Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71C/22/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123207955

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123207955.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

71C/22/2023

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného: BANÍK & Partners s.r.o., IČO: 51 329
972, so sídlom Mlynské Nivy 4948/53, 921 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom

Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 32.470,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2

71C/22/2023

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 31.948,- Eur do 15 dní od právoplatnosti toho rozsudku, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 31.948,- Eur od 07.09.2023 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 96,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

12

71C/22/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2023 domáhal voči žalobcovi zaplatenia 32.470,00
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 32.470,00 Eur od 07.09.2023 dozaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že: „Dňa 18.03.2023 v čase o 18.35 hod. došlo v katastri obce E. F.
G., okres Nové Mesto nad Váhom, k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. D. H., ev. č. D.,
ktoré viedol vodič I. J. J., nar. XX.XX.XXXX a osobným motorovým vozidlom zn. K. F., ev. č. F., ktoré

viedol žalobca a to tak, že vodič J. viedol vozidlo po ceste č. II/581 v smere od obce C. k obci E. F.
G., kde v km 36,47 potom, čo mu do jazdného pruhu vbehla zver, prešiel do protismernej vozovky,
kde sa zrazil v tom čase s idúcim vozidlom K., v dôsledku čoho utrpel žalobca poškodenie zdravia.
Poistenie zodpovednosti sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.

z.“) vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je
pritom rozhodujúce, či ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľa v zmysle § 427 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), alebo vodiča na základe zavinenia
podľa § 420 Občianskeho zákonníka; súbežná zodpovednosť oboch subjektov sa pri tej istej škodovej
udalosti nevylučuje. Poistený (pozn. prevádzateľ/vodič) má s odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému nároky na náhradu škody na

zdraví; právo poškodeného uplatniť si svoj nárok voči poisťovateľovi škodcu je pritom jeho osobitným
právom vyplývajúcim z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Škoda bola žalobcovi spôsobená
prevádzkou osobného motorového vozidla zn. D. H., ev. č. D.. Zodpovedným poisťovateľom škodcu v
zmysle prísl. ust. zákona č. 381/2001 Z. z. bol v čase škodovej udalosti žalovaný, čím je daná jeho
pasívna vecná legitimácia v predmetnej veci. Výzvou doručenou dňa 22.05.2023 si žalobca uplatnil

cestou svojho právneho zástupcu u žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nárok
na náhradu za bolesť podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v spojení s ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v celkovom rozsahu 1245 bodov, a to na základe lekárskeho posudku o
bolestnom vypracovanom dňa 13.04.2023 J. B. J., chirurgom, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje

sumu 32.470,- € (1245 b. x 26,08 €/bod). Listom zo dňa 25.05.2023 žalovaný žiadal pre účely došetrenia
poistnej udalosti doložiť cit. „doklady zo šetrenia dopravnej nehody z polície, prokuratúry, súdu, popr. inej
inštitúcie...aznaleckýposudokzodborudopravacestná,zktoréhobudezrejmátechnickápríčinavzniku
dopravnej nehody a možnosti jednotlivých účastníkov zabrániť vzniku dopravnej nehode“. V nadväznosti
na uvedené právny zástupca žalobcu prílohou elektronického podania adresovaného žalovanému dňa

25.07.2023 predložil Záznam o odložení veci zo dňa 05.06.2023, obsahom ktorého OR PZ v Novom
Meste nad Váhom, ODI, uviedol všetky vykonané úkony a dôkazy v rámci objasňovania dopravnej
nehody vrátane znaleckých záverov znalca z odboru doprava cestná, zároveň tohto vyzval na likvidáciu
uplatneného nároku. Nakoľko ku dňu podania tejto žaloby (a to napriek doručenej predžalobnej výzve)
žalovaný nepristúpil k likvidácii poistnej udalosti v časti vyššie uvedeného nároku a to napriek tomu,

že uplynula zákonom stanovená lehota podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., je žalobca nútený
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky cestou súdu. Výzvou doručenou dňa 22.05.2023 oznámil
žalobca žalovanému škodovú udalosť vo veci nároku na náhradu za bolesť. Žalovaný sa v tejto časti
dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na prešetrenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie (pozn. 3 mesiace) a výplatu poistného plnenia (pozn. 15 dní),

t.j. 07.09.2023.“

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 03.10.2023 uviedol, že: „Žalovaný popiera všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažných nárokov voči žalovanému. Žalovaný
zároveň uvádza vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach prejednávanej veci. Dňa 18.3.2023 v

podvečerných hodinách (cca. o 18:35 hod.) došlo na ceste II/581 v smere od obce C. do obce E. F.
G. k dopravnej nehode, pri ktorej J. J., ako vodičovi motorového vozidla zn. D. H., EČV: D. (povinne
zmluvne poistené u žalovaného) náhle vbehla do jazdnej dráhy lesná zver – samica diviaka, v dôsledku
čoho došlo k nárazu zveri do pravej prednej strany poisteného vozidla zn. D. H.. Následkom tohto
nárazu došlo k narušeniu smerovej stability vozidla v smere doľava, pričom toto vozidlo sa začalo v

nestabilnom (nerovnovážnom) stave pohybovať do protismernej časti vozovky, kde následne došlo k
jeho zrážke s vozidlom zn. K. F., EČV: F., vedeným žalobkyňou. Pri dopravnej nehode boli zranení vodič
J. J., žalobkyňa a jej spolujazdkyňa. Žalobkyňa dospela k záveru, že za vznik nehody zodpovedá vodič
J. J., z tohto dôvodu si voči žalovanému, ako jeho poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uplatňuje nárok na náhradu bolestného vo výške

32.470,- Eur. Žalovaný nárok žalobkyne v celom rozsahu odmieta (bližšie v čl. II tohto vyjadrenia).
V správe zo dňa 08.08.2023 (totožne aj v správe zo dňa 17.06.2023 dospelo ORPZ v Novom Meste
nad Váhom k jednoznačnému záveru, že dopravná nehoda nebola zavinená jej účastníkmi, ale náhlym
vbehnutím lesnej zveri (samice diviaka) do jazdnej dráhy vodiča J. J.. Citované konklúzie boli kreovanés prihliadnutím na závery odborného vyjadrenia č. 4/2023, vypracovaného I. C. C., znalcom z odboru:
Cestná doprava, odvetvia: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty
cestných vozidiel (ďalej len „odborné vyjadrenie“). Vychádzajúc z obsahu správy Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom zo dňa 8.8.2023, znalec v odbornom vyjadrení dospel k
záveru, že technika jazdy oboch vodičov (J. J. a žalobkyne) bola správna a J. J. nebol schopný zabrániť
vzniku nehody (čo vyplýva z konštatovania, že k zrážke by nedošlo iba v prípade, ak by vodič daným
úsekom nejazdil). Za účelom preukázania príčiny vzniku dopravnej nehody zo dňa 18.3.2023 žalovaný
navrhuje uloženie edičnej povinnosti (§ 189 CSP) Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Novom

Meste nad Váhom, spočívajúcej v predložení odborného vyjadrenia (žalovaný eventuálne navrhuje
pripojenie spisu č.p. ORPZ-NM-ODI1-40/2023-P). Vynaloženie požadovanej miery starostlivosti podľa
§ 428 OZ sa skúma z objektívneho hľadiska vo vzťahu k priemernému rozumnému a starostlivému
prevádzkovateľovi, ktorý by sa nachádzal za rovnakých okolností na danom mieste v danom čase (t.
j. vynaloženie všetkého požadovaného úsilia sa neskúma zo subjektívneho pohľadu zodpovedného
prevádzkovateľa). Vodič J. J. objektívne nemohol nehode zabrániť, pričom vzniku nehody by nezabránil

ani žiadny iný prevádzkovateľ motorového vozidla, ak by sa nachádzal za rovnakých okolností na
danom mieste a v danom čase. Tomuto záveru svedčí nielen vypracované odborné vyjadrenie, ale
aj skutočnosť, že k nehode došlo v tmavých podvečerných hodinách, lesná zver vybehla na vozovku
náhle z krovinatého porastu (tzn. vodič ju nemal možnosť zahliadnuť skôr) a vozidlo J. J. sa v dôsledku
zrážky so zverou stalo neovládateľné. Vzhľadom na skutkové okolnosti veci má žalovaný legitímne za

to, že je naplnený liberačný dôvod podľa § 428 OZ. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že na základe
vykonaného objasňovania skutku a s prihliadnutím na priebeh nehody, zohľadňujúc pritom inter alia
závery odborného vyjadrenia, došlo zo strany Okresného dopravného inšpektorátu Nové Mesto nad
Váhom záznamom zo dňa 5.6.2023 k odloženiu veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom zvoleného procesného postupu bolo to,

že vo veci neexistovalo podozrenie zo spáchania priestupku. Voči vodičovi J. J. tak nebola vyvodená
priestupková, ani trestnoprávna zodpovednosť. Vzhľadom na skutkové okolnosti veci a priebeh nehody
oznámil žalovaný žalobkyni listom zo dňa 13.9.2023 zamietavé stanovisko vo vzťahu k uplatnenému
nároku, keďže vo veci je v súlade s § 428 OZ naplnený liberačný dôvod vodiča J. J.. Z totožných
dôvodov žalovaný v celom rozsahu odmieta nárok žalobkyne uplatnený v tomto súdnom konaní. V

tomto smere poukazujeme na skutkovo a právne obdobnú vec vedenú Krajským súdom v Bratislave
pod sp. zn. 14Co/326/2012, ktorý rozsudkom zo dňa 24.2.2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho zamietavej časti: „K vzniknutej škode došlo výlučne v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu)
následkom toho, že mu do jazdnej dráhy vošlo zviera. Z fotodokumentácie založenej v spise je zrejmé,
že po ľavej strane cesty sa nachádzali stromy, takže pri strhnutí volantu do ľavej strany došlo k nárazu

motorového vozidla do pevnej prekážky. Vodič tak v dôsledku nepriameho stretu so zvieraťom nemohol
urobiť žiadny manéver, pri ktorom by nedošlo k ohrozeniu zdravia a majetku, či už svojho alebo iného
účastníka cestnej premávky. Súd dodal, že manéver vodiča v takomto prípade je zásadne vecou
rozhodnutia v extrémne krátkom reakčnom čase, pre ktorý je príznačná inštinktívna snaha vyhnúť sa
nečakanej prekážke v jazdnej dráhe. Vyhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru,

že je dôvod na liberalizáciu vodiča motorového vozidla.“; „Pretože z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že odporca v 2. rade nezavinil dopravnú nehodu, a neporušil žiadnu z povinností, ktoré mu ako vodičovi
motorového vozidla boli uložené zákonom č. 8/2009 Z.z., neboli splnené všetky zákonné predpoklady
vznikujehozodpovednostizaškodupodľa§420ods.1OZ.“.ObdobnezodôvodneniaR3/1984:„Škoda,
ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie

a pod.), alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba
však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z
ustanovenia § 428, vždy neodvrátiteľná objektívne; škodu teda nemohol za daných pomerov odvrátiť
nielen ten-ktorý prevádzkovateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Treba vždy používať objektívne
meradlo.“ Napriek tomu, že žalovaný v celom rozsahu odmieta právny základ uplatneného nároku,

z opatrnosti už v tomto štádiu konania v zmysle § 153 CSP namieta aj samotnú výšku nároku a za
účelom objektivizácie bodového ohodnotenia bolestného navrhuje vypracovanie znaleckého posudku
(§ 207 ods. 1 CSP). Žalovaný namieta aj uplatnené úroky z omeškania, a to s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 28.9.2017 sp. zn. III. ÚS 596/2017 (ods. 31) uviedol:
„Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani

po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a
poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie
a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.“3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 02.02.2024 uviedol, že: Žalobou uplatnený nárok žalovaný
neuznáva v celom rozsahu, kde má za to, že absentuje jeho právny základ; z opatrnosti a bez

poukazu na konkrétny dôkaz ale namieta aj samotnú výšku nároku. Na podporu svojich tvrdení cituje
z rozhodnutia odvolacieho súdu a v časti príslušenstva odkazuje na judikatúru Ústavného súdu SR. V
tomto kontexte preto žiada, aby súd žalobu zamietol a voči žalobcovi žiada priznať náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Hneď úvodom je nutné ustáliť, že žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v spore od zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú jeho

prevádzkou podľa § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník")
nie zo zodpovednosti vodiča za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej povinnosti (§ 420
Občianskeho zákonníka). Tvrdenie žalovaného o tom, že cit. „žalobkyňa dospela k záveru, že za
vznik nehody zodpovedá vodič J. J.“ je tak nutné vyhodnotiť ad absurdum. Ako žalovaný ďalej tvrdí,
zo záverov šetrenia príčin vzniku dopravnej nehody policajným orgánom má vyplývať naplnenosť
liberačného dôvodu podľa § 428 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa mal prevádzateľ

motorového vozidla zn. D. H., ev. č. D., zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú udalosťou, ktorej
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Pojem vynaloženie všetkého úsilia treba vykladať
objektívne, bez vzťahu k určitému prevádzateľovi a rozumie sa ním všetka možná starostlivosť, ktorú
možno požadovať od ktoréhokoľvek prevádzateľa. Naproti tomu bolo tiež judikované, že ak škoda bola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti

ani poukazom na neodvrátiteľný úkon inej osoby (R 16/1969) (napr. v prípade, keď vodič snažiac sa
vyhnúť chodcovi, ktorý náhle vbehol na cestu, spôsobí škodu za zdraví inému chodcovi na chodníku).
Je potrebné si ale uvedomiť, že trestnoprávnu ani priestupkovú zodpovednosť nemožno stotožňovať
so zodpovednosťou občianskoprávnou, ktorá je podstatne širšia a zahŕňa nielen protiprávne konanie
(pozn. porušenie predpisov na úseku dopravy), ale napr. i porušenie generálnej prevenčnej povinnosti

zakotvenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. S tým úzko súvisí aj otázka, či vodič mohol vznik
škodovej udalosti v danom prípade predvídať alebo nie (napr. či vodič jazdí pravidelne tou istou trasou,
vie o tom, že v danom úseku voľne pobehuje zver a napriek tomu rýchlosť vozidla neznížil atď.).
Všetky relevantné otázky pri posudzovaní náhrady škody v civilnom konaní je súd prvej inštancie
oprávnený riešiť aj sám; právny základ žalobcom uplatneného nároku je vecou civilnej zodpovednosti,

a preto vyvodenie či nevyvodenie trestnoprávnej alt. priestupkovej zodpovednosti je v danej veci právne
irelevantné (pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017, sp.zn. 21Co/270/2016).
Žalobca listom zo dňa 6.11.2023, ktorým žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avizoval potrebu
nahliadnutia do priestupkového spisu a vyhotovenia jeho kópií. Dňa 08.01.2024 nám bola doručená
správa z OR PZ v Novom Meste nad Váhom, Okresný dopravný inšpektorát, ktorým orgán objasňujúci

priestupok oznámil, že vyžiadané odborné vyjadrenie č. 04/2023 vypracované znalcom I. C. C. nezašle,
keďže má za to, že žalobca nie je v štádiu objasňovania priestupku účastníkom konania. I keď s
takto prezentovaným právnym názorom správneho orgánu nemožno v žiadnom smere súhlasiť, v
záujme rýchlosti a efektívnosti súdneho konania zhodne so žalovaným navrhujeme, aby súd tento
spis vyžiadal a pripojil (§ 189 CSP), kde v závislosti od jeho obsahu žalobca následne navrhne

vykonanie dôkazov včítane možnosti vypracovania súkromného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o
výšku žalobou uplatnenej škody, žalovaný túto síce rozporuje, na podporu svojich tvrdení ale neuvádza
žiaden dôkaz ani skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jej spochybnenie a to tak v rovine skutkových
tvrdení, ako aj v rovine právneho posúdenia. Žalobca svoj nárok opiera o závery lekárskeho posudku
o bolestnom vypracovanom dňa 13.04.2023 J. B. J., chirurgom, ktorý spĺňa všetky náležitosti podľa

§ 7 a nasl. zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Namietať závery takého dôkazu možno v konaní podľa názoru žalobcu len s poukazom
na znalecký posudok (§ 207 a § 209 CSP), odborné vyjadrenie (§ 206 CSP), či vyjadrenie inej na
to odborne spôsobilej osoby. Právo strany sporu vyjadriť sa k dokazovaniu je síce zakotvené v čl. 9
CSP; v osobe žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, sa ale nejedná o osobu oprávnenú v rámci

svojej odbornosti a špecializácie hodnotiť lekárske závery v zmysle ich odbornej správnosti, preto ani
jeho strohé konštatovanie, že cit. „namieta aj samotnú výšku nároku“, nemá v tomto smere žiadnu
právnu relevanciu. Ak má žalovaný úmysel spochybniť závery lekára, je jeho povinnosťou predložiť k
týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne tieto odborné
závery spochybnili (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.02.2014, sp.zn. 1 Sžd 4/2014).

Napokon čo sa týka príslušenstva, v tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného
súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp.zn. III. ÚS 214/2020, z ktorého vyplýva, že cit. „trojmesačná zákonná
lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15 dňová lehota na plnenie podľa zákona
o PZP, má svoje opodstatnenie dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnuliberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania, § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), vzniknutej z ublíženia na zdraví. Účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení je zlepšiť
postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok

poškodeného voči poisťovni (bez potreby žalovať aj škodcu)“. Z tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že
„keďže poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú
ustanovenia,podľaktorýchsapoisťovňadostávadoomeškaniabezprostrednepotom,akosipoškodený
u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá
nárok za obdobie 3 mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej

náhrady skutočne došlo“. (porovnaj aj ďalšie nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp.zn.
III.ÚS 309/2020, zo dňa 28.10.2021, sp.zn. III.ÚS 215/2020, zo dňa 07.09.2022, sp.zn. II.ÚS 236/2022 a
najnovšie zo dňa 05.09.2023, sp.zn. IV.ÚS 282/2023). Tento právny názor bol aprobovaný aj Najvyšším
súdom SR, ktorý sa výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o
PZP opakovane zaoberal v skorších rozhodnutiach (napr. zo dňa 27.04.2022, sp.zn. 1Cdo 225/2021, zo
dňa 25.04.2022, sp.zn. 2Cdo 306/2021, zo dňa 20.07.2022, sp.zn. 4Cdo 99/2022, zo dňa 14.12.2022,

sp.zn. 4Cdo 146/2022 a zo dňa 28.02.2022, sp.zn. 1Cdo 13/2022). Pokiaľ sa teda v konaní preukáže
právny základ žalovaného nároku, žalovaný sa s jeho plnením dostal do omeškania dňom nasledujúcim
pouplynutízákonomstanovenejlehotynaprešetrenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenie
(pozn. 3 mesiace) a výplatu poistného plnenia (pozn. 15 dní).

4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, vyšetrovacím spisom OR PZ Nové
Mesto nad Váhom, L.: M./XXXX, výsluchom znalcov z odboru cestná doprava, pričom zistil tento
skutkový stav veci:

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18.03.2023 v čase o 18:35 hod. došlo v katastri obci

E. F. G. k zrážke medzi vodičom vozidla D. H. X a vozidlom K. F., za účasti náhleho vbehnutia diviaka
na vozovku, pri ktorej žalobca ako spolujazdec vo vozidle K. F. utrpel poškodenie zdravia. Žalobcovi v
dôsledku dopravnej nehody vznikla ujma na zdraví v celkovej hodnote 31.948,- Eur.

6. Výzvou doručenou dňa 22.05.2023 si žalobca uplatnil u žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona

č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu za bolesť podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovom rozsahu 1245 bodov, a to na základe
lekárskeho posudku o bolestnom vypracovanom dňa 13.04.2023 J. B. J., chirurgom, čo v peňažnom
vyjadrení predstavuje sumu 32.470,- € (1245 b. x 26,08 €/bod).

7. Žalovaný nepristúpil k likvidácii poistnej udalosti.

8.Spornýmostalo,čivodičvozidlaD.H.Xzodpovedázavznikujmynazdravížalobcu,čivodičvozidlaD.
H. X vyvinul všetko možné úsilie na zabránenie vzniku škody a či ujma na zdraví žalobcu bola vyvolaná

prevádzkovou činnosťou vozidla D. H. X.

9. Znalec z odboru cestnej dopravy I. C. C. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že na miesto nehody
dorazil asi pol hodinu od tejto udalosti, pričom boli tam všetky záchranné zložky ako aj členovia z
poľovného združenia. Ešte včera si overoval informáciu od poľovného združenia, koľko kg mal diviak.

Potvrdilo sa, že mal 110 kg. Išlo o samicu, ktorá mala v sebe 6 diviačat. Pamätá si ešte aj to ako mu
z poľovného združenia robili patologické rezy na diviakovi, aby videli, do ktorej časti vozidlo narazilo do
diviaka. Dá sa povedať, že diviak vybehol z pravej strany a narazil niekde v časti predného pravého
kolesa a pravého blatníka, čo dokazujú aj chlpy na týchto častiach vozidla. Dokonca prerazil aj chladič
a začala z neho tiecť tekutina. Tento náraz bol taký silný, že to vozidlo odhodilo a spôsobilo to priamu

zrážku s oproti idúcim vozidlo. Tomu nasvedčuje tečúca kvapalina z vozidla a jednak aj to, že kolesá boli
vo vodorovnej polohe. Nepredpokladá, že by vodič vozidla D. strhol volant. Jednak tomu nenasvedčujú
stopy a ani to teoreticky možno nebude možné, nakoľko takáto reakcia trvá nejaký čas a to od 0,5 do
jednej sekundy. Nie je reálne ani to, že by vodič v takejto situácii išiel ako Fittipaldi, tzn., že by strhol
volant najskôr vpravo a potom by ho dal doľava. Ďalej treba brať do úvahy aj situáciu, že vodič musel byť

v totálnom strese a on nemá dôvod mu neveriť, keď uviedol, že praskli airbagy, čo taktiež vydáva zvuk.
Ďalej treba uviesť, že vozidlo išlo asi 80 km/h, pričom na Slovensku ani v Čechách nie sú robené crash
testy s divou lesnou zverou. Tieto sú verejné dostupné len napr. v Nemecku od spoločnosť ADAC, kde sa
uvádza, že ak vozidlo ide 60 km/h a zrazí sa napr. s 80 kg diviakom, tak nápor na vozidlo predstavuje 3,5tony, čo s hybnosťou vozidla sa váha zvyšuje. Pri takejto sile je možné predpokladať vybočenie vozidla
zo smeru jazdy. Vychádzal z vyjadrenia vodiča. On nemá dôvod mu neveriť. Len podotýka, že reakčný
čas medzi zrážkou s diviakom a oproti idúcim vozidlom bola stanovená na 1,3 sekundy. Vozidlo, ktoré

ide 80 km/h znamená, že ide 25 m/s, tzn., že nepredpokladá, že by vodič vozidla D. volant strhol. Je v
takom strese, že nemá čas na nič reagovať. Možný reakčný čas by mohol byť len v prípade, ak by napr.
zver videl a to aspoň 50 m a dalo sa predpokladať, že takáto zver smeruje na vozovku. Okrem toho je
všeobecnéznáme,želesnázvervstúpinavozovkutak,žeidedosvetielbeztoho,abytobolonavozovke
vidieť, čo si myslí, že bol aj tento prípad. Podľa jeho zistení reakčný čas mohol byť 1,4 -1,5 sekundy.

On trvá na tom, že vodič na zrážku nezareagoval, nakoľko tento reakčný čas bol príliš krátky. A ak
niekto nie je zvyknutý aj na airbagy, ktoré strieľajú ako z dela, tak nepredpokladá, že niečo urobil. Je pre
neho zvláštne, akým spôsobom sa kolega uberal. On si trvá na svojom už len z toho dôvodu, že kolega
vychádzal z váhy 60 kg a diviak mal reálne 110 kg, čo však je pre neho podstatné, je to, že na vozidle
D. bola strhnutá pravá predná pneumatika, tzn., že diviak musel naraziť do vozidla intenzívnou silou a
táto sila spôsobila vybočenie vozidla do protismeru. Diviaka videl, tohto odfotil. On nebol pri vyvrhovaní

a to, že išlo o gravidnú diviačicu, vedel už v čase nehody, ale to že mala 6 diviačat, sa dozvedel len
včera. Čo pre neho bolo v tom čase smerodajný údaj, bola váha diviačice, na ktorú sa dopytoval už
v čase nehody a ktorú uvádzal vo svojom znaleckom posudku. Vtedy mu poľovníci povedali, že váha
diviačice môže byť 110 kg. Nevie o tom, že by niekto diviaka vážil. Diviak išiel 20 km/h. Vychádzal z toho,
že keď strelili bočné airbagy, tak tie sa spúšťajú pri bočnom náraze predmetu, ktorý ide cca 25 km/h.

Taktiež aj z testov, ktoré robil ADAC, vyplýva, že pri takomto strete je vyvinuté na vozidlo váha viac ako
2,5 tony. Toto je pre neho podstatné. Čo ho ale najviac zaujímalo, aké sú poškodenia na vozidle a toto
zodpovedá jeho záverom. Na str. 33 Znaleckého posudku sa tomuto venuje. Váha a rýchlosť diviaka
má vplyv na priebeh škodovej udalosti a nehody. Vychádzal z tvaru miesta, kde diviak musel prejsť po
ceste 2,2 m. Preto uviedol, že tento pohyb bol rovnomerný, pričom vodič za ten čas prešiel 9 m, a preto

bol reakčný čas takmer minimálny. Je ťažké po technickej stránke preukázať priebeh, ale podľa jeho
názoru bočné airbagy nemohli vystreliť pri zrážke s protiidúcim vozidlom a on vychádzal z toho, čo mu
povedal samotný vodič a to, že počul streliť airbagy. Vplyvom zrážky vozidlom D. s diviakom došlo k
odhodeniu vozidla a jeho prejazdu do protismeru. Vychádzal zo zadokumentovaných stôp. Pre neho bol
podstatný aj vytečený chladič a jeho tekutina na vozovke. Pneumatiky boli po zrážke v priamom smere

a vychádzal aj z trecích poškodení na pravom prednom kolese. Ak by pripustil strhnutie volantu, bola by
iná stopa vytečenej chladiacej zmesi a vozidlá by sa aj inak zrazili. Sú to ale hypotetické otázky, nakoľko
nie je určený predpoklad, na koľko stupňov by bol tento volant strhnutý. Opakuje, že je to nereálne,
nakoľko vodič by nemal čas volant stočiť naspäť do vodorovnej polohy. Trvá na tom, že keď došlo k
poškodeniu pravého disku pravého kolesa, tak nie je možné, aby sa natočilo naspäť. Smerovanie kolies

nemohlo zmeniť samotnú zrážku s protiidúcim vozidlom K. a to vzhľadom na to, že disk bol poškodený
a bola stiahnutá predná pneumatika. Predpokladá, že došlo k natočeniu diviaka, nie kolesa. Pre neho
je podstatné to, že zrážka s diviakom vyvolala zrážku s protiidúcim autom. Podľa neho čas na brzdenie
nebol.

10.ZnaleczodborucestnejdopravyI.G.N.nanariadenompojednávanívypovedal,žeznaleckejčinnosti
sa venuje od roku 2000. Pracuje v rámci Prešovského a Košického kraja. Sú tam traja a k nehodám
sa pravidelne striedajú, podľa toho, kto má čas. Znalecký posudok vypracoval na základe dopytu
advokáta,ktorýmupredložilpotrebnúdokumentáciu,ktorúpripojilksvojmuznaleckémuposudku.Ročne
priemerne zaznamenáva okolo 30 nehôd. Riešil už aj prípady stretu zveri s motorovým vozidlom. Táto

práca bola pre neho bežnou prácou. Nešlo o výnimočný prípad. I keď každá nehoda je výnimočná
a jedinečná. Po preštudovaní materiálov skonštatoval, že nehoda bola vyvolaná diviakom. Vychádzal
hlavne z fotodokumentácii a záznamov polície, kde na fotografii diviaka 19 a 20 sa uviedlo, že v srsti
diviaka bolo sklo a to podľa neho z predného svetla. Na fotke 21 sa konštatovalo, že diviak mal zlomené
ľavé rebrá. Na základe týchto informácii dospel k záveru, že diviak sa stretol s vozidlom D. tak, že

jeho ľavá časť sa stretla s prednou časťou motorového vozidla vpravo. Podľa jeho názoru takýto stret
nemôže vyvolať náhlu zmenu vedenia vozidla vľavo. V tomto sa s kolegom rozlišujú. Pri spracovaní
údajov vychádzal zo softvéru PC-Crash, ktorá rieši simuláciu nehodových dejov. Tento jeho predpoklad
si overil aj u tohto simulátora. Čo sa týka váhy diviaka, tak nebol o tom presný údaj v spisoch. Je tam len
zmienka o tom, že mal 110 kg , ale nebol o tom žiaden hodnoverný doklad. On sa obrátil na príslušných

zamestnancov Slovenskej poľovníckej komory, pričom tí mu povedali, že ich odhad podľa fotky je 30 kg
- 50 kg, avšak hodnovernosť takéhoto údaju bola stále neistá. Osobne sa obrátil ešte na jeho známeho,
ktorý je dlhoročným poľovníkom a riešili z fotiek, ako dlhý mohol byť diviak. Na jednej fotke je rozkročený
požiarnik a diviak. Bežný dospelý muž, keď je rozkročený, tak dĺžka rozkroku môže byť okolo 75 cm.Tento údaj premietli na diviaka a vyšlo im, že diviak môže mať 1 m - 1,1 m. Známy mu povedal, že
podľa neho mal diviak 50 kg, nakoľko išlo o lanštiaka. On ešte pre istotu dal o 10 kg viac a vychádzal
z váhy 60 kg. Oboznámil sa s posledným pojednávaním a bolo mu jasné, že sa tu riešil aj problém, či

by mal vplyv a to váha diviaka na priebeh dopravnej nehody. V rámci prípravy na dnešné pojednávanie
si do svojho systému zadal vstupné údaje tak, že vychádzal z váhy diviaka 110 kg. Ani na základe
tejto váhy by nedošlo k vychýleniu motorového vozidla D. a to na základe toho, kde sa stretla zver s
vozidlom. Vychádzal z údajov, ktoré viedol vodič vozidla D.. Ten tvrdil, že airbagy sa spustili po náraze s
diviakom. On si dal tú námahu a naštudoval si špecifické údaje D. H. X, kde zistil, že vozidlo malo čelné

a bočné airbagy. Zásadou airbagov je, aby ochránili najmä tých, ktorí sedia vo vozidle. Ich účelom teda
nie je, ak sa napr. vozidlo stretne s chodcom, čo napr. možno prirovnať aj diviakovi, aby sa automaticky
spustili vnútorné airbagy. Tie sú nastavené tak, že sa obyčajne spúšťajú vtedy, keď vozidlo narazí do
pevnej prekážky. Z údajov D. zistil, že tieto sa spúšťajú, ak vozidlo narazí do pevnej prekážky 20 - 30
km/h rýchlosťou jazdiaceho auta. Ešte by chcel uviesť, že pevná prekážka nielen, že stojí, ale sa ani
nedoformuje. Podľa jeho odborného názoru sa skôr prikláňa k verzii, že pri náraze s diviakom sa určite

nespustili bočné a podľa neho ani čelné airbagy. Je presvedčený, že vodič vozidla D. strhol vozidlo do
protismeru a airbagy sa spustli až po náraze s protiidúcim autom. Na to, aby si boli istí, či sa dej takto
udial, toto je možné si overiť zo samotného vozidla D., ktoré má takéto CRD dáta, teda zaznamenáva
údaje. Ľudovo sa tomu hovorí čierna skrinka. Či táto konkrétne D. má čiernu skrinku alebo nie, to s
určitosťou povedať nevie, i keď by ju mohla mať. Zo simulácie zistil, že ak by mal diviak 60 kg, tak by sa

rýchlosť vozidla znížila o 3 - 3,5 km/h. Ak by mal diviak napr. 100 kg bolo by to o niečo vyššie číslo. Takáto
situácia však podľa jeho názoru nemala žiaden vplyv na spustenie airbagov. Podľa jeho výpočtov čas od
zrážky s diviakom po zrážku s protiidúcim vozidlom prešlo 1,5 sekundy. V tomto štádiu je ťažké hovoriť
o správnom alebo nesprávnom rozhodnutí, lebo šofér musí jednak vyhodnotiť viaceré nebezpečenstvá
a rýchlo na to zareagovať vo veľmi krátkom čase. Čo bolo ale zaujímavé a na tom sa zhodli obaja, že

nedošlo k žiadnej brzdnej dráhe, čo by sa aj možno dalo očakávať, to ale neznamená, že by k zrážke
nedošlo. Skôr by došlo k zrážke pri nižšej rýchlosti. Každý máme nejaké iné šoférske zručnosti, ale
podľa jeho názoru zrážke s protiidúcim vozidlom sa dalo zabrániť a to tak, že by vodič vozidla D. nestrhol
volant a zabrzdil by. Spôsobil by nehodu s diviakom, ktorú považuje za menej nebezpečnú ako zrážku
s protiidúcim autom. Z výpovede vodiča D. vyplýva, že minimálne vedel o tom, že oproti idú autá. To

sám uviedol. Nedá sa dnes zistiť, či kolesá vo vodorovnej polohe boli v dôsledku manévrovania alebo v
dôsledku protiidúceho vozidla. Zabrániť zrážke s protiidúcim vozidlom sa dalo a to inou technikou jazdy.

11. V rámci vzájomnej konfrontácie znalci uviedli nasledovné:

12. Znalec I. C. uviedol: Vychádzal z Crash testov z firmy ADAC, z ktorých zistil, že ak sa vozidlo stretne
so zverou, čo v žiadnom prípade nemôžeme porovnávať s človekom, tak nárazová sila predstavuje
niekoľko ton. I. N. reagoval: toto trvá len niekoľko milisekúnd, potom sa ale telo diviaka musí podvoliť,
nakoľko netvorí pevnú prekážku.

13. Znalec I. C. uviedol: poukazuje na stopy na vozidle D. na bočnej strany vozidla, ktoré by tam nemohli
byť, ak by išlo o čelnú zrážku, a je presvedčený že pri zrážke s diviakom bočný airbag strelil, tak ako to
uvádzal vodič. On si myslí, že pri čelnej zrážke nemôže byť deformované pravé koleso a strhnutá guma
a ešte aj posunutá, s takým prípadom sa ešte nikdy nestretol. Trvá na tom, že toto sa stalo ešte počas
zrážky s diviakom. Na str. 36 vyšetrovacieho spisu je fotodokumentácia stretu diviaka s vozidlom D..

Na tejto fotografii je vyznačený bod x a odtiaľ ide zárez do vozovky, kde tvrdí, že toto bolo spôsobené
z disku vozidla D. po jeho deštrukcii. I. N. reagoval: Ak by sa toto stalo, tak stopa by viedla až po
zrážku s protiidúcim vozidlom, toto ešte neznamená, že došlo k deštrukcii disku. Mohla to byť aj tyčka
stabilizátora. Minulý týždeň zrovna riešil nehodu, kde došlo k deštrukcii disku a stopa viedla od nehody
až po zastavenie vozidla. To znamená podľa jeho názoru zrážka s diviakom nespôsobila poškodenie

pravého predného kolesa.

14. Znalec I. C. uviedol: Podľa neho reakcia vodiča D. by bola u väčšiny šoférov a neodvíja sa to od
šoférskych zručností, ale od toho, čo sa dá v takomto krátkom čase predpokladať. Podľa neho málokto z
nás by skočil na brzdu. Je presvedčený, že aj strelili bočné airbagy, čo znamenalo ďalší šok a výsledkom

bola zrážka s protiidúcim vozidlom. I. N. reagoval: trvá na tom, že išlo o čelnú zrážku, nakoľko ak by
bola bočná alebo predo-bočná zrážka, tak diviak by neletel až 26 m. To je nereálne. Toto mu vyšlo zo
simulácie. Diviak by nemal zlomené ľavé rebrá a nebol by v priečnom smere. Podľa neho predo-bočný
nie je jednoznačný termín. Je osobne presvedčený, že išlo o čelný náraz s čiastočným prekrytím.15. Znalec I. C. uviedol: Je potrebné vziať aj do úvahy, že ak by išlo len o čelné nárazy, tak by bočné
airbagy nemuseli vystreliť. I. N. reagoval: Podľa záznamov H. X bočné airbagy môžu vystreliť, ak je čelný

náraz príliš silný. To, že išlo o skôr čelný názor, vyplýva z toho, že vytiekol chladič, ktorý sa nachádza
v prednej časti vozidla. Opakuje, podľa neho diviak svojou postavou asi 2/3 zasahoval obrysy vozidla
a 1/3 bola mimo.

16. Znalec I. C. uviedol: Vodič vozidla D. nemohol zabrániť zrážke s protiidúcim vozidlom. V tomto smere

inou technikou jazdy by sa situácia nezmenila. Za 1,3 sekundy nebolo čas reagovať. I. N. reagoval: On s
týmto nesúhlasí, lebo ak došlo k čelnej zrážke s diviakom, tak toto nemohlo spôsobiť vybočenie vozidla
do protismeru.

17. Obaja znalci sa zhodli, že vozidlo D. H. X išlo predpísanou rýchlosťou, pričom vodič vozidla D.
nemohol zabrániť zrážke s diviakom.

18. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní sa dovolával právnej istoty a to
s poukazom na rozsudok tohto súdu sp. zn. 6C/221/2013 zo dňa 16.11.2016, kde išlo o taký prípad,
že po strete s diviakom, samotný diviak spôsobil škodu tretej osobe, pričom došlo k zamietnutiu žaloby.
K tomu súd uvádza, že predmetné rozhodnutiu bolo odvolacím súdom zrušené a v rámci ďalšieho

konania Krajský súd Trenčín rozsudkom č.k. 5Co/4/2020-493 zo dňa 22.04.2020 potvrdil rozsudok prvej
inštancie, ktorý žalobe vo veci samej vyhovel. Odvolací súd v rámci tohto konania uviedol, že škoda
žalobcu bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nie je podľa
§ 428 veta prvá občianskeho zákonníka možné, aby sa žalovaná zo svojej zodpovednosti za túto škodu
liberovala a preto je akékoľvek hodnotenie toho, či mohla škode zabrániť právne irelevantné.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia.

21. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. k poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

27. Podľa § 427 ods. 1 cit. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 428 cit. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je v zásade dôvodný. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18.03.2023 v čase o 18:35 hod. došlo v katastri obci E. F. G. k
zrážke medzi vodičom vozidla D. H. X a vozidlom K. F., za účasti náhleho vbehnutia diviaka na vozovku,
pri ktorej žalobca ako spolujazdec vo vozidle K. F. utrpel poškodenie zdravia. Žalobcovi v dôsledku
dopravnej nehody vznikla ujma na zdraví v celkovej hodnote 31.948,- Eur.

30.PrevádzkovateľvozidlaD.H.Xbolpovinnezmluvnepoistenýužalovaného,pričomtenodmietolplniť
zaprevádzkovateľavozidlaD.H.Xzdôvodu,žebolisplnenéliberačnédôvodypodľa§428Občianskeho
zákonníka, nakoľko k dopravnej nehode došlo v dôsledku náhleho vbehnutia diviaka do jazdnej dráhy
vozidla D. H. X, pričom tejto zrážke prevádzkovateľ vozidla D. H. X nevedel zabrániť, pričom v dôsledku

tejto nehody došlo následne k čelnej zrážke s protiidúcim vozidlom K. F., ktorému taktiež prevádzkovateľ
vozidla D. H. X nevedel zabrániť.

31. Do konania boli predložené dva znalecké posudky z odboru cestnej dopravy, kde znalci dospeli
k rôznym protichodným záverom. Kým znalec I. C. uviedol, že zrážka vozidla D. H. X s diviakom vyvolala

vybočenie vozidla D. H. 4 do protismeru, kde došlo k čelnej zrážke s vozidlom K. F., tak znalec I. N.
uviedol, že zrážka vozidla D. H. X s diviakom nemohla spôsobiť vybočenie vozidla D. H. X do protismeru,
pričom zabrániť zrážke s protiidúcim vozidlom sa dalo a to inou technikou jazdy. V rámci vykonanej
konfrontácie znalcov na nariadenom pojednávaní súd sa priklonil k záverom znalca I. N., nakoľko I. C.
nedokázal presvedčivo vysvetliť, prečo stopa (ryha na vozovke „po disku“) po nehode s diviakom nešla

od miesta nehody s diviakom až do miesta nehody s vozidlom K. F.. Ďalej súd považuje za nelogické, aby
pri bočnom náraze diviaka s vozidlom D. H. X spôsobil diviak vytlačenie vozidla D. H. X do protismeru
a zároveň poloha diviaka a miesto dopadu diviaka bolo 26 metrov od miesta nehody mimo vozovky na
pravej strane vozovky z pohľadu vozidla D. H. X.

32. Na podklade týchto zistení je možné uzavrieť, že prevádzkovateľ vozidla D. H. X po strete s diviakom
strhol volant do protismeru a na základe týchto okolností vyvolaných prevádzkou motorového vozidla
spôsobil dopravnú nehodu a ujmu na zdraví žalobcu, teda nemožno súhlasiť so žalovaným, že nastali
liberačné dôvody podľa § 428 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne 5Co/4/2020-493 zo dňa 22.04.2020, kde odvolací súd dospel k záveru, že nie

je relevantné, či vodič vedel alebo nevedel zabrániť nehode, ale či k nehode došlo v dôsledku okolností
vyvolaných prevádzkou motorového vozidla.

33. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/326/2012 zo dňa 24.02.2015, súd
uvádza, že skutkové okolnosti prípadu sú síce podobné, ale nie totožné, nakoľko vodič tohto vozidla

okrem zrážky s diviakom nemohol urobiť žiaden manéver, ktorý by nespôsobil ďalšiu nehodu, nakoľko
na jednej strane mal pevnú prekážku – stromy a na druhej strane protiidúce vozidlo. Okrem toho
v tomto rozsudku nebolo konštatované, že vodič mohol zabrániť zrážke s protiidúcim vozidlom a to inou
technikou jazdy, pričom v prejednávanom prípade k tomu dospel znalec I. N., ktorý uviedol, že podľa
jeho názoru zrážke s protiidúcim vozidlom sa dalo zabrániť a to tak, že by vodič vozidla D. nestrhol

volant a zabrzdil by.

34. Z týchto dôvodov súd žalobe v nespornom peňažnom nároku žalobcu o náhradu ujmy na zdraví vo
výške 31.948,- Eur vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie 522,- Eur ako nedôvodnú zamietol.Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal
naúhradudlžnejsumy,spolupríslušenstvom,ktorébolourčenévsúlades§3nariadeniač.87/1995Z.z.,
platného v rozhodnom čase. V otázke priznania úrokov z omeškania súd sa stotožnil s argumentáciou

žalobcu, ktorá bolo podoprená citovanou judikatúrou (podanie žalobcu došlým súdu dňa 02.02.2024),
teda žalovaný sa dostal do omeškania po tom, ako si žalobca u neho uplatnil svoj priamy nárok na
náhradu škody s tým, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie 3 mesiacov na šetrenie poistnej
udalosti a 15 dní na výplatu, ak k priznaniu výplaty došlo napr. v rámci súdneho konania.

35. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania pomerným spôsobom podľa § 255 C.s.p. vo výške 96,78 % (čistý úspech žalobcu = úspech
žalobcu 98,39 % - úspech žalovaného 1,61 %).

Poučenie:

2

71C/22/2023

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).