Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom dňa
09. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.03.2025
sp. zn. 6T/94/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ , ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obžalovanej A. B..

Obžalovanej :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., Slovensko

ukladá

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch ) rokov.

Podľa 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 a pol
( tri a pol ) roka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanej primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 11. marca 2025 sp. zn. 6T/94/2024 obžalovaných:

1. E. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, trvale bytom C. XXX/XX,XXX XX D., toho času v ÚVV a ÚVTOS,
F. XX, G.

2. ml. H. G., nar. XX.XX.XXXX v I. D. J. trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., Slovensko a3. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom C. XXX/XX,XXX XX D., Slovensko

uznal vinnými pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods.
2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr., zák.
spáchaný tak, že

dňa 20. júla 2024 v čase okolo 16.40 h v obci Nálepkovo, okres C., na pozemku farmy za Rómskou

osadou Grün, po predchádzajúcej spoločnej dohode, spolu aj s E. B., nar. XXXX fyzicky napadli
poškodeného K. L., pričom kričali, že ho zabijú preto, lebo v minulosti jeho brat M. L. napadol E. B.,
ktorý bol synom E. B. staršieho a bratom E. B. mladšieho a A. B., a ktorý následkom zranení po tomto
fyzickom útoku podľahol, kde následne k poškodenému pristúpil E. B. ml. (1985), prezývaný "Čávo",
ktorý poškodeného udrel kolíkom zozadu do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem,
kde k poškodenému pristúpili E. B. (1968), prezývaný "Modžedže", A. B. prezývaná "Kalij" a H. G.,

prezývaný "Gadži", ktorí poškodeného opakovane udierali drevenými kolíkmi a doskou s klincami do
oblasti hlavy, trupu a ďalších častí tela, čím takto poškodenému K. L. spôsobili zranenia ťažké, a to
tržno-zmliaždené rany v temennej a záhlavnej oblasti hlavy, čela a nosa s vnútrolebečným zakrvácaním
v čelovej oblasti vľavo, zlomeninu 6.-9. rebra vpravo so zakrvácaním do hrudníka, zlomeninu pravej
lopatky s odreninou nad pravou lopatkou, otvorenú zlomeninu hákového výbežku pravej lakťovej kosti

a pomliaždenie obličiek s dobou liečenia a práceneschopností v trvaní 8 týždňov, počas ktorých bol
obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a súčasne došlo aj k poraneniu životne dôležitých orgánov
ľudského tela, a to mozgu, pľúc i obličiek.

Za to im súd uložil:

Obžalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr.
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému ml. H. G., nar. XX.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j)
písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona,
§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zákona uložil zhabanie veci - drevenej palice o dĺžke 1,65 m, drevenej
laty o dĺžke 172 cm, šírke 9 cm a hrúbke 3,5 cm na koncoch a v strede s klincami, drevnej laty o dĺžke
173 cm šírke 9 cm a hrúbke 3,5 cm s klincami, drevenej late o dĺžke 173 cm, šírke 9 cm a hrúbke 63 cm

s klincami a dreveného kolíka okrúhleho o dĺžke 82 cm a priereze 4 cm.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabaných vecí sa stal štát.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, D. a
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: XXXXXXXX s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor podal odvolanie, kde v písomných dôvodoch uvádza nasledovné.

Okresný súd Spišská Nová Ves svoje rozhodnutie o treste odôvodnil v podstate tým, že u obžalovanej

A. B. vzhliadol súd jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa ku skutku priznala a oľutovala ho (§ 36 písm.
1/ Tr. zákona) a zároveň súd vzhliadol mimoriadne okolnosti na zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zákona. Mimoriadne okolnosti vzhliadol súd v osobe obžalovanej, ktorá je slobodnou matkou 4 detí a
okrem odsúdenia, kde sa na ňu hľadí akoby odsúdená nebola a ktorého sa dopustila ako mladistvá,
nepáchala žiadnu protiprávnu činnosť a nemala také správanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že by išlo
o osobu so sklonmi k agresívnemu, násilnému konaniu. Vzhľadom na uvedené, uloženie trestu v zmysle

zákonom ustanovenej sadzby v rozsahu 5 až 12 rokov považoval súd za neprimerane prísne a mal za to,
že na prevýchovu obžalovanej a ochranu spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania uložený
pod dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle obmedzení vyjadrených v § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.
Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s dlhšou skúšobnou dobou považoval
súd za primerané a spravodlivé s tým, že takto uložený trest je spôsobilý prevychovať obžalovanú a

zároveň plnil' aj úlohu generálnej prevencie.

S vyššie uvedenými dôvodmi okresného súdu nesúhlasí.

V zmysle ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V rámci uvedenej zásady ukladania trestov Trestný zákon vyjadruje okrem

individuálnej prevencie aj tzv. generálnu prevenciu, v zmysle ktorej má uložený trest pôsobiť smerom k
ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel
môžu byt' odsúdení na primeraný trest.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom.

Ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona treba mat' preukázané
viaceré, nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré
značne ovplyvnili jeho konanie.

Má za to, že u obžalovanej neboli splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona a v

tejto súvislosti poukázanie súdom na osobu obžalovanej a osobné jej pomery, najmä na skutočnosť, že
obžalovaná je slobodnou matkou 4 detí a okrem odsúdenia, kde sa na ňu hľadí akoby odsúdená nebola
a ktorého sa dopustila ako mladistvá, nepáchala žiadnu protiprávnu činnosť a nemala také správanie,
ktoré by nasvedčovalo tomu, že by išlo o osobu so sklonmi k agresívnemu, násilnému konaniu, nemožno
považovať za splnenie podmienok na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ide o skutočnosti,

ktoré boli obžalovanej známe už v čase spáchania trestného činu, teda nejde o okolnosti, ktoré by nastali
až po skutku a súčasne ide aj o skutočnosti, ktoré sa posudzujú v rámci vyhodnocovania poľahčujúcich
okolností v zmysle ust. § 36 Tr. zákona, resp. priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona.
Súčasne poukazuje na okolnosti prípadu, kedy aj obžalovaná A. B. spolu s ďalšími osobami s drevenými
latami, na ktorých boli klince a palicami opakovane udierala aj do oblasti hlavy poškodeného, ktorý

ležal v čase útoku na zemi a nemal šancu sa brániť voči útoku štyroch osôb so zbraňami v rukách.
Tiež poukazuje i na spôsobený následok, ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, kedy došlo k poraneniu
viacerých životne dôležitých orgánov ľudského tela, a to mozgu, pľúc i obličiek. V neposlednom radeje potrebné poukázať aj na motív konania obžalovaných, a to pomstu za smrť rodinného príslušníka
obžalovaných.

V tomto prípade je zjavné, že súdom uložený trest generálnu prevenciu neplní, pretože uložený trest
musí vo vzťahu k iným jasne signalizovať, že za závažné porušenie spoločenských pravidiel bude
páchateľ postihnutý aj primerane prísnym trestom. V tomto prípade mimoriadne znížený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov,
hoci zákonná sadzba je od 5 rokov do 12 rokov, nevysiela dostatočný signál vo vzťahu k iným, aby sa

vyvarovali tak závažného konania, lebo inak budú potrestaní prísnym, ale zákonným trestom. Má za
to, že obžalovanej bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku

napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora zaslala písomné vyjadrenie obžalovaná A. B. prostredníctvom svojho obhajcu.
Vo svojom vyjadrení uvádza nasledovné.

Obžalovaná je matkou 4 maloletých detí, zároveň starou matkou nedávno narodenej vnučky. Žije v
skromných pomeroch v chatrči spolu s deťmi, vnučkou a jej rodičmi. Otec jej maloletých detí o deti
neprejavuje záujem, deti preto vychováva obžalovaná sama. K výchove pristupuje podľa jej možností
zodpovedne. Otec obžalovanej, E. B., trpí duševnou poruchou (vyplýva to zo súdneho spisu, nakoľko

bol v tejto trestnej veci spoluobvinený). Osobná starostlivosť ale aj vecná starostlivosť – zabezpečovanie
financií pre najbližšiu rodinu je takmer výlučnej na jej osobe.

Obhajoba má za to, že v prípade obžalovanej sa jedná o zodpovednú osobu so životnými návykmi
spoločnosťou akceptovanými. Jedná so o osobu, ktorú nie je potrebné prevychovávať. Uvedené vyplýva

najmä:
- z obsahu správ ústavu na výkon väzby, ktorý konštatuje, že menovaná sa vo väzbe správala slušne,
disciplinovane, režim dodržiavala a úlohy plnila,
- zo správy Obce Nálepkovo, ktorá konštatuje že neeviduje žiadne nevhodné správanie na verejnosti
- a v neposlednom rade aj zo správy probačného a mediačného úradníka, ktorá bola súdu predložená

v súvislosti s rozhodovaním o návrhu obvinenej na ukončenie kontroly technickými prostriedkami;
probačnýamediačnýúradníknezistilporušenieuloženýchzákazovobvinenou,konštatoval,žeobvinená
dodržiava podmienky náhrady väzby, počas trvania probačného dohľadu sa nedopustila priestupku,
nebola právoplatne odsúdená, neboli zistené nové návrhy vyšetrovateľa, rozhodnutia prokurátora ani
vznesené obvinenie. Návrhu na končenie kontroly technickými prostriedkami navrhovala prokurátorka

vyhovieť.

Je možné tiež konštatovať, že obžalovaná v minulosti viedla riadny život, nakoľko trestne stíhaná bola
len raz, ako mladistvá v roku 2006 a hľadí sa na ňu akoby nebola odsúdená.

Obžalovaná opakovane vypovedala že svoj čin ľutuje, osobne sa poškodenému pred prítomnými v
pojednávacej miestnosti ospravedlnila a z jej správania a vystupovania v počas hlavných pojednávaní
bolo zrejmé, že koná úprimne. Konanie ktorého sa dopustila dňa 20.júla 2024 je konaním skratovým,
vybočujúcim z bežného rámca správania sa obžalovanej, vyvolané situáciou na mieste samom, nakoľko
obžalovaná nemá sklony s násilnému konaniu o čom svedčí aj fakt, že od incidentu v júly 2024

do vynesenia rozsudku neboli na políciu doručené žiadne oznámenia poškodeného, o tom, žeby sa
obvinená správala voči jeho osobe alebo osobám jemu blízkym násilne a aj poškodený osobne na
hlavnom pojednávaní ktoré sa konalo dňa 11.3.2025 v záverečnej reči uviedol, žeby chcel trestné
oznámenie stiahnuť; citujem : „Pani sudkyňa, ja by som chcel povedať len toľko, že keby sa dalo, že
nejako stiahnuť tie papiere, nechcem aby boli obžalovaní trestne stíhaní, že keby sa dalo stiahnuť tie

papieretak.Achcelbysomeštepovedaťabysatúeštepodpísalipredsúdom,ževiackráttoužnezrobia,
že nikomu neublížia a viac k tomu nemám čo povedať.“Vo vzťahu k osobe obžalovanej je potrebné zdôrazniť aj to, že obžalovaná dlhodobo vypomáha na fare
v Nálepkovo, kde je vnímaná ako zodpovedná osoba, za správanie ktorej prevzal záruky aj farár farnosti
Nálepkovo N. K. E., O..

Obhajoba má tiež za to, že v prípade obžalovanej nie je vzhľadom na existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností ( § 36 písm. j) a l) Trestného zákona) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, ako aj vzhľadom na
vyššie uvedené špecifické pomery súvisiace s obžalovanou existujúce v čase rozhodovania o treste
ktoré nesúvisia s trestným činom a okolnosti prípadu, potrebné zabezpečovať ochranu spoločnosti pred

obžalovanou tým, že bude umiestnená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Obžalovanú nie je
potrebné ani prevychovávať. Samotné uvedomenie si obžalovanej toho, že v prípade, ak by sa počas
skúšobnej doby dopustila trestnej činnosti, hrozí jej nástup na výkon trestu odňatia slobody, pôsobí
preventívne a motivuje obžalovanú viesť, tak ako doposiaľ, riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby ako aj s poukazom na nízku mieru
akou obžalovaná prispela na spáchaní trestného činu, sa obhajoba stotožňuje s názorom súdu, že v
prípade obžalovanej by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a že sú dané okolnosti pre
mimoriadne zníženie trestu.

Navrhuje preto, aby odvolací súd v zmysle § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol
ako nedôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že rozsudok napadol odvolaním prokurátor len vo vzťahu
k obžalovanej A. B. a to len vo výroku o uloženom treste.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku,
dôvodov odvolania prokurátora ako aj vyjadrenia obhajoby krajský súd konštatuje, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné.

Je nepochybné tak ako to uvádza prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania, že
poškodenémubolajkonanímobžalovanejpresneustálenýmvskutkunapadnutéhorozsudkuspôsobený
následokatoťažkáujmanazdraví,kedydošlokporaneniuviacerýchživotudôležitýchorgánovľudského
tela, a to mozgu, pľúc i obličiek.

Zohľadniac spôsobený následok, spôsob konania obžalovanej, a v neposlednom rade aj motív konania
a to pomstu za smrť rodinného príslušníka obžalovaných je aj krajský súd toho názoru, že trest uložený
súdom I. stupňa obžalovanej A. B. vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 2 rokov je neprimerane mierny.

Na druhej strane sa však aj krajský súd podrobne zaoberal osobou obžalovanej, jej predchádzajúcom
životom, rodinnými pomermi, priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami a v neposlednom rade aj jej
pomermi z hľadiska aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Z odpisu z registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaná bola doposiaľ raz súdne

trestaná a to trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/157/2005 z 21.02.2006,
právoplatným 21.02.2006 a to ako mladistvá za trestné činy podľa § 238 a 247 Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou
dobou na1 rok s tým, že sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená.

Priestupkovo bola doposiaľ postihnutá dva krát a to za priestupky menšej spoločenskej nebezpečnosti
z roku 2016 a z roku 2021.Po preskúmaní priebehu hlavného pojednávania krajský súd zistil, že obžalovaná síce mala snahu
vyhlásiť, že je vinná, avšak neuznávala osobitný motív – pomstu, na základe čoho súd I. stupňa
konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre prijatie vyhlásenia o vine. V každom prípade

však z postoja obžalovanej vyplýva, že ku skutku ako takému sa priznala a tento viackrát oľutovala,
poškodenémusaosobnevpojednávacejmiestnostiospravedlnilaazjejsprávaniaavystupovaniapočas
hlavného pojednávania bolo aj podľa názoru krajského súdu zrejmé, že koná úprimne.

Na základe týchto okolností krajský súd ustálil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaná sa ku

skutku priznala a oľutovala ho ( § 36 písm. l/ Tr. zák. ) a zároveň krajský súd ustálil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. že obžalovaná v minulosti viedla riadny život, nakoľko trestne stíhaná
bola len raz v roku 2006 a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k osobným pomerom obžalovanej mal krajský súd preukázané,
že je matkou štyroch maloletých detí a zároveň starou matkou narodenej vnučky. Žije v skromných

pomeroch spolu s deťmi, vnučkou a jej rodičmi. Deti vychováva sama a k výchove pristupuje podľa jej
možností zodpovedne. Otec obžalovanej trpí duševnou poruchou a preto možno konštatovať, že osobná
starostlivosť a aj vecná starostlivosť je takmer výlučne na jej osobe.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovanej krajský súd prihliadol aj na hodnotiacu správu z ústavu na

výkon väzby, správu z obce Nálepkovo a v neposlednom rade aj na správu probačného a mediačného
úradníka, ktorá bola súdu predložená v súvislosti s rozhodovaním o návrhu obvinenej na ukončenie
kontroly technickými prostriedkami.

Obžalovaná zároveň dlhodobo vypomáha na fare v Nálepkove, kde je vnímaná ako zodpovedná osoba,

za správanie ktorej prevzal záruky aj farár farnosti Nálepkovo.

Komplexným zhodnotením jej osoby sa tak možno stotožniť aj s názorom obhajoby, že konanie, ktorého
sa obžalovaná dopustila v predmetnej trestnej veci dňa 20.07.2024 je skratovým konaním, vybočujúcim
z bežného rámca jej správania sa, vyvolané situáciou na mieste samom. Od času spáchania skutku

v predmetnej trestnej veci doposiaľ neboli zaznamenané žiadne oznámenia o tom, že by sa obžalovaná
správala či už voči osobe poškodeného v predmetnej trestnej veci, alebo voči iným osobám násilným
spôsobom. Ani krajský súd tak osobu obžalovanej nehodnotí ako osobu zo sklonmi k agresívnemu,
násilnému konaniu.

Zohľadniac všetky uvedené skutočnosti a akceptujúc námietky tak prokurátora, ako aj argumentáciu
obhajoby dospel krajský súd k záveru, že uloženie trestu v rámci zákonom ustanovenej sadzby vo
výmere 5 až 12 rokov by bolo neprimerane prísne a rovnako ako okresný súd má za to, že na jej
prevýchovu a ochranu spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania, uložený pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v zmysle obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Oproti názoru okresného súdu však dospel krajský súd k záveru, že na obžalovanú vzhľadom na
argumentáciu prokurátora bude potrebné pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody a to vo výmere 4
rokov, i keď s podmienečným odkladom na prísnejšiu skúšobnú dobu, vrátanie uloženia
probačného dohľadu nad jej správaním sa v skúšobnej dobe, ktorú krajský súd určil v trvaní 3 a pol roka.

Dĺžka skúšobnej doby spolu s hrozbou trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov za súčasného uloženia
probačnéhodohľadu,počasktoréhobudeobžalovanápoddohľadompríslušnéhoúradníkapodľanázoru
krajského súdu postačí vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa jej osoby a osobných
pomerovnaochranuspoločnostiajejprevýchovu.Preumocnenieúčinkupodmienečneuloženéhotrestu
s probačným dohľadom uložil krajský súd obžalovanej aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, čo je vo svojej
podstate vzhľadom na jej osobné pomery nevyhnutné pre zabezpečenie rodiny.

Takto uložený trest spolu s citovanou povinnosťou spĺňa vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, námietky prokurátora a aj argumentáciu obhajoby všetky kritéria z hľadiska tak generálnej

ako aj individuálnej prevencie.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.