Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122208945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812
35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti žalovanému FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013
32 Svederník, IČO: 36 688 614, zastúpený JUDr. Jana Ivánová, advokátka, so sídlom Sklenárova 10,
821 09 Bratislava, IČO: 37 906 313, o určení popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 43Cbi/11/2022-448 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 43Cbi/11/2022-448 zo dňa 17. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou určil, že žalobca je
veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 370.059 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 193.249,68
Eur a z úrokov z omeškania vo výške 176.809,32 Eur, uplatnenej v prihláške pohľadávky poradového
čísla 1 zo dňa 25.08.2022 v reštrukturalizácii dlžníka FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov
68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom
18, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy

009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania
identifikovaných v správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej
správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, zabezpečenej

A) záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným Okresným
úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Žilina, obec: Svederník,
katastrálne územie: A. ako pozemky: parc. č. 120/6, druh pozemku: záhrady, výmera: 5064 m2, parc. č.

120/22, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 163 m2, parc. č. 120/99, druh pozemku:
záhrady, výmera: 19 m2, parc. č. 120/105, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 10
m2, parc. č. 153/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 149 m2, parc. č. 153/21, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 116 m2, parc. č. 153/22, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, výmera: 518 m2, parc. č. 153/23, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
výmera: 100 m2, parc. č. 153/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 206 m2 a stavba
súpisého čísla XX, postavená na pozemku parc. č. 120/105, 153/5, 153/22, 153/32, charakter: Výrobná

hala, na ulici Svederník Zarieč - Keblov č. 68 zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva
č. 1, ktorého vklad bol Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor povolený pod V 9665/14 zo dňa
13.03.2015, v druhom poradí;B) záložným právom k hnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného špecifikovanému ako Extrúzna
linka na výrobu technických profilov 01MN75-0211, Aglomeračná linka výr. číslo XXXX.XXXX.XXXX,
Fotovoltaický zdroj energie - 435 ks, výr. číslo XXXXXXX-XX,XX,XX, Drvič nožový 132011, Drvič

plastov - elektromagnet 132011, Drvič - Big Bag Station 132011, Práčka plastov 3002011.15, Separátor
Electronic Colour Sorter 081121, Elektrostatic Separators 081147, Vstrekolis Casspos 1110/250
7282010, Lis na PUR ECMT - 126 100511, Elektrický vozík Yale, typ ERP 18VF, Kogeneračná jednotka
Engul 130 GADE, Štandardný dopravný pás - 2x MS111, MS211, Vibračný dopravný pás MS311,
Vákuový prepravník sypkých materiálov MS411, zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného

práva č. 2, ktoré bolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv zaregistrované pod sp. zn.
6361/2015 dňa 11.03.2015 o 11:03:36, v prvom poradí.
Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

a to ustanovení § 121, § 122 ods. 1, § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7, § 29 ods. 1, 2, 6, podľa zákona č. 528/2008
Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva účinného do 31.12.2014
ustanovení § 15 ods. 1, § 26 ods. 3, 10, 11, § 27 ods. 3, § 27a ods. 1, 2, 3, 7, § 28 ods. 7, § 28a ods. 1, 2,
7, Občianskeho zákonníka § 49, § 49a, Obchodného zákonníka § 267 ods. 2, § 269 ods. 2, § 323 ods. 1.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že medzi stranami neboli
sporné skutočnosti týkajúce sa vedenia reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, ktorý má v
tomto konaní procesné postavenie žalovaného (v Obchodnom vestníku pod č. 147/2022 zverejnené
uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2R/1/2022, ktorým na základe návrhu
na povolenie reštrukturalizácie bola povolená reštrukturalizácia dlžníka: FILATECH, s.r.o., so sídlom

Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614 (ďalej ako „žalovaný“) a do funkcie správcu
súd ustanovil JUDr. Jozefa Šamaja, so sídlom kancelárie Raková 683, 023 51 Raková, IČO: 10 845
828, značka správcu S1464 (ďalej len „správca“). Nebolo tiež sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 na projekt „Materiálové
zhodnocovanie plastov firmou Filatech“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné

podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného príspevku. K zmluve boli podpísané dodatky č. 1 až 4.
Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku mal byť žalovanému
poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 2.201.464,30 eur. Zmluva nadobudla účinnosť dňa
23.03.2011. Dodatkom č. 3 došlo k zníženiu celkových oprávnených výdavkov projektu, v dôsledku čoho
došlo k zníženiu výšky nenávratného finančného príspevku na 2.163.421,47 eur. Žalobca po vykonaní

spätnej kontroly verejného obstarávania realizovaného žalovaným, na základe ktorej bol vystavený
záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012 vypracoval správu o
zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
zo dňa 24.09.2012 a zaslal ich žalovanému. Žalovaný sumu finančných prostriedkov 466.847,51 eur,
zodpovedajúcu 35 % zo sumy finančných prostriedkov, ktoré už boli uhradené na predmetný projekt, na

zaplatenie ktorej bol vyzvaný žiadosťou zo dňa 24.09.2012, dobrovoľne v lehote 50 dní neuhradil. Preto
žalobca postupom podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. doručil dňa 06.12.2012 podnet Úradu pre
verejné obstarávanie na vykonanie kontroly postupov verejného obstarávania u žalovaného (kontrola
postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy). Výsledkom tejto kontroly bol protokol Úradu pre verejné
obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 30.05.2013 a

dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 21.06.2013. Následne žalobca podľa § 27a 3 zákona č. 528/2008
Z.z.začalvočižalovanémusprávnekonanieouloženiedvojnásobkusumyuvedenejvžiadostiovrátenie
finančných prostriedkov, v ktorom bolo rozhodnutím žalobcu č. 7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014
rozhodnuté o povinnosti žalovaného vrátiť finančné prostriedky vo výške 933.695,02 eur. Žalovaný s
predmetným rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu rozklad, na základe ktorého minister životného

prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014 - rozkl.)
vydané prvostupňové rozhodnutie žalobcu č. 7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014 zrušil a vec vrátil
žalobcovi ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V nadväznosti
na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu došlo zo strany žalobcu dňa 27.11.2014 k vydaniu
aktualizovanejsprávyozistenejnezrovnalostiN21201255/S02akvydaniužiadostiovráteniefinančných

prostriedkov zo dňa 27.11.2012, ktorou bol žalovaný vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov v
sume 333.462,51 eur, a to v lehote 50 dní od doručenia žiadosti. Žalovaný a žalobca podpísali dohodu o
splátkach (podpis žalobcu dňa 18.12.2014, podpis žalovaného dňa 27.11.2014), dodatok č. 1 k dohode
o splátkach dlhu. Žalovaný vo forme notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX napísanejnotárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou v Žiline dňa 28.11.2014 uznal tento svoj záväzok a vyhlásil, že
súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Žalovaný uhradil iba prvé dve splátky a potom svoj
dlhprestalsplácať,vdôsledkučohosastalsplatnýmcelýzvyšokdlhu,ktorýsináslednežalobcavymáhal

v exekučnom konaní. Po povolení reštrukturalizácie žalovaného si žalobca v reštrukturalizácii prihlásil
nevymoženú časť dlhu ako svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 370.059 eur tak, ako bola jej výška
vyčíslená súdnou exekútorkou. Pohľadávka žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného
správcompodč.18.Správcapohľadávkužalobcuvcelomrozsahupoprelčodovýšky,právnehodôvodu,
vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva. Správne konanie vo veci uloženia povinnosti podľa § 27a

ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov bolo rozhodnutím žalobcu sp. č. 7195/2014-5.5 zo dňa 17.12.2014 zastavené, a to s
odôvodnením, že žalovaný uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu, súhlasil s výškou úrokov a podpísal
dohodu o splátkach dlhu, čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.

II. ÚS 409/2013-49 a z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 63/2017
v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zoznamu pohľadávok vyplýva,
že správca dlžníka poprel pohľadávku, určenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, čo do

právneho dôvodu vzniku a čo do výšky v rozsahu celej prihlásenej sumy 370.059 Eur, dôvodiac, že
právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach zo dňa 18.12.2014, číslo dohody
009/4.2 MP/2011/DS1/2014, a čo do vymáhateľnosti z dôvodu neexistencie pohľadávky. Správca poprel
súčasne zabezpečovacie právo pohľadávky, a to z dôvodu neexistnencie pohľadávky, ako aj z dôvodu,
že uplatnená pohľadávka ako peňažný záväzok (sankcia) vo výške 370.059 Eur nie je predmetom

zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv záložným právom na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXX pre k. ú. A., Obec A., okres Žilina, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, ani záložným právom na hnuteľných veciach bližšie špecifikovaných v Notárskom centrálnom
registri záložných práv pod sp. zn. 6361/2015 z 11.03.2015. Medzi zabezpečované pohľadávky podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 nepatrí

sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, v súvislosti s dôvodom popretia, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je
dohoda o splátkach, správca uviedol, že z predložených dokumentov vyplýva, že právnym dôvodom
vzniku pohľadávky je uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo
dňa 28.11.2014, v ktorej dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky peňažný záväzok vo výške

333.462,51 Eur voči veriteľovi z titulu porušenia predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania na
základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v zmysle správy
o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 v znení aktualizácie správy o zistenej
nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Písomnému uznaniu dlhu zo strany dlžníka voči
veriteľovi dňa 28.11.2014, ktorým písomne uznal čo do dôvodu a výšky sankciu vo výške 333.462,51

Eur ako peňažný záväzok z titulu porušenia predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania na základe
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 (ďalej len „Zmluva o
poskytnutíNFP“),vzmysleSprávyozistenejnezrovnalostič.N21201255/001zodňa21.09.2012vznení
jej aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, predchádzalo
rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014,

ktorým mu bola uložená sankcia vrátiť sumu 933.695.02 Eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom
obstarávaní. Právnym titulom sankcie, ktorá zakladala záväzok Dlžníka, bolo práve toto Rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014. Nakoľko však
ešte pred samotným písomným uznaním dlhu zo strany dlžníka dňa 28.11.2014 bolo rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014 ako právny titul

uloženej sankcie dlžníkovi v povinnosti vrátiť sumu 933.695,02 Eur z titulu porušenia povinnosti pri
verejnom obstarávaní zrušené, a to rozhodnutím odvolacieho orgánu - ministrom životného prostredia
Slovenskej republiky č. 8085/20141.10.2. zo dňa 20.11.2014, neboli v čase uznaniu dlhu (ku dňu
28.11.2014) splnené hmotnoprávne podmienky pre existenciu a uznanie sankcie ako peňažný záväzok
vovýške333.462,51Euruskutočnenejdňa28.11.2014dlžníkom.Dlžníktedadňa28.11.2014vnotárskej

zápisnici uznal čo do dôvodu a výšky už v tom čase neexistentnú sankciu ako peňažný záväzok, ktorý
v čase podpisu notárskej zápisnice právne neexistoval (bol zrušený dňa 20.11.2014). V nadväznosti
na uvedené považoval správca uznanie dlhu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Správca v popretí poukázal na to, že na Okresnom súdeBratislava I sa vedie spor určenie, že aj dohoda o splátkach zo dňa 18.12.2014, číslo dohody 009/4.2
MP/2011/DS1/2014, je absolútne neplatný právny úkon.

6. Žalovaný považoval popretie pohľadávky správcom za správne a dôvodné, prevzal argumentáciu
správcu uvedenú v popretí a v rámci svojej procesnej obrany sa naň odvolával.

7. Okresný súd považoval za potrebné vyjadriť sa tiež k výhrade žalovaného, že z prihlášky pohľadávky
nie je jasný a zrejmý právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Okresný súd dospel v tejto súvislosti k záveru,

že vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom v jeho prihláške poradového
čísla 1 je v poriadku a možno ho v celom rozsahu vnímať ako skutkový popis pohľadávky, pričom
iné nazeranie na túto časť prihlášky by nebolo podľa názoru súdu spravodlivé. Právnym dôvodom
vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka (napr. kúpna
zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu). Pod právnym dôvodom vzniku
prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda

skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000, Rozsudok
najvyššieho súdu Českej republiky 1Odon/153/97 z 27.10.1999). Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok
uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a
určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. /SJ 127/2003. Uznesenie Vrchného súdu
v Prahe, sp. zn. 15Cmo/11/2003 z 28.02.2003/ (viď doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.: Konkurzné právo na

Slovensku a v Európskej únii /3. prepracované a doplnené vydanie s európskou a národnou judikatúrou.
Výklad právnej úpravy konaní začatých do 1. januára 2012 a po 1. januári 2012/, str. 409). Prihlásený
právny dôvod vzniku pohľadávky podľa názoru okresného súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na
túto náležitosť prihlášky kladené a správca, ako aj dlžník boli na základe opísaných skutočností schopní
posúdiť oprávnenosť pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Rovnako tak aj okresný súd zistil zo skutočností

uvádzaných v tejto časti prihlášky dostatok informácií (údajov) na to, aby mohol právny dôvod vzniku
popretej pohľadávky zhodnotiť tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z predloženej prihlášky pohľadávky
žalobcu poradového čísla 1 bolo zistené, že popis právneho dôvodu vzniku pohľadávok uvedený v

prihláške zodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe a zhrnutým v jeho prednesoch
učinených na pojednávaniach. V tejto súvislosti okresný súd súčasne uviedol, že dôvod popretia
vyjadrený správcom, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach, je zmätočný a
konštatovanie správcu, ktoré si osvojil aj žalovaný, že právnym dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky
je uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice, nepovažuje okresný súd za správne, stotožňujúc sa s

právnou argumentáciou žalobcu. Na jej doplnenie súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie dlhu vo
forme notárskej zápisnice nemôže byť samo osebe právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Uznanie dlhu
v notárskej zápisnici N 922/2014, Nz 48877/2014 z 28.11.2014, ktoré je podľa obsahu uznaním záväzku
podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, len zakladá prezumpciu, že v uznanom rozsahu tento
záväzok trval v čase uznania. Uznaním záväzok nevzniká a súčasne sa uznaním dlžník ani nezbavuje

možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku
veriteľa (porovnaj R 13/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 27. augusta 1986, sp. zn. 3 Cz 61/86).
Uznanie dlhu je jedným z podkladov umožňujúcich danú pohľadávku exekučne vymáhať, nakoľko je
exekučným titulom, pokiaľ v nej povinná osoba vyjadrí súhlas s jej vykonateľnosťou, tak, ako tomu bolo v
prípadenotárskejzápisniceN922/2014,Nz48877/2014,zodňa28.11.2014,vktorejžalovanýakodlžník

písomne uznal čo do dôvodu a výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur voči žalobcovi z titulu
porušeniapredpisovtýkajúcichsaverejnéhoobstarávanianazákladezmluvyoposkytnutínenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/001
zo dňa 21.09.2012 v znení aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa
26.11.2014. Uznanie dlhu je inštitút, ktorý zabezpečuje záväzok dlžníka tým, že uľahčuje procesné

postavenie veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo znamená, že súd v prípade
súdneho sporu predpokladá existenciu dlhu v čase jeho uznania.

9. Súd prvej inštancie považoval za preukázané skutočnosti uvedené v odseku 25 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Dôsledkom uznania záväzku bol vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že

záväzok v čase uznania existoval. Preto dôkazné bremeno v spore neniesol žalobca, ktorý by za iných
okolností musel preukázať, že je veriteľom ním uplatnenej pohľadávky, ktorá vznikla a existuje, ale v
tomto prípade znášal dôkazné bremeno žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že uznaný záväzok v
čase jeho uznania v skutočnosti neexistoval. Podľa presvedčenia okresného súdu žalovaný v sporeopakzákonomustanovenejdomnienkynepreukázal.Správcavyhodnotilžalovanýmuznanúpohľadávku
(sankciu) ako neexistujúcu v čase jej uznania poukazujúc na to, že po jej uznaní došlo k vydaniu
rozhodnutia,ktorýmbolorozhodnutieouloženítejtosankciezrušené.Správcavšakmylneviazaluznanie

dlhu učinené zo strany žalovaného na pohľadávku vyplývajúcu zo zrušeného rozhodnutia žalobcu č.
7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014. V konaní bolo preukázané, že predmetom písomnej
dohody o splátkach č. 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 zo dňa 18.12.2014 a k nej sa viažuceho uznania
dlhu (uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014)
bol nárok na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku na základe aktualizácie správy o

zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, vyčíslený v žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov zo dňa 27.11.2014 vo výške 333. 462,51 Eur, a to v nadväznosti na realizáciu postupu podľa
§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., nakoľko v pôvodnej správe o zistenej nezrovnalosti N21201255/
O01 zo dňa 21.09.2012 a v pôvodnej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov bola nesprávne určená
výška korekcie. Uznaním záväzku teda nedošlo k uznaniu záväzku v sume 933.695,02 Eur, vyčísleného
v zrušenom rozhodnutí žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014, a teda konštatovanie

správcu, že došlo k uznaniu neexistujúceho dlhu, nezodpovedá skutočnosti. Preto sa okresný súd
nestotožnil so záverom správcu obsiahnutým v jeho popieracom prejave, podľa ktorého je uznanie dlhu
postihnuté neplatnosťou z dôvodu, že došlo k uznaniu neexistentného záväzku (sankcie) a popretie
prihlásenej pohľadávky z uvedeného dôvodu vyhodnotil ako nedôvodné.

10. Nad rámec uvedeného okresný súd vzhľadom na námietky žalovaného vznesené v rámci jeho
procesnej obrany v priebehu konania, podľa obsahu ktorých neboli splnené podmienky na to, aby
ho žalobca po vydaní aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti opätovne vyzval na dobrovoľné
vrátenie časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku, ale malo byť riadne pokračované v
začatom správnom konaní sp. zn. 7195/2014-5.5 vo veci uloženia povinnosti podľa ustanovenia §27a

ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov sp. zn. 1589/2012-5.5 zo dňa 21.09.2012, uviedol, že dospel k názoru, že aktualizovanie
správy o zistenej nezrovnalosti bolo nevyhnutné a súladné so zákonom, pričom zvolenému postupu
žalobcu vyzvať žalovaného na vrátenie sumy vyčíslenej v súlade s týmto pravidlom na základe
aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti nebránilo žiadne zákonné ustanovenie a tento postup bol

namieste. Rozhodnutie o zastavení predmetného správneho konania nadobudlo právoplatnosť, k jeho
zrušeniu nedošlo, a preto súd je ním viazaný.

11. Čo sa týka ďalších námietok žalovaného vo vzťahu k postupom a konaniu pri identifikácii
nezrovnalosti zo strany žalobcu spočívajúcej v zistení porušenia pravidiel a postupov verejného

obstarávania a na to nadväzujúce určenie časti poskytnutého nenávratného príspevku, ktorú bol
žalovaný povinný vrátiť, okresný súd uviedol, že z obsahu popieracieho prejavu správcu priamo
nevyplýva, že by ich správca považoval za dôvody popretia pohľadávky. Vzhľadom na prihlásený
právny dôvod vzniku pohľadávky však okresný súd považoval za potrebné sa k nim vyjadriť. Súd v
prejednávanej veci nie je oprávnený posudzovať správnosť, a teda zákonnosť postupu a rozhodnutí

orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických a právnických osôb. Takáto zákonnosť postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy
môže byť predmetom prieskumu len správneho súdu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok /§ 1 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu/. V tejto súvislosti okresný súd tiež poukázal na závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR 1Obdo/25/2021 zo dňa 27.04.2022) v zmysle

ktorého v odseku 67. sa uvádza: „.......civilný súd je viazaný právoplatnými správnymi rozhodnutiami
a nemá kompetenciu preskúmať v civilnom procese zákonnosť rozhodovania príslušných orgánov
verejnej správy, ako aj podkladov týchto rozhodnutí. Preto nemôže obstáť požiadavka dovolateľa na
prejudiciálne skúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam predchodcom
žalobcu a skúmanie správnosti a zákonnosti zápisov týkajúcich sa vlastníckeho práva k posudzovaným

nehnuteľnostiam na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. K právnemu posúdeniu
nulitnosti správnych aktov, ako otázky prejudiciálnej, ako aj otázky, kedy sú všeobecné súdy oprávnené
mimo rámec správneho súdnictva preskúmať správne akty, je potrebné konštatovať, že nulitné sú také
rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán
vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané, tzv. paakty. Len na takéto

rozhodnutie je všeobecný súd povinný prihliadať mimo výkonu správneho súdnictva. „Preskúmavať“
môže správne akty v zásade len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, v ktorých sa
neuplatňujeprezumpciasprávnosti.Uostatnýchplatíprezumpciaichsprávnosti.“Súdnezistilneplatnosť
uznania dlhu, preto v tomto konaní platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok žalovaného včase jeho uznania existoval. Pokiaľ by chcel žalovaný ako dlžník preukázať, že dlh v čase uznania
neexistoval, musel by relevantne spochybniť rozhodnutia (závery) správneho orgánu. Súd nemôže
v tomto incidenčnom konaní posudzovať porušenia predpisov o verejnom obstarávaní ani správnosť

konania a postupov žalobcu ako správneho orgánu, pričom súčasne musí prihliadať na rozsah a obsah
popretia. Rozhodnutiami správnych orgánov je súd v tomto konaní viazaný, neprináleží mu ich hodnotiť
a musí z nich vychádzať, ibaže by bolo napr. preukázané, že došlo k ich zrušeniu, príp. že k prijatiu
rozhodnutia došlo v dôsledku trestného činu. Žalobcovi patrilo právo napadnúť postup alebo rozhodnutia
správneho orgánu v rámci správneho konania alebo prostriedkami ochrany práva podľa § 6 ods. 2 písm.

a) alebo í) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Námietky tohto druhu
učinené v priebehu civilného konania relevanciu mať nemôžu, pričom navyše v prípade incidenčného
konaniamusiabyťsúčasneobsiahnutévdôvodochpopretiapohľadávky,inaknaneprihliadaťnemožno.“

12. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít správu o zistenej nezrovnalosti a
žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je potrebné považovať za individuálne správne akty, ktoré

nie je možné podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve, a teda nemajú charakter správnych
rozhodnutí, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti. Správu o nezrovnalosti je možné
považovať len za výstup kontroly, v ktorej absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné
prostriedky a skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo osebe
ešte nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nie je prijímateľ zaviazaný

k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom a ich závery je
možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených
porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané
rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu, t. j. v prípade, ak by došlo napr.
k postupu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. (k tomu viď podrobnejšie napr. uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. augusta 2018). Keďže žalovaný
pristúpil k podpisu dohody o splátkach podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vyjadril tým
akceptáciu záverov žalobcom realizovanej spätnej kontroly aj uloženej korekcie a ďalšie fázy procesu
kontrolyadohľadučerpaniafinančnýchprostriedkovposkytnutýchžalovanémusaužnemohlirealizovať.
Preto aj správne konanie č. 7195/2014-5.5, začaté na základe ustanovenia § 27a ods. 3 zákona č.

528/2008 Z. z., bolo zastavené. V dôsledku konania žalovaného, bez ohľadu na jeho motivácie a
dôvody, došlo k obmedzeniu, resp. vylúčeniu možnosti proces spojený so spätnou kontrolou verejného
obstarávania realizovaného žalovaným napadnúť, čoho si však mal a musel byť vedomý.

13. Okresný súd nezistil neplatnosť uznania dlhu a rovnako tak nezistil ani neplatnosť dohody o

splátkach, ktorá mala byť podľa tvrdenia konateľa žalovaného uzatvorená nie dobrovoľne, ale pod
nátlakom, v tiesni. Žalovaný poukázal na to, že pri uzatváraní dohody o splátkach bol uvedený do
omylu a vznik oprávnenia na uzatvorenie dohody o splátkach vychádza z nesprávneho a nepravdivého
posúdenia právneho a skutkového stavu veci. Z predloženej žiadosti o uzatvorenie dohody o splátkach,
datovanej dňa 28.11.2014 (č. l. 112 spisu) vyplýva, že žalobca v súvislosti s výzvou žalobcu zo dňa

27.11.2014navráteniefinančnýchprostriedkovvovýške25%zvýdavkov,ktorébolizostranyriadiaceho
orgánu uznané za oprávnené a uhradené na projekte „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou
Filatech“, požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach na tri roky, s poukazom na to, že požadovanú
sumu nemohol jednorazovo splatiť, nakoľko by sa dostal do zlej ekonomickej situácie, pričom súčasne
priložil notársku zápisnicu, ktorou dlh vo výške 417.112,50 eur písomne uznal čo do dôvodu a výšky.

Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Uzatvorenie dohody o
splátkach navrhol sám žalobca a sám svoj dlh uznal v notárskej zápisnici z 28. novembra 2014. Konanie
žalovaného v omyle okresný súd vylúčil, nakoľko ustanovenia § 27a a § 28a zákona č. 528/2008 Z. z.
sú jasné a jednoznačne z nich vyplýva, že v prípade zaplatenia sumy uvedenej vo výzve (v žiadosti)
na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ako aj v prípade uzatvorenia dohody

o splátkach, správne konanie o vrátení dvoj násobku, príp. jeden a pol násobku sumy uvedenej v
predmetnej výzve sa nezačína. Keďže v tomto prípade už bolo predmetné konanie začaté, uzatvorením
dohody o splátkach odpadol dôvod na jeho vedenie a pokračovanie v ňom nemalo opodstatnenie.
Okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani výhradu existencie tiesne na strane žalovaného, nakoľko v
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 267

ods. 2 Obchodného zákonníka je v tomto prípade vylúčené dovolávať sa tiesne a uzatvorenia dohody
o splátkach za nápadne nevýhodných podmienok.14. Aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 ani s ňou spojená
žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nevykazujú zjavné nezákonnosti, nie je zrejmé nedodržanie
ustanovení § 26 zákona č. 528/2008 Z. z., svojvôľa ani zásadné vybočenie z pravidiel konania

správneho orgánu v súvislosti s ich vydaním preukázané neboli a nebolo ani preukázané, že by boli z
nejakého dôvodu zrušené. Preto nárok na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku je potrebné
považovať za oprávnený, pričom na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v konaní vedenom
Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/148/2016 bolo rozsudkom č. k. 2S/148/2016-126 zo
dňa 12.07.2017 rozhodnuté o zrušení Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5

zo dňa 26.01.2015, učinenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so
správou o zistenej nezrovnalosti N21201255/O03 zo dňa 23.01.2015 ako nezákonného správneho aktu,
nakoľko označený rozsudok bol v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky v tejto časti
zrušený s odôvodnením, že vydaním odvolaním napadnutého rozsudku došlo k odklonu od ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu, v dôsledku čoho bolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci,
v ktorej je správna žaloba neprípustná. Konanie vedené Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn.

2S/40/2019 bolo následne zastavené.

15. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že popierací prejav správcu
bol v časti popretia právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky nedôvodný.

16. Jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia zabezpečovacím
právom vymedzeným správcom bola neexistencia pohľadávky. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil
popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti ako nedôvodné,
s poukazom na to, že žalovaný neexistenciu predmetnej pohľadávky nepreukázal, popretie jej
zabezpečenia z tohto dôvodu nemá opodstatnenie. Navyše na základe vykonaného dokazovania

možno konštatovať, že žalobca svoju pohľadávku dôsledne a podrobne skutkovo vymedzil tak vo
svojej prihláške pohľadávky ako aj v žalobe, jej vznik a existenciu riadne preukázal predloženými
listinami a prostriedky procesnej obrany využité žalovaným neboli spôsobilé existenciu tejto
pohľadávky spochybniť. Popretie zabezpečenia z dôvodu, že predmetná pohľadávka nie je predmetom
zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv, nakoľko ani podľa zmluvy o zriadení záložného

práva č. 1 ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 nebola medzi zabezpečované pohľadávky
sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní zahrnutá, bolo druhým dôvodom popretia
zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Ani s týmto dôvodom popretia okresný súd nesúhlasil, nakoľko
právnym základom popretej pohľadávky je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. 009/4.2MP/2011, v súvislosti s ktorou boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 a

2. Vychádzajúc z ich obsahu bolo potrebné ustáliť, že pohľadávka žalobcu je v súlade so žalobným
návrhom žalobcu zabezpečená.

17. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom
a žalovaným ako záložcom dňa 26.11.2014 a obdobne Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 2,

uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 18.12.2014, bolo
zistené, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011. V ich preambulách sa okrem iného uvádza, že záložnému
veriteľovi môžu v súvislosti s touto zmluvou vzniknúť peňažné pohľadávky, ktorých zaplatenie a úplné
uspokojenie bude zabezpečené zriadením záložného práva podľa týchto zmlúv. Za zabezpečenú

pohľadávku podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) oboch zmlúv sa považuje nárok záložného veriteľa na
riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento
je osobou odlišnou od záložcu; za zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä:
i) pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez
ohľadu na právny dôvod jej vzniku, vo výške istiny takto vzniknutej pohľadávky voči záložcovi, resp. voči

prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi
vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu; právnym dôvodom vzniku
pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa bodu
i) môže byť najmä:
• odstúpenie záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie Zmluvy o poskytnutí

NFPinakakoúplnýmsplnenímvšetkýchzáväzkovzáložcu,resp.prijímateľa,aktentojeosobouodlišnou
od Záložcu,
• žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom, resp. prijímateľom, ak tento je
osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ nedohodnú inak v súlades platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp.
iným príslušným orgánom,
• vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí

NFP,
• akýkoľvek iný právny úkon, ktorý zakladá záväzok záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou
odlišnou od záložcu voči záložnému veriteľovi podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou
iii)pohľadávka,ktorávzniklazo/nazákladezákonaoRPVSaleboinéhovšeobecnezáväznéhoprávneho
predpisu v nadväznosti na právne postavenie záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od

záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto
všeobecne záväzných právnych predpisov.

18. Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, že z pohľadávok zabezpečených záložným právom podľa
predmetných záložných zmlúv nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku,
ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a

ktorývznikolvsúvislostispostupomžalobcupodľa§27aods.1zákonač.528/2008Z.z.,vylúčenýnieje,
nakoľko spadá pod definičné znaky pohľadávok uvedených v predchádzajúcom odseku. Podľa názoru
okresného súdu, keby chcel zákonodarca predmetné sankcie z možnosti zabezpečiť ich záložným
právom vylúčiť, upravil by to výslovne tak, ako v ustanovení § 24 ods. 4 veta druhá zákona č. 528/2008
Z. z. upravil možnosť dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípady, keď podľa ustanovenia § 27a ods. 1 zákona

č. 528/2008 Z. z. postupovať nemožno. Okolnosť, že súdny exekútor zriadil na totožný záloh ako podľa
záložnej zmluvy aj exekučné záložné právo nie je relevantná, nakoľko súd právnym názorom súdneho
exekútora pri posúdení tejto otázky viazaný nie je a súčasne, hoci táto duplicita zmluvného záložného
práva a exekučného záložného práva nie je štandardná, vylúčená nie je.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac
dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, dospel okresný súd k záveru, že žalobe žalobcu možno v celom rozsahu
vyhovieť. Vo vzťahu k výroku rozsudku okresný súd uviedol, že výzvou na úpravu petitu súd
sledoval materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia, pričom neprekročiac žalobný návrh tento zákonu

zodpovedajúcim spôsobom doformuloval, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu ale súdu sformulovať
výrok navrhovaného rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady
pomeru úspechu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

20.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Žalovanývpodanom
odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné a nepreskúmateľné.
Jednotlivé časti odôvodnenia rozsudku si vzájomne odporujú a sú nekonzistentné. Okresný súd na
jednej strane tvrdí, že popierací úkon reštrukturalizačného správcu je nesprávny, bol urobený vadne,
pričom zo strany reštrukturalizačného správcu neprišlo k správnemu popretiu pohľadávky, čo do dôvodu

a základu, avšak na druhej strane okresný súd podrobne argumentuje v súvislosti s námietkami, ktoré
boli aj zo strany žalovaného vznesené voči žalobe v priebehu súdneho konania. S týmito sa následne
okresnýsúdpodrobnevysporiadáva.Niejepretozrejmé,čidôvodomprezamietnutiežalobybolsamotný
popierací úkon reštrukturalizačného správcu, resp. jeho nesprávnosť, alebo neodôvodnenosť popretia,
ktorá vystala zo skutkových okolností, ktoré boli zistené v priebehu konania. Zmätočné je aj odôvodnenie

rozhodnutia,čodozabezpečeniapohľadávky,ktorúsúdkvalifikovalakoformusankcie(zmluvnúpokutu),
pričom v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, pod akú časť zabezpečovacej pohľadávky v zmysle
uzatvorených záložných zmlúv má táto sankcia spadať. Okresný súd sa nevysporiadal s kogentným
ustanovením § 95 ods. 3 zákona o konkurze. Podľa názoru žalovaného, okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia v bode 64. kvalifikuje prihlásenú pohľadávku žalobcu ako sankciu, zmluvnú pokutu, no na

druhej strane z hľadiska preskúmavania existencie popretého zabezpečovacieho práva okresný súd
neprihliadol na zákonné ustanovenie, ktoré pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty sa
z hľadiska zabezpečovacieho práva na tieto zabezpečovacie práva zo zákona neprihliada. V podanom
odvolaní žalovaný tiež namieta, že okresný súd pri posudzovaní veci mal vedomosť o existencii
prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., č.k. 17C/97/2015, v ktorom

do dňa podania odvolania nebolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd v bode 56. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi, ktoré sú
uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022. Okresný
súd mal vedomosť o existencii prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá celkom zjavnemá význam pre odvolací súd aj v tomto konaní, pričom označené konanie nie je právoplatne skončené.
Podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou okresného súdu postupovať podľa § 164 CSP a prerušiť
konanie na okresnom súde, a to až do právoplatného skončenia konania č.k. 17C/97/2015-732,

aktuálne prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave v štádiu rozhodovania o odvolaní podaného
žalovaným (v spomenutom konaní v postavení žalobcu). V označenom konaní sa rieši prejudiciálne
otázka s poukazom na skúmanie otázky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré tvoria aj základ
nároku (dôvod a titul), ktorý bol prihlásený žalobcom. K rozhodnutiu o prerušení konania mal okresný súd
dospieťzúradnej moci.Vintenciáchobsahuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiamákonanievedené

na Okresnom súde Bratislava I., č.k. 17C/97/2015 pre okresný súd význam, o to viac, aby sa v priebehu
odvolacieho konania osvojila správnosť záverov, ktoré si súd v napadnutom rozhodnutí prevzal do
odôvodnenia. Žalovaný tiež poukázal na to, že jednou zo základných podmienok pre úspech určovacej
žaloby podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze je podmienka včasného podania žaloby. V prípade
zmeškania lehoty je okresný súd preklúziu povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti. Právo veriteľa
na určenie popretej pohľadávky musí byť uplatnené zákonom stanoveným spôsobom a v zákonných

lehotách. Nie je totiž možné opomenúť, že zmenený žalobný petit je vo svojej podstate novým žalobným
návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom konaní. Po pripustení zmeny petitu bol súd prvej inštancie
povinný vysporiadať sa z úradnej povinnosti s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného) nároku,
v prekluzívnej lehote stanovenej § 124 ods. 4 zákona o konkurze. V tomto prípade za žiadnych okolností
týkajúcich sa zmeny žaloby v zmysle vysvetlenia uvedenom v bode 2. odôvodnenia rozsudku nemožno

hovoriť len o „upresnení žaloby“. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 na výslovnú žiadosť
súdu zmenil pôvodný žalobný petit do ktorého doplnil označenie vzniku pohľadávky na základe zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov
v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania identifikovaných v správe po zistenej
nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti

č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Vzhľadom na to, že žalobca neuplatnil svoje právo na podanie
predmetnejžalobyriadneprávneperfektnýmžalobnýmpetitomv30-dňovejlehote,alekzmenepôvodne
nesprávneho neúplného žalobného petitu došlo až dňa 19.04.2024, žalovaný je toho názoru, že sú tu
dôvody na zamietnutie žaloby. Postup okresného súdu, ktorým na pojednávaní dňa 19.04.2024 nabádal
žalobcu na úpravu žalobného petitu, a týmto sa ho snažil favorizovať oproti žalovanému, považuje

žalovanýzaporušenierovnostiúčastníkovkonania,akoajpravidielrovnakéhozachádzaniasúčastníkmi
konania a porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný mal za to, že dňa 19.04.2024 nedošlo
k úprave žalobného petitu, ale k zmene žalobného petitu o čom mal konajúci súd rozhodnúť pripustením
zmeny žaloby, čo sa však nestalo a súd nesprávne právne posúdil uvedený úkon zo strany žalobcu.

21. Žalovaný v podanom odvolaní tiež uviedol, že okresný súd poukázal na to, že právnym dôvodom
popretia pohľadávky mala byť neplatnosť dohody o splátkach a neplatnosť uznania dlhu vo forme
notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014. Podstata popieracieho úkonu
reštrukturalizačného správcu spočívala v tom, že žalovaný mal uznať dlh, ktorý v čase uznania
neexistoval. Táto skutočnosť je v celom rozsahu legitímna a záver reštrukturalizačného správcu

o neexistencii uznania dlhu je správny a pravdivý. Žalovaný v priebehu konania poukazoval na
zásadné listiny, ktoré majú význam v slede okolností, a ktoré následne vyústili v uzavretie dohody
o splátkovom kalendári. Zásadným je predovšetkým rozhodnutie č. 8085/2014-1.10-2 (28/201-rozkl.)
zo dňa 02.11.2014, ktorým minister zrušil napadnuté rozhodnutie žalobcu č. 7195/2014-5.5,37499/2014
zo dňa 02.09.2014. Práve z obsahu rozhodnutia ministra vyplývajú záväzné nedostatky, ktoré sa

týkajú okolností samotnej dôvodnosti uloženia pokuty, v súvislosti s ktorou prišlo k následnému
uzavretiu dohody o splátkovom kalendári a k uznaniu dlhu. Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa
23.01.2015 N21201255/O03, ako aj žiadosť o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015 boli
vydané až po uzavretí rozporných právnych úkonov, a práve tie potom spôsobujú neexistenciu nároku
žalobcu, ktorý si prihlásil do reštrukturalizácie. Nemôže byť správny záver okresného súdu, následne

aj v intenciách právneho posúdenia, že žalovaný nemohol byť uvedený do omylu, keď by mu bola
sankcia tak či tak uložená, a to pokiaľ by neprišlo k uzavretiu dohody a následne uznanie záväzku do
notárskej zápisnice vo forme samostatného rozhodnutia. S poukazom na uvedené sankcia nemala byť
žalovanému nikdy uložená, rozhodnutie žalobcu bolo vydané v rozpore so zákonom, pričom žalovaný
v dôsledku postupu, ktorý je predmetom prieskumu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

I. bol uvedený do omylu a pod nátlakom žalobcu podpísal listiny a to splátkový kalendár a dohodu
o uznaní dlhu, v dôsledku ktorých prišlo k znemožneniu prieskumu nezákonnosti konania žalobcu
v rámci administratívneho konania. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne toho, že neprišlo k omylu na strane žalovaného, nakoľko napriek existenciirozhodnutia ministra životného prostredia by bez ohľadu na ďalší postup bez všetkého prišlo k uloženiu
povinnosti vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi. Okresný súd teda na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku nezákonnosti postupu žalobcu a uvedenia

žalovaného do omylu ide o nulitné akty, z ktorých nemožno vyvodzovať právne následky smerujúce
k uspokojeniu pohľadávky žalobcu a to v rámci reštrukturalizačného konania. Žalovaný nesúhlasí
s tvrdením okresného súdu uvádzaným v bode 26. odôvodnenia rozsudku, že žalovaný výslovne poprel
len skutkové tvrdenia žalobcu, že o uzatvorenie dohody o splátkach požiadal dobrovoľne, a iné skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprel. Žalovaný priamo vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2022 ako

aj v prednesoch na pojednávaní poprel všetky skutkové tvrdenia vzniku pohľadávky prezentované
žalobcom v podanej žalobe. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia ministrom žalobca vystupňoval tlak
na žalovaného, a len osem dní potom, ako bolo datované rozhodnutie ministra doručil žalovanému
správu o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014, kde boli vytýkané rovnaké nedostatky, ako už
dva roky predtým a na základe čoho prišlo k vydaniu ministrom zrušeného rozhodnutia. Zamestnanci
žalobcu vyvíjali na žalovaného sústavný nátlak, a aj samotný postup vydaním správy o zistenej

nezrovnalosti vyvolal u žalovaného omyl, že k uloženiu sankcie podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.
určite príde. Žalovaný sa dňa 28.11.2015 dostavil pred žalobcu, kde mu bol predložený text dohody
o splátkach, ktorej neplatnosti sa žalovaný dovoláva, a uviedli mu, že pokiaľ tieto dokumenty podpíše,
žalobca prekvalifikuje neoprávnené výdavky vo výške 500.000,-Eur na oprávnené a bude súhlasiť
s ukončením projektu. Žalobcu pritom tieto tvrdenia žalovaného v súdnom konaní nerozporoval. Zároveň

bol žalovaný presvedčený, že úkony, ktoré realizoval majú len dočasný charakter a príde k vydaniu
rozhodnutia, kde bude preukázané, že žiadosť o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014 bola vydaná
bezdôvodne, avšak administratívne konanie bolo zastavené. Dohoda o splátkach, ako aj notárska
zápisnica, ktoré sú predmetom daného konania, boli zo strany žalovaného podpísané v ten istý deň,
ako mu bola doručená žiadosť o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014, t.j. 28.11.2014. Je potrebné

posúdiť, či rozhodnutie, ktorým minister zrušil napadnuté rozhodnutie žalobcu, pričom závery uvedené
v tomto zrušujúcom rozhodnutí ministra životného prostredia sa vzťahovali práve na správu o zistenej
nezrovnalosti z 26.10.2014 a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 27.11.2014. Toto je zásadná
skutočnosť, či vôbec mala byť vydaná výzva, ktorá aj podľa názoru konajúce súdu zakladá základ
nároku, a teda aj nedôvodnosť, resp. zmätočnosť popretia pohľadávky žalobcu. Touto otázkou sa ale

okresnýsúdpodrobnejšienezaoberal,lenstrohokonštatoval,žedanéniejevjehokompetencii.Okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia, v bode 64. rozsudku, kvalifikoval prihlásenú pohľadávku žalobcu ako
sankciu, zmluvnú pokutu. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol a nesubsumoval
žalobcom prihlásenú sankciu ako zmluvnú pokutu a nevysvetlil pod aké ustanovenie zabezpečenej
pohľadávky v zmysle citovanej záložnej zmluvy sa má táto sankcia zaradiť. Okresný súd neprihliadol

na zákonné ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o konkurze, podľa ktorého sa na zabezpečovacie práva
pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty zo zákona neprihliada. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zmätočnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku vidí žalovaný v tom, že súd prvej inštancie kvalifikoval predmetnú pohľadávku ako
sankciu (zmluvnú pokutu), pričom neuviedol, pod akú časť zabezpečených pohľadávok v zmysle
uzatvorených záložných zmlúv má táto sankcia spadať. Ďalej žalovaný namieta, že sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s kogentným ustanovením § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K namietanému žalobca uvádza, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
na žiadnom mieste neoznačil prihlásenú pohľadávku žalobcu za zmluvnú pokutu, ale za sankciu,
resp. nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku, ktorý vznikol na základe
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a ktorý vznikol v súvislosti
s postupom žalobcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej

z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Pre možnú aplikáciu § 95 ods. 3
zákona o konkurze by bolo tiež nevyhnutné, aby žalobca a žalovaný boli spriaznené osoby podľa §
9 zákona o konkurze, pričom je evidentné, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o takýto vzťah,
nakoľko žalobca je orgánom verejnej správy, t.j. nevzťahuje sa na neho vyvrátiteľná domnienka
spriazneného veriteľa a žalovaný doteraz neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že je

žalobca spriazneným veriteľom a ani žalobca si žiadnych takýchto skutočností nie je vedomý. Celkovo
ide o námietku uplatnenú žalovaným prvýkrát až v odvolaní. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu
vysporiadal so všetkými pre posúdenie tejto právnej veci relevantnými skutočnosťami. Súvis medzi
predmetným konaním a konaním vedeným pod sp.zn. 17C/97/2005, ktoré inicioval žalovaný v pozíciižalobcu, nepochybne existuje, avšak podľa názoru žalobcu nebolo potrebné ani vhodné počkať na
jeho právoplatné skončenie, pretože prejudiciálna otázka ktorej sa žalovaný dovoláva (platnosť uznania
záväzku žalovaným, resp. platnosť dohody o splátkach uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným) by

ani v prípade úspechu žaloby nebola obsiahnutá vo výroku rozsudku v konaní vedenom pod sp.zn.
17C/97/2015, čo nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva aj z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
I. č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nielenže nebol
povinný prerušiť konanie v žalovaným požadovanom spore, ale takéto prerušenie konania by nebolo ani
vhodnéanihospodárne.Knamietanémuporušeniuprávanaspravodlivýprocesvkontextenerovnakého

zaobchádzania so stranami sporu žalobca uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 súd
prvej inštancie upozornil žalobcu, že tak z obsahu žaloby, repliky, ako aj ústneho prednesu žalobcu na
predchádzajúcom pojednávaní vyplýva, čo je právnym dôvodom pohľadávky a teda, aký právny dôvod
pohľadávky žalobca požaduje určiť, avšak táto náležitosť nevyplýva zo samotného petitu žaloby. V tejto
súvislosti konajúci súd vyzval žalobcu, aby tento nedostatok žaloby odstránil priamo na pojednávaní.
Žalobca tak ústne do zápisnice upravil žalobný petit, doplnil doň právny dôvod pohľadávky, tak ako tento

nad akúkoľvek pochybnosť vyplýval aj z obsahu samotnej žaloby. Vzhľadom na uvedené je nepochybné,
že nešlo o zmenu žaloby, ale len o odstránenie jej nedostatku, pričom účinky podania žaloby v 30-dňovej
lehote zo strany žalobcu sú v plnom rozsahu zachované. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že
súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s podstatou popieracieho úkonu reštrukturalizačného
správcu, ktorá spočívala v tom, že žalovaný mal uznať dlh, ktorý v čase uznania neexistoval. K tomuto

žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal tak
zhrnutím popieracieho úkonu reštrukturalizačného správcu v odseku 29. až 31. napadnutého rozsudku,
ako aj jeho právnym posúdením v ods. 53. a 54. napadnutého rozsudku. Žalovaný tiež poukázal na
skutočnosť, že z rozhodnutia ministra životného prostredia o rozklade nevyplýva, že by žalovaný zákon
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov neporušil, ani že by

ho neporušil takým spôsobom, ako predpokladá § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z., ale len
nedostatky v odôvodnení a výroku zrušeného rozhodnutia žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo
dňa 02.09.2014, ktoré by boli v novom prvostupňovom správnom rozhodnutí odstránené a tiež uloženie
korekcie v nesprávnej výške, ktorá bola prvostupňovým správnym orgánom (žalobcom) napravená
v aktualizovanej správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 a v žiadosti

o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2014, na ktorú žalovaný obratom reagoval uznaním
záväzku a žiadosťou o uzatvorenie dohody o splátkach so žalobcom. Skutočnosť, že uvedené správne
konanie, ak by nedošlo k uznaniu záväzku a k uzatvoreniu dohody o splátkach a následnému zastaveniu
konania, by nemohlo skončiť inak než uložením sankcie potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho
správnehosúduSlovenskejrepubliky,doktoréhopôsobnostipatrípreskúmavaniezákonnostirozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023. Jediným spôsobom, ktorým by žalovaný
mohol dosiahnuť preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie bolo nechať právoplatne
skončiť konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. (t.j. nechať si právoplatne uložiť
sankciu) a potom mohol tak rozhodnutie žalobcu, ako aj podkladové opatrenie, ktoré bolo pre žalobcu

záväzné (Protokol úradu pre verejné obstarávanie) napadnúť správnou žalobou, k čomu však zo strany
žalovaného nedošlo. Ak žalovaný nesúhlasil ani s aktualizovanou správou o zistenej nezrovnalosti č.
N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 a súvisiacou žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa
27.11.2014, nemusel na druhý deň t.j. 28.11.2014 u notára uznať svoj záväzok a zároveň písomne
navrhnúť žalobcovi uzatvorenie dohody o splátkach. K uvedenému žalovaný nebol povinný a ťažko si je

možno predstaviť, ako by k takémuto postupu mohol byť donútený zamestnancami žalobcu. Žalovaný
si musel byť vedomý, že správne konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré bolo voči
nemu vedené, v prípade, ak by nebolo zastavené z dôvodu, že žalovaný uznal záväzok a uzatvoril so
žalobcomdohoduosplátkach,nemohloskončiťinaknežuložením1,5násobkusumyuvedenejvžiadosti
o vrátenie finančných prostriedkov. Až takéto právoplatné sankčné rozhodnutie voči žalovanému by bolo

spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pričom na základe jeho správnej
žaloby by bolo správnym súdom možné preskúmať aj podklady takéhoto rozhodnutia, t.j. protokol Úradu
pre verejné obstarávanie, správu o zistenej nezrovnalosti, aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacímidôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku

potvrdil.

24. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom

záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v
akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej

pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej
pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení
dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho
súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

25. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do
30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak,
že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak
správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej
pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom

nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou
sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie
pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi
veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

26. Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia
lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

27. Podľa § 124 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné
vočikaždému.Právoplatnosťourozhodnutiasúduourčenípohľadávkysapopretápohľadávkavrozsahu
určenomsúdompovažujezazistenú;vozvyšnomrozsahunemožnopohľadávkuvočidlžníkovivymáhať.

28. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28

ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými
náležitosťami prihlášky sú:
a)meno,priezviskoabydliskoveriteľa,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj

a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)meno,priezviskoabydliskoúpadcu,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky.

29. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná

samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu
vzniku zabezpečovacieho práva.30. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje
v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstvaúčinnéhodo31.12.2014(ďalejakozákonč.528/2008Z.z.),pomocapodporasaposkytuje
prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

32. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu
alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému
orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

33. Podľa § 26 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z. z., správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje najmä
a) kód nezrovnalosti podľa informačného monitorovacieho systému,

b) popis nezrovnalosti,
c) označenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené,
d) obdobie alebo dátum vzniku nezrovnalosti,
e) dátum zistenia nezrovnalosti,
f) označenie subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil,

g) finančné vyčíslenie nezrovnalosti podľa zdrojov financovania,
h) popis stavu riešenia nezrovnalosti.
Podľa § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z., ak nastala zmena v údajoch uvedených v správe o zistenej
nezrovnalosti, orgány uvedené v odsekoch 3 a 6 a príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení
finančnej disciplíny sú povinné bezodkladne zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti.

34. Podľa § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z., ak nastala zmena v údajoch uvedených v správe
o zistenej nezrovnalosti, orgány uvedené v odsekoch 3 a 6 a príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny sú povinné bezodkladne zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej

nezrovnalosti.

35. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej
opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a.

36. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti
na predmet zákazky

37. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na

základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol
násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo

jeho časti na predmet zákazky, ak
a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo
b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa

písmena a).

39. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

40. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa
vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevykoná sa vzájomné započítanie pohľadávok z príspevku alebo jeho
časti,vyzveprijímateľanavráteniepríspevkualebojehočasti.Vtomtoprípadeprijímateľvrátiprostriedky
Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnejpokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho
rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti
príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom

dohodu o splátkach podľa § 28a, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje podľa § 27a ods. 2, riadiaci orgán
postupuje podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže na písomné požiadanie prijímateľa,
ktorý nemôže vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa § 27a alebo § 28 riadne a včas, uzavrieť s

prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia. Dohoda o splátkach a dohoda
o odklade plnenia musí mať písomnú formu. Riadiaci orgán nemôže dohodnúť splátky v dohode o
splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky a odklad plnenia v dohode o odklade plnenia na dobu dlhšiu ako
jeden rok odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo
jeho časti.

42. Podľa § 28a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže uzavrieť s prijímateľom dohodu
o splátkach podľa odseku 1, ak
a) prijímateľ svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu aj výšky a súčasťou
notárskej zápisnice je vyhlásenie prijímateľa, že súhlasí s jej vykonateľnosťou; spísanie notárskej
zápisnice sa nevyžaduje, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková

organizácia alebo štátny fond,
b) by sa prijímateľovi zaplatením celého dlhu zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,
c) sa prijímateľ v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh
sa stane splatným.

43. Podľa § 28a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou
o splátkach, alebo nevráti príspevok alebo jeho časť v súlade s dohodou o odklade plnenia, riadiaci
orgán na základe notárskej zápisnice môže vymáhať príspevok alebo jeho časť v exekučnom konaní za
podmienok ustanovených osobitným predpisom.

44. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

45. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

46. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

48.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

49. Po preskúmaní napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovým, dôkazným

a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

50. V podanom odvolaní žalovaný namieta zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na jednej
strane tvrdí, že popierací úkon reštrukturalizačného správcu je nesprávny, bol urobený vadne, pričom
zo strany reštrukturalizačného správcu neprišlo k správnemu popretiu pohľadávky, čo do dôvodu, avšak
na druhej strane okresný súd podrobne argumentuje v súvislosti s námietkami, ktoré boli aj zo stranyžalovaného vznesené voči žalobe v priebehu súdneho konania. S týmito námietkami sa okresný súd
následne podrobne vysporiadáva. Žalovanému preto nie je zrejmé, či dôvodom pre zamietnutie žaloby
bol samotný popierací úkon reštrukturalizačného správcu, resp. jeho nesprávnosť, alebo nedôvodnosť

popretia, ktorá vyvstala zo skutkových okolností, ktoré boli zistené v priebehu konania.

51. K uvedenej odvolacej námietke žalovaného poukazuje odvolací súd na zákonnú úpravu § 124
zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, podľa ktorého ods. 4 sa môže veriteľ popretej
pohľadávky do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi

domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom
alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, pričom v žalobe sa veriteľ môže domáhať
najviac toho, čo uviedol v prihláške. Veriteľ je oprávnený podať žalobu len v rozsahu, v akom mu bola
pohľadávka správcom popretá. Incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa § 137
CSP, pričom veriteľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby,
pretože tento je daný ex lege. Odvolací súd zdôrazňuje, že incidenčné konanie sa v plnom rozsahu

spravuje ustanoveniami CSP a zákon o konkurze a reštrukturalizácii určuje len okruh účastníkov,
záväznosť rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní a právne dôsledky na prihlásenú pohľadávku.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka považuje za zistenú
v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a
následne aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v incidenčnom konaní pri preskúmaní pohľadávky

súd zaoberá len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka správcom popretá. Inak povedané, súd
preskúmava pohľadávku v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka správcom popretá, a to
v rozsahu sporných a nesporných skutkových tvrdení strán sporu, aplikujúc ustanovenia CSP o civilnom
spornom konaní. Súd prvej inštancie postupoval zákonne a správane, keď sa v napadnutom rozhodnutí
podrobne vysporiadal so skutkovou argumentáciou strán sporu, hodnotiac ju v rozsahu vykonaného

dokazovania, a to vo vzťahu k popieraciemu prejavu správcu v časti popretia právneho dôvodu vzniku,
výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia pohľadávky.

52. Žalovaný v podanom odvolaní namieta aj zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti

odôvodnenia zabezpečenia pohľadávky, ktorú okresný súd kvalifikoval ako formu sankcie - zmluvnú
pokutu, pričom neuviedol, pod akú časť zabezpečenej pohľadávky má táto sankcia v zmysle
uzatvorených záložných zmlúv spadať. Žalovaný sa domnieva, že v bode 64. rozhodnutia súd prvej
inštancie prihlásenú pohľadávku kvalifikuje ako sankciu, zmluvnú pokutu, no na druhej strane z hľadiska
preskúmavania existencie popretého zabezpečovacieho práva neprihliada na zákonné ustanovenie,

podľa ktorého pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty sa z hľadiska zabezpečovacieho
práva na tieto zabezpečovacie práva zo zákona neprihliada.

53. Odvolací súd poukazuje na obsah bodu 64. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd iba
cituje znenie § 24 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z.. Právna norma v označenom ustanovení upravuje

alternatívy zabezpečenia budúcej pohľadávky štátu, a to formou zriadenia záložného práva na majetok
prijímateľa finančného príspevku, formou dohody o zmluvnej pokute, resp. formou vystavenia zmenky.
Po preskúmaní obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie formu zabezpečenia pohľadávky žalobcu nekvalifikoval ako zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti
odvolacísúdpoukazujenabody65.a66. rozhodnutia,vktorýchokresnýsúdkonštatujezistenýskutkový

stav zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom
a žalovaným ako záložcom dňa 26.11.2014 a obdobne zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 2,
uzavretejmedzižalobcomakozáložnýmveriteľomažalovanýmakozáložcomdňa18.12.2014,zktorých
vyplýva, že zmluvy boli uzatvorené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. 009/4.2MP/2011. Súd prvej inštancie z obsahu zmlúv zistil, že v ich preambulách sa okrem

iného uvádza, že záložnému veriteľovi môžu v súvislosti s touto zmluvou vzniknúť peňažné pohľadávky,
ktorých zaplatenie a úplné uspokojenie bude zabezpečené zriadením záložného práva podľa týchto
zmlúv. Za zabezpečenú pohľadávku podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) oboch zmlúv sa považuje nárok
záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu, resp.
prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu; za zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä:

i) pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez
ohľadu na právny dôvod jej vzniku, vo výške istiny takto vzniknutej pohľadávky voči záložcovi, resp. voči
prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi
vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu; právnym dôvodom vznikupohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa bodu
i) môže byť najmä: odstúpenie záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie
Zmluvy o poskytnutí NFP inak ako úplným splnením všetkých záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak

tento je osobou odlišnou od Záložcu, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom,
resp. prijímateľom, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ
nedohodnú inak v súlade s platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií
Slovenskej republiky, resp. iným príslušným orgánom, vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne
alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí NFP, akýkoľvek iný právny úkon, ktorý zakladá

záväzok záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou odlišnou od záložcu voči záložnému veriteľovi
podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou iii) pohľadávka, ktorá vznikla zo/na základe
zákona o RPVS alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v nadväznosti na právne
postavenie záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí
NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto všeobecne záväzných právnych
predpisov. V bode 66. rozsudku súd prvej inštancie konštatuje zabezpečenie pohľadávok žalobcu

záložným právom podľa predmetných záložných zmlúv so záverom, že nárok žalobcu voči žalovanému
na vrátenie časti peňažného príspevku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančnéhopríspevkuč.009/4.2MP/2011aktorývznikolvsúvislostispostupomžalobcupodľa§27aods.
1 zákona č. 528/2008 Z. z., vylúčený nie je, nakoľko spadá pod definičné znaky pohľadávok uvedených
v zmluvách o zriadení záložného práva. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nedôvodnosť

odvolacej námietky žalovaného v tejto časti.

54. V podanom odvolaní žalovaný namieta aj skutočnosť, že súd prvej inštancie mal vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn.17C/97/2015,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá celkom zjavne má význam pre odvolací súd aj v tomto konaní, pričom

okresný súd nepostupoval podľa § 164 CSP a neprerušil konanie až do právoplatného skončenia
konania vedeného Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. 17C/97/2015, aktuálne prebiehajúcom na
Krajskom súde v Bratislave v štádiu rozhodovania o odvolaní podaného žalovaným (v spomenutom
konaní v postavení žalobcu). Žalovaný argumentuje tvrdením, že v označenom konaní sa rieši otázka
absolútnejneplatnostiprávnychúkonov,ktorétvoria základnároku(dôvodatitul)uplatnenéhožalobcom

v tomto konaní.

55. Odvolací súd konštatuje, že z úradnej činnosti zistil, že konanie vedené Krajským súdom
v Bratislave pod sp.zn. 4Cbo/45/2023 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I. č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022 v konaní o určenie neplatnosti dohody o splátkach č.

009/4.2MP/2011/DS1/2014 bolo zastavené ex lege podľa § 118 ods. 4 a § 156 zákona č. 7/2005 Z.z.,
o ktorej skutočnosti dňa 27.05.2025 Krajský súd v Bratislave vyhotovil úradný záznam zažurnalizovaný
v súdnom spise na č.l. 784. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd uvádza, že zastavením
súdneho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 4Cbo/45/2023 zanikla možnosť
aplikácie § 164 CSP, a teda aj možnosť posudzovať prípadnú dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného

o alternatíve prerušenia konania.

56. V podanom odvolaní žalovaný tiež namieta nesprávny postup okresného súdu, ktorý nerozhodol
ozmenežaloby,alevyjadreniežalobcunapojednávaníkonanomdňa19.04.2024vyhodnotilakoúpravu,
či upresnenie žalobného petitu. Žalovaný argumentuje tým, že žalobca na výslovnú žiadosť súdu zmenil

pôvodný žalobný petit, do ktorého doplnil označenie vzniku pohľadávky na základe zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku
porušeniapravidielapostupovverejnéhoobstarávaniaidentifikovanýchvspráveozistenejnezrovnalosti
č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/
S02 zo dňa 26.11.2014. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuplatnil právo na podanie žaloby právne

perfektným žalobným petitom v 30-dňovej lehote, ale k zmene neúplného žalobného petitu došlo až
dňa 19.04.2024, preto mal okresný súd žalobu zamietnuť. Žalovaný sa domnieva, že dňa 19.04.2024
nedošlo k úprave žalobného petitu, ale k zmene žalobného petitu, o čom mal konajúci súd rozhodnúť
pripustením zmeny žaloby, čo sa však nestalo.

57.Popreštudovaníobsahupredloženéhosúdnehospisuodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancie
nepochybil, keď v nadväznosti na prejav žalobcu vykonaný na pojednávaní dňa 19.04.2024, ktorým
žalobca sumarizoval žalobný petit, nerozhodol o zmene žaloby, pretože nenastala situácia normovaná
v ustanovení § 140 CSP.58. Odvolací súd uvádza, že za zmenu žaloby podľa § 140 CSP je potrebné považovať také doplnenia,
či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu

oproti skutkovému základu uvedenému v žalobe. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným
návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opisujúcimi skutkový dej. Súd je síce viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke, ale tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami uvádzanými v žalobe. Inak povedané, konajúci súd musí skúmať celý obsah podanej žaloby,
nie len samotný žalobný návrh. V prejednávanom súdnom spore je z obsahu podanej žaloby zrejmé,

že žalobca vymedzil právny dôvod vzniku nároku uplatneného v konaní v dostatočnom rozsahu, keď v
bode 27. žaloby uvádza, že právny základ na uplatnenie práva na vrátenie nenávratného finančného
príspevku vyplýva zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca v žalobe cituje
ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného vrátiť nenávratný finančný
príspevok, respektíve jeho časť, v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Tiež v bode 28. žaloby žalobca uvádza, že primárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu je
porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (článok 2 ods. 4, článok 11 ods. 1
písm. e) všeobecných zmluvných podmienok - porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania),
v dôsledku ktorého vznikla žalovanému povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok, respektíve
jeho časť žalobcovi. Odvolací súd zastáva názor, že spôsob procesného vysporiadania sa s obsahom

skutkových tvrdení žalobcu vo väzbe k naformulovanému žalobnému petitu je vecou konajúceho sudcu.
Pokiaľ v prejednávanej veci postupovala sudkyňa tak, že na pojednávaní dňa 19.04.2024 stranám
sporu oznámila svoje výhrady k žalobného petitu a umožnila žalobcovi žalobný petit preformulovať po
obsahovejstránkevsúladesužuvedenýmirozhodujúcimiskutkovýmitvrdeniamiobsiahnutýmivžalobe,
postupovala zákonne, pretože právny vzťah strán sporu analyzovala z hľadiska obsahu celej žaloby,

t.j. skutkových tvrdení a žalobného petitu, rešpektujúc Čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa
ktorého sa úkony strán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

59. V podanom odvolaní žalovaný opakovane uvádza aj argumenty a tvrdenia, ktoré už uvádzal v konaní
pred súdom prvej inštancie. Žalovaný poukazuje na listiny, ktoré majú význam v slede okolností a ktoré

následne vyústili do uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári. Žalovaný tvrdí, že zamestnanci žalobcu
na neho vyvíjali nátlak a ich postup pri vydaní správy o zistenej nezrovnalosti vyvolal u žalovaného omyl,
že k uloženiu sankcie podľa § § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. určite príde.

60. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie konštatuje, že

v incidenčnom konaní nie je súd oprávnený posudzovať správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, či porušenie predpisov o verejnom obstarávaní. Rozhodnutiami správnych
orgánov je súd v tomto konaní viazaný, preto mu neprináleží ich hodnotiť a musí z nich vychádzať.
Žalobcovi patrilo právo napadnúť postup alebo rozhodnutia správneho orgánu v rámci správneho
konania alebo prostriedkami ochrany práva podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo í) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok. Námietky tohto druhu vznesené v priebehu civilného konania sú bez právneho
významu, pretože v prípade incidenčného konania musia byť súčasne obsiahnuté v dôvodoch popretia
pohľadávky, čo nie je okolnosť v prejednávanej veci, preto na ne nemožno prihliadať.

61. Odvolací súd tiež konštatuje, že žalovaný pristúpil k podpisu dohody o splátkach podľa § 28a ods.

1 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorým konaním vyjadril akceptáciu záverov žalobcom realizovanej spätnej
kontroly aj uloženej korekcie, a preto sa ďalšie fázy procesu kontroly a dohľadu čerpania finančných
prostriedkov poskytnutých žalovanému už nemohli realizovať a správne konanie č. 7195/2014-5.5
začaté na základe ustanovenia § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. bolo zastavené. V dôsledku
konania žalovaného došlo k vylúčeniu možnosti proces spojený so spätnou kontrolou verejného

obstarávania napadnúť. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie, a to na obsah žiadosti o uzatvorenie dohody o splátkach, datovanej dňa 28.11.2014 (č. l.
112 spisu) z ktorej vyplýva, že žalovaný v súvislosti s výzvou žalobcu zo dňa 27.11.2014 na vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 25 % z výdavkov, ktoré boli zo strany riadiaceho orgánu uznané
za oprávnené a uhradené na projekte „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“, požiadal

o uzatvorenie dohody o splátkach na tri roky s poukazom na to, že požadovanú sumu nemohol
jednorazovo splatiť, nakoľko by sa dostal do zlej ekonomickej situácie, pričom žalovaný k žiadosti priložil
notársku zápisnicu, ktorou dlh vo výške 417.112,50 eur písomne uznal čo do dôvodu a výšky. Súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Súd prvej inštancie správnekonštatoval, že uzatvorenie dohody o splátkach navrhol sám žalovaný a sám svoj dlh uznal v notárskej
zápisnici z 28. novembra 2014. Aj odvolací súd preto zastáva názor, že pokiaľ z ustanovení § 27a a
§ 28a zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že v prípade zaplatenia sumy uvedenej vo výzve (v žiadosti)

na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ako aj v prípade uzatvorenia dohody
o splátkach, správne konanie o vrátení dvoj násobku, príp. jeden a pol násobku sumy uvedenej v
predmetnej výzve sa nezačína, resp. v prejednávanom prípade už začaté konanie v dôsledku uznania
dlhu a uzatvorenia dohody o splátkach bolo zastavené, je konanie žalovaného v omyle vylúčené.

62. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

64. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom

konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

65. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).