Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-10C/22/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203295

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3521203295.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7

NM-10C/22/2021

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom,
so sídlom Mlynská č. 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00
151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o náhradu straty na zárobku, takto

r o z h o d o l :

7

NM-10C/22/2021

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

6

NM-10C/22/2021

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

5.366,59 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.366,59 EUR
od 22.02.2022 do zaplatenia z titulu náhrady straty na zárobku pri invalidite, pretože pri výpočte
priemerného zárobku žalobcu v rozhodnom období sa nepostupovalo analogicky podľa § 82 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z.z., ktorým sa stanovuje
percento zvýšenia dôchodkovej dávky.2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 09.03.2022 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že na daný prípad
nie je možné použiť analógiu. Zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko žaloba až po výzve súdu

dňa 20.01.2022 odstránil podstatné vady konania a to označenie strán v konaní.

3. Na podklade návrhu žalobcu súd uznesením č.k. NM-10C/22/2021 – 246 zo dňa 09. septembra 2024
pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi zaostalú náhradu za stratu
na zárobku pri invalidite za obdobie od 01.12.2019 do 31.08.2024 v sume 14.906,59 EUR s 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 5.366,59 EUR od 20.02.2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 9.540,00 EUR od 16.08.2024 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme
peňažného dôchodku počnúc od 01.09.2024 do budúcna mesačne v sume 1.739,04 EUR vždy do 15.
dňa daného mesiaca, s úrokom z omeškania v zákonnej výške z každej mesačnej dávky od 16. dňa
toho ktorého mesiaca do zaplatenia, a to až do zmeny pomerov. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi

trovy konania v rozsahu 100 %.“

4.Žalobcavnávrhunazmenužalobyuviedol,že:„Žalobcavychádzazpriemernéhozárobkuvroku2008
v sume 37 658,61 Sk, pričom v jednotlivých rokoch sa priemerný mesačný zárobok žalobcu valorizuje
analogickypodľaustanoveníZákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „ZoSP") o valorizácii úrazovej renty nasledovne: v roku 2009 o 6,95 % na sumu 1336,91
EUR (podľa § 293bb ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 450/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje
percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009), v roku 2010 o 3,05 % na sumu 1 377,69 EUR
(podľa § 82 ods. 2 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje
percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010), v roku 2011 o 1,8 % na sumu 1402,49 EUR (podľa

§ 82 ods. 2 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento
zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011), v roku 2012 o 3,3 % na sumu 1448,77 EUR (podľa § 82
ods. 2 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento
zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012), v roku 2013 o 3,05 % na sumu 1 492,96 EUR (podľa § 293ce
ods. 2 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma

zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013), v roku 2014 o 2,3 %
na sumu 1 527,30 EUR (podľa § 89 ods. 10 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 329/2013
Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej
renty v roku 2014), v roku 2015 o 1,32 % na sumu 1547,46 EUR (podľa § 89 ods. 10 ZoSP v spojení
s Opatrením MPSVaR SR č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej

dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015), v roku 2016 o 0,46 % na sumu 1554,58 EUR
(podľa § 89 ods. 10 ZoSP v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje
pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016), v roku 2017
o 2 % na sumu 1 585,67 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP), v roku 2018 o 2 % na sumu 1 617,38 EUR
(podľa § 89 ods. 8 ZoSP), v roku 2019 o 2,6 % na sumu 1 659,43 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP), v roku

2020 o 2,5 % na sumu 1 700,92 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP), v roku 2021 o 2,3 % na sumu 1 740,04
EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP), v roku 2022 o 1,6 % na sumu 1767,88 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP),
za obdobie od 01. 01. 2023 do 30. 06. 2023 o 10,9 % na sumu 1960,58 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP),
za obdobie od 01. 07. 2023 do 31. 12. 2023 o 10,1 % na sumu 2158,60 EUR (podľa § 89 ods. 9 ZoSP),
v roku 2024 o 3,2 % na sumu 2 227,67 EUR (podľa § 89 ods. 8 ZoSP). Výšku nároku na náhradu za

stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 01.12. 2019 do 31. 08. 2024 určuje tak, že od výšky jeho
priemerného zárobku v rokoch 2019 až 2024 odpočítava vlastnú spoluvinu v rozsahu 10 %, invalidný
dôchodok poberaný mesačne zo Sociálnej poisťovne (v roku 2019 v sume 212,10 EUR, v roku 2020 v
sume 219,70 EUR a v roku 2021 v sume 227,50 EUR, v roku 2022 v sume 230,50 EUR, od 01. 01. 2023
v sume 257,70 EUR, od 01. 07. 2023 v sume 285,10 EUR, v roku 2024 v sume 295,40 EUR), ako aj

plnenie nároku poskytnuté žalovaným za obdobie od 01.12, 2019 do 31.12. 2019 v sume 1083,47 EUR,
v roku 2020 v celkovej sume 13 352,26 EUR, v roku 2021 v celkovej sume 13 651,38 EUR, v roku 2022
v celkovej sume 13 977,18 EUR, v roku 2023 v celkovej sume 16 311,33 EUR, v roku 2024 v celkovej
sume 10 181,43 EUR. Na základe toho má potom žalobca za obdobie od 01.12.2019 do 31.08.2024
nárok na doplatenie náhrady za stratu na zárobku pri invalidite. Za rok 2019 sumu 219,13 EUR, za rok

2020 sumu 2 644,89 EUR, za rok 2021 sumu 2 684,04 EUR, za rok 2022 sumu 2 626,52 EUR, za rok
2023 sumu 3 001,09 EUR, za rok 2024 do 31.08.2024 sumu 3 730,93 EUR, spolu sumu 14 906,59 EUR.
Počnúc od 01.09.2024 do budúcna má žalobca nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume 1 739,04 EUR. Žalovaný na základe argumentácie avlastného právneho názoru na výklad ustanovenia § 447 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ") v jeho znení účinnom od 01.12. 2019 urobil prepočet
náhrady za stratu na zárobku pri invalidite vyplatenej žalobcovi za obdobie od 01.12.2019, na základe

čoho dospel k záveru, že žalobcovi vyplatil vyššiu náhradu, ako mu patrí a to o sumu 17 513,07 EUR.
Na základe toho vyzval žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia v uvedenej sume. Následne
započítal tento svoj údajný nárok s nárokom žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 15 947,00
EUR podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/61/2023 zo dňa 28.05.2024, ďalej mu
nepoukázal náhradu za stratu na zárobku za mesiac august 2024 v sume 859,19 EUR a za mesiac

september 2024 mu uhradil len sumu 152,29 EUR, čím takto podľa žalovaného malo dôjsť započítaním
k úhrade jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 17 513,07 EUR. Žalovaný žalobcovi
zároveň oznámil, že mu bude ďalej poukazovať náhradu za stratu na zárobku pri invalidite už len v
sume 859,18 EUR mesačne, oproti doteraz poskytovanej náhrade v sume 1 454,49 EUR mesačne.
Žalobca v tejto súvislosti odhliadnuc od toho, že žalovaný vykonané započítanie považuje za protiprávne
a bude sa voči takémuto protiprávnemu postupu žalovaného brániť, poukazuje na to, že tento postup

žalovaného len potvrdzuje absurdnosť a protiústavnosť výkladu ustanovenia § 447 OZ v jeho znení
účinnom od 01.12. 2019 zo strany žalovaného. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že motívom prijatia
zákonnej úpravy zákona č. 394/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, ktorým bolo novelizované ustanovenie § 447 OZ na súčasné
znenie, bolo zreálnenie výšky tohto nároku, aby jeho výška zodpovedala zásade úplnej náhrady škody.

Vyplýva to z dôvodovej správy k tomuto právnemu predpisu. Podľa nej potreba prijatia tohto zákona
vychádza z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 10/2016-53 zo dňa 10.10.2018,
ktorým bol vyslovený nesúlad ustanóvenia § 446 OZ s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod
číslom 25/2019 Z. z. V dôvodovej správe sa konštatuje, že pri právnej úprave platnej do 30.11.2019 sa

pri náhrade za stratu na zárobku spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková
strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej
skončení. Takáto úprava nie je súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch
Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie,
ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle

ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej
udalosti. Hlavným zámerom navrhovanej úpravy tak bolo zosúladenie súčasnej právnej úpravy náhrady
škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, Dovtedajšia právna úprava neumožňovala poškodenému, ktorému vznikla škoda
na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení,

domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany
základnému právu vlastniť majetok bolo cieľom zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do
sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Zjavne tak účelu tohto zákona odporuje jeho
výklad spôsobom, ako k nemu pristupuje žalovaný. Ten totiž namiesto zreálnenia náhrady za stratu na
zárobku pri invalidite žalobcu a jeho zvýšenia na reálnu výšku vyjadrujúcu skutočnú majetkovú stratu

žalobcu, pristúpil k podstatnej redukcii nároku žalobcu, keďže podstatne znížil mesačnú dávku nároku
žalobcu zo sumy 1454,49 EUR mesačne na sumu 359,18 EUR mesačne. Aj táto skutočnosť potvrdzuje
absurdnosť výkladového prístupu žalovaného a jeho zjavný rozpor s účelom a cieľom novelizovaného
ustanovenia § 447 OZ účinného od 01.12.2019.“

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, pričom zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobca pri dopravnej nehode dňa 07.06.2007 ako spolujazdec v motorovom vozidle značky C. XXX
utrpel zranenia, v dôsledku čoho sa stal invalidným, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť vo výške 100 %. V čase, keď došlo k nehode, žalobca zarábal 1.250,04 EUR mesačne.

7. Žalovaný z titulu úrazu vyplácal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite, pričom určenie
výšky a výplata nie je sporná do 30.11.2019, do nadobudnutia účinnosti novely č. 394/2019 Z.z.

8. V roku 2019 bola výška invalidného dôchodku 212,10 EUR, pričom náhrada za stratu na zárobku

predstavovala sumu 934,15 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera spoluzavinenia žalobcu a
túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.9. V roku 2020 bola výška invalidného dôchodku 219,70 EUR, pričom náhrada za stratu na zárobku
predstavovala sumu 927,31 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera spoluzavinenia žalobcu a
túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

10. V roku 2021 bola výška invalidného dôchodku 227,50 EUR, pričom náhrada za stratu na zárobku
predstavovala sumu 920,29 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera spoluzavinenia žalobcu a
túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

11. V roku 2022 bola výška invalidného dôchodku 230,50 EUR, pričom náhrada za stratu na zárobku
predstavovala sumu 917,59 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera spoluzavinenia žalobcu a
túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

12. V roku 2023 od 01.01. do 30.06. bola výška invalidného dôchodku 257,70 EUR, pričom náhrada
za stratu na zárobku predstavovala sumu 893,11 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera

spoluzavinenia žalobcu a túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

13. V roku 2023 od 01.07. do 31.12. bola výška invalidného dôchodku 285,10 EUR, pričom náhrada
za stratu na zárobku predstavovala sumu 868,45 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera
spoluzavinenia žalobcu a túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

14. V roku 2024 od 01.01. doposiaľ bola výška invalidného dôchodku 295,40 EUR, pričom náhrada
za stratu na zárobku predstavovala sumu 859,18 EUR z dôvodu poníženia o 10 %, čo bola miera
spoluzavinenia žalobcu a túto náhradu žalovaný poukazuje žalobcovi.

15. Listom zo dňa 7.7.2024 žalovaný vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
17.513,07 EUR a to za obdobie od 01.12.2019 do 31.07.2024.

16. Od 01.08.2024 žalovaný určil výšku náhrady za stratu na zárobku 859,18 EUR mesačne.

17. Žalovaný za mesiac august 2024 žalovanému nevyplatil žiadnu náhradu z titulu započítania.

18. Žalovaný za mesiac september 2024 žalovanému vyplatil 152,29 EUR, pričom zvyšnú platbu
započítal, pričom žalobca spochybňuje započítanie.

19. Žalobca si v konaní uplatňuje rozdiel na podklade opatrenia č. 450/2008 a nasl., ktorý valorizuje
úrazovúrentuatýmtospôsobomžiadaperanalogiam,abysaajvalorizovalpriemernýzárobok.Sporným
ostalo, či na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 17.513,07 EUR a či je možné
použiť analógiu z úrazovej renty.

20. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti, a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému
podľa osobitných predpisov.

21. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej
len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok.

22. Podľa ods. 8 písm. a) a b) cit. zák. úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa
zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých

deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo určené
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4b, ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 9.23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 580 cit. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podstata
sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tom, či má, alebo nemá žalobca nárok na náhradu straty
na zárobku pri invalidite vo výške valorizovanej podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení
(použitím analógie), alebo či zákon (Občiansky zákonník) valorizáciu náhrady nepripúšťa.

26. Základ nároku, že žalobcovi patrí náhrada podľa § 447 Občianskeho zákonníka, sporný medzi

stranami sporu nebol. Sporná nebola ani pasívna vecná legitimácia žalovaného vychádzajúca z § 4 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný žalobcovi náhradu vypláca, hoci v inej výške, ako žalobca od neho
požaduje.

27. Ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka podliehalo zmenám. Naposledy bolo novelizované

zákonom č. 394/2019 Z.z. Ten nadobudol účinnosť 1.12.2019. Účelom § 447 Občianskeho zákonníka
má byť zabezpečenie vyrovnania príjmu poškodeného do sumy, ktorú by bez vzniku škody zarobil.
Podstatou vyplácania náhrady straty na zárobku je dorovnávať príjem poškodeného zamestnanca na
úroveň jeho priemerného zárobku pred vznikom škody.

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase, keď došlo k nehode, žalobca zarábal 1.250,04 EUR
mesačne.

29. Podľa názoru súdu nemožno vychádzať z hypotetických príjmov žalobcu a základ pre výpočet
náhrady zvýšiť o koeficient zodpovedajúci zvýšeniu žalobcom vybraných dôchodkových dávok. V takom

prípade by nedochádzalo k náhrade skutočnej škody, ale k náhrade škody hypotetickej. Nie je možné
automaticky predpokladať, že mesačný zárobok žalobcu by sa zvyšoval tak, ako sa zvyšovali dávky
dôchodkového zabezpečenia. Jeho mesačný zárobok sa mohol (ak by nedošlo ku škode) zvyšovať vo
väčšej, v menšej miere, ba mohol sa aj znižovať. Účelom náhrady škody je kompenzovať skutočnú
ujmu, ktorá poškodenému v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Tá môže mať formu skutočnej škody,

ale aj ušlého zisku. Skutočnou škodou je skutočný rozdiel medzi majetkom (v širšom zmysle aj príjmom)
pred vznikom škody a po jej vzniku. Zvyšovanie miezd totiž nijako nie je viazané na zvyšovanie
dávok sociálneho poistenia. Účelom § 447 Občianskeho zákonníka je nahradiť poškodenému škodu,
ktorú utrpel z dôvodu, že po skončení práceneschopnosti ostal v súvislosti so vzniknutou škodou na
zdraví invalidným. Táto náhrada má spočívať v dorovnaní jeho príjmov na príjmy, aké dosahoval pred

vznikom škody. Pri určení výšky náhrady sa má vychádzať z priemerného zárobku poškodeného pred
poškodením na zdraví, od ktorého sa má odpočítať to, čo poškodený dostal z invalidného dôchodku.
Nie je dôvod vychádzať z hypotetických príjmov poškodeného.

30. Pri aplikácii uvedeného princípu žalovaný žalobcovi všetky nároky do rozhodnutia súdu uhradil,

t.j. nároky, ktorých výška medzi stranami sporu nebola sporná, bez použitia analógie. Skutočnosť, že
v minulosti mu vyplácal nad zákonom určené vyššie dávky, ešte neznamená, že tieto pohľadávky si
nemoholzapočítaťnaužsplatnédávkyatoztitulubezdôvodnéhoobohateniatak,akotouviedolžalobca
vo svojom podaní došlým súdu dňa 05.09.2024. Tunajší súd môže rozhodovať len na podklade zákona
a v súlade s ním, pričom nemá právomoc, aby vo svojom rozhodnutí určil, či nejaký právny predpis je

alebo nie je v súlade s Ústavou SR. Túto právomoc má len Ústavný súd SR. Keďže žalovaný splnil
všetky svoje záväzky vyplývajúce mu z § 447 Občianskeho zákonníka a rentu v správnej výške žalobcovi
naďalej platí, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/6/2023 – 113

zo dňa 31. januára 2024, kde odvolací súd v obdobnej veci, za účasti rovnakého právneho zástupcu
na strane žalobcu, konštatoval, že niet priestoru na úvahy, aby bol priemerný zárobok dosahovaný pred
poškodením analogicky ovplyvňovaný aplikáciou úrazovej renty, ako to požaduje žalobca.32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadny neuplatnil.

Poučenie:

2

NM-10C/22/2021

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).