Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201765
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1322201765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky):
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. F., zastúpená: Senior Consultants - Braxator
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 30, Bratislava a manžela navrhovateľky: A. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. F., zastúpeného: Mgr. Rastislav Čerevka, so sídlom Krížna
44, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželstva voči maloletým deťom: G. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX, obe
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom Krátka

1, Senec, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25.02.2025, č.k.
B3-37P/68/2022-435, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a závislých výrokoch VI., VII., VIII. a IX. o
trovách štátu a trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie manžela proti výrokom II., III., IV. a V. sa o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:

-rozviedolmanželstvomanželov:A.B.C.,I.C.,nar.:XX.XX.XXXXamanželaA.G.C.,nar.XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa 26.01.2019 v Kostolnej pri Dunaji, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Kostolná pri Dunaji, v zväzku 3, ročník 2019, na strane 47, pod poradovým číslom 1 (výrok I.),

- schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa obe maloleté deti: G. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar.

XX.XX.XXXX zverujú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke (výrok II.),

- obom rodičom priznal oprávnenie zastupovať obe maloleté deti a spravovať ich majetok (výrok III.),

- zaviazal otca prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur
mesačne a na výživu maloletej H. C., nar.: XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, u oboch
počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám

matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok IV.),

- priznal otcovi právo stretávať sa s obomi maloletými deťmi každý nepárny víkend od piatka od 15:00
hod. do nedele do 16:00 hod., a každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 17:00 hod., s tým,že otec si obe maloleté deti vyzdvihne v predškolskom/školskom zariadení a vráti obe maloleté deti
matke v mieste bydliska matky, počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06 od 18:00 hod. do
07.07. do 18:00 hod. a od 14.07. od 18:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod. a od 28.07. od 18:00 hod. do

04.08. do 18:00 hod. a od 11.08. od 18:00 hod. do 18.08. do 18:00 hod., v párnom kalendárnom roku
počas vianočných prázdnin a sviatkov od 20.12. od 18:00 hod. do 23.12. do 18:00 hod. a od 29.12. od
18:00 hod. do nasledujúceho 06.01. do 18:00 hod, v nepárnom kalendárnom roku počas vianočných
prázdnin a sviatkov od 23.12. od 18:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý
párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 18:00 hod. do nasledujúceho piatku do 18:00

hod., počas nepárneho kalendárneho roku v čase Veľkonočných sviatkov od stredy od 18:00 hod. do
utorka nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. s tým, že otec si prevezme a vráti obe maloleté deti v mieste
bydliska matky (výrok V.),

- priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v pomere 50 % zo vzniknutých trov
voči každému z rodičov maloletého dieťaťa (výrok VI.),

- obom rodičom uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške po 146,52 eur, ktoré sú povinní
zaplatiť Mestskému súdu Bratislava II, v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia (výroky VII., VIII. ),

- rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IX.).

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o
rodine“), dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné,
neplní svoj spoločenský účel. Oprel sa o skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od

11.06.2022, finančne spolu nehospodária, intímne spolu nežijú, ide o formálny zväzok účastníkov
konania a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich vzťahu do budúcna. Napriek tomu, že manžel
mal záujem navštíviť manželskú poradňu, takúto možnosť manželka vylúčila a odmietla sa na nej
zúčastniť, pretože to považovala za zbytočné a neúčinné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov konania nie je harmonickým životným spoločenstvom a nezabezpečuje riadnu

výchovu maloletých detí.

3. Výroky II., III., IV. a V. rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode, súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 1, 5 Zákona o rodine, §
100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) konštatujúc, že v priebehu

konania obaja manželia/rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností voči obom maloletým deťom na čas po rozvode a žiadali rodičovskú dohodu schváliť. Súd
prvej inštancie túto rodičovskú dohodu schválil dospejúc k záveru, že je v záujme oboch maloletých detí,
pričom prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka ustanoveného na zastupovanie maloletých
detí.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel majúc za to, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi pre rozvod podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine. Dôvodil,

že v bode 45 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie prihliada len na vyjadrenia manželky bez toho,
aby v rovnakej miere pripustil tvrdenia manžela, čím vzniká pochybnosť o rovnosti účastníkov konania.
Súd podľa manžela zredukoval odôvodnenie rozsudku na skutočnosť, že spolu s manželkou nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom ignoroval skutočnosť, že do doručenia návrhu na rozvod (10.06.2022)
spolu v spoločnej domácnosti žili a manželov odchod od rodiny bol bez zákonných dôvodov vynútený až

11.06.2022. Dal do pozornosti, že súd rozhodnutie odôvodňuje údajným predchádzajúcim návrhom na
rozvod (pravdepodobne z jari 2021), ktorý mu nikdy nebol doručený, navyše podľa tvrdenia manželky
nešlo o návrh na rozvod, ale na rozluku manželstva. V rozhodnutí súčasne konštatoval, že situácia
v rodine sa po späťvzatí návrhu nezmenila, čím mal na mysli zrejme to, že manžel nevyhovel
podmienkam manželky, ktorým v špecifickej situácii počas pandémie vyhovieť možné nebolo v dôsledku

nedostatku možností vyhľadať zdravotnú a sociálnu starostlivosť (vasektómia, psychologická terapia,
párová terapia), ktorú po ňom manželka vyžadovala, a ktoré z uvedených dôvodov nechal na obdobie
po lockdowne. Podľa odvolateľa súd účelovo konštatoval, že manželstvo je dobrovoľným a slobodným
zväzkom, pričom nebolo preukázané, že by ktokoľvek z účastníkov vstúpil do manželstva nedobrovoľnea/alebo neslobodne. Zároveň nebolo preukázané, že by ako manželia do jeho vynúteného odchodu od
rodiny nežili spolu, nerešpektovali vzájomne svoju dôstojnosť, nepomáhali si, nestarali sa spoločne o
deti a nevytvárali im zdravé prostredie. Naopak, narastajúce zdravotné problémy detí po jeho odchode

a po príchode manželkiných rodičov do domácnosti manželov, vyžadujúce predovšetkým odbornú
psychiatrickú starostlivosť o maloletého G. svedčia o tom, že sa prostredie domácnosti manželky stáva
nezdravým pre výchovu detí. Pripustil, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu počas pandemickej krízy
sa manželia ocitli vo finančných ťažkostiach, pri ktorých manželka hľadala pomoc u rodičov, ktorí takúto
pomoc podmienili ich rozvodom. Vzťahy však boli medzi nimi dobré a napriek občasným drobným

nezhodám nevybočovali zo štandardného spolužitia manželov. Manžel namietal, že súd si nesprávne
vyložil ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré podľa neho hovorí o možnosti, nie o obligatórnej
povinnosti súdu manželstvo rozviesť len na základe vyjadrenia jedného z manželov o neochote v
manželstve zotrvať, bez potreby ďalšieho skúmania, v rozhodnutí sa nevysporiadal s príčinami rozvratu
vzťahov medzi manželmi v súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine, iba rozvrat arbitrárne konštatoval.
V odvolaní napokon poukázal na predchádzajúce rozhodovanie súdu prvej inštancie o neodkladných

opatreniach vo veci styku maloletých detí s rodičmi, na obštrukcie súdu pri domáhaní sa kontaktu s
deťmi počas letných prázdnin v roku 2023 a na nedodržanie požiadavky rovnosti účastníkov konania
a rozhodovanie súdu bez prihliadania na najlepší záujem maloletých detí. Odvolanie ďalej dôvodil
nezohľadnením jeho záujmu podložiť svoju výpoveď, ktorou mienil objasniť dôvody rozvratu vzťahov
medzi manželmi, ktorú má súd zákonnú povinnosť skúmať, ďalšími svedeckými výpoveďami. Uviedol,

že k zhoršeniu situácie v manželstve došlo v čase pandemickej krízy, toto obdobie sociálnej deprivácie
bolo v prípade ich rodiny navyše predĺžené o obdobie rizikového tehotenstva od jesene 2017, čo súd
nijakým spôsobom nezohľadnil a napriek manželovej žiadosti odmietol príležitosť k zlepšeniu vzťahov
medzi manželmi, napríklad prostredníctvom manželskej poradne, či párovej terapie. V tejto súvislosti
poukázalnazáverečnúsprávuoprácisrodinou,ktorúsmanželkounanávrhÚPSVaRSenecabsolvovali

v TENENET, o. z. v Senci od júla do novembra 2023, ktorá konštatuje, že citlivá a moderovaná
pomoc klinického psychológa je cestou k zmierneniu napätia medzi manželmi a rodičmi. Výsledky
tejto správy neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zohľadnené, aj keď správa explicitne hovorí o
„zlepšení komunikácie rodičov“, ktorá prispieva „k lepšiemu psychickému prežívaniu maloletých“. Súd
podľa odvolateľa navyše ignoroval indície, preukázateľné ním navrhnutými svedeckými výpoveďami, o

nátlakovom vplyve rodičov manželky, čo vyvoláva pochybnosť o tom, že návrh na rozvod bol podaný
slobodne a vážne. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok osobitne vo výroku I. zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Manželka v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny uvádzajúc, že manželstvo nikdy nebolo harmonické a napätie sa v rodine stupňovalo.
Manžel si odmietal priznať problémy, ktoré medzi sebou mali, postupom času sa pridali hádky a konflikty.
Postoj manžela k finančným otázkam vyústil v existenčnú krízu rodiny, ktorú za účelom prežitia živila
manželka. Manžel si problémy odmietal priznať a za ich problémy obviňoval druhých, čím došlo od
roku 2020 k postupnému ochladnutiu vzťahu medzi manželmi. Zdôraznila fakt, že rozpad manželstva

prebiehal postupne a dlhodobo, čo vyústilo k jej úvahám o rozvode už vo februári 2021, avšak žiadosť
stiahla s tým, že žiadala manžela, aby finančne prispieval na domácnosť aspoň sumou 200 eur,
prestal zabezpečovať prepravu osôb v rámci taxislužby, nakoľko manžel produkoval len stratu, a aby
podstúpil odborné psychologické poradenstvo, pretože mal už v danom čase depresie, ležal len v
spálni a vôbec nebol schopný riešiť základné potreby rodiny. Situáciu v rodine musela riešiť až katolícka

charita, ktorá rodine zabezpečovala stravu; uvedené manžel popieral i počas celého súdneho konania.
Manželka konštatovala, že hoci manžel deklaruje neochotu rozviesť sa, sústavne ju obviňuje, devalvuje
jej názory, nedokáže prejaviť základné pochopenie voči druhej osobe ani rešpektovať jej pocity. Zároveň
zdôraznila,žemanželnedokážeovládaťsvojesprávanie,priprejavenesúhlasusnímvždyprechádzado
agresívneho správania, útokov a kriku, čomu bola vystavená aj počas každého súdneho pojednávania.

Ako príklad uviedla tvrdenie manžela obsiahnuté v jeho odvolaní, v ktorom opakovane spochybnil
schopnosťmanželkyslobodneavážnesarozhodovať,keďževňomtvrdí,žezarozvodomstojínátlakové
správanie zo strany jej rodičov, ktorí ju mali k rozvodu nabádať. Manžel ju degraduje a následne sa
k nej správa tak, že ju oslovuje "B.", bozkáva ju a narúša jej osobný priestor. Dôvody, pre ktoré nechcela
v manželstve zotrvať, dopĺňa manželovo správanie k deťom, keď im podsúval, že za rozpad manželstva

môžu jej rodičia, čo viedlo k emočnému zaťaženiu maloletých. Manželka rozporovala tvrdenia manžela
o tom, že počas manželstva spolu žili, komunikovali a hospodárili spoločne. Všetko v prevažnej miere
vykonávala a zabezpečovala sama a navyše čelila konfliktným situáciám vyvolávaným manželom. Za
hrubé prekročenie hraníc označila situáciu, keď napriek jej nesúhlasu manžel vyhodil jej matku z ichdomácnosti (totožná situácia sa zopakovala aj voči manželovej matke). Manželka ďalej uviedla, že
prejavovaná neúcta manžela sa jej hlboko dotkla, nikdy sa cez ňu nedokázala preniesť, zotrvanie v
manželstve bolo pre ňu psychicky, fyzicky a ekonomicky vyčerpávajúce, pričom konaním manžela došlo

k ich úplnému citovému odcudzeniu. Aj keď od júna 2022 ako manželia spolu nežijú, manžel stupňoval
napätie v každej situácii, čo malo vplyv aj na maloleté deti, spočiatku najmä na maloletého G. a dnes
už aj na maloletú H.. Nepretržité útoky a obvinenia zo strany manžela počas celého konania viedli
k ich neprekonateľnému odcudzeniu a jej nezmeniteľnému rozhodnutiu ukončiť manželské spolužitie.
Zdôraznila, že napriek želaniu manžela zachovať manželstvo, tento za päť rokov nepreukázal žiadnu

zmenu v správaní a počas troch rokov súdneho sporu nepodnikol kroky na zlepšenie svojho príjmu a
zabezpečenie detí, pričom len opakuje svoje pôvodné postoje. Podľa manželky manželstvo už nespĺňa
svoju spoločenskú funkciu, predstavuje pre ňu sústavnú degradáciu, obvinenia a psychickú záťaž a
odmieta v ňom zotrvávať.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela písomne nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania manžela dospel k nasledovným záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťna zdôrazneniesprávnosti napadnutéhorozhodnutiaďalšie

dôvody .

12. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke
stotožnil s podstatnými dôvodmi rozhodnutia, vzťahujúcich sa k manželom napadnutému výroku I.,
predstavujúceho právny základ pre rozhodnutie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom

na čas po rozvode, v ktorom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a vo vzťahu
k tomuto výroku v rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o rozvode manželstva podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal
i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.
Odvolacím prieskumom vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia nebola zistená existencia nesprávneho

procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým by manželovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani, že jeho rozhodnutie, ktorým
rozviedol manželstvo účastníkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo, na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

14. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení
hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva a svoju úvahu dostatočne vysvetlil v bode

45 rozhodnutia, na ktorý odvolací súd v plnej miere poukazuje. Je s ním v zhode v tom, že
zistené skutkové okolnosti danej veci (existencia manželského konfliktu od roku 2020, manželia
od júna 2022 nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, nezdieľajú
žiadne spoločné aktivity, manželka v konaní deklaruje nemennosť svojho rozhodnutia sa rozviesť)
nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva, ktorého ďalšie trvanie
potom nemôže byť a ani nie je v záujme oboch maloletých detí narodených z manželstva.

Vykonaným dokazovaním zistená kvalita vzájomného vzťahu manželov, charakterizovaného výrazným
vzájomným antagonizmom, na strane manželky ovplyvneného dlhodobým správaním sa manžela voči
nej (degradácia, neúcta, obviňovanie, neschopnosť manžela zabezpečiť potreby rodiny), dlhodobé
odcudzenie manželov, absencia akéhokoľvek vzájomného správania sa manželov indikujúceho
možnosť prípadného obnovenia manželského spolunažívania, je nepochybným znakom, že vzťahy

medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dodáva, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva žiadna pochybnosť týkajúca sa existencie vážneho partnerského konfliktu,
pričomvtomtosmeresúbezakéhokoľvekvýznamunámietkymanželaprodukovanévodvolaní,týkajúce
sa potreby ďalšieho objasnenia dôvodov rozvratu manželstva. Odvolací súd plne prisvedčuje záveru

prvoinštančného súdu, ktorý za príčinu rozvratu medzi manželmi zadefinoval vzájomné nepriateľstvo
a hostilitu rodičov, ktorá v tomto prípade naviac ubližuje maloletým deťom narodeným z manželstva.
Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel,
jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany manželky (vychádzajúc z jej nemenného
postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a aj vo vyjadrení sa k odvolaniu) jednoznačne a bez

pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti považuje
odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby
v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny
a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade). Pokiaľ v danej veci
neboli vykonaným dokazovaním v spolužití manželov od roku 2022 zistené (ani len v náznakoch) žiadne

prvky vzájomného citového vzťahu, vzájomnej intímnej blízkosti, pomoci a podpory, vzájomnej zhody
manželov pri trávení spoločných aktivít v širšom sociálnom kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny, tieto
skutočnosti, posudzované v kontexte medzi manželmi nespornými zisteniami o existencii partnerských
nezhôd od roku 2020, o rozpade spoločnej domácnosti v roku 2022, spoločného nehospodárenia,
netrávenia spoločného času, absencie efektívnej a najmä slušnej vzájomnej komunikácie, bez

akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že úvaha o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu
manželstva, ku ktorej dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je skutkovo plne podložená.
K námietkam manžela o dostatočnom neúsilí súdu prvej inštancie na zachovaní manželstva (napr.
prostredníctvom manželskej poradne, či párovej terapie) dáva do pozornosti, že pri zistenom stave veci
a jednoznačne prezentovanom postoji manželky k ďalšiemu trvaniu manželstva, nie je možné prisvedčiť

odvolateľovi ani v tom, že okolnosti danej veci nasvedčovali tomu, že je tu priestor pre zmierenie
manželov. Keďže v posudzovanom prípade neboli zistené ani len náznaky možnosti a úprimnej snahy o
obnovenia manželského spolunažívania zo strany oboch manželov, trvanie súdu prvej inštancie na tom,
aby manželia využili intervenciu manželskej poradne, párovej terapie (prípadne intervenciu mediátora
podľa § 96 ods.2 C.m.p.) by bolo neúčelné, neefektívne a najmä, v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania.

16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

17. Ako podstatnú okolnosť ďalej zvýrazňuje, že konanie o rozvod manželstva, (ktoré je návrhovým
konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých,
ktoré je možné začať aj bez návrhu, v ktorých prípadoch nie je súd rozsahom odvolania viazaný a môžeprekročiť návrh účastníka aj v odvolacom konaní. Pokiaľ je odvolaním napadnutý výrok o rozvode
manželstva(atentonenadobudneprávoplatnosť)niejemožné,abynastalaprávoplatnosťktoréhokoľvek
z výrokov upravujúcich pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré sú výrokmi

závislými od výroku o rozvode manželstva? na tejto skutočnosti potom nič nemení ani to, že o úprave
pomerov manželov k ich maloletým deťom po rozvode súd prvej inštancie rozhodol tak, že schválil
na pojednávaní dňa 25.02.2025 rodičmi predložený návrh rodičovskej dohody. Uvedené odvolací súd
zdôrazňuje v nadväznosti na skutočnosť, že manžel v podanom odvolaní produkovanými zásadnými
odvolacími dôvodmi a odvolacím návrhom napadol výlučne výrok I. o rozvode manželstva účastníkov

a dôvody vzťahujúce sa k výrokom týkajúcim sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas
po rozvode uviedol len okrajovo.

18. Podľa § 122 C.m.p., ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

19. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

20. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

21.Predtým,nežzačneodvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniakonaťvovecisamej,musískúmať,
či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané
v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky
predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí

odvolanie bez jeho ďalšieho vecného prejednania odmietnuť.

22. V predmetnej veci s poukazom na § 355 ods. 1 C.s.p. dáva odvolací súd do pozornosti, že
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné len vtedy, pokiaľ to zákon nevylučuje, pričom
Civilný mimosporový poriadok v § 122 nepripúšťa podanie odvolania proti výroku rozsudku, ktorým

bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (takouto vecou je aj konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode). Vychádzajúc z uvedeného
odvolací súd odvolanie manžela proti výrokom II., III., IV. a V. rozhodnutia bez vecného preskúmania ich
správnosti podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

23. Ako vecne a právne správne napokon podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil od výroku I. závislé
výroky VI., VII., VIII. a IX. o trovách štátu a o náhrade trov prvoinštančného konania, ktoré neboli
napadnuté žiadnymi konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).