Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6Tk/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010550
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7219010550.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich A. B. a C. D. E., F.,

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júla 2025 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. G. G. nar. XX. XX. XXXX v H.,
trvale bytom D., D. X,
prechodne bytom I. XX, okres. D.

2. J. K., nar. XX. XX. XXXX v H.,
trvale bytom D., G. K. XXX/XX,
F. D., G. XX,

3. L. F., nar. XX. XX. XXXX v H.,
trvale bytom D., F. K. XXXX/X,

sú vinní, že

ako členovia organizovanej skupiny založenej nebohým obvineným H. B. v roku 2006 pôsobiacej na
území Slovenskej republike najmä v D., na území Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky,
Českej republiky, Talianskej republiky, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky a Poľskej republiky
po vzájomnej dohode s inými členmi organizovanej skupiny zabezpečili vyhotovenie falošných dokladov,
ktoré následne použili a na základe dokladov na základe, ktorých vylákali rôzny tovar v celkovej hodnote

646.329,- €, pričom nebohý obvinený H. B. s iným členom organizovanej skupiny túto organizovanú
skupinu viedli a riadili, rozdeľovali úlohy a dávali pokyny jednotlivým členom organizovanej skupiny,
nebohý obvinený H. B. na prepravu podvodne vylákaného tovaru poskytol nákladné motorové vozidlo
zn. Renault EVČ: E. XXX M. spolu s návesom EVČ: E. XXX N., ktoré mal v dispozícii, jednotlivým
členom organizovanej skupiny, ktorí realizovali prepravu tovaru poskytol aj falošné osobné doklady,
odcudzenéštátnepoznávacieznačkyvozidiel,mobilnételefóny,prostredníctvomktorýchmonitorovalich
pohyb pri preprave, následne spolu s iným členom organizovanej skupiny a obvineným G. O. zabezpečil

odpredajčastivylákanéhotovaru,členomorganizovanejskupinyvyplácalzaichčinnosťodmenu,pričom
obvinený G. G. vo viacerých prípadoch na rôznych miestach odcudzil evidenčné čísla vozidiel a na
pokyn nebohého obvineného H. B. z faxu E. H. E., a. s. v D. zasielal falošné dokumenty do zahraničia,
obvinení J. K., L. F., G. G., spolu s G. A. a I. B. a iný člen organizovanej skupiny zabezpečovali prepravu
podvodne vylákaného tovaru, pričom pri preprave predložili falošné osobné doklady a iné falošné úradné
dokumenty a taktiež na použitom vozidle menili pred nakladaním tovaru evidenčné čísla vozidiel za
odcudzené evidenčné čísla, ktoré ich po vylákaní tovaru spolu s falšovanými dokladmi zničili a tak:

1. obžalovaný G. G.po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a iným členom organizovanej
skupiny uviedli do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene osoby podnikajúcej na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom J. B. - P., s miestom podnikania Q. F. XXXX/

X, R., IČO: XXXXXXXX, bez jej vedomia dojednali prepravu tovaru a z verejne prístupného faxu
č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu E. H. E. M. P. D., v presne nezistenom čase zaslali potvrdenú
objednávku prepravy a falošnú poistnú zmluvu č. 165-8002.121 na základe čoho 28. 07. 2006 obvinený
G. G. spolu s iným členom organizovanej skupiny v S. C., P. T., U. XXX vylákali tovar a to pneumatiky
v hodnote 45.582,- €, pri preprave použili odcudzené evidenčné čísla T. XXX M. a T. XXX N., iný člen

organizovanej skupiny pri preprave použil falošný občiansky preukaz H. XXXXXX na meno H. O. a
falošné osvedčenia o evidencii vozidla H. XXXXXX (T. XXX M.) a H. XXXXXX (T. N.), ktoré mu poskytol
nebohý obvinený H. B., tovar previezli do skladu v meste Przemysl v Poľskej republike, ktorého časť
mal prenajatý iný člen organizovanej skupiny, následne ho odpredali, čím spoločnosti D. V., H.. U. XXX
(v súčasnosti O. F. XXXX), XXX XX T., S. C., spôsobili škodu vo výške 45.582,- €,

2. obžalovaný G. G.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B., a s iným členom organizovanej
skupiny uviedli do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene osoby podnikajúcej na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom J. B. - P., s miestom podnikania Q. F. XXXX/X, R.,
IČO: XXXXXXXX, bez jej vedomia z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu E. H.

E. M. P. D., v presne nezistenom čase zaslali potvrdenú objednávku prepravy a falošnú poistnú zmluvu
č. XXX-XXXX.XXX na základe čoho 01. 08. 2006 obvinený G. G. spolu s iným členom organizovanej
skupinyvF.C.,P.U.W.vylákalitovarato407kartónovklimatizačnýchjednotiekvhodnote82.339,47,-€,
pri preprave použili odcudzené evidenčné čísla T. XXX M. a T. XXX V., iný člen organizovanej skupiny pri
preprave použil falošný občiansky preukaz H. XXXXXX na meno H. O. a falošné osvedčenia o evidencii

vozidla SA 125768 (T. XXX M.) a SA 125769 (T. XXX V.), ktoré mu poskytol nebohý obvinený H. B.,
tovar previezli do skladu v meste Przemysl v Poľskej republike, ktorého časť mal prenajatý iný člen
organizovanej skupiny, následne ho odpredali, čím spoločnosti Q. W. X. W., Y. XX, XXXXX U., H. C. R.
spôsobili škodu vo výške 82.339,47 € (105.136,- USD),

3. obžalovaný G. G.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a s iným členom organizovanej
skupiny uviedli do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene podnikateľského subjektu M. - E.,
H., so sídlom J. XX, K., V.: XX XXX XXX, bez vedomia jej štatutárnych zástupcov dojednali prepravu
tovaru a z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu E. H. E. M. P. D. v presne

nezistenom čase zaslali potvrdenú objednávku prepravy č. 83, falošnú poistnú zmluvu č. 183 1756 a
falošnúkoncesnúlistinunazákladečoho29.08.2006obvinenýG.G.spolusinýmčlenomorganizovanej
skupiny v Spolkovej republike Nemecko vylákali tovar a to bielu techniku v hodnote 147.760,67 €, pri
preprave použili odcudzené evidenčné čísla O. XXX Z. a A. XXX N., iný člen organizovanej skupiny pri
preprave použil falošný občiansky preukaz H. XXXXXX a falošný vodičský preukaz H. XXXXXXX na

meno H. O. a falošné osvedčenia o evidencii vozidla H. XXXXXX (O. XXX Z.) a H. XXXXXX (A. XXX N.),
ktoré mu poskytol nebohý obvinený H. B., tovar previezli do skladu v meste Przemysl v Poľskej republike,
ktorého časť mal prenajatý iný člen organizovanej skupiny, následne ho odpredali, čím spoločnosti M.
E., G. W. X-XX, C., I. C. spôsobilí škodu vo výške 147.760,67 €,

4. obžalovaný J. K.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a s iným členom organizovanej
skupiny uviedli do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene osoby podnikajúcej na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom G. A. - G. A. - E., s miestom podnikania K. XXX,
A. A., ICO: XXXXXXXX, bez jej vedomia z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu

E. H. E. M. v D., v presne nezistenom čase zaslali potvrdenú objednávku prepravy, falošnú poistnú
zmluvu č. 11 3 4474 a falošnú koncesnú listinu na základe čoho 24. 10. 2006 obvinený J. K. spolu s iným
členom organizovanej skupiny v H. C. R. vylákali tovar a to 842 ks pneumatík v hodnote 43.640,76,- €,
pri preprave použili odcudzené evidenčné čísla K. XXX M. a H. XXX, iný člen organizovanej skupiny pri
preprave použil súčasne falošný občiansky preukaz H. XXXXXX na meno D. E. a falošné osvedčenia

o evidencii vozidla H. XXXXXX (K. XXX M.) a H. XXXXXX (H. XXX N.), ktoré im poskytol nebohý
obvinený H. B. a jemu ich poskytol za odmenu 199,16,- € (6.000,- Sk) iný člen organizovanej skupiny,
tovar previezli do skladu v meste Przemysl v Poľskej republike, ktorého časť mal prenajatý iný členorganizovanej skupiny, následne ho odpredali, čím spoločnosti W. D. X. Q., M. Y. E., F. XXXXX, U., H.
M. X. spôsobili škodu vo výške 43.640,76 €,

5. obžalovaný J. K. a obžalovaný L. F.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a s doposiaľ nestotožnenou osobu
uviedli do omylu zmluvného prepravcu a to tak, [. P. D. H. D. H. H. H. R. D. X, F., V.: XXXXXXXX, bez
vedomia jej štatutárneho zástupcu z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu E. H.
E. M. P. D., v presne nezistenom čase zaslali falošné doklady na základe čoho 08. 03. 2007 obvinení J.

K. a L. F. v S. C., Z., E. vylákali tovar a to pneumatiky zn. D. v hodnote 39.801,- €, pri preprave použili
odcudzené evidenčné čísla P. XXX M. a R. XXX N., pričom obvinený L. F. pri preprave súčasne použil
falošný cestovný pas č. F. XXXXXXX na meno D. J., ktorý mu poskytol nebohý obvinený H. B., čím
spoločnosti D. K. I., A. G. XX, XXXX R., D. C. spôsobili škodu vo výške 39.801,- €,

6. obžalovaný J. K. a obžalovaný L. F.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a obžalovaným G. O. uviedli
do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene osoby podnikajúcej na základe živnostenského
oprávnenia pod obchodným menom F. H., s miestom podnikania C. X, J., V.: XXXXXXXX, bez jej
vedomia dojednali prepravu tovaru a z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu E.
H. E. M. v D., v presne nezistenom čase zaslali falošné doklady na základe čoho v období od 10. 04.

2007 do 13. 04. 2007 obvinení J. K. a L. F. v Talianskej republike vylákali tovar a to elektronické súčiastky
a iné komponenty v hodnote 88.993.89 €, pri preprave použili odcudzené evidenčné čísla H. XXX M.
a D. XXX N., ktoré im poskytol nebohý obvinený H. B., tovar previezli do objektu Poľnohospodárskeho
družstva Šačurov v okr. Vranov Nad Topľou kde bol príslušníkmi polície 23. 04. 2007 zaistený, čím
spoločnosti Z. E. H. + Z.. M. H. XX, XXXX T., J. O., spôsobili škodu vo výške 88.993.89 €,

7. obžalovaný J. K. a obžalovaný L. F.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nebohým obvineným H. B. a s obžalovaným G. O. uviedli
do omylu zmluvného prepravcu a to tak, že v mene osoby podnikajúcej na základe živnostenského
oprávnenia pod obchodným menom F. H., s miestom podnikania C. X, J., IČO: XXXXXXXX, bez jej

vedomia dojednali prepravu tovaru a z verejne prístupného faxu č. XXXXXXXXXXXXXX patriacemu
E. H. E. M. v D., v presne nezistenom čase zaslali potvrdenú objednávku prepravy, falošnú poistnú
zmluvu č. 15-3515 a falošný živnostenský list na základe čoho 20. 04. 2007 obvinení J. K. a L. F. v
Holandskom kráľovstve vylákali tovar (hračky, obuv a ošatenie) v hodnote 24.373,74,- €, pri preprave
použili odcudzené evidenčné čísla H. XXX M. a D. XXX N., ktoré im poskytol nebohý obvinený H. B.,

tovar previezli do Michaloviec, na ulicu Staničná 1 kde bol príslušníkmi polície 23.04.2007 zaistení, čím
spoločnosti C. I. H., P. W. XXX, XXXX C., I. C. spôsobili škodu vo výške 24.373,74 €,
pričom
obžalovaný G. G. sa podieľal na spôsobení škody vo výške 275.682,14 €;
obžalovaný J. K. sa podieľal na spôsobení škody vo výške 196.809,39 €;

obžalovaný L. F. sa podieľal na spôsobení škody vo výške 153.168,63 €;

t e d a

obžalovaný G. G.
v bodoch 1), 2), 3) výroku rozsudku
-spoločnýmkonanímsebaaleboinéhoobohatiltým,žeuviedolinéhodoomyluaspôsobiltaknacudzom
majetku značnú škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny,

obžalovaný J. K.
v bodoch 4), 5), 6), 7) výroku rozsudku
- spoločnýmkonanímsebaaleboinéhoobohatiltým,žeuviedolinéhodoomyluaspôsobiltaknacudzom
majetku väčšiu škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny,

obžalovaný L. F.
v bodoch 5), 6), 7) výroku rozsudku- spoločným konaním na škodu majetku seba alebo iného sa obohatil tým, že uviedol iného do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ako člen
organizovanej skupiny,

v bode 5) výroku rozsudku
- použil falošnú verejnú listinu ako pravú,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný G. G. v bodoch 1), 2) a 3) výroku rozsudku,
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona a § 129 ods. 2
Trestného zákona (účinného od 6.8.2024);

obžalovaný J. K. v bodoch 4), 5), 6) a 7) výroku rozsudku

- vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona a § 129 ods. 2 Trestného
zákona (účinného od 6.8.2024);

obžalovaný L. F. v bodoch 5, 6) a 7) výroku rozsudku

- vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona a § 129 ods. 2 Trestného
zákona (účinného od 6.8.2024)
- v bode 5 výroku rozsudku, v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného

zákona, (účinného od 6.8.2024).

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný G. G.

podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm.
j), písm. l), písm. n), písm. p), Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov,

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovaný J. K.

podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm.
j), písm. l), písm. n), písm. p) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Obžalovaný L. F.

podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 a ods. 2, §
38 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), písm. p) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodené obchodné spoločnosti:
- D. V., H.. O. F. XXXX, XXX XX T., S. C.,
- Q. W. X. W.,

Y. XX, XXXXX U., H. C. R.,
- M. E., G. W. X-XX, C., I. C.,
- W. D. X. Q.,
M. Y. E., F. XXXXX, U., H. M. X.

zastúpené opatrovníkom JUDr. Vladimírom Habiňákom,
so sídlom v Košice, Brezová 10 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal dňa 18.4.2019 na Okresný súd Košice II obžalobu
sp. zn.: 1Kv/57/15/8800-636 zo dňa 16.4.2019 na už nebohého H. B. a spoluobvinených, pre obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s použitím

§ 138 písm. i) Trestného zákona a iné.

Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 25.8.2020 bolo trestné stíhanie proti obvinenému H. B.
zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

V zmysle zákona č. 150/2022 Z.z. (o súdnej mape) v znení neskorších predpisov výkon súdnictva
bývalého Okresného súdu Košice II od 1.6.2023 vykonáva Mestský súd v Košiciach.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.7.2025 konanie proti spoluobžalovaným G. O., G. A. a I. B.
bolo vylúčené na samostatné konanie (dôvodu ich neprítomnosti).

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.10.2023 boli obžalovaní poučení o možnosti a následkoch
vyhlásenia o vine v zmysle § 257 Trestného poriadku. Pred vyhlásením boli obžalovaní poučení, že
súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani

dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Po porade s obhajcami obžalovaný J. K. a obžalovaný L. F. urobili vyhlásenie, že sú vinní. Obžalovaný
G. G. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.

Predseda senátu položil obžalovaným otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku.

Obžalovaní na všetky otázky odpovedali jednotlivo zhodne „áno“. Súd mal preto za preukázané, že
rozumeli, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, boli poučení o svojich právach, najmä

o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s obhajcom sa mohli radiť o
spôsobe obhajoby, rozumeli právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu.

Napokon, vyhlásili, že sa dobrovoľne priznávajú k spáchaným skutkom a za spáchané skutky uznávajú

vinu.

Súd vyhlásenie obžalovaných v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal s tým, že
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa vykonajú dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Po vykonaní všetkých potrebných dôkazov (ktorých obsah a vyhodnotenie bude popísané v ďalšej časti
odôvodnenia) sa procesné strany vyjadrili v záverečných rečiach.
Prokurátor navrhol, aby súd prihliadol na vyhlásenia obžalovaných a uznal ich vinnými zo skutkov
opísaných v obžalobe zo 16. 4. 2019. Zdôraznil, že vzhľadom na novelu Trestného zákona č. 40/2024
Z. z. účinnú od 6. 8. 2024 je potrebné prekvalifikovať skutky obžalovaných G. G., J. K. a L. F. na zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za spáchanie ktorého navrholuložiť obžalovanému G. G. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 4 rokov, obžalovanému J. K. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov a obžalovanému L. F. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Pri rozhodovaní o treste navrhol prihliadnuť na
jedinú poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona), že obžalovaní sa priznali k spáchaniu
činu a prejavili ľútosť.
Súčasne navrhol všetkým trom obžalovaným uložiť povinnosť nahradiť poškodeným spoločne
a nerozdielne spôsobenú škodu. V prípade obžalovaného G. G. ide o škodu spôsobenú skutkami v bode

1/, 2/, 3/ obžaloby, v prípade J. K. ide o škodu spôsobenú skutkami 5/, 7/, 8/, 9/ obžaloby, a v prípade
L. F. ide o škodu spôsobenú skutkami 7/, 8/, 9/ obžaloby.
G. U. M. - obhajca obžalovaného G. G. navrhol súdu zastavenie trestného stíhania obžalovaného podľa
§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku pre extrémnu dĺžku konania (vyše 19 rokov od spáchania skutku)
s odvolaním na právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Zdôraznil, že obžalovaný G. G. sa trestnému stíhaniu nevyhýbal, ani sa nepričinil o neúmernú

dĺžku trestného konania. Napokon alternatívne navrhol obžalovanému G. G. uložiť mierny trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom pod dolnou hranicou trestnej sadzby, keďže súd prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine podľa § 257 Trestného poriadku.
Obžalovaný G. G. spáchanie trestného činu aj jeho následky opätovne oľutoval. Poukázal na to, že má
vyše 67 rokov a sľúbil, že ďalšiu trestnú činnosť páchať nebude.

G. L. H. (C.) - obhajkyňa obžalovaného J. K. v záverečnej reči poukázala na existenciu 3 poľahčujúcich
okolností, a to na priznanie viny, úprimnú ľútosť a predchádzajúci riadny život obžalovaného. Za
rozhodujúci faktor pri ukladaní trestu označila neúmernú dĺžku konania (ktorá prekročila 19 rokov od
spáchania trestného činu) a s tým súvisiace porušenie práva na rozhodnutie v primeranej lehote.
Odkázala na judikatúru ÚS SR a NS SR (sp. zn. 2TdoV/21/2013), ktorá umožňuje použiť mimoriadne

zmierňovacie ustanovenie a uložiť trest pod dolnou hranicou sadzby. Napriek tomu nepožadovala
zastavenie trestného stíhania ani jeho oslobodenie, ale uloženie výchovného trestu pod dolnou hranicou
trestnej sadzby s minimálnou skúšobnou dobou. K návrhu prokurátora na náhradu škody pripomenula,
že poškodení si riadne neuplatnili nárok na náhradu škody, pritom nejaký tovar bol zaistený, takže na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody neboli splnené zákonné podmienky.

Obžalovaný J. K. sa pripojil k záverečnému návrhu obhajkyne, spáchanie trestného činu oľutoval,
poukázal na to, že ďalšej trestnej činnosti sa už nedopustil a aj vzhľadom k tomu, že má 73 rokov, tak
sa ďalšej trestnej činnosti už nedopustí.
JUDr. Martin Kostrej – obhajca obžalovaného L. F. poukázal na to, že sa obžalovaný priznal k
spáchaniu trestných činov neodvolateľným vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní, čo uľahčilo

ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 6. 8. 2024 meniacu právnu
kvalifikáciu a trestné sadzby za zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona navrhol
prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. m), písm. n) Trestného zákona,
ktorými boli priznanie a ľútosť obžalovaného, jeho bezúhonnosť a napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti. Aj on zdôraznil extrémnu dĺžku konania (vyše 18 rokov od spáchania skutkov z roku 2007),

ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a možnosť zastavenia konania podľa § 281 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. g)
Trestného poriadku. Pritom poukázal na rozsiahlu judikatúru, ktorá umožňuje neúmerne dlhé trestné
stíhanie zohľadniť pri ukladaní miernejšieho trestu. Ak by súd nezastavil trestné stíhanie, alternatívne
navrhol uložiť obžalovanému mierny výchovný trest pod dolnou hranicou sadzby. Vyjadril sa aj k osobe

obžalovaného, ktorý okrem prejedávaného prípadu vždy viedol aj vedie riadny život, stará sa o rodinu
a je riadne zamestnaný.
Aj on namietal nesplnenie podmienok rozhodnutia o náhrade škody, poukázal na to, že tovar bol zaistený
a že si poškodení nárok na náhradu škody riadne neuplatňovali.
V záverečnej reči napokon aj obžalovaný L. F. spáchanie trestného činu opätovne oľutoval a tiež sa

pripojil k vyjadreniam svojho obhajcu.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že trestné činy kladené obžalovaným
za vinu spáchané boli. Priznanie obžalovaných a vyhlásenie viny zodpovedá dôkazom zabezpečených
v štádiu prípravného konania.
V podanej obžalobe bolo protiprávne konanie obžalovaných pôvodne posudzované ako obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. i) Trestného zákona (ktoré umožňovalo uloženie trestu odňatia slobody na desať rokov až
pätnásť rokov).Dňa 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., v ktorej boli upravené
ustanovenia definujúce škodu a jej výšku. Výška škody, resp. majetkovej ujmy je rozhodujúcou
skutočnosťou pre použitie právnej kvalifikácie trestného činu. Zároveň bolo zmenené aj ustanovenie

§ 221 Trestného zákona predovšetkým v rozsahu trestných sadzieb; sadzby boli znížené a tým sa
posunula aj horná a dolná hranica trestov pre jednotlivé odseky, čím sa mení vyhodnocovanie závažnosti
trestného činu pri rozhodovaní súdu.
Ustanovenie § 2 Trestného zákona upravuje časovú pôsobnosť trestného práva. Trestnosť činu a
uloženie trestu sa v zmysle uvedeného ustanovenia posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania

činu,pričomakmedzispáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťrôznezákony,použije
sa zákon priaznivejší pre páchateľa.
Podľa novelizovaného ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650.000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty

veci a rozsahu činu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností bolo potrebné v prejednávanom prípade upraviť právnu
kvalifikáciu trestných činov.
Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa dopustili obžalovaní
J. K. a L. F. tým, že na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatili tým, že niekoho uviedli do

omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu (presahujúcu 20.000,- eur) a taký čin spáchali
závažnejším spôsobom konania – ako členovia zločineckej skupiny. Iba v prípade obžalovaného G.
G., ktorý sa podieľal na spôsobení škody vo výške 275.682,14 eur, teda značnej škody, bola naplnená
objektívna stránka zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona.
Rozhodujúcim znakom skutkovej podstaty uvedenej v § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona

je spáchanie činu "závažnejším spôsobom konania", ktorým sa rozumie spáchanie trestného činu
organizovanou skupinou podľa § 138 písm. i) Trestného zákona. Organizovanú skupinu definuje
ustanovenie § 129 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého sa ňou rozumie spolčenie najmenej troch
osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi
skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje

pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin
ako člen organizovanej skupiny, vyjadruje kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá zvyšuje závažnosť
trestného činu.
V právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov bolo potrebné vyjadriť aj formu účasti páchateľov, ktorá
zodpovedá popisu ich konania v skutkovej vete, aby bol výrok rozsudku presný a zrozumiteľný. Preto

súd doplnil, že sa obžalovaní dopustili trestného činu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.
Vo vzťahu k výroku o treste súd prihliadal najmä na nasledujúce zákonné ustanovenia:
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä

nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, (.....) ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa§39ods.2písm.c)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Osoby obžalovaných súd hodnotil najmä na podklade vyžiadaných správ a odpisov z ich registra trestov.
Správy o povesti obžalovaných majú iba evidenčnú výpovednú hodnotu, sú všeobecného charakteru.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z nasledujúcich úvah:
Trestný čin podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona je zločinom, za spáchanie ktorého je stanovená sadzba
trestu odňatia slobody na dva až osem rokov. Bezúhonnosť, priznanie, úprimné oľutovanie trestných
činov, napomáhanie k objasneniu trestnej činnosti a neúmerne dlhá doba trestného stíhania [§ 36 písm.
j), l), n), p) Trestného zákona], boli poľahčujúce okolnosti, ktoré u obžalovaných rozhodujúcou mierou

prispeli k uloženiu trestov pod spodnou hranicou stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 a §
39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona.
Mimoriadne zníženie trestu vyžaduje, aby súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na
okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa.
Prebiehajúce trestné stíhanie malo na obžalovaných požadovaný prevýchovný účinok. Netreba

prehliadať ani to, že v počiatku trestného stíhania boli obžalovaní stíhaní aj väzobne. Od spáchania
skutkov sa nedopustili ďalšej trestnej činnosti, čo svedčí o ich resocializácii a o tom, že represívna
funkcia trestu sa v značnej miere oslabila. Pokiaľ sa uvažuje aj o represívnom účele trestu, je otázne, či
obžalovaní po viac ako 18 rokoch bezúhonného života ešte predstavujú reálne riziko pre spoločnosť.
Spáchanie trestného činu obžalovaní priznali už v prípravnom konaní. K trestnej činnosti obžalovaní

prejavili kritický postoj. Tým napomohli k objasneniu trestnej činnosti ďalších spolupáchateľov. Ich
vyhlásenie o vine nebolo iba účelové, keďže pred súdom vypovedali aj vo vzťahu k ďalším obžalovaným
a ich výpovede v prípravnom konaní prispeli k usvedčeniu ďalších členov organizovanej skupiny.
Pokiaľ obhajoba namietala porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
dôsledku prieťahov v konaní, súd uvádza, že hoci dĺžka konania bola neprimeraná, nejde o dôvod na

zastavenie trestného stíhania, ale o okolnosť, ktorú je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu. V zmysle
ustálenej súdnej praxe a judikatúry ESĽP konajúci súd nemohol vyvážiť neúmernú dĺžku trestného
stíhaniazastavenímtrestnéhostíhania.Privýmeretrestuvšaknatentofaktorprihliadolakonavýznamnú
poľahčujúcu okolnosť, ktorá odôvodňuje uloženie trestov pod dolnou hranicou zákonom stanovenej
sadzby. Uloženie trestu má stále význam najmä z hľadiska generálnej prevencie, aby sa verejnosti

ukázalo, že organizovaná trestná činnosť nezostáva bez následkov ani s odstupom času.
Obžalovaný G. G. bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c)
Trestného zákona. Dopustil sa troch pokračovacích skutkov. Súd prihliadol na to, že skutok spáchal ako
člen organizovanej skupiny a zároveň spôsobil značnú škodu, čo zvyšuje závažnosť jeho konania.
Toho času je na starobnom dôchodku. V odpise z registra trestov má 4 záznamy, naposledy z roku 1994,

pričom všetky jeho odsúdenia sú v súčasnosti zahladené. Novšie trestné stíhanie nemá.
Na druhej strane súd zohľadnil priznanie obžalovaného, jeho ľútosť a skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynulo viac ako 18 rokov, počas ktorých obžalovaný viedol riadny život. Súd preto dospel
k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov, čím zároveň prihliadol na to, že

mal (spomedzi obžalovaných) najvýznamnejší podiel na páchaní trestnej činnosti. Takto uložený trest
primerane vyjadruje spoločenské odsúdenie konania obžalovaného, no zároveň rešpektuje zásadu
spravodlivosti a individualizácie trestu.Obžalovaný J. K. bol šesť krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012. Od decembra 2013 sú jeho
odsúdenia s účinkami zahladenia. Tiež je už dôchodcom, z obžalovaných je najstarší (má 73 rokov).
Súd prihliadol na závažnosť skutku, ktorý obžalovaný spáchal ako člen organizovanej skupiny, a teda

ide o konanie s vyššou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Dopustil sa štyroch pokračovacích skutkov,
podieľal sa však na spôsobení nižšej škody, ako G. G..
Aj v jeho prípade súd prihliadol na to, že sa k spáchaniu skutku priznal, prejavil ľútosť a na to, že od jeho
spáchania uplynulo viac ako 18 rokov. Tieto okolnosti súd vyhodnotil ako významné poľahčujúce faktory,
ktoré odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka. Takto uložený trest dostatočne vyjadruje spoločenské
odsúdenie konania obžalovaného, no zároveň rešpektuje zásadu primeranosti a individualizácie trestu.
Obžalovaný L. F. doposiaľ nebol súdne trestaný, je otcom dvoch maloletých detí vo veku 11 a 7 rokov,
o ktoré sa stará so svojou družkou. F. P. H. H. H. ako vodič z povolania a zamestnaný bol po celú dobu
trestného stíhania. Je stíhaný aj pre menej závažný prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnejpečate,úradnejuzávery,úradnéhoznakuaúradnejznačkypodľa§352ods.1Trestnéhozákona

(so stanovenou sadzbou trestu odňatia slobody do troch rokov), avšak ani táto skutočnosť ho nijako
nediskvalifikuje v tom význame, že by nespĺňal podmienky na mimoriadne zníženie úhrnného trestu.
V prípade obžalovaného L. F. bolo potrebné zohľadniť, že sa podieľal na spôsobení najnižšej škody
spomedzi spoluobžalovaných, ako aj na jeho kritický postoj k trestnej činnosti. Súd však prihliadol
najmä na priznanie obžalovaného, jeho ľútosť a dlhý časový odstup od spáchania skutku. Vzhľadom

na tieto okolnosti dospel k záveru, že uloženie prísnejšieho trestu by bolo kontraproduktívne. Preto aj
obžalovanému L. F. súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka. Aj keď sa jedná o trest úhrnný (za spáchanie dvoch
trestných činov v zmysle zásad ukladania trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona), takto uložený trest
je spôsobilý pôsobiť preventívne. Vzhľadom na vek obžalovaného L. F. (43), trest výraznejšie vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa trestného činu, ako v prípade ostatných spoluobžalovaných.
V prejednávanom prípade je bezvýznamné, či mali byť obžalovaným uložené tresty v súlade s návrhom
prokurátora, alebo tresty o 6 mesiacov nižšie ako stanovuje základná trestná sadzba. Po takomto dlhom
čase od spáchania trestného činu sa oslabuje potreba represie, posilňuje sa dôraz na symbolické
vyjadrenie viny, spoločenské odsúdenie konania páchateľov a individuálnu prevenciu, keďže hrozba

trestom môže byť stále reálna. Rozhodnutie o nariadení trestu obžalovaní môžu ovplyvniť iba svojím
správaním počas skúšobnej doby.
K výroku o škode sa vyžaduje pripomenúť, že prokurátor v záverečnej reči navrhol zaviazať
obžalovaných na náhradu škody, ktorú spôsobili jednotlivým spoločnostiam uvedeným v skutkovej vete
obžaloby, ktorý však nezodpovedá stavu doterajšieho konania.

Poškodení majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, komunikácia s nimi bola problematická od
začiatku trestného stíhania, čo vytváralo aj jednu z príčin spôsobujúcich prieťahy v konaní.
Vzhľadom na to, že poškodení neposkytovali potrebnú mieru súčinnosti, na výkon práv poškodených
bol v konaní pred súdom poškodeným spoločnostiam - D. V. H.. T., Q. W. X. W., U., M. E., C., W.
D. X. Q., U., Z. E. H.+Z.. M., T. M. H. C. I. H., C. - ustanovený opatrovník JUDr. Vladimír Habiňák z

radov advokátov, ktorý formálne podal návrh na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu nebol prokurátor
aktívne legitimovaný uplatňovať nárok poškodeného v adhéznom konaní, pretože toto oprávnenie patrí
do kompetencie splnomocneného zástupcu, resp. opatrovníka.
Na základe doteraz zadovážených dôkazov bolo však zistené, že tovar týkajúci sa skutkov uvedených
v bode 6/ a 7/ výroku rozsudku [patriaci spoločnosti Z. E. H. + Z., T. M. H. C. I. H., C.] bol

zaistený príslušníkmi polície a následne vrátený poškodeným stranám. Poškodená spoločnosť D. K.
I. prostredníctvom splnomocneného zástupcu (A. J. H.) oznámila, že si nárok na náhradu škody
(spôsobenej v bode 5/ výroku rozsudku) neuplatňuje, keďže medzičasom jej bola škoda uhradená
poisťovňou. Časť tovaru bola nájdená aj pri domových prehliadkach u niektorých obžalovaných.
Vzhľadom na neúčasť poškodených na hlavnom pojednávaní nebolo možné overiť, o aký tovar sa

jednalo a komu pôvodne patril.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ustanovený zástupca vyššie označených obchodných spoločností sa na hlavné pojednávanie
nedostavil, preto nebolo možné vykonať všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie o náhrade škody.
Zároveň by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhaniaa zároveň by ho výrazne ešte viac predlžilo. Preto súd odkázal poškodeného na civilný proces v zmysle
citovaného ustanovenia Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Košice.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.