť priaznivejší záver pre neho.

25. Pokiaľ sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne poukázal na to, že žalobca okrem iného
zhotovil aj kaskádovú strechu, ktorú pokryl falšovanou krytinou, táto námietka bola vyhodnotená zo

strany odvolacieho súdu ako dôvodná, no vo vzťahu k meritu veci tento nedostatok odôvodnenia súdu
prvej inštancie nepredstavuje vadu, ktorá by znamenala nesprávne meritórne rozhodnutie. Žalobca
neuplatňoval náklady spojené s výrobou kaskádovej strechy, preto táto skutočnosť neovplyvňuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z ponukového listu a súpisu prác vyplýva, že práce, ktoré sú
uvedené v súpise, a teda faktúre, boli uvedené aj v ponukovom liste, pričom či už sa týka montáže

fólie, krytiny či odkvapového systému, ako aj ďalších položiek, tieto boli účtované v zmysle jednotkových
cien uvedených v ponuke s prihliadnutím na zhotovenú výmeru či už v metroch štvorcových alebo v
bežných metroch. Je pravdou, že z týchto fotografií nie je možné presne určiť rozsah vykonaných prác,
no pokiaľ tieto skutočnosti namietol žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení.
Pokiaľ sa týka položky zateplenia a montáž výdrevy v rozsahu 30,53 bežných metrov v sume 1.410 eur,

táto sa nenachádza v cenovej ponuke, no to, že bola vykonaná v súlade s dohodou strán sporu svedčí
skutočnosť, že polystyrén na zateplenie dodal a zakúpil žalovaný, pričom vykonanie týchto prác vyplýva
z predloženej fotodokumentácie, kde na fotografiách číslo 1, 2, 3 a 5 je zrejmé, že tieto práce - montáž
výdrevy a zateplenia boli vykonané, pričom z fotografie číslo 4 vyplýva, ktorý polystyrén bol osadený
inou firmou pred uložením krytiny.

26. Aj napriek postaveniu spotrebiteľa ako slabšej strany v spore je potrebné podotknúť, že v sporoch
s ochranou slabšej strany môže súd aj bez návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia
strana nenavrhovala, neznamená to zároveň povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúcidôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP) a či ide
o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (porov. § 311 a § 319 CSP).
Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných

prostriedkov až v prípade, keď to je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie
vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v prospech slabšej strany). Ak ale súdu postačia
na meritórne rozhodnutie tvrdenia strán a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany
predložili (v danom prípade fotodokumentácia predložená žalobcom), súd nie je povinný obstarávať
ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu. Pokiaľ potom

žalovaný tvrdil opak, bolo na ňom, aby svoje tvrdenia i preukázal.

27. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý je zvýraznením princípu
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do Civilného sporového poriadku zakotvený
predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu
k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bez

pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov v súdnom konaní, čo ale nebol daný prípad. Uvedené nemožno vykladať tak, že súd je povinný
aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby slabšej
strany (resp. jej obrany, pokiaľ by bola v postavení žalovaného subjektu) a rozhodnúť v jej prospech,
alebo aby slabšia strana v spore celkom rezignovala vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého

dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd, pretože aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa
uplatní zásada bdelým patria práva, ktorá je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného
právneho štátu, ktorý subjekty právnych vzťahov poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia
aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené a nie sa spoliehať na ochranársku ruku
paternalistického štátu.

28. V prejednávanej veci žalovaný ako slabšia strana mal objektívnu možnosť prístupu k dôkazným
prostriedkom a zároveň disponoval aj dostatkom informácií pre zdokladovanie svojich tvrdení.

29. Nepochybne pri hodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli predložené v súdnom spise súd prvej

inštancie postupoval v zmysle zásad voľného hodnotenia dôkazov a tieto primerane rozumne vysvetlil.

30. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné

dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP, ako aj

súvisiaci výrok o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).