Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205522
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124205522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/48/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F., 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, obaja právne
zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215,
022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: 1/ I. J. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K.
XXX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Bojdom,
advokátom, so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 8.400 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/48/2024

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu
4.490,32 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.490,32 eura od 16.05.2024 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná v 2.rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 3.909,68 eura spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 3.909,68 eura od 16.05.2024 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III.Žalovanív1.a2.rade súpovinnízaplatiťžalobcomv1.a2.radespoločneanerozdielnenáhradutrov
konania v časti o zaplatenie 4.490,32 eura v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalovanáv2.rade jepovinnázaplatiťžalobcomv1.a2.radenáhradutrovkonaniavčastiozaplatenie
3.909,68 eura v rozsahu 100 % o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Súd návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

8C/48/2024

1.Žalobcoviasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudomáhalivočižalovanýmakosolidárnymdlžníkom
zaplatenia sumy 8.400 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnilitým, že žalobcovia uzatvorili so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX pre k.ú. K. do svojho vlastníctva. Kúpna zmluva bola uzatvorená z dôvodu,
že na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných hrozil výkon exekučného záložného práva. Zároveň

došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa žalobcovia zaviazali
previesť žalovaným predmetné nehnuteľnosti a taktiež došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej nájomnej
zmluve, od ktorých žalobcovia pre neplnenie povinností – uhrádzanie nájomného žalovanými. odstúpili.
Žalobcovia opakovane vyzvali žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, tí nereagovali. Žalovaní užívajú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, preto si žalobcovia uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie od

01.03.2023 do 30.04.2024 v celkovej sume 8.400 eur, vychádzajúc z dohodnutej výšky nájmu 600 eur
mesačne v zmluve o budúcej nájomnej zmluve.

2. Na výzvu súdu žalobcovia upravili žalobný návrh zohľadniac vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného v 1.rade tak, že obaja žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 4.490,32
eura so zákonným úrokom z omeškania od 16.05.2024 do zaplatenia (solidárny dlh do vyhlásenia

konkurzu na majetok žalovaného v 1.rade) a žalovaná je povinná zaplatiť sumu 3.909,68 eura so
zákonným úrokom z omeškania od 16.05.2024 do zaplatenia.

3. Súd o uplatnenom nároku rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podali žalovaní včas odpor. V odpore uviedli, že neuznávajú uplatnený nárok. Žalovaná

ťažko ochorela, čo si vyžiadalo veľké výdavky a dôsledku toho sa zaťažil dom s pozemkami v K..
Súdny exekútor pristúpil k speňaženiu nehnuteľností dražbou, a vtedy sa oslovili žalobcovia za účelom
vyplatenia exekúcie. Debaty sa viedli v tom zmysle, že žalovaným bude poskytnutá pôžička, v zmluve
malo byť jasne uvedené, že sa jedná o pôžičku a nie o kúpu nehnuteľností. Až neskôr žalovaná zistila,
že sa jednalo o kúpu a chcela získať nehnuteľnosti späť. Žalobcom sa ponúkla sumu 180.000 eur,

nestačilo im to a žiadali 240.000 eur. Obdobne to bolo s nájmom, najskôr chceli 350 eur, až to skočilo na
650 eur. Sumu nájmu spočiatku zaplatili, a to za prvé dva mesiace, potom nastala pandemická situácia
spôsobená ochorením COVID -19, počas ktorej prišli o zamestnanie. Dohodli sa na odklade nájomného
na šesť mesiacov, sumu však potom žalobcovia chceli v celosti a keďže túto žalovaní nemali, žalobcovia
ich dali na exekúciu, čím im znemožnili vziať si ďalší úver. Žalovaní zdôraznili, že ich skutočným

zámerom nebolo podpísať kúpnu zmluvu, ale zmluvu o pôžičke, preto tomuto právnemu úkonu chýba
náležitosť vôle a takýto úkon je neplatný. Ak sú žalovaní vlastníkmi nehnuteľností, nemôžu ju žalobcovia
prenajať a zároveň nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu poukázali na konanie, v ktorých boli pohľadávky z bezdôvodného

obohatenia judikované na základe rovnakého skutkového základu, a to konanie vedené na Okresnom
súde Topoľčany sp. zn. 5C/1/2021 a sp. zn. 5C/18/2023. K tvrdeniam uvádzaným v odpore poukázali
na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C/64/2022 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/84/2023, na základe ktorého bola zamietnutá žaloba žalovaných v postavení
žalobcov o určenie vlastníckeho práva. Taktiež Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. To-11C/1/2021 zo

dňa 15.05.2024 rozhodol o povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosti na LV č. XX v k.ú. K..

5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že v konaní sp. zn. 4C/64/2022 podali dovolanie
a v konaní sp. zn. TO-11C/1/2021 odvolanie. Vo vzťahu k rozhodnutiu v konaní sp. zn. 5C/18/2023
uviedli, že bude postačovať, ak Najvyšší súd SR posúdi otázku určenia vlastníckeho práva inak ako to

bolo na prvostupňovom a odvolacom súde.

6. Žalobcovia v následnom písomnom vyjadrení zdôraznili, že v otázka určenia vlastníckeho práva bola
vedená v samostatnom konaní, v ktorom súdy potvrdili, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností.
Poukázali na to, že obaja žalovaní prešli oddlžením, a teda značnú časť priznaných súm žalobcovia

neudivia, pretože spadajú pod oddlženie.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcov
a žalovaných. Súd prejednal vec za účasti právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu
žalovaných, ktorého žalovaní splnomocnili na zastupovanie a v neprítomnosti žalovaných, ktorí sa na

pojednávanie nedostavili.

8. Právny zástupca žalobcov uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení. Právny zástupca
žalovaných namietal žalobu s tým, že žalovaní nemali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu a z dôvodunedostatku tejto vôle na strane žalovaných je kúpna zmluva neplatná. K výsluchu žalovaných
(navrhovanom v podanom odpore – pozn. súdu) uviedol, že žalovaná sa chcela vyjadriť k situácii, za
akých okolností došlo k podpisu kúpnej zmluvy, t.j. k tým argumentom, ktoré predkladala ako obranu

v konaní a k tomu, že kúpnu zmluvu ako prví porušili žalobcovia. Navrhol výsluch svedka p. E. L., brata
žalovanej, ktorý sa vie vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy a k jednaniam pred uzatvorením
zmluvy. Navrhol prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania spore o určenie vlastníckeho
práva. V záverečnej reči uviedol, že žalovaní sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku toho,
že kúpna zmluva je absolútne neplatná, úmyslom žalovaných bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke.

Simulovaný právny úkon, kúpna zmluva, je neplatný právny úkon, pretože chýba vôľa účastníkov.
Disimulovaný právny úkon je platný úkon pri zmluve o pôžičke, pretože k tomu úkonu smerovala vôľa
účastníkov. Sú to práve žalobcovia, ktorí vôbec nedodržali ustanovenia kúpnej zmluvy, pretože peniaze
posielané na bankový účet žalovaných hneď v ten deň vybrali, čím vôbec nesplnili ustanovenia kúpnej
zmluvy. Keď je neplatná kúpna zmluva, aj ostatné nadväzujúce úkony sú neplatné, čo má za následok,
že predmetné nehnuteľnosti neobývajú žalovaní bez právneho dôvodu a žalobcom nevzniká nárok na

bezdôvodné obohatenie.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä kúpnou zmluvou, protokolom o odovzdaní
nehnuteľnosti, rozhodnutím o vklade, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, zmluvou o budúcej
nájomnej zmluve, odstúpením od zmluvy o budúcej nájomnej a budúcej kúpnej zmluve, výzvou

na vypratanie nehnuteľností, dokladmi o zdravotnom stave žalovanej v 2. rade, rozhodnutiami
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/18/2023, 5C/1/2021, 4C/64/2022, Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 25Co/84/2023-230, 9Co/53/2021, Okresného súdu Nitra sp. zn. TO-11C/1/2021-236 a zistil tento
skutkový stav:

10. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. územie K.
ako rodinný dom súp. č. XXX na p.č. XXX/XX, garáž bez popisného čísla na p.č. XXX/XX, hospodárska
budova bez súpisného čísla ma M. XXX/XX, pozemky registra C KN p.č. XXX o výmere 1335 m2
orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 3696 m2 orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 479 m2 zastavaná plocha
a nádvorie, p.č. XXX/XX o výmere 173 m2 zastavaná plocha a nádvorie, p.č. XXX/XX o výmer 63

m2 zastavaná plocha a nádvorie, XXX/XX o výmere 33 m2 zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako
„nehnuteľnosti) , a to žalobca v 1. rade v podiele 1 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy datovanej zo dňa 06.03.2020 od žalovaných ako
predávajúcich za kúpnu cenu 118.000 eur, ktorá mala byť splatená tak, že časť 1.998,06 eura sa uhradí
na účet predávajúceho, časť 98.528,68 eura sa použije na vyplatenie veriteľa predávajúcich a časť

17.473,26 eura bude poukázaná na účet súdneho exekútora. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod N. XXX/XXXX dňa 01.04.2020.

11. Zmluvou o budúcej nájomnej zmluve žalobcovia ako budúci prenajímatelia a žalovaní ako budúci
nájomcovia dojednali, že do 01.04.2020 uzatvoria nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti s dobou nájmu od

01.04.2020 do 31.03.2021 za nájomné 600 eur mesačne.

12. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcami ako budúcimi
predávajúcimi a žalovanými ako budúcimi kupujúcimi sa účastníci zmluvy zaviazali, že do 06.03.2021
uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorou sa prevedie na budúcich kupujúcich (žalovaných) vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, za predpokladu, že títo dodržia zmluvne dohodnuté podmienky v Kúpnej zmluve zo
dňa 06.03.2020 a v Zmluve o budúcej nájomnej zmluve.

13.Žalobcovialistomzodňa20.07.2020odstúpiliodzmluvyobudúcejkúpnejzmluveazmluvyobudúcej
darovacej zmluve z dôvodu, že konaním žalovaných došlo k porušeniu viacerých ustanovení zmlúv,

konkrétneuhradiliibadepozit anájomnéza01.04.2020–30.04.2020avyzvaližalovanýchnavypratanie
nehnuteľnosti.
14. Výzvou zo dňa 28.10.2020 vyzvali žalobcovia žalovaných opätovne na vypratanie nehnuteľnosti
z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu.

15. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 4C/64/2022-179 zo dňa 25.04.2023 zamietol žalobu
žalovaných v postavení žalobcov, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 06.03.2020 je absolútne neplatná, nakoľko
žalobcovia (tam v konaní) mali záujem o pôžičku s tým, že na jej zabezpečenie mali ako záloh slúžiťpredmetné nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu preto nemohlo uzatvoriť vážne. Súd vyhodnotil, že žalobcovia
neuzniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia nepreukázali,
že by bol úkon výsledkom donútenia, resp. že úkon nevykonali vážne, alebo že by uzatvárali zmluvu

s vnútorným presvedčením, aby nenastali je právne následky. Žalobcom sa nepodarilo preukázať, že
by išlo o simulovaný právny úkon. Súd konštatoval, že kúpna zmluva nevykazuje žiaden formálny
nedostatok a vychádzajúc z vykonaného dokazovania zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne
a je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.
25Co/84/2023-230 zo dňa 23.11.2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že sa v plnom

rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a dôvodmi rozhodnutia.

16. Platobným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 5C/18/2023-40zo dňa 20.03.2023 bola
žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 15.600 eur s príslušenstvom.

17. Platobným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 5C/1/2021-37 zo dňa10.02.2021 bola

žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 4.800 eur s príslušenstvom. Voči platobnému
rozkazu podala odpor žalovaná v 2. rade, ktorý súd omietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene.
Uznesenie o odmietnutí odporu bolo potvrdené odvolacím súdom.

18. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. TO-11C/1/2021-236 zo dňa 15.05.2024 bola žalovaným

uložená povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

23. Predmetom konania po úprave petitu (vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného v 1. rade
bol vyhlásený konkurz – uznesenie XXXXX/XXX/XXXX zverejnené v OV 197/2032) bol nárok žalobcov
voči obom žalovaným vo výške 4.490,32 eura a nárok žalobcov voči žalovanej vo výške 3.909,68 eura
(pre úplnosť súd dodáva, že konkurz bol vyhlásený aj na majetok žalovanej v 2. rade, tento bol následne

aj zrušený, avšak pred obdobím, za ktoré si žalobcovia uplatňujú svoj nárok - vyhlásenie konkurzu
zverejnené v O. XX/XXXX, oznámenie o zrušení konkurzu zverejnené v OV č. XXX/XXXX). Z procesnej
stránky súd konštatuje, že k úprave petitu (teda k späťvzatiu časti nároku vo vzťahu k žalovanému v
1. rade) došlo pred doručením žaloby žalovaným, preto súd konal o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len CSP).

24. Po zhodnotení tvrdení predkladaným stranami sporu a vykonaní dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti, vo
vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia. Sporným bolo, či

žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, keď žalovaní v rámci svojej procesnej obrany
namietali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali žalobcovia nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, teda za vlastníkov nehnuteľností žalovaní považujú seba, a preto nemôže
dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na ich strane. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy žalovaní
odvodzovali od absencie ich vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu tvrdiac, že ich vôľou bolo uzatvoriť zmluvu

o pôžičke.

25. Vo vzťahu k predloženej námietke žalovaných súd konštatuje, že v predmetnom konaní ju
posudzovať nemôže, nakoľko posudzovanie vlastníckeho práva žalobcov na základe totožnýchargumentov, ako boli predkladané v konaní, bolo predmetom samostatného konania vedeného na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/64/2022, v ktorom súd nezistil neplatnosť kúpnej zmluvy,
na základe ktorej žalovaní previedli predmetné nehnuteľnosti na žalobcov. Opätovným preskúmavaním

platnosti kúpnej zmluvy z tých istých dôvodov by súd neprípustne zasiahol do už judikovaného záveru
súdu. Právoplatný rozsudok o určovacej žalobe rieši záväzne pre neskoršie podanú žalobu o plnenie
z toho istého právneho pomeru existenciu tohto právneho pomeru. Súd v danej veci preto v otázke
vlastníctva vychádza z toho, že vlastníkmi nehnuteľností sú žalobcovia. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že súd nemal dôvod sa zaoberať skutočnosťami ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy a predzmluvnými

rokovaniami vzťahujúcimi sa ku kúpnej zmluve, ani tvrdeniami o porušení zmluvných povinností
žalobcami ako kupujúcimi. Keďže práve na preukázanie uvádzaných skutočností žalovaní navrhli
výsluch žalovanej a svedka E. L. (brata žalovanej v 2. rade), súd takémuto návrhu nevyhovel a dôkazy
nevykoval, nakoľko tvrdené skutočnosti, ku ktorých overeniu boli navrhnuté dôkazy, sú bez relevantnej
súvislosti s predmetom konania (obdobne NS SR sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 ). Súd
dodáva, že ak žalovaná, ktorá bola na pojednávanie predvolaná (a nemohla sa ho zúčastniť zo

zdravotných dôvodov), chcela predložiť súdu skutkové tvrdenia, mala tento priestor v rámci písomných
vyjadrení, prípadne mohla predložiť svoje písomné vyjadrenie prostredníctvo právneho zástupcu na
pojednávaní.

26. Opakujúc už vyššie uvedené, že súd sa nemohol zaoberať neplatnosťou kúpnej zmluvy tvrdenou

žalovanými, nakoľko táto bola posúdená právoplatne v inom konaní (z tých istých dôvodov, ktoré
žalovaní predkladajú aj v tomto konaní), zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaní užívajú
nehnuteľnosť žalobcov, pričom k užívaniu nehnuteľností nemajú žiaden právny titul, t.j. užívajú ju bez
právnehodôvodu(čopotvrdzujeajrozsudok,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťpredmetnájmu
vypratať), preto vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie.

27. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku
chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom
ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu

získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili
aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože
za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu (Krajský súd v Banskej Bystrici, 41Cob/138/2012,
20. 2. 2013

28. Bezdôvodné obohatenie spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý,
napr. pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa
(obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili
aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide

preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy, alebo iného titulu.
Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je, vzhľadom na povahu plnenia, schopný vrátiť ho, je
povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Pretože účelom je tu
odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku
plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú
by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,

kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste
ačaseplatil,akbyvecužívalnazákladeplatnejnájomnejzmluvy.Obvyklénájomnéjenájomnýmtržným.
(Najvyšší súd SR, 5Cdo/8/2009, 13. 11. 2009).

29. Berúc do úvahy vyššie uvádzané východiská súd pri určovaní náhrady za bezdôvodné obohatenie

žalovaných vychádzal z výšky nájomného, ktoré bolo medzi stranami sporu dojednané v zmluve
o budúcej nájomnej zmluve vo výške 600 eur mesačne pre prípad uzatvorenia budúcej nájomnej
zmluvy, ktorá suma predstavuje vôľu strán sporu, resp. ich dohodu o nájomnom a teda akceptáciu
takto stanovenej výšky nájomného. Účastníci zmluvy o budúcej zmluve sú svojimi prejavmi vôlerovnako viazaní ako pri uzatváraní napr. realizačnej zmluvy. Súd zároveň uvádza, že žalovaní
nijako nerozporovali výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú žalobcami. Inak povedané výška
bezdôvodnéhoobohateniavkonaníspornánebola,žalovaníjuúčinnenepoprelitým,žebyjuspochybnili

a predložili vlastné tvrdenia. Žalobcovia si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.03.2023 do 30.04.2024, t.j za 14 mesiacov, čo predstavuje 8.400 eur, z toho sumu 4.490,32 eura voči
obom žalovaným a sumu 3.909,68 eura voči žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na preukázanie splnenia
podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia (užívanie nehnuteľností žalobcov bez právneho
dôvodu), ako aj k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia (ktorá ani nebola sporná), súd priznal

nárok žalobcom, tak, ako požadovali.

30. Súd preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.490,32
eura a žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 3.909,68 eura.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

33.Žalobcoviasiuplatniliajúrokyzomeškaniaod16.05.2024,t.j.ododňapodaniažaloby,dozaplatenia,
vo výške 5 % ( k uvedenému dátumu bola zákonná výška úrokov z omeškania 9,5 % ročne, teda

žalobcoviasiuplatnilinižšiuvýškuúrokuzomeškania).Žalovanínijakonerozporovaliúrokyzomeškania,
nepopreli nárok žalobcov, ani výšku a obdobie, za ktoré sú požadované, preto súd žalobe aj v časti
úrokov z omeškania vyhovel a priznal ich tak, ako žiadali žalobcovia.

34. Žalovaní na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli prerušiť konanie do

skončenia konania o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/84/2023, ktorým súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalovaných na určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam.

35. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

36. Citované ustanovenie predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s

prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom
chránených záujmov (Čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie,
musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

37. Podľa názoru súdu nebol dôvod na vyhovenie návrhu na prerušenie konania. Otázka tvrdeného
vlastníckeho práva žalovaných bola právoplatne vyriešená (negatívne). Právoplatnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Aj keď
žalovaní podali dovolanie, ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým by sa malo zasahovať do
judikovaného stavu len za výnimočných, zákon stanovených podmienok. Všeobecne podanie dovolania

nie je dôvodom na prerušenie konania, a to aj za stavu, kedy dovolací súd posudzuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo mať vplyv na priebeh konania. K uvedenej skutočnosti by mali pristúpiť ešte iné osobitné
okolnosti, na základe ktorých je dôvodné dať prednosť prerušeniu konania pred zásadou hospodárnosti
arýchlostikonania.Súdtakétoosobitnédôvodynezistil.Pretosúdnávrhnaprerušeniekonaniazamietol.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalobcovia v konaní úspešní, súd im priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %, a to tak v časti konania o zaplatenie4.490,32 eura voči obom žalovaným a v časti konania o zaplatenie 3.909,68 eura voči žalovanej v 2.
rade.

39. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/48/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.