Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123211451
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123211451.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. D. XX, právne zastúpený JUDr. Adriána Kmecová, advokátka so sídlom Moldavská
cesta 6, Košice, proti žalovanému: Záchranná služba Košice, štátna príspevková organizácia so sídlom
Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 731 právne zastúpeného PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 žalobca žiadal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi zo strany žalovaného podľa ust. § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce zo dňa 03.05.2023, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
založený pracovnou zmluvou zo dňa 07.11.2018 naďalej trvá a nahradil trovy konania v plnom
rozsahu. V dôvodoch uviedol, Žalobca pracuje na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2018 v
organizácii žalovaného na pozícii „zdravotnícky záchranár“. Dňa 03. 05. 2023 žalovaný doručil žalobcovi

okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b, Zákonníka práce z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca následne písomne žalovanému listom zo dňa 03.
05. 2023 obratom oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného považuje
za neplatné, dôvody, pre ktoré sa žalovaný rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom
považuje za neopodstatnené, pretože žalobca má za to, že neporušil závažne pracovnú disciplínu tak,
ako mu to kladie za vinu žalovaný ako jeho zamestnávateľ a teda že žalobcova absencia v práci nebola
zavinená a vždy si riadne ako zamestnanec plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru

so žalovaným. Žalovaný následne doručil žalobcovi odpoveď, v ktorom mu oznámil, že na okamžitom
skončení pracovného pomeru trvá a vyzval ho na vrátenie stabilizačného príspevku v alikvotnej výške
3.537,08,-€, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na základe dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku
zo dňa 19. 12. 2022. Dôvodom, pre ktorý sa žalovaný rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so
žalobcom ako zamestnancom mala byť podľa žalovaného žalobcova neospravedlnená absencia v práci
a to konkrétne v dňoch 09. 04. 2023, 11. 04. 2023, 14. 04. 2023, 15. 04. 2023 a 17. 04. 2023, kedy
mal podľa mesačného plánu služieb RZP Veľké Kapušany nastúpiť do plánovaných smien. V tomto

okamžitomskončenípracovnéhopomeruzároveňžalovanýuviedol,naSociálnejpoisťovnisipreveroval,
pričom žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že žalovaný neuviedol dátum, kedy sa tak malo stať, ani o tom
nepredložil dôkaz, ale podľa informácií dostupných zo Sociálnej poisťovne, ktoré si podľa svojich tvrdení
zisťoval žalovaný, mal byť žalobca práceneschopný v období od 30.03.2023 do 06.04.2023.2. Ku skutku žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 29. 03. 2023 ochorel, pocítil u seba jasné príznaky
ochorenia Covid-19, mal vysokú teplotu a pozitívny Covid Ag test. Žalobca síce nastúpil na pokyn

regionálneho riaditeľa do nočnej služby dňa 29. 03. 2023, avšak vzhľadom na námietky vedúcej stanice
RZP Veľké Kapušany kontaktoval operačného pracovníka na dispečingu v Košiciach, ktorý zabezpečil
jeho vystriedanie. Na druhý deň, 30. 03. 2023 kontaktoval žalobca telefonicky svoju vtedajšiu ošetrujúcu
lekárku MUDr. Otíliu Ostroovú, Rastislavova 45, 040 11 Košice ( Poliklinika Juh ) s tým, že ju informoval,
že je pozitívny na Covid, má vysokú teplotu a zimnicu a opýtal sa jej, ako má ďalej postupovať. E. F.

žalobcovioznámila,žemáostaťdomaaliečiťsa,ženemáknejísťosobnevtakomstavedoambulancie,
že ona žalobcu vypíše ako práceneschopného a taktiež zabezpečí potvrdenie pre zamestnávateľa o
tom, že je PN. Zároveň uviedla, že keď sa žalobca bude cítiť lepšie, má jej zavolať a dohodnúť si s
ňou termín kontroly. Následne žalobca kontaktoval dňa 30.03.2023 svojho nadriadeného, p. G., oznámil
mu, že je práceneschopný a zároveň mu oznámil, že oznámenie o PN pre zamestnávateľa má zaslať
MUDr. Ostroová. Dňa 11. 04. 2023 žalobcovi zatelefonoval jeho nadriadený, p. G., že ešte stále nemá

potvrdenie o žalobcovej PN. Obratom žalobca volal do ambulancie E. F., ale nedovolal sa jej. Žalobca
sa stále cítil zle a nechcel odísť z ohniska nákazy, bol stále pozitívny a preto požiadal svojho brata,
A. B., aby osobne zašiel do ambulancie E. F., vyzdvihol od nej potvrdenie o PN pre zamestnávateľa
a doručil ho žalovanému. Žalobcov brat, pán A. B., následne dňa 12.04.2023 navštívil ambulanciu E.
F., ktorá ho odmietla prijať, oznámila mu prostredníctvom sestričky, že ona všetky doklady ohľadom

PN už cit,: „kuriérom“ poslala na príslušné miesta a po bratovi žalobcu žalobcovi odovzdala odkaz,
že ak sa bude cítiť lepšie, má jej žalobca zavolať a prísť na kontrolu. Žalobca si v tejto súvislosti
dovoľuje poznamenať, že v tom čase ( 11. 04. 2023 ) ešte stále ležal s veľkými bolesťami hlavy a
celého tela a jeho Covid Ag test bol stále pozitívny. Toto oznámil žalobca aj svojmu nadriadenému,
pánovi G.. Žalobca teda pokračoval v liečbe až 19.04.2023, kedy mu pán G. oznámil, že v registri

Sociálnej poisťovne žalovaný ako jeho zamestnávateľ zistil, že jeho práceneschopnosť bola ukončená
ku dňu 06. 04. 2023 a že mal nastúpiť žalobca do práce. Žalobca kontaktoval svoju ošetrujúcu lekárku
a konfrontoval ju s tým, prečo ho neinformovala a svojvoľne ukončila jeho PN, na čo žalobcovi E. F.
zložila telefón a viackrát už žalobcovi nedvíhala telefón, hoci jej po tom ešte niekoľkokrát volal. Žalobca
kontaktoval pána G. a ten mu oznámil, že on sám nevie, čo má robiť, že sa musí poradiť a že je to

na žalobcovi, či zajtra, t.j. 20.04.2023 nastúpi do dennej služby. Žalobca samozrejme na druhý deň
do dennej služby nastúpil a túto službu riadne celú odslúžil, voči čomu žalovaný nevzniesol žiadne
námietky a umožnil žalobcovi naďalej pokračovať vo výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Pán G.
sa žalobcovi odvtedy neozval, tak žalobca predpokladal, že je všetko v poriadku. Následne žalovaný
žalobcovinajehoveľképrekvapeniedoručilužvyššieuvedenéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.

Žalobca sa teda až 19.04.2023 od zamestnanca svojho zamestnávateľa – žalovaného dozvedel pre
neho doposiaľ neznámej skutočnosti, že jeho práceneschopnosť mala byť ukončená už dňa 06.04.
2023. Ešte dňa 12.04.2023 pri zisťovaní skutočnosti žalobcovým bratom, pánom A. B., bol žalobca
pritom zo strany ošetrujúcej lekárky, E. F. preukázateľne utvrdzovaný v tom, že sa má dostaviť na
kontrolu, keď sa bude cítiť lepšie, o žiadnom ukončení práceneschopnosti ku dňu 06. 04. 2023 nepadlo

ani slovo. Ošetrujúca lekárka, E. F., sa taktiež žiadnym spôsobom potom, ako mu oficiálne dňa 30.
03. 2023 priznala status práceneschopného, nezaujímala o žalobcov zdravotný stav, žalobcu žiadnym
spôsobom nekontaktovala, telefonicky, ani sms či inou správou, hoci je to v takých prípadoch bežné.
Žalobca požiadal svojho operátora – spol. Telekom, aj o kompletný výpis nielen odchádzajúcich, ale
aj prichádzajúcich hovorov a správ, avšak v spoločnosti Telekom mu oznámili, že takýto výpis nemôžu

žalobcovi vydať len tak bez právneho dôvodu, avšak môžu tak učiniť v rámci súdneho konania. Žalobca
sa dôvodne domnieva, že z jej strany sa jednalo o akýsi pre neho nepochopiteľný akt pomsty, pretože
žalobca sa rozhodol so svojou rodinou zmeniť ošetrujúceho lekára, ale pre túto zmenu sa rozhodli najmä
z praktických dôvodov, pretože sa presťahovali do miesta svojho súčasného trvalého bydliska – C. D.,
ktorá je vzdialená od Košíc viac ako 76 kilometrov. Až z údajov uvedených v elektronickej zdravotnej

knižke potom žalobca zistil, že jeho práceneschopnosť bola ukončená ku dňu 07.04.2023 zo strany
ošetrujúcej lekárky vzhľadom na cit.: „nespoluprácu pacienta s lekárom“, voči čomu sa žalobca dôrazne
ohradzuje, pretože pre svoj zlý zdravotný stav ho bol po celý čas doma v liečebnom režime a dňa
12.04.2023 jeho bratovi, pánovi A. B., uviedla zamestnankyňa E. F. pri jeho návšteve v ambulancii E.
F., že keď a bude žalobca cítiť lepšie, má sa ohlásiť, no veľmi zle sa žalobca naďalej cítil aj po ďalšie

dni, robil si aj opakovane testy na covid-19 a bol stále pozitívny. Poukázal na ustanovenie § 12a zákona
č. 576/2004 Z.z. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.05.2023 žalobca
kontaktoval aj Sociálnu poisťovňu prostredníctvom na to určeného formulára, pričom mu bolo zo strany
pracovníčky SP, pani B., oznámené, že potvrdenie o práceneschopnosti sa u nich nenachádza. Napapierovom potvrdení o dočasnej práceneschopnosti by sa musel nachádzať totiž aj podpis pacienta
– ktorý preukázateľne E. F. F. nemala k dispozícii, i dátum plánovane kontroly. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou žalobcovi listom zo dňa 26.05.2023 obratom doručil odpoveď, že vybavenie

tohto podnetu nie je v jeho kompetencii, avšak žalobcovi odporučil, aby sa obrátil písomnou formou na
ústredie Sociálnej poisťovne, úrad Košického samosprávneho kraja, oddelenie zdravotníctva, prípadne
na Slovenskú lekársku komoru, na ktoré sa žalobca následne obrátil, avšak vybavenie každého takého
podnetu objektívne trvá istý čas, preto do uplynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby
žalobca nemá z týchto podnetov spätnú väzbu. Od 01. 06. 2023 majú lekári povinnosť vystavovať PN-ku

výlučne elektronicky, avšak v spornom čase práceneschopnosti žalobcu túto povinnosť zo zákona ešte
nemali. Konanie ošetrujúcej lekárky považuje žalobca za nepochopiteľné, ale taktiež žiadnym spôsobom
nepovažuje za preukázané, že by ho táto informovala o predpokladanom dátume kontroly a ukončenia
jeho práceneschopnosti a taktiež považuje za nepreukázané, že by on sám svojej ošetrujúcej lekárke
neposkytol v tejto veci potrebnú súčinnosť ako pacient a preto bol následne vyhodnotený ošetrujúcou
lekárkou ako pacient nespolupracujúci. Po preverení informácií v Sociálnej poisťovni žalobca taktiež

zistil, že si ošetrujúca lekárka nesplnila svoje povinnosti ani voči Sociálnej poisťovni. Dňa 26.06.2023
totiž nahliadol žalobca do svojej zdravotnej dokumentácie u svojho nového poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, keďže E. F. mu to už neumožnila a nachádzal sa tam len jeden diel – I.A potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti v papierovej podobe. Dňa 26.06.2023 teda kontaktoval opätovne žalobca
telefonicky Sociálnu poisťovňu, kde mu poverená pracovníčka oznámila, že začatie práceneschopnosti

doručila E. F. na Sociálnu poisťovňu dňa 06.04.2023 a ukončenie práceneschopnosti doručila E. F. na
Sociálnu poisťovňu až dňa 14.04.2023, pričom ešte 12.04.2023 žalobcovmu bratovi pri jeho osobnej
návšteve neuviedla, že túto práceneschopnosť mala ukončiť pre údajnú nespoluprácu žalobcu už dňa
06. 04. 2023 a žalobcu takto ďalej utvrdzovala o trvaní práceneschopnosti. Na konci zdravotných
záznamov žalobcu sa nachádzala rukou napísaná poznámka opatrená pečiatkou a podpisom E. F.,

cit.: „Ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti od 01.04.2023“, aj keď žalobca pre chorobu
oficiálne zrealizoval zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti až po tom, ako mu žalovaný doručil
okamžité skončenie pracovného pomeru a zistil závažné pochybenia na strane E. F., ktoré ho pripravili
o prácu u žalovaného. Žalobcovi nie je známe, akým spôsobom mala E. F. ukončiť poskytovanie
zdravotnej starostlivosti žalobcovi už ku dňu 01.04.2023, aj v prípade jednostranného právneho úkonu

– odstúpenia od poskytovania zdravotnej starostlivosti sa predsa vyžaduje, aby ho lekár vyhotovil
v písomnej podobe, odôvodnil a doručil pacientovi, v tomto prípade žalobcovi. Žalobca rešpektuje
skutočnosť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným

poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť však
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity, čo v prípade žalobcu podľa mienky
žalobcu absentuje, pretože porušenie povinností zamestnanca preukázateľne nezavinil. Iba porušenie

pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou
súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade

kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto
úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu
iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie

svojho zamestnanca. Žalobca pracuje pre žalovaného od 07. 11. 2018. Od uvedeného dňa až doposiaľ
si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, počas celej doby trvania pracovného pomeru nebol nikdy zo
strany žalovaného upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Naviac ako už žalobca uviedol vyššie,
dňa 20. 04. 2023, teda už po období, kedy sa mal dopustiť údajne závažného porušenia pracovnej
disciplíny, mu žalovaný ako zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci a žalobca riadne odslúžil

plánovanú smenu. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť aj skutočnosť, že odkedy pracoval pre žalovaného,
vždy do služby nastupoval s predstihom a do práce dochádzal každú jednu služby na trase Košice –
Margecany a späť 70 km, teraz po presťahovaní sa do Nižnej Rybnice dochádzal do každej služby 80
km a späť.3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 25.07.2023, okrem iného uviedol, že
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom považuje za platné a po vykonanom dokazovaní

žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania
v plnom rozsahu. V reakcii na dôvody uvádzané žalobcom uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ
skončil so žalobcom ako zamestnancom pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa
07.11.2018, a to Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.04.2023. Okamžité skončenie
pracovného pomeru je písomné, obsahuje zákonné aj skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého

skončenia pracovného pomeru, bolo doručené zamestnancovi dňa 03.05.2023 v rámci zákonnej
dvojmesačnej lehoty, a bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 27.04.2023. Zamestnávateľ
týmto zákonné predpoklady na platné skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm.
b), §68 ods. 2, §70 a § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonníka práce“) splnil.
Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia, doručenie, dodržanie zákonnej lehoty a prerokovanie
so zástupcami zamestnancov nie sú medzi stranami sporu sporné. Sporným je dostatočný dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe
uvádza,žesúvysokozavádzajúce,žalobcaúmyselneneuviedolvšetkyrozhodujúceskutočnosti,apreto
žalovaný súdu uvádza nasledovný priebeh udalostí, ktorý súdu zároveň preukazuje aj predloženými
dôkazmi. Žalobca dňa 29.03.2023 nastúpil do naplánovanej nočnej zmeny. Kolegom oznámil, že mal
pozitívny Covid Ag-test, ale že sa cíti dobre, nemá žiadne príznaky, a je pripravený na výkon práce. Z

dôvodu opatrnosti, aj vzhľadom k obave jeho kolegov, kontaktoval svojho priameho nadriadeného H. A.
G., ktorý mu odporúčal kontaktovať dispečing žalovaného. Žalobca kontaktoval o 18.00 hod. dispečing
žalovaného s tým, že odíde z nočnej zmeny, nakoľko mu vyšiel pozitívny Covid Ag-test. Nasledujúci deň,
t.j. 30.03.2023 o 11.51 hod. kontaktoval svojho priameho nadriadeného H. A. G. s tým, že je dočasne
práceneschopný. H. A. G. ho požiadal o doručenie potvrdenia PNS alebo e-PNS. Od tohto momentu,

žalobca viac svojho nadriadeného nekontaktoval, nedvíhal mu telefón. O spojenie so zamestnancom
sa pokúšali aj jeho kolegovia, taktiež bezúspešne. Potvrdenie o PNS, resp. e-PNS zamestnávateľovi
vôbec nedoručil. Dodávam, že Úrad verejného zdravotníctva SR s účinnosťou od 20.03.2023 kompletne
zrušil vyhlášku k izolácii osôb pozitívnych na COVID-19 a karanténe úzkych kontaktov, po dohode s
Ministerstvom zdravotníctva SR a odborným konzíliom. Osoby s COVID-19 už od tohto dátumu nemajú

povinnú päťdňovú domácu izoláciu a ochorenie COVID-19 sa tak v tomto smere dostáva na úroveň
ostatných akútnych respiračných ochorení. Žalobca tak nebol povinný dodržiavať žiadne karanténne
opatrenia. Priamy nadriadený žalobcu sa s ním pokúšal spojiť opakovane, pričom žalobca alebo
nedvihol žalobca opomenul v žalobe uviesť, že žalovaný sa sním počas jeho práceneschopnosti pokúšal
spojiť, keďže stále nemal k dispozícii potvrdenie o tom, že je práceneschopný. Okrem H. G., žalobcu

kontaktovali aj jeho kolegovia, bezúspešne. Súdu predkladáme screenshot zo služobného telefónu H.
G., pričom na preukázanie týchto hovorov navrhujeme, aby súd dožiadal operátora Orange o výpis z
hovorov (XXXXXXXXXX). Súdu predkladáme aj čestné vyhlásenia kolegov žalobcu, ktorí týmto potvrdili,
žesasnímsnažilispojiť,žalobcavšaknikomutelefónnedvihol.Keďžežalovanýsanevedelsožalobcom
spojiť, a stále nemal jeho potvrdenie o PNS, vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni, kde zistil, že

žalobca bol dočasne práceneschopný od 30.03.2023 do 06.04.2023. Žalovaný zostavil plán pracovných
zmien na mesiac apríl 2023, v mesiaci marec 2023, pričom všetci zamestnanci boli o pláne pracovných
zmien oboznámení najneskôr 24.03.2023, žalobcu nevynímajúc. Žalobca vedel, kedy má v mesiaci
apríl naplánované zmeny, čo potvrdil aj svojmu priamemu nadriadenému v telefonickom rozhovore dňa
11.04.2023. Rozpis pracovných zmien je zverejňovaný v internej sekcii na portáli zamestnávateľa a je

zamestnancom kedykoľvek prístupný. Žalovanému sa podarilo so žalobcom spojiť dňa 11.04.2023, kde
žalobca potvrdil priamemu nadriadenému, že rozpis pracovných zmien videl, vie že pracovné zmeny
sú naplánované, ale uviedol, že je naďalej práceneschopný. Priamy nadriadený ho opätovne vyzval
na preukázanie PNS, keďže zamestnávateľ žiadnou nedisponoval, a v systéme Sociálnej poisťovne
bola PNS ukončená. Žalobca túto práceneschopnosť žalovanému nezdokladoval, a to ani dodatočne.

Žalovaný nastúpil do práce dňa 20.04.2023, bez toho aby zamestnávateľovi zdokladoval zameškané
pracovné zmeny od 07.04.2023. O tom, že žalovaný mal pochopenie pre situáciu žalobcu, a že mu
dal možnosť predložiť potvrdenie o PNS, svedčí skutočnosť, že absenciu dňa 09.04.2023 neurčil ako
absenciu pre ktorú bol okamžite skončený pracovný pomer. Zamestnávateľ takto rozhodol v súlade
s tým, že zamestnávateľ je poskytovateľom neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom ak dôjde k

absencii zamestnanca na pracovisku, je ohrozené poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti
pacientom. Do času, dokiaľ zamestnávateľ nahradí zamestnanca, ktorý sa do práce nedostavil, iným
zamestnancom môže byť ohrozené poskytovanie neodkladnej starostlivosti, nakoľko ak je v danom
čase potrebný výjazd rýchlej zdravotnej pomoci alebo rýchlej lekárskej pomoci, posádka by nebolakompletná. Práve preto, je u zamestnávateľa kladený dôraz na včasné oboznámenie zamestnancov
s rozpisom pracovných zmien, je zriadený dispečing, ktorý sa snaží v danom okamihu zabezpečiť
náhradného zamestnanca, aby poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území SR bolo

zabezpečené. Pokiaľ by vozidlo ZZS nebolo pripravené na výjazd z dôvodu neúplnej posádky, mohlo by
to viesť až k strate licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tým, že žalobca bol preukázateľne
oboznámený s rozpisom služieb, vedel, že do služieb je zaradený, zamestnávateľa nekontaktoval,
nezaujímal sa o to, či mu PN trvá, nereagoval na telefonáty nadriadeného a všetkých čo sa sním
snažili skontaktovať, svedčí o jeho maximálnej nedbanlivosti. zmysle zákona a ustálenej judikatúry sa na

závažné porušenie pracovnej disciplíny vyžaduje zavinenie, a to aj z nedbanlivosti. Zamestnávateľ ako
nedbanlivostné zavinenie porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotil nenastúpenie do práce do vopred
naplánovaných zmien (nejedná sa len o jednu zmenu, ale štyri zmeny v mesiaci apríl), pričom takéto
absencie zamestnávateľovi žalobca vopred ani dodatočne neospravedlnil a ani nepreukázal závažnú
prekážku, ktorá mu bránila do práce nastúpiť. Žalobca sa bráni tým, že nemal vedomosť o tom, že jeho
dočasná pracovná neschopnosť skončila. Uvedené podľa názoru žalovaného nemôže obstáť, nakoľko

žalobca je povinný dodržiavať liečebný režim, v zmysle ktorého je okrem iného povinný dostavovať
sa v určené dni na kontroly zdravotného stavu k svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Pokiaľ podľa jeho
vyjadrení mu lekár nedal nič vedieť, nič mu nebránilo lekára osobne navštíviť (ochorenie Covid – 19
už nie je dôvodom na izoláciu a je na úrovni bežných respiračných chorôb), dostaviť sa na kontrolu
zdravotného stavu a v prvom rade sa zaujímať o to, či jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá.

Žalobca bol v čase svojej dočasnej pracovnej neschopnosti maximálne nedbalý, keď v rámci celkovo
3 kalendárnych týždňov si u svojho ošetrujúceho lekára neoveril, či jeho práceneschopnosť trvá, ani
keď videl, že je zaradený do naplánovaných pracovných zmien, ani keď videl, že sa mu zamestnávateľ
snaží dovolať, a celé 3 týždne strávil doma, bez toho, aby sám lekára navštívil. Zamestnanec v tomto
prípade vedieť mohol a mal, že jeho práceneschopnosť skončila. Tak ako uvádza samotný žalobca

v žalobe, skončenie jeho práceneschopnosti bolo zaznamenané z dôvodu „nespolupráca pacienta“.
Zamestnávateľ nie je oprávnený spochybňovať postup lekára pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nie
je oprávnený spochybňovať ani dôvod začatia PNS takisto ani dôvod na základe ktorého lekár ukončil
PNS. Žalobca ako jediný spomedzi 700 zdravotníckych pracovníkov, ktorých žalovaný zamestnáva, sa
absolútne nezaujímal o vzdelávanie a prehlbovanie svojich vedomostí. Žalovaný pravidelne organizuje

vzdelávacie aktivity pre svojich zamestnancov, pričom žalobca sa ich ako jediný nezúčastňoval. Žalobca
sa takisto nezúčastňoval ani povinných preskúšaní na zaradenie do jednotlivých stupňov kompetencií.
Žalobca okrem iného konštantne ako vodič ZZS porušoval právne predpisy o cestnej premávke,
ako aj interné predpisy zamestnávateľa. Žalobca neustále prekračoval povolenú rýchlosť mimo obce.
Zamestnávateľ uvedené vždy riešil osobným pohovorom so žalobcom. Žalovaný nikdy nechcel hrotiť

vzťahy na pracovisku, za všetky porušenia dávať zamestnancom písomné upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny, a zamestnancov takto zastrašovať. Poväčšine sa takéto porušenia riešili osobným
napomenutím. Žalovaný ako zamestnávateľ vyhodnotil konanie zamestnanca – nenastúpenie do vopred
naplánovaných pracovných zmien bez preukázania a zdokladovania riadnej prekážky v práci, ako
natoľko závažné, že sa rozhodol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer.

4. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18.09.2023 k vyjadreniu
žalovaného uviedla, že Žalobca sa nevie vyjadriť k autenticite súhlasov a podpisov pána H. a
pána I. uvedených na dokumentoch označených žalovaným ako „Prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa – v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b), ZP“ zo dňa

25.04.2023 preto posúdenie otázky, či skutočne došlo k splneniu zákonných podmienok okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ponecháva na súd a za týmto účelom z opatrnosti
navrhuje, aby si súd vyžiadal k tejto otázke stanovisko Odborovej organizácie Košickej záchranky,
konkrétne p. H. a pána I.. Žalobca opísal priebeh vzájomnej komunikácie od 29.03.2023 inak, ako to
opisuje žalovaný vo svojom vyjadrení a na tomto svojom opise priebehu udalostí trvá. Screenshot zo

služobného telefónu H. A. G. nepovažuje žalobca za relevantný dôkaz, z obsahu tohto screenshotu
nie je zrejmé, kto komu z akého telefónneho čísla a na aké telefónne číslo kedy volal, nie je z neho
zrejmé či ide o úplný výpis hovorov. Žalobca spolu s žalobou predložil k preukázaniu svojich tvrdení
ako dôkaz podrobný výpis z telefonických hovorov zo svojho telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorý mu
ku dňu 31.05.2023 na požiadanie poskytol jeho mobilný operátor. Čestné prehlásenia zamestnancov

žalovaného považuje žalobca za výslovne tendenčné s ohľadom na to, že sú v pracovnom pomere so
žalovaným, avšak aj z obsahu týchto čestných prehlásení je zrejmé, že PhDr. Hajnalka Hack potvrdila,
že ju žalobca informoval, že bol do 20.04.2023 práceneschopný. H. A. A. zase uviedol, že sa mal dňa
04.04.2023 so žalobcom skontaktovať a tento mu mal potvrdiť, že je práceneschopný. Žalobca už vžalobe poukázal na skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že
si stav práceneschopnosti žalobcu na Sociálnej poisťovni preveroval, ale ani v okamžitom skončení
pracovného pomeru ani teraz vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný neuvádza dátum, kedy sa tak

malo stať, ani o tom doposiaľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Žalobca, ako žalovaný uvádza vo
svojom vyjadrení k žalobe vedel, kedy má v mesiaci apríl naplánované zmeny, ale nakoľko bol PN, mal
prirodzene vedomosť aj o tom, že je za neho počas jeho práceneschopnosti zabezpečená adekvátna
náhrada. Dňa 11.04.2023 žalobcovi zatelefonoval jeho nadriadený, p. G., že ešte stále nemá potvrdenie
o žalobcovej PN, o čom žalobca netušil, pretože v tom čase sa cítil stále zdravotne veľmi zle, ale v

ten deň zavolal následne obratom do ambulancie E. F., ale nedovolal sa jej. Preto žalobca požiadal
svojho brata, A. B., aby osobne zašiel do ambulancie E. F., vyzdvihol od nej potvrdenie o PN pre
zamestnávateľa a doručil ho žalovanému. Žalobca teda pokračoval v liečbe až do 19.04.2023, kedy
mu pán G. oznámil, že v registri Sociálnej poisťovne žalovaný ako jeho zamestnávateľ zistil, že jeho
práceneschopnosť bola ukončená ku dňu 06.04.2023 a že mal nastúpiť žalobca do práce. Žalobca
sa teda až 19.04.2023 od zamestnanca svojho zamestnávateľa – žalovaného dozvedel o pre neho

doposiaľ neznámej skutočnosti, že jeho práceneschopnosť mala byť ukončená už dňa 06.04.2023. Ako
už žalobca uviedol v žalobe, dňa 26.06.2023 teda kontaktoval opätovne žalobca telefonicky Sociálnu
poisťovňu, kde mu poverená pracovníčka oznámila, že začatie práceneschopnosti doručila E. F. na
Sociálnu poisťovňu dňa 06.04.2023 a ukončenie práceneschopnosti doručila E. F. na Sociálnu poisťovňu
až dňa 14.04.2023, pričom ešte 12.04.2023 žalobcovmu bratovi pri jeho osobnej návšteve neuviedla,

že túto práceneschopnosť mala ukončiť pre údajnú nespoluprácu žalobcu už dňa 06.04.2023 a žalobcu
takto ďalej utvrdzovala o trvaní práceneschopnosti.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne
žalobcu zopakoval dôvody uvedené vo svojom prvotnom vyjadrení k podanej žalobe a k veci okrem

iného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe súdu preukázal, že všetky formálne náležitosti
a zákonné požiadavky na platné okamžité skončenie pracovného pomeru boli splnené. Žalobca vo
svojom vyjadrení spochybňuje platné prerokovanie so zástupcami zamestnancov, pričom neuvádza, z
akého konkrétneho dôvodu. Podľa názoru žalovaného je prerokovanie so zástupcami zamestnancov
platné, bolo vykonané v súlade so zákonnými požiadavkami a prejav vôle zástupcov zamestnancov je

udelenýriadne,jasne,abezakýchkoľvekpochybností.Vykonaniedokazovanianavrhovanéhožalobcom
na dodatočné dotazovanie zástupcov zamestnancov považuje žalovaný za nadbytočné. Žalovaný
na doplnenie uvádza, že u žalovaného pôsobia dve samostatné odborové organizácie – Odborová
organizácia Košickej záchranky zastúpená predsedom p. H., a Odbory zamestnancov Záchrannej
služby Košice zastúpené predsedom p. I.. Žalovaný prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru

s oboma odborovými organizáciami. Žalovaný na priebehu udalostí tak ako ich opísal vo svojom
vyjadrení k žalobe naďalej trvá. Výpis hovorov predložený žalobcom preukazuje len hovory ktoré vykonal
žalobca. V tomto výpise hovorov nie sú zaznamenané zmeškané hovory, ani prichádzajúce hovory.
Čo sa týka čestných vyhlásení zamestnancov predložených žalovaným, tieto boli zamestnancami
samostatne vytvorené, o čom svedčí skutočnosť, že každé z uvedených čestných vyhlásení vyhlasuje

inú skutočnosť. Čo sa týka preverovania práceneschopnosti žalobcu v systéme Sociálnej poisťovne
zo strany žalovaného, žalovaný uvádza, že z dôvodu, že žalobca žalovanému nedoručil doklad o PN,
nedvíhal telefón a nebolo možné sa s ním spojiť, žalovaný pravidelne (denne) kontroloval systém
Sociálnej poisťovne na stránke J., kde v rámci elektronického prístupu má zamestnávateľ k dispozícii k
nahliadnutiuinformácieosvojichzamestnancoch.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,žeako

zamestnávateľ nie je oprávnený spochybňovať postup lekára pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nie
je oprávnený spochybňovať ani dôvod začatia PNS takisto ani dôvod na základe ktorého lekár ukončil
PNS. Celý priebeh práceneschopnosti, jeho komunikácia a správanie svedčia o žalobcovej maximálnej
nedbanlivosti, celý priebeh udalostí svedčí o žalobcovej snahe zneužiť inštitút práceneschopnosti,
preto považuje výsluch E. F. za nevyhnutný. prípade, ak zamestnanec oznámi, že je chorý, kontaktuje

svojho priameho nadriadeného o povahe ochorenia, a nevyhnutne aj o predpokladanej dobe trvania
práceneschopnosti, následne doručí doklad o začatí PN, a pred skončením PN kontaktuje znova
svojho priameho nadriadeného, že je pripravený nastúpiť do služieb a doručí doklad o skončení
PN. Zamestnanci žalovaného si uvedomujú dôležitosť práce, ktorú vykonávajú, ako aj nevyhnutnosť
zabezpečiť úplnosť posádky RZP/RLP. Uvedené žalobca však absolútne opomenul, neupovedomil

zamestnávateľa o možnej dĺžke trvania PN, komunikoval ani po uplynutí bežného trvania PN (po týždni,
čo mohlo mať pre zamestnávateľa nepriaznivé následky). Dôvod okamžitého skončenia je jasne daný
a nemenný a to neospravedlnené absencie. Žalovaný sa k osobe žalobcu ako zamestnanca vyjadril z
dôvodu, že aj v zmysle ustálenej judikatúry na ktorú žalovaný poukázal, hodnotenie intenzity porušeniapracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností,akoajsituácia,vktorejkporušeniudošlo,dôsledkyporušeniaprezamestnávateľa,čikonanie

zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Žalovaný navrhuje, aby súd po vykonaní
dokazovania žalobu žalobcu zamietol, a priznal žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

6. Na nariadenom pojednávaní právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách prezentovaných v rámci prípravy veci na pojednávanie.

7. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu najmä: , žalobou doručenou
30.6.2023 spolu s prílohami – prac. zmluva zo dňa 7.11.2018, okamžité skončenie prac. pomeru zo
strany zamestnávateľa zo dňa 27.4.2023, žiadosť o zrušenie okamžitého skončenia prac. pomeru zo
strany zamestnávateľa zo dňa 3.5.2023, oznámenie v zmysle ust. § 79 ZP zo dňa 3.5.2023, odpoveď na
listy zo dňa 3.5.2023 a predžalobná výzva zo dňa 15.5.2023, podrobný výpis hovorov na č.l. 15 druhá

strana, podnet na výkon dohľadu nad zdrav. starostlivosťou pre Úrad dohľad nad zdrav. starostlivosťou
na č.l. 16-17, oznámenie Úradu pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou zo dňa 26.5.2023, potvrdenie
o dočasnej PN na č.l. 21-22, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.7.2023, doručené súdu v ten istý
deň spolu s prílohami prerokovania okamžitého skončenia prac. pomeru zo strany zamestnávateľa
zo dňa 25.4.2023, prerokovanie okamžitého skončenia prac. pomeru zo strany zamestnávateľa zo

dňa 25.4.2023, jedná sa o 2 rôzne odbory, história hovorov na č.l. 53-54, čestné vyhlásenie E. B. B.
zo dňa 19.7.2023, čestné vyhlásenie H. A. A. zo dňa 18.7.2023, čestné vyhlásenie E. K. E. zo dňa
18.7.2023, prac. poriadok žalovaného na č.l. 47-65 zo dňa 16.1.2023, emailová komunikácia na č.l. 66,
popis trasy na č.l. 67-72, interný pokyn žalovaného zo dňa 20.2.2020 č. 02/2020, doručenka na č.l.
74, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.9.2023, vyjadrenie práv. zást. žalovaného

doručené súdu 12.10.2023 zo dňa 12.10.2023 bez príloh, nariadenie termínu, oznámenie o odvolaní
plnej moci ukončenie práv. zastúpenia zo strany práv. zást. žalovaného, oznámenie o prevzatí práv.
zastúpenia zo dňa 28.12.2023 ako aj svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov a zistil tento:

Skutkový stav:

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu dňa
07.11.2018, v rámci ktorej vykonával pre žalovaného druh práce: „zdravotnícky záchranár“. Súčasne
medzi stranami sporu nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval aj v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi dňa 03.05.2023 z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tieto skutočnosti strany sporu nerozporovali a súd ich z tohto
dôvodu považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

9. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.04.2023 súd zisťuje že žalovaný okamžite
skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu uvedeného v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce a síce, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. Konanie, v ktorom žalovaný
videl závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v nenastúpení do pracovných zmien počas
dní 11.04.2023, 14.04.2023, 15.04.2023,17.04.2023 a svoju neprítomnosť v práci zamestnávateľovi
žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súčasne v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný
poukázal na tú skutočnosť, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny je zamestnávateľ v zmysle

čl. 3 bod 3.11.1 Pracovného poriadku oprávnený so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer
v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

10. Doručenka k okamžitému skončeniu pracovného pomeru na č.l. 74, potvrdzujúca doručenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 03.05.2023.

11. Zo žiadosti o zrušenie „Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa -
v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP“ zo dňa 03.05.2023 súd zisťuje, že žalobca nesúhlasil s okamžitým
skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného a považuje ho za neplatné. Má za to, že nikdy
nezavinil porušenie, nedodržanie alebo zanedbanie svojich povinností zamestnanca u žalovaného,

ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, pracovného poriadku, z pracovnej
zmluvy, popisu pracovného miesta, alebo nedodržaním príkazu alebo pokynu uloženého nadriadeným
zamestnancom. Z tohto dôvodu bolo pre neho veľkým prekvapením doručenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, bez toho, aby len tušil , že niečo spáchal alebo sa niečoho dopustil. V rámcizdôvodnenia svojej neprítomnosti poukázal na skutočnosti súvisiace s jeho respiračným ochorením na
COVID 19, a ukončením práceneschopnosti zo strany ošetrujúcej lekárky pani E. F. bez jeho vedomia
ku dňu 06.04.2023, kedy on ešte pociťoval príznaky ochorenia Covid - 19. Uvedené skutočnosti sa

dozvedel až 19.04.2023 od pána G., pričom to pre neho bolo obrovským prekvapením. Súčasne uviedol,
že keďže nemal vedomosť o ukončení PN zo strany ošetrujúcej lekárky je logické, že nemohol nastúpiť
do plánovaných zmien v uvedené dni. Súčasne uviedol, že odkedy pracuje pre žalovaného vždy do
služby nastupoval s predstihom a to aj napriek tomu, že do práce dochádzal z veľkej vzdialenosti.

12. Z oznámenia v zmysle ust. 79 Zákonníka práce zo dňa 03.05.2023 súd zisťuje, že žalobca
považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Uvedené bolo žalovanému doručené dňa 04.05.2023.

13. Z výpisov hovorom od spoločnosti Telekom a.s. (č.l. 15/2. strana), že dňa 29.03.2023, 30.03.2023,
17.04.2023 a 19.04.2023 žalobca telefonoval s pánom G.. Dňa 30.03.2023 a 19.04.2023 s MUDr.

Ostroovou. Súd poznamenáva, že sa jedná o výpisy „volaných čísel“

14. Z podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou/ošetrovateľskou starostlivosťou súd zisťuje, že žalobca
podal podnet na prešetrenie konania MUDr. Ostroovej ako svojej ošetrujúcej lekárke v súvislosti
s ukončením a priebehom jeho liečby a práceneschopnosti v čase ochorenia na Covid 19.

15. Z oznámenia zo dňa 26.05.2023 súd zisťuje, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
odporučil žalobcovi obrátiť sa vo veci skončenia práceneschopnosti písomnou formou na ústredie
Sociálnej poisťovne, Úrad Košického samosprávneho kraja, oddelenie zdravotníctva. O prešetrenie
postupu lekára súčasne môže požiadať aj Slovenskú lekársku komoru. K uvedenému úrad dospel

potom, čo skonštatoval, že nie je oprávnený posudzovať pracovnú neschopnosť žalobcu/pacienta.
16. Z listiny označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 ods. 1 písm. b) ZP“ zo
dňa 11.09.2015 súd zistil, že žalovaný podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP okamžite skončil pracovný
pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 25.05.2015. Dôvodom bolo závažné poručenie pracovnej
disciplíny opakovanými neospravedlnenými absenciami. ďalej sa v ňom uvádza, že platný pracovný

poriadok Železničných stavieb, a.s. Košice časť XI. Pracovná disciplína v č.l. 43 písm. a) považuje
tento skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny a pre nie je možné ďalšie zotrvanie žalobcu
v pracovnom pomere. Vzhľadom na to žalobcov pracovný pomer končí dňom 11.09.2015 Okamžité
skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu bolo prerokované so Závodným výborom OZŽ pri
Železničných stavbách, a.s. Košice dňa 11.09.2015. Súčasne je žalobca ku dňu skončenia pracovného

pomeru vrátiť všetky náležitosti, ktoré obdŕžal pre výkon svojej práce.

17. Z fotokópie „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ žalobcu časť A) Legitimácia dočasne
práceneschopného poistenca súd okrem iného zisťuje, že žalobca bol práceneschopný od 30.03.2023,
má vyznačené karanténne opatrenie, končená diagnóza U07.4, schopný práce od 07.04.2023, pričom

na uvedenom tlačive sa nachádza 3x pečiatka všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. Otílie Ostróovej.

18. Na č.l. 22 sa nachádza fotokópia listiny zo zdravotnej dokumentácie žalobcu - záznam o vyšetrení
– v rámci ktorého na spodnej strane je poznámka vlastnoručne napísaná „ukončené poskytovanie ZS
od 01.04.2023“ k čomu je pripojená pečiatka a podpis MUDr. Ostróovej.

19.Zprerokovaniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru zostranyzamestnávateľa- vzmysleust.
§ 68 ods. 1 písm. b) ZP súd zistil, že dňa 27.04.2023 bolo odborovou organizáciou Košickej záchranky
prerokované okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu pričom na zadnej strane uvedenej listiny
je vlastnoručne uvedený text „Na základe preverenia situácie s menovaným (žalobca) a jeho priamym

nadriadeným ved. stanice a RUS súhlasíme s okamžitým rozviazaním prac. pomeru“ . K uvedenému
textu je pripojená pečiatka odborovej organizácie Košická záchranka a dátumová pečiatka 27.04.2023
a vlastnoručný podpis zodpovednej osoby – p. H., ktorému táto žiadosť o prerokovanie bola adresovaná.
(podľa oslovenia - pozn. súdu)

20. Z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - v zmysle
ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP súd zistil, že dňa 27.04.2023 bolo odborovou organizáciou Záchrannej
služby Košice prerokované okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu pričom na zadnej strane
uvedenej listiny je vlastnoručne uvedený text „Na základe preverenia situácie s menovaným(žalobca)a jeho priamym nadriadeným ved. stanice a RUS súhlasíme s okamžitým rozviazaním prac. pomeru“ .
K uvedenému textu je pripojená pečiatka odborovej organizácie Záchranná služba Košice a dátumová
pečiatka 27.04.2023 a vlastnoručný podpis zodpovednej osoby – p. E. I., ktorému táto žiadosť

o prerokovanie bola adresovaná. (podľa oslovenia - pozn. súdu)

21. Z fotokópii hovorov na č.l. 53-54 súd zisťuje počet zmeškaných a uskutočnených hovorov so
žalobcom zo strany žalovaného počas trvania práceneschopnosti respektíve jeho ochorenia.

22. Z čestného prehlásenia A. B. B. zo dňa 19.07.2023 súd okrem iného zisťuje, že sa jedná
o priamu nadriadenú žalobcu, ktorá svojim podpisom potvrdzuje, že sa ho opakovane pokúšala
skontaktovať v mesiaci apríl za účelom zistenia , či je práceneschopný, aká je jeho predpokladaná dĺžka
práceneschopnosti a prečo nenastúpil do naplánovaných zmien, z dôvodu, že žalobca neodpovedal na
telefonáty nášho nadriadeného. Spojiť sa jej nepodarilo odpovede na uvedené otázky dostala až dňa
20.04.2023, keď sa žalobca dostavil na pracovisko s tvrdením, že doposiaľ bol práceneschopný.

23. Z čestného vyhlásenia H. A. A. zo dňa 18.07.2023 súd okrem iného zistil, že je kolega žalobcu,
pričom sa s ním opakovane snažil skontaktovať, nakoľko mal nočnú zmenu za účelom zistenia, či je
prácesnechopný, či jeho práceneschopnosť trvá a aká je predpokladaná dĺžka prácesneschopnosti
zdôvodu,ženeodpovedalnatelefonátynášhopriamehonadriadeného.Razsamupodarilosožalobcom

spojiť a to dňa 04.04.2023, kedy mu žalobca uviedol, že je práceneschopný, do služby nepríde, a nemá
kontakt na pána G. na RVS. Vyhlasovateľ mu navrhol, že mu kontakt na pána G. poskytne na čo mu
žalobca uviedol, že telefónne číslo nepotrebuje.

24. Z čestného vyhlásenia E. K. E. zo dňa 18.07.2023 súd okrem iného zistil, že táto sa ako

kolegyňa pokúšala skontaktovať so žalobcom, za účelom zistenia, či je práceneschopný, či jeho
práceneschopnosť naďalej trvá prípadne dokedy, nakoľko žalobca neodpovedal na telefonáty nášho
spoločného nadriadeného pána G.. Napriek snahe sa jej nepodarilo pána žalobcu skontaktovať.

25. Z Pracovného poriadku ZS KE zo dňa 16.01.2023 súd okrem iného zisťuje, že neospravedlnenú

neprítomnosť na pracovisku žalovaný kvalifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. (č.l. 63 -
bod 3.11 písm. b) Pracovného poriadku ZS KE)

26. Z potvrdenie – záznamov ohľadom vzdelávania u zamestnanca - žalobcu súd okrem iného
zisťuje, že žalobca sa nezúčastnil 6 z 9tich termínov preskúšania evidovaných od roku 2020, pričom

na zvyšných troch neuspel, nakoľko nesplnil minimálne požadované kritéria stanovené odborným
zástupcom. Súčasne súd zisťuje, že za rok 2023 sa nezúčastnil ani jednej vzdelávacej aktivity zo 7mich
dostupných, v roku 2022 sa zúčastnil 1 a získal 4 kredity z 11, v roku 2021 sa zúčastnil 1 a získal 2
kredity zo 7, v roku 2020 sa zúčastnil 2 a získal 4 kredity zo 6, v roku 2019 sa zúčastnil 4 a získal
10 kredity z 13tich celkovo.

27. Z prehľadov priebehu trás u žalobcu v rámci výkonu svojho zamestnania súd zisťuje prehľad
viacerých opakovaných porušení žalobcu v rámci interného pokynu na využívanie zvláštnych
výstražných svetelných a zvukových znamení pri jazde s vozidlami ZSS ZS Košice.

28. Z oznámenia zo dňa 02.02.2024 spoločnosti Slovak Telekom a.s. (č.l. 135) na výzvu súdu, súd
zisťuje, že spoločnosť je oprávnená poskytovať predmet telekomunikačného tajomstva len zákonným
spôsobom v zmysle § 117 zákona č. 452/20221 Z.z. o elektronických komunikáciách a to na základe
vydaného príkazu sudcu. Súčasne súdu spoločnosť oznámila, že v zmysle platnej legislatívy uchováva
prevádzkové údaje za obdobie aktuálny kalendárny mesiac + 4 mesiace spätne pre mobilné služby a to

v kvalite v akej ich vytvára alebo spracúva a v rozsahu v akom sú potrebné p na vyúčtovanie.

29. Z odpovede zo dňa 07.02.2024 spoločnosti Orange Slovensko a.s. na výzvu súdu, súd zisťuje, že
k prevádzkovým údajom k uvedenému telefónnemu číslu za obdobie od 29.03.2023 do 20.04.2023 už
nemá prístup, navyše ak by bola splnená podmienka archivácie (90 dní) bol by potrebný písomný súhlas

majiteľa a účastníckeho čísla.

30. Z Oznámenia zo dňa 02.05.2024 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na výzvu
súdu, súd okrem iného zisťuje, že žalobca bol zo strany úradu listom informovaný o kompetenciácha rozsahu právomoci úradu v rámci prejednávanej veci pokiaľ ide o jeho podnet na preskúmanie konania
ošetrujúcej lekárky v súvislosti s vystavením a ukončením práceneschopnosti žalobcu, pričom tento mu
odporúčal, aby sa v zmysle platného právneho poriadku SR obrátil s touto požiadavkou/podnetom na

ústredie Sociálnej poisťovne respektíve na Úrad KSK, oddelenie zdravotníctva.

31. Z Výzvy –odpoveď, zo dňa 06.05.2024, Úradu KSK, oddelenie zdravotníctva, na výzvu súdu ,
súd okrem iného zisťuje, že z hľadiska kompetencií daných všeobecne záväznou právnou normou
nie je samosprávny kraj oprávnený skúmať oprávnenosť začatia, či ukončenia práceneschopnosti

akéhokoľvek pacienta. Rozhodnutie o uznaní dočasnej práceneschopnosti pacienta, taktiež rozhodnutie
o dobe jej trvania a ukončenia je teda plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý poskytoval zdravotnú
starostlivosťpacientoviasktorýmmápacientuzatvorenúdohoduoposkytovanízdravotnejstarostlivosti.
Z uvedeného vyplýva, že úrad nemá kompetenciu spochybniť oprávnenosť začatia, či ukončenia ani
dĺžku trvania dočasnej práceneschopnosti.

32. Z „Odpovede na výzvu o prešetrenie dočasnej pracovnej neschopnosti - 780818/8751 Peter
Holečko“ Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 28.05.2024 súd okrem iného zisťuje, že za vznik,
vedenie a ukončenie dočasnej práceneschopnosti pacienta je zodpovedný ošetrujúci lekár. Povinnosťou
pacienta je zúčastniť sa kontrolnej lekárskej prehliadky, túto povinnosť p. A. B. nesplnil, preto lekárka
dočasnú pracovnú neschopnosť ukončila dňa 06. apríla 2023, práceschopný 07. apríla 2023. Počas

dočasnej prácesnechopnosti bola ordinovaná príslušná liečba a bol poskytnutý dostatočný čas na
izoláciu a liečbu.

33. Z výsluchu žalobcu súd okrem už ním uvádzaných skutočností v jeho písomných vyjadreniach
zistil, že 29.3.2023 dostal horúčky a vlastne bolo uňho zistené ochorenie Covid. Keďže to už bolo také

pocovidovéobdobie,taknevedelakýmspôsobomsatorieši,takvolaldoslužby,žejechorýnaochorenie
Covid, ako sa teraz postupuje.. Bolo mu povedané, že si má dať rúško a má sa dostaviť do práce, tak
aj urobil. S rúškom sa dostavil do práce, rúško museli mať aj ostatní zamestnanci. Potom na žiadosť p.
E., ktorá tvrdila teda, že načo prišiel do práce, keď má covid, že má kontaktovať dispečera, aby nebol
v službe, tak kontaktoval dispečera, aby ho vymenil a prišla zaňho náhrada. Počkal kým prišiel p. C.,

jeho kolega, ktorý ho nahradil a vystriedal v službe a na druhý deň začal vlastne kontaktovať svoju
lekárku aký je postup, keďže u seba zistil ochorenie covid, a či sa mám dostaviť ku nej do ambulancie.
Na to mu p. lekárka povedala, že v žiadnom prípade nemá prichádzať prezenčne ku nej, teda že sa
nemá dostaviť do ambulancie, že ona mu vypíše PN a rovnako tak všetky potrebné materiály a listiny
zašle zamestnávateľovi a na ďalší týždeň ho kontaktoval zamestnávateľ s tým, že vlastne stále nemá

doručenú PN. Hneď na to obratom kontaktoval p. doktorku s tým, že ona mu uviedla, že všetky tieto
listiny už odoslala zamestnávateľovi. Toto sa opakovalo viackrát. Potom ho 12.4. vlastne napadlo, že
brat je v Košiciach, tak ho poprosil, aby sa zastavil u p. doktorky s tým, že ak náhodou tieto listiny p.
doktorka ešte neodoslala, tak poprosil brata, aby ich od nej vzal a odniesol k žalovanému, lebo je to iba
pár metrov od ambulancie ošetrujúcej lekárky. Následne teda p. doktorka bratovi uviedla, že tieto listiny

už boli odoslané. Neskôr mu zo strany zamestnávateľa bolo oznámené 19.4., že pri kontrole zistili, že
jeho PN bola ukončená 6.4. Z tohto dôvodu kontaktoval obratom p. lekárku ktorá mu uviedla, že áno
takto to je a zložila mu telefón, čiže on zase kontaktoval zamestnávateľa, že áno, že vyzerá to tak, že
teda je to ukončené 6.4. ale žalobca o tom nemal vedomosť a teda ani nevedel prečo to bolo takto
ukončené a následne sa dotazoval, čo má teraz robiť. Bolo mu povedané, že má riadne nastúpiť do

dennej služby. Odpracoval dennú službu, následne nočnú službu a potom počas dní voľna mu bolo
doručené v schránke okamžité skončenie prac. pomeru z dôvodu neospravedlnenej absencie. Súčasne
v rámci odpovedí okrem iného uviedol:, že ošetrujúca doktorka ho nekontaktovala za účelom zistenia
jeho aktuálneho zdravotného stavu, že predmetné konanie zo strany MUDr. Ostróovej je pravdepodobne
následkom toho, že jeho rodičia od nej odišli nakoľko sa presťahovali do Sobraniec, uviedol, že priebeh

jeho ochorenia bol komplikovaný mal horúčky a drvivú časť dňa prespal; choroba mu pretrvávala ešte aj
v čase nastúpenia na pracovisko dňa 20.04.2023, lekárku kontaktoval zakaždým keď sa z práce ozvali,
ženemajújehopotvrdenieopráceneschopnosti; naotázku,čihokontaktovalijehokolegoviavčasejeho
PN od 30.03.2023-19.04.2023 uviedol žalobca, že ho nekontaktovali; nikdy predtým nebol upozornený
na porušovanie právnych predpisov alebo predpisov svojho zamestnávateľa a to ani ústne.

34. Z výsluchu svedka L. I. B., otca žalobcu, súd okrem iného zisťuje, že tento potvrdil ochorenie
u žalobcu, súčasne uviedol, že po 06.04.2023 bol žalobca ešte chorý a vykazoval príznaky respiračného
ochorenia COVID- 19, potvrdil, že ho ošetrujúca lekárka nekontaktovala za účelom zistenia zdravotnéhostavu svojho pacienta, do práce sa žalobca vracal ešte pozitívny na Covid 19, keďže si pred nástupom
robil kontrolný test. Súčasne uviedol, že k zmene ošetrujúcej lekárky pristúpil žalobca z dôvodu, že mu
to poradili jeho rodičia nakoľko ešte ani v čase zmeny ošetrujúceho lekára nebola PNka u žalovaného.

35. Z výsluchu svedka A. B., brata žalobcu súd okrem iného zisťuje, že tento potvrdil, že dňa 12.04.2023
bol zo strany brata - žalobcu požiadaný, aby išiel ku pani doktorke po PNku. Zaklopal na dvere, kde vyšla
sestrička, ktorej oznámil účel svojej návštevy, následne sestrička apo 40tich minútach mu oznámila, že
jemuakobratovinemôženičvydaťažebrat–žalobcamázavolaťpanidoktorke.Súčasnevrámcisvojich

odpovedí uviedol, že nebol v kontakte priamo s ošetrujúcou lekárkou, a že brata navštevuje pravidelne .

36. Z výsluchu svedka MUDr. Ostróovej súd okrem iného zisťuje, že v rozhodnom čase bola ošetrujúcou
lekárkou žalobcu. V rámci svojho výsluchu okrem iného uviedla, že: k ukončeniu zmluvného vzťahu so
žalobcom uviedla,ženemápresnéinformácie,tedaneviesúdupresneuviesťnakoľkosanatototakýmto
spôsobomnepripravovala,mohlasisosebouzobraťvýpisky,alepokiaľsanemýli,taktobolok31.5.2023

a od 1.6.2023 som postúpila zdravotnú dokumentáciu novému ošetrujúcemu lekárovi žalobcu. Pokiaľ
ide o ňou napísanú poznámku týkajúcu sa ukončenia k 01.04.2023 poskytovania ZS svedkyňa uviedla,
že sa jedná o jej podpis a jej pečiatku, avšak k uvedenému uvádza, že pokiaľ ide o ukončenie zdravotnej
starostlivosti musela počkať na oficiálne písomné oznámenie nového ošetrujúceho lekára, aby vedela
poštou zaslať v zmysle príslušných ustanovení zákona celú zdravotnú dokumentáciu novému lekárovi,

tak ako jej to ukladá zákon. Rovnako uviedla, že aj ukončenie práceneschopnosti potvrdzuje lekár,
ktorý potvrdenie o práceneschopnosti vydal, teda nie je to závisle na ukončení zdravotnej starostlivosti.
Svedkyňa uviedla, že aj po dátume 01.04.2023 naďalej poskytovala zdravotnú starostlivosť žalobcovi
keďže nastavila liečbu v rámci, ktorej sa telefonicky predbežne dohodli vzhľadom na teploty, ktoré
žalobca ako pacient pociťoval, netrvala na tom, aby sa osobne dostavil do ambulancie, ale že si

zatelefonujú o 3 dni. Pre prípad, že treba doplniť, zmeniť liečbu alebo doplniť to nejakými odbornými
vyšetreniami závislosti od jeho zdravotného stavu, pacient sa jej, teda žalobca sa neozval od 3.4.2023
až do 6.4.2023 v priebehu svojej PN, dňa 6.4.2023 pri kontrolovaní týchto PN ho kontaktovala, teda
chcela ho kontaktovať telefonicky ale nepodarilo sa jej to, čiže v tomto momente nevedela v akom
zdravotnom stave je. K spôsobu ukončenia zdravotnej starostlivosti svedkyňa uviedla, že vždy je to

po dohode s pacientom, na základe formulárovej žiadosti od nového ošetrujúceho lekára, čo bol aj
dôvod, prečo aj napriek poznámke, ktorá je zachytená v súdnom spise naďalej poskytovala zdravotnú
starostlivosť žalobcovi, keďže jej nebola táto žiadosť riadny doručená. Týmto tlačivom nedisponovala
do mája 2023. Súčasne uviedla, že je to právo pacienta, preto nie je povinná akýmkoľvek spôsobom
urgovať žalobcu ako pacienta na jeho predloženie. Súčasne k ukončeniu PN u žalobcu uviedla, že dňa

6.4.2023 keď sa snažila kontaktovať pacienta, resp. žalobcu, bol to štvrtok pred Veľkou nocou, čakala na
utorok, či zavolá alebo sa objaví v ambulancii, to bolo dňa 11.4.2023, ale keďže ani v utorok sa neozval,
ukončila v tento deň PN odo dňa 7.4.2023, nakoľko to už bolo 8 dní po začatí práceneschopnosti a
nemala dôkaz o chorobe žalobcu, teda nemohla a nemala spôsob akým by preukázala aj Sociálnej
poisťovni v akom stave je žalobca a týmto spôsobom odôvodniť práceneschopnosť žalobcu. Kladenku

uzavrela a so všetkými týmito časťami vlastne odovzdala kuriérovi, ktorý robí sprostredkovateľa medzi
všeobecnými lekármi na poliklinike a doručuje tieto listiny do podateľne Sociálnej poisťovne. Toto urobila
dňa 11.4.2023, keďže sa žalobca nedostavil ani v tento deň, ani nedvíhal telefón. Dňa 12.4.2023 sa
do ambulancie dostavil, kedy robí poobede jeho brat, ani nie žalobca, ktorý ju požiadal o to, aby mu
odovzdala tú časť potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorou sa dokladuje zamestnávateľovi

trvanie práceneschopnosti. Bolo to už na 14. deň od začiatku práceneschopnosti, kedy nemala žiadnu
vedomosť o zdravotnom stave, o tom ako sa vyvíja ochorenie, či pretrvávajú ťažkosti, pričom ide o
ochorenie covid zdôrazňuje, že tieto kladenky, tieto oznámenia o práceneschopnosti o pre Sociálnu
poisťovňu fungovali v inom režime, kedy sa to vlastne oznamovalo len Sociálnej poisťovni. Súčasne
uviedla, že ešte predtým ako ukončila práceneschopnosť u žalobcu navštívila, a kontrolovala systém

NCZI, do ktorého už posledné 3 roky sa vedú všetky záznamy pacientov pri všetkých vyšetreniach a
to z toho dôvodu, že v prípade, žeby žalobca mal komplikované ochorenie v súvislosti s ochorením
covid, tak by vyhľadal prinajmenšom, teda už keď nie svoju ošetrujúcu lekárku, tak nejakého iného
odborníka. Rovnako v tomto systéme by mohla vidieť aj záznamy, ktoré by preukazovali, či sa pacientovi
nestal nejaký úraz, ktorý mu bráni sa dostaviť na kontrolu alebo iným spôsobom informovať o svojom

zdravotnom stave. Poukázala na tú skutočnosť, že aj lekár má svoje povinnosti vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni a to predovšetkým vedieť zdokladovať liečbu priebeh ochorenia a v tomto kontexte dôvod,
pre ktorý musí byť pacient na PNke. Súčasne uviedla, že dôvodom pre ukončenie PNky je aj
nedosatvenie sa na kontrolu k ošetrujúcemu lekárovi. Z tohto dôvodu má za to, že uvedenú PNkumohla ukončiť už k 03.04.2023 kedy so žalobcom bola dohodnutá aspoň na telefonickom kontakte,
pričom sama počkala až do 11.04.2023. Svedkyňa opakovane uviedla, že pokiaľ ide o doručovanie
kladeniek pre Sociálnu poisťovňu, tieto doručovala štandardným spôsobom prostredníctvom kuriéra,

ktorý zabezpečoval doručovanie medzi lekármi pracujúcimi na poliklinike a sociálnou poisťovňou.

37. Z výsluchu svedka pána H. G. súd okrem iného zistil, že sa jedná o priameho nadriadeného
žalobcu,pracujeakoregionálnyvedúciZáchrannejslužbypreokresyvktorýchpracovalajžalobca.Ďalej
k veci uviedol, že pokiaľ si pamätá, prvýkrát ho kontaktoval žalobca dňa 29.3.2023 kedy mu oznámil v

popoludňajších hodinách, kedy mal mať nočnú službu, že má pozitívny covid test, že sa cíti zdravý, že
do služby môže prísť. Nakoľko po 15:30 hod. funguje telefonický dispečing, tak mu svedok povedal, že
sa má ozvať na tento dispečing. Na druhý deň ho kontaktoval práve zamestnanec dispečingu z Košíc
Záchrannej služby, ktorý mu uviedol, že došlo k výmene zamestnancov v RZP Kapušany a to z toho
dôvodu, že sa údajne zamestnanci nepohodli na tom pokiaľ ide o osobu žalobcu, že zamestnankyňa
nebola spokojná s tým, že je covid pozitívny a bola by radšej keby ostal doma, tak tam došlo k výmene

zamestnanca. Túto zmenu svedok následne vyznačil v službách. Následne svedok nevie, či v ten deň
alebo na druhý deň kontaktoval pána B. s tým, že ako je na tom, uviedol mu, že je PN a svedok
ho požiadal, aby mu doručil manuálne vypísaný doklad alebo potvrdenie o práceneschopnosti, alebo
elektronickú potvrdenku, keďže v danom čase fungovalo prechodné obdobie, kedy sa používali tak
elektronické ako aj manuálne vypísané potvrdenia o dočasnej neschopnosti. Ďalej k veci uviedol, že

opakovane zháňal žalobcu, volal mu pričom to bolo opakovane neúspešné, aby zistil priebeh jeho
zdravotného stavu, a to z toho dôvodu aby mohol plánovať ďalšie služby, respektíve prípadnú výmenu
naplánovaných služieb. Približne 11.04.2024 bolo vyznačené v systéme ukončenie PNky ku dňu
06.04.2024 resp. 07.04.2024 presné dátumy si svedok nepamätal, pričom zamestnávateľ neevidoval
pre ďalšie dni žiaden ospravedlniteľný dôvod pre žalobcu ako zamestnanca na neprítomnosť v práci.

Jednalo sa dokopy o 5 absencií. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že prístup žalobcu
bol iný ako ostatných zamestnancov, ktorí pri každej návšteve ošetrujúceho lekára oznámili ochorenie,
prípadne dobu trvania PN a ďalšie skutočnosti. V rámci výsluchu uviedol, že práceneschopnosť žalobcu
kontroloval takmer každý jeden deň na mzdovom a personálnom oddelení žalovaného. S podobným
prípadom neinformovania svojho zamestnávateľa sa svedok v rámci svojej praxe doposiaľ nestretol.

Na záver výpovede potvrdil skutočnosti týkajúce sa vyhýbaniu sa preskúšania zamestnancov, na čo bol
upozornený zo strany nadriadeného ústne.

38. Z Pracovného posudku zamestnanca - žalobcu zo dňa 03.01.2024, predloženého na pojednávaní
krátkou cestou, súd okrem iného zisťuje, že nový zamestnávateľ žalobcu Nemocnica Bory, a.s. v ktorej

žalobca pracuje od 15.08.2023 na dobu určitú 1 rok, pracuje žalobca v nepretržitej prevádzke na 100%
úväzok, pričom pracuje na pozícii zdravotníckeho záchranára na základe vzdelania, ktoré dosiahol,
čo potvrdzuje dokladovaním diplomu o dosiahnutom vzdelaní. Zamestnanec je v pracovnom kolektíve
nekonfliktný, spolupracuje s vedúcim danej zmeny. Je schopný samostatnej práce na požadovanej
úrovni podľa získaného vzdelania a pracovného zadelenia a plní si pracovného úlohy, ktoré sú

mu zadané. Je dochvíľny, dodržiava stanovený rozpis služieb. Pri komunikácii s pacientmi neeviduje
zamestnávateľ žiadne sťažnosti ani konfliktné situácie.

39. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nenavrhli a v rámci záverečných rečí po
vykonanom dokazovaní rovnako zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách.

Právne posúdenie:

40. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení

protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

41. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na

zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

42. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkovétvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
44. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak

to možno od neho spravodlivo žiadať.

45. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

46. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

47. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

48. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

49. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

50. Podľa ust. § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

51. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

52. Podľa ust. § 79 ods. 4 písm. b) ZP, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne

skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

53. Podľa ust. § 79 ods. 5 ZP, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

54. Podľa ust. § 81 písm. a) ZP, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.55. Podľa ust. § 81 písm. b) ZP, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

56. Podľa ust. § 81 písm. d) ZP, zamestnanec je povinný najmä v období, v ktorom má podľa osobitného
predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim
určený ošetrujúcim lekárom,

57. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta 1-2, zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon
práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto
práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby.

58. Podľa ust. § 227 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“),
poistenec a poberateľ dávky sú povinní zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu

počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

59. Podľa ust. § 227 ods. 2 písm. e) ZoSP, poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný
režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

60. Podľa ust. § 233 ods. 2 písm. d) ZoSP, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať
dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej
pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive
určenom Sociálnou poisťovňou alebo v systéme elektronického zdravotníctva.

Rozhodnutia súdnych autorít:

61. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 21Cdo 2374/2000, na riadne
vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vždy potrebné, aby obsahovalo
údaje o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru

alebo kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
predmetom šetrenia iného orgánu, ak je aj bez týchto údajov nepochybné, prečo bol so zamestnancom
skončený pracovný pomer.

62. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2002 Súd nie je viazaný právnou

kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru, ale musí
vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav ak skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie
zakladá niektorý z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvedeného v § 53 Zákonníka
práce (§ 68 ZP). Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v
mnohýchprípadochstačícelkomstručnéuvedenieskutočností,oprávňujúcichnaskončeniepracovného

pomeru týmto spôsobom zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný
dôvod na tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenia
pracovnej disciplíny sa mu vytýkajú, a teda sú dôvodom končenia pracovného pomeru.

63. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Cdo 81/2010, o

neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase
neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom
pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou,
čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna
alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť

pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto
dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca v
kratšej inokedy dlhšej dobe.

Záver súdu prvej inštancie

64. Súd predmetný vzťah posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe platne uzatvorenej
Pracovnej zmluvy zo dňa 07.11.2018. Tieto skutočnosti nerozporovali ani samotné sporové strany apreto s prihliadnutím na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku súd sa týmito skutočnosťami v
rámci dokazovania nezaoberal. Rovnako tak za nesporné považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť,
že žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným aj v čase udalosti, v ktorých žalovaný videl dôvody

na okamžité skončenie pracovného pomer a rovnako tak aj v čase doručovania okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

65. Z obsahu žaloby súd posúdil, že nosnou námietkou žalobcu v rámci jeho stanoviska, kedy okamžité
skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, je skutočnosť, že k neospravedlnenej absencii

nedošlo jeho zavinením a teda v tomto kontexte nemôže byť naplnená materiálna podmienka uvedená
v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, že sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny. V rámci
tohto tvrdenia žalobca mal za to, že vinníkom tejto situácie, ktorá vznikla je konanie E. F., v tom čase jeho
ošetrujúcej lekárky, ktorá bez jeho vedomia mala ukončiť jeho liečebný proces a teda vystaviť potvrdenia
o jeho práceschopnosti od 07.04.2023, o čom žalobca nemal vedomosť.

66. Na základe uvedené preto súd prvej inštancie fokusoval svoje dokazovanie na (ne)preukázanie
dvoch zásadných skutočností a síce, či došlo k absencii žalobcu na pracovisku v dňoch 11.04.2023,
14.04.2023, 15.04.2023 a 17.04.2023 a či túto prípadnú absenciu, vzhľadom na námietku žalobcu
uvedenú v podanej žalobe, možno považovať za ospravedlnenú s ohľadom na žalobcom prezentované
skutočnosti.

67.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba

dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74
Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako
to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov

(vrátanepracovnoprávnychúkonovvedúcichkuskončeniupracovnéhopomeru)jepotrebnéposudzovať
so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

68. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho
prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva,

na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia
pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. V
zmysle súdnej praxe: „Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a
v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.

Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do
úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým,
ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité
konanie svojho zamestnanca“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 17/2011). Naplnenie tejto

skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných
právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 ZP. Závažné porušenie pracovnej disciplíny
musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide
o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných
právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej

zmluvy.69. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že došlo k žalobcovej absencii na nariadených
zmenách v dňoch 11.04.2023, 14.04.2023, 15.04.2023 a 17.04.2023, pričom ako to vyplýva aj
z viacerých vyjadrení samotného žalobcu aj v rámci jeho výsluchu ten tieto skutočnosti nerozporuje.

70. Na základe toho sa súd zameral na druhú námietku žalobcu, ktorá spočívala v ospravedlniteľnom
dôvode pre jeho opakovanú absenciu na pracovisku. V rámci posudzovania dôvodnosti tejto námietky
žalobcu sa súd musel vysporiadať s otázkou, či k tejto absencii došlo zavinením samotného žalobcu
alebo nesprávnym postupom ošetrujúcej lekárky. Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že žalobca

v danom ohľade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia a v tomto kontexte
aj k preukázaniu ospravedlniteľného dôvodu, že k jeho absencii v predmetné dni došlo z dôvodu
nesprávneho postupu ošetrujúcej lekárky E. F..

71. Z výsluchov svedkov ako aj z listinných dôkazov (viac v časti odôvodnenia „skutkový stav“) súd
má dostatočne preukázané, že práve pasivitou žalobcu samotného a nespoluprácou žalobcu ako

pacientavrámciliečebnéhoprocesu,došlokobligatórnejpovinnostiošetrujúcejlekárky,ukončiťliečebný
proces u žalobcu. Z výsluchov svedkov E. F., H. G. ale aj čestných prehlásení niektorých zamestnancov
žalovaného, vyplynulo, že títo sa opakovane pokúšali so žalobcom spojiť a získať informácie o jeho
aktuálnom zdravotnom stave. Napriek opakovaným snahám o telefonické kontaktovanie žalobcu sa to
počas takmer celej doby neprítomnosti žalobcu na pracovisku nepodarilo ani jednému z nich. V tomto

smere súd poukazuje na povinnosti pacienta dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom
s ohľadom na charakter ochorenia a rovnako tak povinnosť dostaviť sa (respektíve s ohľadom na druh
ochorenia iným spôsobom informovať) na kontrolné vyšetrenie, či dôvody práceneschopnosti u pacienta
naďalej pretrvávajú. V rámci dokazovania nebola spornou skutočnosť týkajúca sa začiatku plynutia doby
práceneschopnosti u žalobcu a ani proces jej oznámenia zo strany žalobcu svojmu zamestnávateľovi.

V rámci tohto telefonického rozhovoru bol žalobca v kontakte so svojim ošetrujúcim lekárom, ktorý
stanovil liečbu a začiatok plynutia dočasnej pracovnej neschopnosti. Súčasne si s pacientom/žalobcom
dohodol spôsob (telefonický - vzhľadom na ochorenie) oznámenia vývoja jeho zdravotného stavu.
K tomuto oznámeniu zo strany žalobcu nedošlo po domu minimálne 11 dní do 12.04.2023. Takéto
konanie žalobcu preto súd nemôže hodnotiť ako ospravedlniteľné nemajúce charakter nesplnenia

si povinnosti vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi, ktorý zodpovedá za priebeh liečby a v tomto
kontexte aj vystavenie dokladu potvrdzujúceho dĺžku trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.
Teda zo strany žalobcu k takej forme pasivity respektíve takému vedomému (ne)konaniu, ktoré vo
vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi spočívalo práve v jeho nečinnosti, a preto ošetrujúci lekár musel
práceneschopnosť žalobcu ukončiť, keďže nemal po zvyšnú dobu (11 dní od úvodného oznámenia)

informácie o pacientovi a preukázaný dôvod, ktorý by odôvodňoval ďalšie trvanie dočasnej pracovnej
neschopnosti pacienta. V rámci vzájomného vzťahu pacienta a zdravotníckeho pracovníka platí, že
výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákona č. 576/2004 Z.z.“) musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Rovnako tak úd poukazuje na povinnosti poistenca vo vzťahu k ošetrujúcemu

zdravotníckemu pracovníkovi uvedené v ustanovení § 227 ZoSP. Súd prvej inštancie uvádza, že po
vykonanom dokazovaní nemožno na konanie žalobcu, ktoré spočívalo v neinformovaní zdravotníckeho
pracovníka o priebehu svojej liečby predpokladaným spôsobom (vzhľadom na charakter ochorenia),
inak ako na konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania rovnako tak vyplynulo,
že žalobca nekontaktoval nielen svojho ošetrujúceho lekára, ale rovnako tak nekontaktoval svojho

zamestnávateľa, voči ktorému mal povinnosť relevantným a obvyklým spôsobom zdokladovať dôvod
svojej neprítomnosti na pracovisku. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by súd
presvedčil o dôvodoch svojej pasivity, či už vo vzťahu k zdravotníckemu pracovníkovi alebo svojmu
priamemu nadriadenému, respektíve niektorým zo svojich kolegov, ktorí sa ho počas jeho neprítomnosti
na pracovisku snažili skontaktovať.

72. Súd prvej inštancie dodáva, že o správnosti postupu ošetrujúcej lekárky svedči aj Odpoveď zo strany
sociálnej poisťovne pobočka Košice, ktorú si súd v rámci dokazovania a uplatňovanej vyšetrovacej
zásady (v pracovnoprávnych sporoch) vyžiadal a z ktorej okrem iného vyplýva, že za vznik, vedenie
a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je zodpovedný ošetrujúci lekár. Povinnosťou pacienta

je zúčastniť sa kontrolnej lekárskej prehliadky, túto povinnosť žalobca nesplnil, preto lekárka dočasnú
pracovnú neschopnosť ukončila dňom 6. apríla 2023, práceschopný 07. apríla 2023. Počas dočasnej
pracovnej neschopnosti bola ordinovaná príslušná liečba a bol poskytnutý dostatočný čas na izoláciu
a liečbu. Uvedené len potvrdzuje zákonné a správne konanie MUDr. Ostroovej vo vzťahu k žalobcoviako svojmu pacientovi, pričom súd len záverom uvádza, že ani jeden z podnetov žalobcu na ošetrujúcu
lekárku (resp. jej postup) na príslušné orgány nebol vyhodnotený ako opodstatnený a takýto dôkaz
žalobca súdu v rámci prejedávania sporu nepredložil (neoznačil).

73. Záverom súd dodáva, že z vykonaného dokazovania uvádza, vyplynulo, že žalovaný si splnil
svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ust. § 74 Zákonníka práce, ktorá spočíva v povinnosti prerokovať
okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a to v lehote siedmych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa v právnej forme predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov
je hmotnoprávnou podmienkou ich platnosti . Na základe uvedeného možno konštatovať, že táto
hmotnoprávna podmienka bola splnená a to aj nad rámec povinností žalovaného, ktorý preukázateľne
uvedenúžiadosťoprerokovanieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruadresovalobomodborovým
organizáciám pôsobiacim u žalovaného.

74. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej závažnosti spáchaného skutku, súd prvej inštancie má za to, že
opakovaná neospravedlnená absencia na pracovisku je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre
ktorú možno okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, V tomto kontexte súd poukazuje na
pomerne rozsiahlu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR ako aj vyšších súdnych autorít, ktoré
takéto porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neospravedlnenom, opakovanom nedostavení sa

riadneavčasnapracovisko posudzujúrovnakoatoakozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Vrámci
posudzovaniastupňa(intenzity)porušeniapracovnejdisciplínysúdvzalvúvahuajcharakterpráce,ktorú
žalobca v danom čase vykonával, že sa jednalo o nepretržitú prevádzku, kde bolo nutné naplánovať
jednotlivé zmeny a pre prípad neúčasti žalobcu na pracovisku hľadať bezprostredne náhradu za tohto
zamestnanca. Rovnako tak charakter práce spočívajúci v druhu prác: zdravotnícky záchranár, je v tomto

smere skôr priťažujúcou okolnosťou pri posudzovaní závažnosti (ne)konania žalobcu. Rovnako tak
z predložených listín žalovaným vyplynulo viacero porušení pracovných predpisov, respektíve jeho nie
príliš veľký záujem o prehlbovanie si kvalifikácie v rámci svojho zamestnania. Na uvedených zisteniach
vo vzťahu k osobe žalobcu nemôže nič zmeniť ani žalobcom predložený pracovný posudok, ktorý hovorí
o správaní sa žalobcu po udalostiach, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru

a teda pre rozhodovanie súdu nie sú právne relevatné.

75. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú a preto ju z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

76. Na záver súd prvej inštancie pripomína, že nie je jeho povinnosťou z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu
postačujúce. Ostatné skutočnosti tak súd vyhodnotil ako tie, ktoré nie sú takého charakteru, ktoré by mali

vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008).

77. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

78. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

80. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len

o rozsahu nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v pomere
100%, preto súd konštatoval úspešnosť žalovaného v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal
žalovanému náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.81. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)