Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124372202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B. C., D., C. C. E.
XXXX/XXX, F., G.: XX XXX XXX, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o.,
so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXX, právne zast.: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, Prešov,
IČO: 54 359 490, o zaplatenie 1.182,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/74/2024-101 zo dňa 24.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 794,11 eur, okrem časti výroku I. týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky, ktorý m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 794,11
eur od 21.04.2025 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 34,28 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol

tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 794,11 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 794,11 eur od 21.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; vo výroku III. priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,28 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 3 ods. 1, § 39, § 39a, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 a ods. 9, § 517 ods. 2, § 565, § 657 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od
01.02.2013; čl. 8, čl. 17, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vystupuje v právnom vzťahuso žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaný vystupuje mimo
podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a spotrebiteľský úver.

4. Súd mal v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo forme revolvingového úveru, ktorý umožňoval žalovanému
opakované čerpanie úveru vo výške úverového rámca 1.350,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
žalobcovi splácať vo výške ako je to uvedené v zmluve, a to splátkami vo výške 4 % z dlžnej sumy. Suma

splátky bola uvedená len ako minimálna vo výške 12,- eur, čo pri charaktere revolvingového úveru, ktorý
je postupne čerpaný, je nepresné.

5. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal úver vo
výške 1.566,11 eur a v prospech veriteľa uhradil finančné prostriedky vo výške 586,29 eur.

6. Súd z úradnej moci preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel
k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne je v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerné úrokové sadzby z obdobných úverov pri nových úveroch
nad 5 rokov boli v tom čase vo výške 8,37 % ročne, teda dohodnutá výška úrokov v danom prípade o
viac ako 100 % prevyšuje úrokové sadzby, za ktoré poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda

v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil dojednaný úrok za neplatný pre jeho
rozpor s dobrými mravmi.

7. Súd mal po preskúmaní zmluvy ďalej za to, že v zmluve chýba uvedenie výšky splátky, náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka
splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného bol žalobca povinný brať

do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
žalovaného a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácii
a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám
zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti

dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch
a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ
s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby

mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

9.Vzhľadomnavyššieuvedenéavykonanédokazovaniesúdkonštatoval,žežalobcavkonaníneuniesol
dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca k skutkovým

tvrdeniam o riadnom skúmaní úveruschopnosti žalovaného doložil interný dokument ohľadom zistených
skutočností týkajúcich sa pomerov žalovaného. Zároveň žalobca predložil výstup dopytu do K.. Súd má
na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepredložil súdu dôkazy, ktorými by preukázal
dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania
teda nevyplynulo, že veriteľ zisťoval a relevantne overoval príjem žalovaného (napr. výplatnými páskami)

a vychádzal výhradne z vlastných zistení uvedených v zmluve o úvere a v internom súhrne zistených
pomerov žalovaného.

10. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu
dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné

pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Zmluva
o úvere neobsahuje uvedenie žiadnych výdavkov žalovaného. Žalobca dôsledne neskúmal výdavkyspotrebiteľa, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho
používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch
spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie,

ošatenie, čo žalobca vôbec neskúmal.

11. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že žalobca nekonal s

odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň na základe vykonaného
dokazovania má súd za to, že žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaného
splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným výdavkom (s

výnimkou preverenia úverového zaťaženia žalovaného).

12. Hrubé porušenie uvedenej zákonnej povinnosti spôsobilo v prejednávanej veci okrem bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto

v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

13. Vykonaným dokazovaním súd zároveň zistil, že žalobca nepreukázal súdu doručenie vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk žalovanému. Súdu nedoručil ani doručenku z predžalobnej
upomienky, v ktorej upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Súd

poukazuje na to, že dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobcu. Svoje tvrdenie, že obe
listiny boli žalovanému riadne doručené, musí žalobca preukázať, čo v predmetnej veci neurobil.
Nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti predložiť kópiu poštového podacieho hárku, nakoľko
kópie poštových podacích hárkov doručenie týchto listín nepreukazujú. Žalobca, veriteľ musí preukázať
doručenie oboch listín, a to jednak upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti, ako aj samotného

vyhlásenia predčasnej splatnosti osobne do rúk všetkým dlžníkom, čo v danom príde neurobil. Keďže
nebolo preukázané doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu, nebola splnená
podmienka zákona pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti. Preto súd vyhlásenie žalobcu o
predčasnej splatnosti vyhodnotil ako neplatné, čo znamená, že žalobca nemôže požadovať jednorazové
splatenieceléhodlhu,alelensplatnýchsplátokakeďžežalobcovineprináležínároknazaplatenieúrokov

ani poplatkov, žalobca má právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru.

14. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru a na konštatovanú
nemožnosť okamžitého zosplatnenia úveru v prejednávanej veci, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
len nevrátenú časť splatnej istiny úveru. Súd mal žalobcom predloženými listinami (výpis čerpania,

splátok a úhrad) za preukázané, že žalovaný vyčerpal celkom sumu 1.566,11 eur, pričom na úverový
účet zaplatil 586,29 eur. Zároveň mal súd za preukázané, že úver mal žalovaný splácať predpísanými
splátkami pôvodne vo výške 47,60 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že
žalovaný má poskytnutý úver vo výške 1.566,11 eur splácať mesačnými splátkami vo výške 47,60 eur,
čo pri splatnosti prvej splátky dňa 20.12.2022 znamená konečnú splatnosť úveru po úhrade 33 splátok

úveru(32 x47,60eur+1x42,91eur),tedadňa20.09.2025.Kudňuvyhláseniatohtorozhodnutiatakboli
splatné splátky úveru v súhrnnej výške 1.380,40 eur (29 splátok), z čoho žalovaný uhradil celkom sumu
586,29 eur. Celkový dlh žalovaného na neuhradenej splatnej istine tak predstavuje sumu 794,11 eur, na
ktorého úhradu súd zaviazal žalovaného a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

15. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorej mala byť uplatnená pohľadávka
žalobcu uhradená. Z predložených listinných dôkazov, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo
dňa 10.02.2025 vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o úvere čerpal úver v súhrnnej výške 1.566,11
eur, z čoho uhradil sumu 586,29 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, podľa ktorých má
žalobca nárok na úhradu splatných splátok úveru v rozsahu nesplatenej istiny vo výške 1.380,40 eur,

z ktorých žalovaný uhradil celkom sumu 586,29 eur, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, súd
dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi neuhradil celkom sumu 794,11 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal
žalovaného.16. Vzhľadom k tomu, že súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver
zaplatiť veriteľovi len sumu nezaplateného splatného zostatku poskytnutej istiny vo výške 794,11 eur
v rozsahu splátok splatných počnúc 20.12.2022 a končiac 20.04.2025. Splatnosť poslednej splatnej

splátky teda nastala dňa 20.04.2025. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je sadzba 7,65 %
ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.04.2025 preukázateľne bol v omeškaní
so zaplatením nevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 794,11 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu
súd spolu so sumou 794,11 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 7,65 % ročne

zo sumy 794,11 eur od 21.04.2025 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na
ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani
do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej
úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania
požadovaného nad rámec, v akom bol žalobcovi tento nárok priznaný.

17. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. O nároku
na náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1.182,82 eur, pričom úspech mal
v časti o zaplatenie 794,11 eur, t.j. v rozsahu 67,14 % a neúspech v rozsahu 32,86 % (388,71 eur). V

zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému
nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 34,28 % (67,14 % - 32,86 %).

18. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP, a teda, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Žalovaný poukázal na bod 72. odôvodnenia, v ktorom sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou
o splatení úveru. Žalovaný uviedol, že jeho tvrdenia vychádzajú zo žaloby, v ktorej je uvedené,
že prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 247,34 eur

a žalobcovi uhradil čiastku 586,29 eur. Podľa názoru žalovaného pri bezpoplatkovosti a bezúročnosti
úveru bol jeho dlh preplatený a žalovaný nárok neexistuje.

20. Žalovaný namietal, že dané skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, a preto ide o skutkové tvrdenie
nesporné a nie je ho potrebné dokazovať. Pokiaľ by aj z predložených príloh zo strany žalobcu vyplývali

iné skutočnosti, zákon zakazuje dávať im prednosť pred obsahom žaloby podľa § 132 ods. 2 CSP.

21. Po podaní odporu žalobca vo svojom vyjadrení skutkové tvrdenia neskorigoval. Ak aj iné tvrdenia
vyplývajúzpodaniazodňa10.02.2025tak,akotouvádzasúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého
rozsudku, znamená to, že žalobca zmenil žalobu a súd o takomto pripustení nerozhodol, pričom by

ho podľa § 294 CSP mohol len zamietnuť. Žalovaný teda namietal, že súd dospel k iným skutkovým
zisteniam ako obe strany sporu prezentovali.

22. Na základe toho žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedol, že dôkaznú situáciu,
ktorú zistil súd prvej inštancie, považuje za správnu a právne posúdenie veci aplikované súdom prvej
inštancie za zákonné. Žalobca dodal, že žalovaný si požičal sumu v súhrne 1.566,11 eur a uhradil sumu
586,29 eur. Dané sumy si uplatnil už v pôvodnej žalobe a súdu predložil aj listiny, ktoré to preukazujú,

pričom dňa 10.02.2025 predložil súdu podrobný prehľad čerpania predmetného úveru žalovaným.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania predložené.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorémujeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Dôvodnosť odvolania odvolací súd vzhliadol

len pokiaľ ide o určenie okamihu omeškania žalovaného so zaplatením jeho peňažného záväzku.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria

jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na
doplnenie jeho správnosti dodáva:

28. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

29. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

30. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako
spotrebiteľský a správne na daný zmluvný vzťah aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa podľa
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v ust. § 191 ods. 1, v
zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné
hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu hodnotenia, pretože súd dôkazy hodnotí z hľadiska ich
dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.

33. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34. Podľa ust. § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35. Zisteniu skutkového stavu súdom predchádza procesná aktivita strán sporu, resp. ich pasivita.
Skutkový stav je najmä výsledkom dokazovania, pričom sa tiež vychádza aj z nesporných tvrdení,

teda tvrdení, ktoré protistrana vyslovene nepoprela. Avšak, pre účinné popretie skutkových tvrdení je
potrebné aj to, aby protistrana uviedla vlastné tvrdenia o okolnostiach prípadu.36. K tvrdeniu žalovaného o tom, že úver preplatil, keďže žalobca tvrdil, že vyčerpal úver vo výške 247,34
eur a splatil ho vo výške 586,29 eur, pričom on tieto tvrdenia nepoprel, je potrebné uviesť, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie čo do zistenia skutkového stavu o čerpaní úveru vo výške 1.566,11 eur a splatení

úveru v sume 586,29 eur v spojení s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a nemožnosťou
žalobcužiadaťpredčasnésplatenieúveru,ahodnoteniadôkazov,vyznievapresvedčivo.Žalobcauniesol
dôkazné bremeno tým, že preukázal výšku poskytnutého úveru a sumu predstavujúcu splatenie úveru.
Naopak, žalovaný, hoc aj spotrebiteľ, svoje tvrdenia o tom, že poskytnutý úver preplatil, nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom.

37. Tvrdenia žalovaného o tom, že pokiaľ by z dôkazov predložených žalobcom aj vyplývalo, že výška
úveru bola iná, ako bolo žalobcom uplatnené v žalobe, ust. § 132 ods. 2 CSP zakazuje takémuto
podaniu dávať prednosť pred obsahom žaloby. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou
žalovaným zmieňovaného zákonného ustanovenia je, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Vychádzajúc z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca v nej

opísal rozhodujúce skutočnosti, pričom uvedenú povinnosť nenahradil len odkazom na označené
dôkazy. Zo žaloby vyplýva, že uplatňovaný nárok má základ v Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX L. M.
XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným s výškou úverového rámca 1.350,- eur. Zo žaloby
je súčasne zrejmé, z čoho uplatnený nárok žalobcu pozostáva, pričom tam uvedené sumy sa zhodujú
s obsahom listinného dôkazu „Výpis čerpania splátok a úhrad“ (č.l. 27 spisu). Ak žalobca v podaní zo

dňa 10.02.2024 popísal čerpanie a úhrady žalovaného, tieto sa zhodujú s listinným dôkazom pripojeným
k žalobe a preukazujúcim čerpanie splátok a úhrad. Okolnosti danej veci nenasvedčujú, že ide o zmenu
žaloby, ktorá je v spotrebiteľskom spore, ak je žalovaným spotrebiteľ, neprípustná podľa § 294 CSP.
V danej veci súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočností, a to s poukazom na rozpor
skutkových tvrdení a predložených dôkazov. Je nutné uviesť, že žalobca v žalobe nesprávne uviedol

sumu poskytnutého úveru, z čoho žalovaný s poukazom na tvrdené splátky, považoval úver za splatený
a žalobcom uplatnený nárok za neexistujúci. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu riadne doplnil skutkové
tvrdenia, ktoré sa zhodovali s predloženými dôkazmi.

38. Súd prvej inštancie správne aplikoval právne normy na ochranu spotrebiteľa, keď poskytnutý úver

považoval za bezúročný a bez poplatkov aj s následkom nemožnosti žiadať jednorazové splatenie
úveru. Súd prvej inštancie si tak zastal svoju pozíciu pri prejednaní sporu s ochranou slabšej strany –
spotrebiteľa. Na druhej strane súd legitímne postupoval v zmysle § 150 ods. 2 CSP a požiadal žalobcu
o doplnenie skutkových tvrdení za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Na základe
toho súd zistil podstatné a rozhodujúce skutočnosti, t. j. sumu poskytnutého úveru a sumu splátok úveru.

Civilný sporový proces nie je ovládaný zásadou materiálnej pravdy, ale zásadou formálnej pravdy, čo
znamená, že súd nezisťuje skutočný stav veci, ale zisťuje skutkový stav na základe toho, ako mu ho
predstavia strany sporu. V prípade, ak žalobca uvedie v žalobe skutočnosti, ktoré vytvoria skutkový
základ žaloby a vymedzia predmet konania, nie je procesným pochybením súdu, ak žalobcu v prípade
čiastočného nesúladu medzi tvrdeniami a dôkazmi vyzve na doplnenie skutkových tvrdení.

39. Zmenou žaloby je aj zmena v podstatných skutkových tvrdeniach. Nejasnosť v tvrdeniach žalobcu
súd odstránil postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, pričom dôkazy vyhodnotil na základe tvrdení,
ktoré v konaní odzneli a dôkazov, ktoré strany predložili. Tvrdenie žalovaného, že úver preplatil,
nezodpovedá zistenému skutkovému stavu súdom prvej inštancie, nezodpovedá tvrdeniam žalobcu

a predloženým dôkazom. Posúdenie danej situácie z hľadiska inštitútu zmeny žaloby by bolo prílišným
formalizmom. Navyše doplnenie dôležitých skutočností na výzvu súdu nemôže znamenať zmenu žaloby,
a to s poukazom na pripojené dôkazy a pôvodný text žaloby, ktorý jasne definoval predmet konania.
Obrane žalovaného, že v jeho prospech vyznievajúce tvrdenia žalobcu nepoprel, hoci tie v priebehu
konania súd na základe vykonaného dokazovania inak ustálil, nemožno pripísať procesné účinky, ktoré

by viedli k neúspechu žalobcu v spore, keďže sám žalovaný nepreložil žiadne dôkazy, ktoré by dôkaznú
situáciu predstavenú žalobcom vyvrátili.

40. Odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 794,11 eur konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a

nemožnosť okamžitého zosplatnenia úveru. Bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu
1.566,11 eur a na úverový účet zaplatil sumu 586,29 eur. Žalovaný mal splácať úver vo výške 1.566,11
eur splátkami vo výške 47,60 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2022 a konečná splatnosť
úveru po úhrade 33 splátok úveru (32 x 47,60 eur + 1 x 42,91 eur) mala nastať dňa 20.09.2025. Ku dňuvyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (k 24.04.2025) tak boli splatné splátky úveru v súhrnnej výške
1.380,40 eur (29 splátok), z čoho žalovaný uhradil celkom sumu 586,29 eur. Celkový dlh žalovaného na
neuhradenej splatnej istine tak predstavoval sumu 794,11 eur.

41. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. týkajúcom sa zaplatenia istiny v sume
794,11 eur potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

42. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia (bod 76. odôvodnenia) správne konštatoval, že

splatnosť poslednej splátky pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej nastala dňa 20.04.2025
a že od 21.04.2025 bol žalovaný preukázateľne v omeškaní. Vo výroku I. napadnutého rozsudku
však žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu so zodpovedajúcim úrokom z omeškania od
21.03.2025, čo nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Keďže v tomto ohľade neboli splnené
podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozsudku v danej časti, odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti príslušenstva pohľadávky tak,

že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania o výške 7,65 % ročne zo sumy
794,11 eur od 21.04.2025 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V čase omeškania žalovaného (k 21.04.2025) predstavovala základná úroková sadzba ECB 2,65 %,
čo pri navýšení o 5 percentuálnych bodov v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje 7,65 % úrok z omeškania p.

a. (ročne).

43. O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP a v prevažnej miere úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 34,28 % (žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 1.182,82 eur s prísl.

a súd mu prisúdil 794,11 eur s prísl., čo znamená, že od úspechu žalobcu 67,14 % bol odpočítaný
jeho neúspech 32,86 %). Hoci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil ho len čo do
príslušenstva pohľadávky v prospech žalovaného spotrebiteľa tak, že v súlade so skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie zmenil počiatok omeškania žalovaného z 21.03.2025 na 21.04.2025.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Odvolateľ, t. j. žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto odvolací súd priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ako už
odvolací súd uviedol v bode 43. odôvodnenia tohto rozhodnutia, úspech žalovaného predstavuje len
nepatrnú časť týkajúcu sa zmeny okamihu omeškania o mesiac neskôr.

45. Zároveň odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu §
257 CSP, a teda odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore. Žalovaný navyše žiadne takéto
skutočnosti netvrdil.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).