Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX. XXXX XXXX, C. B., nar. XX. XXXX XXXX a B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, všetci t.č.
v dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny D. – E., F. F. E. XX, D., všetci zastúpení kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava a
všetci naposledy zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky zo strany otca – B. G., nar.
X. XXXXXXX XXXX, zomr. XX. XXXXXX XXXX, naposledy bytom D. XX, D., deti rodičov - matky: F. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom H. XX, D., a otca: F. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom H.

XX, D., o nariadenie ústavnej starostlivosti na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
o odvolaní starej matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/109/2024-87 z 2.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní starej matky z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nariadil nad maloletými deťmi A., C. a B. B.
ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny - E., F. F. E. XX, D. (ďalej len ako „CDR E.“), s účinnosťou
od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na výživu každého z
maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa podľa z. č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, na účet CDR E., s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa z. č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, na účet CDR E., s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.
Výrokom IV. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra 2021,
s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 5, § 54 ods. 1 až 4,
§ 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 veta prvá a § 81 ods. 1 a 2 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“). Vecne dôvodil, že návrhom z 31. júla 2024 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava

domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi B., ktoré sú od 7. septembra 2022 v
starostlivosti CDR E., a to z dôvodu vyvstávajúcich obáv o zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin
maloletých v prípade ich návratu do domáceho prostredia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že riadnu výchovu maloletých detí nie je momentálne možné zabezpečiťiným spôsobom než ich umiestnením do zariadenia ústavnej starostlivosti, v ktorom sa maloleté deti
nachádzajú nepretržite už viac ako dva roky, sú plne adaptované na život v ňom a kde preukázateľne
zaznamenali pozitívny progres v porovnaní so stavom, v akom boli počas trvania náhradnej osobnej

starostlivosti (od apríla 2021 do septembra 2022), ktorú vykonávala stará matka zo strany otca. Rodičia
síce prejavujú o deti záujem, avšak najneskôr od apríla 2021 až doposiaľ ani jeden z nich reálne
nedokáže zabezpečiť vhodné a bezpečné prostredie pre riadnu výchovu maloletých detí, t.j. zabezpečiť
im aspoň adekvátne bytové/sociálne podmienky pre ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z príbuzenstva žiadneho z rodičov niet takých osôb, do opatery

ktorých by bolo možné maloleté deti v súčasnosti umiestniť a v opatere ktorých by bol zabezpečený
ich priaznivý vývoj. Stará matka síce deklaruje svoj záujem aj naďalej zabezpečovať náhradnú osobnú
starostlivosť o všetky tri maloleté deti, avšak aj z jej celkového správania a vystupovania (na súdnom
pojednávaní, vo vzťahu napr. k matke maloletých detí, pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny či CDR E.) bolo preukázané, že jej výchovný vplyv a celkové pôsobenie na maloleté deti nie sú v
súlade s ich najlepším záujmom a nie sú zárukou na zabezpečenie ich priaznivého vývoja. O uvedenom

svedčí aj skutočnosť, že v máji 2023 obaja rodičia zakázali starej matke osobný a telefonický kontakt
s maloletými deťmi v CDR E. z dôvodu jej nepriaznivého vplyvu na maloleté deti. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že v konaní bolo preukázané (najmä z obsahu predložených správ z CDR E.), že stará
matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti. Po príchode do CDR E. boli deti podvýživené (vážili
20 - 22 kg), celkovo boli zanedbané (opakovane sa pomočovali, pokakávali), mali slabé hygienické

návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú potrebu do plienky, vyprázdňoval sa do postele,
po návšteve toalety si maloleté deti neumývali ruky, mali veľké problémy s návštevou toalety pri veľkej
potrebe), nechodili k žiadnemu zubárovi, v dôsledku čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, často sa
sťažovali, že ich stará matka fyzicky trestala, kričala po nich a osočovala ich, uvádzali, že doma sa
venovali hlavne hraniu počítačových hier. Súd prvej inštancie mal teda za to, že ani jeden z rodičov

maloletých detí a ani stará matka nezvládajú plniť svoju rodičovskú úlohu a napĺňať kompetencie
v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou o maloleté deti, a to ani po viacerých intervenciách
zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Súd prvej inštancie preto zohľadňujúc
aj skutočnosť, že ani nariadené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine
nesplnilo svoj účel, a majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí, rozhodol o nariadení ústavnej

starostlivosti nad maloletými deťmi v CDR E. a zároveň o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava
V č.k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra 2021, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky. Súd prvej inštancie súčasne určil rodičom povinnosť prispievať na výživu
každého maloletého dieťaťa v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, ktorá síce v plnej miere nekorešponduje nárokom a potrebám detí primeraným ich

veku, avšak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obaja rodičia sú nemajetní, nemajú v
podstatežiadenoficiálnypríjem,nepoberajúžiadnedávky,matkajedlhodobonezamestnaná(naposledy
bola oficiálne zamestnaná v novembri 2022), otec sa zamestnal len deň pred pojednávaním. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie stará matka maloletých detí.
Namietala, že súd prvej inštancie bol zmanipulovaný, zaujatý a bol dohodnutý s protistranou. Voči jej
osobe zazneli krivé obvinenia a urážky na cti. Poukázala na náhlu zmenu pojednávacej miestnosti,
nevyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania i na to, že sud prvej inštancie nezohľadňoval jej

tvrdenia. Zdôraznila, že o deti sa riadne starala a nič im nechýbalo. Domácnosť bola v poriadku, čo
môže potvrdiť aj sociálny pracovník pán I. a pracovníčky Tenenetu – sociálna pracovníčka pani B.
J. a psychologička pani B. G., s ktorými spolupracovala. Žiadala vyžiadať správu od školy a škôlky
maloletých detí. Ďalej uviedla, že sociálna pracovníčka na súde klamala. Ohradila sa aj voči riaditeľke
CDR E., ktorá ju zámerne odlúčila od detí, ktoré boli na ňu citovo naviazané. Taktiež uviedla, že

na výpoveď svedka pána F. sa nemá prihliadať, keďže je partnerom matky, ktorá bola znalkyňou
G. K. L. uznaná za asociála. Navyše matku ovplyvňuje ako má vypovedať. Stará matka nesúhlasila
s umiestnením detí v CDR E. a mala za to, že v tomto zariadení sú deti zámerne manipulované. Žiadala
o nariadenie znaleckého dokazovania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie taktiež otec maloletých detí. Poukázal na zámer
sociálnych pracovníkov odobrať deti bez akéhokoľvek dôvodu i na ich zaujatosť voči jeho osobe, keďže
sa nedopustil žiadneho pochybenia. Podľa jeho názoru nič nebolo preukázané. Pán I. spísal zápisnicu,
že byt je v poriadku, čistý a deti majú, kde spať. Ani príslušníci policajného zboru nemali pochybnostio prostredí a správaní. Na výsluchu 8. augusta 2022 pán I. vyhlásil, že je všetko v poriadku. Otec ďalej
uviedol, že v domácnosti vyžadoval poriadok, deti boli zaopatrené, nič im nechýbalo, mali hygienické
návyky. S matkou si deti čistili zuby, nepomočovali sa. Maloletý B. sa odnaučil od plienok. Ohradil sa voči

tomu, že by deti pri návšteve toalety pozoroval. Iba ich kontroloval, či boli na toalete napr. pred spaním
alebo z dôvodu, aby ich nebolelo brucho. Otec tiež poukázal na to, že deti sa v škole a škôlke zapájali do
aktivít. Počas ich zverenia starej matke, sa o ne staral. Deti trávili čas hrami vrátane počítačových hier,
avšak dosť času trávili aj vonku (ihriská, zmrzlina a prechádzky). Zdôraznil, že svoje deti miluje a nechce
sa ich vzdať. Hoci nechodí na rodičovské združenia, v škole sa pravidelne na deti informuje. Momentálne

vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a zároveň si hľadá prácu na trvalý pracovný pomer. Taktiež si
hľadá bývanie, vhodné prostredie mimo D..

4. Matka ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniam nevyjadrili.

5. V priebehu odvolacieho konania dňa XX. XXXXXX XXXX stará matka maloletých detí B. G. zomrela.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenými osobami – starou matkou a otcom maloletých detí /§
359a§362ods.1z.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“)
a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku/, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania
majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolacie konanie o odvolaní starej matky je potrebné zastaviť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 73P//109/2024 je nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi A., C. a B. B..

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým nad maloletými deťmi nariadil ústavnú starostlivosť v CDR E. a zároveň uložil povinnosť rodičom
platiť mesačne výživné na každé maloleté dieťa, každému z rodičov vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet CDR
E..

9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi a v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne písomné
vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty otca (odvolacie konanie o odvolaní starej matky bolo potrebné zastaviť – pozn. odvolacieho
súdu) nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľ
neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a nemôže preto dať za

pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza len nasledovné:

10. Ústavná starostlivosť je osobitnou formou štátom sprostredkovanej a zabezpečovanej náhradnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch,
ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd okrem posúdenia hmotnoprávnych

podmienok pre vyslovenie zverenia maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, je povinný v
neposlednom rade prihliadať a rešpektovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. V záujme
maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, k duchovnému a sociálnemu rozvoju a boli
rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, no i v početných medzinárodných
dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná a z ktorých súdu vyplýva povinnosť dôsledne

rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava z 31. júla 2024 nariadil napadnutým rozsudkom nad maloletým A., C. a B. ústavnú
starostlivosť v CDR E. a rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov v minimálnom rozsahu na každého

maloletého s tým, že výživné budú rodičia poukazovať na účet tohto centra. Návrh na nariadenie
ústavnej starostlivosti bol odôvodnený tým, že stará matka a rodičia maloletých detí nezvládajú plniť
svoju rodičovskú úlohu a napĺňať kompetencie v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou, a to ani po
viacerých intervenciách zo strany orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dôvodom
bolo aj podozrenie, že na maloletých môže dochádzať k zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) z. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Podľa Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rodina maloletých detí nie je schopná vytvoriť bezpečné
podmienky pre ich zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Z pripojených spisov je zrejmé, že
maloleté deti boli v CDR E. dočasne umiestnené už neodkladným opatrením, a to uznesením Okresného
súdu Bratislava V č.k. 68P/147/2022-15 z 6. septembra 2022, ktoré bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/149/2022-35 z 28. októbra 2022. Konanie o nariadenie

uvedeného neodkladného opatrenia inicioval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dôvodu
nezvládnutej výchovy a starostlivosti o maloletých, absencie bezpečného prostredia v domácnosti starej
matky, ktorá mala rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra
2021, právoplatným 18. novembra 2021, všetky tri deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
nedostatočne vytvorených podmienok pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin detí a taktiež

z dôvodu podozrenia, že na maloletých deťoch môže dochádzať k páchaniu násilia. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 73P/1/2023-64 z 20. februára 2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/84/2023-106 z 29. novembra 2023, súd zastavil konanie o zverenie
maloletých detí do ústavnej starostlivosti (z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava) a súčasne nariadil maloletým deťom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3

písm. b) Zákona o rodine – pobyt v CDR E. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, na
účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí. Uznesením Mestského
súdu Bratislava II č. k. 73P/103/2024-32 z 25. júla 2024, právoplatným 30. decembra 2024, súd nariadil
na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava neodkladné opatrenie, na základe ktorého
ponechal maloleté deti v starostlivosti CDR E. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a uložil

navrhovateľovi povinnosť podať na súde návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými
deťmi v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia. V preskúmavanej veci bolo ďalej zistené, že maloleté
deti sa v CDR E. nachádzajú nepretržite od 7. septembra 2022. Na Mestskom súde Bratislava II
prebiehalo na základe návrhu otca pod sp. zn. 73P/110/2024 konanie o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré bolo

uznesením č. k. 73P/110/2024-19 z 15. októbra 2024, právoplatným 21. novembra 2024, zastavené
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh otcom. V súčasnosti je na Mestskom súde Bratislava
II vedené na základe návrhu matky konanie sp. zn. 73P/155/2024 o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je prerušené do
právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn. 73P/109/2024 (preskúmavaná vec – pozn.

odvolacieho súdu).

12. Zo správy CDR E. z 1. júla 2024 okrem iného vyplýva, že maloleté deti po príchode do CDR
E. vážili 20 - 22 kg, nemali dostatočnú výživu, celkovo boli zanedbané (opakovane sa pomočovali a
pokakávali), mali slabé hygienické návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú potrebu do

plienky, vyprázdňoval sa do postele), nechodili k žiadnemu zubárovi, doma si zuby nečistili, v dôsledku
čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, deti sa často sťažovali, že ich stará matka fyzicky trestala, kričala
po nich a osočovala ich. Trávili veľa času doma u starej matky. Momentálne sú maloleté deti plne
adaptované na život v CDR E. a fungujú dobre, vyššie uvedené problémy odzneli, majú veľmi dobrý
prospech. Návštevy rodičov sú rozdelené, rodičia dodržiavajú dohodnuté termíny návštev a využívajú

celý návštevný čas na kontakt s deťmi, s deťmi sú v pravidelnom telefonickom kontakte. Stará matka
deti osobne nenavštevuje, kontaktovala ich iba telefonicky, pričom veľakrát bola v rozhovoroch s deťmi
vulgárna, útočná a kričala po deťoch. Momentálne stará matka deti už telefonicky nekontaktuje. Dňa 11.
mája 2023 obaja rodičia požiadali CDR E. o zákaz styku detí so starou matkou, ktorá má podľa ich slovzlý vplyv na deti. CDR E. hodnotilo spoluprácu so starou matkou ako veľmi komplikovanú, v rozhovoroch
so zamestnancami CDR bola vulgárna a útočná.

13. Z obsahu správ CDR E. (z 14. marca, 20. marca a 9. apríla 2024) je zrejmé, že pôvodný cieľ –
sanácia rodiny je zrušený z dôvodu, že matka maloletých má nový vzťah a odmieta sa vrátiť k manželovi.
Obaja rodičia svoje deti pravidelne navštevujú a tiež podľa možností pre styk s rodinou využívajú najmä
telefonickú komunikáciu. Návštevy otca bývajú každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci a návštevy matky
prvúatretiunedeľuvmesiaci.Podľasprávysamaloletédetispočiatkunatelefonátyrodičovomnohoviac

tešili, v poslednom čase čoraz menej hovoria o tom, že im chýba otec. Zdá sa, že deti si v podmienkach
CDR E. bez rodičov zvykli, aj rodičom ich status quo bez detí začína vyhovovať. Otec je stále bez práce,
matka je na tom o niečo lepšie, odobratie detí do CDR E. považuje pre svoje deti za najlepšie riešenie.
Aj napriek zložitej sociálnej situácii maloleté deti obidvoch rodičov milujú.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na individuálne

okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, a to hlavne z toho dôvodu, že pre ich
zdravý psychický a fyzický vývin je potrebné stabilné a bezpečné rodinné prostredie, ktoré zo strany
rodičov aktuálne vytvorené nie je, čo bolo v konaní súdom prvej inštancie riadne zistené. Rodičia
síce o deti prejavujú záujem, tieto pravidelne navštevujú, avšak ako správne konštatoval súd prvej

inštancie najneskôr od apríla 2021 ani jeden z nich reálne nedokáže zabezpečiť vhodné a bezpečné
prostredie pre riadnu výchovu ich maloletých detí. Tzn. zabezpečiť aspoň adekvátne bytové/sociálne
podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že ani po uloženom výchovnom opatrení v trvaní 6 mesiacov v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 73P/1/2023, ktoré spočívalo v nariadení pobytu maloletých detí

v CDR E. na účely zabezpečenia úpravy ich rodinných a sociálnych pomerov, k úprave týchto pomerov
doposiaľ nedošlo. Matka je dlhodobo nezamestnaná, nie je evidovaná v evidencii prísl. úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Nemá žiaden príjem, podľa jej vyjadrenia sa
snaží privyrábať si filateliou. Býva v byte svojho otčima pána F. a lieči sa u psychiatričky B. D. z dôvodu
diagnostikovanej zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy. Matka navyše v konaní sama súhlasila

s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, nakoľko to považovala v súčasnosti za jediné
vhodné riešenie pre deti. Pokiaľ ide o otca, faktom je, že otec ako rodič taktiež aktuálne nedáva takú
zábezpeku vytvorenia bezpečných podmienok pre starostlivosť o dieťa, aby bez vážnejších pochybností
bolo možno dôverovať tomu, že nebude ohrozený zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí.
Bytové pomery otca nie sú zastabilizované. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod

sp. zn. 73P/1/2023 sa otec na pojednávaní dňa 20. februára 2023 vyjadril, že býva so svojou matkou
a jej bratom v jednej domácnosti na M. X N. D.. Zo záznamu z prípadovej konferencie z CDR E. z 28.
mája 2024, ktorá je obsahom pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 73P/103/2024,
zase vyplýva, že otec sa v rámci prípadovej konferencie vyjadril, že býva u svojho známeho a niekedy
u svojej družky v L.. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie v preskúmavanej veci dňa 2. októbra

2024 otec uviedol, že toho času býva u kamaráta v F., pričom sám pripustil, že musí vytvoriť vhodné
podmienky pre maloleté deti ohľadom finančného príjmu a bývania. Aj v rámci odvolacieho konania otec
uviedol, že si hľadá bývanie. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že ani jeden z rodičov maloletých detí v súčasnosti nezvláda plniť svoju rodičovskú úlohu
a napĺňať kompetencie v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou o maloleté deti.

15. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť, že otec nesúhlasí s umiestnením svojich detí do
ústavnej starostlivosti, nakoľko má za to, že o maloleté deti bolo v domácnosti starej matky, riadne
postarané. Uvedené je však v priamom rozpore zo zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý v odôvodnení rozhodnutia dôsledne poukázal na situáciu ohľadom zdravotného stavu, ako aj

starostlivosti o maloletého, pokiaľ túto zabezpečovala stará matka maloletých detí, do ktorej náhradnej
osobnej starostlivosti boli deti zverené. V konaní bolo preukázané (najmä z obsahu predložených správ
z CDR E.), že stará matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti, o čom svedčí to, že po príchode do
CDR E. maloleté deti vážili 20 - 22 kg, nemali dostatočnú výživu, celkovo boli zanedbané (opakovane sa
pomočovali a pokakávali), mali slabé hygienické návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú

potrebu do plienky, vyprázdňoval sa do postele), nechodili k žiadnemu zubárovi, doma si zuby nečistili,
v dôsledku čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, deti sa často sťažovali, že ich stará matka fyzicky
trestala, kričala po nich a osočovala ich. Trávili veľa času doma u starej matky. Pokiaľ otec poukazovalna zaujatosť zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voči jeho osobe, toto svoje tvrdenie
nijako nepreukázal, pričom ani z obsahu súdneho spisu otcom tvrdená skutočnosť nevyplýva.

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že riadnu výchovu maloletých detí nie je
v súčasnosti možné zabezpečiť inak než umiestnením detí do zariadenia ústavnej starostlivosti. Rodičia
nie sú schopní výchovu svojich detí riadne zabezpečiť a stará matka, ktorá v priebehu odvolacieho
konania zomrela, starostlivosť o maloleté deti zanedbávala. Maloleté deti sú v CDR E. umiestnené od
7. septembra 2022 a je zrejmé, že ich doterajší pobyt v tomto zariadení je z hľadiska ich zdravého

vývoja a výchovy prospešný, pričom kontakt s rodičmi majú všetky deti zachovaný a tento je oboma
rodičmiajpravidelnerealizovaný.Nariadenieústavnejstarostlivostinadmaloletýmideťmijevsúčasnosti
nepochybne v najlepšom záujme týchto detí.

17.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeprepotrebuzabezpečeniaochranymaloletéhodieťaťasasledujenajmä
záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím z. č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení

a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie jeho vývinu a pod. Aj v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, bol
súčasne povinný rozhodnúť aj o úprave vyživovacej povinnosti matky a otca voči týmto deťom s určením

povinnosti rodičom poukazovať súdom určené výživné konkrétnemu ústavnému zariadeniu, do ktorého
boli deti umiestnené. Vyživovacia povinnosť rodičov totiž nezaniká a zostáva zachovaná aj pri rozhodnutí
o náhradnej starostlivosti. Súd prvej inštancie preto správne uložil rodičom maloletých detí platiť výživné
v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je stanovený minimálny rozsah vyživovacej
povinnosti rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom výška tohto

minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle § 2 písm.
c) z. č. 601/203 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto minimálnom
rozsahu je súd povinný určiť výživné aj napriek tomu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča by inak odôvodňovali určenie výživného v nižšej výške.

19. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Odvolací súd však dodáva, že zlepšenie situácie a odstránenie príčin, ktoré viedli k nariadeniu
ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, je v súčasnosti plne v rukách rodičov týchto detí. Je
potrebné vyzdvihnúť pravidelné návštevy rodičov maloletých detí, čím nepochybne deklarujú záujme

o maloletých. Pokiaľ otec deklaruje aj záujem opäť vykonávať starostlivosť nad maloletými synmi, je iba
na ňom, s akou zodpovednosťou pristúpi k úprave svojich pomerov. V zmysle ustanovenia § 55 ods. 1
Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti, pričom najmenej dvakrát
do roka hodnotí jej účinnosť. V prípade, ak sú rodičia opätovne schopní zabezpečovať starostlivosť
o maloleté deti tak, aby nebol narušený priaznivý fyzický a psychický vývin ich detí, nič nebráni súdu,

aby nariadenú ústavnú starostlivosť zrušil.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.22. Ako už bolo vyššie uvedené stará matka po podaní odvolania v priebehu odvolacieho konania dňa
XX. XXXXXX XXXX zomrela.

23. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“) (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví (2).

25. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (1).

Smrťou táto spôsobilosť zanikne (2 veta prvá).

26. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

27. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať (1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (2).

28. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

29. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd v konaní

autoritatívne rozhodnúť. Medzi procesné podmienky patrí okrem iného procesná subjektivita strany
sporu (účastníka konania). Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania.
Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť odstrániteľná alebo
neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o vadu neodstrániteľnú, musí uznesením konanie zastaviť.

30. Ustanovenie § 63 Civilného sporového poriadku upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity
fyzickej osoby došlo počas konania. Ak je stranou sporu (účastníkom konania) fyzická osoba, strata
jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). V
prípade,žekstrateprocesnejsubjektivityprišlovzačatomkonaní,súdpodľapovahyveciposúdi,čibude
v konaní pokračovať s právnymi nástupcami strany sporu (účastníka konania) alebo konanie zastaví.

Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov (ustanovenie
§ 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku a contrario). Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv
a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od
nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/368/2012).

31. V danom prípade, s prihliadnutím na predmet prejednávanej veci, ktorým bolo nariadenie ústavnej
starostlivosti nad maloletými deťmi zverenými do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (z ktorej
starostlivosti boli maloleté deti neodkladným opatrením dočasne odovzdané do starostlivosti CDR E.)
a skutočnosť, že stará matka v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XXXXXX XXXX zomrela, čím
stratila spôsobilosť na práva a povinnosti, a so zreteľom na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o

rodine odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní starej matky postupom podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku zastavil.

32. Nedostatok procesnej subjektivity starej matky v odvolacom konaní je potrebné považovať za
neodstrániteľnú podmienku konania, nakoľko vzhľadom na povahu veci nie je možné v odvolacom

konaní pokračovať s právnymi nástupcami (dedičmi) starej matky.33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).