Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122206018.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého,
v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený
spoločnosťou RYBÁR advokát s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina,
IČO: 51 273 225, proti žalovaným: 2/ E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B.,

právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v rade 3a/ A. I., G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D., 3b/ J. B., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K.,
3c/ K. B., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. H. XXX/X, XXX XX L., 3d/ A. I., G. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX M., 3e/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C.
D., 3f/ N. M., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. (žalovaní 3a/ až 3f/ ako právni

nástupcovia po pôvodne žalovanom 3/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy
bytom B. XXX, XXX XX C. D.), 4/ O. E., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX M. C.,
5/ N. P., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XX, XXX XX B., 6/ A. Q., G. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXX, XXX XX R., 7/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D., 8/ A.
D., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, XXX XX S., 9/ O. J., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XXX, XXX XX Q., 10/ T. P., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 46C/59/2022-263 zo dňa 09.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorou súd prvej inštancie určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom,
zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec C. D., okres M., a to pozemkov parcela EKN

č. 732/1 – vodná plocha o výmere 12 m2 a parcela EKN č. 732/2 – orná pôda o výmere 306 m2, a to
vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1 na predmetných nehnuteľnostiach zapísanému v časti B pod
poradovým číslom 4 na žalovanú 2/ zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Odvolanie žalovanej 2/ voči výroku I. v časti, ktorou súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným

vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, zapísaných
na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec C. D., U. M., a to pozemkov parcela EKN č. 732/1 –
vodná plocha o výmere 12 m2 a parcela EKN č. 732/2 – orná pôda o výmere 306 m2, a to vo vzťahu
k spoluvlastníckemu podielu 1 na predmetných nehnuteľnostiach zapísanému v časti B pod poradovým
číslom 2 na H. A. odmieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. v častiach priznania nároku na náhradu trov konania
proti žalovanej 2/ zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalovanej 2/ voči výrokom II. a III. v častiach priznania nároku na náhradu trov konania proti

žalovaným 3/ až 10/ odmieta. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Žilina,

katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec C. D., U. M., a to
pozemkov parcela EKN č. 732/1 – vodná plocha o výmere 12 m2 a parcela EKN č. 732/2 – orná pôda
o výmere 306 m2, je žalobca, a to v podiele 1/1 (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku). Žalobcovi
priznal proti žalovaným 2/ až 10/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. odvolaním
napadnutého rozsudku) a rozhodol, že odborne spôsobilá osoba V. A. H., geodet a kartograf, zapísaný
v Zozname autorizovaných geodetov a kartografov vedenom Komorou geodetov a kartografov pod

evidenčným číslom 973, má voči žalovaným 2/ až 10/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre k. ú. B., ktoré bolo v konaní sporné, nakoľko

žalobca mal za to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v rámci konania ROEP nesprávne
zapísané do podielového spoluvlastníctva právnej predchodkyne žalovaných 3/ až 10/ a žalovanej
2/ z dôvodu, že došlo k posunu hraníc pozemkov. Konštatoval, že žalobca svoje vlastnícke právo
odvodzovaloddedeniaspornýchnehnuteľnostíposvojomotcoviA.A.,pričom,okreminých,poukázalna
čestnévyhláseniaB.E.,B.Q.aJ.E.,ktorízhodnepotvrdilijehovlastníctvostým,žestvrdeniamižalobcu

ojehovlastníckomprávesastotožniliajžalovaní7/až10/.Súčasnepoukázalnaargumentáciužalovanej
2/, že predmetné pozemky žalobca nikdy nevlastnil a neužíval, pričom svoje tvrdenia vyvodzovala z
vyjadrenia katastrálneho odboru, ktorý žiadosti žalobcu o opravu nevyhovel, ako aj z vyhlásenia N. E.,
F. I., A. I. a J. W. zo dňa 18.12.2022, z ktorého vyplynulo, že pozemok č. 372/1 a 372/2 v k. ú. B. žalobca
neužíva a je vo výlučnom vlastníctve F. H. a A. I., G. H.. Vo vzťahu k uvedenému vyhláseniu súd prvej

inštancie poukázal na to, že z obsahu tohto vyhlásenia vyplýva, že nejde o vyhlásenia k parcelám, ktoré
sú predmetom sporu, nakoľko predmetom sporu sú parcely EKN č. 732/1 a 732/2.
1.2
Na základe vykonaných dôkazov dospel potom k záveru, že pôvodná parcela č. 731 vznikla z pôvodnej
pozemno-knižnejvložkyč.XXX,pričompôvodnáparcelač.732vzniklazpozemno-knižnejvložkyč.XXX

a takto to bolo predmetom dedenia a rovnako predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 9C/273/1989 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele.
Ustálil, že pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 732 vytvorenej z pozemno-knižnej vložky
č. XXX boli skutočne A. I., G. H. a F. H., na základe čoho dospel k záveru o pravdivosti tvrdenia žalovanej
2/, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. 732 bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných

2/ až 10/. V konaní mal preukázané, že v dôsledku nesprávneho postupu v konaní o registri obnovenej
evidencie pozemkov došlo k posunu hraníc smerov na východ o 8 až 12 metrov a to na úkor žalobcu,
a preto súčasné parcely EKN č. 732/1 a EKN č. 732/2 nie sú totožné s pôvodnou pozemno-knižnou
parcelou č. 732, ani z nej neboli vytvorené. Dospel k záveru, že sa nejedná o pozemky, ktoré boli
predmetom konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vedeného na tamojšom súde

pod sp. zn. 9C/273/1989, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.03.1990 tak, že nehnuteľnosti
rozdelil geometrickým plánom medzi účastníkov tohto konania. Vyslovil záver, že pozemky parcela KNE
č. 732/1 a 732/2 tak, ako sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností, vznikli z pozemno-knižnej
parcely č. 731 vo vložke č. XXX, a nie z pozemno-knižnej parcely č. 732 evidovanej vo vložke č. XXX.
Poukázal na to, že parcela registra EKN č. 731 nenadväzovala plynule na západnú hranicu parcely

registra CKN č. 519 zobrazenú vo vektorovej katastrálnej mape nečíselne tak, aby vytvárala jednu
líniu v súlade so zobrazením PKN parcely č. 731 v PKN mape, ale parcela registra EKN č. 731 bola
umiestnená s posunom smerom na východ oproti parcele CKN č. 519 a takto boli posunuté aj okolité
parcely s posunom smerom na východ oproti parcele CKN č. 519, a to konkrétne okolité parcely EKN
č. 730, 730/2, 773/4 a 728 a ďalšie na nich nadväzujúce, následkom čoho tak hranica medzi pozemkom

žalobcu parcela CKN č. 519/1 a aktuálnymi vlastníkmi parcely CKN č. 330/3 a 327/2 (manželia P.)
mala ísť rovno medzi tieto parcely a nemá zasahovať do pozemkov nachádzajúcich sa v teréne pred
nehnuteľnosťami patriacimi žalobcom. Súd prvej inštancie svoj záver o dôvodnosti žalobného návrhu
vyvodzoval aj zo skutočností, že práve v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 9C/673/89
bolodňa19.03.1990zrušenépodielovéspoluvlastníctvokpozemkom,ktorévzniklizpôvodnejpozemno-

knižnej parcely č. 732, a to na podklade geometrického plánu V. E. a na základe uvedeného boli F. H.prikázané pozemky parcela CKN č. 327 o výmere 95 m2, parcela CKN č. 328 o výmere 420 m2, parcela
CKN č. 329 o výmere 41 m2, parcela CKN č. 330/2 o výmere 818 m2, t. j. pozemky v celkovej výmere
1.374 m2 a predmetné nehnuteľnosti následne nadobudli deti poručiteľa R. H. a žalovaná 2/. Uviedol,

že na podklade darovacej a kúpnej zmluvy je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, aktuálne
zapísaných na LV č. XXX, syn žalovanej 2/ s celkovou výmerou 1.320 m2, čo je o 54 metrov menej,
nakoľko došlo k úprave výmery, resp. časť CKN č. 328 o výmere 54 m2 bola včlenená pod vodnú plochu
parcela CKN č. 834/1. Ďalej poukázal na to, že synovi a dedičovi po A. I., G. H. a A. I. boli na základe
rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. 3D 1150/80 prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti

parcela CKN č. 327/2 o výmere 97 m2, parcela CKN č. 330/3 o výmere 1.276 m2, t. j. celkovo o výmere
1.373 m2 a aktuálne sú na podklade kúpnej zmluvy výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností na
LV č. XXX, kat. územie B., S. P. o výmere 1.374 m2, pričom výmera týchto pozemkov, t. j. parciel F. H.
1.320 m2 a A. I., teda jej syna A. I. o výmere 1.374 m2, predstavuje súčet parciel 2.694 m2. V daných
súvislostiach uviedol, že táto výmera je väčšia ako výmera pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 732,
čo vyplýva aj z podkladov pre ROEP, t. j. viac ako pôvodná parcela č. 732, ktorá mala výmeru 2.683

m2. Z uvedeného potom vyvodil, že výmera pôvodnej parcely č. 732 o výmere 2.689 m2 evidovaná vo
vložke č. XXX zostala v podstate zachovaná (o 5 metrov väčšia). Poukázal na to, že súčty výmer, snímky
z pôvodnej z pozemno-knižnej mapy a ďalšie merania z roku 2022 potvrdzujú to, ako v skutočnosti viedla
vlastnícka hranica medzi pozemkami, čo ho potom utvrdilo v závere o posune hraníc pozemkov na
východ, pričom parcely mali na seba nadväzovať. Konštatoval, že žalovaní a ich právni predchodcovia

ako podieloví spoluvlastníci pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 732 boli vysporiadaní pri zachovaní
pôvodnej výmery, t. j, že im nechýba žiadna časť pozemku, čo mal preukázané aj grafickým náčrtom
sporných nehnuteľností vyhotovených geodetom V. A. H., ako aj jeho výsluchom na pojednávaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej.
1.3

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore úspech v celom rozsahu, priznal voči neúspešnej strane
sporu, t. j. žalovaným 2/ až 10/, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

1.4

Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že na pojednávaní dňa 09.10.2023 vypočul odborne spôsobilú
osobu v zmysle § 206 CSP, t. j. geodeta, ktorého na tomto pojednávaní pribral do konania a ktorý si
osobitne uplatnil nárok na náhradu trov konania v súlade s § 258 CSP a za použitia analógie v zmysle
článku 4 CSP, priznal odborne spôsobilej osobe V. A. H., geodetovi a kartografovi, voči žalovaným 2/ až
10/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že vzhľadom na ich neúspech

v spore bolo ich povinnosťou uhradiť náklady tohto dôkazu z ich strany.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ v celom rozsahu odvolanie z dôvodov
prezumovaných ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm.
g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a zároveň z dôvodu prezumovaného
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2.1
Vo vzťahu k bodu 25. odôvodnenia rozsudku žalovaná 2/ primárne namietala, že súd nesprávne označil
geometrický plán a rozdelenie spoluvlastníctva č. 8C 673/89, nakoľko takýto sa v spise ani nenachádza

a správne malo byť uvedené č. geometrického plánu 9C 673/89. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie
s predkladanými dôkazmi neoboznámil dostatočne a o prejednávanej veci nemal dostatočný prehľad, čo
vyplýva aj z toho, že nesprávne uvádza čísla parciel, ktoré mali byť podľa predmetného geometrického
plánu č. 9C 673/89 rozdelené, keďže z uvedeného geometrického plánu je zrejmé, že išlo o rozdelenie
parciel č. 327 až 330 a parcely č. 323, 328 a 329 netvorili parcelu č. 732 vedenú v PKV vložke č. XXX.

Ďalej namietala záver súdu prvej inštancie, ktorý špecifikuje, aké nehnuteľnosti má vo vlastníctve pán F.
A.,ktorémalneskôrzdediťžalobca,avšakniejezrejmé,akožalobcanadobudolparceluč.728,akúmala
táto výmeru a kde bola evidovaná. Uvedené namietal z dôvodu, že žalobca v žalobe uvádzal, že jeho
nehnuteľnosti parcely registra CKN vedené na LV č. XXX, k. ú. B. mali vzniknúť z parciel č. 820, k. ú. B.a tvrdil, že bol ukrátený na jeho právach tým, že mu bola odňatá výmera sporných parciel č. 732/ a 732/2
vedenénaLVč.XXX,k.ú.B.,avšakniejezrejmé,zakýchkonkrétnychvýmervzniklijehoparcelyregistra
CKN vedené na LV č. XXX, k. ú. B.. Uvedené žalovaná 2/ namietala z dôvodu, že podľa jej názoru súd

nemal za preukázaný spôsob nadobudnutia jednotlivých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu,
a teda nemohol mať ani dostatočný prehľad o tom, ako žalobca jednotlivé nehnuteľnosti nadobudol a ako
v týchto boli následne vytvorené parcely registra CKN vedené na LV č. XXX, k. ú. B., a teda či ním
tvrdené skutočnosti vyplývajú z ním predložených dôkazov a či uniesol dôkazné bremeno.

2.2
Vo vzťahu k bodu 26. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná 2/ poukázala na to, že
z osvedčenia o dedičstve zo dňa 31.10.2002 sp. zn. D 79/2002 vyplýva, že R. H. a E. F., G. H. (žalovaná
2/), nadobudli každý v jednej polovici humno, ktoré sa nachádza iba na parcele č. 329, a nie aj na
parcelách č. 327/1, 329 a 330/2, nakoľko z predmetného osvedčenia je zrejmé, že žalovaná 2/ spolu
s bratom nadobudla „humno postavené na parcele č. 329 spolu s parc. č. 327/1, 328, 329, 330/2

zapísané na LV č. XXX“. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná 2/ domnieva, že súd prvej inštancie nebol
dostatočne oboznámený s prejednávaným prípadom, a teda v tejto súvislosti nemohol mať preukázané
žalobcom tvrdené skutočnosti, nakoľko tieto nezodpovedajú skutočnému stavu. Podľa nej súd prvej
inštancie opomenul, že ona a jej brat nadobudli v zmysle osvedčenia aj neurčitý podiel združ. pozemok
parc. č. 467/1 zav. vo vl. č. XX pod B. a jednu polovicu kom. parcely č. 104, 249, zap. v kom. hárku

XXXX. Má za to, že ak súd považoval za zásadné ním spomínané nehnuteľnosti, tento svoj postup nijako
neodôvodnil a neuviedol, prečo práve dané nehnuteľnosti považoval za zásadné a rozhodujúce, a že
v tomto smere absentuje akékoľvek zdôvodnenie. Mala potom za to, že súd sa nedostatočne zaoberal
skutkovými okolnosťami prejednávaného prípadu, čo poškodilo jej práva a tým aj jej právo na spravodlivý
súdny proces.

2.3
Súčasne sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že pozemky parcela č. 720 a parcela č. 239
boli predmetom ocenenia v znaleckom posudku č. 30/2002, nakoľko v predmetnom znaleckom posudku
bolo ocenené humno, ktoré, ako je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Žilina o zrušení podielového

spoluvlastníctva zo dňa 19.03.1990 sp. zn. 9C 673/1989, stálo výlučne na parcele č. 329. Zdôraznila, že
predmetom ocenenia znaleckého posudku boli nehnuteľnosti parcela č. 327/1, parcela č. 328, parcela
č. 329 a parcela č. 330/2, teda nie nehnuteľnosti ako humno postavené na parcelách č. 327/1, č. 329
a č. 330/2 zapísané na LV č. XXX, pozemky parcela č. 720 vo vložke č. XXX a parcela č. 239 v kom.
hárku XXXX, v čom opätovne vzhliada nedostatočné oboznámenie sa súdu so skutkovým stavom.

2.4
V danej súvislosti poukázala na to, že ak súd prvej inštancie konštatuje, že dodatočné prejednanie
dedičstva po F. H. sp. zn. 21D/123/2016 bolo vykonané až po ukončení ROEP, tak zdôraznila, že aj sám
žalobca si dal po ukončení ROEP, t. j. po 12.10.2009 vypracovať geometrický plán č. 47/2011, ktorým
určoval vlastnícke právo k pozemkom parcela č. 517/7, č. 520/3 a č. 521/9, ktoré vznikli z pôvodných

EKN parciel č. 730 a č. 731, a teda aj samotný žalovaný (pozn. odvolacieho súdu: z kontextu vyplýva,
že správne malo byť uvedené „žalobca“) potom, ako bolo ukončené ROEP dňa 12.10.2009, vykonal
geometrickým plánom zmeny nehnuteľností v jeho vlastníctve a dokonca sa tieto týkali aj pôvodnej
parcely č. 731. Zdôraznila, že parcela č. 730 mala po ROEP výmeru 2.111 m2 a parcela č. 731 mala
po ROEP výmeru 416 m2, avšak podľa jej názoru súd prvej inštancie opomenul tú skutočnosť, že

vo vložkách č. XXX a č. XXX bola výmera parcely č. 730 a č. 731 vedená v siahach a až neskôr
po ukončení ROEP v metroch štvorcových, avšak súd nijako nevyhodnotil túto skutočnosť, a teda či
žalobcovi neprináležalo po ukončení ROEP viac ako podľa pôvodných pozemno-knižných vložiek, resp.
ako daná výmera týchto parciel po ukončení ROEP sa menila.

2.5
Súčasne namietala, že žalobca mal možnosť nahliadnuť do návrhu registra a rovnako mal možnosť
podať námietky, nakoľko mu boli predmetné dokumenty doručené, pričom zdôraznila, že žalobca
nekonal žiadnym spôsobom a nerozporoval návrh registra, a dokonca v roku 2011 si nechal vypracovať
geometrický plán a až v prejednávanom spore tvrdí, že chybou ROEP bol ukrátený o výmeru na svojich

pozemkoch, ktorá by mala zodpovedať parcelám č. 732/1 a č. 732/2, pričom však tieto závery nemajú
podklad v ROEP, z ktorého dôvodu žalovaná 2/ žalobcom tvrdené skutočnosti rozporovala v celom
rozsahu.
2.6Žalovaná2/malasúčasnezato,žesúdprvejinštancienesprávne(atookrembodu35.rozsudkuvcelom
rozsudku) označil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9C 273/1989 zo dňa 19.03.1990, pričom
takýto rozsudok sa v spise ani nenachádza a správne mala byť uvedená spisová značka 9C 673/1989.

Zdôraznila,žesúdprvejinštancievbode27.odôvodneniarozsudkuuviedol,žeparcelyč.327,329a330
nemali výmeru 1.921 m2. Parcela č. 330 sa prevádzala iba v časti 1.921 m2. Podľa žalovanej 2/, ak by
bolo pravdou, že parcely č. 327, 328, 329 a 330 sa mali prevádzať vo výmere 1.921 m2, pôvodná parcela
č. 732 vedená vo vložke č. XXX, ktorá mala výmeru 2.683 m2, by sa prejavila vo výmere o 672 m2
nižšej oproti pôvodnej parcele, ktorá by tak nebola prevedená v jej plnej veľkosti a nebolo by možné

konštatovať, že parcela č. 732 bola vysporiadaná v celosti.
2.7
Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že parcela č. 732 mala výmeru 2.683 m2 a po E. H. danú
parcelu dedili A. H. a F. H. každý v jednej polovici, t. j. na jedného dediča pripadala výmera 1.341,50
m2, s tým, že daná skutočnosť vyplýva z pozemno-knižnej vložky č. XXX a aj z výťahu č. 43/44 zo dňa
29.12.2024, žalovaná 2/ poukázala na to, že po smrti A. I., G. H., ktorá vlastnila polovicu parcely č. 732,

dedil A. I., ktorý podľa rozhodnutia D 1150/80 zo dňa 04.09.1980 zdedil parcelu č. 327 o výmere 193 m2,
parcelu č. 328 o výmere 539 m2 a parcelu č. 329 o výmere 41 m2, t. j. spolu pozemky o výmere 773 m2,
z čoho polovica predstavuje výmeru 386,50 m2, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného
ku dňu 03.09.1980, t. j. v čase dedičského konania po A. H., kedy A. I. a F. H. vlastnili uvedené parcely
o výmere 773 m2.

2.8
Súčasne namietala, že v rozsudku sp. zn. 9C 673/1989 zo dňa 19.03.1990 boli za žalovaných pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva okrem A. I. aj ostatní ustupujúci dedičia s tým, že zároveň sa
parcela č. 732 previedla vo veľkosti 2.747 m2, čo je o 64 m2 viac, ako mala výmeru pôvodná parcela
č. 732 (2.683 m2) podľa vložky č. XXX, na čo však súd prvej inštancie nijakým spôsobom nereflektoval.

V danej súvislosti žalovaná 2/ súčasne poukázala na to, že podľa rozsudku sp. zn. 9C 673/1989 zo dňa
19.03.1990 bola parcela č. 732 tvorená z parcely č. 327, 328, 329 a 330 – jej časť o výmere 1.921 m2
a podľa geometrického plánu vypracovaného V. E. mali pôvodné parcely č. 327, 328, 329 a 330, ktoré
tvorili parcelu č. 732, spolu výmeru 3.084 m2 s tým, že na A. I. a F. H. sa previedla iba jej časť o výmere
2.747 m2 a zvyšok výmery 636 m2 nadobudli E. E. a Q. V.. V tejto súvislosti žalovaná 2/ namietala,

že súd prvej inštancie absolútne žiadnym spôsobom neskúmal, prečo sa prevádzala parcela č. 732 vo
väčšej výmere, akú v skutočnosti mala podľa vložky č. XXX a prečo geometrický plán rátal s výmerou
3.084 m2.

2.9

Žalovaná 2/ súčasne považovala zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 28. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku o tom, že hranice medzi jednotlivými parcelami, vrátane parciel č. 730
– 732, viedli rovno a nevytvárali atypické tvary, za bezpredmetné, pričom poukázala na to, že parcely sa
menili vzhľadom na jednotlivé geometrické plány, ktoré boli vypracované a sú súčasťou súdneho spisu,
kedy sa menili tvary predmetných parciel, pričom parcely č. 730 až 732 sa rozdeľovali, a teda podľa

žalovanej2/nemožnotvrdiť,žebytietohraniceviedlirovnoanevytváralinásledneatypickétvary.Vdanej
súvislosti žalovaná 2/ zdôraznila, že v prejednávanej veci sa nejedná o spor o určenie hraníc pozemkov.
2.10
Vo vzťahu k bodu 29. odôvodnenia rozsudku žalovaná 2/ poukázala na to, že súd prvej inštancie
nijakým spôsobom nereflektuje na skutočnosti, ktoré sa týkajú rozdelenia parcely č. 732 a jej následného

prevodu, ako aj jednotlivých dedičských konaní, pričom zdôraznila, že ak súd bez ďalšieho vychádza
iba z vložky č. XXX (a na nej evidovanej parcely č. 732 o výmere 2.683 m2) bez reflektovania iných
skutočností, nie je žalovanej 2/ zrejmé, prečo neskúmal aj vložky č. XXX a č. XXX, ktoré obsahovali
nehnuteľnosti patriace žalobcovi a tieto boli rovnako po ROEP v inej výmere ako pôvodne.

2.11
Taktiež namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku uvádza, že
z geometrického plánu č. 47/2011 vyplýva, že bol vypracovaný na účely určenia vlastníckych práv
k pozemkom č. 517/7, 520/3, 521/9 a že parcela č. 730 mala výmeru 2.011 m2 a parcela č. 731 výmeru
416 m2, tak hoci súd prvej inštancie pri parcele č. 732 vychádza z jej výmery podľa vložky č. XXX

o výmere 2.683 m2, pri parcelách č. 730 a č. 731 patriacich žalobcovi už nevychádza z pôvodných
vložiek č. XXX a č. XX, ale z výmer týchto parciel po ROEP. V tomto žalovaná 2/ považuje postup súdu za
nesprávny,nakoľkosasúdprvejinštancieabsolútnežiadnymspôsobomnevysporiadalsoskutočnosťou,
že výmera parcely č. 730 a č. 731 vedených vo vložke č. XXX a č. XX absolútne nezodpovedá ich výmerepo ROEP. Žalovaná 2/ ďalej spochybňovala záver súdu prvej inštancie, že z identifikácie parcely EKN
č. 731 a jej okolia má byť zrejmé, že táto mala byť aj na parcele č. 732/1 a 732/2, pričom zdôraznila, že
identifikácia parcely č. 731 a jej okolia nie je záväzným údajom a takýto náčrt celkom zjavne nemôže

založiť bez ďalšieho pravdivosť tvrdení žalobcu, pričom súčasne zdôraznila, že parcela registra EKN
nie je záväzným údajom a pre jej skutočné zameranie je potrebné vypracovať geometrický plán, resp.
uskutočniť konkrétne zameranie v teréne. Zdôraznila, že samotný geodet V. H. netvrdil pri jeho výsluchu
na pojednávaní dňa 19.10.2023, že by zameranie ROEP bolo jednoznačne nesprávne, ale uviedol na
strane 6 zápisnice zo dňa 09.10.2023 „nové zameranie vypracované ako podklad pre ROEP nie je

podľa jeho názoru správne...“, čo žalovaná 2/ považuje iba za subjektívny názor V. H., ktorý uviedol,
že sa parcely mali posúvať na východ o 8 až 12 metrov, pričom však nie je zrejmé, na základe akých
skutočností geodet dospel k tomuto záveru, keďže on sám nevykonal obhliadku dotknutých parciel
a nevykonal žiadne geodetické zameranie. V danej súvislosti poukázala na to, že parcela registra EKN
č. 732/1 a 732/2 majú spolu výmeru 318 m2 a vzhľadom na to, že malo ísť iba o „mierny posun“,
nemôžesanachádzaťnaparceleč.732/1a732/2parcelač.731.Podľažalovanejniejebezvyhotovenia

geometrického plánu, resp. jej konkrétneho zamerania možné správne pozemky zamerať, keď takýto
dôkaz vykonaný nebol. Podľa nej potom žalobca nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že
by jeho parcela č. 731 mala byť umiestnená na parcelách č. 732/1 a 732/2, keďže doposiaľ nebolo
v tejto súvislosti vyhotovené konkrétne zameranie daných pozemkov, keď navyše súd prvej inštancie
nepovažoval ani za potrebné sa oboznámiť so skutkovým stavom priamo na mieste daných parciel

a v celom rozsahu sa bez ďalšieho stotožnil s argumentmi žalobcu. V daných súvislostiach súčasne
žalovaná 2/ poukázala na to, že žalobca podaním zo dňa 24.07.2019 navrhol opravu zákresu parcely
registra EKN č. 732/1 a č. 732/2, pričom však Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor v odpovedi na
jeho podanie zo dňa 30.09.2019 uviedol, že sa smerom na východ, okrem iného, posunula iba parcela
č. 732/2, nie aj parcela č. 732/1 a žalovanej 2/ potom nie je zrejmé, prečo súd priznal vlastnícke

právo žalobcu aj k parcele č. 732/1, ktorá sa v odpovedi Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor
nenachádza. V tejto súvislosti súčasne poukázala na to, že Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor sám
uviedol, že v zmysle geometrického plánu č. 47/2011, ktorý si dal vypracovať žalobca, sa parcela č. 731
nenachádza na parcelách č. 732/1 a 732/2 a stav tejto parcely zodpovedá VMUO, čím bolo potvrdené
správne zobrazenie uvedenej parcely EKN a VMUO. Žalovaná 2/ mala potom za to, že súd sa s touto

skutočnosťou nijako nevysporiadal a žalobca už pri geometrickom pláne č. 47/2011 musel vedieť, že
parcela č. 731 sa na parcelách č. 732/1 a č. 732/2 nenachádza.
2.12
Žalovaná mala za to, že zameranie z roku 2011, ktoré súd prvej inštancie považoval za zásadné,
nepreukazuje, že by sa parcela č. 731 nachádzala na parcelách č. 732/1 a č. 732/2, nakoľko okresný

úrad, katastrálny odbor v odpovedi zo dňa 30.09.2019 jasne konštatoval, že vzhľadom na daný
geometrický plán je zrejmé, že parcela č. 731 sa nenachádza na parcelách č. 732/1 a 732/2. Žalovanej 2/
potomniejezrejmé,akosúdprvejinštanciemoholmaťzazásadnýtentogeometrickýplán,ktorývyvracal
tvrdenia žalobcu, no aj napriek tomu rozhodol v prospech žalobcu. V súvislosti s uvedeným žalovaná
2/ opätovne namietala, že v uvedenej odpovedi okresného úradu sa uvádza iba parcela č. 732/2, ktorá

sa mala posúvať na východ bez akejkoľvek zmienky parcely č. 732/1, avšak súd prvej inštancie aj vo
vzťahu k tejto parcele žalobe vyhovel a priznal mu vlastnícke právo k parcele č. 732/1.
2.13
Žalovaná 2/ súčasne namietala, že náčrt vypracovaný V. H. nemá charakter záväzného dokumentu,
resp. neposkytuje presné konkrétne zameranie a umiestnenie pozemkov, nakoľko V. H. sám uviedol, že

presné zameranie pozemkov je možné na základe geometrického plánu, resp. je potrebné ho vykonať
geodetom a v opačnom prípade majú takto zistené skutočnosti iba informatívny charakter a nie sú
záväzné. V danej súvislosti upriamila pozornosť na vyjadrenie V. H., že si zabezpečil z katastrálneho
úradu podklady, avšak na pojednávaní v rámci výsluchu tieto súdu nepredložil a ani nešpecifikoval,
pričom nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre jeho závery. Žalovaná 2/ opätovne zdôraznila, že samotná

EKN parcela nie je záväzným údajom a jej výmera nemusí zodpovedať skutočnému rozloženiu parciel
a jej výmery, a preto má za to, že súd prvej inštancie nemal za preukázané dostatočné zameranie
predmetných parciel a vychádzal iba z informatívnych údajov. Žalovanej 2/ súčasne nebolo zrejmé,
prečo súd dané dôkazy považoval za zásadné, pričom tento svoj záver nijakým spôsobom nezdôvodnil.
Má potom za to, že súd prvej inštancie v podstate v celom rozsahu sa odkázal na výpoveď V. H.,

avšak neuviedol, ako postupoval pri vyhodnocovaní konkrétnych dôkazov a prečo mal za preukázanú
správnosť tvrdení žalobcu. Podľa nej je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odkazom na
jednotlivé dôkazy predkladané žalobcom a odkazom na výpoveď geodeta, avšak podľa žalovanej 2/
v ňom súd prvej inštancie absolútne žiadnym spôsobom tieto nevyhodnotil a neodôvodnil svoj postupa tým ani samotné rozhodnutie, v čom žalovaná 2/ vzhliadala svojvoľnosť a nepresvedčivosť tohto
rozhodnutia. V tejto súvislosti namietala, že nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal pri závere, že
parcely EKN č. 732/1 a 732/2 nie sú totožné s parcelou č. 732 a naopak, že tieto EKN parcely č. 732/1

a 732/2 vznikli z parcely registra č. 731. Upriamila pozornosť na to, že podľa aktuálneho listu vlastníctva
č. XXX parcely registra CKN, ktoré mali vzniknúť z parcely č. 728, 730 a 731, spolu výmeru 6.652 m2
a po odpočítaní parciel, ktoré vznikli z parcely č. 730 a 731 podľa geometrického plánu č. 47/2011, má
žalobca v súčasnosti viac o 4.334 m2, čo niekoľkonásobne prevyšuje výmeru parcely č. 730 a 731, ktoré
boli rozdelené v roku 2011 a ktoré mali po ROEP výmeru spolu 2.427 m2, nezabúdajúc pritom, že pri

rozdelení geometrickým plánom č. 47/2011 vlastní žalobca pôvodnú parcelu č. 730 o výmere 68 m2
a parcelu č. 731 o výmere 41 m2.
2.14
Žalovaná 2/ súčasne namietala záver súdu prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia rozsudku. Podľa
nej súd prvej inštancie iba prevzal tvrdenia žalobcu bez toho, aby k veci zaujal vlastné stanovisko,
pričom poukázala na zhodnosť záverov súdu prvej inštancie s argumentáciou žalobcu v bode 4

žaloby. V súvislosti s vysloveným záverom žalovaná 2/ poukázala na to, že ak F. H. nadobudol po
vyporiadaní nehnuteľnosti vo výmere 1.374 m2 a A. I. vo výmere 1.373 m2, tak spolu ich výmera
predstavuje 2.747 m2, pričom pôvodná parcela č. 732 mala podľa vložky č. XXX výmeru 2.683 m2,
a teda nie 2.689 m2, ako zhodne uvádza súd prvej inštancie a žalobca, pričom oproti pôvodnej parcele
č. 732 sa pri vyporiadaní v roku 1990 vyporiadalo o 64 m2 viac. Žalovaná 2/ súčasne namietala, že

zodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancieniejezrejmé,zčohosúdmalzadostatočnepreukázané,
že časť parcely č. 328 o výmere 54 m2 bola včlenená pod vodnú plochu, čo konštatoval aj žalobca
v žalobe, avšak o tomto nepredložil žiaden dôkaz, keď navyše samotný žalobca v návrhu na opravu
zákresu parcely č. 732/1 a 732/2 adresovanom Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor vyslovil túto
argumentáciu ako určitý dohad.

2.15
V danej súvislosti opätovne žalovaná 2/ poukázala na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiazameriavanapôvodnúparceluč.732evidovanúvovložkeč.XXXvovýmere2.683m2atúto
porovnáva so súčasnými výmerami evidovanými na príslušných listoch vlastníctva, avšak absolútne

žiadnym spôsobom neskúmal výmery nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré nekorešpondujú so
stavom podľa pozemno-knižných vložiek. V tejto súvislosti poukázala na to, že podľa pôvodnej vložky
č. XXX mala parcela č. 731 výmeru 544 siah a podľa pôvodnej vložky č. XX mala parcela č. 730 výmeru
1.049 siah s tým, že v zmysle geometrického plánu č. 47/2011, ktorý vysporiadal parcelu č. 730 a aj
parcelu č. 731 v celom rozsahu a tieto má v súčasnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. B., predstavujú

novovyporiadané parcely celkovú výmeru 5.832 m2.
2.16
Taktiež namietala, že súd prvej inštancie absolútne žiadnym spôsobom nereflektoval na jej dobrú vieru
a dobromyseľnosť, keď ona parcelu registra EKN č. 732/1 a č. 732/2 dobromyseľne užívala a považovala
ich za vlastné a dobromyseľne ich po celú dobu užíva, ako aj právni predchodcovia, pričom predmetné

parcely vznikli po ukončení ROEP z roku 2009 a ona nemohla mať absolútne žiadnu vedomosť o tom,
že by jej predmetné parcely nepatrili, resp. že by nepatrili jej právnym predchodcom a s danými
nehnuteľnosťami nakladali ako s vlastnými v dobrej viere. V tejto súvislosti poukázala na to, že vlastnícke
právo k daným nehnuteľnostiam jej vzniklo po dodatočnom dedičskom konaní po F. H. v roku 2016,
a preto dobrá viera a dobromyseľnosť, že jej patria, je nepochybná. V danej súvislosti však poukázala

na to, že súd prvej inštancie na tieto okolnosti nijakým spôsobom nereflektoval a v plnom rozsahu sa
stotožnil so žalobným návrhom žalobcu, hoci sa jej argumentácia javí ako relevantná. Poukázala na
nález Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018 (ktoré rozhodnutie aj pripojila
k odvolaniu, pozn.). Zdôraznila, že do držby sa započítava aj doba, po ktorú mal v držbe vec jej právny
predchodca s tým, že po ukončení ROEP, ktorá bola ukončená dňa 12.09.2009, vznikla parcela, resp.

bola zakreslená parcela č. 732/1 a 732/2, ktorá patrila F. H. a následne preto v roku 2016 prebehlo
dodatočné dedičské konanie po F. H. a predmetné nehnuteľnosti po ňom zdedila ona. Na základe
uvedeného mala za to, že minimálne od roku 2009 jej právny predchodca bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností a tieto neskôr nadobudla ona, pričom žaloba je datovaná až k 21.07.2022.
2.17

Žalovaná 2/ mala potom za to, že žalobca nepreukázal, že by jej nepatrilo vlastnícke právo, resp. že by
toto vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam patrilo žalobcovi.
2.18Podľa žalovanej 2/ sa rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznačuje svojvoľnosťou, nie je dostatočne
odôvodnené, keď podľa nej súd prvej inštancie preveril iba tvrdenia žalobcu a geodeta V. H.
a nijakým spôsobom nevyhodnocuje všetky podstatné okolnosti. Mala za to, že v rozhodnutí

absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, pričom argumentácia
obsiahnutá v odôvodnení je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie sa javí ako nepresvedčivé,
v čom vzhliadala porušenie jej práva prezumovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods.
1 Dohovoru.

2.19
Na základe uvedeného žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátilnanovékonanieažalobcoviuložilpovinnosťnahradiťjejtrovykonaniaatrovyprávnehozastúpenia
v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná 10/ po vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ona sa k tomuto vyjadriť nevie, nakoľko nemá
znalosť o tom, komu dané pozemky patria, pričom vyjadrila presvedčenie, že súd dospeje k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdi.
4. Žalovaná 9/ k odvolaniu uviedla, že ona sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a súhlasí
s rozhodnutím súdu prvej inštancie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil s podaným odvolaním, považujúc rozhodnutie
súdu prvej inštancie za zákonné a dôvodné, keď mal za to, že súd prvej inštancie v ňom uviedol

podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozhodnutia a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne zrejmý. Na základe uvedeného mal za to, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené.
5.1

V celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré produkoval v priebehu celého
súdnehokonaniavosvojichpísomnýchpodaniach,resp.ústnychprednesochnapojednávaniach.Malza
to, že žalovaná 2/ v podanom odvolaní ponúkla len všeobecné skutkové tvrdenia a vlastné hodnotenia,
ktoré sú navyše v podstatnej miere totožné s tvrdeniami, ktoré už produkovala v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a takto dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatné otázky a námietky žalovanej. Podľa
žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje logické a konzistentné odôvodnenie, ktoré nie je
vzájomne si protirečivé a ktoré vychádza z riadne vykonaného dokazovania.
5.2
Ďalej uviedol, že on už pred podaním predmetnej žaloby sa domáhal nápravy protiprávneho stavu

podaním zo dňa 24.07.2019 v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona, pričom
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor mu podaním zo dňa 30.09.2019 oznámil, že navrhovanú opravu
zobrazenia vo VMUO nevykoná, a že žalovaná 2/ nebola ochotná pristúpiť k mimosúdnej dohode a jeho
návrhybezďalšiehoodmietla.Vovyjadreníkodvolaniuzotrvalnasvojejskutkovejargumentáciizoštádia
konania pred súdom prvej inštancie, že súčasné parcely EKN č. 732/1 a EKN č. 732/2 nie sú totožné

s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. 732 evidovanou vo vložke č. XXX a k uvedenému došlo
z dôvodu posunu hranice na jeho úkor, t. j. posunom vo vektorovej mape určeného operátu smerom na
východ. Mal za to, že uvedené závery sú preukázané z pozemno-knižnej mapy, snímky z katastrálnej
mapy, kópie z katastrálnej mapy z roku 2002, z jeho fotografií vyhotovených ku dňu podania žaloby,
ktoré predložil v konaní, ako aj z grafického náčrtu vyhotoveného geodetom V. A. H. ako aj z výpovede

V. A. H. ako geodeta zapísaného v komore geodetov a kartografov. Opätovne poukázal na to, že obe
pôvodné PK parcely č. 731 a 732 majú po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu a ani sčasti pôvodná PK
parcela č. 732 nezasahuje mimo hranicu týchto nehnuteľností a hranica medzi vlastníctvom žalobcu
a novými vlastníkmi P. viedla rovno, čiže má ísť medzi parcelou CKN č. 519/1 (vo vlastníctve žalobcu)
a parcelou C 330/3 a 327/2 vo vlastníctve P.. Má za to, že uvedené skutočnosti vyplývajú aj z oznámenia

Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 30.09.2019, v ktorom okrem iného je konštatované,
že v grafickom súbore západná hranica parcely registra EKN č. 731 nenadväzovala plynule na západnú
hranicu parcely registra CKN č. 519 zobrazenú vo vektorovej katastrálnej mape nečíselnej tak, aby
vytvárala jednu líniu v súlade so zobrazením PKN parcely č. 731 v PKN mape, ale parcela registra EKN
č. 731 bola umiestnená s posunom smerom na východ oproti parcele CKN č. 519, a takto boli posunuté

aj okolité EKN č. 730, 732/2, 773/4, 728 a ďalšie na nich nadväzujúce.
5.3
Mal za to, že námietka žalovanej 2/ ohľadne nesprávneho označenia geometrického plánu (8C –
9C), humno postavené na parcele č. 327/1, 329, 330/2 – len na parcele č. 329, rozsudok OSŽilina 9C/273/1989 – 9C/673/1989 sa rozhodne nedotýka skutočností podstatných pre rozhodnutie
v prejednávanej veci, a že už vôbec na základe týchto zjavných nesprávností nemožno prijať záver
o nedostatočne zistenom skutkovom stave. V nadväznosti na uvedené žalobca opätovne poukázal

na to, že súd prvej inštancie sa jasným právnym, korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné.
5.4
Súhlasil, že rozhodnutie o schválení ROEP je síce podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností,avšakzdôraznil,žeideibaodeklaratórnerozhodnutie,ktorévlastníctvonekonštituuje,ale
len deklaruje na základe iného právneho titulu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp.
zn. 1Cdo 56/2023, a preto nevylučuje možnosť začatia konania podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá
osoba s obsahom verejnej listiny nesúhlasí, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom vo veci sp. zn. 4MCdo 12/2014, podľa ktorého pri vypracovaní ROEP dochádzalo
v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva

žalovaného v rámci ROEP nezodpovedá stavu skutočnému. Z dôvodu, že katastre nekontrolujú
správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá,
a preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. Z uvedeného dôvodu
mal potom žalobca za to, námietka žalovanej 2/ týkajúca sa nevyužitia práva podať námietky v rámci
konania ROEP je nedôvodná a táto ho nediskvalifikovala k podaniu určovacej žaloby.

5.5
Námietku žalovanej 2/, že jemu v súčasnosti prislúcha niekoľkonásobne väčšia výmera, považuje
žalobca za osamotenú, ku ktorej nepredložila doposiaľ žiadne dôkazy. Podľa žalobcu je podstatná tá
skutočnosť, že v danom katastrálnom území B., ako bolo v konaní preukázané, došlo k posunu hranice
pozemkovnavýchod,atedaparcelaregistraEKNč.731bolaumiestnenásposunomsmeromnavýchod

oproti parcele CKN č. 519, a takto boli posunuté aj okolité parcely EKN č. 730, 732/2, 773/4, 728 a ďalšie
nanichnadväzujúce.Vtejtosúvislostikonštatoval,žejeprávomtretíchosôbdomáhaťsaochranysvojho
vlastníckeho práva v prípade, ak toto bolo uvedeným posunom hraníc dotknuté tak, ako to učinil aj on.
Zdôraznil, že žalovaní vo svojich právach ukrátení neboli s tým, že žalovaní 7/ až 10/ zhodne uvádzali,
že vlastníkom sporných nehnuteľností je práve on.

5.6
Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že on spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a produkoval
skutkové a právne tvrdenia na preukázanie pravdivosti označených dôvodov žaloby a navrhol v konaní
vypočuť aj odborne spôsobilú osobu, naproti tomu však žalovaná 2/ zostala v konaní pasívna
a obmedzila sa len na konštatovanie o nedôvodnosti žaloby bez predloženia, resp. označenia

relevantnýchdôkazovapopoučenísúduvzmysleust.§154CSPďalšienávrhynadokazovanienemala.
5.7
V danej súvislosti uviedol, že žalovaná 2/ v konaní nepreukázala splnenie podmienok vydržania
a k uvedenému v priebehu celého konania neprodukovala žiadne skutkové ani právne tvrdenia
a nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy, pričom on účinne poprel jej tvrdenie, že ona, resp. jej

právni predchodcovia dotknuté nehnuteľnosti niekedy nerušene užívali. Pokiaľ žalovaná 2/ v konaní
predložila listinné potvrdenie o užívaní pozemku, tak z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že sa týka iných
pozemkov, ako boli pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu. V tejto súvislosti poukázal na to,
že on súdu predložil čestné vyhlásenie osôb, ktorých podpisy sú úradne osvedčené a z ich obsahu
vyplýva, že pozemky, ktoré tvoria predmet konania, vždy užíval nerušene ako vlastné len on a jeho

právni predchodcovia, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto pozemky má aj oplotené.
5.8
Žalobca mal za to, že žalovaná 2/ nepreukázala existenciu právneho dôvodu, ktorý by mal za následok
vznik oprávnenej držby, teda že by bola/boli právni predchodcovia dobromyseľným držiteľom v domnení,
že jej, resp. im nehnuteľnosť patrí do vlastníctva.

5.9
Súčasne sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej 2/ o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď mal za to, že súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď
na všetky podstatné okolnosti, ktoré sa týkali danej veci a jeho rozhodnutie považuje za spravodlivé
a presvedčivé.

5.10
Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a súčasne mu priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.6. Žalovaná 2/ v odvolacej replike zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu založenú na tom, že súd
prvej inštancie do odôvodnenia svojho rozsudku prevzal iba citácie vyjadrení žalobcu a jeho právneho
zástupcu bez toho, aby vec sám posúdil a zaujal k nej relevantné stanovisko. Podľa nej neobstojí ani

argument žalobcu, že z rozhodnutia súdu je zrejmé, aké normy na zistený skutkový stav aplikoval, keď
súd v rozsudku na strane 8 odkazoval na ustanovenie týkajúce sa držby veci a nadobúdaní vlastníctva
avzáverenastrane14rozsudkuodkazovalnaustanovenietýkajúcesatrovkonania,avšakzuvedených
ustanovení nie je zrejmé, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu a z ktorých samotné rozhodnutie
vychádza s tým, že iba odkaz na dané ustanovenia zákona, resp. citácie týchto zákonných ustanovení

nenahrádza povinnosť súdu riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. V danej súvislosti poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 7/2020 zo dňa 28.01.2021.
6.1
Opätovne poukázala na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej
vyjadreniami, že predmetné nehnuteľnosti užívali už jej predkovia, ani na tú skutočnosť, že ona
predmetné nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne a po celý čas takto s nimi aj zaobchádzala, pričom

o týchto skutočnostiach existujú v spise relevantné dôkazy.
6.2
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za protirečivé a nelogické a už vôbec nie konzistentné.
Zdôraznila, že nebolo jej úlohou, aby hľadala odpoveď na nastavenú problematiku v rovine dohadov,
pričom mala za to, že jej tvrdenia nie sú len všeobecnými skutkovými tvrdeniami, či vlastnými

hodnoteniami a vychádzajú z dôkazov, ktoré sú predmetom spisu a s ktorými mal byť dostatočne
oboznámený aj konajúci súd.
6.3
Nestotožnila sa s tvrdeniami žalobcu, že ona nebola ochotná pristúpiť k mimosúdnej dohode so
žalobcom s tým, že ona bola ochotná pristúpiť k mimosúdnej dohode v prípade, ak by žalobca

stanovil hodnotu nehnuteľností reálne, a táto by odrážala skutočnú hodnotu daných nehnuteľností.
Nakoľko mala za to, že jej vlastnícke právo patrí, nemala záujem sa so žalobcom dohodnúť na nižšej
cene nehnuteľností. Nad rámec uvedeného poukázala na to, že vyjadrenie Okresného úradu Žilina,
katastrálny odbor neodkazovalo žalobcu na iniciovanie súdneho sporu, ale naopak, kataster stanovil,
že zobrazenie parciel registra EKN č. 730 a č. 731 v geometrickom pláne č. 47/2011 zodpovedá ich

zobrazeniu vo VMUO, čím bolo potvrdené správne zobrazenie uvedených parciel registra EKN vo
VMUO. V danej súvislosti opätovne poukázala na to, že žalobca si dal vypracovať geometrický plán
č. 47/2011 a aj po ukončení ROEP vykonával zmeny týkajúce sa parcely č. 730 a č. 731.
6.4
Ďalej poukázala na to, že vo vložkách č. XXX a č. XXX bola výmera parcely č. 730 a 731 vedená v

siahach až neskôr po ukončení ROEP v metroch štvorcových s tým, že súd prvej inštancie nevyhodnotil
túto skutočnosť, t.j. či žalobcovi neprináležalo po ukončení ROEP viac ako podľa pôvodných pozemno-
knižných zložiek, resp. ako sa daná výmera týchto parciel po ukončení ROEP menila. Vo vzťahu
k výsledkom ROEP opätovne poukázala na to, že sám žalobca si dal vypracovať geometrický plán
ešte v roku 2011, pričom nijakým spôsobom nenamietal posun hraníc na jeho úkor a svoje tvrdenia

vyvodzuje najmä z vyjadrenia znalca V. A. H. a z grafického náčrtu, ktorý by mal preukazovať, že
žalobca bol ukrátený na jeho pozemkoch. Zdôraznila, že grafický náčrt ani nie je dôkazným prostriedkom
v zmysle CSP, podľa ktorého je v tomto prípade dôkazným prostriedkom znalecký posudok alebo
odborné vyjadrenie, pričom grafický náčrt nemá takú právnu silu a takú záväznosť ako uvedené dôkazné
prostriedky. Vo vzťahu k vyjadreniu V. H. žalovaná 2/ zopakovala svoju argumentáciu z odvolania proti

rozsudku súdu prvej inštancie. Opätovne poukázala na to, že ona spolu s jej právnymi predchodcami
so zreteľom na všetky okolnosti užívala dotknuté nehnuteľnosti po dobu viac ako desať rokov, pričom
odkazovala na stav vytvorený na základe ROEP. Upriamila pozornosť na to, že žalobca v návrhu, ktorý
zasielal na kataster za účelom opravy zákresu parcely registra EKN č. 732/1 a 732/2, a ani nespomínal,
že by malo dôjsť k posunu hraníc pozemkov smerom na východ. Žalobca vychádzal iba z pozemno-

knižnej mapy a snímky katastrálnej mapy a pozornosť upriamoval na hranicu pozemkov č. 731 a 732.
Uviedla, že snímka z katastrálnej mapy, resp. akékoľvek informácie z portálu katastra nehnuteľnosti
majú iba informatívny charakter, a teda to, že žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo aj zo snímky
katastrálnej mapy, nemá žiadny záväzný význam a táto snímka nemôže bez ďalšieho preukazovať
vlastníckeprávožalobcu.Zdôraznila,žežalobcaargumentoval,žetokpotokarozdelilpozemkyzdôvodu

jeho zmeny a na základe týchto skutočností požadoval zakresliť parcelu č. 732/2 v priestore parcely CKN
330/3, k. ú. B., a až po odpovedi z katastra nehnuteľností začal tvrdiť, že sa hranice posunuli a v tomto
kontexte si následne nechal aj vypracovať grafický náčrt, ktorý mal danú skutočnosť preukazovať.
Upriamila pozornosť na to, že žalobca požadoval opravu iba na parcele č. 732/2 a jej potom nie jezrejmé, prečo mu súd prvej inštancie priznal vlastnícke právo aj k parcele č. 732/1, keď o tejto nebola
ani zmienka. Žalovaná 2/ má potom za to, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od snímok
z katastrálnej mapy a z fotografií, ktoré do konania predložil a s ktorými sa súd prvej inštancie bez

ďalšieho stotožnil v celom rozsahu. Podľa žalovanej 2/ nie sú žalobcom predkladané dôkazy spôsobilé
preukázať, že žalobca bol ukrátený na svojich právach, resp. že mu boli odobraté pozemky, keď doposiaľ
neboli učinené žiadne kroky, ktoré by preukázali, kde sa nachádza dotknutá hranica pozemkov.
6.5
Žalovaná 2/ súčasne zotrvala na odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne,

nepresvedčivé a absentuje v ňom riadne odôvodnenie.
6.6
Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2014 poukázala
žalovaná 2/ na to, že uvedené rozhodnutie sa ani len okrajovo nedotýka prípadu žalobcu, nakoľko súd
v danom prípade rieši konfiškácie majetku, ktoré sa v minulosti nezapisovali do pozemkových kníh
a tým pri vypracovaní ROEP dochádzalo k chybám, čo bol zjavne aj prípad prejednávaný v uvedenom

rozhodnutí. V danej súvislosti zdôraznila, že žalobca pred schválením ROEP neuviedol, že by voči
tomuto podal námietky, či inak vyčítal jeho nesprávnosť, a naopak, po jeho schválení si dal vypracovať
geometrický plán a rôznym spôsobom nakladal so svojím vlastníctvom, čo vyplýva aj z LV č. XXX,
k. ú. B.. Z uvedeného dôvodu sa žalovanej 2/ javí konanie žalobcu ako účelové najmä s prihliadnutím
aj na ten fakt, že pred podaním žaloby chcel od nej odkúpiť predmetné nehnuteľnosti a vzhľadom

na to, že ona nesúhlasila s navrhovanou cenou, inicioval žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podľa
nej sa žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v rámci konania ROEP došlo k chybe, nakoľko
k samotnému schváleniu ROEP predchádzal zložitý proces zisťovania jednotlivých údajov, ktoré však
neboliaždomomentupodaniažalobyžalobcomnijakýmspôsobomspochybňovanéanáslednedôkazmi
predkladanými žalobcom nebola chyba ROEP žiadnym spôsobom preukázaná.

6.7
Žalovanej 2/ nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k tvrdeniu, že došlo k posunu hraníc
pozemkov, keď doposiaľ nebola nikdy žiadna hranica pozemkov určená a zisťovaná a ak nedošlo ku
konkrétnemu určeniu hranice pozemkov, tak všetky ostatné žalobcom uvádzané skutočnosti a dôkazy
môžu mať nanajvýš informatívny charakter, avšak nie sú právne záväzné a nezakladajú jeho vlastnícke

právo.
6.8
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že ona nenavrhla znalecké dokazovanie, uviedla, že v spore
o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností
svoje vlastníctvo vyvodzuje a z uvedeného bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno

dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých na
preukázanie jeho vlastníckeho práva. Ak potom žalobca tvrdil, že došlo k posunu hraníc a zároveň tvrdil,
že doposiaľ netrval žiadny spor o hranicu pozemky a táto ani nebola žiadnym spôsobom určená, tak
podľa nej nepreukázal, že by k jej posunu naozaj došlo.
6.9

V ďalšom žalovaná 2/ zopakovala svoju argumentáciu ohľadne dôvodov pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním z dôvodu dobromyseľnej držby trvajúcej viac ako desať rokov.
6.10
Súčasne má za to, že čestné vyhlásenia žalovaných 7/ až 10/ ako také nie sú samé osebe dôkazom
a nie sú spôsobilé bez ďalšieho preukázať pravdivosť tvrdení žalobcu, ak žalovaní 3/ až 6/ a žalovaná

2/ vlastnícke právo žalobcu spochybňovali a spochybňujú.
7. Žalovaná 2/ vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného 7/, 8/, 9/ a 10/ poukázala na to, že títo
nezaujímajú k jej odvolaniu žiadne konkrétne stanovisko, pričom zotrváva v celom rozsahu na podanom
odvolaní, ako aj odvolacom návrhu.
8. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu, na ktorej v celom

rozsahu zotrval.
9. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
10. Vzhľadom na to, že žalovaný 3/ v priebehu konania, a to dňa 09.04.2024, zomrel, súd prvej inštancie
uznesením č. k. 46C/59/2022-410 zo dňa 16.10.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho zákonnými
dedičmi ako jeho právnymi nástupcami, a to žalovanou 3a/ A. I., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

B. XXX, XXX XX C. D.- B., 3b/ J. B., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 3c/ J. B.,
G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. H. XXX/X, XXX XX L., 3d/ A. I., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXXX/XX, XXX XX M., 3e/ F. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D. a 3f/ N.M., G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.11.2024.
11. Skôr, ako Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu

rozsudku z dôvodu podaného odvolania žalovanou 2/, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako i to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd zistil, že odvolanie proti rozsudku podala žalovaná 2/, voči ktorej
ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností (vo veľkosti 1-ica z celku), a to pozemku parcela registra

„E“, parc. č. 732/2 o výmere 306 m2 - orná pôda a pozemku parcela registra „E“, parc. č. 732/1 o výmere
12 m2 - vodná plocha, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. D. – B., okres M., ktoré
sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to v podiele 1/1 súd
prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca
je vlastníkom dotknutých nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku. Vo vzťahu
k žalovanej 2/ však predmetom konania bol výlučne spoluvlastnícky podiel žalovanej 2/ o veľkosti 1-

ica z celku k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaná 2/ bola teda v konaní v postavení samostatného
spoločníka vo vzťahu k ostatným žalovaným. V samostatnom spoločenstve platí, že o každom nároku
alebo povinnosti spoločníka rozhoduje súd samostatne tzv. samostatným výrokom, pričom jednotlivé
nároky existujú nezávisle od seba a môžu byť vyčlenené na samostatné konanie. To platí aj na účinky
úkonov, pre ktoré platí, že každý zo spoločníkov vystupujúcich na jednej strane koná len sám za seba,

pričom uvedené sa vzťahuje aj na odvolanie. V konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel
niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľností, je pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník,
práva ktorého navrhovateľ popiera (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/51/2009).
11.1
Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalovaná 2/ bola legitimovaná na podanie odvolania

ibavovzťahukpredmetukonania,ktorýsatýkalurčeniavlastníckehoprávažalobcukspoluvlastníckemu
podielu, ktorý v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností svedčí žalovanej 2/. Z uvedeného dôvodu potom
žalovaná 2/ nebola oprávnená podať odvolanie voči celému výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým určil, že žalobca je výlučne vlastníkom dotknutých nehnuteľností ale iba v časti týkajúcej sa
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ica z celku k dotknutým nehnuteľnostiam, ku ktorým svedčí

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností žalovanej 2/. Ako už bolo vyššie uvedené, osobou
oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (porovnaj § 359 CSP). Z uvedeného dôvodu, nakoľko v prejednávanom spore sa jednalo vo
vzťahu žalovanej 2/ k ostatným žalovaným o samostatné procesné spoločenstvo, žalovaná 2/ nebola
subjektívne legitimovaná podať odvolanie aj v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa

spoluvlastníckeho podielu svedčiaceho v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností A. H.. Z uvedeného
dôvodu potom odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti,
ktorousúdprvejinštancieurčil,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostíevidovanýchOkresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec C. D. –
B., U. M., a to pozemku parcela EKN č. 732/1 – vodná plocha o výmere 12 m2 a parcela EKN č. 732/2

– orná pôda o výmere 306 m2 vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1-ica z celku zapísanému v časti
B pod poradovým číslom 2 na H. A., ako aj v závislých výrokoch II. a III. v časti týkajúcej sa priznania
nároku na náhradu trov konania žalobcu proti žalovaným 3/ až 10/, odmietol.
12. V nadväznosti na uvedené odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na
základe podaného odvolania v časti výroku I., ktorou súd prvej inštancie určil, že výlučným vlastníkom

nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX,
katastrálne územie B., obec C. D. – B., U. M., a to pozemku parcela EKN č. 732/1 – vodná plocha
o výmere 12 m2 a pozemku parcela EKN č. 732/2 – orná pôda o výmere 306 m2 v časti B pod poradovým
číslom 4 na žalovanú 2/, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z dôvodov prezumovaných
§ 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389

ods. 1 písm. b) a c) CSP postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výroku I., ktorou určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec C. D. – B., U. M.,
a to pozemku parcela EKN č. 732/1 – vodná plocha o výmere 12 m2 a pozemku parcela EKN č. 732/2
– orná pôda o výmere 306 m2 v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku zapísaného

na LV č. XXX katastrálne územie B., obec C. D. – B., okres M. v časti B pod poradovým číslom 4 na
žalovanú 2/, ako aj v závislých výrokoch II. a III. v častiach priznania nároku na náhradu trov konania
proti žalovanej 2/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tak ako tovyplýva z predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti odvolanie žalovanej
2/ podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
13. Žalovaná 2/ podala odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že

konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,zdôvoduprezumovaného§365ods.1písm.e)CSP,t.j.žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietala žalovaná 2/ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
15. Za kľúčové v tejto právnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti:
16. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 – B, str. 49, §
30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, Séria A, č. 303 – A, s. 12, §

29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, Séria A, č. 303 – B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. Inak povedané, k porušeniu práva na spravodlivý
proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2003, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle

judikatúry Ústavného súdu SR pritom platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníka konania (strany sporu), je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS
32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje

každému účastníkovi konania (strane sporu), že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,
určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,

ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,
ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
16.1
V konaní na súde je teda potrebné dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti
odôvodnenia rozhodnutia súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré by prijal. Právne závery napadnutého rozhodnutia v inštančnom konaní môžu
byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá
zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,

ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.
Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva strany na spravodlivé
súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok
a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitiaprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred
súdom.
16.2

V intenciách vyššie vyslovených požiadaviek na kvalitu súdneho rozhodnutia odvolací súd
v prejednávanej veci upriamuje pozornosť na to, že žalovaná 2/ súčasťou svojich odvolacích námietok
(okrem iného) učinila aj argumentáciu týkajúcu sa vydržania sporných pozemkov (porovnaj str. 14 a 15
odvolania žalovanej 2/). V kontexte uvedenej odvolacej námietky odvolací súd prízvukuje, že žalovaná
2/ už v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.08.2022 namietala, že „predmetné pozemky (poznámka

odvolacieho súdu: pozemky parcela registra „E“ 732/1 – vodná plocha o výmere 12 m2 a 732 – orná
pôda o výmere 306 m2 zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie B.) vždy vlastnila a užívala
moja stará mama a môj otec, po jeho smrti som sa stala nadobúdateľkou opísaných pozemkov v 1/2...
nie je pravdou, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, užíval žalobca, lebo tieto pozemky nikdy
nevlastnil a tým ani nemal žiadne právo si ich privlastňovať, ani užívať. Opísané pozemky vždy užíval
môj starý otec, otec a rodinní príslušníci.“. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že

žalovaná 2/ v súvislosti s uvedeným skutkovým tvrdením odkazuje na čestné vyhlásenie N. E., F. I.,
A. I. a V. W. zo dňa 16.08.2022 (viď č. l. 62 spisu), ohľadne ktorého (bez vyslovenia akýchkoľvek
úvah ohľadne súvislostí, pre ktoré týmto vyhláseniam venoval pozornosť; inak povedané nie je zrejmé
či tieto úvahy smerovali k posudzovaniu otázky vydržania pozemkov žalovanou 2/, resp. jej právnymi
predchodcami)súdprvejinštancieučinilzáver,žepredmetnéčestnévyhláseniesatýkainýchpozemkov,

ako sú predmetom konania, a to pozemkov č. 372/1 a 372/2 v katastri obce B. (na uvedené súd
prvej inštancie reagoval v bode 23. odôvodnenia svojho rozsudku tým spôsobom, že z obsahu tohto
vyhlásenia vyplýva, že nejde o vyhlásenie k parcelám, ktoré sú predmetom sporu, nakoľko predmetom
sporu sú parcely EKN č. 732/1 a 732/2). V objektíve uvedeného náhľadu odvolaciemu súdu nie je
zrejmé,čisasúdprvejinštancietýmtovyjadrovalkuvedenejobranežalovanej2/.Podrobnepreskúmajúc

odôvodnenie napadnutého rozsudku potom odvolací súd dospel k záveru o absencii úvah a tomu
zodpovedajúcich záverov súdu prvej inštancie ohľadne tejto obrany žalovanej 2/, a to napriek tomu,
že uvedená skutková argumentácia žalovanej 2/ bola nepochybne vyjadrená už v štádiu konania pred
súdom prvej inštancie. V daných súvislostiach nad rámec uvedeného odvolací súd súčasne poukazuje
na to, že napriek tvrdeniam žalovanej 2/ uvedeným v jej vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2022, kde

uvádza, že čestné prehlásenia N. E., F. I., A. I. a V. W. sa týkajú práve sporných pozemkov, súd prvej
inštancie tieto vyhlásenia neprijal, poukazujúc na to, že sa vzťahujú na iné pozemky, a to č. 372/1
a 372/2 v katastri obce B., pričom nijakým spôsobom ani len neskúmal, či sa jedná o zrejmú nesprávnosť
uvedenú v predmetných čestných vyhláseniach (keď nie je vylúčené, že prvé číslice parciel sporných
pozemkov mohli byť omylom „prehodené“, avšak možno pripustiť, že tento omyl sa týkal „prehodenia“

posledných dvoch číslic parciel, a to 327/1 a č. 327/2), pričom uvedené mohol posúdiť aj z pohľadu toho,
či čísla parciel pozemkov uvedených v týchto čestných vyhláseniach nejako súvisia so stranami sporu,
príp. lokalitou, kde sa sporné pozemky nachádzajú. Taktiež sa vôbec nezaoberal otázkou, či osoby
podávajúce tieto čestné prehlásenia sú osobami žijúcimi, prípadne vlastniacimi nehnuteľnosti v okolí
sporných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov pri úplnej absencii úvah a na ne nadväzujúcich záverov

súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky žalovanej 2/.
16.3
Rovnakoodvolacísúdvyhodnotilakodôvodnúajodvolaciunámietkužalovanej2/,ktorápoukazujenato,
že Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vo svojej odpovedi zo dňa 30.09.2019 sa (okrem iného) vyjadril
iba k parcele č. 732/2, ktorá sa mala posúvať na východ, pričom sa vôbec nezmieňoval o pozemku

parcela č. 732/1. Napriek tomu však súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti o určenie vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku. V tejto súvislosti odvolací súd, koncentrujúc skutkové závery súdu prvej
inštancie, poukazuje na to, že tento pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že parcela registra EKN
č. 731 nenadväzovala plynule na západnú hranicu parcely registra CKN č. 519 zobrazenú vo vektorovej
katastrálnej mape číselne tak, aby vytvárala jednu líniu v súlade so zobrazením pozemnoknižnej parcely

č. 731 v pozemnoknižnej mape s tým, že parcela registra EKN č. 731 bola umiestnená s posunom
smerom na východ oproti parcele CKN č. 519. Posúdiac uvedený záver sa odvolaciemu súdu javí, a to
aj v zmysle identifikácie právneho stavu EKN parcely č. 731 a jej okolia na č. l. 220 spisu, že tento by
bolo možné optikou logiky prijať iba vo vzťahu k parcele EKN č. 732/2, avšak z uvedenej identifikácie
je zrejmé, že parcela 732/1 výrazne zasahuje do priestoru medzi parcelami č. 330/3 a č. 327/2, pričom

súd nijakým spôsobom nevysvetlil, ako pri posune parcely registra EKN č. 731 smerom na východ mala
vzniknúť parcela 732/1.
16.4Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že žalovaná 2/ v súvislosti s uplatnenou vadou nedostatku dôvodov
súdneho rozhodnutia dôvodne namietala náležité nevysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou
ňou uplatnenou v štádiu konania pred súdom prvej inštancie o možnosti vydržania predmetných

pozemkov z jej strany (a následne opakovanou aj v odvolacom konaní), pričom od posúdenia
uvedenej otázky závisí aj rozsah, prípadne dôvodnosť samotného nároku uplatneného žalobcom voči
nej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku potom podľa názoru odvolacieho súdu nedáva dostatočnú
odpoveď na žalovanou 2/ uplatnenú podstatnú argumentáciu v rámci formulovanej procesnej obrany
v spore. Z vyššie uvedených dôvodov potom neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal

nárok v rozsahu uplatnenom voči žalovanej 2/, pretože nie je náležite odôvodnený.
16.5
V prípade dôvodne namietanej nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia z dôvodu absentujúceho
náležitého odôvodnenia prijatých skutkových a právnych záverov ide o takú procesnú nesprávnosť,
pri ktorej je predčasné posudzovať otázky súvisiace so správnosťou právneho posúdenia veci
(1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018). V tomto zmysle odvolací súd

nemôže na seba prevziať povinnosti okresného súdu ohľadne učinenia základných a kľúčových
skutkovýchaprávnychzáverovodôvodňujúcichvydanieurčitéhorozhodnutia(konkrétneautoritatívneho
posúdeniavydržaniaspornýchpozemkovzostranyžalovanej2/vpríslušnomspoluvlastníckompodiele),
pretože by tak znemožnil preskúmanie týchto záverov v riadnom opravnom konaní (v rámci inštančného
postupu). Uvedené dáva dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP, t. j. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP), keď zaoberať sa ostatnou argumentáciou strán sporu v odvolacom konaní by vzhľadom
na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu bolo nadbytočné a predčasné.
17. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovanej 2/ odvolací súd poukazuje na ust. § 366
Civilného sporového poriadku, pričom túto (napriek tomu, že žalovaná 2/ nebola v štádiu konania pred

súdom prvej inštancie právne zastúpená) nemožno (pri absencii akejkoľvek argumentácie žalovanej
ohľadne splnenia podmienok prezumovaných ust. § 366 CSP) vnímať inak ako neprípustné novoty
v odvolacom konaní, pričom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami vo svojom
rozhodnutí objektívne ani nemohol vysporiadať, nakoľko zo strany žalovanej 2/ nebola v štádiu konania
na súde prvej inštancie uvedená obrana vôbec použitá.

17.1
Bez ohľadu na vyslovené závery odvolacím súdom o splnení zákonných podmienok prezumovaných §
366 CSP o ne/prípustnosti tzv. novôt v odvolacom konaní, nič nebráni súdu prvej inštancie po zrušení
jeho rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby sa touto
novou (v odvolacom konaní doplnenou) argumentáciou žalovanej 2/ zaoberal a posúdil jej relevantnosť.

V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/81/2022 zo dňa 26. apríla 2023, podľa ktorého „...ak odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti
a navrhovať nové dôkazy bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred
súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania tým

nie sú dotknuté.“ .
18. V kontexte vyššie uvedených úvah vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovanej 2/ (v časti)
ako dôvodné a v súlade s odvolacím návrhom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola
žalovaná 2/ legitimovaná na podanie odvolania. Vo zvyšnej časti odvolanie žalovanej 2/ odmietol.
19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, keď svoje rozhodnutie zákonom zodpovedajúcim
spôsobom odôvodní. Po zrušení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyjadriť sa k skutkovým
tvrdeniam žalovanej 2/ týkajúcim sa (ňou deklarovaného) vydržania predmetných pozemkov, a to
v kontexte zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania (v prípade, ak by „dovysvetlením“ žalovanej

2/ bolo zistené, že potvrdenie o užívaní pozemku na č. l. 62 spisu sa skutočne týka pozemkov,
ktoré sú predmetom žaloby, tak aj v kontexte týchto čestných vyhlásení), nakoľko akékoľvek úvahy
súdu prvej inštancie o skutkových tvrdeniach žalovanej 2/ smerujúcich k splneniu podmienok na
vydržanie predmetných pozemkov v odôvodnení rozhodnutia súdu úplne absentujú. Súčasne bude
povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia predostrieť dôvody, ktoré ho viedli

k ním vyslovenej úvahe o posune hranice parcely KN “E“ č. 731 smerom na východ oproti parcele
KN “C“ č. 519, ktorá sa vzhľadom na umiestnenie pozemku parcela KN „E“ č. 732/1 javí odvolaciemu
súdu ako rozporná (vylučujúca sa). Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí, aby z odôvodnenianapadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
20. Po tomto rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 29. júla 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátuJUDr. Roman Tichý

člen senátu