Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208111
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125208111.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. X, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so
sídlom Kočovce, Beckovská Vieska 623, IČO: 37 508 857, proti žalovanému F. G. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H., I. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom

Trenčín, Nám. sv. Anny 25, IČO: 34 054 081, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júla 2025, č. k. 20C/40/2025-7, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmdočasne
po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti výroku I. tohto uznesenia zakázal žalovanému vstupovať do bytu
č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. X na X. poschodí, bytového domu súp. č. XXXX postavenom na
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového
domu súp. č. XXXX. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne po dobu 6 mesiacov

od vykonateľnosti výroku II. tohto uznesenia zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom
konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré
bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch
a s výnimkou realizácie styku žalovaného s maloletým G. C., nar. XX.XX.XXXX na základe dohody
rodičov maloletého alebo súdneho rozhodnutia. Výrokom III. poučil žalovaného, že môže na súd podať

proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia
nariadeného vo výrokoch I. a II. tohto uznesenia. Výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak,
že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením 1/ podľa § 325

ods. 2 písm. e) CSP dočasne žalovanému zakázal vstupovať do bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode
č. 7 na 4. poschodí, bytového domu súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
úz. H., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX, 2/ podľa § 325
ods. 2 písm. h) CSP dočasne žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov. V návrhu uviedla, že so žalovaným, ktorý je jej manželom žije v spoločnej domácnosti, v ich byte

v Trenčíne, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve, každý z nich v podiele vo výške 1/2. V spoločnej
domácnosti s nimi žijú dcéra a syn z prvého manželstva žalobkyne, syn z prvého manželstva (striedavástarostlivosť - každý druhý týždeň) žalovaného a spoločný syn mal. G.. Žalovaný sa k žalobkyni správa
agresívne, ponižujúco, vulgárne jej nadáva, a to aj pred deťmi. Správanie žalovaného voči žalobkyni sa
rapídne zhoršilo za posledný polrok. Žalovaný máva výbuchy hnevu, je veľmi prchký, ľahko sa rozčúli aj

kvôli maličkosti. Žalovaný okrem iného navštevuje psychologické poradenstvo, kde mu predpísali lieky
proti depresii, ale žalobkyňa je presvedčená o tom, že tieto riadne neužíval, navyše požíva alkohol, čo by
vtomtoprípadenemal.Kposlednémuincidentudošlodňa30.06.2025,kedyžalovanýžalobkynivulgárne
nadával,vovýťahubytovéhodomuponejvrieskal,búchalpäsťoudostienvýťahuanáslednejuchytilpod
krk a kričal po nej, aby prestala, pričom žalobkyňa vôbec nič nerobila, bola úplne paralyzovaná, pretože

do tejto doby si myslela, že by ju žalovaný nebol schopný fyzicky napadnúť. Po vystúpení z výťahu po nej
opäť kričal, znovu ju chytil jednou rukou pod krk a poslal ju "do piče." Následne žalobkyňu prišla brániť
jej dospelá dcéra. Hliadka polície dňa 01.07.2025 o 10:30 hod. žalovaného vykázala zo spoločného
obydlia, bytu č. 9 na 4. poschodí na adrese H., I. XXXX/X a ostatných priestorov vchodu do bytového
domu na uvedenej adrese, a to podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov na dobu 14 dní. Žalobkyňa bola poučená o tom, že do 14 dní od vykázania

má právo podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 Civilného sporového poriadku.
Situácia v domácnosti so žalovaným je v poslednom období už skutočne neznesiteľná. Správanie
žalovaného sa vystupňovalo do takej miery, že ďalšie spolužitie v spoločnej domácnosti žalobkyňu môže
ohroziť na živote a zdraví. Žalobkyňa sa vážne obáva o svoj život a zdravie. Vzhľadom na popísané
správanie žalovaného, jeho súčasný psychický stav, je len otázkou času, kedy žalovaný skutočne reálne

ublíži. Žalobkyňa má za to, že je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi a neznesiteľnú situáciu v
ich rodine zapríčinenú nekontrolovateľným a nepredvídateľným správaním žalovaného riešiť urýchlene
cestou neodkladného opatrenia tak, aby sa žalovanému aspoň dočasne zamedzilo vstupovať do bytu, v
ktorom spolu žili a kde žalobkyňa stále býva, a aby sa zamedzilo žalovanému približovať sa ku žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a tak aby sa mu zabránilo dopúšťať sa ďalšieho fyzického násilia.

3. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., potvrdením
Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.07.2025, potvrdením
Obvodného oddelenia PZ Trenčín zo dňa 01.07.2025. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa

navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života, zdravia, pričom táto bude dosiahnutá
tým, že súd zakáže jej manželovi vstupovať do bytu, v ktorom spolu bývajú, a ktorý je v ich podielovom
spoluvlastníctve, vstupovať do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Takisto
navrhuje uložiť mu zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov za účelom
ochrany telesnej, duševnej integrity žalobkyne. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a

jej manželom. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených
hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože
sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti, v byte, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve s rovnakým
podielom, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX k. ú. H.. Zo spoluvlastníckeho práva k bytu žalovanému
vyplýva oprávnenie užívať spoločný byt. Tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná osoba je
dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické
násilie. Súd mal dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni osvedčené zo samotných
skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu o vulgárnych nadávkach žalovaného na adresu žalobkyne
aj pred ich deťmi a o fyzickom útoku žalovaného, keď jej vulgárne nadával a opakovane chytil pod

krkom v spoločných priestoroch bytového domu. Tieto tvrdenia žalobkyne boli potvrdené predloženými
listinami. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.07.2025, z potvrdenia o podaní
oznámenia o priestupku zo dňa 01.07.2025, vystavených Obvodného oddelenia PZ Trenčín vyplynulo,
že žalobkyňa sa dňa 01.07.2025 dostavila na Obvodné oddelenie PZ Trenčín, kde na žalovaného
podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.

d), e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že dňa 30.06.2025 vo
večerných hodinách slovne napádal žalobkyňu a taktiež ju niekoľkokrát chytil pod krk, pri ich rozhovore.
Z uvedených listín bolo tiež zistené, že z tohto dôvodu bol žalovaný policajtom dňa 01.07.2025 o
10.30 hod na 14 dní vykázaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zo
spoločného obydlia v byte číslo 9 na 4. poschodí na adrese H., I. XXXX/X a z ostatných priestorov

vchodu do bytového domu. Tieto listiny osvedčujú pravdivosť tvrdení žalobkyne a viedli súd k záveru
o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu do bytu, v
ktorom strany spolu bývali, keďže vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia políciou trvá len po
stanovený čas 14 dní. Žalobkyňa vníma ďalšie spolužitie v byte so žalovaným ako neznesiteľné.Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu fyzickému útoku
na žalobkyňu zo strany žalovaného, ktorý je možné očakávať vzhľadom na navrhovateľkou opísané
doterajšie agresívne správanie sa žalovaného, ktorý podľa tvrdení žalobkyne neužíva predpísané

antidepresíva, ale požíva alkoholické nápoje a za posledný polrok sa zhoršilo jeho správanie, je
nepredvídateľné, nekontrolovateľné sprevádzané jeho výbuchmi hnevu voči žalobkyni. Neodkladné
opatrenie nariadil súd aj ohľadom spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, keďže tieto
sú určené na užívanie k bytu, v ktorom býva žalobkyňa, a tým bude docielená efektívna ochrana práv
a oprávnených záujmov žalobkyne. V otázke potreby predbežnej úpravy pomerov súd vychádzal z

právneho názoru, podľa ktorého právo na ochranu života a zdravia žalobkyne je silnejšie ako právo
na obydlie osoby, ktorá je podozrivá z násilia, a do ktorej práva na obydlie je potrebné nariadeným
neodkladným opatrením zasiahnuť. V prípade fyzického alebo psychického násilia ide totiž vždy o
stav, kedy okamžité neusporiadanie právnych či faktických pomerov strán spočívajúce v ochrane obete
fyzického alebo psychického násilia pred protiprávnym konaním žalovaného, by viedlo k vzniku v
budúcnosti nenapraviteľných alebo len ťažko napraviteľných následkov. Súd potom výrokom I. vyhovel

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Dôvodný bol návrh žalobkyne aj v časti o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni.
Z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a

prejavov osobnej povahy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je
treba osvedčiť, že v dôsledku konania žalovaného môže byť telesná integrita alebo duševná integrita
žalobkyne ohrozená. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej integrity u človeka vyplýva z
pôsobenia násilia. Za násilie sa považuje každá forma ubližovania, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického i sexuálneho nátlaku. Rovnaké následky ako fyzické násilie má aj zastrašovanie, slovné

vyhrážky a iná forma psychického násilia. Hoci psychické násilie v podobe vyhrážok ublíženia na zdraví,
prípadne zabitím nezanecháva viditeľné poranenia, môže závažnou formou zasiahnuť do osobnej
integrity ohrozeného človeka. Zákonné ustanovenie vyžaduje teda na uloženie zákazu priblíženia
neodkladným opatrením iba "možnosť ohrozenia integrity". V danom prípade boli osvedčené skutočnosti
agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany žalovaného voči žalobkyni (fyzický útok vo výťahu,

ktorý nahlásila žalobkyňa na polícii a je priestupkovo riešený, viac mesiacov trvajúce agresívne sa
správanie žalovaného voči žalobkyni). Je potom dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, obava,
že žalovaný, ktorý neužíva psychológom predpísané lieky, v dôsledku čoho sa správa nepredvídateľne,
ublíži na zdraví žalobkyni, a teda je na mieste predbežným opatrením uložiť žalovanému zákaz priblížiť
sa k žalobkyni s cieľom predísť ohrozeniu fyzickej alebo duševnej integrity žalobkyne v dôsledku konania

žalovaného. Uvedené platí o to viac, keďže v danom prípade mal súd za osvedčený dôvod na uloženie
žalovanému zákazu vstupu do spoločného obydlia z dôvodu reálneho ohrozenia integrity oprávnenej
osoby. Pri určení vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia, súd prihliadal na to, aby zásah
do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie
účelu zamýšľaného žalobkyňou, teda zohľadnil aj zásadu proporcionality nariadeného neodkladného

opatrenia. Žalobkyňa nijako neodôvodnila, prečo navrhuje vzdialenosť 50 metrov. Súd mal súd za to,
že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov. Túto vzdialenosť súd
považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie, či iných, aj verbálnych
útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu.
Nariadeným neodkladným opatrením tak nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným

opatrením nad nevyhnutnú mieru. Súd vo výroku II. vymedzil aj výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia
nevzťahuje, a to na situácie, kedy je potrebná účasť oboch strán sporu na procesných úkonoch súdu,
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, keď v rámci týchto konaní je
ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, členov Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru. Strany majú z ich manželského pomeru maloletého syna G. C., nar.

XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorému patria žalovanému v zmysle § 28 Zákona o rodine rodičovské práva,
vrátane práva styku s ním. Úlohou rodičov je prioritne sa dohodnúť na úprave rodičovských práv, vrátane
práva stretávania sa s maloletým synom, resp. obrátiť sa na súd, ak nebude dohoda rodičov možná.
Preto súd stanovil výnimku zo zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni aj na situáciu, keď žalovaný
bude na základe dohody sporových strán alebo rozhodnutia súdu realizovať svoje rodičovské právo

stretávať sa s maloletým synom, pri ktorom bude dieťa odovzdané žalobkyňou žalovanému.

5.Žalobkyňanavrhovaladočasnéuloženiezákazuvstupudobytuazákazupriblíženia.Jevmožnostiach
súdu, aby podľa § 330 ods. 1 CSP určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Súdprihliadal na špecifické okolnosti daného prípadu, keď strany sú manželmi, majú spoločné maloleté
dieťa, správanie žalovaného sa zhoršilo za posledný polrok, žalobkyňa netvrdila, že podala alebo že
sa chystá podať návrh na rozvod ich manželstva a súd zohľadnil aj to, že z tvrdení žalobkyne vyplýva,

že šlo o prvý prípad fyzického útoku žalovaného na žalobkyňu. Preto súd podľa § 330 ods. 1 CSP
trvanie zákazu vstupovať do spoločného bytu obmedzil na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto
uznesenia o neodkladnom opatrení zákazu vstupu do bytu a určil, že aj neodkladné opatrenie o zákaze
priblíženia bude trvať 6 mesiacov od jeho vykonateľnosti. Súd mal za to, že stanovená lehota by
mala byť dostatočná na to, aby žalovaný zmenil svoje správanie voči žalobkyni, svoj doterajší prístup,

aby užíval predpísané lieky na depresiu, vyhýbal sa nadmernému užívaniu alkoholu s tým cieľom,
aby sa strany pokúsili o pokračovanie v ich vzťahu, keďže žalobkyňa netvrdila, že by považovala
ich manželstvo za trvalo hlboko rozvrátené. Žalovaný môže telefonicky, resp. elektronicky žalobkyňu
kontaktovať primeraným spôsobom (nie nadmerne a ani obťažujúco) za účelom pokusu o navrátenie
dôvery v ich vzťahu. Ak po uplynutí doby trvania neodkladného opatrenia bude žalovaný naďalej
svojím násilným správaním ohrozovať duševnú alebo telesnú integritu žalobkyne, žalobkyňa si bude

môcť podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj návrh na rozvod ich
manželstva,resp.ajžalobuozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakbytuvzmysle§142
Občianskeho zákonníka, ktorou bude definitívne vyriešené spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti
ako aj oprávnenie žalovaného užívať byt. Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý
bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť neodkladné opatrenie súdom zrušené postupom podľa

§ 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaný nielen žalovaný,
ale aj žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia. Súd podľa § 337 ods. 1 CSP výrokom III.
poučil osobu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosti, že môže podať žalobu vo veci samej o
náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.

6. Žalobkyňa bola plne úspešná v konaní, a preto žalobkyni patrí za použitia zásady úspechu podľa §
255 ods. 1 CSP náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Preto súd výrokom IV. podľa
§ 262 ods. 1 CSP priznal žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením v

zmysle § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne
a žalovanému prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

Žalovaný považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v
celom rozsahu za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na celkom
nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania (v rozsahu potrebnom na
posúdenie dôvodnosti navrhovanej dočasnej úpravy) a tiež na celkom nesprávnom právnom posúdení
veci z hľadiska splnenia zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, čím sú dané

dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zároveň považuje napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie aj za nezákonné z dôvodu, že toto celkom neprimeraným spôsobom zasahuje
do základných práv žalovaného zaručených aj v Ústave Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie síce
správne konštatoval všeobecné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými je to, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy a

že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je vždy existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu, avšak na druhej strane sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci týmito predpokladmi dostatočne nezaoberal a
ich splnenie celkom nesprávne vyhodnotil. Pokiaľ ide o predpoklad osvedčenia danosti práva, tak
ide o osvedčenie takého práva, ktorého ochrany by sa žalobkyňa mohla domáhať vo veci samej

a na dosiahnutie účinnej ochrany, ktorého by bolo potrebné nariadenie neodkladného opatrenia. Táto
skutočnosť zodpovedá požiadavke, v zmysle ktorej nariadené neodkladné opatrenie vždy smeruje k
posilneniu ochrany nároku vyplývajúceho z hmotného práva, ktorý je uplatniteľný na súde v konaní
vo veci samej. Na strane žalobkyne však takýto nárok nemôže byť vôbec daný. Už z listinného
dôkazu pripojeného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - výpisu z listu vlastníctva č. XXXX

pre kat. úz. H. vyplýva, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1
a žalovaného v podiele 1, a teda nie je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pokiaľ sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zákazu vstupu
žalovaného do predmetného bytu, vrátane spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu,v ktorom sa tento byt nachádza, z dôvodu, že žalovaný sa má dopúšťať voči nej v tomto byte
fyzického a psychického násilia, tak je zrejmé, že sa domáha dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k
nároku na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k tomuto bytu, prípadne na vylúčenie žalovaného

z užívacieho práva k tomuto bytu. Možnosť uplatnenia takéhoto nároku vo veci samej z hľadiska
hmotnoprávnej úpravy vyplýva len z ustanovenia § 146 ods. 2 Obč. zák.. Z ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov jednoznačne vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie nie je možné aplikovať na
prípady fyzického alebo psychického násilia podielového spoluvlastníka, ktorého sa dopúšťa voči inému
podielovému spoluvlastníkovi bývajúcemu s ním v spoločnom dome alebo byte (rozsudok NS SR č.

lCdo/31/2023 zo dňa 29.11.2023, R 3/2024, rozsudok NS SR č. 3Cdo/139/2018 zo dňa 13.02.2019,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. 6Co/82/2022 zo dňa 28.09.2023). Z úhrnu týchto právnych záverov je potom celkom
zrejmé, že žalobkyňa vôbec neosvedčila danosť práva, ktoré by mohla uplatňovať proti žalovanému
vo veci samej, a teda, že už tento prvý základný predpoklad nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia v zmysle výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie nemohol byť vôbec splnený. Súd prvej

inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku I. uznesenia v zmysle procesného ustanovenia §
325 ods. 2 písm. e) CSP, kde podľa výkladu k tomuto ustanoveniu pre nariadenie neodkladného
opatrenia zakazujúceho dočasne vstup do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku
ktorej malo dôjsť k násiliu, nie je rozhodujúce, či v prospech povinnej osoby, ktorej sa má takýto
zákaz uložiť, svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo k dotknutému domu alebo bytu a účelom

takéhoto neodkladného opatrenia je najmä verejný záujem na ochrane osoby postihnutej násilím. K
tejto veci je však potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vychádzal v otázke posúdenia splnenia
podmienok vyplývajúcich z takéhoto procesného predpisu výlučne len z tvrdení žalobkyne v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, ktoré však vôbec pri ich
správnom vyhodnotení neosvedčili existenciu takého stavu, ktorý by nariadenie neodkladného opatrenia

opodstatňoval. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila len potvrdenie a úradný záznam
o vykázaní. Z uvedeného sú podľa žalovaného podstatné dve skutočnosti, a to jednak to, že žalobkyňa
okrem jediného incidentu, pri ktorom sa mal podľa jej tvrdení žalovaný voči nej dopustiť verbálneho a
fyzického násilia, neoznačila žiaden iný incident či konanie žalovaného, ktoré by predstavovalo fyzické
alebo psychické násilie páchané na žalobkyni a jednak to, že žalobkyňa svoje tvrdenia prakticky ničím

nepreukázala. Z takýchto tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec
nevyplynula potreba dočasnej úpravy neodkladným opatrením, pretože z tvrdení žalobkyne vyplynul
len jeden incident, pri ktorom malo dôjsť k drobnému verbálnemu a fyzickému útoku na žalobkyňu
bez preukázania akýchkoľvek následkov takéhoto útoku. Žalobkyňa síce uviedla, že dňa 30.06.2025
malo dôjsť „k poslednému incidentu“, avšak žiaden iný incident v celom návrhu neuviedla. Už z toho

je zrejmé, že takáto skutočnosť takéhoto jednorazového drobného incidentu (manželskej nezhody),
teraz bez ohľadu na to, akým spôsobom a za akých okolností malo k tomuto skutočne dôjsť, nemôže
predstavovať naplnenie podmienok páchania fyzického alebo psychického násilia, čo by predpokladalo
buď páchanie takéhoto násilia menšej intenzity opakovane po dlhšiu dobu, alebo spáchanie takéhoto
násilia hoci aj jednorazovo, avšak väčšej (značnej) intenzity. V tomto smere je potrebné poukázať aj na

to, že o nižšej závažnosti incidentu popisovaného žalobkyňou, ku ktorému malo dôjsť dňa 30.06.2025,
svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa neprivolala hliadku polície bezprostredne po incidente, ale až v
nasledujúci deň a že k vykázaniu žalovaného hliadkou polície na základe takýchto tvrdení žalobkyne
došlo až dňa 01.07.2025 o 10.30 hod. Zároveň dôkazom nižšej závažnosti daného incidentu je aj
následná komunikácia žalobkyne so žalovaným po vykázaní žalovaného z bytu, kde žalobkyňa na návrh

žalovaného na vycestovanie na plánovanú spoločnú dovolenku reagovala v zmysle „Áno... tak môžeme
ísť spolu“, „Môžeme ísť na dovolenku spolu. Kvôli malému.. Tak si to chcel“. Žalovaný k incidentu
zo dňa 30.06.2025 uvádza, že tento sa v skutočnosti začal komunikáciou medzi ním a žalobkyňou
týkajúcou sa 16 ročného syna žalobkyne z jej prvého manželstva, o ktorého sa tiež žalovaný staral a
žalobkyňa mu vytýkala, že ho neosprchoval a v rámci stupňovania výčitiek zo strany žalobkyne voči

žalovanému navrhol žalovaný, aby si vec vyriešili vonku, pretože deti to zle znášajú. Na základe toho
potom vyšli von, kde žalobkyňa opakovane obviňovala žalovaného z klamstiev, a keď to už žalovaný
nevydržal, zvýšil hlas na žalobkyňu, následne sa do toho pridala aj plnoletá dcéra žalobkyne z jej
prvého manželstva a žalovaný za takejto vypätej situácie ukončil debatu už vyššie uvedeným výrokom
s použitím oplzlého slova. K žiadnemu fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou však pri tomto

incidente vôbec nedošlo. Napriek uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie (teraz bez ohľadu na to,
že vyjadrenie žalovaného k priebehu incidentu zo dňa 30.06.2025 nemohol v čase rozhodovania poznať)
založil záver o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu podozrenia z násilia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP len na takýchto tvrdeniach žalobkyne, ktoré navyše žalobkyňažiadnym spôsobom aspoň v rovine ich osvedčenia, nepreukázala, pričom za ich preukázanie nemožno
považovať vykázanie žalovaného z bytu, ku ktorému tiež došlo len na základe tvrdení žalobkyne v
nasledujúci deň po incidente. V tomto smere je potrebné poukázať aj na konštatovanie súdu prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého súd vychádzal z právneho názoru,
podľa ktorého právo na ochranu života a zdravia žalobkyne je silnejšie ako právo na obydlie osoby,
ktorá je podozrivá z násilia a do ktorej práva na obydlie je potrebné nariadeným neodkladným opatrením
zasiahnuť. Podľa žalovaného je toto konštatovanie vo vzťahu k tejto konkrétnej veci neúplné a súd
prvej inštancie sa vôbec dostatočne a správne nezaoberal proporcionalitou medzi ochranou poskytnutou

nariadeným neodkladným opatrením žalobkyni a zásahom do práv žalovaného, ku ktorému takýmto
neodkladným opatrením dochádza. V zásade ide o kolíziu základných práv garantovaných aj Ústavou
Slovenskej republiky, a to na strane žalobkyne práva na život a zdravie a telesnú integritu (ČI. 15 a
ČI. 19) a na strane žalovaného práva vlastniť majetok a práva na nedotknuteľnosť obydlia (ČI. 20
a ČI. 21). Je nepochybné, že nariadeným neodkladným opatrením najmenej na dobu 6 mesiacov
od vydania napadnutého uznesenia dochádza k celkom závažnému zásahu do uvedených základných

práv žalovaného, keď tento by mal byť po takto dlhú dobu úplne vylúčený z výkonu všetkých oprávnení
vyplývajúcich z jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu a zároveň z možnosti nerušene užívať
svoje obydlie. K takémuto závažnému zásahu do uvedených základných práv žalobcu pritom dochádza
len na základe všeobecných a nepreukázaných tvrdení žalobkyne o zhoršení vzťahov medzi ňou a
žalovaným ako manželmi za posledný polrok bez konkretizácie akéhokoľvek správania žalovaného v

tomto období, ktoré by mohlo niesť známky fyzického alebo psychického násilia páchaného na žalobkyni
a len na základe jednostranného tvrdenia žalobkyne o jednom konkrétnom incidente predstavujúcom
tak exces, pri ktorom nedošlo k žiadnym následkom na živote či zdraví žalobkyne (žalobkyňa žiadne
následky v návrhu netvrdí). Už porovnaním týchto skutočností je zrejmé, že nariadeným neodkladným
opatrením na strane žalovaného dochádza k mimoriadne závažnému zásahu do jeho základných

práv a deje sa tak na úkor poskytnutia ochrany základným právam žalobkyne, k porušeniu ktorých
zatiaľ vôbec žiadnym vážnejším spôsobom nedošlo. Súd prvej inštancie sa pri vyhodnotení splnenia
podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska primeranosti zásahu do
práv žalovaného na dosiahnutie požadovanej ochrany práv žalobkyne nezaoberal a viac menej bez
akéhokoľvek bližšieho vyhodnotenia si osvojil len všeobecné a výsostne subjektívne tvrdenia žalobkyne,

že sa vážne obáva o svoj život a zdravie a že je presvedčená o tom, že pri súčasnom psychickom
stave žalovaného je len otázkou času, kedy jej skutočne reálne ublíži a že má neuveriteľne veľký
strach o svoj život a zdravie. Žalobkyňa pritom ničím nepreukázala a ani neosvedčila akýkoľvek deficit v
psychickom stave žalovaného a aj jej tvrdenia o neužívaní liekov predpísaných psychológom a požívaní
alkoholu nie sú vôbec pravdivé. Žalovaný žiadne lieky tvrdené žalobkyňou neužíva a akékoľvek lieky,

ktorédoposiaľužíval,súviselilensjehoaktuálnymzdravotnýmstavom,akojetomuuvšetkýchostatných
ľudí, a to, že žalovaný v priebehu týždňa skonzumuje najviac 2-3 pivá v súvislosti s vychádzkou so
psom, určite nemožno považovať za neprimeranú konzumáciu alkoholu. Ide len o účelové a celkom
nepravdivé tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli ničím preukázané a na ktorých nie je možné tiež dôvodnosť
jej subjektívnych obáv zo správania žalovaného založiť a mať nimi za osvedčenú potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia. Všetky tieto výhrady k zjavnej nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) CSP, keď okrem uvedeného jednorazového konfliktu, ku ktorému došlo
dňa 30.06.2025, avšak za iných okolností a iným spôsobom, ako ho opísala žalobkyňa, nebolo tvrdené,
preukázané, a teda ani osvedčené žiadne iné konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná alebo

duševná integrita žalobkyne ohrozená. Naopak, ohrozenie duševnej integrity je skôr dané na strane
žalovaného, a to konaním žalobkyne, ktorá využila drobnú nezhodu v manželskej komunikácii, ku ktorej
došlo dňa 30.06.2025, na to, že žalovaný aktuálne nemôže užívať svoj byt a nemá možnosť stretávať
sa so svojím maloletým synom pochádzajúcim z manželstva so žalobkyňou, ktorá mu v tomto stretávaní
bráni napriek tomu, že medzi žalovaným a týmto maloletým synom je veľmi silný citový vzťah, keď to

bol práve žalovaný, ktorý dlhodobo zabezpečoval rozhodujúcu časť trávenia času s maloletým, a preto
takýmto stavom vyvolaným účelovým konaním žalobkyne dochádza k značnému zásahu do duševnej
integrity žalovaného a týmto v konečnom dôsledku trpí nielen žalovaný, ale aj maloleté dieťa, ktoré
sa nemôže so svojím otcom vôbec vidieť, hoci predtým bolo s ním v pravidelnom dennom kontakte a
trávilo s ním veľa času. Napokon takýmto rozhodnutím dochádza aj k zásahu do života syna žalovaného

z jeho prvého manželstva J. C., ktorý je zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
kde ide o chlapca vo veku 13 rokov, ktorý bol dlhodobo zvyknutý na starostlivosť zo strany otca (v
týždňových intervaloch) tráviť v predmetnom byte aj za prítomnosti svojich nevlastných súrodencov, čo
teraz nebude možné vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie zo strany žalovaného zabezpečiť.Zo súhrnu všetkých vyššie uvedených dôvodov je podľa žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie celkom nesprávne, keď k nariadeniu neodkladného opatrenia týmto uznesením došlo bez
splnenia základných predpokladov na nariadenie každého neodkladného opatrenia, ako aj bez splnenia

osobitných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a g)
CSP.Zároveňtýmtoneodkladnýmopatrenímdošlokcelkomneprimeranémuzásahudozákladnýchpráv
žalovanéhonaúkorposkytnutiacelkomneprimeranejochranyprávžalobkyne,ktorýchporušenie,aleani
ohrozenie spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného
žalobkyňou vôbec nebolo preukázané a k tomuto vôbec nedošlo.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že faktom je, že dňa 30.06.2025 vo večerných
hodinách došlo k slovnému a fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany žalobcu. Svedkami slovného
napadnutia boli deti, ktoré boli prítomné v byte a ďalej počuli i zvonka, ako žalovaný kričí na ich matku
– žalobkyňu; priamymi svedkami boli tiež susedia nachádzajúci sa vonku, susedia, nachádzajúci sa
v bytoch, ktorí to celé počuli a tiež plnoletá dcéra J., ktorá prišla von chrániť matku (žalobkyňu). K

fyzickému útoku došlo 1x vo výťahu a 2x vonku. Útok žalovaného na žalobkyňu vo výťahu nemožno
dokázať, nakoľko tam nie sú kamery, ale vonku - možno to niekto videl - nevie, polícia zatiaľ nikoho
nevypočúvala v danej veci. Okolo pol noci toho istého dňa, keď všetci spali, žalovaný si vzal lieky -
antidepresíva a zaspal, žalobkyňa išla rozrušená von, volala svojej dobrej kamarátke a porozprávala
jej o tom, čo sa stalo a následne volala na mestskú políciu, aby vedela, ako má ďalej postupovať, ak

by sa útoky opätovne opakovali - hovor bol nahrávaný. Z mestskej polície žalobkyni odporučili, aby
prišla ráno na výpoveď, čo aj urobila. Tam polícia uznala, že žalovaný má byť vykázaný z bytu, k
čomu následne aj došlo. Súčasne uvádza, že spoločný syn žalobkyne a žalovaného G. trpí poruchou
autistického spektra (Asperger) a je nevyhnutné, aby mal. žil v pokoji a nebol vystavovaný stresovým
situáciám a už vôbec nie násiliu. Podanie matky teda bolo logickým vyústením správania žalovaného.

K sms správam, ktoré žalovaný priložil ako prílohu k odvolaniu uvádza, že tieto vznikli následne po
incidente a účastníci si v nich píšu o dovolenke, o ktorej sa rozprávali ešte pred incidentom. Žalobkyňa
žalovaného niekoľkokrát prosila, aby ju začali riešiť, on sa vyhováral ..potom .. je čas... a pod. V tej dobe
bola veľmi rozrušená, šokovaná z toho, čo všetko sa stalo, neuvedomovala si ešte celkom “realitu“ a
postupne veci spracovávala. Všetko jej dochádzalo postupne, postupne si uvedomila, čo sa vlastne stalo

a čo žalovaný urobil. Navyše žalovaný vôbec neľutoval to, čo žalobkyni urobil, povedal len: ..je mi to ľúto
kvôli deťom, ale nie kvôli tebe, čím de facto priznal predmetný skutok. Povedal to žalobkyni do telefónu.
Po incidente so žalobkyňou ešte komunikoval telefonicky, potom už len písomne. No z rozhovorov bolo
zjavné, že svoj čin neľutuje. Po tom, ako čas plynul, sa u žalobkyni prejavili následky útoku – nespavosť,
úzkosť z toho, čo bude, keď sa vráti po 14 dňoch. Obava-strach, čo jej môže manžel urobiť. Nakoľko už

niekoľkomesiacovrozprávalorozchode,bolvočižalobkynichladný,nezajímalaho,jejsnahuozáchranu
manželstva ignoroval. Dokázal ju fyzicky napadnúť a slovne hrubo a vulgárne jej dal najavo, že má z jeho
života vypadnúť. Navyše dokázal slovne napadnúť aj dcéru žalobkyne, a keby ju žalobkyňa nebránila,
možno by fyzicky napadol aj ju. Dospela žalobkyňa k rozhodnutiu, že požiada o predĺženie zákazu,
čo jej umožňoval právny poriadok SR, a to formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Vzhľadom k tomu, že súd vydal predmetné uznesenie, predpokladá, že mal za preukázané, že život
a zdravie žalobkyne bolo a je stále ohrozené. Vyšetrovanie predmetného incidentu nie je stále ukončené.
Žalobkyňa, dcéra, aj ostatné deti tak po vydaní NO mohli byť v kľude, že sa po 14 dňoch žalovaný
nevráti a nikomu nebude môcť ublížiť. Všetci boli z toho rozrušení a žalobkyňa sa obávala o seba
a dcéru, nakoľko žalovaný hneď na druhý deň po útoku povedal spoločnému maloletému synovi, že

neľúbi maminku ani J.. V tomto duchu by určite fungoval i po svojom návrate domov. Byt, v ktorom
účastníci žili, je v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania - každý v 1. Tvorili tak ako
manželia spoločnú domácnosť. V byte bývali aj s ďalšími dvomi deťmi z prvého manželstva žalobkyne,
so synom žalovaného, ktorého má žalovaný v SOS a so spoločným maloletým synom G.. Má za to, že
súd riadne vyhodnotil dôvodnosť podaného návrhu žalobkyne, s vecou sa riadne vysporiadal a rozhodol

zákonne a správne, ak poukázal na to, že právo na ochranu života a zdravia žalobkyne je silnejšie ako
právo na obydlie osoby, ktorá je podozrivá z násilia a do ktorej práva na obydlie je potrebné neodkladným
opatrením zasiahnuť. Akým iným spôsobom sa dá dosiahnuť ochrana života a zdravia žalobkyne? Je
pravdou, že maloletý syn žalovaného J. musí bývať s otcom v prenajatom byte. No na to mal žalovaný
myslieť skôr, ako žalobkyňu napadol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný už asi od jari rozprával o rozvode so

žalobkyňou, jeho správanie bolo neúnosné a vyústilo až do fyzického útoku voči žalobkyni, sa žalobkyňa
rozhodla, že sa aj s deťmi odsťahuje do Žiliny, odkiaľ pochádza, a kde má celú svoju rodinu, ktorá je jej
ochotná v prípade potreby pomôcť. Dňa 13.08.2025 uzavrela nájomnú zmluvu na prenájom bytu v Žiline
a v súčasnej dobe je už aj s deťmi presťahovaná v Žiline. V Žiline má v súčasnej dobe už aj trvalý pobyt.Nakoľko žalobkyňa aj s deťmi už býva v Žiline a predmetný byt v Trenčíne je prázdny, navrhovala, aby
súd umožnil žalovanému vrátiť sa do spoločného bytu, avšak trvá na tom, aby zákaz priblíženia sa k
žalobkyni na vzdialenosť nie menej ako 10 m zostal zachovaný. Žalobkyňa sa v prítomnosti žalovaného

necíti dobre, bojí sa ho, čo sa prejavuje úzkosťou a strachom, obáva sa opäť slovného, či fyzického
útoku, žalobkyňa už žalovanému neverí, sama nevie čoho je schopný. Vzhľadom k uvedenému teda
žiadala, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, napriek tomu, že súhlasí
s tým, aby bol zákaz vstupu do obydlia zrušený, ale to len z dôvodu odsťahovania sa matky s deťmi zo
spoločnejdomácnosti.Súčasnežiadala,abybolzachovanýzákazpriblíženiasažalovanéhokžalobkyni.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo

duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo

po skončení konania. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
existuje právny vzťah medzi stranami, a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, resp. je osvedčená
obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do
práv nad nevyhnutnú mieru. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné

opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou
je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré
bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné,
vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa
pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je

dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci
dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný. Žalobkyňa v návrhu opísala rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy

hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP tak, ako už správne konštatoval i súd prvej inštancie, je to, že
povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť
ani psychické násilie. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni
správne osvedčené zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu o vulgárnych nadávkach

žalovaného na adresu žalobkyne aj pred ich deťmi a o fyzickom útoku žalovaného, keď jej vulgárne
nadával a opakovane chytil pod krkom v spoločných priestoroch bytového domu, pričom tieto tvrdenia
žalobkyne boli potvrdené predloženými listinami. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
01.07.2025, z potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 01.07.2025, vystavených Obvodným
oddelením PZ Trenčín vyplynulo, že žalobkyňa sa dňa 01.07.2025 dostavila na Obvodné oddelenie PZ
Trenčín, kde na žalovaného podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil žalovaný tým,
že dňa 30.06.2025 vo večerných hodinách slovne napádal žalobkyňu a taktiež ju niekoľkokrát chytil
pod krk, pri ich rozhovore. Z tohto dôvodu bol žalovaný policajtom dňa 01.07.2025 o 10.30 hod na 14
dní vykázaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zo spoločného obydlia
v byte číslo X na X. poschodí na adrese H., I. XXXX/X a z ostatných priestorov vchodu do bytového

domu. Tieto listiny aj podľa odvolacieho súdu osvedčujú pravdivosť tvrdení žalobkyne a správne viedli
súd prvej inštancie k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v podobe
zákazu vstupu do bytu, v ktorom strany spolu bývali, keďže vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia
políciou trval len po stanovený čas 14 dní. Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie z
dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu fyzickému útoku na žalobkyňu zo strany žalovaného, ktorý

bolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie možné očakávať vzhľadom na navrhovateľkou opísané
agresívne správanie sa žalovaného, ktorého správanie sa podľa tvrdení žalobkyne za posledný polrok
zhoršilo, jeho správanie bolo nepredvídateľné, nekontrolovateľné, sprevádzané jeho výbuchmi hnevu
voči žalobkyni. V otázke potreby neodkladnej úpravy pomerov súd prvej inštancie správne vychádzal
z právneho názoru, podľa ktorého právo na ochranu života a zdravia žalobkyne je silnejšie ako právo

na obydlie osoby, ktorá je podozrivá z násilia, a do ktorej práva na obydlie je potrebné nariadeným
neodkladným opatrením zasiahnuť. Rovnako správne uviedol, že v prípade fyzického alebo psychického
násilia ide vždy o stav, kedy okamžité neusporiadanie právnych či faktických pomerov strán spočívajúce
v ochrane obete fyzického alebo psychického násilia pred protiprávnym konaním žalovaného, by
viedlo k vzniku v budúcnosti nenapraviteľných alebo len ťažko napraviteľných následkov. Vzhľadom

na vyššie uvedené teda žalobkyňa v čase rozhodovania súdom prvej inštancie osvedčila existenciu
predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy).

19. Rovnako bol aj podľa odvolacieho súdu dôvodný aj návrh žalobkyne v časti o uloženie povinnosti
žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. h) CSP je treba osvedčiť, že v dôsledku konania žalovaného môže byť telesná integrita
alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Zákonné ustanovenie vyžaduje teda na uloženie zákazu
priblíženia neodkladným opatrením iba "možnosť ohrozenia integrity". V danom prípade boli aj podľa

odvolacieho súdu osvedčené skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany žalovaného
voči žalobkyni (fyzický útok vo výťahu, ktorý nahlásila žalobkyňa na polícii a je priestupkovo riešený, viac
mesiacov trvajúce agresívne sa správanie žalovaného voči žalobkyni). Je potom aj podľa odvolacieho
súdu dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, obava, že žalovaný ublíži na zdraví žalobkyni, a
teda bolo na mieste neodkladným opatrením uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni s cieľom

predísť ohrozeniu fyzickej alebo duševnej integrity žalobkyne v dôsledku konania žalovaného. Pri určení
vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia, súd prvej inštancie mal správne za to, že postačuje
uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov, ktorú vzdialenosť aj odvolací súd
považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie či iných aj verbálnych
útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu.

Nariadeným neodkladným opatrením tak nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným
opatrením nad nevyhnutnú mieru. Súd prvej inštancie vo výroku II. správne vymedzil aj výnimky, na
ktoré sa zákaz priblíženia nevzťahuje, a to na situácie, kedy je potrebná účasť oboch strán sporu na
procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, keďv rámci týchto konaní je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, členov
Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. A rovnako správne stanovil výnimku zo zákazu
priblíženia sa žalovaného k žalobkyni aj na situáciu, keď žalovaný bude na základe dohody sporových

strán alebo rozhodnutia súdu realizovať svoje rodičovské právo stretávať sa s maloletým synom, pri
ktorom bude dieťa odovzdané žalobkyňou žalovanému. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia,
súd prvej inštancie taktiež správne trvanie zákazu vstupovať do spoločného bytu obmedzil na dobu 6
mesiacov od vykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení zákazu vstupu do bytu a správne určil,
žeajneodkladnéopatrenieozákazepriblíženiabudetrvať6mesiacovodjehovykonateľnosti.Vzhľadom

na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia z hľadiska preukázania zákonných podmienok potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu
a správne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je úlohou súdu len
posudzovať a skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a to najmä bezodkladnosť úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania, čo v
danom prípade mal odvolací súd za preukázané, a preto námietky žalovaného uvádzané v odvolaní
nepovažoval za opodstatnené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa okolnosti len
osvedčujú a vychádza sa zo stavu, ktorý existuje v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pre
neodkladné opatrenie je teda rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že z písomného vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného
vyplýva,ženavrhovala,abysúdumožnilžalovanémuvrátiťsadospoločnéhobytuaabybolzákazvstupu
do obydlia zrušený, z dôvodu odsťahovania sa matky s deťmi zo spoločnej domácnosti, avšak o návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, je oprávnený

rozhodovať súd prvej inštancie, a nie odvolací súd v rámci rozhodovania o podanom odvolaní, preto
bude potrebné, aby sa týmto návrhom žalobkyne zaoberal súd prvej inštancie.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).