Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7210218544.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Jany Dudíkovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Colonnade Insurance S.A., so sídlom Rue
Eugene Ruppert 20, L-2453 Luxemburg, Luxembursko, organizačná zložka Colonnade Insurance S.A.,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 27 proti žalovanému A.
B. C., bytom v D., D. E. XX, zastúpenému JUDr. Marekom Takáčom, advokátom so sídlom v F., D. E.
XX, o zaplatenie 5.341,52 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 11.5.2021 č.k. 17C/173/2010-447 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom regresného
nároku.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX, ktorú v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenajíma na základe zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2008 obchodnej spoločnosti Interiér Invest, s.r.o. ktorému
prenajal nebytové priestory nachádzajúce sa na G. B. C. E. XX H. D. na účely predajne kobercov, skladu
a ďalších činnosti v súlade s podnikateľským oprávnením. Dňa 28.12.2009 obchodná spoločnosť Interiér
Invest s.r.o. ako poistenec žalobkyne oznámila poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 26. - 27.12.2008
z dôvodu prasknutia potrubia hydrantu na 3. poschodí. Ďalej súd vychádzal zo zápisu z ohliadky zo

dňa 28.12.2009 z ktorého je zrejmé, že v dôsledku prasknutia došlo k zatečeniu predajne Kobraj a k
poškodeniu tovaru a to látok a záclon v rozsahu 90% a vankúšov a prikrývok v rozsahu 40%. Právna
predchodkyňa žalobkyne listom zo dňa 27.1.2009 oznámila svojmu poistencovi obchodnej spoločnosti
Interiér Invest s.r.o. likvidáciu poistnej udalosti a poskytla mu poistné plnenie v celkovej sume 5.341,52
eura. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne A. B. I., ktorá vyčíslila škody z nadobúdacích
nákupných cien ako škodu na tovaru vo výške 7.258,33 eura s DPH a škodu zo všeobecných hodnôt
t.j. z predaných cien na tovare spolu vo výške 11.501,15 eura s DPH.

4. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že príčina prasknutia vodovodného potrubia medzi sporovými
stranami nebola sporná. Išlo o ponechané otvorené okno zamestnancom nájomníka spoločnosti Rempo
Univers s.r.o. Košice, čím došlo k zamrznutiu vody v potrubí a tým k poškodeniu potrubia pôsobenímrozpínania ľadu, čo spôsobilo vytekanie vody z potrubia cez vzniknutú prasklinu. Škoda na tovare
poistencovi žalovaného vznikla tak zatečením nebytových priestorov v dôsledku prasknutia potrubia.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní, výsluchom strán sporu, listinami a
znaleckým posudkom dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.

6. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala porušenie povinností žalovaného vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č.
116/1990 Zb., ako aj povinnosti vyplývajúcej z čl. 5 ods. 4 nájomnej zmluvy, súd konštatoval, že ide o

uvedenie všeobecnej povinnosti žalovaného bez konkretizácie. Súd ďalej konštatoval, že ponechanie
otvoreného okna treťou osobou nespadá v rámci kontroly do bežných starostlivostí prenajímateľa, pokiaľ
nebola výslovne dohodnutá v nájomnej zmluve. Ponechanie otvoreného okna v priestoroch prenajatých
nájomcovijezavineným,hrubonedbanlivostnýmkonanímtretejosoby.Ideokontrolupriestorovnájomcu
Rempo Univers s.r.o., za ktorú tento zodpovedá. Toto konanie presahuje rámec všeobecnej prevenčnej
povinnosti žalovaného a nemožno toto konanie pričítať žalovanému ako jeho porušenie prevenčnej

povinnosti. V danom prípade ide o porušenie prevenčnej povinnosti nájomcu žalovaného (spoločnosti
Rempo Univers s.r.o. Košice).

7. Súd ďalej konštatoval, že v spore nebolo preukázané porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej
povinnosti, čo neumožňuje aplikáciu § 420 Občianskeho zákonníka na daný prípad. Podľa názoru súdu,

ak by aj pripustil, že došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka žalovaným, v danom prípade došlo tiež k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka nájomcom žalovaného (spoločnosťou Rempo Univers s.r.o.
Košice), a to ponechaním otvoreného okna v prenajatých priestoroch. V tejto situácii je potom dôležitá
príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiaškodou.Príčinnásúvislosťmedziporušenímprevenčnej

povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou nie je daná, keďže ku škode došlo nedbanlivostným
zavineným konaním a teda porušením prevenčnej povinnosti tretej osoby a nie žalovaného. Podľa
názoru súdu žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosť, že poistený v čase poskytnutia plnenia mal
proti žalovanému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Z uvedeného dôvodu preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný mal s poškodeným spoločnosťou Interier Invest s.r.o. uzatvorený zmluvný
vzťah - zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej zriadil nájom k nebytovým priestorom

za účelom využívania ho nájomcom na účely predajne kobercov a ďalších činností v súlade s
podnikateľskýmoprávnením.Vtejtozmluvesažalovanýakoprenajímateľzaviazalposkytnúťzabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním nebytového priestoru. Dôvodom
prasknutého potrubia bolo zamrznutie vody v tomto potrubí v období, keď boli silné mrazy (v dôsledku
ponechania otvoreného okna neznámou osobou v nájomných priestoroch nájomcu Rempo Univers

s.r.o.)anáslednýmoteplenímvpriebehuvianočnýchsviatkov.Príčinouvznikuškodynatovarepoistenca
bolo teda vytopenie priestorov, ktoré si prenajímal od žalovaného, čím došlo k poškodeniu tovaru a to
následkom prasknutia potrubia na treťom v budove vo vlastníctve žalovaného. Je toho názoru, že aj v
prípade, že v priestoroch potrubia ostalo okno otvorené neznámou osobou nájomníka bolo povinnosťou
žalovaného ako prenajímateľa poskytnúť poistencovi náležitú ochranu prenajímaných priestorov. Mal

vykonať kontrolu nehnuteľností tak, aby nedošlo ku škode. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti
žalovaného v konaní bolo jasne preukázané. Neobstoja preto dôvody v napadnutom rozhodnutí, že v
spore nebolo preukázané porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, čo neumožňuje
aplikáciu § 420 Občianskeho zákonníka.

11. V rozhodnutí neobstoja ani ďalšie právne názory, nakoľko ku škode na tovare poškodeného nájomcu
nedošlo v dôsledku otvorenia okna nájomcom žalovaného, ale v dôsledku toho, že jeho tovar bol zničený
vytopením vodou z prasknutého potrubia vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný dopustil
situáciu, že potrubie mohlo zamrznúť tým, že nezabezpečil jeho ochranu porušením prevenčnýchopatrení podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nemôže byť na ujmu poškodenému nájomcovi. V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 415 Občianskeho zákonníka upravujúce prevenčnú povinnosť.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že na uplatnenie svojho nároku by musela,
resp. poistený vykonať v budove šetrenie/pátranie, ktorý z nájomcov užívajúcich priestory v budove
žalovaného mohli, resp. skutočne porušili nejaké svoje povinnosti. Poškodený, do ktorého práva vstúpila
nemal so spoločnosťou Rempo Univers s.r.o. žiadny právny vzťah, preto nemal v tejto spoločnosti
ani reálnu možnosť vykonať šetrenie a teda nemohol zistiť, na základe čoho došlo k prasknutiu

potrubia. Právny vzťah mal poškodený so svojim prenajímateľom - žalovaným. Podľa jej názoru, ak
by si žalovaný splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a zabezpečil
zvýšenú starostlivosť o nehnuteľnosť v predmetoch nájmu, nebol by k prasknutiu potrubia, teda k ich
vytopeniu priestorov poškodeného k zničeniu jeho tovaru došlo. Je tu teda daná príčinná súvislosť medzi
porušenímprávnejpovinnostižalovanéhoavznikomškody-vytopenímpriestorov,tedazničeniemajetku
poškodeného. Ďalej odvolateľka poukazuje na rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.

24Co/451/2013 v spojení s uznesením č.k. 23Co/52/2012-274,v ktorých súd prezentuje právny názor, že
prípady obchodnej činnosti, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľností je nutné posudzovať podľa
§ 420a Občianskeho zákonníka a teda že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel opätovne k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v konaní nebolo preukázané porušenie zákonnej alebo
zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol.

16. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie, poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

17. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že prenájom nehnuteľností je nutné posudzovať podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka
a teda že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.
18. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

19. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená
a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti,
b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

20. Ako vyplýva z citovaného ust. § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená
prevádzkovou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti.

21. Prevádzkovou činnosťou je podľa tejto právnej úpravy taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti
(spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vyvíja. Predmet
tejto činnosti je spravidla vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení podnikateľskej činnosti alebo
v živnostenskom oprávnení. Ide o sústavné vykonávanie činnosti právnickej alebo fyzickej osoby,

ktoré je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Prenájom nebytových priestorov inej právnickej
osobe nie je prevádzkovou činnosťou, ktorá by sa negatívne prejavovala navonok vo vzťahu k okoliu,
hoci je prenajímateľom právnická osoba, majúca prenájom nebytových priestorov ako predmet svojej
podnikateľskej činnosti.22. Žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý v čase vzniku škody žalobcu, ako vyplýva
z výpisu živnostenského registra, prevádzkoval o.i. predmet podnikania a to prenájom nehnuteľností

s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Aj keď žalovaný predmet
činnosti v živnostenskom oprávnení mal vymedzený ako prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných
než základných služieb spojených s prenájmom, samotný prenájom nebytového priestoru nemožno
považovať za činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú žalovaný prevádzkovo vyvíja. Nejedná
sa o sústavné vykonávanie činnosti žalovaného, ktoré je súčasťou jeho prevádzky a faktickej činnosti,

nakoľko nebytové priestory boli predmetom nájmu, ktoré v rámci plnenia záväzku boli odovzdané
žalobkyni nesporne v stave spôsobilom k užívaniu. Navyše prenájom nebytových priestorov nemožno
považovať za takú prevádzkovú činnosť, ktorá by sa negatívne prejavovala navonok vo vzťahu k okoliu.

23. Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť ani s názorom Krajského súdu v Trnave vyslovenom

v rozhodnutí sp.zn. 24Co/451/2013, na ktoré poukazuje žalobkyňa, ak vychádza z názoru, že
zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom je potrebné posudzovať podľa ust. § 420a,
vychádzajúc z názoru, že príčinou vzniku škody je prevádzka bytu, konkrétne únik vody z radiátora
v kúpeľni.

24. Ako bolo vyššie uvedené, samotný prenájom nebytového priestoru a rovnako aj bytu inej osobe,
nie je prevádzkovou činnosťou, nakoľko samotný prenájom nemožno považovať za činnosť súvisiacu
s predmetom činnosti, ktorú prenajímateľ – fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vyvíja a ktorá by
sa negatívne prejavovala navonok vo vzťahu k okoliu. Predmetom prenájmu bol byt, ktorý bol odovzdaný
nájomcovi v stave spôsobilom k užívaniu.

25. Ako jediná možná zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi by prichádzala do úvahy
iba všeobecná zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 415 Občianskeho
zákonníka. Zodpovednosť žalovaného za škodu však ani podľa týchto ustanovení správne súd prvej
inštancie nezistil.

26. Za dôvodnú však nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobkyne, ak vychádza z názoru
o porušení prevenčnej povinnosti žalovaným.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, majetku, na prírode a na životnom prostredí.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení sp. zn.
1Co/300/2017 zo dňa 18. júla 2018, v ktorom uviedol, že porušením právnej povinnosti je mienený
objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala (prípadne
opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby dosiahla povinnosti uloženej jej právnym predpisom či
inou právnou skutočnosťou, napríklad zmluvou.

30. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu
prevenciu) ukladajúcu každému počínať si takým spôsobom, aby svojím konaním nespôsobil škodu na
zdraví, na majetku a iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi
poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Protiprávne konanie musí byť poškodeným

preukázané rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako
príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne skúmal, či v danej veci boli splnené podmienky pre
priznanie náhrady škody a dospel aj k správnemu skutkovému záveru, že v konaní nebolo preukázané

porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti žalovaným, nakoľko žalobkyňou tvrdené
porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným - kontrola (otvorenie okien) nespadá do bežnej starostlivosti
prenajímateľa, pokiaľ nebola výslovne dohodnutá v nájomnej zmluve.32. Vzhľadom na horeuvedené, nárok uplatnený žalobkyňou nie je nárokom v zmysle ust. § 420a
Občianskeho zákonníka, a teda nejedná sa o objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu, preto bez
významu je tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadne liberačné dôvody.

Tieto by bolo potrebné zo strany žalovaného preukázať iba v prípade jeho objektívnej zodpovednosti.

33. Taktiež bez významu je aj odvolacia námietka žalobkyne v odvolaní vzhľadom na tvrdenie žalobkyne,
že ku škode došlo v dôsledku vyššej moci, nakoľko prasknutie potrubia v dôsledku zamrznutia za vyššiu
moc nepovažuje. Je tomu tak preto, že dôvodom zamietnutia nároku žalobkyne nebolo zistenie súdu, že

ku škode došlo v dôsledku vyššej moci, ale ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku (ods. 55), žalobkyňa
v konaní nepreukázala porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti a nepreukázania
skutočnosti, že poistený v čase poskytnutia plnenia mal proti žalovanému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou.

34. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

35. Výrok o trovách odvolacieho a dovolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 a § 453 ods. 3 Cs.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana
sporu, v danom prípade žalovaný, preto odvolací súd žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania v celom rozsahu.

36. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).