Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123207705
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6123207705.8

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobkyne C.. X.
C., štátna občianka SR, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX C. zastúpenej advokátom
JUDr. Ľuboslavom Kašubom, so sídlom Na vŕšku 1, 811 01 Bratislava proti žalovanému I.P.R. spol. s r.o.,
so sídlom T. K. XXXX/X, XXX XX G., IČO : 31368735 zastúpenému spoločnosťou Mgr. Beáta Kartíková
s.r.o., so sídlom Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO : 48214337 o zaplatenie náhrady škody vo

výške 599,81 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu v roku 2023 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného

zaplatiť mu náhradu škody vo výške 599,81 eura a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.08.2022 mala žalobkyňa na parkovisku pristavené vozidlo Renault
Megane, EČV : MA 131 BN, pričom pracovníci žalovaného na priľahlom trávniku vykonávali údržbu
počas ktorého došlo k poškodeniu dverí a okna. Podaním zo dňa 18.03.2025 žalobca zobral žalobu späť
v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil tým, že došlo k dohode o finančnom urovnaní
a nebude uplatňovaná náhrada trov súdneho konania.

2.Žalovanýnavýzvusúduuviedol,žedošlokdohodeafinančnémuurovnaniu,súčasnebolodohodnuté,
že nebude uplatňovaná žiadna náhrada trov súdneho konania.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral

žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalovaný nevyjadril nesúhlas s vážnych dôvodov.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac v podstate mimosúdne vyriešenie veci a dohodu o neuplatňovaní
náhrady trov súdneho konania. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa
procesnéhovýsledku,čižeprocesnýmzavinenímniejebezprostrednéspôsobenievýsledku-zastavenie

súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá
rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie navýsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj
právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný
úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek

obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava
vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne
bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do
Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov.
Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného

výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a
preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta
druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného
možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu
potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah
pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu

„zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom
prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia
podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s
požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto
súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona,

ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a
o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody
nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný
zákon z celkom iných dôvodov.

6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď žalobkyňa v písomnom podaní uviedla, že späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie dohody. Z
uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania,
súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.

7. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným
uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka.Tedapokiaľsarozhodujeovrátenísúdnehopoplatkupodľa§10zákonaosúdnychpoplatkoch,

o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je
naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.

V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie