Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124209110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátuJUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.RomanaLajoša,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL. M., advokátom, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanej: E. F. G., H.; I. J.: E., H., B. J. X, XXX XX
G., K.: XX XXX XXX, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 410,19 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/158/2024 – 124 zo dňa

04.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku XII. o trovách konania.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že: vo výroku I. určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX,
M. N. XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov; vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 410,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40

% ročne zo sumy 410,19 eur od 07.11.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo
výroku III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním
Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne výhrady a zaväzujem sa ich
dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená
v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v

znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť
má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo
výroku V. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že
v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku 10 v stanovených termínoch Splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať

od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551Občianskeho zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku VI. určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX, v časti VIII.
Prehlásenie klienta, v znení: „Súhlasím, aby Consumer Finance Holding spracúvala moje osobné údaje

uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb
a produktov, a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený
odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikla, a to
písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných

údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené
v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej ovládajúcej osobe E. F. G., H. (E., H.) a jej
dcérskym spoločnostiam, spoločnosti K. I. O. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne
poskytovaných služieb a ponuky služieb aj produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi
väzbami k E., H., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti,
pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jedenom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že

Zmluva nevznikla, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku VII. určil,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX,
vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 6. Podmienky splácania, bod 6.7. v znení: „Klient je
povinnýakovariabilnýsymboluvádzaťevidenčnéčíslouvedenévSplátkovomkalendária/aleboZmluve.

Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky
so všetkými následkami s tým spojenými.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku VIII. určil,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX, vo
Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 8. Priradenie platieb a započítanie, bod 8.1. v znení:
„Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak

niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou; vo výroku IX. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L.
XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky,
pokuty, sankčné úroky, bod 11.2. v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty

deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento
deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku X. určil,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX,
vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.4. v
znení: „Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na

zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; vo výroku XI. určil, že
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí J. D., L. XXXXXXXXXX, M. N. XX.XX.XXXX,
vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.24. v znení:
„Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo
Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa

jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“
jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou;vovýrokuXII.uložilžalovanejpovinnosťnahradiťžalobkynitrovy
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1
písm. a), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48.

3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalovanej ako právnická osoba poskytla v rámci svojho
podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“
zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovanej už pripravený a dopisoval do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla

ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

4. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaná, resp. jej právny predchodca neskúmal jej bonitu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Žalovaná v konaní dôkazné bremeno neuniesla, keďže nepreukázala, aby jej právny
predchodca bonitu žalobkyne skúmal. Z predložených listín nevyplýva, aby skúmal výdavky žalobkyne.
Akékoľvek skúmanie výdavkov, okrem mesačných splátok, nebolo v konaní preukázané. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

5. Podľa názoru súdu neskúmanie výdavkov žalobkyne vo svojom súhrne preukazuje hrubé porušenie
povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Veriteľ si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta, z
ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a

preto ani nezohľadnil výdavky žalobkyne, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru
overiť. Za týchto okolnosti žalovaný zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil.

6. Súd ďalej dospel k záveru, že zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet RPMN. Podľa

rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. V danom
prípade v zmluve nie sú jednoznačné uvedené predpoklady použité pre výpočet a nepostačuje, ak ich

spotrebiteľ môže zo zmluvy alebo príloh zistiť.

7. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený
v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. j)
daného zákona sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalovanej poskytol žalobkyni úver vo výške 600,- eur
a žalobkyňa zaplatila sumu v celkovej výške 1.010,19 eura. Žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatila o sumu 410,19 eura.

9.Dlhvzniknutýbezdôvodnýmobohatenímjedlhom,ktoréhozročnosťniejeurčenáprávnympredpisom,
alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade
žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby
dňa 06.11.2024. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, a preto

súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 11,40 % ročne zo sumy
410,19 eura od 07.11.2024 do zaplatenia.

10. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvných podmienok, tak súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým
právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona

č. 250/2007 Z. z., je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa
musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento
vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákonao ochrane spotrebiteľa. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Po preskúmaní podmienok súd dospel k záveru,
že napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a
preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti výrokom I., II. a XII. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h).

13. Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia podľa žalovanej spočívajú v závere
súdu o tom, že v Zmluve nie sú jednoznačne uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN a
nepostačuje, ak ich spotrebiteľ môže zo Zmluvy alebo príloh zistiť. Podľa žalovanej predpoklady pre
výpočet RPMN explicitne vyplývajú zo Zmluvy a tieto sú orientované transparentne na jednom mieste.
Vtejtosúvislostisúdrozhodnutievovzťahukpredpokladomzaložilnajedinejvete,ato,žepredpokladyv

Zmluve nie sú jednoznačne uvedené. Žiadne bližšie odôvodnenie neuviedol, a preto žalovaná považuje
odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné.

14.PodľažalovanejzoZmluvyvyplývajúvšetkyúdajepodľa§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľských
úveroch, keďže strany si dohodli RPMN vo výške 32,00 %, celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom v sume

1.122,60 eur (600,- eur + 522,60 eur) a predpoklady použité na výpočet RPMN vyplývajú explicitne z čl.
V. Požadovaná pôžička predmetnej zmluvy. Postup vo veci konajúceho súdu ničím neospravedlňuje ani
poukaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23, ktorému dal súd nesprávny výklad. Uvedené
rozhodnutie pojednáva o tom, že Zmluva predpoklady obsahovať musí (čl. V Zmluvy) a nie o tom, že
Zmluva by mala obsahovať explicitne: „Toto sú predpoklady použité na výpočet RPMN“. Takýto výklad

z uvedeného rozhodnutia nevyplýva. Naopak, Zmluva všetky predpoklady v čl. V Zmluvy obsahuje
na jednom mieste a práve tieto boli použité na výpočet RPMN vo výške 32 % pri danom úverovom
produkte.Odôvodneniesúdujestručné(prispomínanejbezúročnostisodôvodnenímsúdujednouvetou)
a nespĺňa náležitosti presvedčivého odôvodnenia. V súvislosti so svojím názorom o tom, že zmluva
obsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN žalovaná argumentovala aj rozhodnutiami

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021 a sp. zn. 5Cdo/31/2023 zo dňa
25.01.2024 a rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/5/2023 zo dňa 30.11.2023 a sp.
zn. 19Co/128/2018 zo dňa 25.04.2019.

15. Podľa žalovanej súdom priznané bezdôvodné obohatenie je nedôvodné a rovnako tak nedôvodné je

uloženie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti prejednávaného úveru. Na strane žalovanej nedošlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne. Súd konal v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP,
nakoľko v prípade správneho posúdenia veci a aplikácii zákonných ustanovení v ich vzájomnej a logickej
súvislosti, by nemohol dospieť k právnemu záveru, ktorý vyjadril vo svojich výrokoch. Týmto nesprávnym
procesným postupom súdu bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tým k porušeniu práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Na základe toho žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal

a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu zamietne v vo vzťahu k výrokom I. a II.,
resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovanej zaslala súdu vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že v zmluve o

úvere absentujú priamo v texte zmluvy konkrétne, zrozumiteľne a jasne stanovené predpoklady pre
výpočet RPMN, ako to vyplýva z aktuálneho rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa
23.01.2025. Zmluva obsahuje predpoklady použité pre výpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto predpoklady
v zmluve uvedené ich slovným pomenovaním, so súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmtopomenovaniam, teda tak, aby ich spotrebiteľ nehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich
slovného vyjadrenia, ani čo sa týka ich číselného vyjadrenia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
žalobkyňa označila za dostatočne odôvodnený, preto navrhla ho vo výrokoch I., II. a XII. ako vecne

správny potvrdiť.

18. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, pričom uviedla, že zmluva obsahuje všetky
predpoklady použité pre výpočet RPMN a v celom rozsahu odkázala na svoje odvolanie. Tiež uviedla,
že bonita žalobkyne bola skúmaná a k nej sa vyjadrila v podaní zo dňa 02.12.2024. V čase uzatvorenia

zmluvy, t. j. dňa XX.XX.XXXX žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (ale ani v účinnom
a platnom znení k dnešnému dňu) nestanovuje veriteľovi povinnosť skúmať konkrétne výdavky, napr.
na ošatenie, telefón, SIPO dlžníka. Je to objektívne nemožné a vychádza sa výlučne z tvrdení dlžníka.
Ak dlžník žiadne neuviedol, má sa za to, že žiadne takéto výdavky nemá, napr. môže žiť v domácnosti
s rodičmi a podobne (kde výdavky nemá takmer žiadne). Spotrebiteľ je zodpovedný za správnosť
uvedených údajov. V tejto súvislosti žalovaná argumentovala rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn.17CoCsp/7/2024zodňa19.12.2024.Podľažalovanejjenapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
nepreskúmateľný aj z dôvodu, že súd uviedol len všeobecnú argumentáciu k výdavkom, avšak žiadne
prepojenie na prejednávaný prípad neuviedol.

19. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa, ktorá zotrvala na doterajšej argumentácii. Pri

uzatváraní zmluvy žalovaná neskúmala riadne jej bonitu, o čom svedčia v zmluve nejednoznačne
uvádzané údaje o klientovi, ktoré sa navzájom vylučujú. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že v zmluve žalobkyňa
neuvádzala žiadne ďalšie mesačné výdavky (napr. na SIPO, telefón, energie, či bývanie), tak v časti II.
zmluvy sa ani nenachádzala možnosť takéto výdavky uviesť.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia. Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu

odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na

zdôraznenie dodáva:

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zoskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej

otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). V rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval opodstatnenosť tohto
odvolacieho dôvodu.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a

na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právny vzťah medzi
právnym predchodcom žalovanej a žalobkyňou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský a keďže ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, túto bol povinný ex offo podrobiť súdnej kontrole, predmetom ktorej
bolo posúdenie splnenia všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

27. V kontexte námietok odvolateľky sa odvolací súd zaoberal preskúmaním záverov súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

28. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie správne vzhliadol v tom,
že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným, zrozumiteľným a transparentným spôsobom uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN. Daná spotrebiteľská zmluva obsahuje podstatné údaje o výške
úveru, výške splátky, počte splátok, ročnej úrokovej sadzbe, celkových nákladoch spotrebiteľa, celkovej
sume pôžičky, termíne konečnej splatnosti úveru a RPMN. Uvedené údaje sú návodom k identifikácii

jednotlivýchpredpokladovprevýpočetRPMN.Takétoneprehľadnézmluvnédojednanianekorešpondujú
s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.29. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti na podporu argumentácie poukázala na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Krajského súdu v Prešove, tieto sú podľa názoru odvolacieho súdu prekonané aktuálnou
rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ. Je nepochybné, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu

prvej inštancie (04.04.2025) už Súdny dvor EÚ dňa 23.01.2025 rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
z 12.10.2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti Slovenskej sporiteľni, a.s. Z tohto rozsudku
vyplýva: ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom
10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto

povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. 59.
Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,
pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek
stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej
úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60. V tejto súvislosti Súdny

dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako
je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 09. 11. 2016, Home
Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70). 61. Na základe tejto judikatúry treba konštatovať,
že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov
uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie

týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej
právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). 63. Vzhľadom
na to, že ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN

môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom
samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto
zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať
tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich

spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor
(siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou
2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

30. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom zreteľne vyplýva, že ratio decidendi týkajúce
sa predpokladov použitých pre výpočet RPMN súd založil na vyššie citovanom rozsudku Súdneho
dvora EÚ. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ nepostačuje, aby si spotrebiteľ sám vyvodil predpoklady použité pre výpočet RPMN,
ale tieto musia byť v zmluve výslovne uvedené. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v tomto ohľade stručné, čo ho však nezaťažuje vadou, ktorá by mala za následok porušenie práva
na spravodlivý proces v zmysle nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, keďže je mimo rozumných
pochybností zrejmé, že zmluva výslovne a transparentne predpoklady pre výpočet RPMN neobsahuje.

V kontexte námietok žalovanej je potrebné uviesť, že zmluva je čo do uvedenia predpokladov použitých
pre výpočet RPMN neprehľadná. Nie je z nej zrejmé, z akých predpokladov veriteľ vychádzal a ktoré
z tam uvedených údajov sú pre spotrebiteľa z tohto pohľadu významné. Nepostačuje, ak veriteľ bez
akejkoľvek systematiky uvedie podstatné náležitosti zmluvy, ak spotrebiteľovi neposkytne jednoznačný
a transparentný obraz o splnení náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie.
Rozsudky Súdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom
vnútroštátneprávoimodporuje,masúdpovinnosťzdržaťsaaplikáciekonfliktnéhovnútroštátnehopráva.

32. Okrem tohto predpokladu, ktorého absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného
úveru, súd prvej inštancie konštatoval aj hrubé pochybenie veriteľa v posudzovaní bonity spotrebiteľa,
a tak danú úverovú zmluvu postihol sankciou vyplývajúcou z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch.33. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinnosti pôvodného
veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ je povinný pri žiadosti

o poskytnutie úveru poskytnúť veriteľovi pravdivé informácie o svojich finančných pomeroch a sociálnej
situácii, čo však nezbavuje veriteľa zodpovednosti si tieto údaje preveriť. Odvolací súd sa stotožňuje
s konštatovaním súdu prvej inštancie v bodoch 35. a 38. odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že skúmanie
výdavkov len v podobe mesačných splátok nepostačuje na to, aby veriteľ získal objektívny obraz
o finančnej situácii spotrebiteľa o to viac, ak zistenia súdu prvej inštancie svedčia o tom, že v čase

poskytnutia úveru bol mesačný príjem žalobkyne nízky, a to 231,- eur.

34. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o dôvodoch
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru náležite zdôvodnil, čoho dôkazom sú dôvody obsiahnuté v
bodoch 35. až 41. napadnutého rozsudku, pričom body 42. a 43. pojednávajú o uložení konkrétnej
peňažnej povinnosti žalovanej v dôsledku konštatovanej sankcie. Závery súdu prvej inštancie v

označených bodoch spĺňajú požiadavky formálnej logiky, sú vyjadrené určito a zrozumiteľne. Preto ani
námietka žalovanej o tom, že pre nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, nie je dôvodná.

35. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal predmetom nároku žalobkyne zohľadniac skutočnosti tvrdené

žalobkyňou a dôkazy ňou predložené a zároveň vzal na zreteľ procesnú obranu žalovanej. Odôvodnenie
súdu prvej inštancie obsahuje všetky potrebné informácie o prejednávanej veci, skutkové zistenia
súdu, na vec sa vzťahujúcu právnu úpravu, hodnotenie dôkazov, úvahy súdu podporené relevantnou
rozhodovacou činnosťou (aj Súdneho dvora EÚ), pričom ako celok vyznieva logicky a presvedčivo.

36.Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamjepotrebnéstotožniťsasozávermisúduprvejinštancie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo zároveň znamená, že
žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanej len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá ako úver, t. j. sumu
600 eur. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa preplatila poskytnutý
úver o 410,19 eur s prísl., a preto je žalovaná povinná vydať jej bezdôvodné obohatenie v uvedenej

výške.

37. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch
I. a II. a v súvisiacom výroku XII. o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387
CSP.

38.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).