Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Panáková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/163/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207520
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124207520.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so
sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: FIRN elektro s.r.o., so
sídlom Bratislavská 432, 010 01 Žilina, IČO: 44 558 856, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava
Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, o určenie neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 01.07.2024 domáhal voči žalovanému
určenia, že rozhodnutie č.X/XXXX prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa
10.02.2023 je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s právnymi
predpismi.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním z 29.07.2024 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú.
Potvrdil konanie mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 10.02.2023, avšak poprel tvrdenia žalobcu
a nesúhlasil s neplatnosťou rozhodnutia. Zároveň poukázal na podanie žaloby po uplynutí prekluzívnej
lehoty.
3. Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného s tým, že žaloba bola podaná v lehote a zotrval na svojich
tvrdeniach.
4. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Je nesporné, že žalobca je spoločníkom žalovaného.
6. Súd mal preukázané, že dňa 10.02.2023 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na
ktorom sa zúčastnili všetci spoločníci, teda aj žalobca.
7. Podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo sostanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
8. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
9. Lehota, v priebehu ktorej možno podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
súdom, je kogentné ustanovenie v § 131 ods.1 Obchodného zákonníka. Z dikcie tohto ustanovenia
vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať
sa takéhoto určenia na súde. Na uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez
návrhu. Začiatok lehoty je ustanovený objektívne „od prijatia uznesenia“ valného zhromaždenia. Ide
o hmotnoprávnu lehotu a jej počítanie sa spravuje pravidlami ustanovenými v § 122 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Žalobu treba doručiť na súd najneskôr v posledný deň lehoty.
10.Zuvedenéhovyplýva,ženávrhna určenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniabolomožné
podať do 10.05.2023, t.j. do 3 mesiacov od prijatia uznesenia.
11. Súd skonštatoval, že žaloba bola súdu doručená dňa 01.07.2024.
12. Žalobca tvrdil, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná a to s poukazom na skutočnosť, že
žalobu podal v deň nadobudnutia právoplatnosti I. výroku uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn.
18Cb/52/2023zodňa05.06.2024,ktorýmsúdrozhodolozastaveníkonania.Tvrdí,ževčasetrvaniatoho
konania, v ktorom podal totožnú žalobu dňa 10.05.2023, až do jeho právoplatného skončenia spočívala
prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a teda
môže podať opäť danú žalobu.
- Súd s poukazom na vyššie zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti sa nestotožňuje s názorom
žalobcu.
- Súd mal zistené, že v konaní 18Cb/52/2023 žalobca tohto konania sa domáhal toho istého určenia voči
totožnémužalovanému,ajkeďžalobabolaoznačenáakoŽalobaourčenieneplatnostiuznesenívalného
zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.11.2016. Daná žaloba bola súdu doručená dňa 10.05.2024. Súd
dané konanie uznesením zo dňa 16.11.2023 prerušil v zmysle § 163 CSP a následne uznesením zo dňa
05.06.2024 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2024.
- Súd skonštatoval, že hoci žaloba v konaní 18Cb/52/2023 bola podaná v zákonnej lehote v zmysle §
131 Obchodného zákonníka, dané konanie je však pre posúdenie a rozhodnutie tejto veci irelevantné.
13. Žalovaný trval na tom, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty. Poukázal na to, že posledný možný
deň, kedy žalobca mohol podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, bol
dátum 10.05.2023 a v tento deň lehota uplynula, teda nezačala spočívať a ani sa neprerušila, nakoľko
táto sama o sebe uplynula dňa 10.05.2023. Vzhľadom na moment podania Žaloby zo dňa 10.5.2023
v konaní 18Cb/52/2023 je teda zrejmé, že zo zákonom určenej prekluzívnej lehoty nezostal žiadny
časový úsek, ktorý by žalobcovi umožňoval podať nový návrh po takmer 14 mesiacoch odo dňa uplynutia
prekluzívnej lehoty, a to aj za situácie, že bola podaná žaloba už aj dňa 10.05.2023, avšak voči nej bolo
konanie zastavené. Správne zdôraznil rozdiel medzi spočívaním lehoty a spočívaním konania podľa §
163 CSP. V prípade prerušenia konania prestávajú plynúť procesné lehoty, zákonné, aj sudcovské, nie
však hmotnoprávne lehoty.
- Súd zdôrazňuje, že žalovaný správne poukázal na nutnosť diferenciácie medzi prerušením konania
a spočívaním/prerušením plynutia lehôt, ako aj diferenciácie medzi procesnými lehotami a lehotami
hmotnoprávnymi, u ktorých samotné prerušenie a spočívanie zákon nepozná.
14. Podľa § 122 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
15. Z hľadiska právnych následkov, ktoré sú spojené s lehotami a ich uplynutím, sa rozoznávajú aj
prepadné lehoty, ktorých charakteristickým znakom je skutočnosť, že ich plynutie nemôže spočívať a ani
prerušiť, nemožno ich predĺžiť, ich uplynutím nastáva zánik samého práva. V danom prípade 3-mesačná
lehota v zmysle § 131 Obchodného zákonníka je lehotou hmotnoprávnou a samotné ustanovenieje ustanovením kogentným a uplynutím lehoty sa nemožno úspešne domáhať určenia neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia na súde. V opačnom, prípade by bol totiž porušený význam, charakter
a najmä stanovená dĺžka prekluzívnej lehoty v danom prípade a postavenie žalovaného by sa v danom
prípade stalo neistým. Akceptovaním názoru žalobu by bol vyvolaný stav právnej neistoty.
16. Súd skonštatoval, že lehota v zmysle § 131 Obchodného zákonníka je zákonom stanovená
hmotnoprávna lehota, ktorá nespočíva, ani sa neprerušuje a nemožno ju predĺžiť.
17. Preklúzia nie je všeobecne upravená v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku. Ide výlučne
o konkrétne práva upravené v zákone, pričom nemožno ich rozširovať o ďalšie. Preklúzia je osobitne
upravená pri každom konkrétnom prípade, kde je uvedená jej dĺžka a jej začiatok. O preklúziu ide vtedy,
ak je v zákone výslovne uvedené v spojitosti s uplynutím stanovenej doby na výkon alebo uplatnenie
práv, že jej uplynutím bez uplatnenia práva, právo zaniká, resp. záväzok zaniká. Vo všeobecnosti
prekluzívna lehota prebieha plynulo, od jej začiatku až do jej skončenia. Právny poriadok nepozná
u prekluzívnej lehote ani prerušenie, ani spočívanie, hoci aj tu existujú ustanovené výnimky (výnimočne
prichádza do úvahy spočívanie, prípade prerušenie jej plynutia reklamačných lehôt). K spočívaniu
plynutia prekluzívnej lehoty, resp. k jej prerušeniu jej plynutia dochádza pri reklamačných a záručných
dobách, ktoré spočívajú počas vykonávania záručnej opravy – spočívanie napr. § 655 ods.2 OZ
a prerušenie plynutia napr. § 623 ods.8 OZ. U ďalších prekluzívnych lehotách zákon nepozná ani
spočívanie, ani prerušenie. (LAZAR, J. et al. 2018. Základy občianskeho práva hmotného I.).
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že prekluzívna lehota
na podanie žaloby spočívala v čase trvania konania 8Cb/52/2023 až do právoplatného skončenia. Súd
zdôrazňuje, že konanie 18Cb/52/2023 je pre toto konanie irelevantné a nemá vplyv ani skutočnosť,
že totožná žaloba bola v tom konaní podaná včas, keďže konanie bolo zastavené a je právoplatne
skončené.
19. Súd opakovane zdôrazňuje, že súd na zánik práva prihliada ex offo (z úradnej povinnosti).
20. Medzi stranami bolo nesporné, že valné zhromaždenie sa konalo dňa 10.02.2023, na ktorom bol
prítomný aj zástupca žalobcu.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia je nutné vysloviť, že žalobu na
určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 10.02.2023, bolo možné podať
v lehote do 3 mesiacov, t.j. do 10.05.2023. Vzhľadom k tomu, že predmetná žaloba bola podaná dňa
01.07.2024, je nutné konštatovať, že bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa
10.05.2023. Podanie predchádzajúcej žaloby dňa 10.05.2023 nemá vplyv na toto konanie. Vzhľadom
k tomu, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote, nie je možné priznať uplatnené právo.
22. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej
lehoty. Vzhľadom na vyslovený záver súd sa ďalšími skutočnosťami už nezaoberal, a to aj s poukazom
na zásadu rýchlosti a hospodárnosti a nebol dôvod vykonať ďalšie dokazovanie.
23. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
25. Súd skonštatoval, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, a preto
súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako bolo uvedené a zároveň o výške
trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP. Súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by trovy nepriznal.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.