Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725202704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725202704.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: STING HOTELS s.r.o, so
sídlom 1. máje 540, Staré Město, 739 61 Třinec, Česká republika, IČO: 045 20 491, právne zastúpeného
A. & B., C., so sídlom D. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXXX/X, XXX XX B., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/57/2025-68 zo dňa 11. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný
súd“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že po posúdení obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a pripojených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca je vecne legitimovaný subjekt
na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po posúdení fakticity skutkového stavu
a proporcionality následku, ktoré by zabezpečovacie opatrenie vyvolalo dospel k názoru, že žalobca
neosvedčil potrebu zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení.

3. Je zrejmé, že žalobca má voči žalovanému právoplatne priznanú pohľadávku titulom rozsudku

Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/537/2015 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024 vo výške 21.239,17 eur, existuje spôsobilý
predmet záložného práva, keď nehnuteľnosti – byt, spoluvlastnícky podiel na dome a pozemku je
vo výlučnom vlastníctve žalobcu, je osvedčená i možnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, keď vo veci
prebieha exekučné konanie. Žalobca v konaní ale neosvedčil, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce
k predaju nehnuteľnosti, ale najmä nariadením zabezpečovacím opatrením by bol výraznou mierou

narušený princíp proporcionality.

4. Súd musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať zásadu
proporcionality a primeranosti zásahu spôsobeného nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
dochádza k zásadnému zásahu do sféry dispozičných a vlastníckych práv povinnej osoby. V prípadoch
keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je povinný skúmať nielen to,

či v budúcnosti dôjde k úhrade dlžnej čiastky, ale je potrebné skúmať aj primeranú ujmu povinnej
osoby, do ktorej práv a slobôd sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia zasiahne. Vo vzťahu kskúmaniu proporcionality uviedol, že je potrebné sledovať aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu
týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby
zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach

žalovaného, a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto
opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s
príslušenstvom by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo
vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.

5. Napriek osvedčenej vecnej legitimácie žalobcu, existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
spôsobilému predmetu záložného práva a možnej obave z budúceho zmarenia exekúcie (tá je
osvedčená iba čiastočne, keď nie je preukázaný reálny krok žalovaného smerujúci k prevodu bytu),
zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť, berúc na zreteľ proporcionalitu následku zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia v záujme minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Je
zrejmé, že žalobcovi priznaná suma 21.239,17 eur je neprimeraná suma vo vzťahu k hodnote

nehnuteľnosti. Súdu prvej inštancie nie je zrejmý stav bytu a jeho výmera, avšak minimálna orientačná
trhová hodnota bytu v k. ú. B. sa pohybuje v rozmedzí od cca 90.000,- eur vyššie.

6. Ak by v tomto prípade súd zriadil zabezpečovacie opatrenie, nebola by zachovaná zásada
proporcionality pri nariadení inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, tak aby pri výške dlhu bolo zriadené

záložné právo vzhľadom na zásadu primeranosti zásahu.

7. Poukázal na potrebu skúmania akceptovateľnej hranice krytia. Napr. zo všeobecných znalostí
prvoinštančnému súdu je zrejmé kritérium bánk, ktoré poskytujú hypotekárne úvery do výšky 80%
z hodnoty zábezpeky. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci BGH GS zo dňa 27. 11. 1997

ustálilo výšku akceptovateľnej miery krytia na úrovni 110% až 120% z celkovej zabezpečovanej
pohľadávky. V tomto prípade ide o sumu 23.363,09 eur (110%) až 25.487,00 eur (120%), ktorú by súd
akceptoval, v prípade takejto hodnoty nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej sa má zriadiť zabezpečovacie
opatrenie.

8. Zmyslom skúmania zásady proporcionality pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
je najmä to, aby nedošlo k prílišnému resp. nadmernému obmedzeniu dispozičných práv povinného než
je to vzhľadom na sledovaný účel potrebné.

9. V danom prípade pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia by došlo k nadmernému obmedzeniu

dispozičného práva žalovaného viac než je vzhľadom na sledovaný účel potrebné. Je zrejmé, že
žalovanému sú realizované zrážky z invalidného dôchodku 54,50 eur mesačne. I keď doba trvania
exekúcie bude zrejme dlhá, nemôže dosiahnutie cieľa žalobcu byť nadradené proporcionalite pri
nariadení zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej
hodnota niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku žalobcu.

10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

11. Namietal, že v tomto konaní sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní

pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcu, spočívajúci v skutočnosti, že žalovaný preukázateľne až
po podaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pristúpil k predaju nehnuteľností.
Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného na Okresnom úrade, odbor katastrálny B. vyplýva, že žalovaný
ako výlučný vlastník bytu č. XX, vo vchode X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku
parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/XXX, v k. ú. B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach, zariadeniach domu a pozemku, pristúpil k predaju nehnuteľností, čo dosvedčuje plomba
vyznačená na základe A./XXXX (kúpna zmluva), vyznačená na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
na Okresnom úrade, odbor katastrálny B.. Z uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb
vyplýva, že žalovaný sa pokúša previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu bez
toho, aby o tom upovedomil žalobcu a bez toho, aby vykonal akýkoľvek krok smerujúci k úhrade jeho

záväzku voči žalobcovi. V zmysle uvedeného má teda žalobca za to, že takéto konanie žalovaného
smeruje k zmareniu vymoženia pohľadávky od žalovaného. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečenie potreby opatrenia smerujúceho k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je žalobca vecnelegitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobca osvedčil
potrebu zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca má za to, že riadne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázal a osvedčil, že žalovaný vykonáva kroky, smerujúce k predaju svojich nehnuteľností, ktorými

ohrozuje vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie a preto je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo
strany súdu z tohto hľadiska dôvodné a sú preň splnené zákonné podmienky.
12. So záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
žalovanéhoviedlokporušeniuprincípuproporcionality,keďžehodnotazabezpečovanéhobytuprevyšuje
výšku pohľadávky žalobcu, sa nemožno stotožniť. Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadne

kritérium primeranosti medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou majetku, na ktorom
má byť zriadené záložné právo. Zákonnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je
existencia peňažnej pohľadávky a potreba jej zabezpečenia, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Táto obava reálne existuje, nakoľko je preukázané, že žalovaný vykonáva aktívne kroky smerujúce k
prevodu vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Princíp proporcionality nemožno
interpretovať tak, že by vylučoval možnosť zriadenia záložného práva na majetku vyššej hodnoty.

Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž poskytnúť aj žalobcovi reálnu garanciu uspokojenia jeho
nároku, a to práve na majetku, ktorý je reálne spôsobilý tento nárok zabezpečiť. Pokiaľ žalovaný
nevlastní iný majetok, ktorého hodnota by presne zodpovedala výške pohľadávky, nemožno od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby bol pri zabezpečení svojho nároku obmedzený len preto, že majetok
žalovaného má vyššiu hodnotu než pohľadávka samotná. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam

žalovaného pritom nepredstavuje odňatie ani žiadne zásadné obmedzenie jeho vlastníckeho práva -
žalovaný zostáva vlastníkom nehnuteľností, môže ich užívať a nakladať s nimi v bežnom rozsahu. Do
jeho majetkových práv je zasiahnuté len obmedzene, a to dočasne, až do právoplatného skončenia
exekučného konania. Nemožno preto hovoriť o neprimeranom zásahu do základných práv žalovaného.
Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadňoval výlučne ochranu práv žalovaného bez toho,

aby primeraným spôsobom prihliadol aj na práva žalobcu. Ochrana vlastníckeho práva žalovaného
nemôže byť absolútna a mala by byť vždy vyvažovaná s právom žalobcu na súdnu ochranu a efektívne
vymoženie jeho nároku. Ak sa súd sústredí len na minimalizáciu zásahu do práv žalovaného, no
opomenie záujem žalobcu na reálnej vymožiteľnosti jeho pohľadávky, dostáva sa tým postavenie
žalobcu a žalovaného do výraznej nerovnováhy. S poukazom na skutočnosť, uvádzanú už v samotnom

návrhu, že v prípade pokračujúcich zrážok z invalidného dôchodku žalovaného vo výške 54,50 eur
mesačne, bude trvať uspokojenie nároku žalobcu niekoľko dekád, je zrejmé, že týmto spôsobom k
uspokojeniu nároku žalobcu reálne nikdy nedôjde. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je dočasná
ochrana veriteľa a že samotná skutočnosť vyššej hodnoty zabezpečovaného majetku nemôže byť sama
osebe dôvodom na jeho zamietnutie, najmä v prípade, keď je preukázané, že žalovaný vykonáva

aktívne kroky smerujúce k scudzeniu svojich nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhuje zriadiť záložné
právo. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je vyváženie práv oboch strán - žalovaného ako vlastníka
nehnuteľnosti a zároveň dlžníka a žalobcu ako veriteľa, ktorý sa oprávnene domáha ochrany pred tým,
aby sa jeho budúca pohľadávka stala nevymožiteľnou. Princíp proporcionality preto nemožno chápať
jednostranne v prospech žalovaného, ale ako požiadavku, aby zásah do jeho práv bol primeraný v

kontexte ochrany práv oboch strán konania a zároveň požiadavku, aby druhá strana nebola neprimerane
znevýhodnená pri uplatňovaní svojich práv.
13.Žalobcamápretozato,žesúdprvejinštancienávrhaargumentyžalobcunesprávneposúdiladospel
tak k záverom, ktoré aj vo svetle nových skutočností neobstoja a jeho rozhodnutie tak znižuje možnosť
žalobcu na uspokojenie jeho judikovaného nároku voči žalovanému na minimálnu možnú mieru.

14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie buď zmenil a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celosti vyhovel alebo aby odvolaním napadnuté uznesenie v celosti zrušil a
vrátil vec prvostupňovému súd na ďalšie konanie.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je invalidný dôchodca, ťažko zdravotne postihnutý.
Predajom bytu s podmienkou doživotného bývania rieši svoju zlú finančnú situáciu, no hlavne zlý

zdravotný stav. Dňa 21. 08. 2025 vyplatil vymáhanú pohľadávku v plnej výške, tak ako určil H. G. C.,
súdny exekútor. Po prijatí pohľadávky mu boli odblokované účty ako aj nehnuteľnosť. S odvolaním
nesúhlasil.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.2CSPvspojenísust.§357písm.d/CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.17. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych

dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania

najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľ nekonkretizoval a odvolací súd
nezistil, aby bol naplnený.

21. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dospel k správnym
skutkovým záverom a odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383
CSP), zo zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom vychádzal.

22. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 určil, že žalobca (tu
žalovaný) je vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. XX nachádzajúceho sa na 10. poschodí v X. vchode bloku
B. súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XXX o výmere 386 m2, druh – zastavané plochy a
nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckehopodielukpozemkuoveľkosti4104/342485,všetkozapísanénaLVč.XXXX,vedeným

OkresnýmúradomB.,katastrálnyodbor,preobecB.,k.ú.B.. Žalobcovi(tužalovanému)uložilpovinnosť
zaplatiť žalovanému (tu žalobcovi) sumu 21 239,17 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

23. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Poprad č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023.

24. Ďalej bolo prvoinštančným súdom zistené, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie na
návrh žalobcu pre vymoženie pohľadávky právoplatne priznanej rozsudkom Okresného súdu Poprad
č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024.

25. Bola aj osvedčená skutočnosť, že žalovaný (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie) bol výlučný
vlastník bytu č. XX vo vchode X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku parcela registra KN-
C parcelné číslo 3009/240 v k. ú. B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach
domu a pozemku.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového
stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami, je potrebné vnímať v spojitosti s ust. §
366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

27. Za prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie bez viny
žalobcu, považoval žalobca skutočnosť, že žalovaný po podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia pristúpil k predaju nehnuteľnosti, čo má dosvedčovať plomba vyznačená na základe A./
XXXX (kúpna zmluva) na liste vlastníctva. K preukázaniu tejto skutočnosti, doložil žalobca výpis z listu

vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. zo dňa 28. 08. 2025. Žalobca mal za to, že žalovaný vykonáva kroky
smerujúce k predaju svojich nehnuteľností, ktorými ohrozuje vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.28. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

30. Podľa ust. § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

31. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné

pravidlo,podľaktoréhojeprerozhodnutierelevantnýstavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.
Osobitný význam má ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací
súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je však to, aby svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto

skutočnosti odvolací súd neprihliada. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1119 s..

32. Na skutočnosť, ktorú odvolateľ považoval za novotu v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm.
d/ CSP, nemôže odvolací súd podľa ust. § 329 ods. 2 CSP (v spojení s § 344 CSP) prihliadať, keďže

v zmysle tohto zákonného ustanovenia je striktne viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. List vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B., ktorým žalobca osvedčuje ním tvrdenú
skutočnosť, predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, je zo dňa 28. 08. 2025, s údajmi platnými
k 27. 08. 2025, teda až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie 11. 08. 2025.

33. Nie je tak preukázané, aby skutočnosť (kúpna zmluva), ktorú žalobca považuje za novotu
v odvolacom konaní, existovala v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP), a ani to, aby ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
kedy by bolo možné prostriedky procesného útoku, v odvolaní použiť (§ 366 písm. d/ CSP). Nie sú preto
prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP a nie je naplnený

ani tento odvolací dôvod.

34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp.zn.
7Cdo7/2010).

35. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že

prvoinštančný súd sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nedopustil. Pri
rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.

36. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

37. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

38. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.39. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

40. Odvolacia námietka žalobcu smerovala k princípu proporcionality, keďže ďalším dôvodom
zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola skutočnosť, že výška pohľadávky
žalobcu21239,17eurjeneprimeranáhodnotenehnuteľnosti,kuktorejnavrhovalžalobcazriadiťzáložné
právo zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie konštatoval, že minimálna orientačná trhová
hodnota bytu v k.ú. B. sa pohybuje v rozmedzí od cca 90 000,- eur.

41. Proporcionalita vo všeobecnosti znamená vyváženosť, pomernosť, úmernosť. V práve býva
proporcionalita spájaná s racionalitou a spravodlivosťou. Ako právny princíp znamená postup, ktorý sa
používa pri hodnotení, či zásah do základných práv a slobôd nie je vo väčšej miere, než je nevyhnutný.
Rieši tak kolíziu medzi jednotlivými právami navzájom.

42. Vzhľadom k tomu, že pri neodkladných opatreniach, ako aj zabezpečovacích opatreniach, ide
o zásah do základných práv a slobôd, je použitie testu proporcionality oprávnené, napriek tomu,
ako uvádza odvolateľ, že Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadne kritérium primeranosti medzi
hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou majetku, ku ktorému má byť zriadené záložné
právo. Teda aj keď právna úprava pravidlá brániace neproporcionálnemu postupu nestanovuje, nejde o

prekážku pre test proporcionality v každej jednej veci zriadenia záložného práva, aj z dôvodu možnosti
jeho následného výkonu (§ 343 ods. 3 CSP).

43. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom aj zabezpečovacom opatrení musí preto skúmať aj princíp
proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

44. O neprimeraný zásah pôjde vždy, ak je podstatný rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou
zálohu.

45. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému, právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024, predstavuje sumu 21 239,17 eur. Nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovaného, tvoriaca jeho obydlie, podľa zistenia súdu prvej inštancie má minimálnu hodnotu od 90 000,-
eur vyššie. Túto skutočnosť žalobca v odvolaní nepoprel, ani netvrdil a ani neosvedčil, aby tomu tak

nebolo. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hodnota nehnuteľnosti – potenciálneho zálohu,
by viac ako štvornásobne prevyšovala pohľadávku zabezpečenú záložným právom.

46. Ak by hodnota zálohu mala byť niekoľkonásobne vyššia oproti výške dlhu a navyše veriteľ už
vedie exekúciu v pokročilom štádiu, podľa odvolacieho súdu ide o kolíziu s princípom proporcionality

ako ústavného princípu. Keďže v predmetnom prípade by sa prípadný výkon záložného práva dostal
do kolízie s predmetným princípom, správne súd prvej inštancie poskytol ochranu pred možným
neprimeraným výkonom záložného práva. Je na súde, aby vyhodnotil proporcionalitu a vyvodil dôsledky
z privysokého rozdielu medzi hodnotou zálohu a výškou dlhu.

47. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde len o vyššiu
hodnotu majetku žalovaného ako pohľadávky, ale o niekoľkonásobne vyššiu, viac ako štvornásobne,
čo je už dosť markantný rozdiel. Ak žalobca tvrdí, že zriadenie záložného práva nepredstavuje žiadne
zásadné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, tak odvolací súd poukazuje na ust. § 343 ods.
3 CSP a reálnu možnosť výkonu záložného práva. S poukazom na začaté exekučné konanie a úkony

vňomuskutočnené,nemožnomaťzato,abybolžalovanýneprimeraneznevýhodnený,keďževzačatom
exekučnom konaní boli vykonávané kroky smerujúce k uspokojeniu pohľadávky žalobcu.

48.Odvolacísúdsa pretostotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,žesprihliadnutímnaužprebiehajúce
exekučné konanie a s ohľadom na výšku žalobcom osvedčeného nároku a hodnotu nehnuteľnosti, by

bolo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprimerané.

49. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal
aj s princípom proporcionality a je toho názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by boloneprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva by mohol žalobca
začať, pretože pohľadávka už bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

50. Vychádzajúc zo skutkového stavu osvedčeného žalobcom, tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v danom prípade neboli splnené.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú
stranu v odvolacom konaní považuje žalovaného, ktorému voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný

súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

53. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).