Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201614
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624201614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: MARAKOVA s.r.o., IČO: 54
794 854, so sídlom 991 24 Dolné Plachtince 81, zastúpeného: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so
sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
zastúpený: Mgr. Dana Žlnková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, o
zriadenie vecného bremena práva prechodu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec zo dňa 16. januára 2025, č. k.: 26C/23/2024 - 170, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez
pozemok vo vlastníctve žalovaného vedený Okresným úradom C. D., katastrálny odbor, pre k. ú. E. F.
B., a to k parcele G. A. H. XXX orná pôda o výmere 669 m2 ako diel 1, vo vyznačenom rozsahu o výmere
126 m2 v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 25.11.2024 I. J.

K., autorizačne overil dňa 26.11.2024 I. J. K. a úradne overil dňa 02.12.2024 I. A. L. pod č. M./XXXX
a to v prospech každého vlastníka stavby vedenej Okresným úradom C. D., katastrálny odbor, na LV
č. XXXX pre k. ú. E. F. B., Budova ako nadstavba súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X, parc.
č. XXX/X a parc. č. XXX/X.
Geometrickýplánč.XXXXXXXX-X/XXXXvyhotovenýdňa25.11.2024I.J.K. jeneoddeliteľnousúčasťou
tohto rozsudku.
Žalobca je povinný žalovanému zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vo výške 1.000,- Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.“
2. V rozhodovanom prípade žalobca prevádzkuje zariadenie pre seniorov v budove súp. č. XXX a
dlhodobo pristupuje k budove cez pozemok žalovaného (G. XXX). Tvrdil, že alternatívny reálny prístup
neexistuje a že cez sporný pozemok pravidelne prechádzali aj zásobovanie, RZP a vozidlo na vývoz

žumpy.
3. Strany sa v rokoch 2021–2024 pokúsili o mimosúdnu dohodu (kúpa časti pozemku, nájom), no
nedohodli sa na cene. Žalovaný medzičasom avizoval možné blokovanie prejazdu; spor eskaloval.4. Žalovaný namietal neprimeraný rozsah navrhovaného bremena a nízku náhradu, existenciu iných
možností prístupu (zúženie trasy popri budove, využitie iných parciel vrátane XXX/XX, presun cez
„oddychovú zónu“ žalobcu), zásah prístreškov a schodísk do jeho parcely (prebiehajúce stavebné

konanie na obci).
5. Súd vykonal obhliadku 28.10.2024 za účasti strán, geodeta a starostky obce; zistil, že okolo budovy
existovala vyasfaltovaná prístupová plocha, napájajúca sa z parc. H. XXX žalobcu a pokračujúca cez G.
XXX žalovaného, tri vstupy do budovy (zásobovanie, bezbariérový vstup k oddychovej zóne seniorov,
požiarny vstup). V zadnej časti sa nachádzal septik na parc. č. XXX žalobcu; na G. XXX mal žalovaný

vysypaný štrk. Opačná strana budovy bola neupravená, zarastená, s blízkymi záhradami rodinných
domov; prejazd by nebol spoľahlivý.
6. Po obhliadke žalobca zúžil návrh: nový GP č. XXXXXXXX-X/XXXX vymedzil „záber“ len 126 m2, so
šírkou komunikácie 3 m (prakticky zistená šírka v teréne 3,76 m), a navrhol jednorazovú náhradu 1 000
EUR.
7. Na pojednávaní 16.01.2025 súd pripustil zmenu žaloby v uvedenom zmysle a konal o nej.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami: LV č. XXXX, XXXX, XXXX; GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX
(pôvodný), GP č. XXXXXXXX-X/XXXX (nový), znaleckým posudkom Ing. Mariána Novotného č.
XX/XXXX (hodnota 3,92 EUR/m2; ročný nájom 0,319 EUR/m2; všeobecná hodnota práv a závad
442,67 EUR pri pôvodnom širšom zábere), katastrálnymi mapami, korešpondenciou strán, fotografiami;
upovedomením obce k stavebnému konaniu č. spisu XXX/XXXX (B./XXXX),výsluchom strán, svedkyne

(starostka obce), odborným vysvetlením geodeta a obhliadka sporovej lokality.
9. Súd vychádzal z § 134 OZ (vydržanie), § 151n OZ (podstata vecných bremien), § 151o ods. 1 a ods.
3 OZ (súdne zriadenie práva cesty), § 119 ods. 2 OZ a z judikatúrnych východísk k náhrade pri zriadení
bremena.
10. Súd prioritne skúmal, či prístup k stavbe bolo možné zabezpečiť inak (zmluvne alebo inou trasou).

Dospel k záveru, že mimosúdna dohoda zlyhala pre nezhodu o cene nájmu/kúpy). Z dokazovania
vyplynulo, že alternatívne trasy (cez XXX/XX, presun oddychovej zóny, prípadné zúženie po úpravách
prístreškov) neboli reálne, bezpečné a trvalo použiteľné; navyše rozhodnutie obce o úpravách nebolo
právoplatné, takže k nemu neprihliadal (§ 217 ods. 1 CSP – rozhodujúci bol stav ku dňu vyhlásenia
rozsudku).

11. Súd uplatnil test proporcionality, a to zásah do vlastníckeho práva žalovaného mal byť minimálny
a účelný. Zúžený návrh (126 m2; 3–3,76 m šírka) podľa súdu obmedzoval žalovaného čo najmenej,
ponechávalmuvyužitiezvyškuparcely(vrátaneskladovaniamateriálu)azároveňzabezpečovalfunkčnú
obsluhu rozsiahlej budovy (zásobovanie, RZP, vývoz žumpy, požiarna technika).
12. K vydržaniu súd konštatoval, že žalobca nepreukázal kumulatívne podmienky (oprávnená držba/

dobrá viera viazaná na spôsobilý titul). Dlhodobé nerušené užívanie bolo skôr výprosou a nezakladalo
dobromyseľnosť potrebnú pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
13. Pri absencii explicitnej úpravy v § 151o ods. 3 OZ súd aplikoval ústavné/judikatúrne zásady, že právo
cesty sa zriaďuje za primeranú náhradu. Prehodnotil znalcom určenú jednotkovú cenu (3,92 EUR/m2) a
ročnýnájom(0,319EUR/m2),rozsahnovéhozáberu(126m2),intenzituužívaniaatrvalosťobmedzenia.

Suma 1 000 EUR prevyšovala dvojnásobok hodnoty záberu (126 × 3,92 = 493,92 EUR) a viac než 20-
násobok ročného nájmu, a bola preto primeraná až nadštandardná.
14. S kľúčovými námietkami žalovaného sa vyporiadal tak, že k tvrdeniu, že „existujú iné prístupy/stačí
2,8 m popri budove“, súd tieto varianty považoval za nefunkčné alebo podmienené neistými budúcimi
úpravami (neprávoplatné stavebné rozhodnutie; terénne a prevádzkové limity; bezpečnosť a požiarna

prístupnosť).
15. K tvrdeniu, že „bremeno nadmerne znehodnocuje parcelu“, súd zdôraznil minimálny rozsah 126
m2 na trase, ktorá aj tak bola dlhodobo využívaná výlučne na prechod, pričom žalovaný nepreukázal
intenzívne iné využitie (nad rámec uloženého štrku).
16. K návrhu na „presuňte trasu cez oddychovú zónu/na druhú stranu budovy“, vzhľadom na

bezbariérový vstup pre imobilných klientov, bezpečnostné oplotenie a nevhodný stav terénu na opačnej
strane konštatoval, že presun by narušil prevádzku zariadenia a nezabezpečil celoročnú prejazdnosť.
17. K návrhu na „prejazd cez parc. XXX/XX a iné cudzie pozemky“ uviedol, že návrh bol neistý, technicky
i právne negarantovaný a neúčelný.
18. K argumentu, že „štrk nebránil prejazdu“ uviedol, že ide o nerozhodnú skutočnosť. Rozhodujúce

bolo, že bez zriadenia bremena bol prístup právne neistý a ohrozený.
19. Dospel tak k záveru, že predpoklady § 151o ods. 3 OZ boli splnené. Vlastník stavby nemal iný
reálne zabezpečiteľný prístup; súd preto zriadil vecné bremeno práva cesty v najmenšom nevyhnutnom
rozsahu podľa GP č. XXXXXXXX-X/XXXX. Vydržanie súd neuznal pre nedostatok oprávnenej držby/dobrej viery viazanej na spôsobilý titul. Náhradu určil jednorazovo 1 000 EUR ako primeranú povahe,
rozsahu a intenzite zásahu. Trovy konania priznal žalobcovi v plnom rozsahu vzhľadom na plný úspech
vo veci; o výške má rozhodnúť súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti.

Odvolanie
20. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný včas, napadol všetky výroky rozsudku. Odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie považuje za
vecne nesprávne a nezákonné. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodnutie.
21. V prvom rade žalovaný spochybnil základný záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého prístup
žalobcu k stavbe nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena cez pozemok žalovaného.
Namietal, že žalobca mal k dispozícii aj iné vstupy do budovy, a to južný vchod, cez ktorý možno
zabezpečiť zásobovanie a prevádzku zariadenia, ako aj ďalšie vchody dostupné z východnej strany
objektu. Podľa jeho názoru preto nie je správne tvrdiť, že jediná reálna prístupová cesta vedie výlučne

cez jeho parcelu EKN č. XXX.
22. Ďalej žalovaný poukázal na okolnosti, za akých bol vyhotovený nový geometrický plán č.
XXXXXXXX-X/XXXX. Tvrdil, že žalobca si jeho vyhotovenie zadal bez toho, aby žalovaného vyzval na
súčinnosť alebo s ním koordinoval jeho obsah, hoci v konaní deklaroval ochotu zmierlivého riešenia.
Takto predložený plán podľa žalovaného nezohľadňoval jeho vlastnícke záujmy a bol jednostranne

pripravený len v prospech žalobcu.
23. Odvolateľ tiež polemizoval s argumentáciou žalobcu, že cez sporný pozemok musí pravidelne
prechádzať vozidlo vyprázdňujúce žumpu. V tejto súvislosti namietal, že v obci Sklabiná je vybudovaná
kanalizácia, na ktorú sa žalobca mohol napojiť, čím by potreba využívania cudzieho pozemku pre účely
vývozu žumpy odpadla.

24. K samotnému spôsobu užívania stavby žalovaný uviedol, že žalobca už pri kúpe predmetnej
nehnuteľnostivedel,žeideobudovusituovanúpricesteII.triedypremedzinárodnúdopravuažepriľahlé
pozemky nie sú v jeho vlastníctve. Mal si preto podľa žalovaného včas a riadne vysporiadať vlastnícke
alebo nájomné vzťahy k týmto priľahlým parcelám, namiesto toho však dlhodobo a bezplatne využíval
cudzie pozemky. Sám žalovaný zdôraznil, že žalobcovi v priebehu viac ako štyroch rokov nikdy fakticky

nebránil v prejazde, no neobdržal za toto užívanie žiadnu náhradu.
25. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s rozsahom zriadeného vecného bremena. Tvrdil, že žalobca si
mohol logistiku zásobovania zariadenia pre seniorov zorganizovať cez južný vchod, ktorý poskytuje
bezproblémový prístup, a preto nebol dôvod zasahovať do jeho vlastníckeho práva v takom rozsahu, aký
určil súd prvej inštancie. Rozsah vyčleneného záberu 126 m2 považoval za neprimeraný a nepotrebný.

26. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, žalovaný namietal spôsob jej stanovenia.
Znalecký posudok č. XX/XXXX podľa neho vychádzal zo stavu evidovaného na liste vlastníctva, kde
je parcela vedená ako orná pôda, hoci v skutočnosti ide o asfaltovú plochu. Hodnotu 3,92 €/m2 preto
považoval za podhodnotenú a náhradu vo výške 1 000 EUR za neprimeranú, hoci súd ju označil za
nadštandardnú.

27. Napokon žalovaný nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania. Tvrdil, že to bol práve on, kto sa
aktívne snažil o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom sa dostavil aj do kancelárie právnej zástupkyne
žalobcu, kde podpísal navrhovanú nájomnú zmluvu. K dohode nakoniec nedošlo vinou žalobcu, ktorý
od dohodnutého nájmu odstúpil. Za týchto okolností žalovaný nesúhlasil s tým, aby znášal trovy konania
v plnom rozsahu, keďže svojím konaním preukázal úprimnú snahu riešiť spor zmierom.

Vyjadrenie k odvolaniu
28. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal písomné vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného, ktorým žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
29. V úvode žalobca konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom aj odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane obhliadky

na mieste samom, pri ktorej mal možnosť priamo preveriť tvrdenia strán a overiť existenciu, resp.
neexistenciu alternatívnych prístupových ciest. Na základe obhliadky aj ostatných vykonaných dôkazov
súdsprávneuzavrel,žežalobcakbudovesúp.č.XXXvk.ú.B.,kdeprevádzkujezariadeniepreseniorov,
nemá inú reálnu prístupovú cestu než cez parcelu G. H. XXX vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
zdôraznil, že argumenty žalovaného o potenciálnych iných vstupoch súd riadne preveril a jednoznačne

ich vylúčil.
30. Žalobca pripomenul, že po vykonanej obhliadke dal vyhotoviť nový geometrický plán č. XXXXXXXX-
X/XXXX, ktorý zohľadňoval reálne zistenia z obhliadky. Tento plán vymedzil rozsah vecného bremena
iba na nevyhnutnú plochu 126 m2, so šírkou komunikácie 3 metre, čo podľa žalobcu predstavujeminimálny zásah do pozemku žalovaného, ktorý postačuje na prejazd motorových vozidiel vrátane
sanitiek, zásobovacích áut či vozidiel vyvážajúcich septik. Žalobca zároveň poukázal na § 82 ods. 2
vyhlášky č. 94/2004 Z. z., podľa ktorej prístupová komunikácia musí mať minimálnu voľnú šírku 3 metre,

a preto navrhnutý rozsah plne zodpovedá technickým požiadavkám.
31.Zairelevantnúoznačilnámietkužalovaného,ženebolprizvanýkstretnutiusgeodetomprivyhotovení
nového geometrického plánu. Podľa žalobcu geodet vyznačil cestu v najmenšom rozsahu potrebnom
na zabezpečenie prevádzky budovy a priameho napojenia na jeho vlastný pozemok, pričom sa týmto
postupom v čo najväčšej miere šetrili vlastnícke práva žalovaného.

32. Žalobca ďalej zdôraznil, že iný spôsob zabezpečenia prístupu k stavbe sa ukázal ako nemožný aj
zmluvnou cestou. Strany rokovali o odkúpení časti pozemku, resp. o jeho prenájme, no pre diametrálne
odlišné predstavy o cene k dohode nedošlo. Podmienka ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej prístup nemožno zabezpečiť inak, bola preto v prejednávanej veci podľa žalobcu
naplnená.
33. Pokiaľ ide o výšku náhrady, žalobca pripomenul, že pôvodne znalec stanovil hodnotu vecného

bremena pri výmere 702 m2 na 442,67 EUR, pričom po novom zameraní a znížení rozsahu na 126
m2 žalobca navrhol náhradu vo výške 1 000 EURr, teda sumu niekoľkonásobne prevyšujúcu znalecké
ocenenie. Táto suma je podľa žalobcu zjavne primeraná a spravodlivá.
34. V ďalšej časti žalobca poukázal na historický vývoj spornej komunikácie. Uviedol, že prístupová
cesta sa využívala od výstavby budovy v roku 1984, pôvodne plánovanej ako nákupné stredisko, a po

kolaudácii v roku 1987 sa pravidelne používala na prístup motorovými vozidlami výlučne cez parcelu
G. H. XXX. Táto skutočnosť je doložená aj projektovou dokumentáciou, ktorá už v čase výstavby
obsahovala riešenie príjazdovej komunikácie a hospodárskeho dvora. Pôvodný vlastník, JRD Sklabiná,
plochu vyasfaltoval a od tej doby slúži na prístup k objektu, pričom iná alternatívna cesta neexistuje ani
v súčasnosti.

35. K otázke trov žalobca uviedol, že počas konania deklaroval ochotu uzavrieť dohodu a v prípade
zmieru by si trovy nenárokoval. Vzhľadom na odmietavý prístup žalovaného si ich však bol nútený
uplatniť. V odvolacom konaní ich uplatňuje rovnako, ak bude v spore úspešný.
36.Nazáveržalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávny
a dôvodný.

Replika
37. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu namietal vierohodnosť a relevantnosť projektovej
dokumentácie, ktorú žalobca predložil na podporu svojho tvrdenia, že prístup k budove súp. č. XXX v
k. ú. B. bol od jej výstavby v roku 1984 a kolaudácie v roku 1987 realizovaný výlučne cez jeho parcelu
H. XXX.

38. Podľa žalovaného predložený dokument s názvom „Projektová úloha stavby B. – NS“ sa netýka
stavby vo vlastníctve žalobcu, ktorá je vedená na LV č. XXXX ako budova – nadstavba súp. č. XXX,
postavená na parcelách č. XXX/X, XXX/X E. XXX/X, a ktorú pôvodne realizovalo Poľnohospodárske
družstvo B.. Naopak, táto dokumentácia bola vyhotovená za účelom výstavby novej obchodnej jednotky
pre Jednotu SD v obci B., kde sa uvažovalo s umiestnením predajní potravín, cukrárne, obuvi a

priemyselného tovaru, pričom mala nahradiť nevyhovujúce priestory vtedajšieho JSD.
39. Žalovaný poukázal, že v dokumentácii je jasne uvedené umiestnenie staveniska na parcelách
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X, teda na pozemkoch, ktoré korešpondujú so súčasnou
lokalizáciou stavby pekárne – CPB. Umiestnenie je pritom popísané ako „neďaleko kultúrneho domu,
v lokalite zástavby rodinných domov“. Podľa žalovaného to potvrdzuje, že projektová úloha sa týkala

stavby nákupného strediska, ktorá je vedená na LV č. XXXX pre k. ú. B., a nie budovy súp. č. XXX,
ktorá je predmetom sporu.
40. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol, že nákupné stredisko z projektovej úlohy sa nachádza
len približne 25 metrov od kultúrneho domu, oddelené dvoma parcelami, zatiaľ čo budova žalobcu
je situovaná na opačnom konci obce, približne 700 metrov od kultúrneho domu. Túto disproporciu

ilustroval priloženou mapou katastrálneho územia B., kde pod číslom 2 (modrý obdĺžnik) označil budovu
z projektovej dokumentácie a pod číslom 1 (červený obdĺžnik) vyznačil budovu vo vlastníctve žalobcu.
41. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že projektová dokumentácia predložená žalobcom je k veci
irelevantná a netýka sa stavby, ku ktorej bolo zriadené vecné bremeno. Z tohto dôvodu zotrval na
všetkých dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní.

42. K replike priložil žalovaný ako dôkaz list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. a mapu katastrálneho
územia B..
Duplika43. V duplike žalobca reagoval na repliku žalovaného a uviedol, že skutočnosť, či predložená projektová
dokumentácia sa vzťahuje alebo nevzťahuje na budovu, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno, je pre
posúdenie veci bez právneho významu. Podstatné je, že súd prvej inštancie vykonal obhliadku na mieste

samom, pri ktorej sa jednoznačne presvedčil, že k budove súp. č. XXX v k. ú. B. neexistuje žiadna iná
prístupová komunikácia okrem tej, ktorá je vyznačená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-X/XXXX.
44. Žalobca zdôraznil, že táto prístupová cesta vedie cez pozemky žalovaného, ktoré boli ešte v období
socializmuvyasfaltovanéaslúžiliakopríjazdovákomunikáciaaparkovacieplochykbudovesúp.č.XXX.
V súčasnosti žiadna iná prístupová cesta k tejto budove neexistuje, čo bolo preukázané pri obhliadke, a

ani jej zriadenie nie je reálne možné, keďže za budovou sa nachádzajú záhrady rodinných domov, ktoré
fyzicky znemožňujú vytvorenie novej prístupovej komunikácie.
45. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi sporu nedošlo k dohode o zriadení vecného bremena, bolo
nevyhnutné, aby o jeho zriadení rozhodol súd. Žalobca pripomenul, že podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka platí, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno spočívajúce v

práve cesty cez priľahlý pozemok. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny.
Právne posúdenie odvolacím súdom
46. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
47. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

48. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 379 CSP) a
prihliadol na vady, na ktoré musí dbať ex offo. Žalovaný oprel odvolanie o dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia). S prihliadnutím na dispozičnú zásadu a zákaz novôt (§ 380
CSP) posúdil odvolací súd systémovo jednotlivé námietky, pričom vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
súd prvej inštancie zistil na základe vykonaných dôkazov, osobitne obhliadky na mieste samom.

49. Jadrom sporu je splnenie zákonnej podmienky § 151o ods. 3 OZ, či prístup vlastníka stavby k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, a ak áno, v najmenšom nevyhnutnom rozsahu s primeranou náhradou, pri
rešpektovaní zásady proporcionality medzi vlastníckym právom povinného a potrebou riadneho výkonu
vlastníctva oprávneného.
50. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné závery.

51. Žalovaný tvrdil, že existujú iné prístupové cesty (južný vchod, východná strana, parc. XXX/XX).
52. Danú námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho
dokazovania vrátane obhliadky zistil, že prístup k budove súp. č. XXX je fakticky realizovateľný a trvalo
použiteľný len cez koridor prebiehajúci parcelou žalovaného, v rozsahu presne vymedzenom GP č.
XXXXXXXX-X/XXXX (126 m2). Alternatívy, na ktoré žalovaný poukazuje: 1/ „Južný vchod“ / „východná

strana“: vyžadovali by vedenie dopravy po neupravených plochách a/alebo popri stavebných prvkoch
(schodisko, prístrešky), ktorých úprava je predmetom neprávoplatného správneho konania. Podľa § 217
ods. 1 CSP je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku; budúce, neisté úpravy nemožno pokladať za
„iný zabezpečený prístup“. 2/ Parcela XXX/XX: povrch je neupravený, zatrávnený, bez záruky celoročnej
zjazdnosti (dážď, sneh), bez právne garantovaného režimu; nejde o účelovo a bezpečne využiteľnú

komunikáciu pre sanitné a zásobovacie vozidlá.
53. Odvolací súd zdôrazňuje, že „iným spôsobom“ v zmysle § 151o ods. 3 OZ sa rozumie reálne,
právne a technicky uskutočniteľné riešenie s trvalým užitím, nie len hypotetická či podmienená
varianta. Z vykonaných dôkazov (obhliadka, fotografie, výpovede) vyplýva, že takéto riešenie žalovaný
nepreukázal. Naopak, zistený stav potvrdzuje, že koridor podľa GP je jediným funkčným prístupom

spĺňajúcim prevádzkové a bezpečnostné požiadavky zariadenia pre seniorov (zásobovanie, RZP,
hasičská technika, vývoz žumpy).
54. Ani námietku o jednostrannom zhotovení nového geometrického plánu odvolací súd nepovažuje
za dôvodnú. Geometrický plán nie je „dôkazom o vôli“ strán, ale technickým podkladom na presné
vymedzenie trasy a výmery bremena. Jeho zhotovenie jednou stranou nie je procesnou vadou a samo

osebe nemôže zneplatniť závery súdu, pokiaľ súd autonómne preveril jeho súlad s realitou – čo vykonal
obhliadkou. Navyše, nový GP reagoval na námietky žalovaného a oproti pôvodnej koncepcii radikálne
zúžilzáber(zcca702m2na126m2)atrasu„pripol“čonajviackbudovežalobcu.Žalovanýnepreukázal,že by GP bol vecne nesprávny alebo že by existovalo rovnako bezpečné a užšie riešenie zodpovedajúce
technickým požiadavkám.
55. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku, argument so septikom a o údajnej možnosti napojiť

sa na kanalizáciu. Potreba prístupu nie je determinovaná len vývozom žumpy; koridor slúži primárne pre
zásobovanie, záchranné zložky a požiarnu techniku. Aj keby bolo napojenie na kanalizáciu technicky a
právne bezproblémové (čo žalovaný nedokázal), neeliminovalo by to celkovú dopravnú obsluhu objektu.
Ust. § 151o ods. 3 OZ nechápe „iný spôsob zabezpečenia prístupu“ ako povinnosť vlastníka stavby
prednostne investovať do iných infraštruktúrnych riešení, ak zjavne nemožno dosiahnuť komplexný

náhradný prístup k stavbe. Námietka preto míňa podstatu.
56. Žalovaný namietal, že žalobca „vedel, čo kupuje“; mal si pozemky vysporiadať. K tomu odvolací
súd uvádza, že práve pre situácie, keď vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, zákon
zavádza mechanizmus súdneho zriadenia práva cesty (§ 151o ods. 3 OZ). Skutočnosť, že žalobca
poznal vlastnícke pomery, nie je právnou prekážkou, naopak, zákon explicitne ráta s týmto konfliktom a
rieši ho primeraným obmedzením vlastníka priľahlého pozemku za náhradu. Zo spisu vyplýva, že strany

sa opakovane pokúsili o zmluvné riešenie (kúpa/nájom), no pre cenový nesúlad nedošlo k dohode.
Zmluvná cesta preto reálne zlyhala. Súd oprávnene pristúpil k ultima ratio riešeniu.
57. Žalovaný tiež namietal, že rozsah bremena je neprimeraný; „stačí 2,8 m“. Z GP vyplýva šírka 3
m (miestami v teréne cca 3,76 m), čo korešponduje s minimálnymi technickými nárokmi prístupovej
komunikácie pre obsluhu stavby. Žalovaný „2,8 m“ nezdôvodnil žiadnou technickou normou ani

dopravným posudkom (šírkové usporiadanie, prejazdné šírky, obslužné rádiusy, evakuačné a zásahové
trasy). Pri zariadení pre seniorov musí koridor zvládnuť sanitné a zásobovacie vozidlá a vytvárať
bezpečné manévrovacie pomery. Súd prvej inštancie prísne uplatnil zásadu minimalizácie zásahu: trasa
je vedená pri budove, len v rozsahu potrebnom na funkčný prejazd, pričom väčšina parcely zostáva
žalovanému na vlastné využitie. Žalovaný ani tvrdením, ani dôkazmi nepreukázal, že by existovala

rovnako bezpečná a užšia alternatíva. Námietka je preto nedôvodná.
58. K námietke, že slovenské ocenenie je podhodnotené (orná pôda vs. asfalt); náhrada 1 000 €
je neprimeraná, odvolací súd uvádza, že súd nevychádzal formalisticky z položky „orná pôda“, ale
posúdil primeranosť ako takú. Pri zábere 126 m2 by jednotková hodnota podľa posudku predstavovala
493,92 EUR, ročný nájom 40,19 EUR. Napriek tomu súd priznal jednorazovú náhradu 1 000 EUR,

teda viac než dvojnásobok hodnoty „záberu“ a viac než 20-násobok ročného nájomného. Žalovaný
nepredložil kontraznalecký posudok ani inú relevantnú metodiku ocenenia odlišnú od použitej; obmedzil
sa na námietku právnej klasifikácie pozemku. Vzhľadom na mieru zásahu (koridor, ktorý bol a je
reálne využívaný ako prístupová plocha), intenzitu užívania a trvalosť obmedzenia, je suma 1 000 EUR
primeraná a spravodlivo kompenzuje obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Námietka sa preto

nepotvrdila.
59. Žalovaný vzniesol námietku aj voči trovám konania tvrdiac, že sa snažil o zmier, a preto nemá znášať
povinnosť platiť trovy konania v rozsahu 100 %. K tomu odvolací súd poukazuje na ust. § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého sa náhrada trov spravuje pomerom úspechu. Žalobca mal plný úspech; súd prvej inštancie
správne priznal 100 % náhradu trov. Deklarovaná ochota žalovaného rokovať nie je zákonným dôvodom

pre popretie zásady úspechu. Mimo rámca § 257 CSP (osobitné dôvody hodné osobitného zreteľa)
žalovaný nepreukázal okolnosti odôvodňujúce moderáciu. Naopak, práve jeho odmietnutie zmluvne
akceptovať primerané riešenie viedlo k potrebe súdnej ingerencie. Výrok o trovách je preto konzistentný
s výsledkom sporu.
60. V spore sa vyskytla aj doplnková polemika strán o „Projektovej úlohe Sklabiná – NS“. Žalovaný

spochybnil, že žalobcom predložená projektová dokumentácia sa vzťahuje na sporovú budovu. Aj keby
mal pravdu, ide o okrajovú otázku bez vplyvu na meritórny záver. Rozhodujúca bola aktuálna realita
prístupu, ktorú súd pri obhliadke zistil nezávisle od historickej dokumentácie. Aj žalobca v duplike
výslovne uviedol, že výsledok stojí na skutkových zisteniach v teréne, nie na projektovej prílohe.
Odvolací súd sa s týmto stotožňuje.

61. K proporcionalite a k aplikácii § 151o ods. 3 OZ odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne uplatnil test proporcionality. Poukázal na 1/ vhodnosť, keď zvolené riešenie (koridor podľa
GP) zabezpečuje riadnu dopravnú obsluhu zariadenia pre seniorov a plní požiadavky ochrany života
a zdravia (RZP, PO); 2/ Potrebnosť (nevyhnutnosť): žalovaný nepreukázal reálnu alternatívu prístupu;
zmluvné riešenie zhavarovalo na cene; iné trasy sú technicky/prevádzkovo neakceptovateľné alebo

právne neisté a 3/ Primeranosť v užšom zmysle: zásah do vlastníckeho práva žalovaného je minimálny
(iba 126 m2 na okraji, v línii dlhodobo využívanej asfaltovej plochy); žalovanému zostáva prevažná časť
parcely. Kompenzácia 1 000 EUR je primeraná.62. Odvolací súd dospel k záveru, že tým sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie práva cesty
súdnym rozhodnutím a v najmenšom nevyhnutnom rozsahu.
63. Nad rámec odvolania k vydržaniu odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa venoval aj

eventuálnej argumentácii vydržaním; správne uzavrel, že žalobca nepreukázal kumulatívne podmienky
oprávnenej držby viazanej na spôsobilý titul. Keďže zriadenie bremena stojí na § 151o ods. 3 OZ, táto
časť odôvodnenia je nadbytočná, no konformná s ustáleným výkladom.
64. Na záver odvolací súd uvádza, že žiadna z odvolacích námietok nepreukazuje vadu skutkových
zistení, ktorá by spochybnila logickú, úplnú a presvedčivú úvahu súdu prvej inštancie. Napadnutý

rozsudok je vecne správny a zákonný. Odvolanie žalovaného je preto nedôvodné.
Trovy odvolacieho konania
65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
66. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.